Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/64/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci žalobcu v 1.rade: A.. K. T., E.. XX.XX.XXXX, I. Q. A. XXX XX A. na F. Č..XXX, F. B. S., zast. Kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, Ádorská 41, 929 48 Dunajská Streda, žalobkyni v 2.rade: matka žalobcu v 1.rade, G. T., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX XX A. na F. Č..XXX, okres B. S., proti žalovanému: O. D.T., E.. XX.XX.XXXX, I. M. X, XXX XX Bratislava o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že žalovaný O. D., E.. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, M. X, je otcom maloletého K. T., E.. XX.XX.XXXX z matky G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. na F. Č.. XXX, okr. B. S..

Súd z v e r u j e maloletého K. T.. E.. XX.XX.XXXX do výchovy a opatery matky G. T., E.. XX.XX.XXXX, bytom A. na F. Č.. XXX, F.. B. S..

Žalovaný sa z a v ä z u j e platiť od 01.10.2018 na maloleté dieťa K. T., E.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30 Euro mesačne a to do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2008 do 30.09.2018 v celkovej výške 2.500 Eur je povinný žalovaný platiť v splátkach k rukám matky vo výške 10 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Súd žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vo výške 300 Eur a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a to na základe doručeného príkazu na úhradu.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.07.2010 sa maloletý žalobca v 1.rade prostredníctvom kolízneho opatrovníka a žalobkyňa v 2.rade ako matka maloletého, domáhali určenia otcovstva žalovaného k maloletému dieťaťu a úpravy práv a povinností rodičov dieťaťa k maloletému t.j. rozhodnutia o zverení dieťaťa do výchovy a opatery matke malol. a určenia vyživovacej povinnosti žalovaného k dieťaťu.

2. Vzhľadom k tomu, že v čase podania žaloby bol žalobca v 1.rade maloletý, žalobu v jeho mene podal kolízny opatrovník, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, na základe uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 11Po/1/2010.

3. Žalujúca strana oprávnenosť svojho nároku na určenie otcovstva žalovaného k maloletému žalobcovi v 1.rade odôvodnila tým, že matka maloletého dieťaťa, G. T., udržiavala so žalovaným intímny pomer v

rozhodnom období t.j. v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa viac ako tristo dní a to najmä v období roku 1992 do decembra 2008. Maloleté dieťa sa narodilo dňa XX.XX.XXXX. Keďže otec dieťaťa dobrovoľne svoje otcovstvo k maloletému dieťaťu neuznal a na dieťa finančne neprispieva žiadali , aby súd jeho otcovstvo určil a súčasne ho zaviazal k plneniu vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo výške 150 Eur od 19.04.2008 a súčasne rozhodol o jeho zverení do výchovy a opatery matke maloletého.

4. Žalovaný v rámci svojej výpovedi nepoprel svoju známosť so žalobkyňou, uviedol, že ju pozná viac rokov a od roku 2000 mali intímny pomer. Dozvedel sa však, že žalobkyňa v 2.rade mala intímne vzťahy aj s inými mužmi a keď mu oznámila približne v roku 2006 alebo 2007 že je tehotná, neuznal otcovstvo, nakoľko vzhľadom k jej známostiam s inými mužmi nie je vylúčené, že dieťa nie je jeho. Pokiaľ sa preukáže jeho otcovstvo, nežiada o jeho zverenie do osobnej starostlivosti avšak chce sa s dieťaťom neobmedzene stretávať.

5. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi ( rodný list maloletého dieťaťa), znaleckým posudkom č.16/2018 vypracovaným znalcom z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA, prof. RNDr. Ľudevít Kádaši, DrSc a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

6. V súvislosti s otázkou určenia otcovstva žalovaného k maloletému bolo vo veci nariadené uznesením súdu č.k. 18C 64/2010-46 zo dňa 31.05.2011 znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA. Výsledkom znaleckého dokazovania bolo zistenie, že otcovstvo žalovaného k dieťaťu nie je možné vylúčiť a pravdepodobnosť že je otcom dieťa, vzhľadom na početnosť jednotlivých vyšetrovacích znakov DNA maloletého a žalovaného, je 99.999759%. Keďže hodnota pravdepodobnosti je vyššia ako 99,75% biologické otcovstvo žalovaného je treba pokladať prakticky za dokázané .

7. Žalovaný k výsledkom znaleckého dokazovania nemal výhrady. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinnosti k dieťaťu súhlasil s tým, aby dieťa bolo zverené matke do výchovy a opatery a jemu určená vyživovacia povinnosť. V tomto smere, však poukázal na to, že v súčasnosti nemá finančné prostriedky, nevlastní žiaden majetok hnuteľný ani nehnuteľný. Vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nepodniká, nemôže sa zamestnať, je odkázaný na pomoc svojich detí, nepoberá ani invalidný dôchodok, nakoľko jeho žiadosť o priznanie invalidného dôchodku bola rozhodnutím Slovenskej poisťovni a.s. zo dňa 17.08.2015 zamietnutá z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok ( počet rokov dôchodkového poistenia). Prispievať na výživu dieťaťa má záujem, ale maximálne vo výške 20-30 Eur mesačne, pokiaľ by mal splácať zročné výživné tak maximálne vo výške 10 Eur mesačne.

8. Kolízny opatrovník žalobcu v 1.rade súhlasil s návrhom žalovaného, vychádzajúc z jeho majetkových pomerov ako aj z schopností a možností žalovaného. Žalobkyňa v 2.rade sa na pojednávanie konané dňa 09.10.2018 nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané uložením na pošte a preto súd, vzhľadom na splnené podmienky konania, pojednávala rozhodol v neprítomnosti žalobkyne.

9. Podľa § 94 ods.1) Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Podľa ods.2) za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiať a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Na základe vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že žalovaný je otcom maloletého K. T., a preto súd žalobe vyhovel a žalovaného určil za otca maloletého.

10. Podľa § 38 ods.1 Zákona o rodine rodičia malol. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave ich výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí malol. dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24,§25 a §26 sa použijú primerane. V prípade rozhodovania o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti súd vzal do úvahy prejavy vôle rodičov dieťaťa ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka a dospel k záveru, že optimálnym riešením bude v danom prípade zotrvanie dieťaťa u matky. Maloleté dieťa od narodenia žilo v spoločnej domácnosti s matkou, zo strany kolízneho opatrovníka neboli konštatované žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

zmenu výchovného prostredia. Taktiež sám žalovaný ako otec dieťaťa výslovne uviedol, že má záujem sa podieľať na výchove dieťaťa, avšak vzhľadom k svojej rodinnej a zdravotnej situácii nie je schopný sa o dieťa starať. Vzhľadom k zisteným skutočnostiam, súd návrhu na zverenie dieťaťa matke vyhovel.

11. Podľa § 62 ods.1) Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods.2) obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa ods.3) každý rodič je povinný bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Za obdobie rokov 2008 až 2018 je výška minimálneho výživného v zmysle osobitného zákona 25 Eur až 28 Eur na neplnoleté, nezaopatrené dieťa. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia a súčasne z majetkových pomerov žalovaného ako aj z jeho schopností a možností. Preto určil výšku vyživovacej povinnosti sumou 30 Eur mesačne, nakoľko pri takto určenej výške výživného je predpoklad reálneho plnenia vyživovacej povinnosti. Zročné výživné vo výške 2.500 Eur z rovnakých dôvodov súd zaviazal žalovaného splatiť v splátkach vo výške 10 Eur mesačne, nakoľko pri stanovení vyššej výšky by žalovaný nebol schopný uloženú povinnosť súdom plniť.

12. Súd nepriznal žalobkyni v 2.rade nárok na náhradu trov konania s poukazom na ust. §52 Civilného mimosporového poriadku.

13. Povinnosť žalovaného nahradiť trovy konania štátu sa zakladá na ust. §259 CSP, nakoľko podľa zoznamu trov č.l. 18C 64/2010-50, v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania, bol znalcovi vyplatený zo štátnych finančných prostriedkov preddavok vo výške 300 Eur na základe uznesenia súdu č.k. 18C 64/2004 zo dňa 28.09.2011. Súdny znalec do dňa vydania súdneho rozhodnutia doručil súdu vyúčtovanie trov znalečného na základe daňového dokladu č.16/18 zo dňa 19.07.2018 a faktúry č.76/2018, v ktorej zohľadnil uhradený preddavok vo výške 300 Eur, zostatok trov znalečného vyčíslil vo výške 201 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalobca v 1.rade zast. kolíznym opatrovníkom ako aj žalovaný nemôžu podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva výslovne vzdali ústne do zápisnice, čo potvrdili svojím podpisom. Odvolanie proti rozsudku môže podať žalobkyňa v 2.rade v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana v neprospech ktorej bolo vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým ( § 365 ), že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený senát, d) konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.