Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-9T/49/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci obžalovaných X Y. a V. S., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 9. októbra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaní:

1/ M. cina, nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvale bytom Z., P. XXX/X,

2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX vo Z., trvale bytom Z., P. XXX/X,

sa uznávajú za vinných, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode v ranných hodinách dňa 01.02.2018 spolu s W. T. nar.C.7 z areálu spoločnosti KOVO Z. a.s., na ul. HviezdosXX Stropkove odcudzili X ks kovových profilov tvaru „U" o hmotnosti 59 kg, po čom obvinený M. Y. a V. S. po vzájomnej dohode postupne v období od 02.02.2018 do 15.02.2018 z uvedeného areálu odcudzili kovový materiál rôznych profilov o hmotnosti 1 200 kg, čím poškodenej strane KOVO-SIPOX a.s. Stropkov spôsobili celkovú škodu vo výške 2.409,20 eur,

teda

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu,

čím spáchali

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

rozhodol:

Za to im súd ukladá

obž. M. Y.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

obž. V. S.

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu obom podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd u k l a d á obžalovaným M. Y. a V. S. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému G. SIPOX, a.s., so sídlom Hviezdoslavova 74, Stropkov, IČO: 36 024 805, škodu vo výške 2.409,20 eur.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.04.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Svidník na tunajšom súde obžalobu na obžalovaných M. Y. a V. S. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zákona na tom skutkom základe, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode v ranných hodinách dňa 01.02.2018 spolu s W. T. nar. XX.XX.XXXX z areálu spoločnosti KOVO SIPOX a.s., na ul. Hviezdoslavovej č. 74 v Stropkove odcudzili 2 ks kovových profilov tvaru „U“ o hmotnosti 59 kg, po čom obvinený M. Y. a V. S. po vzájomnej dohode postupne v období od 02.02.2018 do 15.02.2018 z uvedeného areálu odcudzili kovový materiál rôznych profilov o hmotnosti 1 200 kg, čím poškodenej strane KOVO-SIPOX a.s. Stropkov spôsobili celkovú škodu vo výške 2.409,20 eur, pričom obvinený M. Y. sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Stropkov, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-SP-OVVS-2017/001565 zo dňa 10.05.2017 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 100,- eur a obvinený V. S. sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Stropkov, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-SP-OVVS-2017/004930 zo dňa 21.12.2017 bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50,- eur.

Na hlavnom pojednávaní prokurátor predniesol obžalobu s tým rozdielom, že žiadal vypustiť zo skutkovej vety časť napísanú za sumou 2.409,20 eur a skutok právne kvalifikovať len ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní po vyššie uvedenej úprave obž. Jozef Y. ako aj obž. V. S. po poučení o ich právach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 2, 5 a 8 Tr. por., po ktorom obžalovaní boli poučení, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ prehlásili, že poučeniu porozumeli a urobili vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm. b/ Tr. por., že sú vinní zo skutku, ktorý sa im kladie za vinu.

Keďže obaja obžalovaní po zákonnom poučení vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaného skutku, ktorý je uvedený v obžalobe, súd u obžalovaných v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por. otázkami zistil:

písm. c/ - či rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu, písm. d/ - či boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či im bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s ním mohli radiť o spôsobe obhajoby, písm. f/ - či rozumejú právnej kvalifikácií skutku, písm. g/ - či boli oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin im kladený za vinu, písm. h/ - či sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok, ktorý sa im kladie za vinu.

Na všetky tieto otázky obž. M. Y. ako aj obž. V. S. odpovedali „ÁNO“.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaných.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie oboch obžalovaných prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná, teda čo do výroku o vine a na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o druhu a výmere trestu a výroku o náhrade škody.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, odborným vyjadrením o výške škody, listinnými dôkazmi a to: zápisnicou o vrátení veci, zápisnicou o vydaní veci, rozhodnutiami OÚ Stropkov, odpismi z registra trestov, výpismi z ústrednej evidencie priestupkov, denníkmi dodávateľov zberných surovín, správami a potvrdeniami ÚPSVaR, správami o povesti mesta Stropkov, správami Sociálnej poisťovne, predvolaním na výberové konanie ÚPSVaR ako aj pripojenými spismi Okresného úradu Stropkov č. OU-SP-OVVS-2017/004930 a č. OU-SP-OVVS-2017/001565 ako aj Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/36/2016.

Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaných sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

Z odpisu z registra trestov obžalovaných súd zistil, že obžalovaný M. Y. bol 12x odsúdený a to prevažne za majetkovú trestnú činnosť (krádeže). Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/93/2012 právoplatným dňa 22.11.2012 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, pričom súd rozhodol o upustení od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Svidník vo veci sp. zn. 1T/87/2012. Trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/87/2012 zo dňa 01.10.2012 bol uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 3 mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom trest vykonal dňa 07.10.2015.

Z odpisu z registra trestov obžalovaných súd zistil, že obžalovaný V. S. bol 2x odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2T/131/2012 za prečiny ublíženia na zdraví a výtržníctva podľa § 156 ods. 1 a § 364 ods. 1 Tr. zákona a rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/27/2013 za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/36/2016 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 19.06.2018 bol uznaný vinným z prečinov výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, mesiacov a 25 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pričom tento trest už toho času vykonal.

Z pripojených spisov Okresného úradu Stropkov, odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU- SP-OVVS-2017/001565 a sp. zn. OU-SP-OVVS-2017/004930 súd zistil, že obžalovaný M. Y. bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 10.05.2017 (OU-SP-OVVS-2017/001565) uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 100,- eur a obžalovaný V. S. bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 21.12.2017 (OU-SP-OVVS-2017/004930) uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 80,- eur. Z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že okrem vyššie uvedeného bol obž. Jozef Y. OOPZ Stropkov uznaný vinným z prečinu proti majetku za skutok spáchaný dňa 09.05.2017, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur.

Zo správ o povesti vypracovaných mestom Stropkov súd zistil, že obž. M. Y. je ženatý, žije v mestskom byte v Stropkove so svojimi rodičmi a súrodencami. Jeho manželka je prihlásená na trvalý pobyt so svojimi rodičmi. Obžalovaný M. Y. má syna, ktorý má prihlásený trvalý pobyt spolu so svojou matkou na inej adrese. Obžalovaný V. S. je slobodný a prihlásený na trvalý pobyt spolu s matkou, troma sestrami, manželom jednej zo sestier a jej tromi deťmi. Rodičia obž. V. S. sú od XX.XX.XXXX rozvedení, pričom otec je prihlásený na trvalý pobyt na inej adrese. Obaja obžalovaní neboli riešení v priestupkovom konaní z priestupkov, ktorých prejednanie a rozhodnutie je v kompetencii mesta.

Z potvrdení ÚPSVaR Stropkov súd zistil, že obž. M. Y. bol vedený opakovane v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Do júla 2017 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, pričom od októbra 2017 je poberateľom tejto dávky jeho manželka V. Y., pričom obžalovaný je vedený ako spoluposudzovaná osoba. P.. V. S. nie je poberateľom dávok vyplácaných ÚPSVaR, v júli 2017 bol poberateľom resocializačného príspevku vo výške 30,- eur.

Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na nich pri určovaní druhu trestu a jeho výmery tak, ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. a § 97 Tr. zákona, má za to, že v danom prípade pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné uloženie obžalovaným trest odňatia slobody, pričom postačuje podmienečný odklad jeho výkonu.

U oboch obžalovaných súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a tú, že sa k spáchaniu trestného činu priznali a úprimne ho oľutovali (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). U obžalovaného M. Y. zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť a to tú, že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). P. M. Y. bol pred spáchaním predmetného trestného činu 12x odsúdený, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/93/2012, pričom len prvé 2 odsúdenia má obžalovaný zahladené. U obžalovaného V. S. súd túto priťažujúcu okolnosť nezistil, pretože prvé 2 jeho odsúdenia sú takého charakteru, že sa ne naho hľadí, akoby nebol odsúdený a odsúdený vo veci vedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 1T/36/2016 bol až po spáchaní predmetného trestného činu. Vzhľadom na uvedené odsúdenia ako aj priestupky, ktorých sa pred spáchaním predmetného trestného činu dopustili, súd nemohol konštatovať, že by obžalovaní pred spáchaním trestného činu viedli riadny život. Pri ukladaní trestu obžalovanému M. Y. tak pri rovnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (1:1) súd vychádzal z trestnej sadzby až na 2 roky odňatia slobody (§ 212 ods. 1 Tr. zákona) a obžalovanému V. S. tak pri prevahe poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi (1:0) súd vychádzal z trestnej sadzby až na 18 mesiacov odňatia slobody, keďže horná hranica 2 roky sa u neho znížila o 1/3, t.j. o 8 mesiacov (§ 212 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 3 Tr. zákona). Obom obžalovaným súd uložil trest odňatia slobody v polovici trestných sadzieb, ktoré im boli určené po zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (viď predošlý odsek tohto odôvodnenia) a teda obž. M. Y. vo výmere 12 mesiacov a obž. V. S. vo výmere 9 mesiacov.

Súd zároveň rozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody u oboch obžalovaných. Aj napriek tomu, že obžalovaný M. Y. bol v minulosti až 12 x odsúdený a to prevažne o majetkovú trestnú činnosť (krádeže), a teda ide u neho evidentne o individuálnu recidívu, súd zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný by sa podľa vlastnej výpovede mal stať otcom, a teda vzniká potreba starať sa o maloleté dieťa, naposledy bol odsúdený ešte v roku 2012 a súčasne mal vôľu sa zúčastniť výberového konania, a teda sa riadne zamestnať. Rovnako tak aj obž. V. S. podľa svojej výpovede mal nastúpiť do práce. Súd zároveň rozsudkom rozhodol o povinnosti obžalovaných nahradiť škodu spôsobenú trestným činom a to vzhľadom na majetkové a zárobkové pomery obžalovaných v pomerne vysokej výške (2.409,20 eur).

Pokiaľ ide o výšku škody (2.409,20 eur), nárok na jej náhradu si poškodený riadne a včas uplatnil, táto výška vyplýva z odborného vyjadrenia a zároveň je aj súčasťou skutku, vo vzťahu ku ktorému obaja obžalovaní urobili vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Preto súd uložil obžalovaným povinnosť túto škodu poškodenému nahradiť spoločne a nerozdielne, tzn. že v rozsahu úhrady jedným z obžalovaných zaniká povinnosť druhému.

Súd ukladá v rámci skúšobnej doby podmienečného odsúdenia obom obžalovaným povinnosť, aby podľa svojich schopností nahradili škodu spôsobenú trestným činom. Obaja obžalovaní sú v produktívnom veku a sú schopní (a podľa ich výpovedí aj ochotní) pracovať. Podľa názoru súdu tak hrozba nariadenia výkonu trestu odňatia slobody v prípade, že obžalovaní v skúšobnej dobe túto povinnosť nesplnia (nenahradia podľa svojich schopností spôsobenú škodu), môže skôr uspokojiť nároky poškodeného na náhradu škody, ako "priamo uložený" nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd uložil obom obžalovaným rovnako dlhú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia (3 roky), čo je dostatočná doba na to, aby obžalovaní aj s ohľadom na ich minulosť svojim správaním preukázali, že dokážu viesť riadny život (ak počas nej nebudú viesť riadny život, hrozí, že súd rozhodne o nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody) a súčasne aj na to, aby obaja spoločne dokázali škodu vo výške 2.409,20 eur poškodenému nahradiť. Obaja obžalovaní tak musia byť rovnako motivovaní k tomu, aby škodu nahradili, pretože ak škodu spôsobenú trestným činom vo výške 2.409,20 eur poškodenému v skúšobnej dobe 3 rokov podľa svojich schopností nenahradia, súd bude môcť rozhodnúť, že uložené tresty odňatia slobody (obž. M. Y. vo výmere 12 mesiacov a obž. V. S. vo výmere 9 mesiacov) budú musieť vykonať. Ak v skúšobnej dobe nebudú viesť riadny život, súd bude môcť nariadiť nepodmienečný trest odňatia slobody už v jej priebehu (§ 50 ods. 4 Tr. zákona).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Svidník.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.