Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8To-30-2021.pdf
PDF · 94.63 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov Mgr. Iva Maruščáka a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.03.2022, v trestnej veci proti obžalovanému X. Q. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./ a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/50/2021 zo dňa 05.10.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku
Obžalovanému X. Q., nar. XX.XX.XXXX Q. F., trvale bytom F. XXX/X, Q. Š.
u k l a d á :
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j), l) Tr. zák. oproti neprítomnosti priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 56 ods. 1, 2 Tr. zák., peňažný trest vo výmere 250,- (dvestopäťdesiat) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 6 (šesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 1T/50/2021 zo dňa 05.10.2021 bol obžalovaný X. Q., nar. 04.XX.XXXX Q. F., trvale bytom F. XXX/X, Q. Š., uznaný vinným z prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a ) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa 22.01.2021 v čase približne o 08.00 hod. v extraviláne obce Šarišské Michaľany na železničnom priecestí bez závor, ktoré križuje účelovú komunikáciu vedúcu od cesty 1/68 k areálu HT SH, s.r.o. - štrkovňa Šarišské Michaľany, viedol ako vodič motorové vozidlo zn. MAN, ev. č. PO 567HN, po účelovej komunikácii v smere od cesty 1/68, pričom počas prejazdu cez železničné priecestie si nepočínal opatrne a nepresvedčil sa, či môže cez priecestie bezpečne prejsť, nakoľko nezastavil vozidlo pred priecestím na takom mieste, odkiaľ by mal náležitý rozhľad na trať a vošiel na železničné priecestie, kde jazdil špeciálny
traťový stroj - motorový univerzálny vozík MUV 69, ev. č. 995696281576, ktorý v tom čase viedol D. F., v smere jazdy od mesta Sabinov do obce Šarišské Michaľany, a ktorému nedal prednosť v jazde, kde došlo k ich vzájomnej zrážke, pričom následkom zrážky týchto vozidiel utrpel P. W. - spolujazdec v traťovom stroji, stredne ťažké zranenie, a to rozsiahlu tržnú ranu pravej čelovo-temenozáhlavnej oblasti hlavy, vnútro kĺbovú zlomeninu ľavého kĺbového hrboľa záhlavnej kosti s miernym posunom a zlomeninu pravej strany I. krčného stavca, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a vyžiadali si liečenie v trvaní od 6 do 8 týždňov, čím obvinený ako vodič porušil ustanovenie § 27 ods. 1, ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Za to mu bol uložený:
Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. pri existencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l) Tr. zák. a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 250,- (dvestopäťdesiat) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia bol stanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku /ďalej len Tr. por./ bol poškodený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu odkázaný na civilný proces.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený Sociálna poisťovňa so sídlom ul. 29 augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, bol s nárokom na náhradu odkázaný na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie, ktoré písomným odôvodnením prostredníctvom svojho obhajcu obmedzil len na odvolanie smerujúce proti výroku o treste. Takto obmedzené odvolanie odôvodnil v podstate tým, že podľa jeho názoru mu bol uložený neprimeraný trest vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, pričom poukazoval na to, že pred súdom vyhlásil svoju vinu, čo podľa jeho názoru malo dôležitý význam vo vzťahu k dokazovaniu skutku uvedeného v obžalobe. Poukazoval na to, že okrem poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. j), l) Tr. zák. mal, podľa jeho názoru, okresný súd zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zák.. Odkazoval na svoje pomery, na to, že má dve maloleté deti a stará sa aj o manželku a svoju matku, ktorej hradí nájomné v byte, v ktorom býva a že ak mu bude uložený daný trest zákazu činnosti, môže stratiť zamestnanie, pričom on spláca hypotekárny úver a mohlo by tak dôjsť až k dražbe jeho domu. Dodal, že je profesionálnym vodičom, ktorý mal popri svojej dlhoročnej činnosti len jednu, a to predmetnú dopravnú nehodu. Poukazoval aj na skutočnosť, že poškodení P. W., Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa i zamestnávateľ súhlasili s uzatvorením súdneho zmieru. V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd buď podmienečne zastavil trestné stíhanie alebo mu uložil trest odňatia slobody na 6 mesiacov so skúšobnou dobou na 2 roky a peňažný trest 1.000,- eur.
Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a v prejednávanej veci navyše, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré bolo okresným súdom prijaté a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. por., len pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.. Po tom, čo krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a zistil nasledovné.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že okresný súd hodnotil zistené skutočnosti tak, že posudzoval zákonné hľadiská uvedené v § 34 Tr. zák.. Pri peňažnom treste vychádzal z toho, že
obžalovaný má čistý príjem približne 680,- až 700,- eur mesačne a zároveň má vyživovacie povinnosti voči deťom, pričom manželka nie je zamestnaná a preto je primeraný peňažný trest na spodnej hranici. Pri treste zákazu činnosti vychádzal z toho, že z evidencie priestupkov vyplýva, že jeho doterajšie priestupky neboli závažného charakteru, boli bez spôsobenia nehody s jednou škodovou udalosťou, no zároveň vojdenie na železničné priecestie v čase, keď tadiaľ prechádzal traťový prostriedok, považoval okresný súd za potrebné hodnotiť ako závažné pochybenie, nakoľko nehody na železničných tratiach bývajú vzhľadom na energiu, ktorá je pri náraze prítomná, často smrteľné a účelom trestu je odradiť iných a páchateľa od spáchania trestnej činnosti, pričom aj páchatelia nedbanlivostného trestného činu môžu byť vylúčení z výkonu práce, ktorá slúži na ich obživu, a tak sa trestného činu do budúcna vyvarovať. Spáchanie trestného činu z nedbanlivosti totiž prestavuje vždy udalosť, ktorej sa dalo predísť a nikdy nejde o vyššiu moc, ktorej sa nedalo zabrániť. Podľa okresného súdu, taký druh trestu v uloženej výmere nebude mať negatívny vplyv na jeho rodinu, keď by malo byť v schopnostiach obžalobného nájsť si zamestnanie, v ktorom bude dosahovať obdobný príjem, aký dosahuje v súčasnom zamestnaní.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Vo všeobecnosti, s ohľadom na odvolacie námietky obžalovaného, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti Trestný zákon v ustanovení § 158 Tr. zák. síce výslovne neustanovuje, súd je ale oprávnený takýto druh trestu vzhľadom na ustanovenie § 34 ods. 6 Tr. zák. uložiť, ak zistí podmienky na jeho uloženie nielen špeciálne uvedené v § 61 ods. 2 Tr. zák., ale súčasne aj všeobecné podmienky uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák..
So závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd čiastočne stotožnil. Nestotožnil sa s výrokom, ktorým okresný súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov až vo výmere 12 mesiacov, pretože uloženie tohto druhu trestu v uvedenej výmere krajský súd nepovažoval za nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu uvedeného v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák.. V tomto smere totiž okresný súd, podľa názoru krajského súdu, nezohľadnil všetky skutočnosti rozhodné pre uloženie takého trestu, ako vyplývajú z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák., ale v podstate zohľadnil len hodnotenie povahy spáchania činu, keď k spáchaniu skutku došlo porušením dôležitej povinnosti uloženej zákonom.
Okresný súd správne nezohľadnil v prospech obžalovaného aj priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n) Tr. zák., pretože priznanie zohľadnil dostatočne už v poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zák.. Význam jeho priznania pritom nebol kľúčový pre toto trestné konanie, pri ktorom orgány činné v trestnom konaní objasnili vec v prípravnom konaní na takej úrovni, nezávisle od priznania obžalovaného, že umožnili súdu v relatívne krátkej dobe prijať spravodlivé rozhodnutie. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvého stupňa, že vojdenie na železničné priecestie v čase, keď tadiaľ prechádzal traťový prostriedok, je potrebné hodnotiť ako závažné pochybenie, nakoľko nehody na železničných tratiach bývajú vzhľadom na energiu, ktorá je pri náraze prítomná, často smrteľné. Obžalovaný nepochybne porušil dôležitú povinnosť vodiča, s porušením ktorej je často spojený vznik dopravných nehôd, pri ktorých dochádza k škodám na zdraví a majetku.
Na druhej strane je ale, v záujme zásady primeranosti trestu, namieste zohľadňovať aj ďalšie špecifiká predmetnej trestnej veci.
Z predloženého spisu vyplynulo, že obžalovaný sa počas doterajšieho trestného konania priznal a svoju trestnú činnosť ľutoval. K potrebám výroku o treste uvádzal, že v čase nehody vykonával zamestnanie pre prevádzkovateľa motorového vozidla, s ktorým spôsobil nehodu, jeho celkový mesačný čistý príjem vrátene mzdy a cestovných náhrad sa pohybuje od 680,- do 700,- eur, pričom prácu závozníka nevykonáva, nakoľko jeho zamestnávateľ zamestnáva len vodičov. Vodičom nákladných vozidiel je od roku 2017, ročne najazdí okolo 50 000 km. V minulosti pracoval aj ako skladník štyri mesiace v Anglicku
a potom ako vodič dodávky. Stará sa o svoje dve maloleté deti, ako aj manželku, ktorá je nezamestnaná, svokru, ktorá býva s nimi a je dôchodkyňou a stará sa aj o svoju matku, ktorá býva v podnájme, no on jej finančne pomáha, chodí pre ňu na nákupy alebo doprevádza ju k lekárovi. Zhrnul, že všetky výdavky platí len on, aj keď má brata, ktorý žije a pracuje v Českej republike a sestru, ktorá pracuje v Anglicku. Poukazoval na povahu a okolnosti, za ktorých spáchal jednotlivé dopravné priestupky, na čo okresný súd už dostatočne výstižne poukazoval a tak nie je nutné to na tomto mieste opakovať. Z výpovedí poškodených W. a zástupcov Sociálnej poisťovne a Všeobecnej poisťovne vyplynul ich súhlas s prípadným konaním o uzavretí zmieru medzi obžalovaným a týmito poškodenými.
Pri výroku o treste bolo namieste zohľadniť spôsobený následok v podobe poškodenia zdravia poškodeného P. W., no zároveň aj to, že k náprave narušených vzťahov evidentne dochádza, keďže tento poškodený jednak súhlasil s prípadným konaním o uzavretí zmieru a jednak napriek trvaniu dočasného obmedzenia jeho doterajšieho života, počas liečby, sa o seba vedel postarať, nepotreboval pomoc inej osoby, len nemohol pracovať a pociťoval bolesti počas celej liečby, má jazvu na hlave, neuplatňoval si náhradu škody a podľa odborného vyjadrenia bol obvyklý spôsob života poškodeného veľmi mierne narušený znehybnením skĺbenia hlavy a krčnej chrbtice, mozog bol len ohrozený, no nebol poškodený. Majiteľ poškodeného vozidla, zamestnávateľ obžalovaného, poukazoval na výšku škody na vozidle 4.000,- eur, no s tým, že náhradu škody si v trestnom konaní neuplatnil.
Správa o povesti obžalovaného z miesta bydliska poukazovala na to, že obžalovaný je ženatý, otec dvoch detí, zamestnaný, zodpovedný, neužíval alkoholické nápoje ani iné návykové látky, požíva dobrú povesť pracovitého a priateľského človeka, pričom nebol riešený komisiou na ochranu verejného poriadku.
Odpis registra trestov nasvedčuje tomu, že v danom prípade ide u obžalovaného o prvé porušenie záujmov chránených Trestným zákonom.
Z pracovnej zmluvy obžalovaného vo firme Sergio s.r.o. a z jej dodatku č.1 vyplýva, že obžalovaný je zamestnaný od 01.04.2019 na pozícii vodič, závozník na dobu neurčitú pri základnej mzde 740,- eur / vrátane práce nadčas/, pričom podľa vyjadrenia tejto firmy, ak súd pristúpi k uloženiu trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, bude konateľ firmy nútený pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru s obžalovaným, lebo oprávnenie k vedeniu motorových vozidiel je eminentnou súčasťou výkonu jeho povolania a bez toho prestáva byť spôsobilý pre výkon zamestnaneckej činnosti. Treba poukázať na skutočnosť, že podľa oznámenie ÚPSVaR, manželka obžalovaného je nezamestnaná a v príslušnej evidencii je už od 27.01.2020. Obžalovaný s manželkou síce vlastnia rodinný dom od 2017 vo Veľkom Šariši, no ten je zaťažený záložným právom s úverom 42.020,- eur s mesačnou splátkou 181,61 eur.
Výpis z evidenčnej karty vodiča poukazuje na to, že za okolnosti, že obžalovaný je držiteľom oprávnenia viesť motorové vozidlá skupín C a C1 od 14.03.2017, od 24.01.2015 do 24.07.2020 bol postihnutý spolu za deväť priestupkov. Treba ale dodať, že ani v jednom prípade nešlo o priestupky závažnej povahy, obžalovanému nebol doposiaľ udelený žiaden zákaz činnosti zo strany správnych orgánov, ani v jednom prípade nedošlo k dopravnej nehode a obžalovaný po predmetnej dopravnej nehode, keď mu bolo ponechané oprávnenie viesť motorové vozidlá, nespáchal ďalší dopravný priestupok. To nasvedčuje záveru, že napriek uvedenému počtu dopravných priestupkov nejde o vyslovene nedisciplinovaného vodiča, na ktorého by bolo nevyhnutné, po zohľadnení ďalších skutočností, pôsobiť prísnejším trestom obmedzujúcim jeho vodičské oprávnenia.
Pri zachovaní zásady zdržanlivosti a primeranosti trestu, odvolací súd zistil prítomnosť takých výnimočných pomerov na strane obžalovaného, ktoré viedli k uloženiu trestu zákazu činnosti pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. f) Tr. zák.. Bolo namieste zohľadniť písomné vyjadrenie zamestnávateľa obžalovaného, ktorý je na jednej strane zjavne spokojný s prístupom obžalovaného k plneniu pracovných povinností a pracovnému výkonu, no na druhej strane poukazoval na to, že stratou vodičského oprávnenia obžalovaný stratí zamestnaneckú spôsobilosť. Dokazovaním nebolo spochybnené, že od obžalovaného je závislý vyšší počet osôb. Je vysoko pravdepodobné, že aktuálne by z hľadiska § 34 ods. 3 Tr. zák., dlhším trvaním trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá došlo k neúčelnému zásahu do stability jeho rodiny.
Preto krajský súd považoval za neprimerane prísne, aby dôsledkami uloženého trestu zákazu činnosti v konečnom dôsledku bolo výrazne negatívne ovplyvnené plnenie povinností obžalovaného voči spoločensky žiadúcej starostlivosti o viaceré osoby, ktoré sú na pomoc obžalovaného odkázané. Pri komplexnom hodnotení zistených okolností, v záujme predchádzania neprimeranému tlaku na rodinu obžalovaného v podobe dôsledkov dočasnej straty spôsobilosti vykonávať funkciu vodiča, bolo namieste zmierniť výmeru trestu zákazu činnosti. To v spojení s priaznivou možnosťou očakávania, že už trest zákazu činnosti vo výmere 6 mesiacov bude v spojení s primeraným finančným zásahom do pomerov obžalovaného predmetným trestom peňažným, viedlo k záveru, že v súlade s účelom trestu, jeho individuálnou a generálnou prevenčnou funkciou bude, ak odvolací súd sám o treste rozhodne tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku.
Hoci bol rozsudok napadnutý odvolateľom v podstate len v časti výroku o treste, a to výroku o treste zákazu činnosti, tento však tvorí s výrokom o uložení peňažného trestu a náhradného trestu odňatia slobody celok, a tak odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti rozhodol o celom výroku o treste, nakoľko nebolo dôvodné a v súlade so zásadou rýchlosti konania vracať vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný