Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Ek/151/2017

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXX/XX, XXX XX J., podnikajúci pod obchodným menom: H. G., J., so sídlom U., XXX XX U., O.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, proti povinnému: Roľnícke družstvo „Jakubovany", so sídlom Jakubovany 189, 083 01 Jakubovany, IČO: 36 470 201, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kravecom, CSc., advokátom so sídlom Čingovská 9, 040 12 Košice, o vypratanie časti nehnuteľnosti a vymoženia trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Volochom, so sídlom Exekútorského úradu Sovietskych hrdinov AB-519, 089 01 Svidník, pod sp. zn. 192EX 92/2017, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/151/2017 zo dňa 30. apríla 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/151/2017 zo dňa 30. apríla 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 11Ek/151/2017 zo dňa 30. apríla 2018 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 25C/44/2014-176 zo dňa 14.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.05.2017, v časti II. výroku sa stal vykonateľným dňa 02.06.2017 a dňa 29.06.2017 sa stal vykonateľným aj v časti I. výroku (v spojení rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 20Co/12/2016-208 zo dňa 28.03.2017). Keďže povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť, oprávnený na tunajší súd podal návrh na vykonanie exekúcie, t.j. návrh oprávneného bol podaný dôvodne a v súlade so zákonom. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom ďalej poukázal na to, že povinný si mohol a mal uplatniť skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie v základnom konaní. Okresný súd Banská Bystrica nemôže vec opätovne meritórne prejednať a zhojiť opomenutie povinného, v dôsledku ktorého exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na to, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne iné dôvody, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, súd konajúci vyšším súdnym úradníkom dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené obidva procesné predpoklady, oprávňujúce oprávnených na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul) a skutočnosť, že povinný neplnil dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/151/2017 zo dňa 30. apríla 2018, ktoré povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal dňa 21.06.2018, podal povinný dňa 06.07.2018 na poštovú prepravu, t.j. v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť, v ktorej uviedol, že dňa 21.06.2018 mu bola doručená zvláštna zásielka Okresného súdu Banská Bystrica, ktorej obsahom bolo „napádané uznesenie" súdu bez pečiatky a podpisu osoby (vyššieho súdneho úradníka) a doložka o autorizácii zo dňa 30.04.2018,17:49:10 hod., ktorým mu tzv. exekučný súd oznámil, že jeho návrh na

zastavenie exekúcie zo dňa 10.01.2018 zamietol. Povinný poukazuje na to, že predmetné uznesenie je právne irelevantné, pretože nemá náležitosti uznesenia, ako to vyžaduje ustanovenie § 234 ods. 2 a ustanovenie § 236 v spojitosti s ustanovením § 200 Exekučného poriadku a podanie súdu v doručenej podobe považuje iba za oznámenie súdu, že asi v elektronickej podobe rozhodol o danej veci. Povinný preto žiada súd o riadne doručenie súdneho rozhodnutia o zamietnutí zastavenia exekúcie podľa platného práva a zásad civilného konania. Povinný ďalej argumentuje tým, že podľa exekučného titulu, ktorý uvádza oprávnený a rešpektuje exekučný súd, sa tento spôsob exekúcie nedá technicko-právne vykonať. V tomto prípade ide o nelegálnu stavbu právne nevysporiadanú, iní sú vlastníci pozemkov a iný je vlastník stien a strechy. Povinný nie je s oprávneným v žiadnom právnom vzťahu a k vlastníkom pozemkov, na ktorých kúpená stavba stojí, nie je vecne legitimovaný (chýba mu stavebné rozhodnutie a rozhodnutie katastra nehnuteľností - list vlastníctva). Tento nezákonný stav nemôže podľa povinného požadovať ešte súdnu ochranu. Ako dôkaz povinný uvádza napr. pripojenú zmluvu o nájme povinného s vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa nachádza nehnuteľnosť, hromadnú žalobu a výzvu vlastníkov pozemkov na odstránenie stavby. Konanie o týchto skutočnostiach už začalo na Okresnom súde Prešov. Zároveň povinný uvádza, že v rámci dovolania v danej veci požiadali Najvyšší súd SR o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, NS SR doteraz v danej veci nerozhodol. Povinný získal dojem, že vyšší súdny úradník pri rozhodovaní v danej veci nebol dostatočne oboznámený s celkovým priebehom exekúcie, do úvahy môže prichádzať aj nezákonná manipulácia so spismi týkajúcimi sa danej veci. Ako môže exekučný súd súhlasiť s vyprataním nezákonnej stavby, ako sa môže technicky táto stavba vypratať, ak vlastníci odmietnu vstup na pozemky, na ktorých táto stavba stojí. Tomuto nezákonnému postupu podľa povinného napomáha aj „nezávislý" exekútor, ktorý exekvoval neoprávnený majetkový prospech oprávneného. Vychádzajúc z uvedenej nezákonnosti exekúcie povinný žiada exekučný súd, aby rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ktoré je celé neústavné a nezákonné zrušil, a v danej veci začal konať exekučný sudca a túto exekúciu ako nezákonnú zastavil.

3. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného zo dňa 06.08.2018, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.08.2018, prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že dôvody sťažnosti, na základe ktorých sa povinný domáhal zastavenia exekúcie sú právne irelevantné. Povinný nie je schopný pochopiť, že vlastníkom nehnuteľností je oprávnený, ktorý túto získal zákonným spôsobom. To, že sa vraj vlastníci pozemkov domáhajú odstránenia stavby, je právne irelevantné, pretože spor, ktorý bol právoplatne rozhodnutý, riešil otázku vypratania tejto nehnuteľností, a tak ako Okresný súd Prešov ako aj Krajský súd v Prešove jednoznačne potvrdili vlastníctvo tejto budovy oprávneného. Oprávnený zdôraznil, že povinný nemá žiadny právny vzťah k budove, a rovnako nemá žiadny právny vzťah k pozemkom na ktorých budova stojí. Oprávnený preto navrhuje súdu, aby sťažnosť povinného zamietol.

4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak za nedôvodnú.

12. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vypratanie časti nehnuteľnosti - výkrmňa hovädzieho dobytka - súpisné č. 318, stojacej na novovytvorenej parcele č. 105/2, nachádzajúcej sa v kat. úz. Jakubovany, okres Sabinov, zapísanej na LV č. 1422 o výmere 1 497 m2, vyznačenej na geometrickom pláne č. 57/2015, vyhotovenom spoločnosťou GEODUS, s.r.o. dňa 24.04.2015, a vymoženia trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 25C 44/2014-176 zo dňa 14.09.2015, právoplatný dňa 29.05.2017 a vykonateľný čo do výroku I. dňa 29.06.2017 a čo do výroku II. dňa 02.06.2017. Predmetný rozsudok bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 20Co/12/2016-208 zo dňa 28.03.2017. Poverením zo dňa 20.11.2017 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Volocha, so sídlom Exekútorského úradu Sovietskych hrdinov AB-519, 089 01 Svidník, ktorý ju vedie pod sp. zn. 192EX 92/2017.

13. Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 27.12.2017 a následne prostredníctvom právneho zástupcu podal dňa 10.01.2018 na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že rozsudok Okresného súdu v Prešove vydaný dňa 14.09.2015, sp. zn.: 25C44/2014-176, a potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2017 sú protiústavné, nezákonné a v rozpore s verejným záujmom a dobrými mravmi a boli nimi hrubo porušené práva povinného na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Predmetom týchto rozhodnutí je nezákonná stavba (maštaľ s príslušenstvom), ktorú „kúpil“ oprávnený na základe kúpnej zmluvy o predaji, konkurznej podstaty zo dňa 07.01.2015, ktorú kataster odmietol pre neplatnosť a ktorý stojí na pozemkoch asi 10 vlastníkov. Znamená to, že „oprávnený“ nie je vlastníkom „ničoho“. Všetky tieto skutočnosti povinný predkladal na uvedených súdoch, žiaľ bezúspešne. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný, dôvody povinného pre zastavenie exekúcie sú právne irelevantné. V konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že povinný je povinný nehnuteľnosť vypratať. O návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol súd konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením sp. zn. 11Ek/151/2017 zo dňa 30. apríla 2018 tak, že tento ako nedôvodný zamietol.

14. V prvom rade považoval súd za potrebné vysporiadať sa s námietkou povinného, že napadnuté uznesenie je právne irelevantné, pretože nemá náležitosti uznesenia, ako to vyžaduje ustanovenie § 234 ods. 2 a ustanovenie § 236 v spojitosti s ustanovením § 200 Exekučného poriadku.

15. Keďže novelou Exekučného poriadku (zákonom č. 2/2017 Z. z.) došlo s účinnosťou od 1. apríla 2017 k zavedeniu elektronizácie exekučného konania, vzťahujú sa na exekučné konanie nielen ustanovenia Exekučného poriadku, CSP, ale aj ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“) a v neposlednom rade aj Vyhláška MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „Vyhláška č. 543/2005 Z. z.“)

16. V zmysle § 2 ods. 11 písm. a) Vyhlášky č. 543/2005 Z. z. na účely tejto vyhlášky sa rozumie prvopisom písomnosť súdu vyhotovená ako elektronický úradný dokument, ktorý je autorizovaný.

17. V zmysle § 61 ods. 1,2 Vyhlášky č. 543/2005 Z. z., (1) ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, prvopis rozhodnutia súdu autorizuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal. Prvopis rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu autorizuje notár. Ak podľa predpisov o konaní pred súdmi podpisuje prvopis iný člen senátu alebo iný poverený sudca, uvedie sa pred podpisom zastupujúceho skratka "v zast.", prípadne "v z.". Ak ide o rozhodnutie vo veci, na ktorú

sa nevzťahujú predpisy o elektronickom výkone verejnej moci, prvopis rozhodnutia podpisuje ten, kto rozhodnutie vydal.(2) Rovnopis rozhodnutia vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Vlastnoručný podpis podľa prvej vety možno nahradiť doložkou o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko a funkcia toho, kto autorizoval prvopis vrátane dátumu autorizácie a spisovej značky. Doložka o autorizácii sa spojí k rovnopisu rozhodnutia; doložku o autorizácii možno vytlačiť na druhú stranu rozhodnutia, ak rozhodnutie nepresahuje jednu stranu. Vo veciach podľa § 60 ods. 2 (t.j. pre veci zapisované do súdnych registrov Up, Ek, CoUp a CoEk) sa doložka o autorizácii priloží k rovnopisu rozhodnutia .

18. V zmysle § 3 písm. o) zákona o e-Governmente na účely tohto zákona sa rozumie autorizáciou úkonu vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu.

19. V zmysle § 23 ods. 1 prvá veta zákona o e-Governmente orgán verejnej moci vykoná pri výkone verejnej moci autorizáciu elektronického podania alebo elektronického úradného dokumentu kvalifikovaným elektronickým podpisom vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ku ktorým pripojí kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, a to spôsobom podľa odseku 3.

20. V zmysle § 23 ods. 3 prvá veta zákona o e-Governmente, ak tento zákon alebo osobitný predpis (napr. § 222 vyžaduje autorizáciu konkrétnou osobou alebo osobou v konkrétnom postavení, na autorizáciu sa použije kvalifikovaný elektronický podpis vyhotovený s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.

21. V zmysle § 8 ods. 1 prvá veta zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dôveryhodných službách“) mandátny certifikát je kvalifikovaný certifikát pre elektronický podpis vydaný fyzickej osobe oprávnenej zo zákona alebo na základe zákona konať za inú osobu alebo orgán verejnej moci alebo v ich mene, alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu (napr. podľa Exekučného poriadku), alebo vykonáva funkciu podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov).

22. S ohľadom na elektronickú formu exekučného konania, zavedenú s účinnosťou od 1. apríla 2017, sú teda uznesenia v exekučnom konaní vyhotovované ako elektronický úradný dokument, ktorý je autorizovaný (t.j. podpísaný elektronicky) sudcom alebo vyšším súdnym úradníkom, ktorý rozhodnutie vydal. Za predpokladu, že účastník konania má aktivovanú elektronickú schránku, obdrží uznesenie do svojej elektronickej schránky ako elektronický dokument, opatrený doložkou autorizácie, t.j. podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom, vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. V prípade, že účastník konania nemá aktivovanú elektronickú schránku, odosiela sa mu uznesenie v listinnej podobe, pričom v takomto prípade je vlastnoručný podpis sudcu, resp. vyššieho súdneho úradníka nahradený doložkou o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko a funkcia toho, kto autorizoval prvopis, vrátane dátumu autorizácie a spisovej značky; doložka o autorizácii sa spojí k rovnopisu rozhodnutia.

23. Keďže v danom prípade sa povinnému sťažnosťou napadnuté uznesenie doručovalo prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý v čase jeho doručovania nemal aktivovanú elektronickú schránku, doručovalo sa mu uznesenie v listinnej podobe s pripojenou doložkou o autorizácii, tak ako to ukladá zákon. Preto argumentácia povinného o irelevantnosti napadnutého uznesenia je nedôvodná.

24. K námietke povinného, že daný spôsob exekúcie sa nedá technicko-právne vykonať, že ide o nelegálnu stavbu právne nevysporiadanú, iní sú vlastníci pozemkov a iný je vlastník stien a strechy, že tento nezákonný stav nemôže podľa povinného požadovať súdnu ochranu, súd uvádza, že v exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, t.j. skúmať vykonateľný exekučný titul z hmotnoprávneho hľadiska, ale skúma len to, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie (exekučný titul) alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, je procesnou obranou povinného

proti neprípustnej exekúcii z dôvodov taxatívne stanovených v zákone. Relevancia predmetných námietok povinného tak skončila vydaním rozhodnutia, na podklade ktorého je vedená voči povinnému exekúcia. Z uvedeného dôvodu ani listinné dôkazy pripojené povinným k podanej sťažnosti, a to žaloba zo dňa 01.06.2018, výzva zo dňa 18.06.2018, zmluva o nájme zo dňa 01.01.2012, vypratanie obilnej linky zo dňa 18.05.2015, oznámenie zo dňa 11.05.2015, výpis z katastra nehnuteľností zo dňa 14.10.2016, nemajú pre rozhodnutie o sťažnosti žiadny význam.

25. Samotné podanie dovolania voči exekučnému titulu na Najvyšší súd SR nie je dôvodom zastavenia exekúcie, a to s poukazom na konštantnú judikatúru, v zmysle ktorej podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19.05.2004). Dôvodom na zastavenie exekúcie nemôže byť ani argument povinného, že v rámci dovolania v danej veci požiadal Najvyšší súd SR o odklad vykonateľnosti exekučného titulu, nakoľko v prípade povolenia odkladu vykonateľnosti exekučný titul nestráca vlastnosť vykonateľnosti, len nastupuje prekážka, v dôsledku ktorej nie je možné exekúciu vykonať. V značnom smere zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Zastavenie exekúcie v danom prípade by nepomerne viac chránilo povinného v porovnaní s oprávneným. Ide najmä o situáciu, ak v dovolacom konaní nedôjde k zrušeniu napadnutého právoplatného rozhodnutia, ktorého vykonateľnosť bola odložená. V takom prípade by sa malo v exekučnom konaní pokračovať. Ak by však došlo v dôsledku odkladu vykonateľnosti rozhodnutia k zastaveniu exekúcie, oprávnený by stratil poradie pre svoje právo. Ak by sa chcel oprávnený opätovne domôcť svojho práva, ktoré nebolo naplnené dobrovoľne, musel by opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Takýmto postupom by došlo k jednoznačnému znevýhodneniu postavenia oprávneného. Súd pre úplnosť veci uvádza, že v rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní pred dovolacím súdom) mal byť odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie.

26. Súd však v danom prípade zároveň konštatuje, že hoci povinný predložil súdu listinu označenú ako „Dovolanie“, adresované Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, v ktorom oprávnený je označený ako žalobca a povinný je označený ako žalovaný (dovolateľ), súd tento dôkaz vyhodnotil ako nedostatočný na preukázanie tvrdenej skutočnosti, pretože povinný ním jednoznačne súdu nepreukázal, že predmetné dovolanie bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky skutočne aj podané (či už osobne alebo prostredníctvom poštového podniku), nakoľko pripojené dovolanie nebolo opatrené podacou pečiatkou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ani k nemu nebol pripojený doklad o jeho odoslaní Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky elektronicky alebo prostredníctvom poštového podniku.

27. Keďže povinný v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia, súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Ek/151/2017 zo dňa 30. apríla 2018, vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol tak, že túto v celom rozsahu podľa § 250 ods. 1 ako nedôvodnú zamietol.

28. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.