Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Er/227/2008

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávnenej Kevartis, s.r.o., so sídlom Námestovo, Kliňanská cesta 565, IČO: 35 952 989, zastúpeného JUDr. Jurajom Rybárom, advokátom vykonávajúcim činnosť prostredníctvom advokátskej kancelárie JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Zvolen, Stráž 223, IČO: 47 252 952, proti povinnému X.. O. Z., R.. X.X.XXXX, trval bytom Č. XX, o vymoženie 757,30 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi náhradu trov exekúcie určenú uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. 4Er/227/2008-29 zo dňa 6.3.2014, právoplatným 23.4.2014, vo výške 143,61 € nepriznáva.

III. Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

IV. Súd oprávnenej a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Oprávnená sa na základe návrhu na vykonanie exekúcie z 30.5.2003, doručeného súdnemu exekútorovi 10.6.2003 ešte jeho právnym predchodcom, domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie sumy 757,30 € s príslušenstvom na podklade exekučného titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené 17.6.2003 súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi.

2. Uznesením č. k. 4Er/227/2008-29 zo dňa 6.3.2014, právoplatným 23.4.2014, súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného. Zároveň súd určil, že trovy pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu sú v sume 143,61 €. Súd však nezaviazal žiadneho z účastníkov konania povinnosťou tieto trovy nahradiť, pretože v danom štádiu konania by takéto rozhodnutie bolo predčasné.

3. Dňa 22.11.2017 súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný súdu oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň uviedol, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje.

4. Dňa 15.12.2017 oprávnený doručil súdu vyjadrenie k uplatneným trovám exekúcie pôvodne povereného súdneho exekútora. Oprávnený poukázal na to, že predmetné exekučné konanie sa začalo 10.6.2003, a preto je potrebné aplikovať ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Na exekučné konanie je tak potrebné aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinného do 30.8.2005, a to aj pre prípad rozhodnutia o zastavení konania, ako aj pre prípad rozhodovania súdu o nároku na náhradu trov exekúcie. V danom prípade preto nie je možné aplikovať ani ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.8.2005, ani § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného do 31.8.2005, a teda nie je možné de iure uložiť splnenie povinnosti úhrady trov exekúcie oprávnenému. Oprávnený zároveň poukázal aj na rozhodovaciu činnosť niektorých súdov.

5. Z obchodného vestníka SR súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38OdK/20/2017 z 9.11.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného a povinný bol oddlžený. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku SR 16.11.2017 pod č. 219/2017, t. j. konkurz bol vyhlásený dňom 17.11.2017. Dňa 31.1.2018 bolo v obchodnom vestníku SR pod č. 22/2018 zverejnené oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

6. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "EP" alebo "Exekučný poriadok") v znení neskorších predpisov konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

7. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.8.2005 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.8.2005 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

9. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZoKR") ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").

10. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.

11. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

12. Vzhľadom k tomu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, povinný bol súdom oddlžený a v konaní sa voči povinnému vymáha pohľadávka, ktorá môže byť s poukazom na § 166a ods. 1 písm. a/ ZoKR uspokojená iba v konkurze, súd v súlade s § 57 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.8.2005 v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR exekúciu zastavil. Na povinnosť súdu zastaviť konanie nemá žiadny vplyv ani neskoršie zrušenie konkurzu pre nemajetnosť povinného ako úpadcu.

13. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.08.2005 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

14. Podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.08.2005 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

15. Podľa § 203 ods. 3 EP v znení účinnom od 1.1.2012 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

16. Následne si súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Václava Kunu, ktorej výška bola určená uznesením Okresného súdu Partizánske č. k. 4Er/227/2008-29 zo dňa 6.3.2014, právoplatným 23.4.2014, musel ujasniť, ktorú právnu úpravu použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z. z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia. Súd má rovnako ako oprávnený za to, že nakoľko exekučné konanie začalo 10.6.2003, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.8.2005 (vzhľadom na prechodné ustanovenie zakotvené

v § 238 ods. 1 EP). Ústavný súd SR v uznesení č. k. III. ÚS 568/2016-12 z 13. septembra 2016 konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu. Práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní, spočíva v tom, že nová práva úprava nesmie zhoršiť materiálne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Inými slovami, že účastník konania vstupuje do konania s dôverou v právo s tým uvedomením, že len pri právom predvídateľných okolnostiach jasných mu už pri začatí konania bude materiálne znášať neúspešnosť konania (exekúcie) a že tieto nebudú menené, resp. až budú menené, nebudú sa vzťahovať na neho. Táto jeho dôvera nesmie byť narušená a teda nová práva úprava nesmie rozšíriť tieto prípady a tak zhoršiť jeho pozíciu. S týmto vedomím musel vstúpiť do konania aj súdny exekútor (v časti trov konania účastník), a preto jeho pozícia pri aplikácia staršej právnej úpravy v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov musí zostať nezmenená. V súlade s tým súd o náhrade trov exekúcie rozhodol podľa právnej úpravy účinnej do 31.8.2005.

17. Súd skúmal aj to, či v konaní nie sú splnené podmienky ustanovené Exekučným poriadkom na výnimočné zaviazanie oprávnenej na náhradu trov exekúcie. Súd by mohol podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.8.2005 zaviazať oprávnenú na náhradu trov exekúcie v prípade jej zavinenia. Oprávnená nenesie žiadnu zodpovednosť, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže oprávnená zastavenie exekúcie nezavinila, nie je možné jej uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávnenou podľa § 203 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.8.2005, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, ale exekúcia bola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, povinný bol oddlžený a v konaní sa voči povinnému vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze. Vzhľadom na uvedené súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kunovi ani náhradu trov exekúcie oprávnenou.

18. O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného rozhodol súd tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal voči žiadnemu z účastníkov konania, pretože súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil.

19. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.8.2005 výslovne neobsahuje komplexnú úpravu náhrady trov exekúcie všetkých účastníkov konania. Aj keď je z § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.8.2005 zrejmé, že zákonodarca v zásade predpokladal, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému a súdnemu exekútorovi, i rozhodnutie o trovách exekúcie musí zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Súd má preto za to, že aj povinný má nárok na náhradu trov exekúcie, ale výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený. Ak teda Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.8.2005 komplexne neupravuje náhradu trov exekúcie všetkých účastníkov konania, neupravuje možnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, avšak ani túto možnosť priamo nevylučuje, je potrebné s poukazom na § 9a ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 primerane aplikovať § 256 ods. 1 a o náhrade trov exekúcie oprávneného a povinného rozhodnúť podľa zásady procesného zavinenia zastavenia konania (exekúcie). O náhrade trov exekúcie oprávnenej a povinného preto súd rozhodol tak, že oprávnenej a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal s poukazom § 256 ods. 1 a contrario, keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedia exekúcie a následný dôvod jej zastavania nikomu z nich nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.