Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/179/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: ENERGOTRENS, s. r. o., so sídlom Súvoz 1, Trenčín, IČO: 36 300 870, právne zastúpeného: HALADA advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: FENTECH Property, s. r. o., so sídlom Súvoz 1, Trenčín, IČO: 45 003 271, právne zastúpenému: Cottyn Cúth s. r. o., so sídlom Laurinská 18, Bratislava, IČO: 50 073 125, v spore o zaplatenie 33.986,23 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cb/15/2012-317 zo dňa 30. marca 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a vo výroku III. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 33.986,23 Eur s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 32.007,81 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.863,26 Eur od 15.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.308,45 Eur od 15.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.341,08 Eur od 15.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.386,78 Eur od 15.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.324,75 Eur od 15.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.200,74 Eur od 15.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 989,92 Eur od 15.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 949,58 Eur od 15.03.2011 do zaplatenia, zo sumy 949,58 Eur od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 949,58 Eur od 15.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 949,58 Eur od 15.06.2011 do zaplatenia a zo sumy 949,58 Eur od 15.07.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.296,85 Eur od 15.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 792,23 Eur od 15.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 2.894,73 Eur od 15.10.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.287,26 Eur od 15.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.118,90 Eur od 15.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.984,02 Eur od 15.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.057,12 Eur od 15.02.2011 do zaplatenia, zo sumy 2.559,41 Eur od 15.03.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.054,41 Eur od 15.04.2011 do zaplatenia, zo sumy 961,79 Eur od 15.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 895,57 Eur od 15.06.2011 do zaplatenia a vo výške 9,5 % ročne zo sumy 913,24 Eur od 15.07.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 88,4 %. Z dokazovania vykonaného vyjadreniami strán sporu, výsluchom svedkov Y. T., T. A. a R. Y. a oboznámením faktúry č. 10105001 zo dňa 30.06.2010, faktúry č. 10105002 zo dňa 30.06.2010, faktúry č. 10105005 zo dňa 31.08.2010, faktúry č. 10105006 zo dňa 31.08.2010, faktúry č. 10105007

zo dňa 30.09.2010, faktúry č. 10105008 zo dňa 30.09.2010, faktúry č. 10105009 zo dňa 31.10.2010, faktúry č. 10105010 zo dňa 31.10.2010, faktúry č. 10105011 zo dňa 30.11.2010, faktúry č. 10105012 zo dňa 30.11.2010, faktúry č. 10105013 zo dňa 31.12.2010, faktúry č. 10105014 zo dňa 31.12.2010, faktúry č. 11105001 zo dňa 31.01.2011, faktúry č. 11105002 zo dňa 31.01.2011, faktúry č. 11105003 zo dňa 28.02.2011, faktúry č. 11105004 zo dňa 28.02.2011, faktúry č. 11105005 zo dňa 31.03.2011, faktúry č. 11105006 zo dňa 31.03.2011, faktúry č. 11105007 zo dňa 30.04.2011, faktúry č. 11105008 zo dňa 30.04.2011, faktúry č. 11105009 zo dňa 31.05.2011, faktúry č. 11105010 zo dňa 31.05.2011, faktúry č. 11105011 zo dňa 30.06.2011, faktúry č. 11105012 zo dňa 30.06.2011, zmluvy 2010-V-71, zmluvy č. 2010-E-71 o spoločnej dodávke a distribúcii elektriny, odpočtových hárkov vodomerov č. 1 - 4 za rok 2010, odpočtových hárkov vodomerov č. 1 - 4 za rok 2011, odpočtových hárkov elektromerov č. 1 - 5 za rok 2010, odpočtových hárkov elektromerov č. 1 - 5 za rok 2011, záznamu o vykonanom odpočte, prílohy k faktúre, rozhodnutia ÚRSO č. XXXX/XXXX/E zo dňa 26.01.2011, prílohy č. 2 k zmluve č. XXXX-E-XX, odborného vyjadrenia znaleckej organizácie R., s. r. o., č. 89/2017 mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existovali ochodnozáväzkové vzťahy na základe zmlúv uzatvorených v písomnej forme. V zmluve č. XXXX-V-XX o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd sa žalobca ako odberateľ - producent zaviazal žalovanému ako konečnému spotrebiteľovi - spoluproducentovi dodávať vodu vodovodnou prípojkou a odvádzať odpadové vody kanalizáciou M., a. s. a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby žalobcovi zaplatiť cenu určenú ÚRSO pre dodávateľa vody. Ceny za rozvod vody boli určené dohodou podľa prílohy č. 3 k zmluve. Strany sa ďalej dohodli, že poskytnuté služby budú fakturované za obdobie 1 mesiac. Podkladom pre zaplatenie ceny je faktúra, ktorú je žalovaný povinný uhradiť do 14 dní od vystavenia. Súčasne si dohodli, že v prípade, ak bude žalovaný v omeškaní s úhradou faktúr alebo s platením dohodnutých preddavkov, zaplatí žalobcovi úrok z omeškania 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Podľa prílohy č. 2 k zmluve je množstvo vôd z povrchového odtoku určené podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. 397/2003 Z. z. a priemerného úhrnu zrážok Hz podľa SHMÚ pre oblasť M. - 730,3 mm. V rámci plochy „A“ bola uvedená veľkosť plochy 12.980 m2 a množstvo vôd bolo určené v objeme 8.531 m3/rok. Podľa prílohy č. 3 k zmluve bola cena medzi stranami dojednaná nasledovne: a) pitná voda - vodné vo výške 0,8929 Eur/m3, stočné vo výške 0,8968 Eur/m3, prepočítavací koeficient = 1, 3, služby spojené s dodávkou pitnej vody vo výške 0,2000 Eur/m3, služby spojené s odkanalizovaním odpadovej vody vo výške 0,1200 Eur/m3, stály mesačný poplatok vodovodná prípojka (4x) vo výške 3,3200 Eur/mesiac/ ks, stály mesačný poplatok kanalizačná prípojka vo výške 23,2400 Eur/mesiac, b) voda z povrchového odtoku - stočné vo výške 0,8968 Eur/m3 a služby spojené s odkanalizovaním vody z povrchového odtoku vo výške 0,1200 Eur/m3. V zmluve č. XXXX-E-XX o spoločnej dodávke a distribúcii elektriny sa žalobca zaviazal pre žalovaného dodávať a distribuovať elektrinu do odberného miesta a žalovaný sa zaviazal za dodanú elektrinu zaplatiť cenu stanovenú z platného výnosu ÚRSO (príloha č. 1.) Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že dodávka a distribúcia elektriny bude fakturovaná mesačne na podklade hodnôt meradla po odpočítaní stavov na meradlách I I a I. XX. Splatnosť faktúr bola dojednaná na 14 dní. Prílohou č. 1 k zmluve boli stanovené ceny za silovú elektrinu na rok 2010 nasledovne: distribúcia variabil DV v sume 0,05073 Eur/kWh, za výkon - istič 595 Eur/mesiac a silová elektrina - silová variabil SV vo výške 0,08452 Eur/kWh, pričom táto suma sa vzťahovala na produkt odber 700.000 kWh a viac, ktorý si žalovaný vybral. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobca si splnil svoju povinnosť zo zmluvy č. XXXX-V-XX o dodávke pitnej vody, keď žalovanému pitnú vodu dodal a odviedol odpadovú vodu. Žalovaný si však svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy nesplnil, keď za vodu a odvod odpadovej vody vyúčtovanú faktúrami č. 10105001 zo dňa 30.06.2010, č. 10105005 zo dňa 31.08.2010, č. 10105007 zo dňa 30.09.2010, č. 10105009 zo dňa 31.10.2010, č. 10105011 zo dňa 30.11.2010, č. 10105013 zo dňa 31.12.2010, č. 11105001 zo dňa 31.01.2011, č. 11105003 zo dňa 28.02.2011, č. 11105005 zo dňa 31.03.2011, č. 11105007 zo dňa 30.04.2011, č. 11105009 zo dňa 31.05.2011 a č. 11105011 zo dňa 30.06.2011 nezaplatil. Pokiaľ sa žalovaný proti povinnosti zaplatiť za odobratú vodu bránil tým, že nesúhlasil s fakturovaním položiek: prepočítavací koeficient množstva, stály mesačný poplatok vodovodná prípojka (4x), stály mesačný poplatok kanalizačná prípojka, keď tvrdil, že tieto položky sú zahrnuté v službách spojených s dodávkou pitnej vody a v službách spojených s odkanalizovaním odpadovej vody, takže dochádza k duplicitnému plneniu z jeho strany, toto svoje tvrdenie v spore nepreukázal a neuviedol ani, z čoho vychádzal pri stanovovaní záveru o duplicite fakturovania dotknutých položiek. K povinnosti platiť aj tieto položky sa zaviazal priamo v zmluve, keď tieto boli výslovne uvedené v prílohe č. 3

k zmluve. Nakoľko s platením týchto položiek súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom, jeho námietku súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný namietol hodnoty plochy „A“ stanovenej pre výpočet množstva vôd z povrchového odtoku, keď tvrdil, že celková plocha je 12.919 m2, z toho druh „A“ je 11.609 m2 a druh „C“ je 1.310 m2, avšak žalobca celú plochu zaradil do druhu „A“ vo výmere 12.980 m2, súd prvej inštancie poukázal na to, že aj v tomto prípade bol napádaný údaj uvedený v prílohe č. 2 k zmluve. Táto príloha je zmluvnými stranami podpísaná, čo jednoznačne svedčí o tom, že obe zmluvné strany, teda aj žalovaný, svojim podpisom vyslovili súhlas s takýmto údajom a jeho zaradením. Ak bol tento údaj žalovanému pri podpise zmluvy nejasný alebo bol nesprávny, bolo na jeho zodpovednosti, aby žiadal k tomuto od žalobcu vysvetlenie a v prípade nesúhlasného postoja s vysvetlením toto nepodpísal a žiadal zmenu údajov v prílohe. Žalovaný však v konaní neuviedol nič, čo by prípadne takémuto alebo obdobnému postupu nasvedčovalo. Prvoinštančný súd preto uzavrel, že podpisom prílohy č. 2 žalovaný súhlasil s údajmi v nej uvedenými, a preto tieto považoval za správne. Pokiaľ sa žalovaný dovolával rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, prvoinštančný súd konštatoval, že takéto konanie zo strany žalobcu nebolo v konaní preukázané. Poukázala na to, že zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad, či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Zakotvením tejto zásady sa postihuje tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej škodu. Šikanózny výkon sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Žalovaný však nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce takéto nedovolené správanie žalobcu. Vystavením faktúr a fakturovaním dodaných služieb žalobca realizoval svoje hospodárske záujmy a nie je možné bez ďalšieho prijať záver, že týmto chcel znevýhodniť žalovaného. Pokiaľ sa žalovaný bránil aj tým, že fakturované množstvo vody nespotreboval, nakoľko v budove nikto nebol a tvrdil, že voda uniká z potrubia, na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. Pokiaľ v záverečnej fáze konania žiadal znalecké dokazovanie za účelom preverenia vodomerov, tomuto súd prvej inštancie nevyhovel a to najmä s poukazom na stále meniacu sa obranu žalovaného, keď ten najskôr vadnosť vodomerov nenamietal, ale uvádzal, že voda uniká z potrubia, a ich vadnosť namietol až po podaní odborného vyjadrenia k elektromerom s odôvodnením, že keď sú elektromery vadné, môžu byť aj vodomery vadné. Súd prvej inštancie zdôraznil, že dokazovanie slúži na preukázanie a podporu tvrdených skutočností, a nie na zisťovanie prípadne v budúcnosti tvrdenej skutočnosti. Preto takéto dokazovanie považoval za neefektívne a zo strany žalovaného za účelové. Pokiaľ žalovaný poukázal na nesprávny odpočet vody v mesiacoch október - december 2010 na vodomere č. 3 - šachta, ktorý priznal aj žalobca, prvoinštančný súd tento nesprávny odpočet, ktorý žalobca premietol do faktúry č. 10105011 zo dňa 30.11.2010 a č. 10105013 zo dňa 31.12.2010, zohľadnil a fakturovanú sumu vo faktúre č. 10105011 ponížil, nakoľko fakturované množstvo 169 m3 sa ukázalo ako nepravdivé, pričom správne je spotrebované množstvo 167,7 m3. Potom správne fakturovaná suma nemala byť 1.328,04 Eur, ale 1.324,75 Eur. Obdobne aj vo faktúre č. 10105013 v dôsledku vyššie uvedeného nesprávneho odpočtu nemalo byť fakturované množstvo 120,9 m3, ale 118,3 m3, preto aj v tomto prípade ponížil fakturovanú sumu, ktorá podľa výpočtu žalobcu bola 1.207,28 Eur, na správnu sumu 1.200,74 Eur. Je pravdou, že v iných faktúrach si žalobca nárokoval menej ako bolo zistené odpočtom, avšak ani táto skutočnosť žalobcu neoprávňovala fakturovať v iných obdobiach viac, ako bolo spotrebované. Preto súd prvej inštancie ako dôvodný priznal žalobcovi nárok na zaplatenie ceny vody v celkovej výške 14.192,28 Eur. Ďalej konštatoval, že na základe zmluvy č. XXXX-E-XX o spoločnej dodávke a distribúcii elektriny vznikla povinnosť žalobcovi dodávať žalovanému elektrinu a žalovanému naproti tomu vznikla povinnosť za spotrebovanú elektrinu zaplatiť dojednanú cenu. Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy riadne splnil, keď žalovanému elektrinu dodal. Žalovaný si však svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy nesplnil, keď za elektrinu vyúčtovanú faktúrami č. 10105002 zo dňa 30.06.2010, č. 10105006 zo dňa 31.08.2010, č. 10105008 zo dňa 30.09.2010, č. 10105010 zo dňa 31.10.2010, č. 10105012 zo dňa 30.11.2010, č. 10105014 zo dňa 31.12.2010, č. 11105002 zo dňa 31.01.2011, č. 11105004 zo dňa 28.02.2011, č. 11105006 zo dňa 31.03.2011, č. 11105008 zo dňa 30.04.2011, č. 11105010 zo dňa 31.05.2011, č. 11105012 zo dňa 30.06.2011 žalobcovi nezaplatil. Pokiaľ sa žalovaný proti povinnosti uhradiť dotknuté faktúry za elektrinu bránil tvrdeniami, že elektromery sú vadné, že žalobca nezohľadnil straty, že žalobca pri výpočte spotreby elektriny nepostupoval v súlade so zmluvou, ktorá stanovovala odpočtovú metódu, keď od elektromera Y sa odpočítavali hodnoty namerané elektromermi I I I. a L., že hodnota za istič vo výške 595 eur nie je správne účtovaná, keď má byť rozdelená aj medzi ostatné elektromery a v neposlednom rade, že žalobca účtoval nesprávnu sumu, keď

fakturoval tarifu E1, pričom v zmluve bola dojednaná tarifa pre odber nad 700.000 kWh a keď účtoval cenu podľa rozhodnutia ÚRSO na rok 2011, súd prvej inštancie uviedol, že za účelom preskúmania funkčnosti a správnosti merania elektromerov vyžiadal odborné vyjadrenie znaleckej organizácie R., s. r. o. Z jej vyjadrenia nevyplynula ani správnosť, ani nesprávnosť meraní zaznamenaných dotknutými elektromermi, lebo znalecká organizácia konštatovala, že z dôvodu nedostatku podkladov sa nedá určiť, či elektromery zodpovedali technickým normám a v tej súvislosti sa nedá ani určiť, či správne merali. Vzhľadom k tomu nebolo možné jednoznačne prijať záver, že elektromery boli vadné, a to ani napriek výpovedi svedka T. A., ktorý vypovedal, že k odberu nedochádzalo a v hale sa nič nerobil. Žalobca totiž uviedol, že v hale sa okrem strojov nachádzali iné zariadenia (vzduchotechnika), ktoré odber mohli mať, preto súd ustálil, že elektromery merali správne. Keďže strany sa v zmluve dohodli na odpočtovej metóde, žalobca pri určovaní množstva elektriny spotrebovaného žalovaným od hlavného elektromera Y odpočítal hodnoty namerané elektromermi I. a navyše ešte odpočítal aj stav elektromeru L.. Pretože odpočítal aj stav z tohto elektromera, o ktorom tak síce nestanovovala zmluva, bolo dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že to bolo na prospech žalovaného, lebo od hlavného elektromera Y žalobca odpočítaval väčšie množstvo spotrebovanej elektriny, výsledkom čoho bola nižšia spotreba elektriny žalovaného. Námietka žalovaného o takomto spôsobe odpočtu súd prvej inštancie označil za nedôvodnú, nakoľko sám žalovaný z toho profitoval. Rovnako za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, ktorou sa žalovaný domáhal zohľadnenia strát medzi elektromermi. Zdôraznil, že strany sa dohodli na odpočtovej metóde, pričom v zmluve nebola žiadna zmienka o zohľadnení prípadných strát. Žalobca teda nepochybil, keď množstvo spotrebovanej elektriny žalovaným vypočítal metódou, na ktorej boli strany dohodnuté bez zohľadnenia možných strát. Ako nedôvodnú posúdil aj námietku ceny ističa vo výške 595 Eur, lebo takúto cenu si strany dojednali v prílohe č. 1 k zmluve. Keďže s touto sumou súhlasil aj žalovaný, čo potvrdil svojim podpisom, žalobcovi nič nebránilo fakturovať žalovanému práve túto sumu za istič. V súvislosti s námietkami žalovaného, že žalobca nefakturoval cenu, na ktorej sa dohodli a svojvoľne žalovaného preradil do inej tarify, súd prvej inštancie uviedol, že strany sa v zmluve dohodli, že cena za elektrinu je určená platným výnosom ÚRSO (príloha č. 1), teda ustanovenie zmluvy priamo odkazovalo na prílohu č. 1. V nej si žalovaný vybral produkt odber 700.000 kWh a viac, čo je označené krížikom. Podľa názoru súdu bol žalobca povinný fakturovať práve túto dojednanú cenu bez ohľadu na to, či k takémuto odberu dochádzalo. Ak žalovaný zistil, že tento odber nie je dodržaný, nič mu nebránilo iniciovať v tomto smere zmenu zmluvy. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovanému zaslal návrh dodatku k zmluve, ale žalovaný na tento nereagoval. V zmysle § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, je návrh prijatý, ak ten, komu je návrh určený, sa vyjadrí, že tento prijíma alebo z jeho konania je možné vyvodiť, že tento návrh prijal. Žalovaný však na žalobcom zaslaný návrh dodatku nereagoval, preto nemožno vyvodiť, že svojou nečinnosťou takýto návrh prijal. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by žalovaný takýto návrh prijal, nemožno ustáliť, že so zmenou tarify súhlasil, preto žalobca nebol oprávnený účtovať žalovanému cenu elektriny v inej tarife, ako tej, ktorá bola stranami dojednaná v prílohe č. 1 k zmluve. Rovnaký záver platí aj v prípade cenníka na rok 2011. Podľa vyjadrenia žalobcu, tento zaslal žalovanému cenník na rok 2011 ako prílohu k faktúre za mesiac február 2011. Keďže sa jedná o zmenu zmluvy, posúdil súd prvej inštancie zaslanie cenníka žalovanému ako návrh žalobcu na zmenu zmluvy. Nebolo však preukázané, že by žalovaný takýto návrh prijal. Bez prijatia návrhu žalovaným, žalobca nebol oprávnený účtovať ceny odlišné ako tie, ktoré boli pôvodne dojednané. Prvoinštančný súd preto prehodnotil jednotlivé faktúry vystavené žalobcom, tieto prepočítal podľa cien vyplývajúcich z prílohy č. 1 k zmluve, výsledkom čoho bolo, že žalobcovi priznal plnenie z faktúry č. 10105002 vo výške 1.296,85 Eur, z faktúry č. 10105006 vo výške 792,25 Eur, z faktúry č. 10105008 vo výške 2.894,73 Eur, z faktúry č. 10105010 vo výške 1.287,26 Eur, z faktúry č. 10105012 vo výške 1.118,90 Eur, z faktúry č. 10105014 vo výške 1.984,02 Eur, z faktúry č. 11105002 vo výške 2.057,12 Eur, z faktúry č. 11105004 vo výške 2.559,41 Eur, z faktúry č. 11105006 vo výške 2.054,41 Eur, z faktúry č. 11105008 vo výške 961,79 Eur, z faktúry č. 11105010 vo výške 895,57 Eur a z faktúry č. 11105012 vo výške 913,24 Eur. Spolu teda priznal žalobcovi za spotrebovanú elektrinu žalovaným sumu 17.815,53 Eur. Pokiaľ žalovaný namietal, že faktúry sa z dôvodu ich nesprávnosti nestali splatnými, súd prvej inštancie uviedol, že splatnosť faktúr nastala v zmysle zmluvných dojednaní, a to po 14 dňoch od ich vystavenia, nakoľko zmluvné strany sa nedohodli na spočinutí lehoty splatnosti pre prípad reklamácie faktúr. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, Obch. zák. v platnom znení a podľa § 365, § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom v čase vzniku omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku a s poukazom na vykonané dôkazy a zistený skutkový stav žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 32.007,81 Eur spolu s 0,05 %

denným úrokom z omeškania dohodnutým v zmluve o dodávke vody za omeškanie s úhradou faktúr vystavených za dodávku vody a so zákonným úrokom z omeškania za omeškanie s úhradou faktúr za elektrinu. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 tak, že ich náhradu pomerne rozdelil a žalobcovi ako úspešnejšej strane priznal náhradu trov v rozsahu 88,4 % s tým, že o ich výške bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a to v časti výroku I., ktorým mu bola uložená povinnosť plniť žalobcovi a v časti výroku III. o náhrade trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nesprávnemu procesnému postupu prvoinštančného súdu uviedol, že napriek jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré žiadal už listom zo dňa 26.01.2013, súd prvej inštancie požiadal znaleckú organizáciu o odborné vyjadrenie až listom zo dňa 16.11.2016 a odborné vyjadrenie znaleckej organizácie č. 89/2017 bolo vyhotovené dňa 20.02.2017, teda po viac ako 4 rokoch od jeho návrhu na vykonanie takého dôkazu. Žalovaný poukázal na to, že záverom odborného vyjadrenia č. 89/2017 bolo konštatovanie znalca, že nebolo možné vyhodnotiť funkčnosť elektromerov, nakoľko žalobca mu nepredložil požadované podklady. Žalobca ako dôvod nedodania požadovaných podkladov uviedol, že merače, ktoré boli predmetom posudzovania znalcom, boli medzičasom vymenené, preto po tak dlhú dobu nearchivoval príslušnú dokumentáciu, ktorá mala slúžiť ako podklad pre odborné vyjadrenie. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie, ktorý takmer po dobu 3 rokov nevykonal v rámci konania navrhovaný dôkaz znaleckým dokazovaním, spôsobil neprimerané prieťahy v konaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Okrem toho mu znemožnil riadnu realizáciu práv, keď ignoroval návrh na vykonanie znaleckého dokazovania niekoľko rokov, v dôsledku čoho vzhľadom na vyjadrenie znalca už nebolo možné posúdiť funkčnosť elektromerov a správnosť meraní. Žalovaný zdôraznil, že znalecký posudok v danom prípade bolo potrebné považovať za kľúčový dôkaz s ohľadom na to, že mohol jednoznačne určiť, či výsledky meraní v jednotlivých mesiacoch obdobia jún 2010 - jún 2011 prezentované žalobcom zodpovedali skutočnosti. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie faktúry č. 11105001 vystavenej dňa 31.01.2011 na sumu 989,92 Eur s DPH napriek skutočnosti, že za mesiac január 2011 bola spotreba vody 0, stav merača s názvom šachta v mesiaci december 2010 ako aj v januári 2011 bol nezmenený, a aj napriek tomu mu žalobca fakturoval spotrebu vody 15,6 m3, čo bolo v rozpore s vykonaným dokazovaním. Žalovaný poukázal na stav merača: „šachta“ za obdobie mesiacov máj 2010 až január 2011, z ktorého vyplynulo, že za obdobie mesiacov október 2010 až január 2011 bol stav merača, tak ako žalobca v konaní prezentoval, nezmenený, hoci bola zaznamenávaná spotreba vody. Takýto odpočet, ktorý vykonávali dvaja oprávnení zamestnanci žalobcu, nasvedčuje tomu, že odpisy neboli vykonávané riadne a odpočtové listy nemožno považovať za relevantné dôkazy v predmetnom spore. V súvislosti s odberom elektriny žalovaný namietal, že aj keď znalecká organizácia sa vyjadrila tak, že z dôvodu nedostatku podkladov nebolo možné určiť, či elektromery zodpovedali technickým normám a teda či správne merali, súd prvej inštancie si bez ďalšieho osvojil tvrdenie žalobcu o správnosti meraní a funkčnosti meračov. Žalovaný zdôraznil, že takýto záver prvoinštančného súdu je v rozpore s logikou, lebo v mesiacoch, kedy v hale nebola žiadna prevádzka, nemohli byť zaznamenané také odbery, ako to prezentoval žalobca. Prvoinštančný súd teda vyvodil záver o správnosti merania odberu elektriny bez toho, aby sa vyporiadal s jeho námietkami o neúmerne vysokých odberných množstvách v období, kedy v hale nebola prevádzka a tiež s markantnými rozdielmi v nameraných množstvách v mesiacoch, kedy mala odber elektriny spôsobovať iba vzduchotechnika. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a ním uvádzaný skutkový stav nevychádzal z relevantných dôkazov. Ďalej uviedol, že on nebol nijakým spôsobom upovedomovaný o termíne a čase odpočtov, preto sa ich nemohol zúčastniť za účelom kontroly a správnosti. Aj keď žalobca tvrdil, že ho vždy informoval o termíne a čase odpočtu, na podporu týchto tvrdení nepodložil žiaden dôkaz. Žalovaný poukázal na to, že listinné dôkazy o vykonaných odpočtoch predložené žalobcom predstavujú len jeho internú evidenciu, nie sú teda relevantné, nakoľko nie je žiadna garancia, že odpočty boli urobené správne. Tomuto tvrdeniu nasvedčuje aj skutočnosť, že sám žalobca priznal dodatočne množstvo chýb, ku ktorým pri odpočtoch došlo, preto takéto chybné zápisy ako hodnoverný dôkaz neobstoja. Ďalej žalobca uviedol, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s jeho námietkou v tom smere, že nesprávne vystavené faktúry neboli spôsobilé ako daňový doklad vyvolať účinky, keď konštatoval, že zmluvné strany si

v zmluvách nedojednali spočinutie lehoty splatnosti v prípade reklamácie obsahu faktúry. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že podľa jeho názoru je úplne irelevantné, či žalobca fakturoval nižšiu sumu ako mohol, lebo podstatou je, že údaje, ktoré vstupujú do základu dane, sú vecne nesprávne a vecne nesprávna faktúra nie je spôsobilá ako daňový doklad a je potrebné vykonať jej opravu. Keďže faktúry za elektrinu boli vystavené nesprávne, ich splatnosť nemohla nastať a jemu, žalovanému nemohla vzniknúť povinnosť ich uhradiť. Súd prvej inštancie teda vyvodil nesprávny právny záver o momente splatnosti faktúr a o okamihu vzniku omeškania s ich úhradou. Pokiaľ svoje rozhodnutie o splatnosti faktúr odvodzoval z bodu 5 zmluvy o dodávke elektriny č. XXXX-E-XX, v zmysle ktorého splatnosť faktúry sa stanovuje 14 dní, z tohto ustanovenia, ale ani z ďalšieho iného ustanovenia predmetnej zmluvy nevyplýva, že 14-dňová splatnosť faktúry začína plynúť jej vystavením. Keďže v zmluve jednoznačne chýba určenie začiatku plynutia lehoty splatnosti faktúry, splatnosť záväzku možno určiť iba v súlade s § 365 ods. 2 Obch. zák. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ani jedna z faktúr neobsahovala výpočet spotreby elektriny v zmysle článku 5 bod 1, preto s poukazom na ust. § 365 ods. 2 Obch. zák. možno skonštatovať, že ak si žalobca nesplnil svoju povinnosť dodať mu riadny daňový doklad, on, žalovaný, sa nemohol dostať do omeškania s plnením záväzku a to aj s poukazom na ust. § 365 ods. 4 Obch. zák., v zmysle ktorého dlžník nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Žalovaný ďalej namietal spôsob výpočtu ceny za spotrebu elektriny, keď žalobca v rozpore so zmluvnými dojednaniami jednostranne zmenil vzorec pre výpočet spotreby elektriny a fakturoval mu sumy, ku ktorým dospel v rozpore s dohodnutou metódou, pričom podľa jeho názoru je irelevantné, či on z takýchto výpočtov mohol profitovať, na čo poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, ktorý síce konštatoval rozpor so zmluvne dojednanou metódou výpočtu ceny, ale zároveň takýto spôsob výpočtu akceptoval. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nebol oprávnený v žiadnom prípade jednostranne meniť zmluvné podmienky a sám rozhodovať, či takéto zmeny a zároveň porušenie zmluvných povinností sú alebo nie sú v prospech jeho, žalovaného. Ďalej sa nestotožnil s konštatovaním prvoinštančného súdu o výške mesačného poplatku za istič vo výške 595 Eur s odôvodnením, že bol zmluvnými stranami dojednaný a že on, žalovaný s takou sumou súhlasil. Poukázal na to, že on sa síce zaviazal v zmluve o dodávke elektriny uhrádzať cenu 595 Eur mesačne za istič, avšak za podmienky rezervovania celej kapacity len pre neho. V priebehu konania však vyplynulo, že táto kapacita nebola vyhradená len pre neho, lebo k tomuto ističu boli pripojení aj ďalší minimálne štyria odberatelia elektriny, o čom on v čase uzatvárania zmluvy nevedel a táto skutočnosť zo zmluvy nevyplynula. Žalobca tak konal v rozpore so zmluvou, s dobrými mravmi, zaužívanou praxou a zvyklosťami v oblasti elektroenergetiky, lebo je bežnou praxou, že náklady na hlavný istič sa pomerne rozdelia medzi všetkých podružných odberateľov. Pokiaľ ide o výpočet množstva vôd z povrchového odtoku, nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvné strany v zmluve o dodávke vody prejavili súhlas s tam uvedenými údajmi a zaradením. Žalovaný zdôraznil, že pri tomto výpočte ako aj pri určení cien nie je možné uplatňovať zmluvnú voľnosť strán, lebo ide o regulované odvetvie s podrobnou právnou úpravou. Žalovaný poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v § 6 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z.z., z ktorej vyplýva, že pri určovaní množstva vody bol žalobca povinný postupovať s odbornou náležitosťou, preveriť údaje o veľkosti nehnuteľnosti, vyhodnotiť ich, zatriediť do jednotlivých kategórii, vypočítať množstvo vôd z povrchového odtoku a následne tieto množstvá fakturovať v stanovených cenách jemu ako producentovi odpadových vôd. Tvrdenia žalobcu, že on mu poskytol údaje, a teda on zodpovedá za ich správnosť, neobstoja, lebo z prílohy č. 2 zmluvy o dodávke vody vôbec nevyplýva, že by údaj o ploche poskytol on, žalovaný. Okrem toho, údaje o veľkosti nehnuteľnosti, druhu pozemku a spôsobu jeho využitia vyplývajú z verejne dostupných zdrojov, pričom údaje evidované v katastri nehnuteľností sú verejne prístupné a pokiaľ sa nepreukáže opak, je potrebné ich považovať za správne. Žalovaný bol preto názoru, že pri určovaní výpočtu množstva vody z povrchového odtoku došlo zo strany žalobcu k porušeniu zákonných povinností, lebo mu fakturoval ceny v rozpore s vyhláškou č. 398/2003, čím si zabezpečoval neoprávnený majetkový prospech, čo je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. a vo výroku III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny. V súvislosti s námietkou žalovaného o nesprávnom procesnom postupe prvoinštančného súdu, v dôsledku ktorého mala byť žalovanému znemožnená realizácia jeho procesných práv, žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný navrhol po prvýkrát znalecké skúmanie elektromerov dňa 26.01.2013, teda v čase, keď už viaceré elektromery boli demontované a nahradené novými meračmi, čo vyplynulo z výpovede svedka R. Y. a aj z protokolu o demontáži meracieho

zariadenia zo dňa 04.07.2012. Na nemožnosť posúdenia elektromerov teda nemalo žiaden vplyv to, že súd nariadil vypracovanie odborného vyjadrenia až v roku 2016. Žalobca pritom poukázal na to, že uvedenú situáciu spôsobil sám žalovaný, ktorý správnosť údajov nameraných elektromermi spochybnil až v rámci súdneho konania a to takmer dva roky po tom, čo medzi nimi došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, pričom nikdy predtým správnosť nameraných údajov ani výšku fakturovaných pohľadávok nespochybňoval a faktúry vždy hradil v plnej výške. Žalobca preto nemal dôvod uschovávať demontované elektromery a dokumentáciu k nim dlhšie, ako podľa právnych predpisov musel. Žalovaným tvrdená skutočnosť o porušení jeho práv v dôsledku nečinnosti súdu aj tak nemohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci, lebo ani v prípade zrušenia napadnutého rozsudku by znalecké dokazovanie nebolo možné vykonať. Pokiaľ žalovaný spochybňoval opodstatnenosť nároku vyúčtovaného faktúrou č. 111050011 zo dňa 31.01.2011 za dodávku a odvod vody v sume 989,92 Eur, žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho odvolacie námietky v tomto smere sú neodôvodnené a nepravdivé, pretože v mesiaci december 2010 bola nameraná spotreba vody na merači č. 4 v objeme 4m3 a v mesiaci január 2011 v objeme 16 m3. Nameraná spotreba vody za mesiac január 2011 bola vypočítaná v súlade so zmluvou a faktúra č. 111050011 zo dňa 31.01.2011 bola teda vystavená opodstatnene. Pokiaľ žalovaný poukazoval na prípad nesprávne uskutočneného odpočtu spotreby vody na jedinom merači č. 3 - šachta v mesiacoch október 2010 až január 2011, s týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal a cenu za spotrebu nesprávne fakturovaného množstva o objeme 4 m3 mu nepriznal. Žalobca zdôraznil, že žalovaný na svoje tvrdenia o nesprávnom účtovaní ceny za vodu a elektrinu nepredložil žiadne relevantné dôkazy a jeho argumentácia nebola podporená ani vyhodnotením výpovedí svedkov, lebo sa nimi nepreukázalo, že v určitom období nemohlo v hale dochádzať k zníženému odberu elektrickej energie tak, ako to tvrdil žalovaný. Žalovaný bol vždy informovaný o vykonávaní príslušných odpočtov odberu vody a elektriny a mal možnosť sa týchto odpočtov zúčastniť. Jeho tvrdenie o tom, že o jednotlivých termínoch odpisov nevedel, je nepravdivé, lebo merače sa nachádzali vo vnútri budovy, ktorú užíval a on, žalobca, by sa bez súčinnosti žalovaného k predmetným meračom nedostal. Žalobca zdôraznil, že odpočtové listy možno považovať za obvyklú prax všetkých dodávateľov, resp. distribútorov takýchto médií, preto argumentácia žalovaného o nehodnovernosti odpočtových listov ako dôkazov je neopodstatnená. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný pred začatím súdneho sporu nikdy namerané hodnoty či spôsob zisťovania spotreby vody a elektriny nerozporoval. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadne náležitostí faktúr ako daňových a účtových dokladov uviedol, že zmluvné strany sa nedohodli na tom, že prípadné nedostatky faktúry majú za následok prerušenie, odklad alebo predĺženie lehoty splatnosti fakturovanej pohľadávky. Za nelogickú označil argumentáciu žalovaného, že neboli splatné ani pohľadávky fakturované v nižšej sume - za nižšiu spotrebu - oproti skutočne nameranej hodnote, lebo následkom toho boli faktúry obsahovo nesprávne. Tento výklad žalobca označil za absurdný a poukázal na to, že tieto tvrdenia žalovaného nemajú oporu v zmluvách ani v zákone. Zdôraznil, že zmluvné strany si v zmluve stanovili lehotu splatnosti 14 dní a pokiaľ v zmluve nebolo uvedené niečo iné, je zrejmé, že splatnosť v takomto prípade začína plynúť odo dňa vystavenia faktúry. Takýto spôsob je v obchodnej praxi úplne bežný a medzi podnikateľmi nespôsobuje žiadne interpretačné problémy. Vzhľadom k vzniku záväzkových vzťahov medzi ním a žalovaným žalobca zdôraznil, že aplikácia ust. § 365 ods. 2 Obch. zák. neprichádza do úvahy a to s poukazom na prechodné ust. § 768k ods. 3 Obch. zák. K tvrdeniu žalovaného o tom, že nemal právo postupovať pri fakturovaní ceny elektriny aj podľa údajov zistených zariadením L., žalobca poukázal na to, že ide o účelovú obranu žalovaného, ktorou žalovaný spochybňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napriek tomu, že by to pre neho malo nepriaznivé dôsledky, nakoľko namieta to, že on mu v skutočnosti fakturoval nižšiu cenu za dodávku elektriny, než na akú by mal podľa zmluvy nárok. Pokiaľ žalovaný namietal nárok na zaplatenie ceny za istič podľa zmluvy o dodávke elektriny z dôvodu, že istič nemal rezervovanú kapacitu len pre neho, ale aj pre iných odberateľov, o čom žalovaný podľa jeho vyjadrenia nemal vedomosť, jeho tvrdenie je nesprávne, pretože cena mesačného poplatku za istič bola dohodnutá v zmluve pevnou sumou a žalovaný s ňou súhlasil, čo vyjadril svojim podpisom zmluvy a jej príloh. Nepravdivé je aj jeho tvrdenie o tom, že nevedel, že pod elektromerom sa budú nachádzať aj ďalší odberatelia elektriny. V zmluve bolo totiž dohodnuté, že spotreba elektriny sa bude určovať odpočtovou metódou, teda že od spotreby hlavného elektromeru žalovaného Y sa budú odpočítavať hodnoty spotreby podružných meračov, ktoré majú iní odberatelia v užívaní. Opodstatnená nie je ani argumentácia žalovaného o spôsobe výpočtu ceny za odvod povrchovej vody, pretože priamo v prílohe č. 2 k zmluve o dodávke vody bola určená plocha rozhodujúca pre výpočet množstva vôd z povrchového odtoku, údaje pre prípravu návrhu zmluvy a dodatkov poskytol žalovaný a ten zároveň aj správnosť týchto údajov potvrdil svojim podpisom prílohy č. 2 k zmluve. Žalovaný sa nedôvodne domáhal aplikácie ust. § 6 ods. 2 vyhl. č. 397/2003 Z.z., pretože predmetné ustanovenie sa týka vlastníka alebo prevádzkovateľa verejnej kanalizácie, avšak on, žalobca

nie je ani vlastníkom ani prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. V zmluvnom vzťahu so žalovaným bol v postavení producenta a bol oprávnený fakturovať spoluproducentovi cenu za odvod odpadovej vody, ktorú spoluproducent odviedol do verejnej kanalizácie prostredníctvom prípojky producenta, a to s poukazom na § 28 ods. 6 zák. č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. On, žalobca preto nemal povinnosť zisťovať alebo overovať správnosť údajov o ploche určenej pre výpočet množstva vôd z povrchového odtoku. Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho posúdenia veci a je riadne odôvodnený.

4. Žalovaný v písomnom stanovisku zo dňa 12.09.2017 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava právnej argumentácie a skutkových tvrdení uvedených v odvolaní. Poukázal na to, že pokiaľ žalobca argumentoval tým, že vykonanie znaleckého dokazovania by aj tak nebolo možné v čase, keď jeho vykonanie navrhol, lebo elektromery už boli demontované, žalobca predložil v tomto smere dôkaz len o jednom elektromere, o zvyšných elektromeroch dôkaz o demontovaní nepredložil. Okrem toho, žalobca bol povinný ako prevádzkovateľ technickú dokumentáciu uchovávať päť a viac rokov. Je teda zrejmé, že ak by bolo znalecké dokazovanie nariadené včas, bolo by možné posúdiť funkčnosť elektromerov a správnosť nameraných hodnôt. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že z výpovedí svedkov vyplynulo, že v priebehu septembra 2010 došlo k ukončeniu prevádzky a v hale sa žiadna činnosť nevykonávala. Preto je nelogické, aby fakturované množstvo spotrebovanej elektriny bolo vyššie ako v čase, keď bola prevádzka na strojoch spustená a v hale sa pracovalo. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že on bol o termíne odpočtov vždy včas informovaný. Poukázal na to, že táto skutočnosť nevyplynula ani z výpovede svedkov, a ani z iných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Opakovane zastával názor, že medzi ním a žalobcom nedošlo k žiadnej dohode o splatnosti faktúr, preto doposiaľ nebol ustálený moment začatia plynutia lehoty splatnosti a ani moment omeškania s plnením. Ďalej trval na svojom tvrdení, že ak žalobca menil metódu spôsobu výpočtu ceny za odber elektriny, a to bez toho, aby došlo k zmene obsahu zmluvy, fakturované sumy nemožno považovať za správne. Trval na tom, že v súvislosti s platením ceny za istič mala byť táto cena rozpočítaná aj medzi ostatných odberateľov tak, ako to uviedol už vo svojom odvolaní. Nesúhlasil ani s tvrdeniami žalobcu vo vzťahu výpočtu stočného, pretože z prílohy č. 2 zmluvy o dodávke vody vôbec nevyplýva, že by údaj o ploche poskytol on, žalovaný. Opätovne zdôraznil, že údaje o nehnuteľnostiach vyplývajú z verejne dostupných zdrojov. Trval preto na svojom odvolacom návrhu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca sa k stanovisku žalovaného zo dňa 12.09.2017, ktoré mu bolo doručené dňa 18.09.2017, písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. O odvolaní žalovaného rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

7. Za podstatné tvrdenia uvedené v odvolaní považoval odvolací súd tvrdenie žalovaného o tom, že nenariadením znaleckého dokazovania včas, ale až po takmer troch rokoch od jeho návrhu na vykonanie takého dôkazu, mu súd prvej inštancie znemožnil realizáciu práv, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný ďalej tvrdil, že odpočtové listy predložené žalobcom nie je možné považovať za relevantné dôkazy preukazujúce skutočne spotrebované množstvo vody a elektriny a to nielen z dôvodu zrejmých chybných údajov, ale aj z dôvodu nesprávnych údajov v nich vzhľadom stav prevádzky vo výrobnej hale, a že pokiaľ z nich súd prvej inštancie vychádzal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný ďalej namietal opodstatnenosť fakturovaných súm za istič mesačne vo výške 595 Eur a za stočné vzhľadom na veľkosť plochy povrchového odtoku a taktiež namietal nesprávne právne posúdenie momentu splatnosti vystavených faktúr a okamihu vzniku omeškania s poukazom na obsah dojednania bodu V. zmluvy o spoločnej dodávke a distribúcii elektriny a na ust. § 365 ods. 2 Obch. zák.

8. K tvrdeniu žalovaného o nesprávnosti procesného postupu prvoinštančného súdu, ktorý nariadil dokazovanie odborným vyjadrením znalca z odboru elektrotechniky až takmer po troch rokoch od návrhu žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v

konaní nepostupoval v tomto smere hospodárne a efektívne, čo napokon skonštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom Náleze II. ÚS 640/2017-48 zo dňa 10. mája 2018 po prerokovaní sťažnosti žalobcu o porušení jeho práva na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov. Odvolací súd však zdôrazňuje, že samotná okolnosť oneskoreného vyžiadania odborného vyjadrenia znalca za účelom zistenia, či výsledky meraní zodpovedali skutočnosti o odobratom množstve elektriny žalovaným, nezakladá v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi dôvod pre zrušenie rozsudku v odvolaním napadnutej časti.

9. Žalovaným tvrdený nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu sa týkal postupu súdu pri vykonávaní dokazovania, keď jednou z námietok žalovaného proti fakturovanému množstvu odobratej elektriny bola aj námietka správnosti merania použitých meracích zariadení. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že sporné faktúry za dodanú elektrinu boli vystavené v priebehu mesiacov jún 2010 až jún 2011, a že žalovaný preukázateľne správnosť fakturovaných údajov (množstva odobratej elektriny a ceny) spochybnil až v predmetnom spore - v odpore proti vydanému platobnému rozkazu, pričom až podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 30.01.2013 navrhol vypočuť znalca za účelom zodpovedania odborných otázok k spôsobu fakturovaných zložiek elektriny. Zo žiadneho iného dôkazu nemožno vyvodiť, že by žalovaný už skôr namietal správnosť, resp. funkčnosť meracích zariadení, teda napríklad po doručení podľa jeho tvrdenia nesprávnych faktúr. Skutočnosť, že znalecké dokazovanie v roku 2016 za účelom posúdenia funkčnosti elektromerov a správnosti meraní spotreby elektriny už nebolo možné vykonať v dôsledku ich odstránenia a nahradenia novými elektromermi, nie je možné z hľadiska hodnotenia všetkých vykonaných dôkazov (listín a svedeckých výpovedí potvrdzujúcich spôsob vykonávania odpisov a odpočtov) vyhodnotiť tak, že elektromery boli nefunkčné, resp. že nezaznamenávali skutočne odobraté množstvo elektriny.

10. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku žalovaného o nesprávnosti skutkových zistení súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a z konania predchádzajúceho jeho vyhláseniu je zrejmé, aké dôkazy súd prvej inštancie vykonal, a aj to, ako ich vyhodnotil. Pokiaľ žalovaný namietal, že odpočtové listy predložené žalobcom nie je možné akceptovať ako relevantné dôkazy preukazujúce skutočné množstvo spotrebovanej vody, je potrebné zdôrazniť, že prvoinštančný súd zohľadnil všetky zistené pochybenia pri vykonaných odpočtoch. Argumentácia žalovaného o nesprávne nameraných množstvách spotrebovanej vody a elektriny zostala len v rovine jeho ničím nepodložených tvrdení, s ktorými sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal v odseku 18. odôvodnenia svojho rozsudku, na ktorý odvolací súd v podrobnostiach poukazuje. Žalovaný v odvolaní v súvislosti s nameranými množstvami vody a elektriny neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol podrobne zaoberal. To, že v odpočtových listoch boli zistené drobné nepresnosti, bez ďalšieho nemožno vyhodnotiť tak, že všetky namerané hodnoty boli nesprávne. Pri hodnotení dôkazov súd prvej inštancie vychádzal aj zo svedeckých výpovedí Y. T., T. T. a R. Y., ktorými funkčnosť elektromerov a správnosť údajov v odpočtových listoch nebola spochybnená.

11. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o nesprávnom právnom posúdení momentu splatnosti fakturovaného plnenia a okamihu vzniku omeškania so splnením peňažného záväzku. Ako správne uviedol žalobca, aplikácia ust § 365 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom od 1. februára 2013 na posúdenie okamihu vzniku omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku neprichádzala do úvahy, pretože citované ustanovenie o omeškaní dlžníka sa v zmysle § 768k Obch. zák. nevzťahuje na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. Pokiaľ súd prvej inštancie akceptoval 14- dňovú lehotu splatnosti faktúr za dodanú elektrinu odo dňa ich vystavenia, čo odôvodnil odkazom na obsah zmluvy, jeho rozhodnutie o určení okamihu vzniku omeškania má oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa čl. V. bod 1.2. zmluvy o spoločnej dodávke a distribúcii elektriny č. XXXX-E-XX fakturácia za dodávku a distribúciu elektriny do miesta odberateľa mala byť vykonávaná mesačne na podklade hodnôt meradla po odrátaní stavov na meradlách I I a I splatnosť faktúry sa stanovila 14 dní. Z predmetného dojednania zmluvných strán možno bezpochyby vyvodiť ich úmysel určiť lehotu splatnosti faktúry 14 dní od jej vystavenia. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaný by takto dohodnutú lehotu splatnosti spochybňoval pred vystavením faktúr, ktoré sú predmetom tohto sporu. Naopak, podľa vyjadrení žalobcu faktúry dovtedy vystavené uhradil bez výhrad o ich splatnosti. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s námietkami žalovaného ohľadne hodnoty plochy stanovenej pre výpočet stočného a jej zaradenia a mesačne fakturovaného poplatku za istič, keď poukázal na prílohy č. 1 a č. 2 k jednotlivým zmluvám, podpisom ktorých žalovaný akceptoval údaje v nich uvedené.

12. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho právne posúdenie veci má oporu v aplikácii ust. § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu strán sporu a omeškania žalovaného. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňajúceho požiadavky stanovené v § 220 os. 2 CSP. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

13. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd rozsudok v napadnutej časti vo výroku I. III. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .