Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/106/2013

Potvrdené rozhodnutím 11Co/71/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu VOTUM Centrum Odškodnění, a. s., so sídlom Rooseveltova 593/10, Brno - město, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 29 19 3877, zastúpeného FUTEJ & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému E. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpenému Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o zaplatenie 4.837,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/106/2013-549 zo dňa 09.10.2018 takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: VOTUM Centrum Odškodnění, a.s., so sídlom Rooseveltova 593/10, Brno - město, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 29193877, zastúpeného FUTEJ & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 proti žalovanému: E. R., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX W., občan SR, zastúpenému: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, o zaplatenie 4.837,76 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnenia, a.s. so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 43787266 (ďalej len pôvodný žalobca) sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.819,76 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania a zaplatenia trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Na základe návrhu doručeného súdu dňa 10. 02. 2014 označeného ako Vyjadrenie vo veci žiadal žalobca pripustiť zmenu petitu v časti uplatňovanej istiny a to z pôvodnej sumy 4.819,76 EUR na sumu 4.837,76 EUR, pričom v tejto časti mu bolo vyhovené uznesením 8C/106/2013-151 zo dňa 25. 03. 2014. Na základe ďalšieho návrhu zo dňa 26. 03. 2015 žalobca sa domáhal, aby súd pripustil alternatívny petit s tým, že žiadal, aby súd ponechal pôvodný petit resp., aby pre prípad, že by sa dohodnuté ustanovenie o odmene ukázalo ako neplatné, aby bol žalovaný mu povinný zaplatiť obvyklú odmenu vo výške 2.000,- EUR a z titulu bezdôvodného obohatenia sumu 306,44 EUR.

2. Súd uznesením zo dňa 13. 04. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 06. 2015 pripustil zmenu návrhu a to tak, že petit znie, že žalovaný je povinný do 7 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 4. 837,76 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.819,76 EUR od 24. 12. 2011 do zaplatenia ako aj trovy konania, alternatívne aby do 7 dní od právoplatnosti zaplatil žalobcovi z titulu príkaznej zmluvy obvyklú odmenu vo výške 2.000,- EUR a z titulu bezdôvodného obohatenia sumu vo výške 306,44 EUR a trovy konania. Súd poukazuje na to, že teda v ďalšom sa konalo o návrhu, ktorý bol pripustený uznesením 8C/106/2013-240.

3. Čo sa týka pôvodného žalobcu súd poukazuje na tú skutočnosť, že v súčasnosti aktívna legitimácia žalobcu je daná na tom základe, že podľa výpisu z Obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne (č. l. 178) pôvodný žalobca spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnenia a. s.,

IČO: 43787266 so sídlom Pražská 11, Bratislava zanikol, pričom k zániku došlo z dôvodu fúzie zlúčením so spoločnosťou VOTUM Centrum Odškodnění a.s., IČ: 29193877 so sídlom Rooseveltova 593/10, Brno, Česká republika ako nástupníckej spoločnosti, pričom táto vstupuje do právneho postavenia zanikajúcej spoločnosti.

4. Čo sa týka právneho odôvodnenia žaloby pôvodného žalobcu tento sa domáhal zaplatenia predmetnej sumy na základe toho, že 08. 02. 2010 bola medzi ním a žalovaným uzatvorená príkazná zmluva o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov. V zmysle tejto zmluvy bol žalobca povinný vykonávať administratívne a odborné úkony smerujúce k vymoženiu nároku žalovaného vyplývajúceho zo škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená nehodou zo dňa 08. 11. 2009, na základe čoho žalobcovi prináležala odmena vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia. Na základe tej skutočnosti, že žalovaný sa rozhodol túto zmluvu ukončiť, hoci na to neboli zákonné ani zmluvné podmienky dané a žalobca aj napriek tomuto vo výzve zo dňa 29. 07. 2011 toto akceptoval vznikol žalobcovi podľa článku 6 bod 3 zmluvy nárok na zaplatenie účelne vynaložených nákladov vo výške 306,44 EUR a to za vypracovanie znaleckého posudku znalcom E.. D. C. S., číslo posudku 11/2010 a pomernú časť odmeny, ktorá zodpovedala vykonanej práci - sumu 9.026,64 EUR (28%) vzhľadom na to, že žalobca vykonal všetky úkony na vymoženie nároku žalovaného, pričom minimálne je žalovaný povinný zaplatiť v polovici tejto odmeny vo výške 4.513,32 EUR. Žalovaný aj napriek výzve do dnešného dňa si nesplnil túto povinnosť. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.

5. Súd vydal vo veci platobný rozkaz pod sp. zn. 8C/106/2013-59, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie vyššie uvedených súm. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že podľa neho k podpísaniu príkaznej zmluvy došlo po troch mesiacoch odo dňa dopravnej nehody, v dôsledku ktorej bol žalovaný trvalo pripútaný na invalidný vozík, pričom utrpel devastačné poranenia hlavy, hrudníka, chrbtice a aj po uplynutí troch mesiacov bol jeho zdravotný stav a psychický stav v čase podpisu zmluvy taký zlý, že mu neumožňovať rozpoznať, že ustanovenia zmluvy sú koncipované jednostranne v prospech žalobcu. Preto podľa nich v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka považujú túto zmluvu za absolútne neplatnú, pretože jeho klient uvedený úkon nevykonal slobodne, k tomuto bol prinútený navrhovateľom pod vplyvom skutočností, bez ktorých by k predmetnému úkonu nedošlo. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, pričom na základe tohto ustanovenia je podľa nich dohodnutá odmena vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia neprimeraná a prieči sa dobrým mravom. Na základe týchto skutočností, ak účastník uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy podľa § 39 odstúpiť aj keď považujú uvedenú zmluvu z vyššie uvedených dôvodov za absolútne neplatnú, jeho klient z opatrnosti využil svoje zákonné právo odstúpiť od zmluvy, ktorá bola uzatvorená v tiesni. Na základe tohto žiadajú, aby súd vydaný platobný rozkaz zrušil.

6. Okresný súd Zvolen svojim rozsudkom 8C/106/2013-398 návrh zamietol. V rámci odôvodnenia zamietaného rozsudku prvostupňového súdu bolo poukázané, že súd v rámci posúdenia veci aplikoval paragrafy z Občianskeho zákonníka to § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 451 ods. 1 a 2, § 724 s tým, že právny úkon zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov (ďalej len príkaznej zmluvy) uzatvorenej medzi žalobcom ako príkazníkom a žalovaným túto súd posúdil ako absolútne neplatný právny úkon aplikujúc naň § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a to z dôvodov spočívajúcich v procese uzatvárania uvedenej zmluvy vzhľadom na postup pracovníkov žalobcu resp. osôb konajúcich v jeho mene ako aj na stav žalovaného, ktorý túto zmluvu uzatváral. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v tiesni, ktorú predstavovala jeho mimoriadne ťaživá situácia ako ťažko zdravotne poškodeného pri autonehode zo dňa 08. 11. 2009, kedy utrpel rozsiahle devastačné poranenia, v dôsledku ktorých ostal pripútaný na invalidnom vozíku bez možnosti zlepšenia jeho zdravotného stavu v budúcnosti natoľko, aby mohol chodiť. Podľa súdu takýto stav by vyvolal u každého človeka tieseň, kedy je schopný uzatvoriť aj zmluvu obsahujúcu absolútne hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami, ktoré z takéhoto právneho úkonu vyplývajú. Žalovaný by takúto zmluvu neuzatvoril, keby nebol v takomto ťaživom stave. Zároveň súd poukázal na to, že keďže žalobca podniká v oblasti vybavovania poistného plnenia musel si byť vedomý, že takýto účastník by mal mať pri uzatváraní zmluvy poskytnutý dostatočný časový aj odborný priestor ako aj poučenie. Žalovaný nastúpil do NRC 06. 01. 2010, kde bol oslovený a stretol sa s pani, ktorá pracovala pre žalobcu. Táto

mu o dva alebo tri dni priniesla vyplnenú zmluvu s údajmi. Podľa okresného súdu mal mať žalovaný zmluvu k dispozícii niekoľko týždňov, aby si ju mohol preštudovať prípadne ju dať na posúdenie svojim rodinným príslušníkom; pričom žalovaný zmluvu k dispozícii nemal a nikto mu nevysvetlil dôsledky pre neho vyplývajúce, napriek tomu, že nemá vzdelanie v oblasti, ktorá by sa mohla týkať poistných plnení čo je tiež ťaživou skutočnosťou, ktorá podľa súdu prvej inštancie vyvolala, že žalovaný takúto zmluvu podpísal v tiesni. Taktiež súd poukázal aj na hrubý nepomer medzi plnením zo zmluvy na strane žalobcu ako príkazníka, ktorého práca v rámci vymáhania poistných nárokov spočívala len vo všeobecnom uplatnení nároku v poisťovni, čo je veľmi jednoduchý úkon a vo vypracovaní znaleckého posudku potrebného pre uplatnenie sumy. Zo zmluvy nevyplýva vedomosť žalovaného o náročnosti resp. konkrétnych úkonoch, ktoré by musel žalobca vykonať, o ich zložitosti, aby si mohol porovnať či dohodnutá odmena 28% je adekvátna. Podľa súdu uvedené skutočnosti žalovanému neboli ozrejmené, čo súd vyhodnotil za rozpor s dobrými mravmi, najmä ak žalobca v takejto oblasti podniká. Súd poukázal v odôvodnení ďalej, že ak by zmluva bola aj platná, musela by byť konštatovaná neplatnosť zmluvných dojednaní týkajúcich sa odmeny v prípade predčasného odvolania plnomocenstva z dôvodu ich nezrozumiteľnosti. Považoval za gramaticky a slovne neurčité vyjadrenia určenia základu na výpočet odmeny ako nároku vypočítaného príkazcom po podpise zmluvy, pričom absentuje kto a v akom časovom rozsahu presnú sumu vypočíta, či má k výpočtu dôjsť na základe znaleckého posudku a kto ho dá vypracovať, resp. na základe iných skutočností, ktoré musia byť jednoznačne konkretizované. V rozsudku bolo poukázané aj na tie okolnosti, že zmluvu súd považuje za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keďže jej jednotlivé ustanovenia súd považuje za neprijateľné, pretože boli v neprospech žalovaného. Taktiež nevyhovel požiadavke na priznanie obvyklej odmeny 2.000,- EUR z príkaznej zmluvy, pretože zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorého nevznikajú zmluvným stranám žiadne nároky. K nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 306,44 EUR vyplateného ako odmenu za znalecké dokazovanie nebolo preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške tejto sumy. K plneniu Kooperatívy poisťovne nedošlo na základe uplatnenia nárokov poškodeného žalobcom, ale na základe ich uplatnenia žalovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Samotný žalobca poisťovni oznámil, že sa nezaoberá uplatňovaním nárokov na poškodenie zdravia žalovaného a požiadal o vrátenie spisovej dokumentácie ako aj originálu znaleckého posudku. Na základe týchto skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici svojim uznesením sp. zn. 12Co/152/2017-473 zo dňa 15. 02. 2018 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (ďalej súd už toto bude uvádzať len ako rozhodnutie krajského súdu). Vo veci tiesni krajský súd uviedol, že v konaní nebola tieseň žalovaného pri uzatváraní uvedenej zmluvy dostatočným spôsobom preukázaná. Žalovaný len stručne vypovedal k okolnostiam týkajúcim sa uzatvorenia zmluvy, k svojmu vtedajšiemu zdravotnému stavu uviedol iba toľko, že zrejme bral aj lieky na tlmenie bolesti a liečenie úrazu. Skutočný zdravotný stav žalovaného okresný súd podrobným výsluchom žalovaného ani svedkov nezisťoval a nezisťoval ho ani z dostupnej zdravotnej dokumentácie žalovaného z relevantného obdobia. V súvislosti s časovými aspektami žalovaný nevysvetlil či mal dostatočný časový priestor na oboznámenie sa s uzatváranou zmluvou a ak nie, či požiadal o jeho poskytnutie. Taktiež súd nevysvetlil spojitosť medzi tiesňou žalovaného v čase uzatvárania zmluvy a dobrými mravmi, ktorými sa majú spravovať všetky právne vzťahy vznikajúce spoločnosti, keďže konštatoval neplatnosť uzatvorenej zmluvy s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka práve pre rozpor s dobrými mravmi. Vzhľadom k spochybneniu záveru súdu o existencii hrubého nepomeru medzi plnením žalobcu a žalovaného v ďalšom konaní súd podrobne zistí a porovná aké výhody a aké nevýhody mal mať z uzatvorenej zmluvy žalobca a aké žalovaný, či boli žalovanému pri jej uzatváraní vysvetlené, či sa na ne pýtal, či svoj postup s niekým konzultoval, akú úlohu zohral jeho švagor - svedok D. D.. Žalovaný vysvetlí či si prečítal zmluvné dojednanie o odplate, či sa mu výška 28% sa zdala primeraná a ak nie, či sa domáhal jej zníženia. Podrobne súd vypočuje žalovaného aj k zmluvnému ustanoveniu týkajúceho sa výpočtu odmeny v prípade predčasného odvolania plnomocenstva, najmä či mu bolo zrejmé a vysvetlené zo strany žalobcu, že výška odmeny sa bude odvíjať od výšky všetkých nárokov, ktoré v mene žalovaného uplatňuje a ktorých vymáhanie je predmetom zmluvy, pričom bude stanovená žalobcom po podpise zmluvy, či pri uzatváraní zmluvy hovorili aspoň o približnej výške náhrady škody, ktorá bude uplatnená a o približnej výške odmeny pri predčasnom ukončení zmluvy.

Zároveň krajský súd poukazuje na povinnosť okresného súdu ozrejmiť z akého dôvodu je súčasný žalobca aktívne legitimovaný, keďže pôvodný žalobca spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnenia a.s., so sídlom Pražská 11, Bratislava zanikla z dôvodu fúzie zlúčením so spoločnosťou VOTUM Centrum Odškodnění a.s., Roosveltova 593/10, Brno, ktorá vstúpila do právneho postavenia zanikajúcej spoločnosti. Podaním doručeným súdu dňa 27. 04. 2015 bolo oznámené predošlým právnym zástupcom žalobcu VOTUM Centrum Odškodnění a.s. odvolanie plnomocenstva a aby okresný súd ďalšie podania a komunikáciu smeroval žalobcovi VOTUM Centrum odškodnění a.s. prostredníctvom jeho organizačnej zložky VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby, Pražská 11, 811 04 Bratislava. Na základe uvedeného úlohou súdu prvej inštancie bude preto v ďalšom konaní ustáliť, ktorý z uvedených subjektov je nositeľom žalovaného nároku, ktorý z nich je právnym nástupcom pôvodného žalobcu VOTUM Centrum odškodnenia a.s., Bratislava a teda či je stranou sporu subjekt VOTUM Centrum Odškodnění a.s., Brno alebo VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava.

8. Súd na základe uvedeného uznesenia krajského súdu najprv poukáže na to, ktorý zo subjektov a z akého dôvodu je nositeľom aktívnej legitimácie v tomto spore t. j. žalobcom.

9. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C. s. p.) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

10. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len ) podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

11. Podľa § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis podáva zahraničná osoba.

12. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu v Bratislave I. zistil, že vo vložke č. 4272/B bola zapísaná obchodná spoločnosť VOTUM Centrum odškodnenia, a.s., so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 43787266 (pôvodný žalobca), pričom uvedená spoločnosť bola dňa 01. 07. 2014 vymazaná a ako dôvod je uvedené: ex offo výmaz, nakoľko uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 17. 07. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 09. 2014 v zmysle § 69a ods. 8 Obchodného zákonníka došlo k výmazu z Obchodného registra tejto spoločnosti, nakoľko v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením medzi VOTUM Centrum Odškodnění a.s. so sídlom Roosveltova 593/10, Brno ako nástupníckej spoločnosti došlo k zániku zanikajúcej spoločnosti VOTUM Centrum odškodnenia a.s., Pražská 11, Bratislava a prechodu celého imania zanikajúcej spoločnosti na nástupnícku spoločnosť. Nástupnícka spoločnosť vstupuje účinnosťou cezhraničnej fúzie do právneho postavenia zanikajúcej spoločnosti. Dňom zápisu zmeny je deň 01. 07. 2014. Súd z výpisu z Obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne zistil, že v oddiely B, vložka 5987 je zapísaná spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnění a.s. so sídlom Roosveltova 593/10, Brno, IČO: 29193877. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. zapísaného v oddiely PO, vložka č. 2135/B zistil, že ako obchodné meno organizačnej zložky je tu označená VOTUM a.s. organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 46853588 a ako zahraničná osoba je tu označená VOTUM Centrum Odškodnění a.s. Ako ďalšie právne skutočností je uvedené, že rozhodnutie zriaďovateľa o zriadení organizačnej zložky je zo dňa 06. 09. 2012. Súd na základe vyššie uvedeného poukazuje na to, že zahraničná právnická osoba na území Slovenskej republiky zriadila svoju organizačnú zložku s označením VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava, IČO: 46853588, teda zahraničná právnická osoba VOTUM Centrum Odškodnění a.s. (žalobca) vytvorila na území Slovenskej republiky organizačnú zložku. Skutočnosť, že organizačná zložka právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky je zapísaná do Obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilou stranou konania.

Spôsobilosť byť stranou konania podľa § 61 C. s. p. má v prípade zahraničnej osoby zahraničná fyzická alebo právnická osoba a nie organizačná zložka takejto zahraničnej osoby. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu a preto ju organizačná zložka nenadobúda ani zápisom do Obchodného registra. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby, t. j. podnikateľa sa používa obchodné meno zahraničnej osoby s dodatkom, že sa jedná o organizačnú zložku podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka. Na základe vyššie uvedeného teda súd konštatuje, že čo sa týka poukázania krajského súdu vo veci vyjasnenia či aktívne legitimovaným v tomto prípade má byť spoločnosť VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava resp. VOTUM Centrum Odškodnění a.s. súd má za to, že aktívna legitimácia patrí zriaďovateľovi organizačnej zložky t. j. spoločnosti VOTUM Centrum Odškodnění a.s. so sídlom Roosveltova 593/10, Brno, IČO: 29193877. Pokiaľ krajský súd okresnému súdu prikázal, aby ustálil či a ktorý subjekt je oprávnený žalobcu právne zastupovať súd tu poukazuje, že bolo dňa 29. 05. 2018 na súd doručené predloženie plnej moci, ktorou bola splnomocnená na zastupovanie kancelária FUTEJ & Partners s.r.o., ktorú splnomocnila spoločnosť VOTUM Centrum Odškodnění a.s. so sídlom Roosveltova 593/10, Brno (žalobca).

13. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

14. Na základe listu adresovaného právnym predchodcom žalobcu spoločnosti Kooperativa poisťovňa a. s. zo dňa 12. 01. 2011 súd zistil, že tento list je označený ako Uplatnenie nároku na poistné plnenie, kde poškodený je žalovaný, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 08. 11. 2009. V zmysle vyššie uvedeného si uplatňujú nárok na poistné plnenie za škodu na zdraví podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vo výške 30.162,- EUR, ďalej poplatok za vystavenie znaleckého posudku v sume 306,44 EUR a náhradu za stratu na zárobku v sume 1.898,14 EUR čo spolu predstavuje sumu 32.366,58 EUR.

15. Súd na základe listu zasielaného právnym predchodcom žalobcu spoločnosti Kooperatíva poisťovňa, a. s . zo dňa 30. 09. 2010 zistil, že týmto listom uplatňovali nárok na poistné, ktoré sa skladalo z náhrady za bolesť v sume 16.283,- EUR, náhradu za stratu PN za obdobie od 09. 11. 2009 do 30. 06. 2010 v sume 1.372,90 EUR t. j. celkove 17.655,90 EUR.

16. Súd z listu zasielaného právnym zástupcom žalovaného právnemu predchodcovi žalobcu zistil, že listom zo dňa 25. 07. 2011 označeným ako Návrh na uzavretie dohody o ukončení zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov z príkaznej zmluvy zo dňa 08. 02. 2010 on ako splnomocnený právny zástupca žalovaného predkladá návrh na uzavretie dohody o ukončení zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov. Môj klient má záujem ukončiť zmluvný vzťah vzniknutý na základe vyššie uvedenej dohody. Preto vás žiadam o vyjadrenie či s návrhom na uzavretie predmetnej dohody súhlasíte a to v lehote 7 dní od doručenia návrhu písomne na adresu uvedenú v záhlaví tohto listu. Súd konštatuje, že ide o adresu právneho zástupcu žalovaného.

17. Súd z listu zaslaného právnym predchodcom žalobcu žalovanému zo dňa 29. 07. 2011 zistil, že týmto listom reagovali na list žalovaného vo veci dohody o ukončení zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov s tým, že akceptujú ich rozhodnutie pre zrušenie zmluvy. Poukazujú na to, že 08. 02. 2010 uzatvorili príkaznú zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov na základe čoho v ich záujme uplatnili v komerčnej poisťovni nároky na náhradu škody. Nakoľko zmluvu podpisoval žalovaný slobodne a vážne o postupe ich spoločnosti bol dostatočne informovaný a na prípade stále pracovali, pričom boli vykonávane úkony, žiadajú ho o vyplatenie v zmysle článku 6.3 zmluvy časti odmeny vo výške 4.837,76 EUR. Súd zároveň poukazuje na to, že v takom istom znení bol zasielaný list aj zo dňa 03. 10. 2011 žalovanému.

18. Súd na základe listu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 29. 09. 2011 adresovaného právnemu predchodcovi žalobcu označeného Odstúpenie od zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov zistil, že jeho klient podpísal uvedenú zmluvu dňa 07. 02. 2010 vo W., čiže v nemocnici, kde bol po nehode hospitalizovaný. Vzhľadom na závažnosť poranení si nevedel uvedomiť čo podpisuje a predovšetkým to, že ustanovenia zmluvy sú jednostranne koncipované s cieľom zvýhodniť príkazníka. Takúto zmluvu považujú za absolútne neplatný právny úkon, pretože nebol vykonaný slobodne a k tomuto bol žalovaný donútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu vôbec nedošlo. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa tento právny úkon prieči

dobrým mravom, predovšetkým v časti dojednanej dohodnutej odmeny vo výške 28% považujú uvedený právny úkon za absolútne neplatný. Podľa ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka má účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok právo od zmluvy odstúpiť. Na základe uvedených skutočností odstupujeme od tejto zmluvy, ktorá sa teda od počiatku zrušuje.

19. Súd na základe plnomocenstva zo dňa 10. 02. 2010 podpísaného žalovaným v Kováčovej, podpis nečitateľný zistil, že týmto splnomocnil žalovaný právneho predchodcu žalobcu, aby ho v plnom a ničím neobmedzenom rozsahu zastúpil pri úkonoch potrebných na vymoženie jeho nárokov na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená dopravnou nehodou dňa 08. 11. 2009, miesto nehody Kriváň.

20. Súd na základe Zmluvy o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov (príkaznej zmluvy) uzatvorenej medzi žalobcom ako príkazníkom dňa 08. 02. 2010 a žalovaným ako príkazcom dňa 07. 02. 2010 zistil, že predmetom zmluvy bolo vykonávať pre príkazcu potrebné administratívne a odborné činnosti (mimosúdne) zamerané na vymoženie nároku príkazcu smerujúce k uspokojeniu jeho nárokov vyplývajúcich z práva na náhradu škody v dôsledku poistnej udalosti dopravnej nehody, ku ktorej došlo 08. 11. 2009, miesto nehody Kriváň. Podľa bodu 1.4 článku 1 príkazca sa zaväzuje zaplatiť príkazníkovi za jeho činnosť dohodnutú odmenu (č. l. 4). Podľa článku 4 bod 1 zmluvné strany sa dohodli, že odmena príkazníka je určená podielovo a to vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia s prihliadnutím na zásadu stanovenú v odseku 4.8 tohto článku. Podľa článku 4 bod 8 pre účely výpočtu odmeny príkazníka sa do vymoženej sumy odškodnenia nezapočítavajú náhrady nákladov liečenia, náhrada výdavkov na cestovné príkazcu a členov jeho najbližšej rodiny v súvislosti s liečením alebo rehabilitáciou príkazcu, odškodnenia, ktoré príkazca obdržal pred dátumom uzavretia tejto zmluvy, strata na zárobku počas PN. Podľa článku 6 bod 3 v prípade ak príkazca sa rozhodne túto zmluvu ukončiť predčasne (odvolanie plnomocenstva) je povinný uhradiť príkazníkovi všetky účelne vynaložené náklady vzniknuté do odvolania plnomocenstva, utrpenú škodu (ušlý zisk) ako aj pomernú časť odmeny, ktorá zodpovedá vykonanej práci, minimálne je však príkazca povinný uhradiť polovicu odmeny, pričom základom na výpočet odmeny je nárok príkazcu vypočítaný príkazníkom po podpise tejto zmluvy. Podľa článku 6.4 príkazník je oprávnený vypovedať túto zmluvu v prípade, ak príkazca ani do 30 dní od doručenia písomnej výzvy príkazníka a) neposkytne príkazníkovi súčinnosti pri vybavovaní jeho nároku, b) neudelil príkazníkovi plnú moc, c) ináč porušuje svoje povinnosti, ku ktorým sa touto zmluvou zaviazal. V prípade skončenia zmluvy podľa tohto odseká má príkazník nárok upravený v odseku 6.3 tohto článku.

21. Súd z faktúry vystavenej E.. C. S. D., H.. č. 11/2010 zistil, že na základe tejto faktúry pôvodný žalobca mal mu zaplatiť za vypracovanie znaleckého posudku sumu 306,44 EUR, ako vec je uvedené v daňovom doklade označené Vyúčtovanie odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za znalecký posudok ohľadom stanovenia výšky bolestného R. E. nar. XX. XX. XXXX.

22. Súd zo znaleckého posudku č. 11/2010 vypracovaného E.. D. C. S., H.. zistil, že tu je žiadateľom VOTUM a.s., pričom účelom je vypracovať stručné zhodnotenie nálezu a bodové ohodnotenie bolestného pre R. E. (žalovaného). V rámci uvedeného znaleckého posudku, čo sa týka hodnotenia bolestného znalec ohodnotil tento na celkový počet 2025,62 bodov.

23. Súd z vyjadrenia Kooperatíva poisťovňa , a.s. doručeného súdu dňa 19. 06. 2015 zistil, že žalovaný si prostredníctvom žalobcu uplatnil nárok na poistné plnenie za poškodenie zdravia pri dopravnej nehode, pričom na základe tejto skutočnosti bola spoločnosť VOTUM a.s. požiadaná o zaslanie právoplatného rozhodnutia od polície k uvedenému spisu. Následne dňa 10. 10. 2011 zo strany spoločnosti VOTUM a.s. bola zaslaná e-mailová správa, kde oznámili poisťovni Kooperatíva, že sa uplatňovaním nárokov za poškodenie na zdraví už nezaoberajú z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu a žiadali o zaslanie spisovej dokumentácie ako aj originálu znaleckého posudku vypracovaného E.. C. S., čo ich spoločnosť vykonala. Z tohto dôvodu sa v ich spise nenachádzajú žiadne originálne materiály zaslané spoločnosťou VOTUM a.s. Poisťovňa Kooperatíva vykonala plnenie až na základe uplatnenia si nároku poškodeného prostredníctvom jeho právneho zástupcu C.. J. a to uzatvorením zmieru pred Okresným súdom vo

Zvolene v konaní sp. zn. 9C/116/2011. Doklady - zdravotnú dokumentáciu predkladal právny zástupca p. R. D.. S. J..

24. Súd zo znaleckého posudku č. 36/2011 vypracovaného znalcom E.. H. B. zistil, že týmto znaleckým posudkom bolo úlohou znalca objasniť závažnosť poranenia, vplyv poranenia na celý organizmus poškodeného, zaujať stanovisko k dobe liečenia, k neschopnosti práce a k dĺžke doliečovania... . Vo veci vyjadrenia bolestného u žalovaného bolo zistené, že znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške na 4720 bodov s tým, že finančné zdôvodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia za následky poranení zo dňa 08. 11. 2009 predstavuje finančnú náhradu 68.260,- EUR čo po vyjadrení aj nároku z priemernej mesačnej mzdy vo výške 2% v roku 2008 predstavovalo 14,46 EUR za jeden bod a pri vynásobení počtom bodov 4720 to predstavuje sumu 68.260,- EUR, pričom v roku 2010 uvedené bodové ohodnotenie bolo za jeden bod vo výške 15,38 EUR čo pri vynásobení počtu bodov 4720 predstavuje sumu 72.594,- EUR.

25. Súd na základe výzvy právneho zástupcu žalovaného adresovanej Kooperatíve poisťovňa a.s. zo dňa 07. 11. 2011 zistil, že touto výzvou si uplatňujú náhradu škody na zdraví, za stratu na zárobku a náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s uplatnením práva, pričom v zmysle vyššie uvedeného si ako náhradu za bolesť uplatňujú sumu 28.093,71 EUR, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 94.659,60 EUR, stratu na zárobku počas PN vo výške 6.998,04 EUR za kalendárny rok 2009, náklady na vystavenie lekárskeho posudku 415,68 EUR a náklady na uplatnenie práva vo výške 1.224,08 EUR.

26. Súd z oznámenia Kooperatíva poisťovňa a.s. adresovaného žalovanému zo dňa 25. 11.2011 zistil, že týmto bolo odporcovi oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a oznámenie o poistnom plnení, ktoré bolo likvidované na základe lekárskeho posudku, ktorý vystavil E.. H. B.. Poistné plnenie poukazujú v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka na základe predložených dokladov. Celkové plnenie je vo výške 30.385,- EUR.

27. Súd zo správy E.. D. M. (č. l. 519) zistil, že táto v rámci oznámenia úrazu Allianz poisťovni dňa 08. 11. 2009 o 17.22 hod. poukázala, že záchranári, následne OAIM Fakultná nemocnica T. T. o 20.30 je uvedené stav po polytraume. Kompletné prerušenie miechy bolo spôsobené úrazom - stav trvalý. Pacient je v jednaní v Sociálnej poisťovne ohľadom invalidity. V H. dňa 02. 12. 2010.

28. Súd z lekárskej správy pri prijatí (č. l. 521) do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej zistil, že hospitalizácia je od 13. 01. 2010 do 10. 03. 2010, ako terajšie ochorenie je uvedené, že dňa 08. 11. 2009 havaroval ako vodič osobného auta, došlo k lézii miechy prítomné hemoperitoneum.

29. Súd z lekárskej správy F. P. (č. l. 521) urobenej dňa 10. 03. 2010 zistil, že pacient tam bol prijatý po havárii zo dňa 08. 11. 2009 s léziou miechy prítomné hemopertoneum. Utrpel ešte fraktúru rebier. Náplň rekta ani stolice necíti, vertikalizovaný nebol, sedel na posteli. Ako rehabilitačný záver je uvedené postupná mobilizácia, vertikalizácia, nácvyk samoobslužných činností. Z neurologického vyšetrenia zo dňa 14. 01. 2010 sa uvádza, že nález svedčí pre kompletnú léziu miechy. Priebeh hospitalizácie je uvedené: pacient po polytraume s nestabilnou fraktúrou tela, stavca, po operačnom riešení bol k nám prijatý na komplexnú rehabilitačnú liečbu, objektívny neurologický nález svedčal pre kompletnú léziu miechy od segmentu L1-ASIA A. Rehabilitačná liečba bola zameraná na posilnenie svalstva horných končatín, stabilitu trupu, postupnú vertikalizáciu, mobilizáciu, nácvyk jazdy na mechanickom invalidnom vozíku, nácvik samoobslužných činností. Toho času udáva bolesti bez propagácie. Je mobilný v mechanickom invalidnom vozíku. Na dolných končatinách je chabá paraplégia, pasívne je pohyblivosť voľná vo všetkých kĺboch a rovinách. Boli mu doporučené a vypísané poukazy na mechanický invalidný vozík. Doporučujú pokračovať vo vertikalizácii, pokračovať v autokatetrizácii močového mechúra, dodržiavať pitný, antidekubitný režim.

30. Súd z e-mailovej správy vypracovanej pracovníčkou pôvodného žalobcu E.. D. V. zasielanej W. U., na ktorej sa nachádza pečiatka Kooperatíva poisťovňa, a.s. zistil, že uvedenou správou zo dňa 10. 10. 2011 oznámili poisťovni Kooperatíva a. s., že sa už nezaoberajú uplatňovaním si nárokov za poškodenie na zdraví týkajúce sa pána R. z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu. Na základe tohto ich žiadajú o zaslanie kompletnej spisovej dokumentácie - znalecký posudok vypracovaný

E.. C. S. na ich náklady, ktoré im do tohto dňa odporca neuhradil žiadajú, aby im bol vrátený a nebol v žiadnom prípade použitý na platenie náhrady škody pána R..

31. Svedkyňa U. R., matka žalovaného uviedla, že jej syn bol operovaný v T. T. a po tejto operácii bol prevezený späť do nemocnice vo W. na traumatológiu, kde prišla za ním nejaká pani, zrejme od žalobcu a nahovárala ho, aby sa dal zastupovať v takých veciach, že by mu vybavili finančné záležitosti, ktoré sa týkali tohto úrazu, teda či už nejakých finančných peňazí od poisťovne resp. iných úradov. Podľa nej sa na tú traumatológiu nikto nemal dostať okrem rodinných príslušníkov a doktorov. Dňa 11. 12. 2009 bol jej syn prevezený domov a na Nový rok išiel do rehabilitačného centra do P.j. Tu v P. mňa aj sociálna sestrička odhovárala, aby sa on nedal zastupovať spoločnosťou VOTUM a.s. Jej syn jej však povedal, že on už takéto sľúbil tej pani v nemocnici vo W.. My sme nemali žiadneho právnika, potom však sa táto zmluva vypovedala. Nevedela sa vyjadriť ohľadom toho či pracovníci žalobcu chodili aj ďalej za jeho synom, syn nebýval s ňou. Na otázku či si spomína, že nejaký pracovník zo spoločnosti žalobcu bol za jej synom uviedla, že ona sa v tom období stretla s pani W. P., ktorá jej volala, aby sa stretli a potom sa oni boli porozprávať v mliečnom bare pri Priore. Uviedla, že predmetnú zmluvu, ktorá mala byť podpísaná ona nevidela. Potvrdila aj skutočnosť, že za žalovaným chodieval aj otec a jeho brat. Nevie sa vyjadriť k tomu či oni boli pri tom, keď syn podpisoval zmluvu. V čase podpisu zmluvy sa jej syn sťažoval na rôzne bolesti, bol na tom zle a ona tam chodievala každý deň, požíval aj lieky na utlmenie bolesti. Nevedela uviesť akým spôsobom sa jej syn skontaktoval s pracovníčkou navrhovateľa.

32. Svedok D. D., ktorý je švagrom žalovaného v rámci svojej prvej výpovede na pojednávaní konanom dňa 13. 01. 2015 uviedol, že žalovaného navštívil aj v rehabilitačnom stredisku a bol za ním aj v čase, keď býval u matky jeho manželky. Spočiatku bol rád, že žalovaný podpísal zmluvu so žalobcom, pretože aj v rámci referencií na internete vypadalo všetko dobre. Časom však zistili, že táto spoločnosť skoro nič nerobí a oni sa snažili aj predkladať rôzne lekárske správy. Svedok zároveň komunikoval s pracovníkmi žalobcu, myslí, že asi s ich právnikom a s referentkou, avšak nakoľko sa počas tejto doby nič neposúvalo dopredu a neboli žiadne výsledky tak sa rozhodli, že spoluprácu radšej ukončia. Vo veci nejakých aktivít žalobcu vie o tom, že oni dali aj vypracovať nejaký posudok, avšak žalovanému neboli vyplatené žiadne finančné prostriedky. Vtedy, keď žalovaný potreboval nejakého právnika tak nebolo sa možné so žalobcom dohodnúť či si tohto právnika má zabezpečiť žalovaný sám, alebo či im ho teda zabezpečí žalobca. Čo sa týka podpísanej zmluvy, túto svedok videl, ale až po podpísaní. Vo veci komunikácie s pracovníčkou žalobcu uviedol, že s touto komunikoval e-mailom, telefonicky a išiel do T. aj osobne. Uvedená referentka mu povedala, že k vymáhaniu sú potrebné doklady, zdravotné záznamy, ktoré v tom období ešte neboli. K ukončeniu spolupráce došlo z dôvodu, že bola nespokojnosť s touto spoluprácou. Bol písomne splnomocnený na to, aby so žalobcom komunikoval a išlo o obdobné plnomocenstvo ako uzavrel žalobca so žalovaným. Na pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2018 svedok uviedol, že on sa dozvedel o podpísaní zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vtedy, keď už táto bola podpísaná. Spoločnosť žalobcu poznal z rôznych reklám a preto mal za to, že pán R. si dobre vybral, že budú za neho riešiť tieto záležitosti. Pamätá si aj na to, že žalovaný udelil plnú moc na odhlásenie motorového vozidla z evidencie na dopravnom inšpektoráte, avšak nevie komu bola udelená. Na otázku, aby sa vyjadril, že ako sám žalovaný vnímal svoj zdravotný stav uviedol, že nakoľko to bolo len pár mesiacov po nehode a to, že on už nikdy nebude chodiť, tak jeho situácia bola podľa neho zlá a túto zle vnímal. V rámci nejakej finančnej tiesne, či ju žalovaný nejako pociťoval v čase podpisu zmluvy uviedol, že o tomto sa s ním nikdy priamo nerozprával. Vo veci spolupráce žalobcu a žalovaného v rámci vykonávania úkonov uviedol, že niekedy v roku 2011, keďže už uplynul dlhší čas od podpísania zmluvy a čakali sa určité výsledky, ktoré neboli ako aj na to, že na tunajšom súde malo prebiehať trestné konanie, kde si pán R. mohol uplatniť nejaké nároky bolo im povedané zo strany žalobcu, že oni právnu pomoc neposkytujú a za toto by si museli priplatiť, resp. nech si idú po svojej línii a dajú sa zastupovať advokátom. V tom čase už teda vedeli, že niečo nebude v poriadku s tým a preto navštívili centrum VOTUM Odškodnenia v Bratislave a predostreli im nejaké požiadavky vo veci ukončenia spolupráce. Následne sa k nejakej konkrétnej odpovedi nedostali, až potom bola zaslaná žaloba a nejaká faktúra na zaplatenie. Zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu plneniu v rámci zmluvy, pričom bol tu vypracovaný akýsi znalecký posudok, avšak nebolo v rámci tohto posudku dané žiadne plnenie, teda tento neslúžil k uspokojeniu nárokov žalovaného. Aj odmena vzhľadom na tú skutočnosť, že samotný žalovaný utrpel veľmi ťažké zranenia sa zdala neprimerane vysoká.

33. Súd z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu doručeného súdu dňa 26.

01. 2015 zistil, že v zmysle zmluvy sa príkazca zaviazal zaplatiť príkazníkovi za jeho činnosť dohodnutú odmenu (čl. 1.4), kde bola dohodnutá podielová odmena vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia. Pre prípade predčasného ukončenia zmluvy sa strany dohodli, že bude povinný príkazca uhradiť príkazníkovi všetky účelne vynaložené náklady, utrpenú škodu (ušlý zisk), ako aj pomernú časť odmeny, ktorá zodpovedá vykonanej práci, minimálne je však povinný zaplatiť polovicu odmeny. Základom na výpočet odmeny je nárok príkazcu vypočítaný po podpise zmluvy (čl. 6.3). Zložkami nároku na poistné plnenie voči poisťovni boli uplatnené náhrada za bolesť, ktorá predstavovala sumu 30.162,- EUR, poplatok za vystavenie znaleckého posudku suma 306,44 EUR a náhrada za stratu na zárobku v období od 09. 11. 2009 do 08. 11. 2010 týkajúca sa vyplatených dávok sociálnou poisťovňou v sume 1.898,14 EUR čo je suma 32.366,58 EUR, pričom minimálny nárok je polovica odmeny z 28% a keďže 28% zo sumy 32.366,58 EUR predstavuje sumu 9.062,64 EUR polovica tejto odmeny je 4.531,32 EUR plus 306,44 EUR čo predstavuje sumu spolu 4.837,76 EUR. Čo sa týka uplatnenia eventuálneho petitu - bezdôvodného obohatenia poukazuje tu na to, že žalobca od času uzatvorenia zmluvy až do ukončenia tohto vzťahu vykonával činnosť pre žalovaného, na ktorú sa zmluvne zaviazal. Majú za to, že žalovanému neskôr sa podarilo od poisťovni získať poistné plnenie práve aj činnosťou žalobcu. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Čo sa týka tvrdenia žalovaného vo veci platnosti zmluvy podľa nich sloboda prejavu vôle pri robení právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená, že právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Žalovaný uvádza, že pri podpise zmluvy neboli jeho úkony urobené slobodne, pričom k tomuto bol prinútený pod vplyvom okolností. Podľa nich musel by byť na žalovaného vyvíjaný fyzický alebo psychický nátlak zo strany tretej osoby, k tomuto však nedošlo. Žalovaný nebol nijako prinútený podpísať zmluvu a túto uzatváral dobrovoľne. Taktiež nie je tu daný rozpor s dobrými mravmi čo sa týka napádania dojednanej zmluvnej odmeny. Podľa článku 4 bod 2 žalovaný potvrdil, že nejde o odmenu, ktorá by bola v rozpore s dobrými mravmi a takúto odmenu naviac nenapádal počas celého trvania zmluvného vzťahu ani on ani nikto z jeho rodinných príslušníkov. Pokiaľ by však takáto odmena bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, máme za to, že žalobcovi prislúcha odmena podľa § 732 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka neschopnosti žalovaného rozpoznať obsah zmluvy túto skutočnosť si dovoľujú rozporovať, nakoľko aj z doterajšieho priebehu konania ako aj priebehu samotného uzatvárania zmluvy majú jednoznačne za to, že u žalovaného nebol taký stav, ktorý by odôvodňoval jeho neschopnosť porozumieť obsahu zmluvy. Z tohto dôvodu neprichádza do úvahy ani použitie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe týchto skutočností žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal neplatnosť zmluvy resp. niektorých jej dojednaní.

34. Súd z písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovaného zistil, že podľa nich uvedenú zmluvu treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, kde žalobca je poskytovateľ služieb a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý má využiť služby žalobcu. Túto zmluvu považujú za neplatnú a poukazujú nielen na dôvody uvedené v odpore, ale aj z dôvodu, že odmena podľa článku 4.1 je nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale je aj neurčitá, nezrozumiteľná a bola dohodnutá pod nátlakom v čase hospitalizácie žalovaného v nemocnici na vopred pripravenom návrhu zmluvy. Zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok a to jednostranne v prospech žalobcu, na čo poukazujú aj z dôvodu jej predčasného ukončenia. Čo sa týka nároku v zmysle článku 6.3 tento považujú za nedôvodný nárok a to aj z dôvodu, že ukončenie zmluvy je výlučné na situáciu odvolania plnomocenstva čo v danom prípade nie je možné aplikovať na žalovaného, keďže ten využil svoje zákonné právo odstúpiť od zmluvy a to dňa 29. 09. 2011, pričom týmto právnym úkonom nedošlo k odvolaniu plnomocenstva, ale k zrušeniu zmluvy od počiatku. Poukazujú na to, že nevýhodné podmienky možno charakterizovať ak ide o evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších podmienok. V tejto zmluve nie sú len prípadné nevýhodné podmienky, ale aj neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 OZ. Ide o značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluva viditeľne zvýhodňuje žalobcu a zároveň samotný článok 5 dohody o sankciách stíha v zmysle zmluvy len spotrebiteľa, teda žalovaného. Taktiež samotná výška 28% zo získanej sumy je v rozpore s uvedeným ustanovením. V tomto prípade ide až o úžernícke praktiky zo strany žalobcu, ktoré žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. Žalobca využil len tieseň žalovaného a zároveň pri uplatňovaných poistných nárokov postupoval neodborne o čom svedčí aj fakt, že ako náhradu za poistnú udalosť ponúkal sumu približne 30.000,- EUR, pričom následne po

odstúpení a s odborným postupom poistných nárokov bola žalovanému priznaná suma 100.117,42 EUR. V prípade, keby žalovaný neodstúpil od zmluvy vznikla by mu vysoká škoda. Zmluva vôbec neobsahuje ustanovenia, ktoré by chránili žalovaného a mohol by sa brániť proti týmto praktikám. Zároveň takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi ako aj so zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 z dôvodu, že takéto konanie je v rozpore so vžitými tradíciami.

35. Vo výpovedí právny zástupca žalobcu na pojednávaniach uviedol, že oni sa pridržiavajú svojho návrhu a žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného tak ako si to uplatnili. Podľa nich by bolo zisťovať, že či a akú výšku plnenia zo strany poisťovne bola žalovanému daná a či došlo k tomuto na základe vykonanej práce žalobcu a teda v súvislosti s jeho výzvami resp. na základe iných skutočností. V rámci vyjadrenia v zmysle § 118 ods. 4 O. s. p. na pojednávaní dňa 10. 05. 2016 uviedol, že odmena a jej výška bola riadne dohodnutá medzi účastníkmi tohto vzťahu, pričom posudzovanie jej adekvátnosti t. j. jej primeranosti môže byť len v indenciách príslušných právnych predpisov. Nakoľko sa jedná o občianskoprávny vzťah neexistuje právny predpis, ktorý by limitoval alebo do určitej miery obmedzoval výšku odmeny zo strany žalobcu za poskytnuté služby. Poukazuje na to, že ak by chceli obdobný predpis použiť mohol by to byť predpis o odmene advokátov, kde by bolo určité merítko aplikovateľnosti s odkazom na vyhlášku o odmenách a náhradách advokátov. Poukazuje na to, že náhrada advokátov činí 20% alebo 1/5 výšky z vymoženej sumy. Poukazujú však na zmluvnú voľnosť účastníkov tohto vzťahu, ktorí si dohodli danú výšku odmeny a zároveň si dohodli, že v prípade, ak dôjde k predčasnému ukončeniu zmluvy, čo je aj v tomto prípade, aká bude výška. Poukazujú tiež na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 1918/2000 nie je možné aplikovať na tento prípad. Právna veta z tohto judikátu nerieši takýto istý vzťah. Podľa nich k zmluve nedošlo pod nátlakom resp. určitou formou fyzického alebo psychického násilia. Ustanovenia Občianskeho zákonníka ohľadom neplatnosti právneho úkonu z takýchto dôvodov je až výnimočným prípadom právneho úkonu, ktorý by musel spočívať v prítomnosti fyzického a psychického násilia zo strany žalobcu kedy by bolo možné hovoriť o tom, že vôľa žalovaného pri uzatváraní danej zmluvy nebola slobodná. Je zrejmé aj z výpovede samotného žalovaného, ale bolo by to zrejmé aj z výpovede spolupracovníkov, ktorí zmluvu uzatvárali, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo žiadnou formou násilia ani psychického nátlaku. Ďalším z argumentov, na základe ktorého sa žalovaný snaží, je tvrdenie žalovaného o určitej miere neplatnosti danej zmluvy alebo obmedzenej platnosti jej ustanovení týkajúcich sa odmeny a aplikovanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách s čím by nemali problém, otázka je či možno aplikovať ustanovenia alebo či možno hovoriť o tom, že niektoré z ustanovení zakladajú tzv. neprijateľnú podmienku vo vzťahu k osobe, ktorej je právny úkon určený, teda spotrebiteľovi. Podľa nich dohodnutá výška odmeny, spôsob jej úhrady je dojednávaný individuálne a to tak, že je výsledkom dohody medzi žalobcom a žalovaný, pričom výška odmeny nie je v zmluve vopred vytlačená, ale je dopisovaná. Na pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2018 v rámci záverečnej reči poukázal na to, že podľa nich nárok žalobcu je preukázaný, pričom tieseň v čase zmluvy neexistovala a ide o účelové tvrdenie. Poukázal na to, že subjektívne žalovaný nevypovedal, že by vnímal akúkoľvek tieseň, ani s prihliadnutím na charakter zmluvy, práve preto poukazovali a pýtali sa žalovaného či nevnímal nejakú finančnú tieseň, nebol jednoducho žalovaný nútený túto zmluvu uzavrieť, nebol nútený si svoje nároky bezprostredne uplatňovať resp., že by od týchto nárokov nejakým spôsobom existenčne závisel. Rovnako vo vzťahu k zdravotnému stavu objektívne tento zdravotný stav nebol v konaní posúdený a žalovaný tento dôkaz na svoju obranu ani nejakým spôsobom nenavrhoval, aby z neho vyvodil existenciu tiesne. Pokiaľ sa týka aj pohnútky, ktorá viedla žalovaného k ukončeniu spolupráce, to mala byť údajná nespokojnosť s prácou žalobcu, avšak nie teda tieseň, ktorá mala údajne existovať v čase uzatvorenia zmluvy. Tu sa jedná o fiktívny postup, ktorý nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy sa nachádzal na liečení v kúpeľoch, nie teda v ústavnej starostlivosti, od nehody uplynulo už viac ako tri mesiace, resp. od jeho prepustenia z ústavnej starostlivosti viac ako dva mesiace, nebol žiadnym spôsobom nútený túto zmluvu uzatvoriť, dokonca sa telefonicky aj informoval u štatutára žalobcu o ďalšom postupe vybavovania jeho žiadosti, toto vypovedal teda ešte v predošlom konaní. Žalovaný so žalobcom riadne spolupracoval, pričom k odstúpeniu zmluvy došlo až po viac ako jeden a pol roku od jej uzatvorenia a to práve z toho dôvodu, ktorý už som teda uviedol čo mala byť teda nespokojnosť. Pokiaľ sa týka namietaného hrubého nepomeru, mám za to, že hrubý nepomer medzi plnením žalobcu a žalovaného, mám za to, že tento neexistoval. Žalobca vykonal viacero úkonov, ktoré v podstate už uviedol v predošlom konaní. Žalobca zastupoval žalovaného počas spolupráce zatiaľ len mimosúdne, t. z. tá situácia sa ešte ani nedostala do súdneho konania a nárok bol uplatnený cca pol roka pred ukončením spolupráce zo strany žalovaného. Majú za to, že odmena síce bola dohodnutá vo výške 28%, ale nepovažujú ju za neplatnú, nakoľko zmluva priamo ustanovuje, že táto sa nevypočítava z celej

sumy vymoženej žalobcom. Do základu sa napr. nezapočítavajú náhrady nákladov liečenia, náhrady výdavkov na cestovné príkazcu, strata na zárobku počas práceneschopnosti t. z. tá výška na prvý pohľad 28% môže vyzerať ako neprimeraná, ale nevypočítavala sa z celkového získaného alebo vymoženého nároku. K nezrozumiteľnosti ustanovenia o odmene, ktorú namietal teda žalovaný majú za to, že je potrebné poukázať na to, že v čase uzatvorenia zmluvy túto ani nebolo možné jednoznačne určiť, nakoľko nebola k dispozícii kompletná dokumentácia a bolo to možné až po uzatvorení zmluvy. V ostatných skutočnostiach odkazujú teda aj na ústne vyjadrenie v priebehu tohto pojednávania. Majú za to, že im nebol poskytnutý priestor na riadne a náležité vyjadrenie sa k písomnému vyjadreniu žalovaného. Zároveň majú za to, že obrana žalovaného v tunajšom konaní nebola dostatočná a nenavrhol také dôkazy, ktoré by riadnym spôsobom nejakým spôsobom popreli nárok žalobcu v tunajšom konaní. Ak súd má za to, že zmluva v časti dohodnutej odmeny je neplatná máme za to, že žalobcovi stále zostáva nárok na primeranú odmenu, za úkony ktoré uskutočnil a to v zmysle vyjadrenia, ktoré som už predložil na predchádzajúcom pojednávaní resp. je tu aj moderačné právo súdu. Majú za to, že minimálne v určitej časti teda žaloba je dôvodná a žiadakä, aby súd žalobe vyhovel a uplatňujú si aj trovy konania.

36. Súd z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28. 01. 2014 zistil, že ho prvýkrát vo veci možnosti uzatvorenia zmluvy oslovila sestrička v nemocnici vo Zvolene s tým, že on tam bol prevezený z ARO na chirurgiu niekedy možno na prelome novembra a decembra roku 2009. V tejto nemocnici bol asi do 12. 12. 2009 a potom išiel domov. On dostal od sestričky nejakú vizitku s tým, že tam boli uvedené iniciály žalobcu a potom asi tejto sestričke povedal, že možno by mal záujem o túto spoluprácu, pričom však nič písomne nedával. Asi 06. 01. 2010 nastúpil do Národného rehabilitačného centra v P. (ďalej len NRC) a tu bol oslovený nejakou pani, ktorá sa predstavila, že pracuje pre žalobcu. S touto sa prvýkrát stretli na recepcii, kde išiel na základe toho, že ho nejaký pracovník NRC zavolal - opravil sa, že išlo o vrátnika, že ho tam čaká nejaká pani, pričom s touto sa on rozprával. Ona potom za ním prišla o dva -tri dni a vtedy už prišla na jeho izbu, kde mu aj doniesla vyplnenú zmluvu aj so všetkými písomne vyplnenými údajmi. Uvedené písmo na tejto zmluve nie je jeho. V tomto období zrejme bral aj lieky na tlmenie bolesti a liečenie úrazu. Do NRC ho chodievala navštevovať predovšetkým matka, ktorá má základné vzdelanie. Pred nehodou žil spolu s otcom a dvoma bratmi. Čo sa týka odškodnenia z poisťovne Kooperatíva, pokiaľ si spomína dostal odškodné v dvoch platbách a to najprv 14.000,- EUR a potom 110.000,- EUR. Nikto z jeho rodiny nemá také vzdelanie, aby mu vedel vybaviť poistku. Na pojednávaní dňa 12. 09. 2018 uviedol, že opätovne poukazuje na to, že vo veci podpísania zmluvy za ním prišla nejaká pani s tým, že on tam mal dosť náročný program od večera do rána, pričom si nevie spomenúť na meno ani celkom, že ako sa to podpisovalo, avšak si myslí, že to asi prebrali za jednu polhodinku a on zmluvu podpísal. Túto zmluvu si on nečítal s tým, že v jeho stave mu bolo jedno či je odmena 28% alebo iná a taktiež ani nezisťoval nejakú výšku sumy, aká sa tu môže vymôcť, len to podpísal. Na otázku či si nepamätá, že sa v rámci rozhovoru s tou osobou, s ktorou zmluvu uzatváral bavili o výške odmeny resp. aká suma sa bude vymáhať uviedol, že o tomto sa nebavili. Bol v takom stave, že možno dva alebo tri týždne dozadu sa dozvedel tú skutočnosť, že už nebude nikdy chodiť a bol teda v zlom stave. Na otázku či niekomu v tom čase dal plnomocenstvo alebo kázal, aby urobili za neho nejaké úkony vo vzťahu k orgánu, zamestnávateľovi uviedol, že asi dával plnomocenstvo resp. poveril svojho brata, aby vykonal úkony s odhlásením havarovaného auta. Na iné úkony si už nespomína, že by dakoho splnomocnil. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy nepociťoval nejakú finančnú tieseň, avšak vzhľadom na to, že bol oslovený paňou na chirurgii alebo z chirurgického oddelenia, keď tam ležal, tak na neho to pôsobilo tým dojmom, akože mal by takúto zmluvu uzavrieť. Tuší, že to nebola tá istá osoba, s ktorou zmluvu uzatváral, teda tá pani z chirurgie nebola pani, ktorá potom s ním uzavrela zmluvu na Kováčovej. Na otázku či sa s tou pani, keď uzatváral zmluvu rozprával a či mu vysvetľovala nejaké skutočnosti uviedol, že sa jej na nič nevypytoval, chcel to mať čím skôr za sebou, aby to bolo urobené. Bol v takom stave, že on prakticky ani riadne nevnímal čo podpisuje a týmto sa vôbec nezaoberal vzhľadom na svoj zdravotný stav to chcel mať čo najskôr za sebou. Taktiež nežiadal pracovníčku o poskytnutie nejakej lehoty na preštudovanie zmluvy a už nič neriešil. Nedomáhal sa žiadneho znižovania odmeny, len potom už bol za pánom advokátom a chcel zrušiť túto zmluvu. Na otázku či by dnes uzatvoril takúto zmluvu, v takom zdravotnom stave ako sa nachádza uviedol, že teraz určite nie s tým, že teraz už vidím ako to je, tak pri týchto vedomostiach nie. Skončenie spolupráce bolo z toho dôvodu, že nebol spokojný s vybavovaním tých nárokov, ktoré sa mali podľa tohto vybavovať. Zo strany žalobcu nedošlo k poskytnutiu pomoci napr. v rámci tohto súdneho konania v trestnom konaní na Okresnom súde Zvolen. Žiadal, aby mu bol pridelený nejaký právny zástupca na riešenie jeho nárokov v rámci trestného konania, ale bolo mu vysvetlené, že žalobca vykonáva len úkony súvisiace s nárokmi v rámci sociálnej poisťovne.

V rámci otázky či mal nejakú predstavu ohľadom toho čo z tejto zmluvy vyplýva a či ho budú komplexne zastupovať, teda napr. aj v súdnych konaniach uviedol, že on nemal žiadne predstavy, nevedel si to žiadnym spôsobom predstaviť a nemal žiadne skúsenosti. Pri uzatváraní zmluvy s predmetnou pani sa nevypočítavali žiadne nároky, poprípade výška vyplývajúca z týchto nárokov zo zmluvy. Taktiež mu táto pani nevysvetľovala žiadne skutočnosti ohľadom zmluvných pokút v prípade odstúpenia od zmluvy alebo vypovedania plnomocenstva a ani v prípade sankcií, ktoré ho mohli postihnúť. Vo veci odhlásenia predmetného motorového vozidla uviedol, že pokiaľ si spomína on mal zaplatenú poistku len do konca roka na toto auto a potom mu začali chodiť výzvy, ktoré mu potom buď mama, brat alebo otec doniesli, opravuje, že mama nie a on to potom riešil, aby neplatil nejaké pokuty. Na otázku či v čase od havárie do podpísania zmluvy do 08. 02. 2010 v tom období pozeral nejaké správy, čítal noviny alebo knihy uviedol, že keď bol na ARO tak ako si spomína tam komunikoval len cez SMS a keď prišiel domov tak viacmenej iba ležal resp. polosed. Mal veľké problémy, zranenú pečienku, prepichnuté pľúca. Čo sa týka podpisu zmluvy na Kováčovej tak v tom čase už sčasti chodil na vozíku, bol vertikalizovaný, avšak nie úplne, nečítal žiadne veci, ani sa o nič nezaujímal.

37. Súd z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach zistil, že oni sa predovšetkým pridržiavajú svojich písomných vyjadrení, pričom podľa ich názoru uvedená príkazná zmluva je neplatná a to z dôvodov, že podľa nich 28% odmena je privysoká, jeho mandant pri podpise bol v zlom psychickom stave, vedel, že nemôže chodiť, hýbať sa, nevedel kto mu pomôže a nevedel ako sa z tejto situácie dostane. V tejto ťažkej situácii za ním chodili zástupcovia žalobcu a hovorili mu, že oni mu pomôžu. Čo sa týka výšky odmeny 28% táto je úplne v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež poukazujú na to, že žalobca si uvedomil, že výška odmeny je príliš vysoká a následne v nejakom časovom období sa zastavil za žalovaným a znížil predmetnú sumu na 17%, pričom návrh tejto zmluvy bol podpísaný a v tom žalovaný sa však už rozhodol, že nebude spolupracovať so žalobcom a teda dal len návrh na uzatvorenie dohody o skončení zmluvy o spolupráci, pričom mu bola daná odpoveď, že toto zrušenie sa akceptuje. Teda nedošlo k dohode o ukončení zmluvy. V tomto prípade možno hovoriť o odstúpení od zmluvy. Čo sa týka samotného znaleckého posudku, ktorý dal vypracovať žalobca tento nepomohol žalovanému, pretože tento nebol pre neho použitý. Oni museli poisťovni vypracovať nový znalecký posudok. Podľa nich uvedená zmluva je neplatná od začiatku a to z dôvodu, že bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, kedy má podľa § 49 Občianskeho zákonníka účastník právo odstúpiť od takejto zmluvy. Ako dôvod po troch mesiacoch od dopravnej nehody žalovaný ostal trvalo pripútaný na invalidný vozík a tiež utrpel niekoľko devastačných poranení hlavy, hrudníka, chrbtice s tým, že nemohol rozpoznať, že zmluva, ktorú podpisuje je koncipovaná jednostranne a to v prospech žalobcu a zároveň dostatočne v tom čase pochopiť zmysel a účel zmluvy. Ak by takejto okolnosti nebolo žalovaný by takýto úkon neurobil. Následne ako nevýhodné podmienky pre žalovaného sú zmluva, ktorá je koncipovaná v prospech žalobcu, pričom len žalovaného zaväzovala, že bol zaviazaný hradiť pokuty uvedené v článku 5 dohody. Žalobcovi prakticky nevyplývajú žiadne povinnosti v prípade spôsobenia škody. Sú toho názoru, že táto spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanéhoa aj suma 28% zo získaného odškodnenia je v rozpore s dobrými mravmi. O bezdôvodné obohatenie v prípade znaleckého posudku sa nemôže jednať, pretože úkony, ktoré urobil žalobca neboli pre žalovaného použiteľné, pričom žalobca po odstúpení od zmluvy zobral z poisťovni posudok a zakázal podľa neho plniť. Teda žalovaný sa nemohol bezdôvodne obohatiť na jeho prospech. Všetky úkony musel žalovaný robiť nanovo. Čo sa týka nároku podľa článku 6 ods. 3 zmluvy je uvedené, že základom pre výpočet je nárok príkazcu vypočítaný príkazníkom. Z tohto vyplýva, že odmena je suma, ktorú si žalobca sám vo vlastnej svojvôli vypočíta, rovnako ako výpočet na základe čoho vypočítal svoj nárok v nej špecifikovaný. Podľa nášho názoru návrh žalobcu nie je určitý, nie je jasné z akej sumy sa má vypočítať. Na základe týchto skutočností žiadajú, aby súd návrh zamietol. Na pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2018 poukázal ešte na to, že čo sa týka skutočnosti, že žalovaný sa zaujímal o odhlásenie motorového vozidla, tvrdia, že s týmto prišiel za ním sám jeho brat, pričom mu povedal, že treba odhlásiť motorového vozidlo. Pokiaľ žalobcovia aj robili nejaké úkony, neurobili žiadny výsledok pre samotného žalovaného a že z neplatnej zmluvy ani nie sú opodstatnené a na základe týchto všetkých skutočností odvolávajúc sa na ich vyjadrenia, či už prednesy, navrhujú, aby súd žalobcu v celom rozsahu zamietol.

38. Podľa § 215 ods. 1 C. s. p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

39. Podľa § 217 ods. 1 C. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

40. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

42. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

43. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

45. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

46. Súd na základe vyššie uvedených ustanovení poukazuje na to, že je v zmysle § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný právnym názorom v rámci zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu. K uvedenému súd teda poukazuje, že v rámci uvedeného zrušujúceho rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že súd sa má vysporiadať s odôvodnením aktívnej legitimácie žalobcu, t. j. či žalobcom má byť subjekt VOTUM Centrum Odškodnění a.s., Brno v Českej republike resp. či týmto subjektom je VOTUM a.s., organizačná zložka zahraničnej osoby so sídlom Pražská 11, Bratislava. K tomuto súd poukazuje, že ohľadom tejto časti zrušujúceho uznesenia sa súd s týmto vysporiadal v bode 12. V bode 12 zrušujúceho uznesenia krajského súdu krajský súd súdu prikázal, že má v ďalšom konaní zistiť a porovnať aké výhody a aké nevýhody mal mať z uzatvorenej zmluvy žalobca a aké žalovaný, či boli žalovanému pri uzatváraní zmluvy vysvetlené, či sa na ne pýtal, či svoj postup s niekým konzultoval, akú úlohu zohral jeho švagor svedok D. D.. Žalovaný vysvetlí či si prečítal zmluvné dojednanie o odplate, či mu jej výška sa zdala primeraná, a ak nie, či sa domáhal je zníženia. Zároveň v bode 13 krajský súd poukázal, že za týmto účelom súd vypočuje žalovaného aj k zmluvnému ustanoveniu týkajúceho sa výpočtu odmeny v prípade predčasného odvolania plnomocenstva, najmä či mu bolo zrejmé a vysvetlené, že výška odmeny sa bude odvíjať od výšky všetkých nárokov, ktoré v mene žalovaného žalobca uplatňuje a ktorých vymáhanie je predmetom zmluvy, pričom bude stanovená žalobcom po podpise zmluvy či pri uzatváraní zmluvy hovorili aspoň o približnej výške náhrady škody, ktorá bude uplatnená a o približnej výške odmeny pri predčasnom ukončení zmluvy. Zároveň súd má vysvetliť spojitosť medzi tiesňou žalovaného v čase uzatvárania zmluvy a dobrými mravmi, ktorými sa majú spravovať všetky právne vzťahy vznikajúce v spoločnosti, keďže súd konštatoval neplatnosť uzatvorenej zmluvy s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka práve pre jej rozpor s dobrými mravmi. Súd aj doplnením dokazovania naďalej má za to, že uvedenú žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov je absolútne neplatným právnym úkonom a to s poukázaním na § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že táto sa prieči dobrým mravom. Z uvedeného súdu teda má za to, že ak je právny úkon postihnutý takouto vadou ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorý má za následok, že z takéhoto právneho úkonu nevznikajú stranám žiadne práva a povinnosti a takýto právny úkon je neplatný do začiatku (ex tunc). Pod pojmom dobré mravy sa predstavujú aj mimoprávne normy správania sa a určitý normatívny systém v rámci spoločenských vzťahov. Je samozrejmé, že právne predpisy dávajú dobrým mravom značnú vážnosť a silu, pričom v rámci zákona nie sú bližšie špecifikované a ani konkretizované, pretože samotné dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a spočívajú vo všeobecne platných pravidlách morálky, správania sa, pričom ide o súhrn etických všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami. Súlad s dobrými mravmi musí byť vždy považovaný bez ohľadu na to, že obsah bol výsledkom slobodnej dohody medzi účastníkmi a takisto bez ohľadu na to kto prípadný rozpor s dobrými mravmi zavinil, alebo či niektorá zo strán bola v dobrej viere. Na základe vyššie uvedeného je teda možné zhrnúť, že dobré mravy sú akýmsi kódexom morálnych pravidiel, ktoré nie sú právnymi normami,

avšak aj napriek tomu im právo prostredníctvom svojich ustanovení § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka priznáva vážnosť a poskytuje v prípade porušenia mravov sankcie vo forme neplatnosti právneho úkonu. Súd za rozpor s dobrými mravmi považoval to správanie sa žalobcu, ktoré sa týkalo priameho uzatvárania zmluvy a to od počiatku vzhľadom na stav žalovaného po predmetnej havárii zo dňa 08. 11. 2009. Tak, ako súd už vyššie poukázal, žalovaný v rámci predmetnej havárie utrpel početné zranenia, pričom ešte v čase niekoľkých týždňov od havárie, t. j. roku 2009 bola za ním osoba, ktorá mu ponúkla spoluprácu v rámci vybavovania jeho nárokov v nemocnici vo W. s tým, že v tomto čase žalovaný prakticky nemohol ani riadne komunikovať, komunikoval len SMS-kami, riadne nerozprával, z jeho vyjadrenia vyplýva, že sa ani nehýbal a týmto spôsobom už vtedy za takto ťažkej situácie sa neštítila osoba, ktorá za ním bola mu ponúkať takúto spoluprácu. Rovnako v rámci uzatvárania tejto zmluvy bolo preukázané, že potom zrejme pracovníčka žalobcu resp. iná osoba v nejakom vzťahu k žalobcovi bola za žalovaným, tak ako to vyplynulo z dokazovania v Národnom rehabilitačnom centre v P.. Podľa súdu zo samotného popísania rozsahu zranení a tých skutočností, že v tomto centre sa žalovaný dozvedel o tom, že už nikdy nebude chodiť, celý život bude invalid a pripútaný na invalidný vozík, súd považuje jeho situáciu tak za vážnu, že uzatváranie nejakých právnych úkonov v takomto stave bez bližšieho a podrobného vysvetľovania čo takýto úkon pre žalovaného znamená, aké sú výhody tohto úkonu, aké sú nevýhody, taktiež konkrétny rozsah vykonaných činností v prospech žalovaného, súd má za to, že takéto konanie žalobcu pri uzatváraní zmluvy nemôže byť posúdené inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Samotný žalovaný nielen v rámci poslednej výpovede, ale ešte v rámci výpovede pred zrušením rozsudku si neuvedomoval závažnosť svojho kroku, tak ako pri poslednej výpovedi poukázal, že chcel mať všetko rýchlo za sebou, nespytoval sa na žiadne podrobnosti, nespytoval sa ani aká možno suma mu bude vymožená, ani koľko z toho bude musieť zaplatiť ani na podrobnosti možnosti odstúpenia od zmluvy resp. vypovedania plnomocenstva a tiež na zníženie odmeny. Vo výpovedi na poslednom pojednávaní uviedol: „tuším, že to nebola tá istá osoba, s ktorou som zmluvu uzatváral, teda tá pani z chirurgie nebola tam, ktorá potom uzavrela so mnou zmluvu na Kováčovej.“ Už aj z tohto vyjadrenia tiež vyplýva, že žalovaný ani sám nie si bol istý, že kto s ním uzatváral predmetnú zmluvu a naozaj v tom čase uzatváranie a spôsob uzatvorenia tejto zmluvy mal byť zo strany žalobcu, tak ako súd na to poukázal v prvom rozhodnutí, zvlášť citlivý a zvlášť obozretný, aby sa sám žalobca vyhol takým skutočnostiam, že osoba, ktorá je takto zdravotne postihnutá následkom havárie, dovtedy osoba chodiaca a žijúca normálny život si nemusí uvedomovať následky svojho konania. V tomto prípade, ak niekto si takéto následky svojho konania uzatvorením zmluvy neuvedomuje, predsa takýto právny úkon nemôže byť platným právnym úkonom. Takéto uzatvorenie zmluvy preukazuje aj to, že teda takáto zmluva zo strany žalovaného nebola uzatvorená ani vážne v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. To, že takáto zmluva zo strany žalovaného nebola vážne urobená súvisí aj z jeho vyjadrením, že sa nebavili o nejakej výške odmeny, že on bol vtedy v takom stave, že možno dva alebo tri týždne dozadu sa dozvedel o tom, že už nebude nikdy chodiť a bol teda v zlom stave. Taktiež uviedol, že on prakticky ani riadne nevnímal čo podpisuje a týmto sa vôbec nezaoberal vzhľadom na svoj zdravotný stav a chcel to mať čo najskôr za sebou. Samotné vyjadrenie, že zmluvu prebrali približne za jednu polhodinu a túto podpísal a ani ju nečítal jednoznačne preukazuje tú skutočnosť, že žalovaný uvedený právny úkon neurobil s takou vážnosťou ako sa predpokladá pre tak závažný právny úkon, z ktorého pre jednu alebo druhú stranu vyplývajú také práva a povinnosti a v takom rozsahu, že má byť plnenie pre žalovaného v rozsahu niekoľkých desiatok tisíc eur a žalovanému 28% odmeny v rámci sumy pre žalovaného. Taktiež súd chce poukázať na tú skutočnosť, že teda z dokazovania nevyplynulo, tak ako na to poukázal krajský súd, že je potrebné zisťovať podľa bodu 13 či žalobca vysvetlil žalovanému výšku odmeny v prípade predčasného odvolania plnomocenstva, najmä či mu bolo zrejmé a vysvetlené, že výška odmeny sa bude odvíjať od výšky všetkých nárokov, ktoré v mene žalovaného žalobca uplatňuje a ktorých vymáhanie je predmetom zmluvy, pričom bude stanovená žalobcom táto zmluva po podpise zmluvy a či pri uzatváraní zmluvy hovorili aspoň o približnej výške náhrady škody, ktorá bude uplatnená a o približnej výške odmeny pri predčasnom ukončení zmluvy. Teda žalobca v rámci svojho konania mal podľa, tak ako to naznačil aj krajský súd, si splniť aspoň tieto základné povinnosti a oboznámiť účastníka ako druhú slabšiu stranu v spore s takýmito náležitosťami čo súd považuje tiež za v rozpore s dobrými mravmi. Tiež súd má za to, keďže z vyjadrenia žalovaného vyplynulo, že podľa neho zmluvu prebrali s pracovníčkou žalobcu približne za polhodinu, súd poukazuje, že predmetná zmluva je na troch stranách husto popísaným písmom, ktoré je pomerne ťažko viditeľné voľným okom, a teda ide o veľmi rozsiahly text, ktorý podľa súdu aj osoba s právnickým vzdelaním by mala veľký problém pochopiť, nie za polhodinu, ale za hodinu a viac. Teda súd v tomto chce poukázať na opätovne nečestné a v rozpore s dobrými mravmi správanie sa žalobcu, keď tento predložil takúto zmluvu písanú tak malým písmom, ktoré podľa súdu je ledva čitateľné a žalovanému nevysvetlil ani najhlavnejšie a základné skutočnosti

týkajúce sa tejto zmluvy a to predovšetkým výšku približne vymáhanej sumy, ďalej výšku odmeny, ktorá by z takejto sumy a mala byť žalobcovi ako odmena vyplatená, ďalej práva a povinnosti, ktoré žalobcovi a žalovanému vyplývajú v prípade skončenia tejto zmluvy a tiež napr. ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle článku 5, kde súd poukazuje, že zmluvná pokuta sa týka výlučne samotného príkazcu - žalovaného ako aj rozsah a zložitosť úkonov, ktoré mal žalobca v prospech žalovaného urobiť. Za takto stanovených podmienok uvedená zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, bola uzatvorená aj v zmysle obsahu a jednostrannej nevýhodnosti pre žalovaného v rozpore s dobrými mravmi, ale zároveň súd poukazuje tiež na to, že aj spôsob uzatvárania tejto zmluvy podľa súdu predstavoval zneužitie výnimočne zlého stavu žalovaného, ktorý sa dozvedel o tom, že už nebude nikdy chodiť niekoľko týždňov predtým s tým, že naozaj osoba pri takomto postihnutí nevie podľa súdu tak racionálne rozmýšľať, aby si behom jednej polhodiny, kedy mu je predložená zmluva, čo ako súd poukázal na to, že toto by bolo aj pre osobu s právnickým vzdelaním pomerne ťažko pochopiteľné, aby pochopil všetky ustanovenia, práva, povinnosti, výšku odmeny, sankcie, čo vlastne podpisuje. Zároveň v bode 12 taktiež krajský súd poukázal na to, že súd má sa zaoberať akú úlohu zohral švagor žalovaného pri uzatváraní zmluvy D. D.. Súd z výpovede D. D. na pojednávaní konanom dňa 09. 10. 2018 ako aj na pojednávaní pred vydaním prvého rozsudku má za to, že tento tak ako to z jeho výpovede vyplýva, podľa neho zmluva bola uzatvorená niekedy vo februári 2010, pričom samotný žalovaný svoj stav vnímal tak, že je tento stav zlý a to z dôvodu, že to bolo pár mesiacov po nehode, po ktorej on už nikdy nebude chodiť. V rámci zisťovania spolupráce žalobcu a žalovaného svedok uviedol, že nakoľko sa dlhší čas od podpísania zmluvy nič nedialo, tak niekedy v roku 2011 sa kontaktoval s pracovníčkou žalobcu telefonicky, e-mailom a následne aj osobne v T. a chceli sa dohodnúť na ukončení spolupráce, pričom k tomuto žiadnym konkrétnym spôsobom nedošlo. Z uvedeného teda vyplýva, že čo sa týka úlohy akú mal zohrať D. D. v rámci predmetnej zmluvy tak aj z jeho vyjadrenia, že túto zmluvu videl až podpísaní vyplýva, že tento sa zaujímal o stav žalovaného ako aj o tie skutočnosti, ktoré sa v rámci vybavovania resp. pomáhania pri vybavovaní nárokov, na ktoré mal žalovaný nárok z dôvodu poškodenia zdravia pri havárii.

47. Zároveň čo sa týka tej skutočnosti, ktorú uvádza okrem iných krajský súd v bode 12 zrušujúceho uznesenia úlohou súdu má byť aj porovnanie existencie hrubého nepomeru medzi plnením žalobcu a žalovaného, súd má zisťovať aké výhody a nevýhody mal mať z uzatvorenej zmluvy žalobca a aké žalovaný, k tomuto súd poukazuje teda na znenie zmluvy, že čo sa týka výhod, ktoré mal mať žalobca v rámci predmetnej zmluvy súd má za to, že činnosť žalobcu tak ako už súd na to poukázal aj v prvotnom rozsudku, predovšetkým podľa článku 1 bod 1.3 na základe tejto zmluvy sa príkazník zaväzuje pre príkazcu vykonať potrebné administratívne a odborné činnosti (mimosúdne) zamerané na vymoženie nároku príkazcu smerujúce k uspokojeniu jeho nárokov vyplývajúcich z práv na náhradu škody na zdraví a majetku v dôsledku poistnej udalosti, pri ktorej bola príkazcovi spôsobená škoda, ku ktorej došlo dňa 08. 11. 2009. Z uvedeného teda vyplýva, že podľa súdu ani v rámci tohto bodu neboli rozpísané nejaké presne určené povinnosti, ktoré by zahŕňali rozpis zoznamu potrebných úkonov na vymáhanie takejto škody, ako súd už poukázal, podľa súdu žalobca pri vykonávaní tejto činnosti predovšetkým mal vykonať len jednoduché mechanické úkony, na ktoré nie je potrebná nejaká extra osobitná znalosť, nakoľko sú všetky úkony potrebné pri vybavovaní poistných nárokov v rámci vybavovania takýchto náhrad škody nie veľmi náročnými úkonmi. Súd aj z toho, čo samotný žalobca vykonal jednoznačne vyplýva len taká skutočnosť, že jednoducho vyplnil formulár v mene žalovaného voči spoločnosti Kooperatíva poisťovňa a.s., teda formulár, ktorý je predtlačený a do ktorého je potrebné vpísať len potrebné údaje s tým, že najzložitejším úkonom bola potreba vypracovania znaleckého posudku vo veci ustálenia výšky náhrady škody, pričom ako súd poukázal v prvom rozsudku aj táto výška náhrady škody, ktorá by bola žalovanému vyplatená bola by približne trikrát nižšia, ako mal žalovaný vyplatenú sumu po tom, ako mu tieto záležitosti začal robiť jeho právny zástupca. Teda z týchto skutočností vyplýva nielen tá skutočnosť, že žalobca pomerne jednoduchými úkonmi, ktoré sú viacmenej mechanického charakteru, ako vypísanie tlačív a zadanie na vypracovanie znaleckého posudku, sa chcel neprimerane vo výške 28% z vymoženej sumy obohatiť, ale dokonca bol by žalovaného ukrátil možno o dve tretiny jemu skutočne patriacej náhrady z poistnej udalosti, čo je v skutočnosti až nepredstaviteľné ako ľahkovážne pristupoval žalobca k plneniu svojich úloh. Taktiež súd musí poukázať, že teda v rámci zmluvy sa už v ďalších ustanoveniach nespomínajú skutočnosti, ktoré by postihovali žalobcu a konkretizovali jeho sankčné postihnutie, ak by došlo k ukráteniu žalovaného pri zlom resp. neodbornom vymáhaní jeho nároku, neboli tam popísané ani mechanizmy v prípade, ak by žalovanému vznikla v zmysle takéhoto vymáhania nejaká škoda, v akej výške percentuálne, resp. konkrétnou sumou

by žalobca musel žalovanému takúto škodu nahradiť a v akom čase. K tomuto zároveň ešte súd poukáže na to čo už aj bolo ozrejmené a nebolo ani žalobcom popierané, že jeho práca nespočívala ani len v právnom zastupovaní žalovaného pred súdmi, hoci ak mal žalobca konať v dobrej viere mal na toto žalovaného výslovne upozorniť, že toto sa nevzťahuje na právne zastupovanie a ako súd už poukázal teda jeho úkony boli fakticky len určitého mechanického charakteru, kde naozaj nie sú potrebné nejaké odborné znalosti pri vypĺňaní predtlačených tlačív s tým, že akurát jediné čo museli oni dať urobiť bol znalecký posudok, ktorý tak ako súd už vyššie uviedol nebol použitý v tomto konaní a taktiež ani toto ohodnotenie nekorešpondovalo s výškou ohodnotenia, ktorá bola žalovanému poskytnutá v rámci plnenia z poistnej udalosti.

48. Zároveň čo sa týka porovnania výhod a nevýhod na strane žalovaného výhodou v rámci predmetnej zmluvy bolo to, že sám žalovaný si nemusel vyplniť predtlačené formuláre na uplatnenie svojej škody a tieto za neho mal vyplniť žalobca. Okrem týchto skutočností zároveň však boli žalovanému podľa zmluvy kladené viaceré povinnosti, predovšetkým uvedené v článku 3, kde z tohto mu vyplýva, že je povinný spolupôsobiť spolu s príkazníkom najmä predkladaním príslušných dokladov, informácií atď., ďalej že v zmluve sú v rámci článku 6 uvedené dohody o sankciách, z ktorých vyplývajú sankcie výlučne pre príkazcu - žalovaného s tým, že sa tu uvádza, že v prípade ak príkazníkovi vznikne porušením škoda tak má nárok nielen na zmluvnú pokutu, ale môže požadovať popri tejto aj škodu a to aj škodu presahujúcu výšku zmluvnej pokuty, dokonca v článku 5.4 príkazca v prípade, ak by porušil povinnosť uvedenú v článku 3.5 tejto zmluvy je povinný uhradiť príkazníkovi zmluvnú pokutu vo výške 20% hodnoty jeho nároku, príkazníkovi ak vznikne aj škoda môže príkazník požadovať popri zmluvnej pokute aj túto škodu a to aj škodu presahujúcu výšku zmluvnej pokuty. Súd poukazuje na to, že bod 3.5 pojednáva o tom, že príkazca v uvedenej veci so zariaďovaním záležitostí nepoveril zároveň inú osobu a že ani do budúcnosti teda nepoverí počas trvania tejto zmluvy, týmto spôsobom aj keby teda príkazník nič nekonal a žalovaný by chcel poveriť inú osobu na vymáhanie takýchto poistných nárokov mal by žalobca nárok nielen na zmluvnú pokutu vo výške 20%, ale ešte aj v prípade ak by si to on zmyslel aj nárok na náhradu škody. Zároveň čo sa týka nevýhodnosti súd tu poukazuje na tú nevýhodnosť, že skoro tretina z vymáhanej sumy podľa článku 4.1 vo výške 28% zo získanej sumy odškodnenia s prihliadnutím na zásadu stanovenú v článku 4.8 tohto článku je absolútne v rozpore s dobrými mravmi, pretože tak ako súd poukázal na potrebnú súčinnosť pri vymáhaní takýchto nárokov neboli potrebné nejaké zvlášť extra vedomosti a takáto výška by podľa súdu mohla a aj znamená a pôsobí až úžerníckym dojmom. Zároveň súd poukáže aj na článok 6.3, že v prípade, že príkazca sa rozhodne ukončiť túto zmluvu predčasne (odvolanie plnomocenstva) je povinný uhradiť príkazníkovi všetky účelne vynaložené náklady vzniknuté do odvolania plnomocenstva, utrpenú škodu (ušlý zisk) ako aj pomernú časť odmeny, ktorá zodpovedá vykonanej práci, minimálne je však príkazca povinný uhradiť polovicu odmeny, pričom základom na výpočet odmeny je nárok príkazcu vypočítaný príkazníkom pri podpísaní tejto zmluvy. Z tohto článku taktiež teda vyplýva, že jednak žalovaný by musel v prípade odstúpenia od zmluvy, teda vypovedaním plnomocenstva žalobcovi zaplatiť všetky jeho nároky, ktoré mu vznikli pri vybavovaní predmetnej poistnej udalosti, potom náhradu škody, ak by mu nejaká vznikla t. j. ušlý zisk ako aj minimálne polovicu odmeny vypočítanej zo sumy, ktorú by si určil dokonca sám žalobca, teda ak by si určil akúkoľvek sumu žalovaný podľa tohto článku by ju musel rešpektovať a minimálne 50% t. j. podľa ľubovôle žalobcu možno aj sto by ju musel zaplatiť. Okrem iného takéto ustanovenia článkov pôsobia na slabšiu stranu až zastrašujúco a je až neuveriteľné, že si žalobca takéto články dovolí dať do takejto zmluvy, najmä ak sa to týka takých osôb, ktoré napr. už v dôsledku poistnej udalosti, ktorú žalobca má v rámci poisťovni vybavovať, nebudú nikdy chodiť. Na základe vyššie uvedeného súd taktiež musí poukázať na konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a teda, že takáto zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.

49. Vo veci alternatívneho petitu, že v prípade, ak súd žalovaného nezaviaže na zaplatenie sumy 4.819,76 EUR s príslušenstvom, aby súd z titulu príkaznej zmluvy určil odmenu obvyklú vo výške 2.000,- EUR a z titulu bezdôvodného obohatenia zaplatiť sumu vo výške 306,- EUR čo bolo pripustené uznesením zo dňa 13. 04. 2015 sp. zn. 8C/106/2013-240 súd poukazuje, že nemohol vyhovieť ani takémuto alternatívnemu petitu z dôvodov, na ktoré poukázal v predchádzajúcich častiach rozsudku s tým, že zníženie takejto sumy z absolútne neplatného právneho predpisu nemôže mať za následok to, že by v rámci neplatnej zmluvy mohol súd určiť nižšiu obvyklú odmenu. Nakoľko súd považuje predmetnú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon z takejto zmluvy nemôžu teda účastníkom vzniknúť žiadne práva a ani povinnosti.

V časti, v ktorej žalobca žiadal zaplatiť sumu vo výške 306,- EUR v zmysle § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí vydať. Bezdôvodným obohatením v tomto prípade mal byť vypracovaný znalecký posudok, ktorý dal vypracovať žalobca E.. D. C. S. H.. č. 11/2000, pričom súd poukazuje na to, že uvedený znalecký posudok tak ako to vyplynulo aj zo zisťovaní Poisťovni Kooperatíva, ktorá vykonala plnenie z poistnej udalosti tak k tomuto plneniu nedošlo na základe vyššie uvedeného znaleckého posudku, ale na základe posudku, ktorý bol vypracovaný E.. H. B. č. 36/2011. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný sa žiadnym spôsobom neobohatil na úkor žalobcu tým, že žalobca dal vypracovať znalecký posudok, ktorý nebol žiadnym spôsobom použitý pre vyplatenie z poistnej udalosti pre žalovaného, dokonca ako súd poukázal tento znalecký posudok sa v sume, ktorá bola žalovanému vyplatená diametrálne rozlišoval v neprospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu teda súd nemohol priznať žalobcovi ani predmetnú sumu vo výške 306,44 EUR.

50. Vo veci návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom osôb, ktoré mali preukázať rozsah prác vykonaných pracovníkmi pôvodného žalobcu súd má za to, že uvedený výsluch, keďže predmetný právny úkon považuje za absolútne neplatný by nemohol ovplyvniť rozhodnutie súdu a preto by bol nadbytočný.

51. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Zároveň súd určil, že čo sa týka trov konania žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100% a to z toho dôvodu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol a teda žalovaný bol úspešný v predmetnom spore vo výške 100%. § 61 zák. č. 160/2015 Z. z. § 21 ods. 3, 4 zák. č. 513/1991 Zb. § 215 ods. 1 zák.č . 160/2015 Z.z. § 217 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. § 391 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 39 zák. č. 40/1964 Zb. § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. § 724 zák. č. 40/1964 Zb. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.