Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: FREMACH TRNAVA, s.r.o., so sídlom Trnava, Belgická 2, IČO: 36 282 332, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou BÁNOS s.r.o., so sídlom Galanta, Hlavná 979/23 proti žalovanému: Inšpektorát práce Trenčín, so sídlom Trenčín, Hodžova 36, o preskúmanie zákonnosti protokolu č. ITN-77-15-2.4/P-B24-18 zo dňa 30. apríla 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal súdneho prieskumu protokolu č. ITN-77-15-2.4/P-B24-18 zo dňa 30.04.2018, ktorým mu boli v súvislosti so zisteniami žalovaného pri výkone inšpekcie uložené opatrenia. Vo včas podanej správnej žalobe namietal, že zistenia uvedené v protokole vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Konkrétne mal za to, že na naplnenie skutkovej podstaty podľa § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z.z. je potrebné, aby bolo právoplatne rozhodnuté o nelegálnom zamestnávaní fyzickej osoby poskytovateľom služby. Zdôraznil, že protokol o výsledku inšpekcie práce však takýmto právoplatným rozhodnutím nie je. Taktiež mal za to, že na jeho prípad sa vzťahuje ust. § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z., a preto nebolo potrebné osobitné povolenie na pobyt, či zamestnanie osôb srbskej štátnej príslušnosti, ktoré boli na základe obchodnej zmluvy na jeho pracovisku. Súčasne namietal, že žalovaný inšpektorát nešpecifikoval spôsob ako má odstrániť zistené nedostatky a porušenia predpisov, čo predpokladá ust. § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť krajských súdov v tejto otázke v obdobných právnych veciach. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobou napadnutý protokol ako celok zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalovaný zotrval na zákonnosti protokolu, pričom k uplatneným žalobným bodom uviedol, že o nelegálnom zamestnávaní fyzických osôb srbskej štátnej príslušnosti spoločnosťou F.M.CORP d.o.o. bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2018 a vykonateľnosť dňa 21.06.2018. Okrem toho trval na tom, že v protokole o výsledku inšpekcie práce je konštatované a presne špecifikované porušenie, ktorého sa zamestnávateľ dopustil, pričom v priamej súvislosti s týmto porušením je zamestnávateľ viazaný k odstráneniu nedostatkov. Pokiaľ sa teda zamestnávateľ dopustil nelegálneho zamestnávania alebo zákazu prijať prácu v zmysle zákona o nelegálnej práci táto skutočnosť je konštatovaná už v protokole o inšpekcii práce, voči ktorému má zamestnávateľ možnosť sa brániť a je schopný samostatne obstáť aj bez vydania rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt. Okrem toho uviedol, že protokol, ktorý je výsledným písomným dokumentom o

vykonanej inšpekcii práce uvádza okrem priebehu inšpekcie aj konkrétne porušenia, ktoré boli u žalobcu zistené. Súčasne sa týmto protokolom zaväzuje k odstráneniu nedostatkov, ktoré inšpektor zistil, pričom je určená lehota, v ktorej majú byť odstránené. Súčasne trval na tom, že u zamestnancov sa vyžadovalo povolenie na zamestnanie, keď neboli splnené podmienky stanovené v ust. § 23a ods.1 zákona o službách v zamestnanosti a bolo zistené, že tieto osoby vykonávali rovnaký druh práce ako kmeňoví zamestnanci.

3. V následnom vyjadrení žalobca trval na žalobných bodoch obsiahnutých v podanej správnej žalobe. Zopakoval, že zamestnanci vykonávali svoju činnosť na základe obchodnej zmluvy, ktorej predmetom bola dodávka tovaru alebo služieb a výkon ich práce nepresiahol dobu 90 dní v kalendárnom roku. Štátni príslušníci vykonávali montáž jednotlivých polotovarov, ktoré boli u neho vyrobené. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že tieto osoby vykonávali montáž tak, ako to predpokladá ustanovenie § 23a ods. 1 zákona o službách v zamestnanosti. Zdôraznil, že pokiaľ má od porušenia uvedeného v protokole spočívajúceho v porušení zákazu nelegálne zamestnávať, ako od záveru fiktívneho rozhodnutia, závisieť konštatovanie porušenia prijatia práce alebo služby od nelegálne zamestnávanej osoby voči ďalšiemu zamestnávateľovi, žalovaný má toto konštatovať až po ukončení správneho konania o uložení pokuty, ktorého výsledkom je právoplatné rozhodnutie.

4. Žalovaný na uvedené vyjadrenie písomne reagoval tak, že zotrval na svojej pôvodnej argumentácii.

5. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako súd vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov uvedených v žalobe. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ S.s.p.). Po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel jednomyseľne k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.

6. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalovaný u žalobcu vykonal dňa 15.11.2017 inšpekciu zameranú na kontrolu dodržania vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č. 82/2005 Z.z.. Bolo zistené, že žalobca je podnikateľom - zamestnávateľom s 340 zamestnancami, ktorého hlavná činnosť spočíva vo výrobe tovarov z plastov, montáž a kompletizácia mechanických častí strojov a prístrojov. Pri inšpekcii bolo zistené, že vo výrobných priestoroch žalobcu sa nachádzalo aj 6 srbských štátnych príslušníkov. K ich prítomnosti žalobca predložil Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 01.10.2017 uzavretú s F.M.d.o.o. Beograd -Stari Grad, Belehrad ako zhotoviteľom. Zhotoviteľ sa touto zmluvou na základe jednotlivých objednávok zaviazal vykonať dielo formou úprav vecí poskytnutých objednávateľom a objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Okrem toho bolo dohodnuté, že v prípade potreby budú vykonané aj práce naviac. Rámcová zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.08.2019. Bol predložený aj dokument označený ako rámcová zmluva o dielo zo dňa 01.10.2017 podpísaní žalobcom a zhotoviteľom. V jeho záhlaví však nie je označený žiaden účastník zmluvného vzťahu, iba v časti „objednávka na“ je uvedené a) vykonávanie montáže, opráv, servisu, prípadne iných služieb a prác dodávateľom služieb pre objednávateľa služieb a b) iné s predmetom súvisiace činnosti podľa požiadaviek objednávateľa. Tento dokument neobsahuje určenie počtu osôb, deň ich nástupu, miesto výkonu práce, ale len splatnosť ceny.

7. Cudzí štátni príslušníci inšpektorovi zhodne uviedli, že pracujú pre agentúru FT, v ktorej je koordinátorom Srb. Niektorí uviedli, že zmluvu podpísali koordinátorovi na ubytovni, jeden čaká na zmluvu, iný sa dohodol ústne. Zhodne však uviedli, že práca je im prideľovaná majstrom na pracovisku, náradie dostávajú od žalobcu a oblečenie od agentúry. Majsterka žalobcu pri podaní vysvetlenia uviedla, že tieto osoby pracujú bežnú prácu ako kmeňoví zamestnanci, nie sú špeciálne určení na žiadne pracovisko. Práca je im prideľovaná majstrom žalobcu alebo predákom podľa toho, kde je ich treba. Pracujú na linke Cluster aj vykonávajú samostatnú montáž jednotlivých polotovarov, ktoré sa u žalobcu vyrábajú a oni ho následne montujú ako finálny výrobok do automobilov. Ich evidenciu vedie každý majster, pracujú spolu s kmeňovými zamestnancami, nie sú separovaní.

8. Následne bol dňa 30.04.2018 vydaný protokol, v ktorom žalovaný dospel k záveru, že kontrolovaní zamestnanci srbskej štátnej príslušnosti musia mať udelené povolenie na zamestnanie, nakoľko na nich nedopadá ust. § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách v zamestnanosti, keď vykonávali bežnú

prácu ako kmeňoví zamestnanci, nevykonávali montáž dodaného tovaru, záručné a ani opravárenské práce. Taktiež nešlo ani o práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, neuskutočňovali programátorské práce ani odborné školenia. V súvislosti s uvedeným bolo konštatované, že žalobca prijal cezhraničnú dodávku práce, ktorú jej na základe rámcovej zmluvy o dielo poskytovala spoločnosť F.M.CORP d.o.o. Beograd prostredníctvom fyzických osôb, ktoré nelegálne zamestnávala, čím bol porušený zákaz prijatia cezhraničnej dodávky práce podľa § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. Súčasne bolo konštatované porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c) zákona č.82/2005 Z.z..

9. Pokiaľ ide o spoločnosť F.M.CORP d.o.o. Beograd bolo zistené, že jej bola rozhodnutím č.k. 001/2018/1.2/P IPTN/KHIP/ROZ/2018/592 zo dňa 18.04.2018 uložená pokuta v sume 25 000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. §3 ods.2 v nadväznosti na §2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúcej v tom, že tento zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na prevádzke spoločnosti Elster s.r.o., Stará Turá, v spoločnosti Elster Water Metering s.r.o. stará Turá, na pracovisku spoločnosti LEA Team, s.r.o., Piešťany, HDO SK, s.r.o., Myjava a FREMACH Trnava využíval prácu závislých osôb, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného prepisu zákona č. 5/2004 Z.z. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2018 a vykonateľnosť dňa 21.06.2018.

10. Podľa § 23a ods. 1 písm. m) zákona č. 5/2004 Z.z. zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho pracovnoprávneho vzťahu alebo vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.

11. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zák. č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

12. Podľa § 14 ods. 1 zák.č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

13. Podľa § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

14. Správny súd konštatuje, že inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého

náležitosti stanovuje ust. § 14 zák. č. 125/2006 Z.z.. Uvedený protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden (nie nevyhnutne jediný) z dôkazných prostriedkov.

15. Tunajší správny súd opakovane v rámci svojej rozhodovacej činnosti uzavrel, že napriek tomu, že protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný v rámci správneho konania je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, a to za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu. Takýmto určením povinností totiž dochádza k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry kontrolovaného subjektu. V predmetnej právnej veci napadnutý protokol obsahuje takéto uloženie povinností, a preto je ho možné v tomto rozsahu podrobiť súdnemu prieskumu.

16. Ako bolo konštatované v odstavci 6 tohto rozsudku, žalobca na preukázanie právneho dôvodu prítomnosti 6 pracovníkov srbskej štátnej príslušnosti predložil inšpektorovi Rámcovú zmluvu o dielo zo dňa 1.10.2017, v ktorej boli len veľmi všeobecne deklarované zmluvné podmienky pre jednotlivé objednávky - čiastkové zmluvy, na základe ktorých mala byť realizovaná vzájomná obchodná spolupráca medzi účastníkmi zmluvy. Takouto jednotlivou zmluvou má byť pravdepodobne aj dokument podpísaní účastníkmi rámcovej zmluvy dňa 1.10.2017, v ktorom však nie sú riadne označení účastníci, konkretizované dielo, ktoré by mal zhotoviteľ vykonať, a to ani čo kvality ani kvantity, a to napriek tomu, že ide o podstatnú náležitosti zmluvy o dielo a súčasne uvedené nie je jasne a určito dohodnuté ani v rámcovej zmluve. Z uvedeného dokumentu nie je možné zistiť ani to, do akej doby malo byť dielo vykonané, kedy malo byť prevzaté objednávateľom. Predtlačený formulár obsahuje časť označenú ako „počet zamestnancov“ a „miesto výkonu“, tieto však nie sú vyplnené. Predmet zmluvy je dohodnutý len všeobecne tak, v podstate identicky s Rámcovou zmluvou. Na základe uvedeného u žalobcu začali pracovať 6 pracovníci zo Srbska, ktorí nemali udelené povolenie na zamestnanie podľa osobitného predpisu, pričom podľa vlastného vyjadrenia ako aj vyjadrenia kmeňovej pracovníčky žalobcu pracovali spoločne s ostatnými kmeňovými zamestnancami, a to tam, kde ich bolo treba, podľa toho, čo im bolo nariadené majstrami alebo predákmi žalobcu. V rámci takto prideľovanej práce vykonávali najmä montáž žalobcom vyrobených polotovarov. Podľa zistenia žalovaného mali títo zamestnanci uzavreté pracovné zmluvy s F.M. CORP d.o.o. Beograd-Stari Grad. Tomuto subjektu bola rozhodnutím č.k.001/2018/1.2/P IPTN/KHIP/ROZ/2018/592 zo dňa 18.04.2018 uložená pokuta vo výške 25 000 eur, tak ako je uvedené v odstavci 9 tohto rozsudku.

17. Žalobca namietal nesprávne právne vyhodnotenie toho, či osoby srbskej štátnej príslušnosti potrebovali na výkon práce na jeho pracovisku povolenie na pobyt, resp. zamestnanie, keď podľa jeho názoru na vec dopadá výnimka stanovená v ust. § 23a ods. 1 písm. m) zákona. Uvedenú námietku považoval správny súd za nedôvodnú, keď ani z predloženej Rámcovej zmluvy, dokumentu, ktorý by mohol byť „čiastkovou zmluvou“ a ani výpovedí samotných občanov Srbska, ktorí sa nachádzali na jeho pracovisku nebolo zistené, že by títo vykonávali montáž, záručné a opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov dodaných výrobných zariadení alebo uskutočňovali programátorské práce alebo odborné školenia. Naopak podľa ich vlastných vyjadrení im boli zadávané úlohy riadiacimi pracovníkmi žalobcu tak, ako jeho kmeňovým zamestnancom, pracovali spolu s nimi. Uvedené potvrdila aj riadiaca pracovníčka žalobcu, ktorá výslovne uviedla, že to kde a na čom pracovali záviselo od toho kde ich bolo treba. Žalobca v podanom vyjadrení poukazoval na to, že táto pracovníčka potvrdila, že vykonávali montáž tak ako bolo dohodnuté v obchodnej zmluve a ako predpokladá zákon v ust. § 23a ods. 1 písm. m). Žalobca však opomenul, že uvedené zákonné ustanovenie predpokladá, že sa tieto práce spočívajúce v montáži vykonávajú v súvislosti s dodaním tovaru. V predmetnej právnej veci nebolo zistené a žalobcom tvrdené, že by predmetom obchodnej zmluvy bolo dodanie tovaru, v súvislosti s ktorým sú realizované práce osôb srbskej štátnej príslušnosti. Rovnako nebolo zistené a ani tvrdené, že by tieto osoby vykonávali na pracovisku žalobcu programátorské práce alebo odborné školenia, a to na základe obchodnej zmluvy predmetom, ktorej boli služby. Vzhľadom na uvedené nebola splnená základná podmienka stanovená v ust. § 23a ods. 1 písm. m) zákona, a to povaha vykonávaných činností takýchto zamestnancov. S poukazom na uvedené je už bez právneho významu či prácu, resp. služby poskytovali títo zamestnanci zo Srbska menej ako 90 dní v kalendárnom roku alebo nie. 18. Súd taktiež nepovažoval za dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal neurčitosť uložených povinností, keď mu správny orgán uložil odstrániť nedostatky špecifikované v určených článkoch protokolu. Súd je toho názoru, že uvedený postup žalovaného je správny a v súlade so zákonom, keď správny orgán nie je oprávnený určiť kontrolovanému subjektu konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, ktorý sa má touto nápravou dosiahnuť, čomu zodpovedá vyjadrenie

povinnosti, ktoré je obsiahnuté v napadnutom protokole. Je potom na každom kontrolovanom subjekte, aby si určil s prihliadnutím na svoje osobitné pomery a podmienky najefektívnejší spôsob na dosiahnutie nápravy vytýkaného stavu. Rovnako určenie, že tak má niečo dodržiavať trvalo, jasne a zrozumiteľne vyjadruje, že má prijaté opatrenia trvale dodržiavať tak, aby nedochádzalo k porušovaniam zákona. K rovnakým záverom dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach, ktoré boli vydané v ostatnej dobe, a to rozsudku zo dňa 30.05.2016 sp.zn. 10Sžk/19/2017 ako aj rozsudku zo dňa 25.07.2018 sp.zn. 2Sžo/84/2016. Správny súd nemá dôvod sa od týchto záverov odchýliť.

19. Súčasne správny súd uvádza, že tak ak už bolo uvedené vyššie, protokol je určený najmä na zistenie skutkových okolností. V predmetnej veci je nesporné, že na pracovisku žalobcu sa nachádzalo 6 občanov Srbska. Z vykonaného zisťovania vyplynulo, že týmto osobám boli ukladané povinnosti riadiacimi pracovníkmi žalobcu tak ako kmeňovým zamestnancom, vykonávali rovnakú prácu ako jeho kmeňoví zamestnanci. Rovnako z predloženej rámcovej zmluvy, resp. čiastkovej zmluvy, nie je možné zistiť, že by na tieto osoby dopadala výnimka podľa § 23a ods. 1 písm. m) zákona o zamestnanosti. Za tejto situácie bolo správnym orgánom správne uzavreté, že tieto osoby mali mať udelené povolenie na zamestnanie. Žiadna z týchto osôb takýmto povolením nedisponovala, čím bol vytvorený protiprávny stav, ktorý bol v protokole označený ako porušenie § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z.z. a § 7b ods. 5 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., pričom takéto označenia porušenia predpisov musí protokol obligatórne obsahovať v zmysle ust. § 14 ods.1 zákona č. 125/2006 Z.z.. Ak bol žalobca zaviazaný vykonať, resp. prijať opatrenia na odstránenie takýchto porušení zákona ako je využívanie práce osôb štátnej príslušnosti mimo EÚ, bez povolenia vykonávať zamestnanie, tak na uvedené nie je nevyhnutne potrebné, aby bolo hneď právoplatným rozhodnutím rozhodnuté vo veci inej právnickej osoby a spáchania jej správneho deliktu. A to najmä za situácie, keď je možné od žalobcu ako podnikateľa požadovať, aby urobil opatrenia, ktoré zabezpečia, aby sa nedostal do situácie, že využíva respektíve prijíma prácu alebo pracovníkov bez zákonom stanoveného povolenia. Na uloženie takýchto povinností pritom podľa názoru súdu nie je potrebné predchádzajúce právoplatné rozhodnutie správneho orgánu o nelegálnom zamestnávaní vydané v inom administratívnom konaní vedenom proti osobe, ktorá kontrolovanému subjektu takýchto pracovníkov poskytla.

20. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel správny sú k záveru, že správnou žalobou napadnutý prokotol bol vydaný v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo

sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).