Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-77-2018.pdf
PDF · 73.77 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/77/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Oľgy Lichnerovej v exekučnej veci oprávneného J. proti povinnému E., o vymoženie 49,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Er/2321/2008-39 zo dňa 26. marca 2018, takto
rozhodol:
Odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu, výrokom II. uložil povinnému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi D.. O.. S. A. trovy exekúcie v sume 59,82 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia a posledným výrokom III. oprávnenému a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 57 ods. 1 písm. b), § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení účinnom do 31.08.2008. V odôvodnení uviedol, že návrhom z 02.06.2008 sa predchodca oprávneného domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 49,79 Eur s prísl. na podklade bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. I. z 12.10.2005. Súd poveril vykonaním exekúcie D.. O.. S. A.. Dňa 07.11.2016 bol tamojšiemu súdu doručený návrh na pripustenie zmeny oprávneného. Súd prvej inštancie uznesením, č.k. 5Er/2321/2008-15 zo dňa 15.11.2016 pripustil zmenu tak, že do konania na strane oprávneného vstúpila J. P., a.s. Súdny exekútor tamojšiemu súdu doručil dňa 31.01.2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený dňa 13.03.2018 tamojšiemu súdu oznámil, že nesúhlasí so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, keďže je splnený dôvod pre zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, vzhľadom na to, že došlo k preklúzií lehoty na vymoženie pohľadávky. Keďže sa do troch rokov po uplynutí lehoty určenej povinnému na plnenie nepodarilo vykonať rozhodnutie správneho orgánu, súd prvej inštancie konanie zastavil. Exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 28.10.2005 tým, že povinný si nesplnil mu uloženú povinnosť a neuhradil oprávnenému sumu 49,79 Eur. Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch možno rozhodnutie vykonať najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie. Keďže táto lehota sa začína počítať od 28.10.2005, táto lehota uplynula 28.10.2008. Podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto prípade pôjde o preklúziu, a teda uplynutím lehoty oprávnený stratil právo na vymáhanie pohľadávky. Keďže súd prvej inštancie mal za preukázané uplynutie prekluzívnej lehoty, čím došlo k tomu, že exekučný titul sa stal neúčinným, tak súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. Vzhľadom na dôvod zastavenia v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku sa súd prvej inštancie už nezaoberal podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. V zmysle § 197 Exekučného poriadku súd prvej inštancie priznal náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi voči povinnému. Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 59,82 Eur, vrátane DPH. Súd nárok na náhradu trov konania oprávnenému a povinnému nepriznal. Súd prvej inštancie mal za to, že skutočnosť, že sa exekučný titul stal neúčinným, nemožno pričítať za vinu ani jednému z účastníkov konania. Z tohto
dôvodu ani jeden z účastníkov procesne nezavinil zastavenie konania. Preto nárok na náhradu trov konania oprávnenému ani povinnému nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Mal za to, že predmetné uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu veci. Uviedol, že v predmetom exekučnom konaní sa v žiadnom prípade nejedná o preklúziu s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch. Poukázal na to, že s účinnosťou od 01.09.2008 sa však v ustanovení § 88 zákona č. 372/1990 Z. z. odsek 1 vo vyššie citovanom znení nenachádza, nakoľko bol zákonom č. 298/2008 Z. z. zrušený. Vzhľadom na to, že prechodné ustanovenia zákona o priestupkoch neupravujú spôsob, ako postupovať pri výkone rozhodnutia vydaného pred účinnosťou novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. na výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená sankcia za priestupok, je potrebné použiť ustanovenie § 51 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch v platnom znení, v zmysle ktorého, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Zastáva názor, že nakoľko k novele zákona o priestupkoch, ktorou bolo ustanovenie § 88 ods. 1 zrušené, došlo skôr, ako by uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, obsiahnutá v tomto ustanovení, je potrebné postupovať podľa novelizovanej právnej úpravy, a teda, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Tento názor podopiera aj skutočnosť, že v novelizovanom zákone o priestupkoch nie sú obsiahnuté žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by v prípadoch, ako je tento, umožňovali postupovať podľa právnej úpravy, ktorá bola novelou zákona o priestupkoch č. 298/2008 Z. z. zrušená. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli zásadu, že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na spomínanú absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení 2Cdo/4/2008 z 31.03.2009 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/12/2012 zo dňa 26.06.2013. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX, vydaný ODI Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Q. dňa 12.10.2005. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2005 a vykonateľnosť dňa 28.10.2005. Zákonná trojročná lehota, dokedy bolo možné exekúciu nariadiť, tak uplynula dňom 28.10.2005. Avšak oprávnený spracoval návrh na vykonanie exekúcie dňa 09.05.2008 a na jeho podklade sa exekučné konanie proti povinnému začalo. Poverenie pre súdneho exekútora č. 5305*010124 vydal Okresný súd Partizánske dňa 13.06.2008. Uviedol, že z vyššie uvádzaných skutočností je teda zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že právo vymáhané oprávneným nezaniklo a exekučné konanie nie je možné zastaviť z dôvodu preklúzie. K samotnej preklúzia práva dodal, že sa jedná o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať pri zastavení exekučného konania ust. § 57 ods. 1 písm. f) (zánik práva), nie neúčinnosť exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
3. Povinný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Odvolanie, ktoré podal súdny exekútor, je v celom rozsahu nedôvodné. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Krajský súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania súdnym exekútorom, zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
7. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v
ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
8. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
9. V predmetnej veci odvolanie podal súdny exekútor, hoci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku) postavenie účastníka konania nemá. Iné osoby než oprávnený a povinný sú totiž účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie výslovne priznáva Exekučný poriadok, o takýto prípad však nejde. Príkladom tejto skupiny účastníkov konania len pre určitý úsek konania sú tí, ktorí sú oprávnení sa zúčastniť rozvrhového konania, dražitelia, vydražitelia a pod. V danom prípade v odvolacom konaní nebolo napadnuté rozhodnutie o trovách exekúcie, kedy by účastníkom konania bol poverený exekútor (pre tento úsek konania).
10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie, ktoré podal súdny exekútor, v súlade s citovaným ust. § 386 písm. b) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj samotnými dôvodmi odvolania. 11. Odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).