Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-117-2018.pdf
PDF · 107.29 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/117/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916, zastúpený AK Herceg s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO: 35890240, proti žalovanému: R. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. X, o zaplatenie 5 659,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. februára 2018 č.k. 10Csp/93/2016-98, takto
rozhodol:
I.Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1042,65 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II.Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 659,67 eur, úroky z omeškania za obdobie do 18.11.2016 vo výške 169,79 eur, úroky z omeškania vo výške 1,00 % ročne zo sumy 5 659,67 eur od 19.11.2016 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania. 1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 13. 12. 2012 bola medzi OTBanka Slovensko, a.s. Štúrova 5, Bratislava, ako bankou a žalovaným ako dlžníkom, uzatvorená zmluva o OTP Expres úvere číslo: XXXX XXXX XX R. (ďalej aj zmluva o spotrebiteľskom úvere). Na základe zmluvy poskytla banka žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6 000 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa tejto zmluvy. Účastníkmi bola dohodnutá pohyblivá úroková sadzba stanovená ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery a hrubej marže 15,40 a 20% ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola určená na 25,31%. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola suma 12 048,12 eura a napokon priemerná RPMN bola určená na 19,37%. Úver bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s dlžníkom. Čerpanie úveru bolo dohodnuté jednorázovo dňa 13. 12. 2012 bezhotovostným prevodom. Splácanie úveru bolo upravené tak, že prvá splátka vo výške 143,43 eura bola splatná 13. 01. 2013, 2. až 83. splátka po 143,43 eura boli splatné 13. deň v mesiaci a 84. splátka v rozsahu 143,43 eura bola splatná 13. 12. 2019, a teda konečná splatnosť bola stanovená na 13. 12. 2019. Pre prípad omeškania dlžníka so splácaním úveru má banka právo požadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške maximálne 8 % ročne (článok IV zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Pre porušenie zmluvných povinností žalobca listom zo dňa 28. 10. 2013 oznámil žalovanému vyhlásenie úveru za predčasne splatný, s tým, že k 28. 10. 2013 predstavoval záväzok žalovaného po lehote splatnosti 1 331,26 eura. Predčasná splatnosť bola určená s tým, že úver, vrátane úrokov a poplatkov je žalovaný povinný zaplatiť do 10 dní, čo k 28. 10. 2013 predstavovalo sumu vo výške 7 075,11 eura, pozostávajúcu z istiny 5 969,57 eura, úrokov 1 042,65 eura, úrokov z
omeškania 2,89 eura a poplatkov 60 eur. Podľa výpisu z účtu, predloženého žalobcom žalovanému, bol poskytnutý úver 6 000 eur, pričom k 22. 07. 2016 predstavoval konečný stav 5 969,57 eura. Žalovaný pritom čerpal úver dňa 13. 12. 2012. Podľa stavu k 18. 11. 2016 predstavoval aktuálny zostatok 5 659,67 eura, ďalej úroky 3888,19 eura a úroky z omeškania 169,79 eura, spolu 9 717,65 eura. 1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 54 ods.1, ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497, Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (nesprávne, omylom uvedený zákon číslo 126/2010 Z.z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). 1.3. Konštatoval, že žaloba žalobcu bola dôvodná iba čiastočne. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, pre platnosť ktorej sa vyžaduje splnenie predpokladov uvedených v § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dospel ďalej k záveru, že žalobca postupoval zákonným spôsobom, keď po zistení, že žalovaný uhradil len jednu splátku úveru, zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie v tej dobe neuhradených splátok s upozornením, že môže pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný na to nereagoval a preto voči vyhláseniu spotrebiteľského úveru za predčasne splatného ku dňu 18. 11. 2013 súd výhrady nemal. Za tejto situácie žalobe vyhovel v časti celej uplatnenej istiny 5 659,67 eura, ktorá zároveň predstavovala istinu úveru z pôvodne poskytnutého vo výške 6 000 eur. Žalobe bolo vyhovené aj v časti úrokov z omeškania za obdobie od 18. 11. 2013 do 18. 11. 2016 vo výške 169,79 eura tak, ako súd uvádza vyššie a napokon aj v časti úroku z omeškania vo výške 1,00% ročne z istiny 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia. K úrokom z omeškania poznamenal, že žalovaný sa bezpochyby dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 odsek 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01. 01. 2009 k § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z v znení od 01. 02. 2013. Pri stanovení prvého dňa omeškania vychádzal z listu žalobcu o vyhlásení úveru za predčasne splatného. 1.4. V časti úrokov z úveru súd prvej inštancie konštatoval, že dohodnuté zmluvné úroky patria žalobcovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok vrátiť dlh je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším, akcesorickým záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku, zaniká i akcesorický záväzok týkajúci sa úrokov (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo143/1998). Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého, ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Z týchto dôvodov žalobu v časti uplatneného úroku zamietol, pretože úrok bol uplatnený za obdobie od 18. 11. 2013, teda v období po zosplatnení úveru, čo z vyššie uvedených dôvodov nie je prípustné. 1.5. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 255 ods. 2 CSP, pretože každá zo strán mala vo veci len čiastočný a zároveň aj porovnateľný úspech. Úspech žalobcu v konaní je v časti celej istiny 5 659,67 eura, úrokov z omeškania od 18. 11. 2013 do 18. 11. 2016 vo výške 169,79 eura a úrokov z omeškania vo výške 1,00% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia. Žalovaný mal v spore úspech v časti úrokov za obdobie od 18. 11. 2013 do 18. 11. 2016 vo výške 3 888,19 eura a úrokov vo výške 22,90% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Nesúhlasil s nepriznaním úrokov z úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti dôvodiac, že žaloba a žalobcom uplatnený nárok nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a postup súdu prvej inštancie nepovažuje za súladný s ustálenou judikatúrou. Konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym záverom, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na zákonnú úpravu zmluvy o úvere, ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 502 a komentára k tomuto ustanoveniu, poukázal ďalej na vzťah úroku z úveru a úrokov z omeškania. Dôvodil, že povinnosť žalovaného uhradiť dlžnú sumu mu vyplývala aj zo samotnej zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla a nezanikol ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku, ktorá povinnosť žalovaného trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky. Poukázal na ustanovenie § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým, že žiadny právny predpis neobsahoval
ustanovenie, podľa ktorého by pri poskytovaní úverov nemal veriteľ voči dlžníkovi právo popri úrokoch z omeškania i právo na zaplatenie riadnych úrokov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/143/1998 je prekonané a nezohľadňuje skutkový stav prípadu, ktorý je predmetom tohto konania. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobca žiada od žalovaného úrok z omeškania oba vo výške 1% ročne z nezaplatenej istiny a uplatnením zákonných úrokov nedochádza k neprimeranému zaťaženiu žalovaného. Vytkol súdu prvej inštancie, že z jeho rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu nepriznal žalobcovi ani riadne úroky do vyhlásenia úveru za predčasne splatný, ktoré sú vyčíslené v jeho podaní sumou 1 042,65 eura. V tejto časti považuje rozsudok za zmätočný. 2.1. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovieť jeho žalobe. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, iba správne vyhodnotil úroky z úverovej zmluvy, ktoré patria žalobcovi do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, avšak tieto nesprávne vyčíslil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
5. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu voči žalovanému o zaplatenie sumy 5 659,67 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalobcom žalovanému. Zmluvou o OTP expres úvere dňa 13. 12. 2012 žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 6000 eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 15,40% ročne, RPMN vo výške 25,31%, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť predstavovala sumu 12 048,12 eura. Splácanie úveru bolo dohodnuté v splátkach po 143,43 eura, prvá splátka bola splatná dňa 13. 01. 2013, posledná dňom 13. 12. 2019. Žalovaný uhradil iba jednu splátku. V dôsledku porušenia zmluvných podmienok žalovaným, žalobca dňa 18. 11. 2013 písomne žalovanému oznámil predčasnú splatnosť úveru, účinnosť ktorej nastala dňom 18. 11. 2013. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 5 659,67 eura, úrokov do 18. 11. 2016 vo výške 3 889,19 eura, úroku z omeškania do 18. 11. 2016 vo výške 169,79 eura, úroky vo výške 22,9% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia. 5.1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v časti istiny vo výške 5 659,67 eura, úrokov z omeškania za obdobie do 18. 11. 2016 vo výške 169,79 eura, a úrokov z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 5 659,67 eura od 19. 11. 2016 do zaplatenia, vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j. úroky, ktoré si žalobca uplatnil po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, zamietol. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca a napadol rozsudok odvolaním nesúhlasiac s nepriznaním úrokov z úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti až do zaplatenia. Taktiež vytkol súdu prvej inštancie nepriznanie úrokov z úveru ani do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 18. 11. 2013.
6.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
7. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil predmetný vzťah medzi stranami sporu, ako spotrebiteľský, založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje všetky podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo, ako aj odvolania žalobcu, dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti a opodstatnenosti dôvodov odvolateľa, uvádzaných v podanom odvolaní. Vzhľadom k tomu, že v danej veci došlo iba k nesprávnemu právnemu posúdeniu úrokov z omeškania súdom prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť, ani zopakovať dokazovanie, keď sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, preto v danej veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd nepovažoval ani za potrebné upozorniť na zmenu právnej kvalifikácie, nakoľko k tejto zmene nedošlo, keď súd prvej inštancie aplikoval v danej veci aj správne právne ustanovenia predpisov, iba tieto nesprávne vyložil a na danú vec nesprávne vyhodnotil.
7.1.Medzi stranami sporu došlo dňa 13. 12. 2012 k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úveru vo výške 6 000 eur, s úrokovou sadzbou 15,4% ročne. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 84 mesačných splátkach vo výške po 143,43 eura, počnúc dňom 13. 01. 2013 s konečnou splatnosťou dňa 13. 12. 2019. Ročná priemerná miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola dohodnutá vo výške 25,31%, priemerná RPMN vo výške 19,37%, celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola vo výške 12 048,12 eura. Žalovaný zmluvné podmienky nedodržal a úver riadne nesplácal. Žalobca upozornil žalovaného na porušovanie zmluvných podmienok, a to dvakrát, naposledy dňa 19. 09. 2013 s tým, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy vo výške 1 331,26 eura si uplatní svoje právo a požiada o zaplatenie celej pohľadávky. Dňa 28. 10. 2013 listom žalobca oznámil žalovanému predčasnú splatnosť celého úveru a žiadal uhradiť celý dlh vo výške 7 075,11eura s príslušenstvom najneskôr do 10 dní. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne vyhodnotil porušenie zmluvných povinností zo strany žalobcu, správne vyhodnotil splnenie všetkých zákonných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, keď nezistil neprijateľné zmluvné podmienky a ani neúmerné zaťaženie spotrebiteľa v danej veci týmito podmienkami. 7.2. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti uplatnených úrokov z úveru po jeho zosplatnení. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd dospel k záveru o opodstatnenosti dôvodov uvedených v podanom odvolaní a nezistil dôvody, pre ktoré by žalobca na tieto úroky z úveru (vyčíslených do zosplatnenia úveru), nemal nárok. 7.3.Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z úveru, vyčíslených do dňa zosplatnenia úveru priznal v ním uvádzanej výške 1 042,65 eura.
8. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn. 3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená. 8.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok, zaviedol nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedenej úpravy vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru (dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej
lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. 8.3.Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem zákona v neprospech spotrebiteľa. 8.4. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu. 8.5. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanému, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že po spoplatnení úveru, žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené závery na preskúmavanú vec, je potrebné konštatovať, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (dňom 28. 10. 2013), rozhodol správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. 8.6. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorým nepriznal žalobcovi nárok na úrok z úveru do okamihu zosplatnenia, t.j. do 28. 10. 2013. Nepriznanie tohto nároku žalobcu nebolo podložené žiadnym právne relevantným dôvodom, nebolo riadne zdôvodnené a ani nepriznanie tohto nároku nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Odvolací súd preto v zmysle vyššie uvedeného záveru, podľa ktorého, ak dôjde k predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi následne neprináleží nárok na úrok z úveru po jeho zosplatnení, jednoznačne dospel analogicky k záveru, že veriteľ, v danom prípade žalobca má nárok na dohodnutý úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. 8.7. V danom prípade veriteľ v podaní zo dňa 28. 10. 2013, ktorým žalovanému oznamoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, vyčíslil úrok z úveru do dňa zosplatnenia, t.j. do 28. 10. 2013, na sumu 1 042,65 eura. Odvolací súd preto žalobcovi tento úrok z úveru, vyčíslený do dňa zosplatnenia priznal a v tejto časti žalobu zamietol. 8.8. Poukazujúc na vyššie uvedené stanovisko odvolacieho súdu, odvolací súd vo zvyšnej časti, v ktorej si žalobca uplatňoval aj úrok z úveru po jeho zosplatnení, zamietajúcu, napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, podľa § 388 CSP, nakoľko nezistil dôvody na jeho potvrdenie, ani na zrušenie.
10. Vzhľadom k tomu, že predmetným rozsudkom odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozsudku, odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodol aj o trovách konania na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, ktoré rozhodnutie odôvodnil iba stručne pomerom úspechu. Odvolací súd, zmeniac napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, dospel k záveru aj o nevyhnutnosti zmeny rozsudku v časti náhrady trov konania. Žalobca si uplatnil v konaní nárok na zaplatenie istiny, kapitalizovaného úroku do 18. 11. 2016 a úrokov z omeškania. V časti o zaplatenie istiny vo výške 5 659,67 eura bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko táto vyhovujúca časť
rozsudku nebola napadnutá odvolaním, je právoplatná. V zamietajúcej časti taktiež došlo k zmene, keď odvolací súd z tejto zamietajúcej časti (3888,19 eura), vyhovel žalobe v časti o zaplatenie 1 042,65 eura a vo zvyšnej zamietajúcej časti žalobu potvrdil. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné konštatovať, že žalobca bol v konaní úspešným a preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP prináleží náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie. 10.1. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 v spojení s ustanovením § 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).