Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Er-4354-2007.pdf
PDF · 72.21 KB
Case nature
Area
Subarea
40Er/4354/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX S., právne zast. X.. X. S., advokátkou, C. 1, S., proti povinnému: H.. X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. 3, XXX XX S., o vymoženie bežného výživného vo výške 30 Eur mesačne do budúcna a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Q.. Q. G., A. úrad Q., S.. K. XX, pod sp. zn. EX 838/2007, takto :
rozhodol:
I. Exekučné konanie z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 22.10.2007 a jeho následnej žiadosti bolo Okresným súdom Košice I dňa 6.11.2007 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX. 2. Dňa 20.2.2017 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie. V predmetnom návrhu exekútor uviedol, že od roku 2009 je predmetom exekučného konania len bežné výživné, ktoré je pravidelne mesačne uhrádzané a je neúčelné vo výkone exekúcie pokračovať, nakoľko možno predpokladať, že povinný bude plniť výživné dobrovoľne. Náhradu trov v prípade zastavenia exekúcie súdny exekútor nežiada. 3. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní je rozsudok Okresného súdu Košice II, sp,zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 18.5.2007. Predmetným rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. XXC XXX/XX-XX zo dňa 6.11.2003 tak, že zvýšil výživné zo strany povinného na X XXX,- Sk mesačne do budúcna. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.2007. Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp.zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 8.2.2011 došlo k zníženiu výživného na XX Eur mesačne od 1.3.2010 do budúcna, s povinnosťou platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
4. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len EP) exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
5. Podľa § 80 EP na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 101 EP na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ak sa odpisovanie pohľadávky vykonáva už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
7. Pokiaľ ide o ustanovenie § 80 EP exekučný súd môže, ale nemusí zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy povinného, ak a) to navrhne povinný, b) sa exekúcia vykonáva pre bežné výživné, to znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne, alebo exekučne, c) existujú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Podklady na rozhodnutie exekučného súdu zadováži, ak ho tým poverí súd, exekútor. Spravidla sa vezme do úvahy, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného, či nebol dokonca stíhaný za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 TZ, či má stále zamestnanie alebo iný príjem, ako ho charakterizuje zamestnávateľ, ako si plní aj iné platobné povinnosti (napr. nájomné, ďalšiu vyživovaciu povinnosť), a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného (jeho zákonného zástupcu). Treba však uviesť, že na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nie je právny nárok a je vecou úvahy súdu, ako rozhodne o návrhu povinného. Táto úvaha má oporu predovšetkým v empirických poznatkoch súdu o tom, kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne (povinný je napríklad riadne zamestnaný, popri tom aj podniká a plní si všetky platobné povinnosti spojené s podnikaním a pod.). Po posúdení uvedených okolností súd považuje za osvedčený predpoklad, že povinný po zastavení exekúcie bude dobrovoľne plniť bežné výživné a nebol zistený žiaden dlh na výživnom, preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami exekúciu zastavil. Zároveň súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je nutné prihliadnuť v tomto prípade aj na to, z akého dôvodu a ako dlho sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zaostalého výživného, či má stále zamestnanie alebo iný príjem a napokon sa môže prihliadnuť aj na stanovisko oprávneného. V predmetnom prípade sa povinný (ako je zrejmé z vyššie uvedených vyjadrení súdneho exekútora) proti prebiehajúcej exekúcii bránil tým, že dlžné výživné splnil v plnej výške v priebehu exekučného konania a bežné výživné pravidelne uhrádza v zmysle rozhodnutia súdu. Súd zároveň považuje za potrebné v súvislosti s dlžným výživným poukázať na znenie § 46 ods. 8 EP, podľa ktorého exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie. Exekútor upustí od vykonávania exekúcie aj v prípade, ak povinný plnil čiastočne a oprávnený s upustením od vykonávania exekúcie súhlasí. Ak exekútor vykonával exekúciu predajom nehnuteľnosti alebo zriadením exekučného záložného práva, oznámi príslušnému okresnému úradu, že upustil od vykonania exekúcie. 8. Pokiaľ dôjde k ďalším nedoplatkom na výživnom, toto rozhodnutie o zastavení nebráni oprávnenému podať nový návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému.
9. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Náhradu trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko tento vo svojom podaní zo dňa 16.2.2017 uviedol, že ich náhradu nežiada.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.