Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cb-56-2019.pdf
PDF · 159.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-21Cb/56/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: C.I.C. Jan Hřebec s.r.o., IČO : 267 58 733, so sídlo Na Zlaté Stezce 1075, Dobříš, Česká republika, zast. : JUDr. Mikuláš Pavlik st., advokát so sídlom Š. Kukuru 14, Michalovce, proti žalovanému : TZBtech s.r.o., IČO : 36 840 793, so sídlom M. Waltariho 7097/3, Piešťany, zast. : JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát so sídlom M. Waltariho 7, Piešťany, o zaplatenie 11 104 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrhy žalobcu a žalovaného na prerušenie konania sa zamietajú. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.104,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 11.104,- eur od 03.12.2015 do zaplatenia, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2019 sa žalobca domáhal vydania rozsudku , ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.104,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 11.104,- eur od 03.12.2015 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že objednávkou zo dňa 15.7.2015 (datována k 3.7.2015 a potom prepracovaná ) si žalovaný u žalobcu objednal vzduchotechnické jednotky podľa cenovej nabídky žalobcu č. XXKXXX-XXXXX zo dňa 10.7.2015. Dodacie podmienky boli upravené v objednávke. Na základe tejto skutočnosti bolo vydanie potvrdenie objednávky pre prvú, druhú a tretiu etapu zo dňa 4.8.2015 č. V. XXXXXX. Takto bola zmluvnými stranami dojednaná kúpna cena v celkové výške 111.041,- Eur. 3. Žalobca plnenie podľa kúpnej zmluvy žalovanému riadne vyhotovil a čom bola žalovaný informovaný. Na základe toho si žalovaným prebral predmet zmluvy o čom svedčia dodacie listy zo dňa 12.8.2015, 13.8.2015, 17.8.2015, 18.8.2015,19.8.2015, 24.8.2015, 1.9.2015. Na plnenie bola vystavená zálohová faktúra č. XXXXXXX zo dňa 8.7.2015 a so splatnosťou dňa 15.7.2015 na čiastku vo výške 33.564,- Euro. Tato faktúra bola uhradená dňa 13.7.2015. Ďalej bola vystavená zálohová faktúra č. XXXXXXX zo dňa 4.8.2015 so splatnosťou dňa 10.8.2015 na čiastku vo výške 33.373,- . Tato faktúra bola uhradená dňa 14.8.2015, 4 dny po splatnosti. Ďalej bola vystavená zálohová faktúra č. XXXXXXX zo dňa dne 12.8.2015 so splatnosťou dňa 19.8.2015 na čiastku vo výške 33.000,- Euro. Tato faktúra bola uhradená dňa 27.8.2015, teda osem dní po splatnosti. Dňa 1.9.2015 vystavil žalobca konečnú faktúru č. XXXXXXX na zvyšok kúpnej ceny, teda na čiastku 11.104 Euro so splatnosťou dňa 2.12.2015. Žalovaný neuhradil na faktúru č. XXXXXXX od jej vystavenia žiadnu sumu. O jednotlivých dlžných čiastkach bol žalobcom opakovane informovaný upomienkami (6.5.2016, 6.1.2016, 4.1.2016, 28.12.2015, 21.12.2015, 7.12.2015.) Naposledy bol žalovaný vyzvaný k úhrade predžalobnou upomienkou zo dňa 13.5.2016, ktorá bola zaslaná na sídlo žalovaného.
4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V zákonnom stanovenej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu vo veci samej odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s pohľadávkou žalobcu v celom rozsahu. Uviedol, že tvrdenie žalobcu že žalobca plnenie podľa kúpnej zmluvy žalovanému riadne vyhotovil, o čom bol žalovaný informovaný sa nezakladá na pravde, nakoľko žalobca tovar žalovanému nedodal riadne a včas, s jednotlivými dodavkami tovaru sa dostal do omeškania, nakoľko dodanie tovaru jednotlivých etáp prebiehalo po častiach v rámci viacerých dni, pričom jednotlivé tovary boli dodane až po termíne dodania, teda s oneskorením a zároveň nebol všetok tovar dodaný riadne a vzduchotechnická jednotka poz. c. XXN.XX bola dodaná s vadami. Na základe uvedeného si žalovaný u žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody a ostatných nárokov listom - Sankcie za nesplnenie dodavok v zmysle harmonogramu a odsúhlasenej objednávky zo dna 10.09.2015 na ktorý list odpovedal žalobca listom zo dna 29.10.2015) s tým, že oneskorenie dodavok žalobca potvrdil, za omeškanie a komplikácie sa žalobca ospravedlnil a žalovaným uplatnený nárok nepoprel. Právny zástupca žalovaného vyzval žalobcu listom - Výzva na zaplatenie náhrady škody a ostatných nárokov zo dna 02.12.2015 na úhradu pohľadávky žalovaného titulom náhrady škody, zľavy z kúpnej ceny a ostatných nárokov vo výške 15.063,48 EUR, ktorú sumu žalobca neuhradil. Následne žalovaný listom zo dna 04.12.2015 - Započítanie pohľadávok jednostranným úkonom v zmysle § 358 Obchodného zákonníka a § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka jednostranne započítal svoju vyššie uvedenú pohľadávku na pohľadávku žalobcu v zmysle faktúry c. XXXXXXX, vystavenej dňa 03.09.2015 na celkovú sumu 11.104,- EUR. Zároveň žalovaný vyzval žalobcu na úhradu zvyšnej časti žalovaného pohľadávky voči žalobcovi vo výške 3.959,48 EUR. Žalobca listom - Odmietnutí zápočtu pohľadávke zo dna 10.12.2015 zápočet žalovanému vrátil z dôvodu, že zmluvný vzťah sa riadi údajne Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu a započítanie tak nemá právnu oporu. Na základe uvedeného žalovaný zaslal žalobcovi list zo dna 14.01.2016 - Odpoveď' na Váš list zo dna 10.12.2015 (Odmietnuté zápočtu pohľadávok) a opätovne zaslanie započítania pohľadávok jednostranným úkonom v zmysle § 358 Obchodného zákonníka a §§ 580 a naslz. Občianskeho zákonníka, ktorým žalovaný opätovne žalobcovi zaslal započítanie pohľadávok v jeho originály, nakoľko žalovaný trval na svojich vyjadreniach. Predmetný jednostranný zápočet bol žalobcovi doručený. Na predmetný list žalobca už nereagoval, čim pohľadávka žalobcu jednostranným započítaním zanikla v celom rozsahu. Zánik nastal okamihom stretu pohľadávok spôsobilých na započítanie. 5. Z uvedeného je má žalovaný za preukázané , že žalobcom uplatňovaný nárok toho času neexistuje, teda nie je ani pravdivé žalobcove tvrdenie, že žalovaný neuhradil nič na faktúru c. XXXXXXX. Žalobca nie je oprávnený na vymáhanie žalovanej sumy, nakoľko tato jeho pohľadávka zanikla zápočtom v celom rozsahu, a teda neexistuje žiaden právny titul na jej opätovné zaplatenie a vymáhanie. 6. Taktiež uviedol, že žalovaný podal dna 11.04.2016 ako žalobca na Okresný sud Košice II návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu (príloha c. 8 odporu) voči žalobcovi tohto sporu (C.I.C. Jan Hrebec s.r.o.) na sumu 3.959,48 EUR s príslušenstvom, na základe čoho bol Okresným sudom Košice II vydaný Európsky platobný rozkaz dna 27.04.2016, spis. zn. 33Cb/63/2016 V predmetnom spore je žalovaná suma, ktorá je rozdielom pohľadávky žalovaného vo výške 15.063,48 EUR voči žalobcovi a ,,údajnej" pohľadávky žalobcu voči žalovanému (v zmysle faktúry c. XXXXXXX vo výške 11.104,- EUR), ktoré pohľadávky boli v ostatnom rozsahu vzájomne započítané. K uvedenému európskemu platobnému rozkazu podal žalobca tohto sporu odpor - Podanie odporu proti európskemu platobnému rozkazu 33Cb/63/2016 zo dňa 27.05.2016 , kde dôvodom na podanie odporu žalobca uvádza výlučne námietku miestnej a vecnej príslušnosti tunajšieho sudu. Žalobca ani v predmetnom odpore nijakým spôsobom nepoprel nárok žalovaného, nepoprel žalovanú sumu, nepoprel ani žiadne tvrdenia žalovaného uvedene v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Z uvedeného vyplýva, že žalobca uznal pohľadávku žalovaného v ostatnej výške, ako aj uznal uskutočnenie jednostranného zápočtu zo strany žalovaného, nakoľko v opačnom prípade by si svoju údajnú pohľadávku uplatňoval v tomto spore vedenom na Okresnom sude Kosice II pod spis. zn. 33Cb/63/2016, keďže sa jedna o uplatňovanie zostatku pohľadávky žalovaného, kde ostatná časť zanikla zápočtom voči pohľadávke žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto súdnom konaní na Okresnom sude Piešťany. Nakoľko je v súčasnej dobe vedene súdne konanie tykajúce sa zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeným objednávkou žalovaného c. XXXXXXX, teda tykajúci sa tej istej veci, žalovaný si uplatňuje prekážku litispendencie v tomto súdnom konaní. Nakoľko prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť', konanie začaté neskôr bude musieť' príslušný sud zastaviť'. 7. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril tak, že tvrdenia žalovaného v odpore sú v rozpore so skutočným stavom, žalobca nikdy a žiadnym spôsobom neuznal pohľadávku žalovaného v sume 15063,48 Eur a žiadnym spôsobom neuznal jednorázový zápočet žalovaného zo dňa 04.12.2015. žalovaný súdu síce predložil listinné dôkazy a len tie ktoré uznal za pre seba výhodné bez absencie iných
dôkazov ktorými disponuje. Takýmto dôkazom je napríklad vyjadrenie žalobcu doručené OS Košice II zo dňa 22.08.2016 k sp.zn. 33Cb/53/2016, kde v časti V k nároku žalobcu uviedol dôvody pre ktoré nárok žalovaného v tom spore neuznáva.( za celú dobu konania jasne nedefinoval svoj nárok, nedoložil aká škoda mu mala byť presne spôsobená a z akého dôvodu, žalobca nikdy nepredložil zoznam škôd a ušlého zisku, a výška škody tak ostáva v rovine tvrdení, aj keď by celkovú nárokovanú čiastku mal jasne preukázať, zápočet bol vykonaný neplatne, nakoľko pohľadávka nie je k akémukoľvek započítaniu spôsobilá aby mohla byť spôsobilá, musela by byť jasne vyčíslená a vyúčtovaná a muselo by byť zrejmé z akého právneho titulu je daná pohľadávka odvodená, žalovaný si započítal nepodloženú čiastku, ktorej výšku a vznik nepreukázal a o ako takú, sa jedná o pohľadávku neurčitú) Na vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 28.07.2020, v ktorom uviedol, že naďalej nesúhlasí s uplatňovanou pohľadávkou žalobcu v celom rozsahu. Má za to, že vzhľadom na námietku litispendencie, čo je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté neskôr musí príslušný súd zastaviť. V prípade že by súd konanie vedené na OS Košice II pod sp. zn. 33Cb/63/2016 nevyhodnotil ako konanie zakladajúce prekážku litispendencie, súhlasil s návrhom žalobcu aby súd prerušil konanie a navrhol prerušenie konania podľa § 163 C.s.p 8. V priebehu konania žalobca ( vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.02.2020) a žalovaný ( v podaní zo dňa 21.02.2022) navrhli prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/63/2016, ktorého rozhodnutie má mať podstatný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Žalobca v podaní zo dňa 23.02.2022 vyjadril s prerušením konania nesúhlas, s tým že na takýto postup nie sú dôvody. Podľa § 162 ods. 1 C.s.p písm. a) súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. 9. Citované ust. § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. predpokladá takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. je potrebné vykladať v súvislosti s § 193 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver (rozhodovanie o týchto otázkach v merite veci je pochopiteľne rovnako vylúčené). Ak bez vyriešenia týchto otázok nemôže súd pokračovať v konaní, konanie preruší a pokračuje v ňom až po odpadnutí tejto prekážky. 10. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 C.s.p. písm. a) nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33Cb/63/2016, sa nerieši otázka, ktorú by v prebiehajúcom konaní súd nebol oprávnený riešiť, otázku existencie nároku 11. žalovaného na náhradu škody môže riešiť ako otázku predbežnú. 12. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 13. Ust § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Samotná skutočnosť, že v konaní vedenom na OS Košice II sa na základe žaloby žalovaného voči žalobcovi rieši otázka vzniku, výšky a predpokladov náhrady škody žalovaného voči žalobcovi titulom oneskoreného a vadného plnenia z kúpnej zmluvy vlastníckeho práva k predmetnému bytu sama osobe nezakladá dôvod na prerušenie konania.Je nepochybné že v oboch konaniach ako jednu z predbežných otázok riešia súdy otázku vzniku, existencie, a následne výšky nároku na náhradu škody žalovaného voči žalobcovi a s tým spojenú účinnosť resp. neúčinnosť započítacieho prejavu žalovaného. „Teoretická možnosť“ rozdielneho posúdenia danej skutočnosti však nie je vzhľadom na tvrdenia strán v prebiehajúcom konaní a navrhnutné dôkazy dostatočným dôvodom na prerušenie konania, nakoľko otázku vzniku, existencie, výšky a následnej účinnosti resp. platnosti započítania takéhoto nároku voči nároku žalobcu môže súd posúdiť ako predbežnú bez čakania na
rozhodnutie v inom konaní v ktorom sa otázka existencie nároku rieši tiež ako otázka predbežná . Za uvedeného stavu z prihliadnutím na tvrdenia žalobcu a žalovaného by prerušenie konania, bolo v priamom rozpore s čl. 17 základných princípov C.s.p., ktorý súdu ukladá povinnosť postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom a konať hospodárne.´ 14. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania, súd návrhy žalobcu a žalovaného na prerušenie konania zamietol, a o zamietnutí návrhov rozhodol s poukazom na ust. § 162 ods. 3 C.s.p. až v rozhodnutí vo veci samej. 15. Žalovaný v priebehu konania namietal litispendenciu - a teda skutočnosť, že v skôr začatom konaní vedenom na OS Košice II medzi tými istými účastníkmi sa prejadnáva vec s tým istým predmetom konania, z ktorého dôvodu musí súd konanie zastaviť. Súd dospel k záveru že uvedená námietka litispendencie je nedôvodná nakoľko konanie vedené na OS Košice II sa síce týka tých istých strán sporu (žalobcu ako žalovaného, a žalovaného ako žalobcu) - predmet konania však nie je totožný s predmetom konania vedenom pred tunajším súdom. Pred tunajším súdom si žalobca uplatňuje nárok na nezaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 11104 eur, pričom v konaní na OS Košice II si žalovaný uplatňuje zaplatenie sumy 3.959,48 EUR Ako zostatku nárokov žalovaného na náhradu škody spôsobenú nedodaním tovaru riadne a včas. V oboch konania prichádza do úvahy riešenie rovnakých predbežných otázok, ktorý môžu mať vplyv na samotné rozhodnutie vo veci samej - t.j samotný predmet konania - ide však o dva samostatné (sporné) nároky, uplatnenie jedného nevytvára prekážku pre protistranu na uplatnenie druhého samostatnou žalobou, a nie je preto možné takéto konanie pre prekážku litispendencie zastaviť 16. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie postupne na 07.09.2021, 11.11.2021, 16.12.2021, 04.01.2022, 11.01.2022, 01.03.2022, 08.03.2022 a 17.03.2022. 17. Na základe žiadosti PZ žalovaného z dôvodu dočasnej PN právneho zástupcu žalovaného ( od 06.09.2021 resp. 05.11.2021) súd odročil pojednávania nariadené na 07.09.2021 a 11.11.2021. Z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní medzi stranami sporu súd odročil termín pojednávania nariadení na 16.12.2021 na žiadosť PZ žalovaného so súhlasom PZ žalobcu. 18. Na základe žiadosti PZ žalovaného z dôvodu dočasnej PN právneho zástupcu žalovaného ( od 03.01.2022) súd odročil pojednávania nariadené na 04.01.2022) a nariadil tri termíny pojednávaní na 01.03., 08.03.2022 a 17.03.2022. Z dôvodu trvajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti, podaním zo dňa 28.02.2022 PZ žalovaného požiadal o odročenie pojednávaní nariadených na 01.03. 2022 a 08.03.2022. Súd jeho žiadosti o odročenie predmetných pojednávaní vyhovel, pričom PZ žalovaného bol pri telefonickom upovedomovaní o vyhovení jeho žiadosti upozornení že termín pojednávania dňa 17.03.2022 o 14:15 hod zostáva v platnosti. 19. Dňa 15.03.2022 PZ žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie pojednávania nariadeného na 17.03.2022 z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti PZ žalovaného nakoľko dňa 15.03.2022 bol deň kontroly u lekára a tento deň je dňom kedy sa dozvedel o uvedenom dôvode pre ktorý žiada odročenie nakoľko jeho dočasná PN stále trvá, súčasťou žiadosti bolo aj vyjadrenie žalovaného že vzhľadom na doterajšie zastupovanie v tejto právnej veci a dĺžku sporu na osobnej účasti PZ žalobcu žalovaný trvá. 20. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti PZ žalovaného ( č.l. 364)vyplýva že toto bolo vystavené dňa 03.01.2022 od ktorého dňa je PZ žalovaného neschopný práce. V časti záznamy ošetrujúceho lekára je uvedených - absolvovaných celkovo 7 ošetrení alebo kontrol (13.1, 26.1, 03.2, 10.2, 18.2, 28.2, 15.3) s budúcim termínom ošetrenia resp. kontroly dňa 28.3.2022. 21. Súd po doručení žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania tomu to oznámil (telefonicky, e-mailom, ako aj zaslaním oznámenia od elektronickej schránky) že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na 17.03.2022 nevyhovel, nakoľko od PZ žalovaného možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, keďže dôvod pre ktorý žiada o odročenie pojednávania nenastal krátko pred pojednávaním (práceneschopnosť PZ žalovaného trvá od 03.01.2022) a súčasne súdu nepreukázal, že by žalovaný odôvodnene trval na osobnom zastúpení PZ žalovaného. 22. Dňa 16.03.2022 žalovaný e-mailom adresovaným súdu zaujal k oznámeniu súdu nasledujúce stanovisko v ktorom uviedol, že v danom prípade od PZ žalovaného nemožno spravodlivo žiadať, aby sa dal na uvedenom pojednávaní zastúpiť iným advokátom, nakoľko dôvod pre ktorý žiada o odročenie uvedeného pojednávania nastal krátko pred uvedeným pojednávaním, a to dňa 15.03.2022 (t.j. dva dni pred pojednávaním), a nie dňa 03.01.2022 ako uviedol súd vo svojom oznámení; PZ žalovaného dňa 15.03.2022 absolvoval kontrolu u lekára a v tento deň sa dozvedel, že jeho práceneschopnosť bude trvať aj naďalej (t.j. aj v čase konania uvedeného pojednávania); neopodstatnenosť uvedeného dôvodu nevyhovenia žiadosti o odročenie uvedeného pojednávania dňa 17.03.2022 vyplýva aj z doterajšieho
postupu súdu v konaní, a to, že pri odročovaní pojednávaní vytýčených na deň 01.03.2022 a deň 08.03.2022 z úplne rovnakých dôvodov (aj časových) na strane PZ žalovaného dôvod na neodročenie týchto pojednávaní súd nezistil (t.j. žiadosti PZ žalovaného o ich odročenie vyhovel) Ďalej uviedol, že v danom prípade PZ žalovaného súdu preukázal, že žalovaný odôvodnene trvá na jeho osobnom zastúpení na uvedenom pojednávaní dňa 17.03.2022; na jeho osobnom zastúpení odôvodnene trvá (vzhľadom na dĺžku sporov, ako aj vzhľadom na zložitosť sporu a jeho prepojenie s inými súdnymi konaniami), nakoľko PZ JUDr. Klieštenec žalovaného v danom spore ohľadne predmetnej pohľadávky zastupuje od samého začiatku (viac ako päť rokov), pričom ho zastupuje ohľadne predmetnej pohľadávky od samého začiatku nielen v tomto konaní vedenom na OS Piešťany č.k. 21Cb/56/2019, ale aj v prebiehajúcom súdnom konaní na OS Košice II č.k. 33Cb/63/2016, ktorého predmetom je tiež uvedená pohľadávka, a zastupoval žalovaného aj v konaní pred českým rozhodcovským súdom ohľadne tej istej pohľadávky. 23. Požiadal o prehodnotenie postoja (posúdenia) k žiadosti PZ žalovaného s tým, že v prípade vykonania uvedeného pojednávania (prejednania veci) to bude považovať za procesné nezákonné pochybenie zo strany súdu, ktorým prípadným nesprávnym procesným postupom dôjde k porušeniu práv žalovaného, aby ako žalovaný uskutočňoval jemu patriace procesné práva - došlo by k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. 24. Žalovanému súd na e-mail obratom oznámil, že súd zotrváva na rozhodnutí o žiadosti jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania nariadeného na 17.03.2022 a teda že tejto žiadosti nevyhovel nakoľko od PZ žalovaného možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, keďže dôvod pre ktorý žiada o odročenie pojednávania nenastal krátko pred pojednávaním (práceneschopnosť PZ žalovaného trvá od 03.01.2022) a zároveň súdu nepreukázal, že by žalovaný odôvodnene trval na osobnom zastúpení týmto advokátom t.j právnym zástupcom žalovaného 25. Z Plnomocenstva udeleného žalovaným PZ žalovaného na zastupovanie v konaní vedenom na OS Piešťany pod sp. zn. 21Cb/56/2019 dňa 05.02.2020 (č.l. 86) vyplýva, že žalovaný súhlasí s tým, aby splnomocnený advokát sa v prípade potreby dal zastúpiť podľa § 89 a nasl C.s.p a podľa zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii iným advokátom ako ďalším zástupcom, alebo sa dal zastúpiť svojim advokátskym koncipientom. V súvislosti s čím, zobral žalovaný na vedomie, že podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb patrí splnomocnenému advokátovi odmena za toto zastupovanie spoul s nárokmi na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. 26. Podľa § 180 C.s.p.Po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 27. Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 28. Podľa § 183 ods. 2 C.s.p. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. 29. Podľa § 183 ods. 3C.s.p. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 30. Podľa § 183 ods. 4 C.s.p. Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 31. Podľa § 184 ods. 1 C.s.p. Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. 32. Podľa § 17 ods. 1 veta prvá zákona č. 586/2003 o advokácii Ak bráni advokátovi, ktorý vykonáva advokáciu samostatne, vo vykonávaní advokácie akákoľvek prekážka a ak neurobí iné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov svojho klienta, je povinný bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď takáto prekážka vznikla, po dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu; o tom je povinný bezodkladne upovedomiť klienta. 33. K rozhodnutiu nevyhovieť žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania nariadeného na 17.03.2022 súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok sprísňuje dôvody na odročenie
pojednávania v záujme zrýchlenia a zhospodárnenia konania a eliminácie prieťahov v konaní. Na návrh strany môže byť pojednávanie odročené len za súčasného splnenia dvoch podmienok a to, že strana alebo jej zástupca sa nemôže dostaviť na pojednávanie a kumulatívne od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa novej právnej úpravy platí zásada, že od advokáta možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z tejto zásady existujú výnimky a to existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a tiež v prípade, ak strana, ktorú advokát zastupuje odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom. 34. Podľa názoru súdu, ani jedna z uvedených podmienok v danom prípade nebola splnená. Zo žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania vrátane priloženého potvrdenia o dočasnej PN je zrejmé že dočasná práceneschopnosť PZ žalovaného začala 03.01.2022 ( ku dňu 15.03.2022, kedy PZ žalovaného požiadal o odročenie pojednávania teda trvala viac ako 2 mesiace, pričom PZ žalovaného mal v uvedenom období absolvovať celkovo 6 kontrol alebo ošetrení, so siedmou kontrolou dňa 15.03.2022, pričom ani zo žiadosti o odročenie pojednávania ani z predmetného potvrdenia nie je zrejmé z akých dôvodov sa PZ žalovaného domnieval že až na kontrole dňa 15.03.2022 sa dozvie o dôvode pre ktorý sa nebude môcť pojednávania dňa 17.03.2022 zúčastniť, resp. z akých okolností prípadu vyplýval dôvodný predpoklad že aj napriek skutočnosti že jeho dočasná práceneschopnosť trvá od 03.01.2022, sa domnieval sa že pojednávania dňa 17.03.2022 zúčastní a až 15.03.2022 mu bola táto jeho domnienka vyvrátená. Je povinnosťou strany sporu ako aj jej právneho zástupcu oznámiť súdu dôvod pre ktorý navrhuje odročenie bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel, mohol dozvedieť alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti tento mohol predpokladať. Súd má za to, že v danom prípade mohol PZ žalovaného s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať (už pri podávaní žiadosti o odročenie pojednávaní nariadených na 01.03. a 08.03.2022), že v prípade ak u neho nebudú splnené podmienky na ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti po kontrole dńa 15.03.2022, nebude sa môcť uvedeného pojednávania zúčastniť z dôvodu dôležitého na jeho strane (dočasná pracovná neschopnosť). Ako však vyplýva z uvedeného daný dôležitý dôvod na strane PZ žalovaného nevznikol krátko pred pojednávaním 17.03.2022, nakoľko 15.03.2022 mu po vykonaní kontroly, len nebola ukončená dočasná pracovná neschopnosť, trvajúca od 03.01.2022 s určením kontroly na 28.03.2022. 35. Z vyjadrenia v žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania ako aj stanoviska žalovaného k zamietnutiu uvedenej žiadosti vyplýva, že tento trvá na zastúpení PZ žalovaného z dôvodov doterajšieho zastupovanie v tejto právnej veci, dĺžky sporu a zložitosť sporu, keďže tento ho zastupuje v predmetnom spore od začiatku viac ako 5 rokov a zastupuje ho aj v konaní vedenom na OS Košice II 33Cb/63/2016 a zastupoval ho aj v konaní pred českým rozhodcovským súdom. 36. Je zrejmé, že žalovaný v čase podávania žiadosti o odročenie pojednávania jeho právnym zástupcom trvá na osobnom zastúpení PZ žalovaného, súd však dospel k záveru, že žalovaný súdu nepreukázal, že by na osobnom zastúpení PZ žalovaného trval odôvodnene. 37. Samotné tvrdenie o dĺžke sporu a jeho zložitosti, súd vyhodnotil ako nedôvodné nakoľko aj keď žaloba v predmetnej veci napadla na tunajší súd v roku 2019 (november), v konaní do 17.03.2022 nebolo vykonané ani jediné pojednávanie, pričom pojednávania boli opakovane odročované predovšetkým z dôvodov na strane PZ žalovaného. Predmetná právna vec nevykazuje známky takej zložitosti, že by bolo vylúčené substitučné zastúpenie advokátom prípadne aj advokátskym koncipientom. Poukázať treba predovšetkým na skutočnosť, že žiadna zo strán (aj napriek pomerne prísne nastavenej koncentrácii konania) okrem už predložených a protistranám doručených listinných dôkazov nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy ( výsluchy, znalecké posudky, odborné vyjadrenia). Rozhodcovské konanie bolo zastavené z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky a konanie na Os Košice II síce vyžaduje riešenie niektorých zhodných predbežných otázok, avšak samotné zastupovanie žalovaného PZ žalovaného v predmetných konaniach odôvodnenosť trvania na osobnom zastúpení PZ žalovaného na pojednávaní nepodopiera. Pričom súd musí uviesť, že dôvody pre ktoré žalovaný trvá na osobnom zastúpení právnym zástupcom sú v rozpore s obsahom samotného plnomocenstva na zastupovanie v predmetnom konaní, kedy dňa 05.02.2020 vyjadril súhlas aby sa PZ žalovaného ako splnomocnený advokát v prípade potreby dal zastúpiť iným advokátom ako dalším zástupcom prípadne aj svojim advokátskym koncipientom. Argumenty žalovaného z ktorých odvodzuje svoje trvanie na osobnom zastúpení advokátom, tak majú charakter bežného zastupovania advokátom v sporoch medzi podnikateľmi a nenastoľujú stav výnimočnosti, ktorí by bránil možnosti spravodlivo žiadať od takéhoto advokáta aby sa dal v konaní zastúpiť, pričom vzhľadom na obsah plnomocenstva vyznievajú v kombinácii s už uvedeným špekulatívne a majú v podstate charakter obštrukcie. 38. K skutočnosti, že od PZ žalovaného možno spravodlivo žiadať aby sa dal v konaní zastúpiť súd uvádza, že vzhľadom na okolnosti prípadu, nakoľko jeho dočasná PN trvá od 03.01.2022, tomuto v zmysle § 17 ods. 1 zákona o advokácii vyplývala povinnosť v prípade ak mu vo výkone advokácie bráni
akákoľvek prekážka (teda aj dočasná PN) bezodkladne urobiť opatrenia na ochranu práv a záujmov svojho klienta alebo b)bezodkladne, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa vzniku takejto prekážky po dohode s iným advokátom ustanoviť ho za svojho zástupcu. 39. Iným opatrením na ochranu práv a záujmov klienta - žalovaného v danom prípade jednoznačne nielen mohlo ale aj malo byť substitučné splnomocnenie iného advokáta na zastupovanie v konaní (prípadne zastúpenie advokátskym koncipientom). Oprávnenie postupovať takýmto spôsobom PZ žalovanému vyplývalo priamo z udeleného plnomocenstva. 40. Samotná skutočnosť, že súd vyhovel žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávaní nariadených na 01.03. a 08.03.2022 nezakladá žiadnym spôsobom nárok na odročenie pojednávania nariadeného na 17.03.2022. 41. Vzhľadom na uvedené je možné skonštatovať že v danom prípade dôvod na strane právneho zástupcu žalovaného nevznikol krátko pred pojednávaním dňa 17.03.2022, žalovaný súdu nepreukázal že by na osobnom zastúpení advokátom - PZ žalovaného trval odôvodnené, bolo možné od PZ žalovaného spravodlivo žiadať aby s dal v konaní zastúpiť iným advokátom. 42. Žiadosť o odročenie pojednávania preto bola nedôvodná a súd jej preto nevyhovel, o čom bol PZ žalovaného obratom riadne upovedomený. 43. Na pojednávanie dňa 17.03.2022 sa nedostavili PZ žalobcu a PZ žalovaného. PZ žalobcu a PZ žalovaného svoju neúčasť ospravedlnili. PZ žalobcu súhlasil s pojednávaní v jeho neprítomnosti . Nakoľko súd žiadosti PZ žalovaného o odročenie pojednávania, nevyhovel, o čom bol upovedomený e-mailom a telefonicky 15.03.2022 a súčasne aj žalovaný e-mailom 16.03.2022, súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti PZ žalobcu a PZ žalovaného podľa § 180 C.s.p. 44. Súd vykonal dokazovanie všetkými v predmetnom konaní žalobcom a žalovaným navrhnutými listinným dôkazmi a to: objednávka zo dňa 15.07.2015, e-mail zo 14.10.2019, nabídka z 10.07.2015 - č.l. 6, potvrdenie objednávky - e-mail zo dňa 04.08.2015, faktúrami č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, dodacími listami z 12.08.215,13.08.2015, 17.08.2015, 18.08.2015, 19.08.2015, 24.08.2015, 01.09.2015, upomienkami z 06.05.2016, 06.01.2016, 04.01.2016, 28.12.2015, 21.12.2015, 07.12.2015, ako aj predžalobnou upomienkou z 13.05.2016, prílohami č. 2-10 odporu žalovaného vrátane podacích lístkov ( list z 10.09.2015, 29.10.2015, výzva z 02.12.2015, list z 04.12.2015, list z 10.12.2015, list z 14.01.2016, potvrdenie OS KE II z 11.04.2016, európsky platobný rozkaz, odpor proti európskemu platobnému rozkazu vrátane všeobecných obchodných podmienok žalobcu), vyjadrením žalobcu (ako žalovaného k sp.zn 33Cb/63/2016 (č.l. 143 a nasl spisu), žaloba o zaplatenie sumy 11104 Eur zo dňa 16.05.2016 podaná na Rozhodčí soud pri Hospodárske komore ČR, usnesení rozhodčího soudu pri Hospodárske komore ČR zo dňa 19.07.2016, vyjadrenia strán č.l. 336, 328 a 330) 45. Súd konštatuje že žiadnej zo sporových strán nezamietol návrh na vykonanie dokazovania, t.j. vykonal všetky dôkazy stranami navrhnuté a predložené. 46. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. 47. Na základe objednávky zo dňa 15.07.2015 si žalovaný u žalobcu objednal vzduchotechnické jednotky podľa cenovej nabídky žalobcu č. XXKXXX-XXXX v celkovej sume 110 241 eur. Platobné podmienky boli dojednané spôsobom že 30% sa platí pri objednaní, 60% pri dodaní a 10% - konečná faktúra najneskôr do 90 dní od dodania poslednej etapy. Plnenie podľa zmluvy žalobca riadne dodal od 12.08.2015 do 01.09.2012. žalobca žalovanému vystavil faktúry č. XXXXXXXX na sumu 33564 eur, faktúru č. XXXXXXX na sumu 33373 eur a faktúr uč. XXXXXXX na sumu 33000 eur, spolu vo výške 99937 eur, ktoré žalovaný uhradil platbami dňa 13.07.2015 , 14.08.2015 a 27.08.2015. Konečnú faktúru na sumu 11104 eur č. XXXXXX vystavil žalobca žalovanému dňa 01.09.2015, pričom žalovaný do dnešného dňa konečnú faktúru vo výške 11104 eur neuhradil. Žalobca sa dostal so skutočnými termínmi dodania jednotlivých etáp do omeškania tak že celkovo omeškanie za I až IV etapu trvalo v súčte 15 dní. Listom zo dňa 02.12.2015 - výzva na zaplatenie náhrady škody - žalovaný žalobcovi oznámil, že nedoručením tovaru do miesta určenia riadne a včas vznikla žalovanému škoda titulom viac nákladov v celkovej výške 11345 Eur spočívajúcich najmä zo zabezpečenia príslušných mechanizmov vrátane pracovníkov potrebných na kompletizáciu dodávky. Nakoľko táto škoda vznikla protiprávnym konaním žalobcu, zodpovedá za ňu a je povinný ju nahradiť. Na základe toho si žalovaný listom u žalobcu uplatnil náhradu škody vo výške 11 345 eur. 48. Žalovaný listom zo dňa 04.12.2015 - započítanie pohľadávok jednostranným úkonom jednostranne započítal svoju pohľadávku 11 345 eur (titulom náhrady škody) vyplývajúcej z porušenia povinnosti dodať tovar riadne a včas) voči pohľadávke žalobcu vo výške 11 104 eur vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXX.
49. Listom zo dňa 10.12.2015 žalobca vrátil žalovanému započítanie pohľadávok ako nedôvodné a pohľadávku splatnú 02.12.2015 považoval naďalej za neuhradenú.Listom zo dňa 14.01.2016 žalovaný žalobcovi opätovne zaslal započítanie pohľadávok zo dňa 04.12.2015.V konaní vedenom na Okresnom súde Košice pod sp. zn. 33Cb/63/2016 sa žalovaný v postavení žalobcu voči žalobcovi ako žalovanému domáha zaplatenia sumy 3959,48 eur, pričom uplatnená suma má byť zostatkom nárokov žalovaného vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu so žalobcom vo výške 15063,48, pričom žalovaný uskutočnil dňa 04.12.2015 započítanie vzájomných pohľadávok jednostranným úkonom vo výške 11104, na základe čoho došlo k zániku vzájomných pohľadávok vo výške 11 104 a žalovaný eviduje voči žalobcovi zostatok pohľadávky vo výške 3959,48 eur. Okresný súd Košice II vo veci vydal európsky platobný rozkaz ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel, voči predmetnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom vzniesol námietku vecnej a miestnej príslušnosti súdu ako aj námietku právomoci rozhodcovského súdu. Poukázal na VOP a skutočnosť, že všetky vydané dokumenty - návrhy a potvrdenia na ne odkazujú. V priebehu konania žalobca zaslal OS KE II vyjadrenie v ktorom okrem iného uviedol, že súčasťou každej nabídky je odkaz na VOP, že žalovaný nedoložil aká škoda mu mala byť presne spôsobená a z akého dôvodu, nepredložil presný zoznam škôd a ušlého zisku. Zápočet bol prevedený neplatne nakoľko pohľadávka žalobcu nie je k započítaniu spôsobilá, musela by byť jasne vyčíslená a vyúčtovaná a muselo by byť zrejmé z akého právneho titulu je odvodená. Výška pohľadávky žalovaného na náhradu škody je nepodložená, jej vznik a výška nie je preukázaná a ide o pohľadávku neurčitú. 50. Vo vyjadrení č.l. 328 PZ žalovaného požiadal o rozhodnutie vo veci, nesúhlasil s odročením pojednávania a poukázal na skutočnosť že od strany možno vždy spravodlivo požadovať aby sa nechala zastupovať inou osobou. 51. Vo vyjadrení č.l. 330 žalovaný poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn 22Cdo/4496/2018 s tým, že opakované ospravedlnenie právneho zástupcu by nemalo byť akceptované. 52. Vo vyjadrení č.l. 336 sa žalovaný vyjadril k vznesenej námietke litispendencie tak, že v konaní na Okresnom súde Košice II sa týka, úplne iného nároku ako v tunajšom konaní, kde sa prejednáva nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú žalobca v celom rozsahu uznal. Vyjadril nesúhlas so zastavením ale aj prerušením konania. Poukáza na uznesenie Rozhodčího soudu pri Hospodárske komore ČR zo 19.07.2016 , ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci. 53. Žalobca má sídlo v Českej republike, žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu. 54. Podľa článku 1 bod 1 NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len Nariadenie) účinného od 10.1.2015, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpo- vednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci 55. Podľa článku 4 bod 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 56. Podľa článku 7 bod 1 Nariadenia, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby: - pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať, - pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a). 57. Podľa článku 25 bod 1 Nariadenia, ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. 58. Podľa článku 26 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia, má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci alebo, ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. 59. Žalovaný má sídlo na území Slovenskej republiky v obvode Okresného súdu Piešťany , ktorý je všeobecným súdom žalovaného. Pretože v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Nariadenia je daná príslušnosť súdov SR, je daná aj právomoc súdov SR na konanie v tejto veci.
60. Pokiaľ ide o rozhodné právo, ktoré má byť aplikované na vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd pri jeho určovaní vychádzal z ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 <aspi://module='EU'&link='32008R0593'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o rozhodnom práve pre zmluvné vzťahy (Rím I) [ďalej aj "nariadenie Rím I"], 61. Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo musí byť jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo jej časť. Súd vzhľadom na skutočnosť, že nebolo preukázané, že by VOP žalovaného tvorili obsah dojednanej zmluvy, resp. že by na ne táto zmluva odkazoval, dospel k záveru, že k právne relevantnej voľbe práva medzi žalobcom a žalovaným nedošlo. 62. Podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Rím I pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo , ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: a/ zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; b/ zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého poskytovateľa služieb. Podľa čl. 4 ods. 2 nariadenia Rím I ak sa na zmluvu nevzťahuje odsek 1 alebo ak sú prvky zmluvy pokryté viac ako jedným z písmen a/ až h/ odseku 1, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu zmluvnej strany, ktorá má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu. (3) Ak je zo všetkých okolností veci zrejmé, že zmluva má zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odseku 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny. 63. Podľa čl. 3, bodu 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 64. Podľa čl. 4, bodu 1 Rímskeho Pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa pri zmluve o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu; 65. Vzhľadom k tomu, že zmluvné strany si v tomto prípade nezvolili právny poriadok, ktorým sa budú riadiť ich záväzkovo-právne vzťahy a medzi stranami bola uzavretá zmluva o predaji tovaru, a predajca .t. žalovaný má sídlo na území Českej republiky , platí v zmysle čl. 4, bod 1 písmeno a) nariadenia Rím I pre účastníkov konania právny poriadok Českej republiky. 66. Z usnesení rozhodčího soudu pri Hospodárske komore ČR zo dňa 19.07.2016 vyplýva, že rozhodcovské konanie bolo zastavené z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdupre rozhodovanie sporu, preto toto konanie aj keď sa týka tých istých účastníkov a predmetu konania nemôže tvoriť prekážku veci rozhodnutej (nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo rozhodnuté vo veci samej). Keďže bolo právoplatne skončené netvorí taktiež ani prekážku veci začatej. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský súd v podstate odmietol svoju právomoc ešte pred samotným začatím prebiehajúceho konania a žiadna strana v priebehu konania pri prvom úkone jej patriacom nevzniesla námietku právomoci z dôvodu právomoci rozhodcovského súdu, rozhodcovskou doložkou sa súd viac nezaoberal. 67. Podľa § 2079 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje , že kupujúcemu odovzdá vec, ktorá je predmetom kúpy a umožní mu nadobudnúť vlastnícke právo k nej a kupujúci sa zaväzuje , že vec prevezme a zaplatí predávajúcemu kúpnu cenu. 68. Podľa § 1968 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Dlžník nie je za omeškanie zodpovedný, ak nemôže plniť v dôsledku omeškania veriteľa. 69. Podľa § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka, od dlžníka, ktorý je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, žiadať zaplatenie úrokov z omeškania, okrem prípadu ak dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úrokov z omeškania ustanoví vláda nariadením; ak si strany výšku úrokov z omeškania nedohodnú, považuje sa za dohodnutú takto stanovená výška. 70. Podľa § 1982 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka ak si strany dlhujú vzájomné plnenie rovnakého druhu, môže každá z nich prehlásiť voči druhej strane, že svoju pohľadávku započítava proti pohľadávke druhej strany. K započítaniu možno pristúpiť, akonáhle strane vznikne právo na uspokojenie vlastnej pohľadávky a plniť si svoj vlastný dlh. 71. Započítaním sa obe pohľadávky rušia v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, ak sa nekryjú v celku, započítava sa pohľadávka obdobne ako pri plnení. Tieto účinky nastávajú v okamihu, keď sa obe pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
72. Podľa § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného správcu a člena orgánu právnickej osoby ustanoveného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného vestníka a verejných registrov právnických a fyzických osôb, výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. 73. Z vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané ( a medzi stranami to bolo aj nesporné) že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať pre žalovaného v 4 etapách vzduchotechnické jednotky a žalovaný sa zaviazal tieto vzduchotechnické jednotky prevziať a zaplatiť za ne kúpnu cenu 111041 eur. Taktiež mal súd za preukázané, že k dodávkam dojednaného tovaru žalobcom žalovanému došlo (z omeškaním v súhrne 15 dní v súčte všetkých 4 etáp) pričom posledná etapa bola odovzdaná 01.09.2015, a žalovaný žalobcovi do dnešného dňa uhradil sumy 33564 a 33 373 a 33 000 eur. Neuhradená ostala posledná faktúra č. XXXXXXX na sumu 11 104 eur so splatnosťou dňa 02.12.2015. 74. V podanom odpore žalobca uviedol, že všetok tovar nebol dodadný riadne a vzduchotechnická jednotka č. XXN.XX bola dodaná s vadami. Svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nepreukázal , z obsahu žaloby a podaného odporu resp. vyjadrení žalovaného taktiež nevyplýva v akej výške uplatnil nárok zľavu z kúpnej ceny. Vady tovaru - vzduchotechnickej jednotky tak zostali nepreukázané a nepreukázaná ostala aj existencia a výška prípadnej primeranej zľavy. 75. Samotná skutočnosť, že v konaní na OS Košice žalobca ako žalovaný vrámci podaného odporu namietal predovšetkým vecnú a miestnu príslušnosť súdu nie je podľa názoru súdu dostačujúca aby takéto správanie vyhodnotil ako uznanie záväzku resp. pohľadávky patriacej žalovanému, práve naopak podaním odporu dáva strana sporu najavo skutočnosť, že pohľadávku tak ako bola priznaná vo výroku platobného rozkazu neuznáva, predovšetkým v kontexte keď súčasne podľa obsahu namietal samotnú právomoc všeobecného súdu vzhľadom na rozhodcovskú doložku. Žalobca sa v predmetnom konaní vedenom na OS Košice po podaní odporu zároveň veľmi obsiahlo a podrobne vyjadril k nedôvodnosti uplatňovaného nároku, a preto súd nemá pochybnosti o tom že jeho konanie resp. úkony vrámci predmetného konania nie je možné považovať za uznanie nároku žalovaného. 76. Za podstatné z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, jeho existencie a výšky súd považuje samotné započítanie vykonané žalovaným vykonané dňa 02.12.2015 voči pohľadávke uplatnenej žalobcom v tomto konaní, nakoľko Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných spôsobov zániku záväzku, pričom z povahy započítania vyplýva, že osoba - v tomto prípade žalovaný - uskutočňujúca započítací úkon nepopiera pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Obrana žalovaného jednoznačne stojí na premise že pohľadávka žalobcu vznikla a existovala v ním uplatnenej výške, táto však v dôsledku ním vykonaného započítacieho úkonu ku dňu stretu vzájomných pohľadávok práve v dôsledku tohto jednostranného započítacieho úkonu zanikla. 77. Ak súd vyhodnotí započítanie pohľadávky ako platný úkon, žalobu z tohto dôvodu zamietne do výšky navzájom zaniknutých záväzkov - súd teda samostatným výrokom nerozhoduje pri procesnej obrane spočívajúcej v kompenzačnej námietke o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Kompenzačný úkon a jeho právne účinky posudzuje súd ako predbežnú otázku a vysporiada sa s ňou v odôvodnení zamietavého výroku rozhodnutia vo veci samej. 78. Podmienkou platného jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť a existencia (dôvodnosť) pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť a pod ktorou je potrebné rozumieť spôsobilosť pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie. Pokiaľ sa prejaví snaha započítať pohľadávku, ktorej pravosť a výška sú sporné, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej pohľadávky. Z tohto dôvodu je možné jednostranne započítať aj takú pohľadávku, ktorú druhá strana spochybnila, resp. ju neuznala - súd sa v takom prípade musí zaoberať dôvodnosťou tejto pohľadávky, t. j. riadne ju posúdiť a až po tomto posúdení rozhodnúť. 79. Nakoľko žalovaný si vyčíslil nárok na náhradu škody vo výške 11345 eur (a žalovaný tento nárok opakovane spochybnil) a tento nárok si započítal dňa 02.12.2015 voči nároku žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXX vo výške 11104 eur, musel sa súd prvej inštancie týmto započítacím úkonom zaoberať tak, ako by sa zaoberal s námietkou zaplatenia dlhu, bolo potrebné posúdiť nielen výšku ale predovšetkým existenciu pohľadávky, ktorá bola započítacím úkonom žalovaného započítaná. A práve vyriešením tejto otázky, bolo možné dôjsť k záveru, či medzi účastníkmi došlo k účinnému započítaniu. vzájomných pohľadávok, a tým k zániku práva tvoriaceho predmet žaloby. 80. Súd dospel k záveru, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky na náhradu škody vo výške 11 345 eur, ktorú jednostranným úkonom listom zo dňa 04.12.015 započítal voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie vyplývajúcej z faktúry č. XXXXXXX na sumu 11104 eur. Žalobca
taktiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že vzduchotechnická jednotka poz. c. XXN.XX bola dodaná s vadami. 81. Ostalo len tvrdením žalovaného obsiahnuté v písomnom vyjadrení že škoda vo výške 11345 eur mala spočívať vo viac nákladoch spočívajúcich najmä zo zabezpečením príslušných mechanizmov vrátane pracovníkov potrebných pre kompletizáciu dodávky, uvedená výška škody nebola nijak presnejšie špecifikovaná a z predmetného tvrdenia nie je zrejmý ani príčinný súvis vzniku uvedených nákladov s porušením povinnosti žalobcu dodať tovar do miesta určenia riadne a včas. 82. Súd mal za preukázané že žalobca sa v rámci plnenia jednotlivých etáp dodávok omeškal v súčte o 15 dní, z vyjadrení žalovaného, predložených listinných dôkazov a jeho tvrdení však nie je preukázané že v dôsledku tohto omeškania žalobcovi skutočná škoda prípadne ušlý zisk vznikli a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu (nedodanie tovaru včas) a vznikom škody, taktiež nebola žiadnym spôsobom preukázaná ani výška škody. Žalovaný teda z výnimkou porušenia zmluvnej povinnosti žalobcom nepreukázal ďalšie obligatórne predpoklady vzniku nároku na náhradu škody (vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti). 83. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú v celom rozsahu keďže žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu na základe ktorej sa žalobca zaviazal dodať pre žalovaného v 4 etapách vzduchotechnické jednotky a žalovaný sa zaviazal tieto vzduchotechnické jednotky prevziať a zaplatiť za ne kúpnu cenu 111041 eur. žalovaný žalobcovi do dnešného dňa uhradil 99937 eur. Neuhradená ostala posledná faktúra č. XXXXXXX na sumu 11 104 eur so splatnosťou dňa 02.12.2015. 84. Súd dospel k záveru, že podľa ustanovení § 1968 a § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka s poukazom na ustanovenie § 2 Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne, čo zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou ´bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, teda ku dňu 01.07.2015, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, a to zo sumy 11104 € od 03.12.2015 až do zaplatenia, nakoľko žalovaný mal podľa vystavenej faktúry zaplatiť cenu za konečnú faktúru č. XXXXXXX najneskôr v deň jej splatnosti, teda dňa 02.12.2015 a nasledujúcim dňom, teda dňom 03.12.2015, sa dostal s plnením do omeškania. 85. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 86. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní vzhľadom na vyhovenie žalobe plne úspešní, preto mu súd priznal (pričom súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne umožňovali túto náhradu mu nepriznať) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. 87. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.