Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-3183-1997.pdf
PDF · 71.69 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-1Er/3183/1997
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: EDMA spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Košiciach, Hlavná 20, IČO: 36 217 239 v zastúpení: JUDr. Marek Hrouda, advokát, so sídlom v Košiciach, Krmanova 16 proti povinnému: T. G., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v A., X. XX o vymoženie 104,62 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom, PhD.
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
Exekúciu z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 03.10.1997 domáhal u pôvodného súdneho exekútora JUDr. Jozefa Harricha vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 104,62 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz Mestského súdu v Košiciach, spis. zn. 44C/957/92 zo dňa 26.11.1992. Dňa 19.11.1997 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803* 002491 zo dňa 25.11.1997. Dňa 14.12.2015 doručil nový súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD. súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania exekúciu súd zastaví ak: a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci, ktoré sú z exekúcie podľa § 114 a 115 vylúčené, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) to ustanovuje tento zákon. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu úmrtia povinného a jeho nemajetnosti, ktorá bola konštatovaná v dedičskom konaní. Exekučný poriadok platný ku dňu začatia exekučného konania neupravoval ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného, preto súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa ust. § 61 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa ust. § 62 C. s. p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa ust. § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Za neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania treba jednoznačne pokladať nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle ust. § 61 C. s. p.. Označený povinný dňa 08.10.2003 zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu začatia exekučného konania ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 85,76 €. Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že trovy exekúcie znáša výlučne povinný. Oprávnenému môže súd, v danom prípade, uložiť povinnosť nahradiť priznané trovy exekúcie len za predpokladu, že mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a zároveň súd posudzuje, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku. Bez ohľadu na dôvod zastavenia exekúcie je súd toho názoru, že oprávnený pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia, a teda že povinný v priebehu exekučného konania zomrie, resp. že jeho majetok nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie. Pokiaľ by mal oprávnený zakaždým predvídať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie, resp. že sa stane nemajetným, priečilo by sa to podľa názoru súdu zámeru zákonodarcu ukladať povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie zásadne povinnému v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený okrem toho nemohol predvídať ani to, že sa súdnemu exekútorovi nepodarí vymôcť jeho pohľadávku v tak dlhom časovom horizonte (návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 03.10.1997 a návrh na zastavenie exekúcie bol súdnym exekútorom podaný dňa 14.12.2015), preto mu súd nemohol uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. V danom prípade súd nemohol uložiť povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie ani povinnému, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom bolo zastavené bolo zastavené pre nemajetnosť. Okrem toho súd vychádzal z ust. § 257 C. s. p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Súd tiež považuje za potrebné oznámiť účastníkom konania, že pôvodnému súdnemu exekútorovi, ktorému bolo udelené poverenie, JUDr. Jozefovi Harrichovi zanikol exekútorský úrad dňa 03.09.1999. Jeho náhradníkom sa stal súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné. (Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 357 C.s.p.)