Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoCsp-6-2022.pdf
PDF · 116 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoCsp/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu KB Stavmonta Lučenec s. r. o., so sídlom Športová 38, 985 59 Vidiná, IČO: 44 109 237, zast. JUDr. Renáta Endrödyová, advokátka, Dr. Herza 26, 984 01 Lučenec, IČO: 42 195 284 proti žalovanému I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/X, XXX XX L. o zaplatenie 2 600,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9Csp/31/2020-191 zo dňa 10. novembra 2021 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9Csp/31/2020-191 zo dňa 10. novembra 2021 potvrdzuje.
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete žalobu zamietol. V druhej výrokovej vete uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % .
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 22.05.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.600,- Eur s príslušenstvom ako plnenia zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami dňa 09.06.2015. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu žiadal žalovaný žalobu zamietnuť a poukázal na finančnú ujmu, ktorú mu spôsobil staviteľ realizáciou stavebných prác, ktorá viacnásobne prevyšuje požadovanú sumu.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd konštatoval uzatvorenie zmluvy o dielo medzi stranami sporu dňa 09.06.2015, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vykonať pre žalovaného dielo za dohodnutú cenu 2.600,- Eur, pričom sa jednalo o dodanie projektovej dokumentácie a stavebných prác v byte vlastnícky patriacom žalovanému nachádzajúcom sa v J. na E. ulici. Faktúru vystavenú žalobcom č. 2017006 na sumu 4.626,- Eur so splatnosťou 20.04.2017 žalovaný neuhradil, pričom z tejto sumy sa žalobca domáhal len zaplatenia sumy 2.600,- Eur. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v priebehu konania namietal nedodržanie zmluvných podmienok, spôsobenie škody v dôsledku odstránenia strechy a zatečenia jeho bytových priestorov, pričom náklady na odstránenie tohto stavu niekoľkonásobne prevyšovali cenu prác vyúčtovaných žalobcom. Žalobca uviedol, že škoda spôsobená žalovanému bola vlastníkom uhradená z poistného plnenia, čo žalovaný namietal tvrdiac, že skutočne spôsobená škoda mu nebola uhradená.
4. Okresný súd konštatoval, že práva a povinnosti zmluvných strán z uzavretej zmluvy o dielo sa riadia Občianskym zákonníkom a jedná sa zároveň o spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že žalovaný nenamietal
uzatvorenie zmluvy o dielo so žalobcom, ani skutočnosť, že požadovanú sumu 2.600,- Eur neuhradil, jeho obrana spočívala v kompenzačnej námietke z titulu náhrady škody a zľavy z ceny diela.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalovaný predložil dodatok č. 1 k zmluve o dielo zo dňa 27.05.2015, ktorý obsahoval dohodu o postúpení práv a povinností stavebníka uzatvorenú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, (ďalej aj „ObZ“) a to medzi účastníkom 1/, t.j. žalobcom, účastníkom 2/ obchodnou spoločnosťou Z.K.M. stavby s.r.o. a účastníkom 3/, t.j. žalovaným. Vzhľadom na obsah takto predloženého dodatku č. 1 k zmluve o dielo súd prvej inštancie skúmal, či je v konaní daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Žalobca v konaní tvrdil, že týmto dodatkom č. 1 boli postupované len práva, t.j. nie všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo, ale len v rozsahu týkajúcom sa stavebného objektu, aj to len tie, ktoré vyplývajú pre žalobcu ako stavebníka zo zmluvy, t.j. len technické, nie aj finančné. Poukázal na to, že balkóny už v tej dobe boli realizované. Realizovala ich tretia firma v subdodávke pre žalobcu, a to spoločnosť Bau1, s.r.o. Žalobca tvrdil, že dôvodom uzavretia dodatku č. 1 bola skutočnosť, že návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podala v júni 2016 spoločnosť Z.K.M. stavby s.r.o., ktorá realizovala nadstavbu bytového domu a dohoda o postúpení práv a povinností bola uzatvorená pre účely kolaudačného rozhodnutia, keďže nadstavba musela byť skolaudovaná spolu s novozhotovenými balkónmi. Žalobca zároveň uplatnil námietku premlčania voči kompenzačnej námietke žalovaného z titulu uplatnenia náhrady škody. Žalovaný uviedol, že dodatok č. 1 k zmluve o dielo podpisoval s vedomím, že došlo k postúpeniu všetkých práv a povinností, čo vyplýva z čl. II. bod 3 tejto dohody.
6. Okresný súd poukázal na to, že vecnou legitimáciu sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo (nárok). Okresný súd dospel k záveru, že nespornou skutočnosťou je to, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo dňa 09.06.2015, na základe ktorej sa zaviazal pre neho zhotoviť dielo pozostávajúce z vyhotovenia stavebného otvoru na balkónové dvere za dojednanú cenu 2 600 Eur. Okresný súd mal preukázané, že dodatok č. 1 k tejto zmluve obsahoval dojednanie pôvodných strán zmluvy s tretím subjektom (spoločnosťou Z. K. M. stavby, s. r.o.) o postúpení všetkých práv a povinností z tejto zmluvy, ako to vyplýva z článku II. bod 1 tohto dodatku zo žalobcu na tento tretí subjekt.
7. Podľa okresného súdu predmetom postúpenia boli teda všetky práva a povinnosti vyplývajúce pre žalobcu ako stavebníka, a to v rozsahu týkajúcom sa stavebného objektu. Definícia stavebného objektu bola uvedená v článku I. bod 2 tejto zmluvy, ktorý sa zhoduje s predmetom zmluvy o dielo dojednaným so žalovaným dňa 27.05.2015. Okresný súd konštatoval, že medzi všetky práva vyplývajúce zo zmluvy pre stavebníka stavebného objektu patrí aj právo na výplatu dojednanej úhrady za stavebné práce a medzi povinnosti tieto práce riadne a včas zhotoviť, prípadne zodpovedať za vzniknuté škody. Podľa okresného súdu je irelevantné, čo bolo dôvodom podpísania takejto dohody, prípadne kto v skutočnosti tieto práce realizoval ako subdodávateľ, pričom sa jedná o vzájomný vzťah subdodávateľa a objednávateľa týchto prác.
8. Podľa okresného súdu je nesporné, že dohodu o postúpení práv sformuloval samotný žalobca, nie žalovaný, pričom autonómia prejavu vôle strán v tejto dohode nie je v rozpore so zákonom. Dospel k záveru, že z nej vyplýva zrejmý úmysel prevodu všetkých práv a povinností z účastníka 1/ (žalobcu) na účastníka 2/, t. j. vrátane aj všetkých pohľadávok voči tretím osobám. Poukázal aj na to, že v prípade pochybností je potom potrebné vykladať obsah tejto zmluvy, tak aby to nebolo na ujmu žalovaného, ktorý vystupuje v tomto vzťahu ako spotrebiteľ, t.j slabšia strana.
9. Na základe uvedeného vyhodnotenia nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Kompenzačnou námietkou žalovaného sa preto už nezaoberal. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP a uložil žalobcovi povinnosť ako neúspešnej strane nahradiť trovy konania v rozsahu 100% žalovanému.
10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. V ňom zopakoval, že žalobou sa domáhal od žalovaného čiastočnej úhrady f.č. 2017006 vo výške 2.600,- Eur, ktorou bola vyúčtovaná cena diela po jeho vykonaní na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami sporu dňa 09.06.2015. V odvolaní zopakoval obranu žalovaného, ktorý namietal uplatnenie kompenzačnej námietky z dôvodu spôsobenej škody, ako aj poukazovaním na dohodu o postúpení práv a povinností. Žalobca zopakoval vo vzťahu ku škode svoje
predchádzajúce tvrdenia, že výšku škody, ktorú deklaroval žalovaný pred súdom si u žalobcu neuplatnil, namietal aj rozsah žalovaným uplatňovanej náhrady škody v súdnom konaní, poukázal na okamih škodovej udalosti dňa 15.10.2015 a vykonanie sanačných prác uplatnených žalovaným v značnom oneskorení, z čoho dospel k záveru, že žalovaný sa účelovo snaží kompletnú rekonštrukciu svojho bytu pripísať na ťarchu žalobcu. Zopakoval svoje tvrdenie, že dielo zhotovil žalobca v súlade so zmluvou a projektovou dokumentáciou, dielo bolo riadne skolaudované a o nedodržaní zmluvných podmienok žalovaný nepredložil žiaden dôkaz.
11. Namietal záver súdu, že na základe dohody o postúpení práv a povinností zo dňa 27.04.2016 došlo k postúpeniu všetkých práv a povinností zo zmluvy o dielo na spoločnosť Z.K.M. stavby s.r.o., pretože takýto záver je priamo v rozpore so samotným obsahom dohody o postúpení práv a povinností a nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o potrebe výkladu obsahu uvedenej dohody o postúpení práv tak, aby to nebolo na ujmu žalovaného ako spotrebiteľa.
12. Žalobca zopakoval, že z textu dohody o postúpení práv a povinností jednoznačne vyplýva, že predmetom postúpenia boli len tie práva a povinnosti, ktoré sa týkajú stavebného objektu. V dohode nie je uvedené, že predmetom postúpenia mali byť „všetky práva a povinnosti zo zmluvy o dielo“, tiež sa v dohode neuvádza, že predmetom postúpenia sú aj finančné nároky zmluvných strán. Poukázal na dôvod uzavretia tejto dohody, ktorý opísal vo svojom podaní zo dňa 08.10.2021. Podľa žalobcu ani správanie samotných strán sporu po uzavretí dohody nenasvedčuje tomu, že by mali strany za to, že finančné nároky zo zmluvy o dielo boli postúpené na spoločnosť Z.K.M. stavby s.r.o. Aj po uzavretí tejto dohody ohľadne zaplatenia ceny diela komunikovali strany sporu a nie žalovaný so spoločnosťou Z.K.M. stavby s.r.o. Žalovaný nenamietal, že by žalobca nebol oprávnený požadovať zaplatenie ceny a na uvedenú dohodu sa nikdy neodvolal. Žalovaný účelovo prezentoval obsah dohody o postúpení práv a povinností v rozpore s jej skutočným obsahom a účelom. Konštatovanie okresného súdu, že obsah dohody o postúpení práv a povinností je v prípade pochybností potrebné vykladať v prospech žalovaného ako slabšej strany sporu nie je na mieste. Žalobca odkázal na znenie § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v prejednávanej veci nejde o neprijateľnú podmienku v prípade prevodu práv a povinností zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa pri zhoršení vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Predmetnou dohodou o postúpení práv a povinností zo zmluvy o dielo nijakým spôsobom nedošlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný z uvedenej zmluvy o dielo žiadnu pohľadávku voči žalobcovi nemá. Táto dohoda bola navyše uzavretá s jeho súhlasom. Vykladať obsah dohody o postúpení práv a povinností zo dňa 27.04.2016 tak, že jej predmetom sú všetky práva a povinnosti zo zmluvy o dielo zo dňa 27.05.2015 je nesprávne a nelogické. Podľa žalobcu ide o výklad v rozpore s obsahom a písaným textom tejto dohody, účelom a vôľou zmluvných strán a nie je možné ho odôvodniť ani ochranou slabšej strany. Opätovne zdôraznil, že predmetom dohody o postúpení práv a povinností nie sú všetky práva a povinnosti, avšak len „v rozsahu týkajúcom sa stavebného objektu“. Ak by úmyslom a vôľou zmluvných strán bolo postúpenie všetkých práv a povinností zo zmluvy o dielo, bol by takýto dovetok nadbytočný. Je neprípustné vykladať obsah akéhokoľvek úkonu v zjavnom rozpore s jeho písaným textom, obsahom, účelom a vôľou zmluvných strán s odôvodnením, že takýto výklad je na prospech spotrebiteľa ako slabšej strany sporu.
13. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď okresný súd v rozpore s písaným textom dohody o postúpení práv a povinností konštatoval, že jej obsahom bolo postúpenie všetkých práv a povinností zo zmluvy o dielo a preto žalobu ako podanú osobou, ktorá nebola na jej podanie aktívne legitimovaná, zamietol. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 2.600,- Eur s prísl. a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 31.01.2022. V ňom zopakoval, že konaním žalobcu mu bola spôsobená škoda, z ktorej bola poisťovňou uhradená len nepatrná časť. Obnovu poškodeného interiéru vykonal žalobca v dlhšom časovom období vzhľadom na finančné možnosti. V dohode o postúpení práv a povinností sa jasne uvádza, že ide o všetky práva a povinnosti, nie čiastočné, aké vyhovujú žalobcovi. Navrhol preto potvrdiť napadnuté rozhodnutie. K vyjadreniu pripojil fotografické snímky zobrazujúce povahu a rozsah zatečenia jeho bytu.
15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 09.06.2015 bola uzavretá medzi stranami sporu zmluva o dielo (ďalej „Zmluva“) podľa Občianskeho zákonníka, kde žalobca vystupoval ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ. Predmetom zmluvy o dielo bola povinnosť žalobcu ako zhotoviteľa - vypracovať projektovú dokumentáciu pre konanie o umiestnenie stavby spolu s konaním o stavebnom povolení v zmysle Stavebného zákona, zhotovenie stavebného otvoru na balkónové dvere s prekladom v minimálnych rozmeroch 2200 mm x 800 mm, zhotovenie balkóna s rozmermi 5555 mm x 1200 mm bez balkónových dverí, zhotovenie stavebného otvoru na balkónové dvere v minimálnych rozmeroch podľa už existujúceho okna, zhotovenie balkóna s rozmermi 3670 mm x 950 mm bez balkónových dverí. Cena diela bola dohodnutá v čl. III. bod 1 Zmluvy vo výške 2.600,- Eur. Podľa čl. I. bod 2 zmluvy mal žalobca ako zhotoviteľ dielo podľa tejto zmluvy zhotovovať súbežne s realizáciou nadstavby a rekonštrukčných prác na obytnom dome nachádzajúcom sa v J., na E. ulici, súp. č. XXXX, ktorú mal žalobca zhotovovať na základe „Zmluvy o nadstavbe bytov, zmene spoluvlastníckych podielov a rekonštrukčných prácach na obytnom dome na ul. E. v J. J.“ zo dňa 21.12.2012 (ďalej aj „zmluva o nadstavbe“). Dňa 02.02.2016 uzatvorila obchodná spoločnosť Z.K.M. stavby s.r.o. ako stavebník dodatok č. 4 s vlastníkmi bytov nachádzajúcich sa v uvedenom bytovom dome, ktorou došlo k nahradeniu pôvodne uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 21.12.2012 o nadstavbe bytov v uvedenom obytnom dome.
17. K zmluve o dielo uzavretej medzi stranami sporu zo dňa 09.06.2015 bol uzavretý dodatok č. 1, nazvaný - Dohoda o postúpení práv a povinností stavebníka uzavretá podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, medzi účastníkom 1/ - žalobcom, účastníkom 2/ - obchodnou spoločnosťou Z.K.M. stavby s.r.o., IČO: 47 771 381 a účastníkom 3/ - žalovaným (ďalej aj „Dohoda o postúpení práv“). Účastníci 1/ a 2/ podpísali tento dodatok dňa 22.02.2016 a žalovaný dňa 27.07.2016. Z čl. I. tejto Dohody vyplýva, že žalobca ako stavebník stavby v zmysle Zmluvy o nadstavbe bytov a rekonštrukčných prácach na obytnom dome na ulici E. v J. J. uzatvorenej dňa 21. 12. 2012 a zároveň účastník Zmluvy o dielo uzatvorenej so žalovaným dňa 27. 05. 2015 (ďalej „Zmluva“) je stavebníkom stavebného objektu: a) zhotovenie stavebného otvoru na balkónové dvere s prekladom z minimálnych rozmerov 2 200 mm x 800 mm a zhotovenie balkóna s rozmermi 5 555 mm x 1 200 mm bez balkónových dverí, b) zhotovenie stavebného otvoru na balkónové dvere v minimálnych rozmeroch podľa už existujúceho okna a zhotovenie balkóna s rozmermi 3 670 mm x 950 mm bez balkónových dverí (ďalej v texte len „Stavebný objekt“)
18. Podľa článku II. bod 1. tejto Dohody žalobca postupuje na účastníka 2/, t. j. Z. K. M. stavby, s. r. o., všetky práva a povinnosti vyplývajúce pre neho ako stavebníka zo Zmluvy, a to v rozsahu týkajúcom sa stavebného objektu. V článku II. bod 2 Dohody je uvedené, že účelom postúpenia práv a povinností je umožnenie realizácie stavebného objektu v zmysle Zmluvy účastníkom 2/ ako stavebníkom, vrátane všetkých práv k dokumentácii súvisiacej s vydaným stavebným povolením, zahŕňajúc právo na jej použitie, na výstavbu stavebného objektu, vyhotovovanie jej ďalších kópii, zmien a úprav. V článku II. bod 3 Dohody je uvedené, že účastník 2/ od účastníka 1/ preberá všetky postupované práva a povinnosti a bude vystupovať v postupovaných právach a povinnostiach v rozsahu týkajúcom sa stavebného objektu ako právny nástupca účastníka 1/ a zrealizuje výstavbu stavebného objektu za podmienok dohodnutých v zmluve.
19. Z čl. IV. bod 2 Dohody o postúpení práv vyplýva, že účastník 1/ vyhlasuje, že v čase uzavretia tejto dohody neexistujú žiadne neuhradené peňažné záväzky, ktoré vznikli účastníkovi 1/ v súvislosti s jeho činnosťou stavebníka v zmysle zmluvných vzťahov podľa čl. I. bod 1. a 2. tejto Dohody. Účastník 2/ sa zaväzuje, že v prípade, ak by takéto záväzky existovali, tieto záväzky prechádzajú uzatvorením predmetnej dohody na účastníka 2/ a ak by si akákoľvek tretia osoba uplatňovala nárok na ich úhradu, zaväzuje sa ich uhradiť účastník 2/.
20. Dňa 06.04.2017 vystavil žalobca na ťarchu žalovaného faktúru č. 2017006 na sumu 4.626,- Eur s dátumom splatnosti 20.04.2017 za - balkón o rozmere 5725 x 1250 a balkón o rozmere 3840 x 1250. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval z uvedenej faktúry č. 2017006 len jej časť vo výške 2.600,- Eur.
21. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o dielo 09.06.2015 (ďalej „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
23. Podľa § 631 OZ zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
24. Podľa § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
25. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd sa stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na obsah a rozsah žalobcom podaného odvolania odvolací súd vo veci udáva nasledovné.
26. Odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní.
27. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, ktorou bola Zmluva o dielo uzavretá medzi stranami sporu dňa 09.06.2015. V konaní nebol sporný vymedzený predmet zmluvy o dielo, nebola sporná existencia faktúry č. 2017006 na čiastku 4.626,- Eur, z ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.600,- Eur, ktorá uhradená žalovaným nebola.
28. Žalovaný v priebehu konania predložil dodatok č. 1 k uvedenej Zmluve o dielo - Dohodu o postúpení práv a povinností, predmetom ktorej bolo postúpenie práv a povinností zo žalobcu ako stavebníka na tretí subjekt. Poukazoval na skutočnosť, že pri jej uzatváraní vychádzal z predpokladu, že na tretí subjekt zo žalobcu prešli všetky práva a povinnosti, t.j. vrátane práva domáhať sa sumy za vykonané dielo.
29. Vyššie uvedená Dohoda o postúpení práv a povinností medzi žalobcom, tretím subjektom ako nadobúdateľom týchto práv a žalovaným bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle § 52 ods. 1 a 2 OZ použitie zmluvného typu nepomenovanej zmluvy podľa Obchodného zákonníka na postúpenie práv a povinností z pôvodne uzavretej zmluvy o dielo nemení charakter spotrebiteľského vzťahu medzi stranami sporu.
30. Okresný súd po predložení Dohody o postúpení práv posúdil uvedený dodatok č. 1 k Zmluve o dielo tak, že touto Dohodou došlo k postúpeniu všetkých práv a povinností, ktoré vyplývajú pre žalobcu ako pre stavebníka konkrétneho stavebného objektu, pričom medzi práva vyplývajúce zo zmluvy pre stavebníka, t.j. pôvodne pre žalobcu, patrí aj právo na výplatu dojednanej úhrady a medzi jeho povinnosti patrí tieto práce riadne a včas vyhotoviť. Okresný súd konštatoval, že na základe tohto dodatku č. 1 - Dohody o postúpení práv došlo k postúpeniu všetkých práv a povinností zo Zmluvy o dielo v zmysle č. II. bod 1 Dohody zo žalobcu na tretí subjekt (bod 30. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
Predmetom postúpenia podľa okresného súdu boli všetky práva a povinnosti vyplývajúce pre žalobcu ako stavebníka, a to v rozsahu týkajúcom sa stavebného objektu.
31. Žalovaný s takýmto posúdením zo strany okresného súdu nesúhlasil a tvrdil, že Dohodou o postúpení práv nedošlo k postúpeniu všetkých práv a povinností, ale len tých práv a povinností, ktoré sa týkajú stavebného objektu, t.j. tvrdil, že nedošlo aj k postúpeniu finančných nárokov vyplývajúcich pre žalobcu ako zhotoviteľa voči žalovanému ako objednávateľovi. S týmto tvrdením odvolací súd nesúhlasí.
32. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, predmetom postúpenia podľa čl. II. bod 1 Dohody o postúpení práv bolo postúpenie zo žalobcu na tretí subjekt všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre žalobcu ako stavebníka zo Zmluvy, t.j. zo Zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným dňa 09.06.2015 (v Dohode nesprávne uvedené 27.05.2015) v rozsahu týkajúcom sa Stavebného objektu. Predmetom postúpenia boli teda všetky práva týkajúce sa Stavebného objektu vo vzťahu k žalobcovi ako stavebníkovi, t.j. zhotoviteľovi, pričom Stavebný objekt bol v čl. I. bod 2 písm. a), b) Dohody o postúpení práv vymedzený totožne s predmetom Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Znamená to, že všetky práva a povinnosti zo Zmluvy o dielo, na ktorého vykonanie sa zaviazal žalobca ako zhotoviteľ, t.j. stavebník, mali prejsť v rozsahu práv viazaných na predmet diela na tretí subjekt.
33. Zo žiadneho ustanovenia Dohody o postúpení práv nevyplýva tvrdenie žalobcu o tom, že touto zmluvou nemali byť postúpené všetky práva, t.j., že nárok na zaplatenie ceny diela, napriek postúpeniu všetkých práv zo žalobcu na tretí subjekt týkajúci sa Stavebného objektu, mal ostať žalobcovi. Žiadne ustanovenie Dohody o postúpení práv takéto dojednanie neobsahuje. Naopak z čl. II. bod 2 (na ktorý sa odvoláva práve žalobca) vyplýva jednoznačný účel, a to umožnenie realizácie stavebného objektu
- t.j. predmetu diela, na ktorý sa pôvodne zaviazal žalobca - treťou osobou - spoločnosťou Z.K.M. stavby s.r.o. Znamená to, že účel bol vyjadrený jednoznačne, aby tretia osoba odlišná od žalobcu mohla zrealizovať to dielo, na realizáciu ktorého sa pôvodne zaviazal žalobca. Zo žiadneho ustanovenia Dohody o postúpení práv nevyplýva, že napriek postúpeniu všetkých práv týkajúcich sa stavebného objektu zo žalobcu na tretí subjekt, mal žalobcovi ostať nárok na zaplatenie ceny diela.
34. Účel podpísania Dohody o postúpení práv z dôvodu realizácie kolaudačného rozhodnutia, keď spoločnosť Z.K.M. stavby s.r.o. bola zhotoviteľom celej nadstavby obytného domu a kolaudácia mala zahŕňať nielen nadstavbu, ale aj realizáciu balkónov, t.j. predmet diela vykonávaný pre žalovaného, z Dohody o postúpení práv nevyplýva. Takýto žalobcom tvrdený účel Dohody je však irelevantný, pretože podstatné je zistenie, v akom rozsahu vstúpila tretia osoba do práv a povinností žalobcu ako zhotoviteľa. Ako už bolo uvedené vyššie, tretia osoba vstúpila do týchto práv v celom rozsahu stavebného objektu, t.j. predmetu diela dohodnutého medzi žalobcom a žalovaným, a to za účelom, aby tretia osoba mohla toto dielo realizovať (čl. II. bod 2 Dohody o postúpení práv). Tretia osoba navyše v zmysle čl. IV. bod 2 Dohody prevzala na seba aj prípadné záväzky, a to aj tie, ktoré známe nie sú, ktoré by mohli vzniknúť pri činnosti žalobcu ako pôvodného zhotoviteľa. K vyúčtovaniu ceny prác za vykonané dielo došlo až následne po uzavretí Dohody o postúpení práv, ktorá je dodatkom č. 1 k Zmluve o dielo uzavretej medzi stranami sporu.
35. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so záverom okresného súdu, že žalobca postúpil všetky práva zo Zmluvy o dielo týkajúce sa Stavebného objektu, t.j. predmetu Zmluvy o dielo, na vykonanie ktorého sa pôvodne zaviazal žalobca podľa Zmluvy o dielo uzavretej dňa 09.06.2015, na tretí subjekt tak, ako to jednoznačne vyplýva z čl. I. bod 2 v spojení s čl. II. bod 1, 2 a 3 Dohady o postúpení práv.
36. Podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné použiť pri závere o rozsahu postúpených práv a povinností výkladové pravidlá podľa § 35 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu je ustanovenie čl. I. bod 2 v spojení s čl. II. Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo - Dohody o postúpení práv dostatočne jednoznačné, určité a zrozumiteľné, v zmysle ktorých tretia osoba - spoločnosť Z.K.M. stavby s.r.o. vstúpila do všetkých práv po žalobcovi ako pôvodnom zhotoviteľovi týkajúcich sa konkrétneho Stavebného objektu, t.j. pôvodne dohodnutého predmetu diela v Zmluve o dielo zo dňa 09.06.2015. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/1569/1999, podľa ktorého: „Ak sú pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu písomnej zmluvy natoľko jednoznačné, že z nich nie je ani s prihliadnutím k tvrdenej vôli účastníkov zmluvy možné usudzovať na iný obsah tohto právneho úkonu, nie je možné obsah zmluvného dojednania vyložiť v rozpore s jazykovým prejavom.“
37. Odvolací súd je toho názoru, že iný zmysel použitých pojmov „postúpenie všetkých práv týkajúcich sa Stavebného objektu“ konkrétne vymedzeného subjektu - stavebníka na tretiu osobu neumožňuje prijať iný výklad ako ten, že sa postupujú všetky práva a povinnosti z pôvodného zhotoviteľa na nový subjekt, zahrňujúce nielen povinnosť vykonať dielo, ale aj právo domáhať sa peňažného plnenia. Na základe uvedeného prípadné vykonanie diela v prospech žalovaného a vyúčtovanie ceny za toto dielo, pokiaľ bolo realizované inou osobou ako spoločnosťou Z.K.M. stavby s.r.o., ktorá nadobudla práva zhotoviteľa, je vzťahom medzi týmto nadobúdateľom práv a skutočným realizátorom tejto stavby, t.j. prípadným subdodávateľom. Nejedná sa však v danom prípade už o priamy vzťah medzi žalobcom a žalovaným, pretože žalobca svoje práva z realizácie tohto diela pre žalovaného postúpil na tretí subjekt.
38. Ak by súd mal vykladať účel a dohodnutý rozsah postúpených práv a povinností podľa vôle žalobcu, ktorý uvádzal, že nemienil postúpiť nárok na zaplatenie ceny diela, takýto postup by nepripadal do úvahy. V zmysle § 35 ods. 2 OZ vyplýva, že obsah právneho úkonu je možné vykladať podľa prejavu vôle, avšak iba za predpokladu, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Podľa odvolacieho súdu žalobcom tvrdený obsah Dohody o postúpení práv a povinností, podľa ktorého nemal žalobca postúpiť nárok na zaplatenie ceny diela, pretože taká nebola jeho vôľa, je v rozpore s jednoznačným jazykovým a gramatickým prejavom v uvedenom dodatku č. 1- v Dohode o postúpení práv. V takom prípade však nie je možné obsah právneho úkonu vykladať podľa vôle žalobcu. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo/1116/2001, podľa ktorého: „Obsah právneho úkonu je možné vykladať podľa vôle toho, kto ho učinil len za predpokladu, ak tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, učineným v písomnej podobe. Výkladom podľa § 35 ods. 2 OZ nie je možné už vykonaný prejav vôle doplňovať, meniť či dokonca nahradzovať.“
39. Z vyššie uvedeného okrem iného vyplýva aj to, že je povinnosťou súdu vykladať prejav vôle ku dňu vykonania posudzovaného úkonu. Prípadné dodatočné menenie, dopĺňanie alebo nahrádzanie obsahu posudzovaného právneho úkonu nemá už žiaden význam pri použití výkladových pravidiel.
40. Odvolací súd poukazuje aj na to, že pokiaľ by mal použiť výkladové pravidlá podľa § 35 Občianskeho zákonníka, čo však nie je potrebné, vzhľadom na jednoznačnosť formulácie Dodatku č. 1 - Dohody o postúpení práv a povinností, potom je nevyhnutné v rámci zodpovednosti za realizáciu právnych úkonov použiť aj pravidlo contra preferentem, aj keď výslovne v texte právnej normy nie je uvedené. Znamená to, že prejav vôle s výrazom pripúšťajúcim rôzny výklad alebo ak má výraz viac významov alebo je nejasný, je v pochybnostiach potrebné vykladať vždy na ťarchu tej strany, ktorá tento právny výraz použila prvá, čo nepriamo vyplýva aj z ust. § 43 OZ (viď dielo Švestka, Spáčil, Škárová, Hulmák a kol.: Občanský zákonník I, Komentář, 2. vydání, C. H. Beck, 2009, str. 325). Pretože text Dohody o postúpení práv vypracoval žalobca (bod 35. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý žalobca nenamietal), pri použití uvedeného pravidla je potrebné ho vykladať na jeho ťarchu.
41. Aj z hľadiska vyššie uvedených princípov podľa odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcu, že napriek postúpeniu všetkých práv z jeho osoby ako stavebníka vo vzťahu k stavebnému objektu, t.j. k predmetu diela, mal žalobcovi ostať nárok na zaplatenie ceny diela.
42. Okresný súd preto dospel k správnemu záveru, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný a rozhodol správne, pokiaľ žalobu z tohto dôvodu zamietol. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
43. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca podal odvolanie voči celému rozhodnutiu, vrátane druhej výrokovej vety o náhrade trov konania. Pretože odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žaloby, potvrdil aj druhú výrokovú vetu o náhrade trov konania, ktorou okresný súd správne v súlade so zásadou úspechu strany sporu v konaní zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v celom rozsahu, keďže žalobca úspešný v konaní nebol podľa § 255 ods. 1 CSP.
44. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd postupoval podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a priznal žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní nárok na ich náhradu voči žalobcovi v celom rozsahu.
45. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).