Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana v právnej veci žalobcu: MIKO s.r.o., Strojárenská 1C, 917 02 Trnava, IČO: 45 342 245, v konaní zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Sopkom, so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 33 213 879 proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 3946/6, 814 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 755 194, v konaní zastúpenému Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47 232 765, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania: PUSR-2020/18657-7/98445/72/ZAJ zo dňa 3.12.2020, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Pamiatkového úradu Slovenskej republiky číslo konania: PUSR-2020/18657-7/98445/72/ZAJ zo dňa 3.12.2020 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1.

Krajský pamiatkový úrad svojím rozhodnutím Č.: KPUTT-2020/1733-18/74370 zo dňa 23.9.2020 ako prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 20 000 eur za to, že žalobca ako právnická osoba v zmysle o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov sa dopustil iného správneho deliktu podľa písm.) l pamiatkového zákona, na tom skutkovom základe, že po vydaní rozhodnutia zo dňa 25.9.2008 rozhodnutie pod číslom TT-08/1593/6942/Grz zo strany KPÚ Trnava (vydané na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PÚ-08/1324-5/6394/Mly zo dňa 5.9.2008) o uložení povinnosti stavebníkovi stavby „Bytové domy s polyfunkciou, E. ul. Q.“, plánovanej na pozemku parc.č. 8380/9 v katastrálnom území Q. Mesta Q., na predmetnej stavbe zabezpečiť vykonávanie predstihového archeologického výskumu (ďalej len archeologický výskum a výskum), spoločnosť ako vlastník a stavebník pri realizácii výkopových prác na tejto stavbe vykonanie archeologického výskumu nezabezpečila v určenom rozsahu /nedodržala bod 1. písmeno b) a len čiastočne splnila body 2. písmeno b) a písmeno c)/, a to v čase odo dňa 19.9.2017, tzn. deň po tom, čo realizátor archeologického výskumu AA TERRA ANTIQUA, s.r.o. ukončil archeologický výskum až do dňa 3.12.2007, kedy KPÚ Trnava uskutočnil na stavbe štátny pamiatkový dohľad (ďalej len ŠPD) a zistil protiprávne konanie.

2.

Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podkladom pre rozhodnutie o inom správnom delikte bolo rozhodnutie Pamiatkového úradu SR č. PU-08/1324-5/6394/Mly zo dňa 5.9.2008, na základe ktorého vydal Krajský pamiatkový úrad Trnava rozhodnutie dňa 25.9.2008 pod č. TT-08/1593/6942/Grz, z ktorých pre spoločnosť MIKO, s.r.o. vyplývala povinnosť zabezpečiť archeologický výskum na predmetnej stavbe v určenom rozsahu a stanoveným spôsobom. Krajský pamiatkový úrad mal za dostatočne preukázané, že predpísaný archeologický výskum sa na predmetnej stavbe čiastočne aj vykonal, vychádzajúc predovšetkým z oznámenia právnickej osoby oprávnenej vykonávať výskumy zo dňa 19.6.2017 o začatí archeologického výskumu, zápisnice z štátneho pamiatkového dohľadu (ďalej len ŠPD) zo dňa 3.7.2017 a oznámenie archeológa zo dňa 11.10.2017 o ukončení archeologického výskumu. Z ďalšieho vykonaného dokazovania, a to z oznámenie právnickej osoby oprávnenej vykonávať výskumy zo dňa 18.9.2017 vyplynulo, že spoločnosť ISMONT, s.r.o., ktorá pre spoločnosť MIKO, s.r.o. vykonávala stavebné práce, si neplní finančné záväzky voči právnickej osobe; oprávnenej vykonávať výskumy, a preto táto nevydá výskumnú dokumentáciu (nálezovú správu) z doposiaľ vykonaného archeologického výskumu až do doby vyrovnania záväzkov zo strany ISMONT, s.r.o. Krajský pamiatkový úrad Trnava ďalej vychádzal z výskumnej dokumentácie z archeologického výskumu na predmetnej stavbe, ktorú AA TERRA ANTIUQUA, s.r.o. nakoniec predložila KPÚ Trnava a zistil, že v rámci stavby bol archeologický výskum vykonaný iba čiastočne, a to na celej ploche I. stavebnej etapy a tiež čiastočne na II. etape stavby. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu konštatované, že aj napriek skutočnosti, že prvotne bolo vedené konanie voči spoločnosti ISMONT, s.r.o. pre nevykonanie archeologického výskumu, tak táto skutočnosť neovplyvňuje oprávnenie KPÚ Trnava stíhať spoločnosť MIKO, s.r.o. na rovnakom skutkovom základe. Skutočnosť, že prvotne došlo k stíhaniu subjektu, ktorý podľa Pamiatkového úradu SR nebol zodpovedný, nakoľko sa nejednalo ani o stavebníka a ani o vlastníka pozemkov, nastala z dôvodu nejasnosti právnych vzťahov medzi spoločnosťami MIKO, s.r.o. a ISMONT, s.r.o., kde jedna spoločnosť bola stavebníkom a druhá spoločnosť reálne vykonávala stavebné práce a taktiež zabezpečila archeologickú spoločnosť na vykonanie výskumu. Za obe tieto spoločnosti naviac koná tá istá osoba, a to konateľ Ivan Slíž.

3.

Pri skúmaní zákonných podmienok na uloženie sankcie za správny delikt v zmysle § 43 ods. 4 pamiatkového zákona prvostupňový správny orgán konštatoval, že nedošlo k zániku zodpovednosti za tento iný správny delikt, nakoľko objektívna päťročná prekluzívna lehota začala plynúť najskôr dňa 19.9.2017, teda deň po tom, čo realizátor archeologického výskumu AA TERRA ANTIQUA, s.r.o. ukončil archeologický výskum. Skutočný začiatok vykonávania stavebných prác bez potrebného výskumu bol však v presne nezistenom čase. Podľa vykonaných dôkazov došlo k stavebným prácam bez vykonaného výskumu po dátume 18.9.2017, no vzhľadom ku skutočnosti, že tento čas nie je možné presne zistiť, bolo nutné páchateľovi iného správneho deliktu stanoviť začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na najpriaznivejší objektívny čas, kedy už mohlo dôjsť k protiprávnemu konaniu, teda deň po tom, ako bol ukončený výskum vykonávaný spoločnosťou AA TERRA ANTIQUA, s.r.o. Čo sa týka trojročnej subjektívnej lehoty, tak táto začala plynúť odo dňa, kedy sa KPÚ Trnava dozvedel o protiprávnom konaní. Týmto dňom je dátum 13.12.2017, kedy KPÚ Trnava vykonal na stavbe ŠPD a kedy prvýkrát zistil, že stavebné práce pokračujú aj napriek tomu, že mu nebolo oznámené, že by malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy s inou právnickou osobou oprávnenou vykonávať výskumy. Vzhľadom na dátum vydania prvostupňového rozhodnutia KPÚ konštatoval, že boli zachované lehoty v zmysle § 43 ods. 4 pamiatkového zákona, nakoľko objektívna prekluzívna lehota uplynie dňa 18.9.2022 a subjektívna prekluzívna lehota dňa 13.12.2020. Pokiaľ ide o výšku pokuty prvostupňový správny orgán poukázal na to, že podľa § 43 ods. 5 pamiatkového zákona pri určení výšky pokuty prihliadal na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska a na rozsah hroziacej alebo spôsobenej škody. Pri poškodení alebo zničení archeologického náleziska sa škoda určí vo výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu. V danom prípade uvedená výška pokuty zohľadňuje rozsah zrealizovaných zemných prác bez výskumu, preukázanú existenciu archeologického náleziska v mieste stavby, predpokladané priemerné náklady nerealizovaného výskumu, ako priťažujúce okolnosti preukázané nezvratné zničenie časti archeologického náleziska v mieste stavby v dôsledku nezabezpečenia výskumu v plnom rozsahu a absolútne ignorovanie podmienok KPÚ Trnava uvedených v Zápisnici zo ŠPD dňa 13.12.2017, a ako poľahčujúce okolnosti zabezpečenie archeologického výskumu na začiatku predmetnej výstavby, uznanie viny spoločnosti za spáchanie deliktu a vyjadrenie ľútosti.

4.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom dôvody uvádzané v odvolacom správnom konaní boli v podstate totožné s dôvodmi uvádzanými v žalobe.

5.

Žalovaný Pamiatkový úrad Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo konania: PUSR-2020/18657-4/98445/72/ZAJ zo dňa 6.12.2020 (správne má byť uvedený dátum vydania rozhodnutia 3.12.2020) ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Trnava č. KPUTT-2020/1733-18/74370 zo dňa 23.9.2020.

6.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, pričom k týmto námietkam uviedol nasledovné: PÚSR-2020/18657-6/99517/76/ZAJ zo dňa 7.12.2020 ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Trnava Č.: KPUTT-2020/1733-18/74370 zo dňa 23.9.2020.

7.

V súvislosti s námietkou nedostatočne vymedzeného predmetu konania vo výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že Pamiatkový úrad SR neakceptuje uvedenú námietku, keďže výrok rozhodnutia obsahuje konkrétne body rozhodnutia o uložení povinnosti vykonávať archeologický výskum, ktoré sú dostatočne identifikované a nezameniteľné a taktiež obsahuje konštatovanie, že tieto body neboli splnené, keď obchodná spoločnosť MIKO, s.r.o. nekonala čo konať mala. Rovnako je uvedený čas spáchania iného správneho deliktu vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Okrem toho Krajský pamiatkový úrad Trnava dostatočne preukázal v akom čase došlo k ukončeniu časti výskumu, t.j. 19.9.2017 až do vykonaného štátneho pamiatkového dohľadu dňa 3.12.2017, kedy KPÚ Trnava prvýkrát zistil, že spoločnosť MIKO, s.r.o. naďalej pokračuje vo výstavbe, a to bez požadovaného výskumu. V tomto čase preukázateľne nebol vykonávaný predpísaný archeologický výskum na daných parcelách, tak ako to požadoval KPÚ Trnava vo svojom rozhodnutí č. TT-2008/1593/6942/Grz. V tejto súvislosti ďalej žalovaný uviedol, že zástupca spoločnosti MIKO, s.r.o. uznal vinu za to, že nezabezpečil archeologický výskum v požadovanom rozsahu.

8.

Čo sa týka námietky uplynutia prekluzívnej lehoty zo strany žalobcu, žalovaný uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom Krajského pamiatkového úradu Trnava, vyplývajúcim z obsahu spisového materiálu, ktorý uvádza začiatok plynutia subjektívnej prekluzívnej lehoty stanovený na deň štátneho pamiatkového dozoru, t.j. 13.12.2017, keďže na tomto dohľade bolo preukázané a zistené, že spoločnosť MIKO, s.r.o. nezabezpečila vykonávanie archeologického výskumu a napriek tomu pokračovala vo výstavbe a pokračovala v zemných prácach. Z uvedeného vyplýva, že prekluzívna subjektívna lehota uplynula dňa 13.12.2020. Pamiatkový úrad SR rovnako nesúhlasí s právnym názorom, že začiatok plynutia prekluzívnej lehoty nastal skôr, keďže KPÚ Trnava údajne mohol o spáchaní správneho deliktu vedieť skôr ako pred vykonaním štátneho pamiatkového dozoru. Dôvodnosť podozrenia, že došlo k spáchaniu iného správneho deliktu vyplynula z úradnej činnosti KPÚ Trnava, keďže došlo k zisteniu, že na stavbe prebiehajú práce napriek tomu, že spoločnosť MIKO, s.r.o. neoznámila KPÚ Trnava zabezpečenie archeologického výskumu. V tejto súvislosti poukázal ďalej na to, že spoločnosť MIKO, s.r.o. mala povinnosť informovať KPÚ Trnava o všetkých zmenách, ktoré nastali vo vzťahu k vykonávanému výskumu, avšak táto si svoje povinnosti vyplývajúce z pamiatkového zákona nesplnila. Znamená to, že KPÚ Trnava po získaní informácie, že sa pokračuje v stavebných prácach, vykonal dňa 13.12.2017 ďalší štátny pamiatkový dohľad, kde bolo preukázané, že spoločnosť MIKO, s.r.o. konala v rozpore s vydaním rozhodnutím. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že v dokončení stavby sa pokračovalo napriek tomu, že KPÚ Trnava upozornil konateľa spoločnosti MIKO, s.r.o., že v prípade pokračovania vo výstavbe je povinný zabezpečiť dodržanie podmienok stanovených v rozhodnutí o nariadení archeologického výskumu. K tvrdeniu žalobcu, že KPÚ Trnava mal vedomosť o tom, že sa dňa 18.9.2017 ukončil výskum na stavbe, uviedol, že mu bolo doručené oznámenie o ukončení výskumu zo strany AA TERRA ANTIQUA, s.r.o., avšak nemal vedomosť, či pokračujú stavebné práce napriek tejto skutočnosti, nakoľko oznamovacia povinnosť bola jednoznačne na strane žalobcu, ktorý vedome pokračoval v investičnom zámere a vedome páchal iný správny delikt.

9.

K namietanému nedostatočnému zdôvodneniu výšky sankcie pri použití správnej úvahy žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s touto námietkou, nakoľko KPÚ Trnava uviedol, ktoré okolnosti mali vplyv na určenie výšky sankcie: rozsah nezrealizovaných zemných prác bez výskumu, preukázaná existencia archeologického náleziska, predpokladané priemerné náklady nerealizovaného výskumu. Taktiež poukázal na to, ktoré okolnosti považoval KPÚ za priťažujúce: nezvratné zničenie časti archeologického náleziska v mieste stavby, absolútne ignorovanie podmienok v KPÚ Trnava uvedený v zápisnici z ŠPD zo dňa 13.12.2017. Súčasne KPÚ Trnava uviedol okolnosti, ktoré bral ako poľahčujúce do úvahy, a to zabezpečenie výskumu na začiatku výstavby, uznanie viny za spáchanie deliktu ako aj vyjadrenie ľútosti. Žalovaný ďalej zdôraznil, že v prípade iného správneho deliktu sa neskúma zavinenie zo strany právnickej osoby, keďže sa uplatňuje tzv. objektívna zodpovednosť. Okrem toho uložená pokuta vo výške 20 000 eur bola uložená v spodnej hranici možného rozpätia, bola stanovená v súlade so zásadami logického uvažovania a je dostatočne zdôvodnená. KPÚ Trnava teda prihliadal na všetky poľahčujúce okolnosti ako ich uviedol, pričom stanovenie nižšej pokuty v akej bola uložená by už neplnilo ani represívnu a už vôbec nie výchovnú a preventívnu funkciu.

II. Žaloba a žalobné dôvody

10.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 10.2.2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu správnu žalobu, v ktorej namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správnych orgánov ako aj nedostatočné vymedzenie skutku vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu, čo do času, miesta, spôsobu spáchania a iných okolností. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 13. decembra 2017, v ktorom bolo konštatované, že v rozhodnutiach sankčného charakteru je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, res iudicata, dvojitého postihu za rovnaký skutok, na určenie rozsahu dokazovania ako i na zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Taktiež poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2008, sp.zn. , v ktorom je konštatované, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných právnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. V tejto súvislosti ďalej žalobca namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo výrokovej časti neobsahuje určenie konkrétnych povinností, ktorých porušenia sa mal žalobca dopustiť a ktoré sú mu kladené za vinu. Uviedol, že výrok musí byť dostatočne určitý na to, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo konkrétne bolo predmetom správneho konania a nadväzne, aby skutok nebol zameniteľný. Bezchybne formulovaný výrok je nezastupiteľnou súčasťou rozhodnutia; len z nej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, resp. porušená, iba porovnaním výroku je možné zistiť prípadnú prekážku litispendencie alebo prekážku veci rozhodnutej.

11.

Ďalej žalobca namietal zánik práva Krajského pamiatkového úradu Trnava na uloženie pokuty, pretože podľa § 43 ods. 4 prvej vety pamiatkového zákona môže pamiatkový úrad uložiť pokutu len do troch rokov odo dňa, keď sa o protiprávnom konaní krajský pamiatkový úrad dozvie. Podľa názoru žalobcu pokuta bola uložená až po tejto lehote. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo samotnej úradnej činnosti krajského pamiatkového úradu vyplýva, že k zisteniu o tom, že stavebné práce na stavbe prebiehali ešte pred 13.12.2017 znamená, že pamiatkový úrad mal a mohol vedieť o spáchaní iného správneho deliktu ešte pred týmto dátumom. V tejto súvislosti uviedol, že už z oznámenia archeológa zo dňa 18.9.2017 existovalo podozrenie na nedokončenie archeologického výskumu ku dňu 18.9.2017, keď

z oznámenia archeológa doručeného KPÚ Trnava vyplýva, že tento mal dňa 21.9.2017 vedomosť o prerušení archeologických prác. Definitívnu informáciu o ukončení výskumu obdržal KPÚ Trnava dňa 11.10.2017. Z výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu vyplýva, že krajský pamiatkový úrad mal vedomosť o vzniku protiprávneho vzťahu už dňom 19.9.2017, teda dňom po ukončení archeologického výskumu. Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, a teda ho možno hodnotiť bez ďalšieho ako nezákonné. Okrem toho poukázal na to, že výrokové časti oboch rozhodnutí ani nešpecifikujú ako „čiastočne“ mal žalobca plniť, resp. neplniť bod 2. písmeno c) rozhodnutia zo dňa 25.9.2008 (keďže miera porušenia povinnosti je relevantná nielen z hľadiska identifikácie skutku ale aj pri ukladaní sankcie) a tiež nešpecifikujú, v akom rozsahu žalobca splnil a v akom nesplnil bod 1. písmeno d) rozhodnutia zo dňa 25.9.2008.

12.

Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné aj v časti uloženia sankcie, pretože tieto sa nevyjadrili v odôvodnení rozhodnutí k tomu, ako bola použitá voľná úvaha pri určení druhu a rozsahu sankcie, pričom takéto pochybenie má za následok zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Správna úvaha sa v rámci správneho konania prejavuje vo viacerých smeroch. Primárne pri hodnotení podkladov rozhodnutia, na ktoré má nadväzovať úvaha pri voľbe výmery sankcie. Vo vzťahu k správnym deliktom právnických osôb je preto potrebné preukázať naplnenie jednotlivých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu pre konštatovanie viny, ale je tiež nesporne významné pre určenie ohrozenia či narušenia právom chráneného záujmu, pretože práve táto skutočnosť je významná pre rozhodnutie o výške prípadnej sankcie. Zo strany prvostupňového správneho orgánu ako aj zo strany žalovaného nedošlo k dostatočnému zdôvodneniu výšku uloženej sankcie. V rozpore s ust. § 43 ods. 5 pamiatkového zákona sa vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadali s tým, v akej miere považujú tvrdené nepriaznivé zmeny za závažné a z akých dôvodov a tiež sa nevysporiadali ani s hodnotou, resp. škodou na údajných archeologických nálezoch. Vo svojich rozhodnutiach síce pomerne všeobecne uvádzajú, že došlo k nezvratnému zničeniu časti archeologického náleziska v mieste realizácie stavby, avšak s obsahu oboch rozhodnutí je zrejmý len údajný rozsah plochy a predpoklad (domnienka) o výskyte archeologických objektov. Tento záver považoval žalobca za predčasný a nie je ani jednoznačne preukázaný.

III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe.

13.

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.3.2021, pričom vo vyjadrení uviedol, že vymedzenie skutku vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky atribúty zákonného rozhodnutia. Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje konkretizáciu údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania. Pokiaľ ide o miesto, je v rozhodnutí jednoznačne uvedené: „o uložení povinnosti stavebníkovi stavby Bytové domy s polyfunkciou, E. ulica Q. plánovanú na pozemkoch s parcelným č. 8380/9 v katastrálnom území Q. Mesta Q., na predmetnej stavbe zabezpečiť vykonanie záchranného archeologického výskumu...“ za tohto stavu je teda zrejmé, že miesto skutku je dostatočne špecifikované. Pokiaľ ide o čas spáchania skutku, tak vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je uvedené, že: „po vydaní rozhodnutia zo dňa 25.9.2008 rozhodnutie pod číslom TT-08/1593/6942/Grz zo strany KPÚ Trnava o uložení povinnosti stavebníkovi stavby.... na predmetnej stavbe zabezpečiť vykonanie záchranného archeologického výskumu, spoločnosť ako vlastník a stavebník pri realizácii výkopových prác na tejto stavbe vykonanie archeologického výskumu nezabezpečila v určenom rozsahu“. V tejto súvislosti poukázal na to, že vo výroku je uvedené rozhodnutie, z ktorého vyplýva povinnosť zabezpečiť archeologický výskum a zároveň je vo výroku konštatované, že k takémuto zabezpečeniu zo strany žalobcu nedošlo. Tvrdil, že výroková časť rozhodnutia KPÚ Trnava obsahuje dostatočne vymedzený skutok s poukazom na špecifikáciu miesta, času a spôsobu spáchania skutku. Okrem toho skutok vo výroku rozhodnutia je natoľko konkretizovaný, resp. špecifikovaný, že nie je možné, aby bol zamenený s iným skutkom.

14.

Pokiaľ ide o zánik práva na uloženie pokuty v dôsledku preklúzie, podľa názoru žalovaného ide o nesprávny výklad ustanovenia § 43 ods. 4 pamiatkového zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva,

že subjektívna prekluzívna lehota začína plynúť odo dňa kedy sa krajský pamiatkový úrad dozvedel o protiprávnom konaní a nie kedy sa krajský pamiatkový úrad hypoteticky mohol dozvedieť o tom, že došlo k protiprávnemu konaniu. Žalobca uviedol, že dňa 21.9.2017 mal Krajský pamiatkový úrad Trnava dostať prvotnú informáciu o prerušení prác na výskume, keďže daného dňa mu bolo doručené oznámenie o prerušení archeologického výskumu datované dňom 18.9.2017. Táto skutočnosť však nemôže za založiť začiatok plynutia subjektívnej lehoty. V uvedený deň mal krajský pamiatkový úrad dať informáciu o tom, že došlo k ukončeniu archeologického výskumu. V uvedený deň nebolo teda zrejmé, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 písm. l) pamiatkového zákona, keďže nebolo v daný moment zrejmé, či došlo k ukončeniu archeologických prác. Krajský pamiatkový úrad sa dozvedel o týchto zmenách až pri vykonaní štátneho pamiatkového dohľadu dňa 13.12.2017 a nie 19.9.2017 ako to uvádza žalobca.

15.

Čo sa týka výšky uloženej pokuty a jej nedostatočným odôvodnením, žalovaný je toho názoru, že krajský pamiatkový úrad dostatočným spôsobom zdôvodnil výšku pokuty aj správnu úvahu pri jej určovaní. V tejto súvislosti poukázal na to, že uložená výška pokuty odráža závažnosť spáchaného deliktu a nachádza sa v spodnom spektre možnej pokuty. V tejto súvislosti poukázal na to, že KPÚ Trnava zohľadňoval najmä následok, ktorým je nezvratné zničenie archeologického náleziska v mieste stavby a postoj žalovaného k prejednávanej veci. Pri určovaní výšky pokuty prihliadal na poľahčujúce okolnosti, ktorými na začiatku bola snaha zabezpečiť archeologický výskum ako aj priznanie viny za spáchaný delikt.

IV. Relevantná právna úprava

16.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 4, ods. 5 správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych

predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa (3) Krajský pamiatkový úrad môže rozhodnúť o povinnosti vykonať archeologický výskum aj na mieste stavby alebo inej hospodárskej činnosti, ktoré nie je evidovaným archeologickým náleziskom podľa , ak na tomto mieste dôvodne predpokladá výskyt archeologických nálezov. Krajský pamiatkový úrad zašle rozhodnutie o povinnosti vykonať archeologický výskum aj príslušnému stavebnému úradu.

Podľa Iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dopustí konania podľa .

Podľa v spojitosti s pamiatkového zákona sa iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá nezabezpečí realizovanie pamiatkového výskumu podľa rozhodnutia alebo záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu.

Podľa krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od tristo do jedného milióna eur, ak sa dopustí konania uvedeného v až q) pamiatkového zákona.

Podľa (4) Pokutu možno uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa o protiprávnom konaní krajský pamiatkový úrad dozvedel, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď došlo ku konaniu podľa odseku 1. Uložením pokuty nezaniká povinnosť vykonať opatrenie uložené krajským pamiatkovým úradom. Ak nedošlo k náprave, pokutu možno uložiť aj opakovane.

Podľa (5) Krajský pamiatkový úrad pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska, rozsah hroziacej škody alebo spôsobenej škody. Škodu na kultúrnej pamiatke určí pamiatkový úrad najmenej vo výške oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov a technologických postupov. Pri poškodení alebo zničení archeologického náleziska sa škoda určí vo výške nákladov na realizáciu archeologického výskumu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

17.

Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu ako aj priebeh administratívneho konania ktoré predchádzalo ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a vo veci rozhodol podľa na pojednávaní konanom dňa 17.3.2022, pričom zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

18.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že rozhodnutie žalovaného žiada zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom v plnom rozsahu sa pridržiaval žalobných dôvodov ako aj argumentácie uvedenej v žalobe ako aj v písomných vyjadreniach. Zdôraznil, že žalovaný dostatočne nepreukázal okamih vedomosti o naplnení správneho deliktu, resp. o dôvodnom podozrení ohľadne tohto správneho deliktu, pretože už v oznámení zo dňa 18.9.2017 bola informácia, že došlo k ukončeniu archeologických prác, ktoré neboli ukončené v plnom rozsahu, a teda už v tomto čase existovali dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k spáchaniu správneho deliktu. Poukázal na to, že časové obdobie údajného skutku obsiahnutého vo výrokovej časti rozhodnutia je zadefinované takým spôsobom, kedy rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty spadá do tohto obdobia, to znamená do obdobia, kedy časť tohto obdobia je prekludovaná z hľadiska práva na uloženie pokuty s tým, že druhostupňové rozhodnutie bolo vydané až po uplynutí trojročnej zákonnej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na to, že v prípade pochybnosti v čase spáchania skutku, ktorá je vyjadrená dlhým časovým obdobím obsiahnutým vo výrokovej časti rozhodnutia je potrebné túto pochybnosť vykladať v prospech žalobcu, nakoľko dôkazné bremeno o včasnosti vydania oboch rozhodnutí vo vzťahu k okamihu spáchania správneho deliktu znáša žalovaný. Tento znáša dôkazné bremeno tiež preukázaným, kedy sa o skutku dozvedel alebo získal informácie, z ktorých mohol spáchanie skutku dôvodne predpokladať. Mal za to, že žalovaný svoje tvrdenie o včasnosti vydania rozhodnutí nepreukázal. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 22.3.2021 tak toto nebolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby, resp. rozširovanie žalobnej argumentácie a to jednak z dôvodu, že podľa vo vymedzenom období neplynuli zákonné lehoty kvôli pandémii COVID-19 a okrem toho zo strany žalobcu neišlo o rozširovanie žalobných dôvodov, ale len o podrobnú argumentáciu a vysvetlenie žalobných bodov už uvedených v žalobe.

19.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že v obdobnej veci už tunajší súd rozhodoval pod sp.zn. , keď rozdiel bol iba v tom, že žalobcom v tejto veci bol zhotoviteľ stavby (obchodná spoločnosť ISMONT, s.r.o.), avšak ide o skutkovo a právne rovnakú vec. V tomto konaní zo strany právneho zástupcu žalobcu išlo o rovnakú argumentáciu ako aj rovnaké žalobné dôvody, s ktorými sa už súd vysporiadal v konaní sp.zn. . Ďalej uviedol, že nie je možné už prihliadať na podanie žalobcu datované dňom 22.3.2021, nakoľko podľa môže žalobca dopĺňať žalobné dôvody len do skončenia lehoty na podanie žaloby. V predmetnej veci bolo rozhodnutie žalovaného žalobcovi doručené 9.12.2020, čo znamená, že lehota na podanie žaloby, resp. rozširovanie dôvodov žaloby mu uplynula 9.2.2021. V ostatnom poukázal na argumentáciu uvedenú v písomných vyjadreniach žalovaného. Zdôraznil, že KPÚ v Trnave sa objektívne dozvedel o protiprávnom konaní žalobcu dňa 13.12.2017, a to pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu.

20.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že na stavbu „Bytové domy s polyfunkciou, E. ul. Q.“ plánovanej v k. ú. Q., mesta Q., vydal na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky č. PU-08/1324-5/6394/Mly zo dňa 5.9.2008, Krajský pamiatkový úrad Trnava rozhodnutie č. TT-08/1593/6942/Grz zo dňa 25.9.2008 v zmysle § 39 ods. 3 pamiatkového zákona, ktorým určil podmienky pamiatkového - archeologického výskumu.

21.

V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia bolo nutné vykonať pamiatkový-archeologický výskum, pozostávajúci z troch etáp, pričom v prvej etape sa malo vykonať vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických nálezov na ploche stavby ešte pred začatím jej zemných prác. V druhej etape sa malo pokračovať sondážou, príp. plošným odkryvom a v tretej etape sa mali realizovať výkopové práce a následne zachraňovať a dokumentovať archeologické situácie a archeologické nálezy počas prebiehajúcich zemných práce stavby. Výskum na predmetnej stavbe bol nariadený z dôvodu, že Krajský pamiatkový úrad v blízkosti tejto stavby evidoval slovanské pohrebisko z 9. a 10. storočia.

22.

Dňa 20.6.2017 začala na uvedenej stavbe realizovať archeologický výskum spoločnosť AA TERRA ANTIQUA s.r.o. Rimavská Sobota. Dňa 3.7.2017 sa na výskume uskutočnil štátny pamiatkový dohľad za účasti zástupcu investora a realizátora výskumu. Dňa 21.9.2017 bol Krajskému pamiatkovému úradu Trnava doručený list od spoločnosti AA TERRA ANTIQUA s.r.o. zo dňa 18.9.2017, v ktorom spoločnosť uviedla, že spoločnosť ISMONT s.r.o. nesplní finančné záväzky voči nej, ani neprejavila ochotu riešiť ich. Dňa 11.10.2017 bolo Krajskému pamiatkovému úradu Trnava doručené oznámenie o ukončení výskumu ku dňu 18.9.2017. Následne bola Krajskému pamiatkovému úradu doručená výskumná dokumentácia z predmetného výskumu, v ktorej je uvedené, že do ukončenia výskumu z dôvodu porušenia zmluvných podmienok bola plošne preskúmaná plocha prvej stavebnej etapy a čiastočne sondáže preskúmavaná časť druhej stavebnej etapy. Vzhľadom na výsledky výskumu realizátor výskumu predpokladal výskyt ďalších archeologických objektov na ploche druhej stavebnej etapy a odporúčal na tejto stavbe výskum formou plošného odkryvu. Z uvedeného dôvodu, že na stavbe nebolo následne oznámené pokračovanie výskumu a stavba naďalej prebiehala, Krajský pamiatkový úrad dňa 13.12.2017 vykonal ďalší štátny

pamiatkový dohľad za účasti konateľa ISMONT s.r.o., ktorý bol aj zároveň konateľom spoločnosti MIKO s.r.o., pričom bolo skonštatované pri ohliadke, že stavebná jama s rozmermi približne 35 m x 48 m situovaná vo východnej časti stavby, v ktorej profiloch bolo viditeľne vidieť prerezané archeologické objekty koncentrované najmä v jej severnej stene a na stavbe neprebiehal výskum. V opatreniach sa uviedlo, že s investorom sa dohodlo, že zemné práce nebudú pokračovať až do doby, kedy investor bezodkladne zabezpečí oprávnenou osobou archeológov na pokračovanie výskumu, o zabezpečení oprávnenej osoby - archeológa upovedomí elektronickou poštou aj pamiatkový úrad. Počas štátneho pamiatkového dohľadu bola vyhotovená fotodokumentácia ako aj fotografická dokumentácia stavby narušeného archeologického objektu.

23.

Pokiaľ ide o žalobcu, tak dňa 6.5.2020 bolo vydané pod č. KPUTT-2020/1733-11/32341 oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty za iný správny delikt a výzva na vyjadrenie voči spoločnosti MIKO, s.r.o., vzhľadom ku skutočnosti, že bolo preukázané, že táto spoločnosť v čase spáchania skutku bola vlastníkom pozemku, parc.č. 8380/9 v kat. území Q. Mesta Q. a zároveň stavebníkom v konaní č. OSaŽP/1640-27657/2017/Ká. V doplňujúcom oznámení o začatí správneho konania o uložení pokuty za iný správny delikt pod č. KPUTT-2020/1733-16/57377 KPÚ v Trnave uviedol, že žalobca porušil povinnosti z rozhodnutia č. TT-08/1593/6942/Grz v nasledujúcom rozsahu: bod 1. písmeno a) v časti: „investor si zabezpečí v dostatočnom časovom predstihu oprávnenú osobu na vykonanie archeologického výskumu podľa § 36 ods. 2 pamiatkového zákona a písomne o tom upovedomí KPÚ Trnava ...“ a bod 1. písmeno b) „investor oznámi začatie výskumu do 15 dní KPÚ Trnava“. Ďalej ide o bod 2. písmeno b): „v II. etape bude archeologický výskum pokračovať formou sondáže. Presne umiestnenie sond, ako aj ich rozmery určí oprávnená osoba. V miestach plochy stavby, kde boli v priebehu I. etapy zistené koncentrácie archeologických nálezov, alebo narušené archeologické situácie sa uskutoční plošný archeologický výskum v rozsahu nutnom na preskúmanie zistených archeologických situácií minimálne v rozsahu budúcich zemných prác stavby“ a tiež o bod 2. písmeno c) „v III. etape bude archeologický výskum pozostávať zo sledovania výkopových prác, dočistenia, odkrývania a následnej záchrany a dokumentácie archeologických situácií a nálezov počas prebiehajúcich zemných prác stavby. V mieste nálezu budú ďalšie zemné práce pokračovať metódami archeologického výskumu podľa pokynov oprávnenej osoby“.

24.

Uvedené konanie bolo skončené rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa § 43 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 42 ods. 1 písm. l) pamiatkového zákona, a to uložením pokuty vo výške 20 000 eur.

25.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že medzi spoločnosťou ISMONT s.r.o. a žalobcom bola dňa 30.4.2017 uzavretá zmluva o dielo, pričom žalobca bol vlastníkom pozemku a stavebníkom a obchodná spoločnosť bola zhotoviteľom stavby, ktorá sa zaviazala v čl. II., bod 2.1 zhotoviť na základe vypracovanej cenovej ponuky pre spoločnosť MIKO s.r.o. objednávateľa stavbu „Byty a vybavenosť Q., na ul. E., na pozemkoch objednávateľa. Z uvedenej zmluvy teda jednoznačne vyplýva, že zhotoviteľom stavby bola spoločnosť ISMONT s.r.o. a následne v spisovom materiáli sa nachádza aj odpoveď na výzvu zo dňa 16.1.2019, ktorú zaslala spoločnosť ISMONT s.r.o. dňa 24.1.2019 prvostupňovému správnemu orgánu, v ktorej je uvedené, že v dôsledku nepozornosti a nedôslednosti stavbyvedúceho Ing. E., ktorý bol zamestnancom spoločnosti ISMONT s.r.o., došlo k nesprávnemu pochopeniu jednotlivých etáp projektu na ul. E. týmto stavbyvedúcim, pričom v dôsledku tejto chyby zo strany stavbyvedúceho Ing. I. E. došlo už k zahájeniu II. etapy výstavby a to blokov C a D, hoci v danom prípade táto výstavba mala začať až neskôr a stále sa mala vykonávať len prvá etapa výstavby blokov A, B.

26.

V zmysle rozhodnutia Pamiatkového úradu SR č. PU-08/1324-5/6394/Mly zo dňa 5.9.2008 v spojení s rozhodnutím Krajského pamiatkového úradu Trnava č. TT-08/1593/6942/Grz zo dňa 25.9.2008, ktorým boli určené podmienky archeologického výskumu na stavbe Bytových domov s polyfunkciou na ul. E. v

Q., k výkopovým prácam malo dôjsť až v tretej etape pamiatkového-archeologického výskumu, a teda žalobca si mal byť vedomý toho, že pokiaľ bol archeologický výskum zastavený ešte pred ukončením 2 etapy, že vykonaním výkopových prác porušuje podmienky, ktoré stanovil pamiatkový úrad.

27.

Pokiaľ ide o námietku vznesenú žalobcom vo vzťahu k opisu skutku tak súd uvádza, že z formulovaného výroku správneho orgánu musí byť jasné a zrozumiteľné akého správneho deliktu sa žalobca dopustil a v dôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu. Znamená to, že musí ísť o presné vymedzenie a opísanie skutku, z ktorého vyplýva naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu. Pokiaľ je v skutkovej vete uvádzané, že žalobca ako vlastník a stavebník pri realizácii výkopových prác na tejto stavbe vykonanie archeologického výskumu nezabezpečil v určenom rozsahu (nedodržal bod 1. písm. b)), tak takýto výrok nemožno považovať za dostatočne konkrétny, nakoľko vo výrokovej časti musí byť konkrétne uvedené k akému porušeniu povinností zo strany žalobcu došlo, a preto mal v danom prípade uviesť, že žalobca neoznámil začatie výskumu do 15 dní KPÚ, čím nemal dodržať bod 1. písm. b) z rozhodnutia č. TT-08/1593/6942/Grz. To isté platí aj v prípade konštatovaného čiastočného splnenia bodov 2. písm. b) a písm. c), keď v tomto smere vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nebolo konkretizované, v čom žalobca nesplnil jednotlivé podmienky určené podkladovým rozhodnutím. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je potrebné jednoznačne zistiť aká povinnosť bola zo strany žalobcu porušená. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pri tom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania.

28.

V súvislosti so zánikom práva Krajského pamiatkového úradu Trnava na uloženie pokuty žalobca uvádza, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nekonkretizujú účelovo ani skutočnosti ani čas kedy mal mať prvostupňový správny orgán informáciu o tom, že došlo k spáchaniu iného správneho deliktu, pričom uvádzajú, že táto skutočnosť mala nastať ešte pred dátumom 13.12.2017, kedy bol vykonaný štátny pamiatkový dohľad.

29.

K zániku práva KPÚ Trnava na uloženie pokuty súd poznamenáva, že začiatok subjektívnej lehoty sa viaže na prvok vedomosti, čo znamená, že v danom prípade sa viaže na skutočnosť kedy sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení práva zo strany žalobcu a táto vedomosť nemôže byť spochybnená. V predmetnej veci je nespochybniteľné, že prvostupňový správny orgán sa o tejto skutočnosti dozvedel prvýkrát pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu, uvedená skutočnosť nemôže byť spochybňovaná teoretickými úvahami, že o porušení práva sa prvostupňový správny orgán dozvedel už skôr, pretože ide o tvrdenie, ktoré vedú len k špekulatívnym úvahám, že vedomosť správneho orgánu mohla nastať ešte skôr, avšak ide o spochybniteľný fakt.

30.

Zo spisového materiálu je jednoznačne preukázané, že prvostupňový správny orgán začal štátny pamiatkový dohľad dňa 13.12.2017, pri ktorom bola obhliadnutá stavebná jama rozmermi 35 m x 48 m situovaná vo východnej časti stavby, v ktorej profiloch boli viditeľne prerezané archeologické objekty koncentrované najmä v jej severnej stene a na stavbe neprebiehal prieskum. Z uvedeného je teda jednoznačne preukázané a nespochybniteľné, že k vedomosti prvostupňového správneho orgánu o tom, že došlo, resp. mohlo dôjsť k spáchaniu iného správneho deliktu, došlo až výkonom tohto štátneho pamiatkového dohľadu t. j. 13.12.2017. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 23.9.2020, trojročná prekluzívna lehota uplynula až 13.12.2020, teda prvostupňové rozhodnutie bolo vydané skôr ako táto lehota uplynula a preto aj námietka zániku práva Krajského pamiatkového úradu o uložení pokuty je nedôvodná.

31.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je archeologické nálezisko vymedzené rozmermi 35 m x 48 mm, a teda sa má jednať o celkovú výmeru 1,68 m2, krajský súd rovnako ako žalovaný dáva do pozornosti tú skutočnosť, že ide o zjavnú pisársku chybu, ktorá nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je táto výmera uvedená správne, kde je uvedený rozmer 35 m x 48 m, teda celková výmera 1632 m2. Z vyššie uvedeného dôvodu krajský súd považuje aj túto námietku za nedôvodnú.

32.

Pokiaľ ide o vymedzenie obdobia skutku na obdobie od 19.9.2017 do 13.12.2017, kedy žalobca namieta, že ide o široké časové obdobie, tak v tomto smere krajský súd uvádza, že v prípade trvácich a pokračujúcich priestupkov, resp. trestných činov ide o bežné vyjadrenie času pre určenie skutku, pretože v priebehu dokazovania sa zistilo, že práve v tomto časovom období nastalo porušenie práva zo strany žalobcu, avšak na druhej strane je potrebné uviesť, že z formulovaného výroku správneho orgánu nie je presne vymedzený skutok z hľadiska konkretizácie porušenia jednotlivých povinností zo strany žalobcu, resp. nesplnenia konkrétnych podmienok vyplývajúcich z podkladového rozhodnutia.

33.

V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nedostatočného zdôvodnenia výšky pokuty ako aj nedostatočného zdôvodnenia dôvodov, pre ktoré bola táto pokuta uložená, krajský súd poznamenáva, že z prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad ako prvostupňový správny orgán jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom zdôvodnil, z akého dôvodu došlo k uloženiu pokuty vo výške 20 000 eur, keď pri určení výšky pokuty prihliadal na závažnosť konania, závažnosť nepriaznivých zmien kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, archeologického nálezu alebo archeologického náleziska a na rozsah hroziacej alebo spôsobenej škody. Okrem toho stanovená výška pokuty zohľadňuje rozsah zrealizovaných prác bez výskumu, preukázanú existenciu archeologického náleziska v mieste stavby, predpokladané priemerné náklady nerealizovaného výskumu, ako priťažujúce okolnosti preukázané nezvratné zničenie časti archeologického náleziska v mieste stavby v dôsledku nezabezpečenia výskumu v plnom rozsahu a ignorovanie podmienok KPÚ Trnava uvedených v zápisnici zo ŠPD dňa 13.12.2017, pričom ako poľahčujúce okolnosti bolo zohľadnené zabezpečenie archeologického výskumu na začiatku predmetnej výstavby, uznanie viny spoločnosti žalobcu za spáchanie deliktu a vyjadrenie ľútosti.

34.

Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd zrušil rozhodnutie žalovaného postupom podľa pre jeho čiastočnú nepreskúmateľnosť, keď námietku vznesenú žalobcom ohľadom neurčitosti výroku rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ktorá nebola odstránená ani v rámci odvolacieho správneho konania považoval za dôvodnú a vec preto vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

35.

O trovách konania rozhodol súd tak, že procesne úspešnému žalobcovi súd postupom podľa priznal náhradu trov konania.

36.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.