Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_48Ek-2960-2021.pdf
PDF · 100.49 KB
No categories available
48Ek/2960/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: X. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. 2, XXX XX Y., zast.: JUDr. Jozef Pliešovský, advokát, Kukučínova 1, 036 01 Martin, proti povinnému: Z. Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XXXX/XX, XXX XX L., o vymoženie 38 203,67 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: František Radzo, so sídlom exekútorského úradu ul.Radlinského č. 1728/47, 02601 Dolný Kubín, pod sp. zn. 138EX 859/21, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2960/2021 zo dňa 10. 01. 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2960/2021 zo dňa 10. 01. 2022 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 48Ek/2960/2021 zo dňa 10. 01. 2022 vo výške 260,65 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 18. 08. 2021, domáhal od povinného vymoženia 38 203,67 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Martin, sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 01. 10. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 01. 10. 2010 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 18. 10. 2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: František Radzo, so sídlom exekútorského úradu ul.Radlinského č. 1728/47, 02601 Dolný Kubín, pod sp. zn. 138EX 859/21.
3. Uznesením sp. zn. 48Ek/2960/2021 zo dňa 10. 01. 2022, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavanie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.) a rozhodol, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 260,65 Eur (výrok II.). V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že povinný navrhol zastaviť exekúciu, a to z dôvodu premlčania resp. prepadnutia práva na uplatnenie vymáhaného nároku, teda námietky premlčania nároku obsiahnutého v exekučnom titule. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je uznesenie Okresného súdu Martin, sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 01. 10. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 01. 10. 2010. Súd opätovným preskúmaním exekučného titulu zistil, že ním bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 41 492,40 Eur spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 41 492,40 Eur od 12. 01. 2007 do zaplatenia, pričom v exekučnom konaní 48Ek/2960/2021 sa vymáha zostatok istiny v sume 38 203,67 Eur a príslušenstvo v podobe úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 41 492,40 Eur od 12. 01. 2007 do zaplatenia a úroku z omeškania 9,5 % ročne zo sumy 38 203,67 Eur od 23. 06. 2020 do zaplatenia, z dôvodu vymoženia sumy 2 097 Eur v starej exekúcii v konaní vedenom
súdnym exekútorom JUDr. Milanom Somíkom pod sp. zn. EX XXXX/XXXX, sp. značka Okresného súdu Martin XXEr/XXX/XXXX. Súd preskúmaním spisového materiálu mal za preukázané, že oprávnený podal v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOUNEK“) opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ku ktorému pripojil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie sp. zn. EX 1669/2011 zo dňa 23. 06. 2020, vydaného súdnym exekútorom: JUDr. Milan Somík v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Martin pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX (ďalej len „upovedomenie o zastavení starej exekúcie“), pritom predmetom starej exekúcie vedenej pod sp. zn. EX XXXX/XXXX bolo vymoženie nároku v prospech oprávneného z exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Martin, sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa 01. 10. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10. 2009 a vykonateľnosť dňa 01. 10. 2010. Poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. EX XXXX/XXXX bolo doručené pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 30. 06. 2011. Súd preskúmaním upovedomenia o zastavení starej exekúcie mal za preukázané, že v starej exekúcii došlo k vymoženiu nároku v prospech oprávneného vo výške 2 097,40 Eur. Oprávnený k opätovnému návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj oznámenie o ukončení exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia sp. zn. EX 1669/2011, zo dňa 14. 07. 2021, preskúmaním ktorého bolo zistené, že exekučné konanie vedené Okresným súdom Martin pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX bolo ukončené. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie vzniesol námietku premlčania voči pohľadávke oprávneného v sume 38 203,67 Eur s prísl., uplatňovanej v tomto exekučnom konaní. Súd poukázal na § 112 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Súd v exekučnom konaní mal za preukázané, že voči povinnému bolo začaté exekučné konanie za účelom vymoženia nároku z exekučného titulu vedené Okresným súdom Martin pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX, v rámci ktorého bola vedená stará exekúcia sp. zn. EX XXXX/XXXX. Pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené dňa 30. 06. 2011. Na základe uvedeného je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa začalo pôvodné exekučné konanie, bol podaný v rámci premlčacej lehoty podľa § 100 ods. 1 v spojení s § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka. Začatím pôvodného exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia, došlo podľa § 112 Občianskeho zákonníka k zastaveniu (spočívaniu) plynutia premlčacej lehoty podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to na celý čas trvania exekučného konania, v ktorom bola vedená stará exekúcia. Stará exekúcia EX XXXX/XXXX bola zastavená upovedomením o zastavení starej exekúcie zo dňa 23. 06. 2020, a na základe oznámenia o ukončení exekučného konania bolo pôvodné exekučné konanie vedené Okresným súdom Maritn pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX ukončené dňa 14. 07. 2021, a opätovný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 9 ods. 1 ZoUNEK, bol doručený súdu v exekučnom konaní dňa 18. 08. 2021, pričom doručením opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa začalo prebiehajúce exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 48Ek/2960/2021. Na základe uvedených skutočnosti je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj ku dňu rozhodnutia súdu v exekučnom konaní nárok oprávneného z exekučného titulu nie je premlčaný podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, v čoho dôsledku opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a v čase keď premlčacia doba neuplynula. Na základe uvedených skutočností súd v exekučnom konaní konštatuje, že povinným vznesená námietka premlčania bola realizovaná v čase, keď všeobecne záväzným právnym predpisom neuplynula premlčacia doba nároku oprávneného z exekučného titulu, ktorý bol uplatnený tak v pôvodnom exekučnom konaní, ako aj v novom exekučnom konaní. Súd v tomto bode poukazuje aj na § 9 ods. 2 ZoUNEK, v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, v čoho dôsledku súd v exekučnom konaní zdôrazňuje, že ZoUNEK stanovuje osobitnú premlčaciu dobu na premlčanie pohľadávok, ktoré boli vymáhané v starej exekúcii. Na základe uvedených skutočností súd považoval povinným namietaný dôvod na zastavenie exekúcie - námietka premlčania vymáhaného nároku z exekučného titulu, za nedôvodný a nezakladajúci zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Keďže povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, exekučný súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 260,65 Eur.
4. Proti uzneseniu sp. zn. 48Ek/2960/2021 zo dňa 10. 01. 2022 podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že sťažnosť proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP len tým že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Povinný má za to, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie súdu v plnom rozsahu.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril tak, že túto považuje za nedôvodnú a ďalšiu snahu vyhnúť sa povinnosti zaplatiť mu oprávnenú a dohodnutú sumu 41 492,40 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania , ktorú ako súdny zmier schválil príslušný súd dňa 01. 10. 2009. Oprávnený ďalej uviedol, že nevie aké dôkazy má alebo mal vykonať Okresný súd Banská Bystrica v tomto konaní, keď súd mal k dispozícii všetky zákonné podklady k tomu, aby rozhodol o pokračovaní vo vymáhaní pohľadávky oprávneného exekučne. Podľa názoru oprávneného boli splnené všetky podmienky a predpoklady uvedené v ZOUNEK tým, že stará exekúcia č. EX 1669/2011 bola zastavená a oprávnený podal v zákonnej lehote nový návrh, ktorý bol pridelený exekútorovi Fr. Radzovi. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom uviedol všetko podstatné k záveru, že žiadosť povinného o zastavenie exekúcie je nedôvodná a preto ju zamietol. S návrhom povinného na zastavenie exekúcie oprávnený nesúhlasil a žiadal v exekúcii ďalej pokračovať. Povinný si nesplnil svoj záväzok zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu za predaný rodinný dom a preto ho oprávnený musel žalovať na súde. Aj došlo k uzatvoreniu súdneho zmieru a povinný sa zaviazal spoločne s M. Kaplanovou zaplatiť sumu 41 492,40 Eur s 9,5 % úrokom z omeškania do 31. 12. 2009 , nesplnil to a preto je pohľadávka vymáhaná exekučne. Do zastavenia starej exekúcie exekútor vymohol len 2 097,40 Eur. Povinný trvalo býva v dome, ktorý mu oprávnený odpredal, bez toho, aby mu zaplatil dohodnutú kúpnu cenu a snaží sa za každú cenu tejto povinnosti vyhnúť. Oprávnený navrhol podanú sťažnosť zamietnuť a pokračovať v exekučnom konaní, zároveň žiadal, aby mu povinný bol zaviazaný nahradiť trovy konania - právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie v sume 249,78 Eur + rež. paušál 10,87 Eur, celkom spolu 260,65 Eur.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
11. Podľa § 244 CSP Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti
12. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
13. Podľa § 246 CSP ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
14. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
15. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
17. Podľa § 9 ods. 1 ZOUNEK ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
18. Podľa § 9 ods. 2 ZOUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
19. Podľa § 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
20. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia
21. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Súd napriek uvedenému nad rámec zákona dodáva:
22. Povinný odôvodnenie podanej sťažnosti obmedzil len na uvedenie zákonného znenia ustanovení CSP týkajúcich sa odvolacích dôvodov (§ 365 CSP a s odkazom na písm. e), f), a h) tohto paragrafu) bez ďalšej argumentácie. Povinný bol pritom v uznesení sp. zn. 48Ek/2960/2021 zo dňa 10. 01. 2022 riadne poučený, že voči uzneseniu (vyššieho súdneho úradníka) je možné podať sťažnosť a taktiež
o náležitostiach sťažnosti. Súd uvádza, že vzhľadom na obsah sťažnosti povinného nie je zrejmé, na základe akých skutočností by mal exekučný súd prijať závery o tom, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka nie je správne a malo by byť zrušené, prebiehajúca exekúcia nie je prípustná, v dôsledku čoho by ju mal súd zastaviť. Tvrdenia povinného sú bez uvedenia akýchkoľvek bližších konkrétností len tvrdeniami vo všeobecnej rovine a bez predloženia, príp. označenia dôkazov preukazujúcich pravdivosť týchto tvrdení, súd nemôže na ich podklade rozhodnúť a exekúciu zastaviť. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky.
23. Napriek uvedenému súd k napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka uvádza, že z uznesenia je zrejmý podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup, ktorý viedol vyššieho súdneho úradníka k záveru vyslovenému vo výroku rozhodnutia. Vyšší súdny úradník sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Sudca pritom odkazuje najmä na body 23 až 25 odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde sa vyšší súdny úradník zaoberal námietkou premlčania vznesenou povinným. Vzhľadom na občianskoprávny (spotrebiteľský) charakter vymáhaného nároku sa v danom prípade premlčanie posudzuje podľa Občianskeho zákonníka, ktorý v § 110 ods. 1 upravuje, že právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčí za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Pričom počas exekučného konania premlčacia lehota spočíva, čiže neplynie. Pre posúdenie námietky premlčania je ďalej podstatné to, že počas trvania exekučného konania sp. zn. 17Er/668/2010 vedeného Okresným súdom Martin premlčacia doba neplynula s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka. Sudca uvádza, že vyšší súdny úradník vzhľadom na uvedené správne konštatoval, že nedošlo k premlčaniu vymáhaného nároku z exekučného titulu. Súd zároveň dodáva, že prijatím ZOUNEKu zákonodarca zasiahol do prebiehajúcich (starých) exekučných konaní (t.j. exekučných konaní začatých podľa Exekučného poriadku pred 01. 04. 2017) tým spôsobom, že tzv. staré exekúcie po uplynutí rozhodnej doby ex lege zastavil. Uvedené však neznamenalo zánik vymáhaných pohľadávok, pretože zákonodarca nemohol zasiahnuť do ústavného práva oprávnených vlastniť majetok. V ustanovení § 9 ZOUNEK preto upravil pre oprávneného možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie, ktorý sa už bude spravovať novou právnou úpravou Exekučného poriadku, t.j. bude podliehať novým pravidlám exekučného konania a exekúcie, pričom rozhodnutie o podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie patrí do výlučnej právomoci oprávneného (veriteľa). Pre tento prípad súčasne osobitne upravil uplynutie premlčacích a prekluzívnych dôb vymáhaných pohľadávok v § 9 ods. 2 (pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby). V zásade bude platiť, že oprávnený v „začatom konaní riadne pokračuje“ aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona.
24. Súd dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo.
25. Súd preto dospel k záveru, že povinný ani v konaní o sťažnosti neuviedol ani nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno spočívalo na povinnom.
26. Zároveň súd konštatuje, že vyšší súdny úradník v uznesení sp. zn. 48Ek/2960/2021 zo dňa 10. 01. 2022 správne rozhodol, keď priznal oprávnenému ako účastníkovi úspešnému v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol) nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 260,65 Eur (ktorá bola v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
27. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a ani v podanej sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce zastavenie exekúcie, súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 48Ek/2960/2021 zo dňa 10. 01. 2022 považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
32. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekúcie za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie sa k sťažnosti. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto sťažnostnom konaní úspešný, keďže súd sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie sa oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 260,65 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon v sume 249,78 Eur a z režijného paušálu za rok 2022 v sume požadovanej oprávneným 10,87 Eur. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).