Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/387/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Rastislavom Žigom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. K., proti žalovanému: N. o zaplatenie sumy 357,88,-€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 128,25€ s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 128,25€ od 12.02.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 10.05.2017 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobný návrh, ktorým sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 357,88€ s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 12.02.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb a náhrady škody.

2. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. Q., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, zmluvu č. Q., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky a zmluvu č. Q., ktorej súčasťou sú taktiež všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv vypožičal žalovanému SIM karty za účelom umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM kartám boli pridelené účastnícke č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Žalobou si uplatnil nárok titulom spôsobenej škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie A. a to vo výške 167,65€ a O. vo výške 61,98€, keď škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu žalovaný spôsobil tým, že získal mobilné zariadenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby po dobu viazanosti. Ďalej uviedol, že žalovaný si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že sa služby zaviazal užívať po dohodnutú dobu, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Výpočet škody, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil je nasledovný: akciová cena 0,50€, predajná cena 310 €, uplatnená škoda 167,65€ a akciová cena 30,58€, predajná cena 145€ a uplatnená škoda 61,98€. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, uplatnil si voči nemu žalobca nárok na zaplatenie sumy 128,25€ titulom neuhradených služieb. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 23.11.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace, sumu za mobilný telefón, vyzval ho na ich úhradu v

dodatočnej lehote. Žalobca žiadal priznať sumu 128,25€ z titulu neuhradených služieb, sumu vo výške 229,63,-€ z titulu škody, ktorá podľa jeho názoru žalobcovi preukázateľne vznikla.

3. Súd výzvou zo dňa 28.06.2018 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a súčasne mu doručoval aj žalobu, prílohy a poučenie. Žalovaný sa k výzve súdu v stanovenej lehote do 15 dní nevyjadril.

4. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.09.2018 a termín verejného vyhlásenia rozsudku stanovil na 10.10.2018 o 11:15 hod.

6. Súd mal za osvedčený skutkový stav listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: zmluva o poskytovaní služby Lite TV, zmluva o poskytovaní verejných služieb č. Q., dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. Q., zmluva o poskytovaní verejných služieb č. Q., Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. Q., pokus o pokonávku zo dňa 23.11.2015, faktúrami č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie služby Lite TV, pričom zistil:

7. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Q. zo dňa 07.08.2012 zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalobca poskytol žalovanému SIm kartu XXXXXXX XXXXXXXXXXXX a predmetom zmluvy bolo poskytovanie účastníckeho programu Maximum 2. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Q. zo dňa 07.03.2014 zistil, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalobca poskytol žalovanému SIM kartu XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. a predmetom zmluvy bolo poskytovanie účastníckeho programu Mobilný internet Klasik, typ telefónu O.. Strany sporu taktiež uzatvorili zmluvu o poskytovaní služby Lite TV podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zo dňa 08.04.2013.

8. Strany sporu dňa 07.03.2014 uzatvoril Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. Q., tel. č. XXXXXXXXXX. V zmluve bol žalovaný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Súčasťou zmluvy bola dohoda strán o predaji zariadenia A. za kúpnu cenu 0,50€. V dodatku bolo uvedené, že účastník si je vedomý, že bežná cena bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH je 310€ a mobilný telefón mu je predávaný za kúpnu cenu 0,50 € len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle po dobu dohodnutú v bode 2.3, t.j. 24 mesiacov. Bod 2.5 dodatku obsahoval dojednania o zmluvnej pokute vo výške 309,50€, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Súd má za to, že zmluvná pokuta nebola stanovená degresívnym spôsobom, keď zmluvná pokuta sa mala znižovať iba, ak by k porušeniu zmluvnej pokuty došlo v posledných 6 mesiacoch.

9. Ďalej strany sporu dňa 07.03.2014 uzatvoril aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb č. Q., tel. č. XXXXXXXXXX. V zmluve bol žalovaný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Súčasťou zmluvy bola dohoda strán o predaji zariadenia O. Prime Duo 3G za kúpnu cenu 30,58€. V dodatku bolo uvedené, že účastník si je vedomý, že bežná cena bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH je 145,00€ a mobilný telefón mu je predávaný za kúpnu cenu 30,58 € len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle po dobu dohodnutú v bode 2.3, t.j. 24 mesiacov. Bod 2.5 obsahoval dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 114,42€. V dodatku bolo uvedené, že zmluvná pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou. Zmluvná pokuta nebola stanovená degresívnym spôsobom.

10. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.07.2015 na sumu 12,13 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 24.07.2015 na sumu 16,79€, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.07.2015 na sumu 40,96€, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.08.2015 na sumu 8,98€, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.08.2015 na sumu 14,39€, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 24.08.2015 na sumu 35€.

11. Pokusom o pokonávku zo dňa 23.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu neuhradených elektronických komunikačných služieb a zmluvnej pokuty, náhrady škody spolu vo výške 367,88€, najneskôr do 11.02.2016.

12. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 351/2011 Z. z.), Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v časti uplatnenej náhrady škody.

25. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dve zmluvy o poskytovaní verejných služieb a zmluvu o poskytovaní služby Lite TV v znení dodatkov k zmluvám, na základe ktorých mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených programoch služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení a dodatok k nej ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanému spolu celkom vo výške 128,25€ ( výška uvedená v žalobe), ktorú cenu žalovaný riadne a včas neuhradil. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 128,25€ ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný neuhradil dlžnú sumu v lehote splatnosti určenej v pokuse o pokonávku, t.j. do 11.02.2016, dostal sa do omeškania s plnením, preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., odo dňa nasledujúceho po dni 11.02.2016, t.j. od 12.02.2016.

26. V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených dôvodov.

27. Je zrejmé, že zmluvy o poskytovaní verejných služieb možno charakterizovať ako spotrebiteľské zmluvy a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri ich uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvami o poskytovaní verejných služieb je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti).

28. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že náhradu škody v sume 229,63 € neuplatnil žalobca dôvodne. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaných mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia (310€ a 145€) a jeho akciovou cenou (0,50 € a 30,58€). V prejednávanej veci je tento rozdiel 310 - 0,50 = 309,50€ a 145 - 30,58 = 114,42€. Žalobca si ako náhradu škody uplatnil výšku 167,65 € + 61,98€ = 229,63€, pričom túto považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Tvrdil, že zohľadnil počet mesiacov od uzatvorenia zmluvy, pričom však presný výpočet ako dospel podľa neho k adekvátnej zmluvnej pokute neuviedol. Žalobca poukázal na skutočnosť, že neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume uvedeného rozdielu medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu, preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval s žalobcom v zmluvnom vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť, teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného dojednanú kúpnu cenu.

29. Súd pre úplnosť uvádza, že žalobca si v dodatkoch k zmluvám o poskytovaní verejných služieb stanovil zmluvnú pokutu, ktorá však nemá degresívny charakter počas celého zmluvného vzťahu. Práve degresívnosť je základným predpokladom kladeným na zmluvné pokuty v spotrebiteľských sporoch. Žalobca sa v iných súdnych konaniach uplatňoval zmluvnú pokutu, pričom z ustálenej súdnej judikatúry jednoznačne vyplýva, že predmetná zmluvná pokuta bez ustanovenej degresívnosti počas trvania celého zmluvného vzťahu ( nie iba posledných 6 mesiacov) má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a obdobné žaloby v časti uplatnenej zmluvnej pokuty boli zamietnuté. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel,

na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

30. Napríklad Krajský súd v Prešove v rozsudku 4 Co 112/2017 zo dňa 05.06.2018 uviedol, že vzhľadom na charakter zmluvnej pokuty ako inštitútu zabezpečenia záväzku nemožno považovať za dôvodný argument právneho zástupcu žalobcu, že žalovaný uzatvorením dodatkov získal výhody najmä týkajúce sa kúpnej ceny poskytnutých telekomunikačných zariadení, a preto výška dohodnutých zmluvných pokút má byť primeraná. Konštatoval, že dohoda o cene poskytnutých telekomunikačných zariadení je ich kúpnou cenou a inštitút zmluvnej pokuty nemožno s kúpnou cenou stotožňovať. Je nesporné, že dohodu o zmluvnej pokute, jej obsah, ako aj spôsob výpočtu a obsah dojednania žalovaný ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohol, pretože sa jedná o formulárovú, typizovanú zmluvu. Sankcionovanie žalovaného zmluvnou pokutou za porušenie povinnosti neuskutočniť žiadny úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, možno hodnotiť ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobca si však v tomto konaní neuplatňoval zmluvnú pokutu, ale nárok na náhradu škody.

31. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy 229,63€ ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania voči žalobcovi. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Žalobca bol úspešný v časti žaloby o zaplatenie istiny 128,25€, pričom v žalobe žiadal priznať sumu 357,88€. Úspech žalobcu v spore bol určený ako : 100% = 357,88€, x% = 128,25€ , 100x 128,25 : 357,88 = 35,84%, potom 100 - 35,84 = 64,16% - úspech žalovaného. Je teda zrejmé, že žalovaný bol v súdnom konaní úspešnejší a preto by mal právo na náhradu trov konania. Avšak v danom prípade žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení č.k. 7 Cdo 14/2018 zo dňa 28.02.2018 konštatoval, že ak si strana konania náhradu trov konania neuplatní, ani jej v konaní podľa obsahu spisu žiadne nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. Súd teda žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).