Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-14-2021.pdf
PDF · 167.58 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobcu: E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. W. V. XXXX, XXX XX V. W. V., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: OU-ZA-OOP3-2021/013085-005 zo dňa 16.04.2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie, rozhodnutím číslo: OU-CA- OSZP-2020/010225-007 zo dňa 29.12.2020 prejednal v zmysle § 52 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupok, ktorého sa dopustil žalobca, ktorý bez udelenej výnimky príslušného orgánu ochrany prírody zo zakázanej činnosti dňa 15.06.2019 v presne nezistenom čase v rannej dobe vykonal vjazd a následné státie osobným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia, ev. č. CA733BX, striebornej metalízy na území s okolitým lesným porastom na parcele KNE 1/1 v časti Bobrovská zátoka v k.ú. F. do lokality, ktorá je v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z.z. súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a ktorá sa nachádza v B - zóne, pre ktorú platí IV. stupeň ochrany, presnejšie na mieste so súradnicami 49.41848 a E 019.53178, čím konal v rozpore s ust. § 15 ods. 1 písm. a) s poukazom na ust. § 14 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Prejednaním priestupku bolo preukázané, že obvinený svojím protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu § 92 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z., za čo sa uznáva vinným a podľa § 92 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. sa mu ukladá pokuta vo výške 130,- Eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania.
2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že mu bol postúpený spisový materiál Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne týkajúci sa podozrenia zo spáchania priestupku na úseku ochrany prírody a krajiny. Po preštudovaní postúpeného spisového materiálu bolo zistené, že obvinený bez udelenej výnimky vykonal vjazd uvedeným motorovým vozidlom na územie, na ktorom platí IV. stupeň ochrany a je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom. Obvinený zastúpený advokátskou kanceláriou sa na Okresnom úrade Čadca písomne vyjadril podaním zo dňa 20.08.2020, v ktorom uviedol, že nebola naplnená subjektívna stránka skutku, ktorý je mu kladený za vinu, a preto nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu, resp. priestupku, keďže takéto konanie vyžaduje úmysel. Pri vstupe, ani v širšom okolí nebola žiadna tabuľa, ktorá by informovala, že ide o chránenú krajinnú oblasť, týmto smerom vedie panelová cesta, ktorá je využívaná motorovými vozidlami bez akéhokoľvek
obmedzenia, závory alebo značky a žalobca si nie je vedomý, že by porušil akékoľvek právne predpisy. Podľa splnomocnených zástupcov ŠOP SR je lokalita Bobrovská zátoka v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z.z. súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, pre ktorú platí IV. stupeň ochrany. V tejto lokalite sa rozmnožujú viaceré chránené živočíchy, ktoré sú osobitne cenné a uvedeným konaním bolo zistené ohrozenie hniezdiacich živočíchov ich rušením v prirodzenom biotope. Správny orgán vychádzal z podkladov a fotodokumentácie, ktoré sú obsahom postúpeného spisového materiálu OR PZ v Dolnom Kubíne a z faktu, že neoprávnená jazda prebiehala výlučne po panelovej ceste a krátkej odbočke z nej až na miesto státia v časti bez viditeľnej vegetácie a obhliadkou miesta nebolo zistené zjavné narušenie biotopov. Týmto konaním došlo k ohrozeniu hniezdiacich živočíchov výlučne len ich rušením v prirodzenom biotope. Zo spisového materiálu je nepochybné, že obvinený sa priestupku dopustil a keďže vec nebola vybavená v blokovom konaní, vydáva správny orgán rozkaz o uložení sankcie za priestupok vo výške 130,- Eur. V zmysle ust. § 92 ods. 2 písm. b) zákona možno za tento priestupok uložiť pokarhanie, pokutu vo výšky 3.313,39 Eur a prepadnutie veci. Správny orgán pri rozhodovaní o druhu sankcie prihliadol na zistené skutočnosti, najmä na závažnosť priestupku a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na osobu páchateľa a fakt, že obvinený sa priestupku dopustil prvýkrát. Proti rozkazu podal obvinený odpor a správny orgán na prerokovanie veci nariadil na deň 25. novembra 2020 ústne pojednávanie. Obvinený zastúpený advokátskou kanceláriou na pojednávaní okrem iného uviedol, že si nie je vedomý, že by svojím konaním porušil akékoľvek právne predpisy, na panelovú cestu vošiel so zámerom výkonu rybárskeho práva, s čím počíta zákon o cestnej premávke v § 4 ods. 3 písm. c), podľa ktorého môže vodič viesť motorové vozidlo len na cestách, čo neplatí, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi využíva v súvislosti s výkonom rybárskeho práva. Jediné možné ohrozenie bolo ohrozenie hniezdiacich živočíchov ich rušením, čo však nebolo preukázané. Na ústnom pojednávaní neboli správnemu orgánu predložené nové dôkazy, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.
3. Žalovaný rozhodnutím číslo: OU-ZA-OOP3-2021/013085-005 zo dňa 16.04.2021 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Čadca zo dňa 29.12.2020 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení poukázal na odvolanie žalobcu zo dňa 04.01.2021, v ktorom namietal miestnu nepríslušnosť Okresného úradu Čadca, nevykonanie ústneho pojednávania, neuloženie lehoty účastníkovi konania na vyjadrenie k návrhu na prejednanie priestupku, nevykonanie dôkazov, a preto porušenie práva na spravodlivý proces a ďalej v odvolaní namietal, že samotný správny orgán nemal preukázaný úmysel, a teda nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku, keďže vjazd na panelovú cestu nebol nijakým spôsobom označený. Nebola zdôvodnená ani výška pokuty, keď jednému účastníkovi bola pokuta uložená o niečo nižšia a správny orgán rozdiely nezdôvodnil. Žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu uviedol, že v prípade priestupkového konania sa na vec vzťahujú príslušné ustanovenia priestupkového zákona a ustanovenia Správneho poriadku sa aplikujú len subsidiárne. Podľa § 55 ods. 3 priestupkového zákona môže miestne príslušný správny orgán na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko. K postúpeniu tak môže dôjsť aj bez súhlasu účastníka, pričom zo spisového materiálu je zrejmé, že Okresný úrad Námestovo postúpil vec Okresnému úradu Čadca z dôvodu uľahčenia prejednania priestupku vzhľadom k tomu, že páchateľ má v tomto okrese trvalý pobyt. K postúpeniu veci tak došlo v súlade so zákonom. K námietke nevykonania ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán nariadil ústne pojednávanie na deň 25.11.2020, ktorého sa zástupca obvineného zúčastnil. O priebehu pojednávania bola spísaná zápisnica, ktorá bola podpísaná všetkými zúčastnenými. Nie sú žiadne pochybnosti ani v smere zistenia skutočnosti, kde sa skutok stal, keďže súčasťou predloženého vyšetrovacieho spisu je presná identifikácia celej trasy, po ktorej sa vozidlo malo pohybovať. Prvostupňový správny orgán preto nepovažoval vykonanie obhliadky za nevyhnutné, keďže vyšetrovací spis bol dostatočným a spoľahlivým podkladom pre vydanie rozhodnutia. Zástupca obvineného bol na ústnom pojednávaní oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie a nemal žiadne otázky. Nepredložil žiadne nové dôkazy a nenavrhol ani vykonanie ďalšieho dôkazu, a naopak, v súvislosti s absenciou závažnosti skutku žiadal prihliadnuť na ust. § 12 zákona o priestupkoch, z čoho je zrejmé, že aj právny zástupca mal preukázané spáchanie priestupku obvineným. Právny zástupca nenavrhol vykonanie pojednávania na mieste obhliadky ani vykonanie opätovného výsluchu svedkov. Žalovaný ďalej uviedol, že všeobecne záväzné právne predpisy na úseku ochrany prírody a krajiny nespájajú platnosť zákonov a obmedzení s označením chránených území tabuľami alebo dopravnými značkami, čo nemôže logicky smerovať k výkladu, že ak by absentovalo takéto označenie, napríklad z dôvodu, že by ho vandali poškodili
alebo zničili, že by takéto územie strácalo status ochrany. K otázke preukázania úmyselného zavinenia žalovaný uviedol, že podľa § 3 priestupkového zákona stačí na zodpovednosť za priestupok zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanovuje, že je potrebné úmyselné zavinenie. Zo zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by bolo potrebné úmyselné zavinenie, a preto postačuje niektorá z foriem zavinenia z nedbanlivosti. Správny orgán postupoval zákonne aj pri ukladaní sankcie, keď uložený druh sankcie dostatočným spôsobom zdôvodnil, prihliadol na okolnosti viazané na subjekt a na samotný skutok. Určenie výšky pokuty je vecou voľného uváženia a prvostupňový orgán zohľadnil závažnosť priestupku a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, osobu páchateľa a tiež fakt, že obvinený sa priestupku dopustil prvýkrát a neúmyselne. Čo sa týka námietky ohľadom rozdielnosti vo výške uložených sankcií, žalobca neuviedol, oproti akému konaniu túto rozdielnosť namieta, pričom platí, že prvostupňový správny orgán nie je povinný uvádzať úvahu o rozdielnosti výšky sankcie vo vzťahu k inému obdobnému prípadu, ale jeho úlohou je individuálne posúdiť každé priestupkové konanie samostatne. Napriek tomu žalovaný uviedol, že obvinený v tomto prípade zasiahol až do IV. stupňa ochrany, čo v konaní pod číslom: OU-CA-OSZP-2020/011030 (odvolací správny orgán sa domnieva, že odvolateľ mal na mysli práve toto konanie) preukázané nebolo. Správny orgán tak odvolacie dôvody odvolateľa vyhodnotil ako neopodstatnené. Prvostupňový správny orgán sa v konaní dôsledne riadil zákonnými požiadavkami a pri vydaní napadnutého rozhodnutia nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov. Skutkový stav bol dostatočne zistený a vydané rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené. Žalovaný nezistil žiadny relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty odchýlil od právneho názoru prvostupňového správneho orgánu.
4. Žalobou zo dňa 13.05.2021 doručenou krajskému súdu dňa 14.05.2021 žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a nariadiť vo veci znova konať a rozhodnúť. V žalobe poukázal na prvostupňové správne rozhodnutie, proti ktorému podal odvolanie. Žalobca v podanej žalobe zopakoval dôvody odvolania podaného proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.04.2021. Žalobca namietal, že odvolací orgán sa nevysporiadal so vznesenými odvolacími námietkami. Je zrejmé, že ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu, nebola naplnená subjektívna stránka, a preto nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu, resp. priestupku, nakoľko takéto konanie si vyžaduje úmysel. Bolo nepochybne preukázané, že pri vstupe ani v širšom okolí nebola žiadna tabuľa, ktorá by informovala, že ide o chránenú oblasť alebo chránené miesto, na ktoré by bol vstup zakázaný. Týmto smerom pritom vedie panelová cesta, ktorá je značne využívaná motorovými vozidlami bez akéhokoľvek obmedzenia, závory alebo značky a žalobca si nie je vedomý, že by porušil akékoľvek právne predpisy. Žalobca v žalobe navrhol nariadiť vo veci pojednávanie.
5. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že trvá na tom, čo je uvedené vo výrokovej časti a tiež v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 16.04.2021. K námietke miestnej nepríslušnosti správneho orgánu uviedol, že z priestupkového zákona vyplýva, že inak vecne a miestne príslušný správny orgán môže vec postúpiť na prejednanie inému správnemu orgánu aj bez súhlasu účastníka konania. K postúpeniu veci tak došlo v súlade so zákonom. K námietke, že Okresný úrad Čadca nevykonal ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou, žalovaný uviedol, že vo veci sa uskutočnilo dňa 25.11.2020 pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil aj právny zástupca obvineného, a keďže súčasťou predloženého vyšetrovacieho spisu je aj presná identifikácia celej trasy, po ktorej sa vozidlo malo pohybovať, až po miesto, kde došlo k zaisteniu vozidla, spolu s fotodokumentáciou, nepovažoval prvostupňový orgán za nevyhnutné vykonanie miestnej obhliadky. Čo sa týka námietky, že obvinený nemohol využiť možnosť vyjadrenia sa k návrhu na prejednanie priestupku, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca túto možnosť využil na ústnom pojednávaní dňa 25.11.2020, kde bol jeho právny zástupca oboznámený aj s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, pričom nemal žiadne otázky, nepredložil žiadne nové dôkazy a nenavrhol vykonanie ďalšieho dôkazu. Zároveň žiadal prihliadnuť na ust. § 12 zákona o priestupkoch, z čoho je zrejmé, že aj právny zástupca mal preukázané spáchanie priestupku. K námietke o nedostatku úmyselného zavinenia poukázal žalovaný na § 3 priestupkového zákona, podľa ktorého stačí na zodpovednosť za priestupok zavinenie z nedbanlivosti, pričom zo zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by v prípade posudzovanej skutkovej podstaty bolo potrebné úmyselné zavinenie. K námietke absencie označenia príslušného stupňa ochrany žalovaný zdôraznil, že všeobecne záväzné právne predpisy na úseku ochrany prírody a krajiny nespájajú platnosť zákazov a obmedzení s označením chránených území tabuľami alebo dopravnými značkami, čo preto logicky nemôže smerovať k výkladu, že ak by takéto označenie absentovalo, tak by takéto územie strácalo status ochrany. Nemožno preto akceptovať argumentáciu, že ten, kto na takéto územie vojde, sa môže
zbaviť zodpovednosti tým, že uvedie, že si nevšimol tabuľu, alebo že táto bola zle viditeľná, alebo preto, že vôbec nebola osadená a on si nenaštudoval vyhlášku č. 420/2003 Z.z., kde sú vymedzené hranice chránených krajinných oblastí, a ani zákon o ochrane prírody a krajiny. Takýto výklad by nabádal porušovateľov zákona, aby nielen neoprávnene jazdili po krajine v území, kde to nie je povolené, ale aby v záujme vytvárania si predpolia pre vyvinenie ešte aj likvidovali takéto značenie. Je namieste očakávať od každého, že ak sa rozhodne opustiť spevnenú cestu a vydať sa do voľnej krajiny, resp. terénu, musí si byť vedomý toho, že to nie je bežné a nemusí to byť v súlade s právnymi predpismi, inak nesie riziko vyvodenia zodpovednosti minimálne v polohe nedbanlivosti. Preto nemôže obstáť argumentácia, že na danom mieste toho času nebola umiestnená značka s vyznačením príslušného stupňa ochrany, keďže obvinený mal mať vedomosť o vyhláške č. 420/2003 Z.z. ako aj o zákone o ochrane prírody a krajiny. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku v zmysle § 92 ods. 1 písm. d) postačuje zistenie skutočnosti, že obvinený jazdil a stál s motorovým vozidlom mimo cestu a miestnu komunikáciu na území, na ktorom v zmysle zákona platí aspoň druhý stupeň ochrany, čo v posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané a obvinený to ani nenamietal. Vykonanie ďalšieho dokazovania by tak bolo nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z ust. § 15 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody a krajiny je zrejmé, že zákaz jazdy a státia s motorovým vozidlom sa vzťahuje na územie so IV. stupňom ochrany mimo cesty a miestnej komunikácie. Ak by aj bola pripustená možnosť, že betónovú panelovú cestu je možné považovať za cestu v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) tohto zákona, obvinený nemôže na základe tejto skutočnosti nadobudnúť presvedčenie, že je možné jazdiť a stáť s motorovým vozidlom kdekoľvek, teda aj mimo cesty. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu, je zrejmé, že predmetné vozidlo stálo na nespevnenom podklade mimo cesty pri brehu Oravskej priehrady asi 5 m od vodnej plochy. K námietke ohľadom rozdielu vo výške uloženej sankcie zopakoval žalovaný argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom odvolacom rozhodnutí. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou, že by sa nevysporiadal so vznesenými odvolacími námietkami, keď rozhodnutie obsahuje rozbor jednotlivých odvolacích dôvodov a ich vyhodnotenie. Za dostatočne vierohodné a preskúmateľné považuje žalovaný aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, v ktorom bolo uvedené, ktoré skutkové zistenia boli podkladom rozhodnutia, na základe ktorých právnych predpisov rozhodol a akými úvahami bol správny orgán pri vydaní rozhodnutia vedený. Zákonne bolo postupované aj pri ukladaní sankcie, kde prvostupňový orgán riadne zdôvodnil uložený druh sankcie, prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, skutok a jeho následok, pričom určenie výšky pokuty v rámci stanoveného rozpätia je vecou voľného uváženia, čo však neznamená, že táto môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Žalovaný tak navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.07.2021 k vyjadreniu žalovaného zotrval na námietke, že vec nemal prejednávať Okresný úrad Čadca, a to z dôvodu, že podľa zákona o správnom konaní sa miestna príslušnosť spravuje miestom, kde je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka nehnuteľnosti. Keďže nehnuteľnosť je v okrese Námestovo, nemôže byť príslušný Okresný úrad Čadca. Žalobca ďalej zopakoval svoje odvolacie námietky a námietky uvedené v podanej žalobe ohľadom nevykonania ústneho pojednávania, neuloženia lehoty na vyjadrenie k návrhu na prejednanie priestupku, nevykonania kvalifikovaného dokazovania. Ďalej namietal, že nebol využitý inštitút dožiadania podľa § 44 ods. 2 zákona o správnom konaní. Ďalším pochybením je, že sám správny orgán v rozhodnutí uvádza, že nebol preukázaný úmysel, a teda je zrejmé, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku. Zároveň správny orgán uznáva, že vjazd na panelovú cestu nebol nijakým spôsobom označený. Nebola dostatočne zdôvodnená ani výška pokuty, keď jednému z účastníkov bola uložená o niečo nižšia pokuta. Napadnuté rozhodnutie nenapĺňalo požiadavky zákonnosti a vydanie takéhoto rozhodnutia je v právnom štáte neakceptovateľné o to viac, keď toto rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom. Odvolací orgán sa so vznesenými odvolacími námietkami nevysporiadal. Žalobca tak žiadal podanej žalobe vyhovieť.
7. Krajský súd v Žiline, ako príslušný správny súd, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania za dodržania ust. § 107 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP pričom dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú.
8. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal žalobu žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/14/2021-82 zo dňa 07.03.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. K otázke rozhodnutia
vo veci bez nariadenia pojednávania zvýrazňuje krajský súd, že žalobca, ktorý pôvodne v podanej žalobe žiadal vo veci nariadiť pojednávanie, na výzvu krajského súdu zo dňa 11.02.2022, v ktorej bolo krajským súdom poukázané na úpravu ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii v spojení s úpravou vyhlášky MS SR č. 24/2001 Z.z., krajskému súdu oznámil, že na nariadení pojednávania netrvá a súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania s ohľadom na aktuálnu pandemickú situáciu a s tým spojené obmedzené možnosti vykonávania pojednávaní na súdoch. Na základe uvedeného tak možno konštatovať, že boli splnené zákonom stanovené podmienky pre možnosť rozhodnutia krajského súdu vo veci bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
11. Podľa § 190 SSP ak, správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
12. Krajský súd mal preukázané, že žalobca pred napadnutím rozhodnutia žalovaného využil opravný prostriedok, keď podal proti rozhodnutiu Okresného úradu Čadca číslo: OU-CA- OSZP-2020/010225-007 zo dňa 29.12.2020 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo: OU-ZA-OOP3-2021/013085-005 zo dňa 16.04.2021. Z pripojeného priestupkového spisu krajský súd zistil, že rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 19.04.2021. Žaloba žalobcu bola krajskému súdu doručená dňa 14.05.2021, teda bola podaná včas, v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote v zmysle ust. § 181 ods. 1 SSP.
13. Predmetom preskúmavacieho konania v zmysle žaloby žalobcu bolo tak rozhodnutie Okresného úradu Čadca ako aj rozhodnutie žalovaného o podanom odvolaní žalobcu. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a tiež rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu z dôvodov, že závery odvolacieho orgánu považuje za nezákonné a arbitrárne, namietal, že ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu, nebola naplnená subjektívna stránka, keďže na takéto konanie sa vyžaduje úmysel, v konaní bolo preukázané, že pri vstupe nebola žiadna tabuľa, ktorá by informovala, že ide o chránenú krajinnú oblasť alebo chránené miesto, kde by bol vstup zakázaný a na toto miesto vedie panelová cesta, ktorá je využívaná motorovými vozidlami. Žalobca uviedol, že si nie je vedomý, že by svojím konaním porušil akékoľvek právne predpisy.
14. Krajský súd z administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ktorých súčasťou je aj vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, ČVS: ORP-449/NO-DK-2019, zistil, že uznesením OR PZ zo dňa 26.06.2019 bolo vznesené obvinenie žalobcovi za prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu, že dňa 15.06.2019 vykonal vjazd a státie osobným motorovým vozidlom do lesného porastu v časti Bobrovská zátoka, do lokality, ktorá je v zmysle vyhlášky č. 420/2003 Z.z. súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Podľa Zápisnice o výsluchu zadržaného - podozrivého zo dňa 15.06.2019 žalobca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho spáchaného skutku ani protiprávneho konania a vypovedať vo veci nebude. Svedok K.. R. Q. podľa Zápisnice o výsluchu zo dňa 20.6.2019 uviedol, že pracuje ako strážca prírody v CHKO Horná Orava. Ďalej uviedol, že lokalita v chránenom území Bobrov je lokalitou, kde platí IV. stupeň územnej ochrany v zmysle § 15 zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a zonácia územia CHKO Horná Orava bola daná vyhláškou č. 420/2003 Z.z.. Predmetná časť patrí aj do chráneného vtáčieho územia Horná Orava a do územia európskeho významu NATURA 2000. Vjazdy vozidiel do tohto územia sú pravidelné a opakované, čím dochádza k rušeniu chránených živočíchov v zmysle § 35 zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa doložených GPS súradníc zamerania vozidla Škoda Octavia sa toto vozidlo nachádzalo v IV. stupni ochrany prírody v zóne B na parc. č. KNE 1/1 a vjazdom a státím tohto vozidla bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny v § 15, kde je zakázané státie a vjazd motorovým vozidlom. Vozidlo bolo zamerané GPS systémom pracovníkom CHKO Horná Orava R. F.. Svedok R. F. podľa Zápisnice o výsluchu zo dňa 30.07.2019 uviedol, že pracuje ako strážca prírody v CHKO Horná Orava. Dotknuté motorové vozidlo sa nachádzalo v zóne,
kde platí IV. stupeň územnej ochrany. Čo sa týka panelovej cesty, táto nie je podľa katastra nehnuteľností vedená ako stavebné teleso a jej vlastníkom sú Lesy Slovenskej republiky. Vjazdom a státím tohto vozidla bol porušený zákon o ochrane prírody a krajiny. Miesto odstavenia vozidla bolo dňa 15.06.2019 zamerané GPS systémom uvedeným svedkom. Samotný vjazd a státie vozidla malo podľa svedka negatívny dopad na životné prostredie, a to rušením chránených živočíchov. Dotknutá lokalita je lokalitou chránenou v zmysle medzinárodného dohovoru o mokradiach, ktorý je jedným z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov o ochrane prírody, a vjazd na toto územie má negatívny vplyv ohrozením hniezdiacich živočíchov ich rušením v ich prirodzenom biotope. Svedok nemal vedomosť o tom, že by v súvislosti s danou lokalitou boli vydávané povolenia na vjazd a státie motorovými vozidlami. Svedok uviedol, že v čase spáchania skutku sa tam nenachádzala tabuľa alebo značka, ktorá by zakazovala vjazd do daného územia. Súčasťou spisového materiálu OR PZ v Dolnom Kubíne je zápisnica o obhliadke miesta činu zo dňa 15.06.2019 so zaznamenaním osobného motorového vozidla ev. č. CA573CL a ev. č. CA733BX vrátane fotodokumentácie so zaznamenaním GPS súradníc. Súčasťou spisu je tiež digitálny náčrtok miesta státia a vjazdu motorového vozidla podľa GPS súradníc. Podľa vyjadrenia Štátnej ochrany prírody, správa chránenej krajinnej oblasti Horná Orava zo dňa 19.06.2019 je predmetná lokalita s vyznačeným bodom státia motorového vozidla ev. č. CA733BX v chránenej krajinnej oblasti Horná Orava v jej B - zóne, kde platí IV. stupeň územnej ochrany. Lokalita sa nachádza tiež v Chránenom vtáčom území Horná Orava a patrí do územia európskeho významu NATURA 2000. Celá betónová panelová cesta a jej okolie sa nachádza v B a v C zóne. Táto panelová cesta od Bobrova na začiatku panelovej cesty bola dňa 04.06.2019 označená normalizovanou tabuľou so štátnym znakom s označením Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a zónou C. Vjazdom motorových vozidiel do tohto územia väčšinou za účelom výkonu rybárskeho práva dochádza k rušeniu chránených živočíchov. Okresná prokuratúra Námestovo uznesením zo dňa 27.02.2020 rozhodla o postúpení veci trestného stíhania obvineného - žalobcu Okresnému úradu Námestovo, pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
15. Zo spisového materiálu správneho orgánu prvého stupňa je ďalej zrejmé, že podľa Zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 20.08.2020 žalobca uviedol, že vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu, nebola naplnená subjektívna stránka, a preto nie sú naplnené znaky skutkovej podstaty priestupku, keďže takéto konanie si vyžaduje úmysel. Pri vstupe nebola umiestnená žiadna tabuľa, že by vstup bol zakázaný. Správny orgán prvého stupňa rozkazom o uložení sankcie za priestupok zo dňa 20.08.2020 uznal žalobcu vinným a podľa § 92 ods. 2 písm. b) zák. č. 543/2002 Z.z. mu uložil pokutu vo výške 130,- Eur. Proti tomuto rozkazu podal žalobca cestou právneho zástupcu odpor datovaný dňa 31.08.2020. Dňa 16.11.2020 správny orgán prvého stupňa vo veci nariadil ústne pojednávanie na deň 25.11.2020. Podľa zápisnice z tohto pojednávania právny zástupca žalobcu namietal naplnenie subjektívnej stránky priestupku, ďalej že pri vstupe nebola žiadna tabuľa informujúca o tom, že ide o chránenú krajinnú oblasť, týmto smerom vedie využívaná panelová cesta a žalobca si nie je vedomý, že by porušil akékoľvek právne predpisy. Poukázal tiež na výnimku, s ktorou počíta zákon o cestnej premávke v § 4 ods. 3 písm. c) a podľa ktorej môže vodič viesť motorové vozidlo len na cestách, čo neplatí, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi využíva v súvislosti s výkonom poľovníckeho alebo rybárskeho práva. Žalobca odstavil svoje vozidlo v bezprostrednej blízkosti panelovej cesty na povrchu bez viditeľnej vegetácie a jediné možné ohrozenie bolo rušenie hniezdiacich živočíchov, čo však nebolo preukázané. V súvislosti s preukázanou absenciou závažnosti skutku je potrebné, aby správny orgán prihliadal na ust. § 12 zákona o priestupkoch. Správny orgán následne v zápisnici konštatoval, že na konaní neboli predložené žiadne nové dôkazy ani podklady. Správny orgán prvého stupňa vo veci rozhodol rozhodnutím zo dňa 29.12.2020. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca cestou právneho zástupcu odvolanie datované dňa 04.01.2021. Po predložení spisového materiálu o podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 16.04.2021, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
16. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
17. Podľa ust. § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
18. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.
19. Podľa § 55 ods. 1, 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na prejednanie priestupku je miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný. Miestne príslušný správny orgán môže na uľahčenie prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu aj bez súhlasu účastníkov postúpiť vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko.
20. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
21. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať.
22. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
23. Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
24. Podľa ust. § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
25. Podľa ust. § 34 ods. 2 Správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
26. Podľa ust. § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru.
27. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115>; § 13 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115> platí rovnako.
28. Podľa ust. § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 14 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115>; § 13 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115> a § 14 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/543/20220115> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115> platia rovnako.
29. Podľa ust. § 92 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj len zákon o ochrane prírody) priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva činnosť zakázanú podľa § 13 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115>, § 14 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115>, § 15 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115>, § 16 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115>, § 24 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/543/20220115>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115>,
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115>, 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/20220115> a 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/543/20220115> alebo § 49 ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/543/20220115>.
30. Podľa ust. § 92 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny za priestupok podľa odseku 1 písm. c) až s) možno uložiť pokarhanie, pokutu do 3 319,39 eura a prepadnutie veci. 31. Podľa ust. § 92 ods. 10 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejednávaní priestupkov, ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa ust. § 1 ods. 1, ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny, Územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava (ďalej len „chránená krajinná oblasť“) sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnych územiach V. Q. a A., v okrese Námestovo v katastrálnych územiach F., F., F., Q., V., V., N., N., Y., W., W. T., W., I. R., I. N., I. T., I. U., C., C., L., L., U., U., U., A. a A., v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach H. U., Q., N., I. Q., I., L. Q., M. a D. W. T.. Územie chránenej krajinnej oblasti sa podľa povahy prírodných hodnôt člení na zóny A, B, C a D.
33. Podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny, časti územia chránenej krajinnej oblasti, ktoré vytvárajú ochranné pásmo zóny A alebo ktoré predstavujú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu alebo druhov národného významu, sa vyčleňujú do zóny B so štvrtým stupňom ochrany. Územie zóny B sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnom území V. Q., v okrese Námestovo v katastrálnych územiach F., F., F., Q., V., Y., W. T., I. T., I. U., C., L., v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach Q., N., I. Q., I., L. Q., M. a D. W. T..
34. Krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia.
35. Účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku. Správny súd konštatuje, že v konaní o priestupku je úlohou správneho orgánu zistiť skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu, ktorý je potrebný pre rozhodnutie o veci v súlade s požiadavkou materiálnej pravdy tak, aby na základe takto zisteného stavu mohol dospieť k záveru, či bol určitý priestupok spáchaný. Za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu správny orgán zhromažďuje dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, či bude obvinený z priestupku uznaný vinným, hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť správneho orgánu, ktorou je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti správny orgán určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či je ich možné v danej situácii použiť.
36. V prejednávanom prípade sa jedná o priestupok podľa ust. § 92 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorého sa podľa tohto ustanovenia dopustí ten, kto poruší zákaz na
vymedzenom území, na ktorom platí príslušný stupeň ochrany, jazdiť a stáť s motorovým vozidlom. Žalobca bol napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa tohto zákonného ustanovenia z dôvodu, že dňa 15.06.2019 vošiel a stál s motorovým vozidlom na území so IV. stupňom ochrany, čím došlo k porušeniu ust. § 15 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane prírody.
37. Podľa obsahu administratívnych spisov, ktorých súčasťou je aj vyšetrovací spis OR PZ Dolný Kubín, vykonal žalobca dňa 15.06.2019 vjazd a následné státie osobným motorovým vozidlom v lesnom poraste pri Oravskej priehrade v časti Bobrovská zátoka, a to v časti, ktorá je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, pre ktorú platí IV. stupeň ochrany prírody. Z obsahu žalobcom podanej správnej žaloby je pritom zrejmé, že túto skutočnosť žalobca v podanej žalobe nerozporuje. Námietky žalobcu uplatnené v žalobe, ktoré sú čo do svojho obsahu totožné s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, sú námietkami voči postupu správnych orgánov pri prerokovaní predmetného priestupku, a to predovšetkým v časti určenia miestnej príslušnosti správneho orgánu, spôsobu, akým bol priestupok prejednaný, vykonania dôkazov a vyhodnotenia otázky naplnenia skutkovej podstaty priestupku, kde žalobca tvrdí, že nebol preukázaný jeho úmysel. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že pri vstupe do predmetnej oblasti a ani v širšom okolí nebola osadená žiadna tabuľa, ktorá by informovala o tom, že sa jedná o chránenú oblasť, do ktorej by vstup mal byť zakázaný.
38. Krajský súd vo vzťahu k námietke žalobcu, že vec nemal prejednávať Okresný úrad Čadca, ale Okresný úrad Námestovo, poukazuje na vyššie uvedenú právnu úpravu, konkrétne ust. § 92 ods. 10 zákona o ochrane prírody, z ktorého vyplýva všeobecné pravidlo, že na priestupky a ich prejednanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o prejednávaní priestupkov, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto všeobecným predpisom, ktorý upravuje prejednanie priestupkov, je zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v otázke miestnej príslušnosti správneho orgánu, ktorý má priestupok prejednať, vo všeobecnosti zakotvuje pravidlo, že na prejednanie priestupku je miestne príslušný ten správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný (§ 55 ods. 1). Zároveň v ods. 3 tohto zákonného ustanovenia je za účelom uľahčenia prejednania priestupku alebo z iného dôležitého dôvodu zakotvená možnosť, aby miestne príslušný správny orgán aj bez súhlasu účastníkov postúpil vec na prejednanie inému vecne príslušnému správnemu orgánu, a to tomu správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko. Z uvedeného vyplýva, že všeobecná úprava miestnej príslušnosti správnych orgánov podľa ustanovení Správneho poriadku, na ktorú úpravu poukazoval žalobca v podanej žalobe, na určenie miestnej príslušnosti orgánu, ktorý bol príslušný na prejednanie priestupku žalobcu, nedopadá. Miestna príslušnosť v danom prípade sa spravuje relevantnou úpravou zákona o priestupkoch, ktorá umožňuje postúpiť vec inému miestne príslušnému správnemu orgánu aj bez výslovného súhlasu účastníka. Je preto irelevantná námietka žalobcu, že Okresný úrad Čadca predmetný priestupok nemohol prejednať bez toho, aby si vyžiadal jeho súhlas. Z rovnakých dôvodov neobstojí ani námietka, že v zmysle ust. § 7 Správneho poriadku sa miestna príslušnosť spravuje miestom, kde sa nachádza nehnuteľnosť, keďže všeobecná úprava miestnej príslušnosti správnych orgánov podľa Správneho poriadku sa nevzťahuje na prejednanie priestupkov.
39. Rovnako nemôže obstáť ani ďalšia námietka, že Okresný úrad Čadca pri prejednávaní priestupku nevykonal ústne pojednávanie. Z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je nepochybné, že tento správny orgán vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.11.2020. Na toto pojednávanie bol právny zástupca žalobcu riadne predvolaný podaním zo dňa 16.11.2020, ktoré mu bolo doručené dňa 18.11.2020, a na toto pojednávanie bol predvolaný aj žalobca predvolaním, ktoré mu bolo doručené dňa 20.11.2020, tak ako tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu administratívneho spisu. Právny zástupca žalobcu sa na predmetnom pojednávaní dňa 25.11.2020 osobne zúčastnil a ku skutku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu, sa na pojednávaní vyjadril. Účastník konania bol v rámci priebehu konania poučený o práve dať sa zastupovať advokátom, o práve uplatňovať svoje pripomienky a námietky, navrhovať dôkazy a ich doplnenie a vyjadriť sa k podkladom a spôsobu ich zistenia a navrhovať tiež dôkazy na podporu svojich tvrdení. V zápisnici je konštatovaný záver správneho orgánu, že žalobca sa predmetného priestupku dopustil, čím naplnil skutkovú podstatu ust. § 92 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody. Rovnako zo zápisnice plynie, že v konaní neboli predložené žiadne nové dôkazy ani podklady. Z uvedeného je tak zrejmé, že pojednávanie vo veci prejednania priestupku žalobcu bolo správnym orgánom prvého stupňa riadne uskutočnené, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za irelevantnú námietku žalobcu, že sa neuskutočnila ohliadka na mieste samom, ktorá by bola spojená s ústnym prejednaním veci. Žalobca v podanej žalobe bez bližšieho odôvodnenia konštatuje, že vznikli pochybnosti o tom, kde ktorý z účastníkov bol, resp. kde sa
skutok stal, a preto malo byť nariadené ústne pojednávanie na mieste ohliadky. Zo zápisnice o priebehu pojednávania však neplynie, že by právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní uplatňoval akékoľvek námietky, ktoré by sa týkali pochybností uvádzaných žalobcom ohľadom miesta, kde sa skutok stal a zo strany právneho zástupcu žalobcu ohliadka na mieste samom ani nebola navrhnutá. Naopak z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na tomto pojednávaní výslovne vyplýva, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obvinený odstavil svoje motorové vozidlo v bezprostrednej blízkosti panelovej cesty na povrchu bez viditeľnej vegetácie, a tiež to, že na svojom motorovom vozidle vošiel na panelovú cestu v katastrálnom území F. v blízkosti vodnej plochy Oravská priehrada. Nie je zrejmé a žalobca to sám neuvádza, na základe čoho mali vzniknúť pochybnosti o tom, kde sa skutok stal, keď toto miesto bolo nepochybne zistené v rámci vyšetrovania Okresným riaditeľstvom PZ v Dolnom Kubíne a vyplýva zo zápisnice, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu, vrátane určenia GPS súradníc presného miesta, kde sa tento skutok stal. Z obsahu administratívneho spisu tak nevyplýva žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu uskutočnenia miestnej ohliadky správnym orgánom prvého stupňa. Je v tomto smere namieste opätovne zvýrazniť, že právny zástupca žalobcu na predmetnom ústnom pojednávaní žiadne doplnenie dokazovania nenavrhol, teda nežiadal ani vykonanie ohliadky na mieste samom, ani opakované vypočutie svedkov, ktorí vo svojich výpovediach miesto skutku identifikovali. Za dôvodnú krajský súd nepovažuje ani námietku žalobcu, že sa ako obvinený nemohol vyjadriť k návrhu na prejednanie priestupku. Z obsahu spisového materiálu správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa jednak v rámci zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 20.08.2020 po tom, ako bol správnym orgánom prvého stupňa predvolaný na podanie vysvetlenia, a tiež na vyššie uvedenom ústnom pojednávaní dňa 25.11.2020, ktorú možnosť aj žalobca využil a vyjadril sa cestou svojho právneho zástupcu, ktorý bol priamo na ústnom pojednávaní oboznámený so všetkými podkladmi pre vydanie správneho rozhodnutia. V tomto kontexte pritom nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že nebolo vykonané dokazovanie a je namieste krajským súdom opätovne zvýrazniť, že právny zástupca žalobcu, ktorý sa na predmetnom ústnom pojednávaní osobne zúčastnil, žiadne dôkazy nenavrhol vykonať. Žalobca bol na toto predvolanie riadne predvolaný, možnosť osobnej účasti na pojednávaní však nevyužil, pričom jeho záujmy na pojednávaní zastupoval zvolený právny zástupca. Ak žalobca v pozícii obvineného považoval za potrebné vo veci sa vyjadriť, nič mu nebránilo na tomto pojednávaní sa zúčastniť a svoje vyjadrenie správnemu orgánu prvého stupňa prezentovať. Bolo tak dodržané právo žalobcu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, žalobca ako obvinený z priestupku mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, a uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu.
40. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom naplnenia subjektívnej stránky priestupku, kde žalobca namieta, že mu nebol preukázaný úmysel, je potrebné krajským súdom poukázať na úpravu ust. § 3 zákona o priestupkoch, podľa ktorého na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Z ust. § 92 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že priestupku sa dopustí ten, kto vykonáva činnosť, ktorá je zakázaná, konkrétne v danom prípade zákaz jazdiť a stáť s motorovým vozidlom na území, na ktorom platí IV. stupeň ochrany. Z tejto zákonnej úpravy nevyplýva, že by zákonom bolo ustanovené, že pre zodpovednosť za tento priestupok je potrebné úmyselné zavinenie. Na konštatovanie zodpovednosti žalobcu preto postačuje zavinenie z nedbanlivosti. V tomto kontexte potom nemôžu obstáť ani ďalšie námietky žalobcu smerujúce do jeho tvrdenia o tom, že vjazd, či príslušné územie nebolo nijakým spôsobom označené označením, že sa jedná o chránenú oblasť a že tam nebola ani zákazová značka vjazdu motorových vozidiel. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že ochrana prírody a krajiny vrátane ochrany dotknutého územia je založená všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z týchto je zrejmé, že dotknutá oblasť patrí do IV. stupňa ochrany. Tvrdenie žalobcu o nedostatočnom či absentujúcom označení tejto oblasti ho nemôže zbaviť zodpovednosti za protiprávne konanie, keďže ochrana dotknutého územia nie je uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi podmienená tým, že by tieto územia museli byť jednoznačne a viditeľne označované. Nemôže byť preto relevantný výklad, že prípadné chýbajúce označenie dotknutého chráneného územia zbavuje toto územie jeho ochrany a tým zbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenie zákonom stanovených zákazov. Vychádzajúc zo všeobecného právneho princípu, v zmysle ktorého neznalosť práva neospravedlňuje, platí, že len samotné tvrdenie o neznalosti štatútu daného územia nemôže žalobcu zbaviť jeho právnej zodpovednosti. Je namieste v tomto smere krajským súdom poukázať na ust. § 15 zák. č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Ochrana dotknutého územia bola upravená vyššie uvedenými všeobecne záväznými právnymi
predpismi zverejnenými v Zbierke zákonov, a preto žalobcu nemôže zbavovať jeho zodpovednosti tvrdenie, že dotknuté územie nebolo dostatočným spôsobom označené. Rovnako nemôže žalobcu zbaviť zodpovednosti ani námietka uplatnená v správnom konaní, že v zmysle ust. § 4 ods. 3 písm. c) zákona o cestnej premávke môže vodič viesť motorové vozidlo aj mimo cesty, ak sa motorové vozidlo v súlade s osobitnými predpismi využíva v súvislosti s výkonom poľovníckeho alebo rybárskeho práva. K tejto námietke je potrebné uviesť, že predmetom konania nie je uloženie sankcie za jazdu vozidlom mimo cestu, ale uloženie sankcie za vjazd do chráneného územia, do ktorého je vjazd vozidlom zakázaný. Z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva, že by z výkonu rybárskeho práva mala plynúť výnimka zo zákonom stanoveného zákazu jazdiť a stáť s motorovým vozidlom na území, na ktorom platí IV. stupeň ochrany.
41. Žalobca v podanej žalobe uviedol aj námietku, že nebola dostatočným spôsobom zdôvodnená výška pokuty, keď jednému z účastníkov bola uložená o niečo nižšia pokuta. Vo vzťahu k tejto námietke zvýrazňuje krajský súd, že zo samotnej podanej žaloby ani z ďalších vyjadrení žalobcu nie je možné zistiť odôvodnenosť tejto námietky, keďže žalobca neuvádza, ktorému účastníkovi mala byť uložená o niečo nižšia pokuta, neuvádza, v akej výške bola tomuto inému účastníkovi pokuta uložená, a teda nie je možné verifikovať jeho tvrdenie o rozpornom ukladaní pokút správnymi orgánmi. Okrem toho je namieste uviesť, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzajúc z vykonaných dôkazov konštatoval nepochybné preukázanie spáchania skutku žalobcom s tým, že pri rozhodovaní o druhu sankcie a jej výmere prihliadol na zistené skutočnosti, najmä na závažnosť priestupku a jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a na osobu páchateľa ako aj fakt, že obvinený sa priestupku dopustil prvýkrát a neúmyselne. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa vychádzal okrem iného z vyjadrení svedkov, podľa ktorých uvedeným konaním bolo zistené len ohrozenie hniezdiacich živočíchov ich rušením v prirodzenom biotope a ohliadkou miesta nebolo zistené zjavné narušenie biotopov. Správny orgán vychádzal tiež z faktu, že neoprávnená jazda prebiehala výlučne po panelovej ceste a následne krátkej odbočke z nej po vyjazdenej spevnenej dvojkoľajovej ceste až na miesto státia, a to v časti bez viditeľnej vegetácie a že ohliadkou miesta nebolo zistené zjavné narušenie biotopov. Správny orgán poukázal na úpravu v ust. § 92 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody, podľa ktorej možno za uvedený priestupok uložiť pokarhanie, pokutu do výšky 3.319,39 Eur a prepadnutie veci. Po zohľadnení týchto skutočností potom správny orgán prvého stupňa určil sankciu za priestupok vo výške 130,- Eur. Krajský súd po oboznámení sa s uvedenými skutočnosťami nezistil odôvodnenosť žalobnej námietky žalobcu vo vzťahu k určovaniu výšky uloženej sankcie. Je potrebné poukázať na závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania, v zmysle ktorých protiprávnym konaním žalobcu nedošlo k narušeniu biotopov, ale len k ohrozeniu hniezdiacich živočíchov ich rušením v prirodzenom biotope, čo za zohľadnenia skutočnosti, že žalobca predtým nikdy nebol riešený v blokovom ani priestupkovom konaní za priestupok na úseku ochrany prírody, viedlo správny orgán k záveru o uložení pokuty na spodnej hranici zákonom určeného rozpätia vo výške 130,- Eur. Keďže ako už bolo konštatované, žalobca nevymedzil iné konanie, v ktorom mala byť uložená o niečo nižšia pokuta, nie je možné správnym súdom uvedené okolnosti hodnotiť, a to ani za situácie, kedy by krajský súd zo svojej úradnej činnosti mohol predpokladať, aké iné konanie má žalobca na mysli. Žalobca neuvádza žiadne skutkové a právne tvrdenia umožňujúce vyhodnotenie tejto jeho žalobnej námietky.
42. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného o podanom odvolaní žalobca v podanej žalobe vymedzil ako žalobný dôvod tiež námietku, že odvolací orgán sa s jeho vznesenými odvolacími námietkami nevysporiadal. Krajský súd aj s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného považuje uvedenú námietku za nedôvodnú. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí podrobne zaoberal všetkými námietkami, ktoré žalobca uplatnil v rámci ním podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa vyporiadal aj s námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného úradu Čadca, ktorý vo veci rozhodoval ako prvostupňový správny orgán, zaoberal sa námietkou ohľadom prejednania veci, vykonania dôkazov, a tiež námietkou ohľadom označenia predmetného územia v kontexte tvrdenia žalobcu o nedostatku jeho úmyselného zavinenia. Žalovaný ako odvolací správny orgán sa vyjadril tiež k otázke uloženej sankcie aj v kontexte s námietkou žalobcu ohľadom sankcie uloženej ďalšiemu účastníkovi v inom správnom konaní.
43. Ak žalobca v tejto súvislosti v podanej žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, tak s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil. Žalovaný spoľahlivo a náležite
v napadnutom rozhodnutí ustálil skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotil so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia. Následne tento zistený skutkový stav správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu. Zároveň nebolo krajským súdom zistené, že by postup správnych orgánov porušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje vecne správny záver žalovaného a rovnako správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku a bolo mu uložená primeraná, zákonu zodpovedajúca sankcia.
44. Krajský súd potom uzaviera, že správny orgán prvého stupňa a rovnako žalovaný ako správny orgán druhého stupňa za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu v dostatočnej miere zhromaždili dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, že bude žalobca v postavení obvineného uznaný vinným z priestupku, vecne správne vyhodnotili v ich vzájomnej súvislosti, čoho výsledkom je zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, so záverom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania vymedzeného v skutkovej vete žalobou napadnutých rozhodnutí. Za toto konanie, ktoré spĺňa všetky typové znaky priestupku podľa ust. § 92 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane prírody, bolo potom dôvodné žalobcovi uložiť sankciu vo forme pokuty.
45. S ohľadom na uvedené vyhodnotil správny súd všetky žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné, a preto žalobu s poukazom na ust. § 190 SSP zamietol.
46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu bola zamietnutá, a teda žalobca bol v konaní neúspešný. Správny súd podľa § 168 SSP v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.