Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9To-31-2018.pdf
PDF · 86.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9To/31/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.10.2018 v trestnej veci obž. K. K. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.02.2018, sp. zn. 13T/38/2017, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 23.02.2018, sp. zn. 13T/38/2017 bol obžalovaný K. K. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, pre skutok právne posudzovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 13.10.2016 v čase okolo 18.00 hod. v pivničných priestoroch v bytovom dome na sídlisku Q. X/X vo I. nad Y., okr. I. nad Y., po predchádzajúcej slovnej roztržke oboma rukami sotil do svojho suseda Z. E., nar. XX.XX.XXXX, následkom čoho Z. E. narazil do steny a spadol na zem na ľavý bedrový kĺb, čím pri páde utrpel periprotetickú zlomeninu veľkého trochantera ľavej stehennej kosti bez významného posunu a pomliaždenie pravého ramenného kĺbu s dobou liečenia 26 dní,
oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku bol poškodený Z. E. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 01.03.2018, odvolanie prokurátor, ktoré bližšie odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.07.2018. Poukazuje na to, že poškodený zotrval v konaní pred súdom na svojich tvrdeniach, že dňa 13.10.2016 mal byť v priestoroch pivnice napadnutý obžalovaným K. K., ale samozrejme aj obžalovaný v konaní pred súdom zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. Obžalovaný popísal, že keď odchádzal z pivnice, všimol si, ako poškodený sa zviezol dolu do podrepu, čo vylučuje tvrdenie znalca z odboru zdravotníctva, ktorý vypracoval znalecký posudok a taktiež bol vypočutý na hlavnom pojednávaní. Znalec uviedol, že išlo o čerstvú zlomeninu a je vysoko nepravdepodobné, aby vznikla pri bežnom pohybe a musel tam byť náraz, čo by zodpovedalo tomu, ako popísal skutok poškodený. Nepriamo je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne S. E., ktorá je manželkou poškodeného a videla, v akom stave došiel poškodený domov a tento jej opísal, ako ku skutku malo dôjsť a kým bol napadnutý. Je potrebné poukázať aj na to, že poškodený už v minulosti bol napadnutý obžalovaným a to v roku 2011. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný, prostredníctvom obhajcu, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 03.09.2018. Uviedol, že v danej veci niet žiadneho zákonného dôvodu v zmysle § 321 Tr. poriadku, pre ktorý by mal odvolací súd zrušiť napadnutý rozsudok, ako to navrhuje prokurátor. V písomnom odôvodnení odvolania nebolo poukázané na žiadne chyby, ktoré by spôsobovali nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozsudku a rovnako niet žiadnej vady, ktorá by odôvodňovala podanie dovolania a na ktorú by mal odvolací súd prihliadať ex offo. Rozsudok spĺňa normatívne požiadavky kladené na jeho obsah, pričom súd prvého stupňa správne konštatoval, že v trestnom konaní nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu a spod obžaloby ho oslobodil, keďže nebolo dokázané, že skutok kladený za vinu sa stal. Aj po vykonaní všetkých prokurátorom navrhnutých dôkazov sa mu nepodarilo uniesť dôkazné bremeno v zmysle obžalovacej zásady. Práve naopak, zásadné pochybnosti, ktoré vyvstali v dokazovaní už počas prípravného konania, sa na hlavnom pojednávaní ešte viac prehĺbili. Po celý čas v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne, konzistentne a pravdivo, že poškodeného nikdy nenapadol. O pravdivosti jeho tvrdenia svedčí aj fakt, že ako prvý telefonoval na linku 112, na linku polície 158, čo nepriamo potvrdzuje aj poškodený so svojou manželkou. Naopak, poškodený opakovane menil svoju výpoveď a podstatné skutkové okolnosti uvádzal rozdielne už pri svojich výsluchoch v prípravnom konaní, pri konfrontácii a rekonštrukcii trestného činu, ale najmä na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal tendenčne, rozporuplne a nepresvedčivo. Trvá na tom, že poškodeného Z. E. nesotil, a nespôsobil mu žiadne zranenia a ak poškodený nejaké zranenia utrpel, tak na nich nemá žiaden podiel viny. Rovnako nie je zodpovedný za zdravotné ťažkosti, ktoré má poškodený. Poškodený v prípravnom konaní popisoval, že utrpel zranenie ľavého ramena, na hlavnom pojednávaní už uvádzal, že pravého ramena, a bez povšimnutia nemôže zostať ani to, že poškodený účelovo zľahčoval vážnosť svojho zdravotného stavu pred trestným stíhaním a naopak na hlavnom pojednávaní ho obviňoval zo škrtenia a kopania, ktoré si absolútne vymyslel, nakoľko v zdravotnej dokumentácii nie sú zachytené žiadne informácie o poranení ľavého ramena a o známkach po kopancoch a škrtení. Jeho výpoveď považuje za tendenčnú a celé trestné stíhanie je vyústením negatívneho vzťahu poškodeného k jeho osobe, ktorý sa stupňoval počas dlhého obdobia, tkvie v rozdielnych názoroch na fungovanie bytového spoločenstva, najmä po tom, čo poukázal na neoprávnené čerpanie fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. K odvolacej námietke prokurátora, že znalec uviedol, že u poškodeného išlo o čerstvú zlomeninu, pri ktorej je nepravdepodobné, aby vznikla pri bežnom pohybe, je nutné uviesť, že znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že berúc zdravotný stav poškodeného, takéto zranenie mohol utrpieť aj pri menšej intenzite násilia, resp. pôsobiacej sily. Pri takom stupni osteoporózy, ako mal poškodený, mohlo dôjsť k zraneniu aj tak, že by sa len zviezol popri stene alebo, že by spadol na zem, po odrazení sa od nejakej prekážky a to v dôsledku toho, že tá kosť v dôsledku osteoporózy je oslabená, pričom súdu predložil röntgenové snímky, z ktorých je vidno, že tá kosť je výrazne preriednutá v oblasti trochantera. V danej veci má za to, že prokurátor v zmysle obžalovacej zásady neuniesol svoje dôkazné bremeno a oslobodzujúci rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny a zákonný, preto navrhuje, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Na základe takto podaného odvolania, krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dôkazy týkajúce sa skutku, ktoré boli vykonané v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani prokurátor sa v rámci odvolacieho konania nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti tak, ako sú uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, pričom tieto majú oporu vo výsledkoch dokazovania a prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje, a keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne s jednotlivými dôkazmi, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, odôvodnil tým, že osobami bezprostredne prítomnými na mieste a v čase spáchania
žalovaného skutku, boli len obžalovaný a poškodený, ktorí popisovali priebeh incidentu výrazne rozdielne. Obžalovaný nepopieral fyzický kontakt s poškodeným v pivničných priestoroch ich bytového domu. V prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popísal tento kontakt zhodne v tom zmysle, že to bol práve poškodený, ktorý ho napadol ako prvý, pričom mu mal spôsobiť drobné zranenia na tvári, o čom súdu doložil fotografie, avšak z týchto nie je zrejmý čas, ani spôsob ich vyhotovenia. Obžalovaný v dôsledku toho volal na linku 112 a následne aj 158, aby napadnutie nahlásil, tak ako to vyplýva z výpisu hovorov z mobilného čísla, ktoré podľa predloženej faktúry mobilného operátora používa, resp. je vedené na meno obžalovaného. Skutočnosť o zavolaní polície obžalovaným vyznieva zhodne aj s výpoveďou poškodeného a svedkyne E., manželky poškodeného, ktorí uviedli, že napriek tomu, že chceli volať políciu, policajti prišli skôr, ako to urobili s tým, že ich volal obžalovaný, tak ako je uvedené v zázname policajnej hliadky. Na strane druhej, poškodený popísal stretnutie s obžalovaným a následný konflikt vo svojej podstate rovnako, no súčasne súd musí poukázať na rozpory v jeho výpovedi ohľadom vzniknutých zranení a mechanizmu zranenia, keď poškodený najskôr uvádzal poranenie pravého ramena tak, ako to bolo uvedené v prvej lekárskej správe MUDr. E. a objektivizované v znaleckom posudku, pri konfrontácii vykonanej v prípravnom konaní už uvádzal poranenie ľavého ramena. Následne vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní opäť udával poranenie pravého ramena, keď popisoval, ako sa pravou rukou pokúsil tlmiť náraz po sotení obžalovaným, čomu by zodpovedal aj mechanizmus zranenia, ako ho uviedol znalec.
Po ďalšom vykonanom dokazovaní a po prečítaní zápisnice o konfrontácii na hlavnom pojednávaní opäť demonštroval a uvádzal, že padal na ľavé rameno, pričom manželka poškodeného popísala skutočnosti tak, ako jej mali byť sprostredkované poškodeným po tom, čo prišiel hore do bytu a ona mu následne volala záchranku. Zo znaleckého dokazovania a to jednak zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodený utrpel zranenia tak, ako sú uvedené v obžalobe a iné poranenia znalec nezistil, a teda ani poranenie ľavého ramena uvádzané poškodeným. Znalec zároveň uviedol, že poškodený mohol súčasne utrpieť poranenie pravého ramena a ľavého bedrového kĺbu a to aj pri menšej intenzite násilia, ale aj tak, že by sa len zviezol popri stene alebo spadol na zem po odrazení sa od nejakej prekážky, pretože kosť je oslabená, s tým, že nedá sa jednoznačne povedať, čo spôsobilo náraz. Z uvedených dôvodov vzhľadom na to, že nie je povinnosťou obžalovaného v trestnom konaní dokazovať svoju nevinu, ale zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno, s poukazom na zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) súd podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného K. K. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a zároveň obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného Z. E. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
S poukazom na uvedené, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný K. K. stíhaný, preto považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku za správne a zákonné.
Nemožno súhlasiť s námietkou prokurátora, že poškodený zotrval v konaní pred súdom na svojich tvrdeniach, keďže tento pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 19.12.2016 uviedol, že po tom, čo ho obžalovaný sotil, stratil rovnováhu a spadol na zem, pričom si ľavé rameno aj hlavu udrel o stenu a popri stene sa zošmykol na zem, čo zopakoval aj pri konfrontácii s obvineným dňa 20.01.2017. Naproti tomu, na hlavnom pojednávaní dňa 30.01.2018 poškodený uviedol, že po tom, čo ho obžalovaný oboma rukami sotil, tak spadol na zadok a ako padal, tak pravou rukou sa ešte o skriňu silno oprel, aby nespadol silno. Pri čítaní zápisnice o konfrontácii z prípravného konania následne poškodený konštatoval, že bolo to tak, ako uviedol v prípravnom konaní, teda, že padal okolo skrine a ľavou rukou sa pritiskoval, aby nemal silný pád. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením prokurátora, že obžalovaný popísal ako v čase, keď odchádzal z pivnice, si všimol, že poškodený sa zviezol dolu do podrepu, čo vylučuje tvrdenie znalca z odboru zdravotníctva, ktorý vypracoval znalecký posudok, nakoľko uviedol, že išlo o čerstvú zlomeninu a je vysoko nepravdepodobné, aby zlomenina vznikla pri bežnom pohybe, ale musel tam byť náraz, čo by zodpovedalo tomu, ako to popísal poškodený. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd udáva, že znalec MUDr. F. S. na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2018 uviedol, že okrem toho, že k zraneniu poškodeného mohlo dôjsť tak, že do neho niekto sotil, pričom si udrel pravé rameno o nejakú prekážku, od ktorej sa odrazil a spadol na ľavú stranu, vzhľadom na zdravotný stav poškodeného, tak takéto zranenie mohol
utrpieť aj pri menšej intenzite násilia, resp. pôsobiacej sily a pri takom stupni osteoporózy, ako mal poškodený, mohlo dôjsť k zraneniu aj tak, že by sa len zviezol popri stene alebo spadol na zem po odrazení sa od nejakej prekážky a to v dôsledku, že tá kosť je oslabená, k čomu predložil aj röntgenové snímky poškodeného, z ktorých je vidieť, že tá kosť je preriednutá v oblasti trochantera, pričom zároveň uviedol, že nedá sa jednoznačne povedať, čo spôsobilo náraz. Je potrebné konštatovať, že poškodený v priebehu trestného konania vypovedal, že ho obžalovaný mal kopnúť do predkolenia a to asi 4 až 5-krát v čase, keď ležal na zemi, avšak znalec uviedol, že zo zdravotnej dokumentácie poškodeného po skutku zistil, že pri prvotnom ambulantnom vyšetrení u MUDr. E., tento vo svojom zázname neuviedol žiadne poranenia predkolenia. Následne počas hospitalizácie v prijímacom chorobopise je popísaný nález, ktorý nájde lekár pri vyšetrení, kde lekár konštatuje, že predkolenie bez opuchu, teda lekár nekonštatoval žiadne známky poranenia na predkolení, pričom ide o správu zo dňa 13.10.2016, teda správu zo dňa skutku, ktorá bola spísaná po prijatí na chirurgickú ambulanciu MUDr. E.. Až po preložení poškodeného na doliečovacie oddelenie dňa 19.10.2016 prijímací lekár v objektívnom náleze popísal na ľavom stehne z bočnej strany malý hematóm a nad ľavým kolenom resorbujúci sa hematóm, čo je však v rozpore s tvrdením poškodeného, že ho obžalovaný mal kopať do predkolenia, keďže v oboch prípadoch sa hematóm nachádzal v oblasti nad kolenom. V súvislosti s uvedeným je potrebné súhlasiť s prvostupňovým súdom v tom, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno a vykonané dôkazy musia jednoznačne s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, tento je trestným činom a práve obžalovaný je osobou, ktorá sa predmetného žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné, aj s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), vykladať tieto pochybnosti v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia by sám osebe nevytváral zákonný predpoklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.
Krajský súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci bolo na mieste aplikovať zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), keďže pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne zistenie skutkového stavu veci a zákonné a spravodlivé rozhodnutie. K uvedenému odvolací súd dodáva, že v priebehu celého trestného konania nebol vykonaný ani predložený jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že skutok sa stal tak, ako to popisuje poškodený vo svojej výpovedi. Výpoveď poškodeného bola nepresvedčivá a vnútorne rozporná, pričom výpoveď obžalovaného bola konzistentná a verziu obžalovaného pripustil aj znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. F. S..
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako nedôvodný a jeho odvolanie postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.