Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4C-48-2016.pdf
PDF · 110.55 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/48/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352, proti žalovaným: 1/ M. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX X. XX, občan SR, 2/ L. S., nar. XX.X.XXXX, XXX XX X. XX, občan SR, v konaní o zaplatenie 5.893,62 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.4.2016 domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 5893,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 5733,02 eur od 29.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 8.8.2012 uzavreli právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“). Na základe tejto bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach v sume po 76,66 eur. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvoria Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.. Žalovaní sa touto zmluvou okrem iného zaviazali splácať poskytnutý úver vo vyššie uvedených mesačných splátkach, ďalej sa zaviazali vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 29.10.2014 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovaným vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom boli žalovaní upovedomení oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom nato, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver resp. jednotlivé povinné splátky úveru riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanej dňa 6.10.2014 písomne oznámil, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Žalobca listom zo dňa 30.3.2016 - výzva pred podaním žaloby, vyzval žalovaných k úhrade celej dlžnej sumy. Do dnešného dňa dlžnú sumu neuhradili. Celkový dlh ku dňu podania žaloby je vo výške 5.893,62 eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu pozostávajúcu z istiny vo výške 4.000 eur, úrokov vo výške 1.613,42 eur, úroku z omeškania vo výške 160,60 eur a poplatkov vo výške 119,60 eur.
3. Súd doručil žalovaným poučenia o procesných právach a povinnostiach spolu so žalobou na vyjadrenie.
4. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
5. Podaním zo dňa 22.5.2017 Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislava žiadalo o pribratie do konania ako osobitný subjekt na strane žalovaného.
6. Súd uznesením č.k. 4C 48/2016-80 predmetný návrh občianskeho združenia zamietol.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.11.2017, ktorého sa právny zástupca žalobcu a žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil. Taktiež sa nedostavili žalovaní, preto súd pojednávanie odročil s poukazom na potrebu ďalšieho dokazovania.
8. Na pojednávanie dňa 19.9.2018 sa nedostavili žalovaní, u žalovanej v 2. rade bolo predvolanie riadne a včas vykázané, u žalovaného v 1. rade súd vychádzal z fikcie doručenia, a teda pojednával v ich neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe tak, ako bola súdu zaslaná. Nakoľko nedošlo k žiadnej zmene okolností od podania žaloby, trvá na všetkých písomných vyjadreniach zaslaných súdu. Zároveň uviedol, že nemá k dispozícií žiadne ďalšie listinné dôkazy, a teda ani doručenky preukazujúce doručenie výzvy žalovaným na úhradu dlhu.
10. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 8.8.2012 (čl. 5), štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (čl. 7), výzvou na zaplatenie z 8.09.2014, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 6.10.2014, Zmluvou o postúpení pohľadávok z 29.09.2015, oznámením o postúpení pohľadávky na žalobcu z 11.11.2014, predžalobnou výzvou z 30.3.2016, všeobecnými obchodnými podmienkami, špecifikáciou žalovanej pohľadávky (čl. 87) a ďalšími listinami, ktoré tvoria obsah súdneho spisu a zistil tento skutkový stav veci.
11. Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaní uzavreli dňa 8.8.2012 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverovú zmluvu“). Na základe tejto bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 4.000 eur, ktorý sa zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach v sume po 76,66 eur od 22.9.2012, k 22.dňu v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá fixná do splatnosti 17,40 % ročne. Celková čiastka spojená s úverom predstavovala 9.184,76 eur. Úver bol poskytnutý jednorazovo. Konečná splatnosť úveru bola 22.8.2022.
12. Žalovaní úver nesplácali podľa zmluvy a dostali sa do omeškania. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného v 1. rade a v 2. rade dňa 08.08.2012 na zaplatenie omeškaných splátok a upozornila ich na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Žalobca však súdu nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému v 1. rade a ani žalovanej v 2. rade. Nebolo preukázané ani aspoň odoslanie tejto výzvy zo strany práv. predchodcu žalobcu. Keďže žalovaní dlh nezaplatili, preto Slovenská sporiteľňa, a.s. v zmysle Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) úver zosplatnila k 03.10.2014. Túto skutočnosť oznámila žalovaným listom zo dňa 6.10.2014, ktorý žalovanému v 1. rade doručila 10.10.2014 a žalovanej v 2. rade dňa 13.10.2014, zásielku však prevzal jej manžel. Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 postúpila pohľadávku terajšiemu žalobcovi, čo žalovaným oznámila listom zo dňa 11.11.2014. Doručenie tohto oznámenie súdu nebolo preukázané. Žalovaní uhradili iba dve splátky vo výške 154,30 eur. Žalobou uplatnená pohľadávka žalobcu pozostáva z istiny 4000 eur, riadneho úroku v sume 1613,42 eur, poplatkov vo výške 119,60 eur, úroku z omeškania k dátumu postúpenia v sume 160,60 eur.
Právny stav:
13. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Z cit. právnej úpravy vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť inému subjektu vtedy, ak napriek písomnej výzve je klient v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku nepretržite dlhšie, ako 90 kalendárnych dní. Postúpenie pohľadávky predpokladá kumulatívne spojenie dvoch podmienok, a to splatnosť postúpenej pohľadávky a predchádzajúcu písomnú výzvu banky dlžníkovi po tom, čo bol dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením záväzku. V predmetnej veci Slovenská sporiteľňa nepostupovala v súlade s cit. právnou úpravou, nakoľko nepreukázala doručenie výzvy dlžníkovi - žalovanej na úhradu dlhu.
14. Podľa § 1 ods. 2 z.č. 129/2010 Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 1 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 2 ods. 2 Obč. zákonníka, v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
22. Podľa § 219 odsek 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade použijú. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúci h skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
23. Podľa § 219 odsek 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
24. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou. Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem finančných prostriedkov aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
25. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj Rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,C-241/98,C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinteround Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroanea Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl.6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl.7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
26. Súd má za to, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka, treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 102/2014 Z.z. zmenila a doplnila niekoľko právnych predpisov, ktorými sa má zabezpečiť vyššia úroveň právnej ochrany spotrebiteľov ako slabšej strany v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje prioritu aplikácie Občianskeho zákonníka pred Obchodným zákonníkom. Uvedená právna úprava je systematicky zaradená v hmotnoprávnom predpise, ale z hľadiska svojho obsahu má procesný charakter, pretože určuje, ktorý predpis treba aplikovať v prípade, že posudzovaný právny vzťah je spotrebiteľský. Súd aplikuje procesný predpis, ktorý je platný a účinný v čase prejednávania a rozhodovania veci. Súd bol povinný na posudzovaný právny vzťah aplikovať kogentné ustanovenia špeciálneho predpisu, zákona č. 129/2010 Z.z.
27. Zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými má teda charakter spotrebiteľského úveru.
28. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore mal žalobca nadobudnúť podľa svojho tvrdenia na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, okrem všeobecnej právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z ustanovenia § 524 a násl. Občianskeho zákonníka, bolo nevyhnutné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy upravujúcej pôvodný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľnou , ktorý je bankový subjekt a žalobcom, pričom vzhľadom na právny status pôvodného veriteľa sa právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmluvných vzťahov medzi bankou a klientami banky spravujú osobitnou právnou úpravou - zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ osobitná právna norma ako lex specialis upravuje osobitne zákonné podmienky a predpoklady pre platné postúpenie pohľadávky z bankových úverov - konkrétne ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, súd aplikoval a vyložil predmetné zákonné ustanovenie ako zákonné podmienky, ktoré banka, ako pôvodný veriteľ, bola povinná splniť na to, aby došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z bankového úveru voči dlžníkom na ďalší subjekt.
29. Súd dospel k záveru, že žalobca nie je v danom spore aktívne legitimovaným a nositeľom práv z predmetnej pohľadávky, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným a zákonným spôsobom prešiel nárok uplatňovaný žalobou. Súd s poukazom na citáciu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách zdôrazňuje, že zákon o bankách, ako osobitná právna úprava, pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle tohto zákonného ustanovenia (osobitná písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej výzve banky), pričom súd nemal v konaní preukázané splnenie jednej z uvedených zákonných podmienok
- a to hodnoverne preukázané zaslanie písomnej výzvy banky žalovaným ako dlžníkom tak, ako to predpokladá uvedené zákonné ustanovenie.
30. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre platné a zákonné postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu, ustanovenie § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 Z.z. o bankách je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniam § 524 a nasl. lex generalis Občianskeho zákonníka, upravujúceho postúpenie pohľadávok, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi pohľadávku, avšak len za podmienok, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda pokiaľ klient nesplní riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru, jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a súčasne na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol preukázateľne písomne bankou vyzvaný.
31. Súd konštatuje, že neboli naplnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky na následného postupníka, a to z dôvodu nepreukázania naplnenia zákonných predpokladov vyplývajúcich z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal hodnoverným dôkazom zaslanie tejto písomnej výzvy pôvodného veriteľa - banky žalovaným v 1. a 2. rade. Žalobca nepreukázal súdu ani odoslanie tejto písomnosti banky žalovaným, ako ani prevzatie tejto písomnosti žalovanými. Taktiež nebolo preukázané doručenie oznámenia od práv. predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky na terajšieho žalobcu.
32. Vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá je nosnou zásadou v sporovom konaní a povinnosti tvrdenia a preukázania tvrdenia, ako aj povinnosti znášať a uniesť dôkazné bremeno o tom, že žalobcovi skutočne náleží v spore uplatnené právo či nárok, súd nie je povinný vyzývať žalobcu na splnenie povinnosti, ktorá je jeho elementárnou povinnosťou, pokiaľ má záujem v konaní uspieť a uniesť dôkazné bremeno (s poukazom na čl. 8 Civilného sporového poriadku, § 132 ods. 1 CSP).
33. Súd musel absenciu tohto nevyhnutného dôkazu vyhodnotiť v neprospech žalobcu, nakoľko nemal v konaní preukázané hodnoverne naplnenie zákonných podmienok platného postúpenia pohľadávky v zmysle osobitnej právnej normy a teda nemal preukázané platné nadobudnutie aktívnej vecnej legitimácie súčasného žalobcu.
34. Súd tak konštatuje, že v prípade pohľadávky banky je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo časť pohľadávky z bankového úveru len za predpokladu, že preukázateľne banka ešte pred postúpením pohľadávky zaslala písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách a aj keby boli zákonodarcom stanovené za účelom ochrany bankového tajomstva (uvedenú skutočnosť súd konštatuje len pre úplnosť vzhľadom na označenie 14. Časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách OCHRANA KLIENTOV A BANKOVÉ TAJOMSTVO, v ktorej je obsiahnuté aj zákonného ustanovenia § 92 ods. 8), ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou normou, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a preto s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je neplatný.
Taktiež ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávok (§ 524 a nasl.. Občianskeho zákonníka). Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („môže banka alebo pobočka zahraničnej banky pohľadávku postúpiť “), ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie “Ochrana klientov a bankové tajomstvo“. Účelom tohto ustanovenia teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie stanovuje osobitné podmienky, za ktorých môže banka a to aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže.
35. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust § 2 ods 2 Zákona o bankách /ZoB/ podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.
36. Z ust. § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teba banka má oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je nesplácaný určitú dobu dlh. Bolo by teda v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS.
37. Banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takýto postup banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka realizovať pred postúpením pohľadávky. Žalobca ale takéto oprávnenie nemá, nakoľko spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
38. V danom prípade neboli splnené zákonom stanovené náležitosti na platné postúpenie pohľadávky. Pokiaľ bola postúpená pohľadávka bankou bez splnenia podmienok uvedených v uvedenom zákonnom ustanovení, je potrebné takéto konanie a úkon považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. Žalobca v konaní nepreukázal naplnenie jednej zo zákonných podmienok na platné postúpenie pohľadávky - odoslanie a doručenie predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkom - žalovaným, pričom ani oznámenie banky klientom o postúpení pohľadávky, respektíve následné oznámenie postupníka o postúpení pohľadávky nebolo súdu preukázané, a ani toto nenahrádza takúto osobitnú výzvu vyžadovanú zákonom a teda potom zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal pôvodný žalobca pohľadávku voči žalovanej od banky nadobudnúť, je v rozpore so zákonom a je neplatná a tak postupník - žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.
39. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti sa súd už ďalšími tvrdeniami nezaoberal, vychádzajúc zo zistenej nesprávnej aktívnej legitimácie, a preto žalobu zamietol.
40. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Žalovaným, ako úspešnej strane sporu, však žiadne trovy nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.