Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-70-2018.pdf
PDF · 86.59 KB
No categories available
7Csp/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: X. B. A. - P., A.. XX.XX.XXXX, W. S. Š. XX, XXX XX F.Š., X. Q. A. - P., A.. XX.XX.XXXX, W. S. Š. XX, XXX XX F., právne zastúpení: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátpm so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpenému: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.
III. Žalobcovia majú vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2018 žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie v sume 549 Eur. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/189/2015 o vydanie bezdôvodného obohatenia boli ako žalobcovia v postavení spotrebiteľov úspešní. Súd zaviazal žalovaného vydať im bezdôvodné obohatenie, pričom rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/61/2016 zo dňa 29.09.2016. Ako spotrebitelia si uplatňujú satisfakciu za porušenie ich spotrebiteľských práv, keďže sa museli brániť podaním pôvodnej žaloby.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 08.06.2018, v ktorom žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, aby konaním žalovaného došlo k spôsobeniu nejakej ujmy v neprospech žalobcov. Od uvedeného momentu od vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli zo strany žalovaného požadované žiadne ďalšie úhrady titulom Zmluvy o revolvingovom úvere. Medzi stranami sporu neexistujú žiadne ďalšie vzájomné nároky. Žalovaný napadol dôvodnosť nároku na uplatňované finančné zadosťučinenie a uviedol, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva. 3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobcov, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 9C/189/2015, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 9C/189/2015 - 26 zo dňa 23.11.2015 súd žalobu žalobcu v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 14.10.2015 zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 549,60 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu 1. stupňa vyplýva, že súd vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah z bezdôvodného obohatenia, pričom išlo o plnenie bez právneho dôvodu, keďže k vzniku zmluvy nedošlo. Žalovaného zaviazal vydať v prospech žalobcov bezdôvodné obohatenie. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/61/2016 - 46 zo dňa 29.09.2016, v ktorom odvolací súd konštatoval, že žiadosť o poskytnutie úveru obsiahnutá v bode 5 Zmluvy o revolvingovom úvere predstavuje návrh na uzavretie zmluvy podľa ustanovenia § 43a Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný zmenil výšku žalobcami žiadaného úveru a úver im schválil v inej výške, fakticky išlo v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka o odmietnutie návrhu žalobcov, ktoré je potrebné považovať za nový návrh. Tento nový návrh musel byť prijatý žalobcami v zákonom predpísanej písomnej forme. K písomnému prijatiu nového návrhu v zmysle ustanovenia § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka zo strany žalobcov nedošlo, a preto ani Zmluva o revolvingovom úvere vzniknúť nemohla. Aj za predpokladu existencie ústneho či konkludentného súhlasu s novým návrhom zmluvy, čo ale nebolo ničím právne významným preukázané, zmluva by bola neplatná pre nedostatok predpísanej formy. Tak v prípade poskytnutia finančných prostriedkov bez právneho dôvodu, alebo z neplatnej zmluvy, povinnosťou žalobcov bolo vrátiť žalovanému len ním reálne poskytnutú čiastku, ktorá predstavuje sumu 615,71 Eur. Žalobcovia v prospech žalovaného uhradili sumu 1.165,31 Eur a rozdiel vo výške 549,60 Eur je bezdôvodným obohatením získaným žalovaným plnením bez právneho dôvodu. 5. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 08.10.2018, kde právny zástupca žalobcov žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Mal zato, že vznikli všetky predpoklady pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v prospech žalobcov. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval v celom rozsahu za nedôvodnú s poukazom na to, že rozsudok súdu 1. stupňa v konaní 9C nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016 a teda žaloba bola podaná vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. 6. Žalobcovia súdu uviedli, že úver brali od žalovaného. Spomínajú si, že Úverová zmluva obsahovala veľmi vysoké úroky. Tento úver stále splácali, pričom žalovaný im stále vyvolával, že stále tento úver majú naďalej splácať. Potom podali žalobu na súd, kde sudca ich poslal nech sa obrátia na Združenie na ochranu spotrebiteľa. Zároveň tomuto združeniu predložili papiere koľko žalovanému zaplatili, pričom im bolo povedané, že tento úver niekoľkonásobne preplatili a majú podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd ich žalobe vyhovel. 7. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára: 8. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.
9. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
10. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
11. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia protiprávneho stavu pri poškodzovaní záujmu spotrebiteľa a v konaní o svoju ochranu bol úspešný. Práve citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.
13. Súd je toho názoru, že žalobcovia boli jednoznačne úspešní v konaní pod sp. zn. 9C 189/2015 a z tohto dôvodu im vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).
14. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky ako konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
15. Súd žalobný návrh žalobcov považoval v celom rozsahu za dôvodný. Súd má za to, že žalobcovia boli úspešní, keď v predchádzajúcom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9C/189/2015 si úspešne vo vzťahu k žalovanému uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a zo strany súdu im bola priznaná suma vo výške 549,60 Eur. Rozsudok súdu 1. stupňa bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7Co/61/2016 - 46 zo dňa 29.09.2016, v ktorom súd konštatoval, že nedošlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o revolvingovom úvere a na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v poukázaní vyššej sumy ako bola reálne zo strany žalobcami žalovanému zaplatená, t. j. suma 549,60 Eur. Súd má tak za to, že je daný predpoklad splnenia hypotézy právnej normy uvedenej v § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa číslo 250/2007 Z.z., keď žalobcovia museli úspešne si vo vzťahu k žalovanému brániť svoje práva. Súd sa však nestotožňuje s výškou požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, keď žalobcovia ju požadujú v sume 549 Eur ako im už bola priznaná titulom bezdôvodného obohatenia. Súd považuje sumu 150 Eur, ktorá bola priznaná žalobcom v celom rozsahu za dôvodnú. Má za to, že je to satisfakcia za to, že museli podstúpiť uplatnenie svojich práv v konaní pred súdom. Súd uvádza, že primerané finančné zadosťučinenie nemá plniť reparačnú funkciu a už tobôž nemá plniť funkciu titulom obohatenia sa spotrebiteľa na úkor veriteľa. Súd tak považoval túto sumu v celom rozsahu za dôvodnú a žalobcom priznal sumu 150 Eur. V prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcov ako nedôvodný zamietnutý. 16. Súd na záver svojho rozhodnutia uvádza, že vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného považoval v celom rozsahu za nedôvodnú. Súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/704/2015 zo dňa 18.01.2017, kde odvolací súd v obdobnej veci konštatoval, že premlčacia doba ohľadne tohto nároku nemohla uplynúť, pretože toto právo vzniká až na základe rozhodnutia súdu. Rozsudok súdu 1. stupňa č. k. 9C/189/2015 - 26 zo dňa 23.11.2015 nadobudol právoplatnosť dňom 14.11.2016. Žaloba bola podaná v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, keď bola súdu doručená dňa 20.04.2018. Túto námietku premlčania vznesenú žalovaným tak súd vyhodnotil v celom rozsahu za nedôvodnú. 17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 3 C.s.p. Súd má za to, že výška plnenia závisela od úvahy súdu, tá sa týkala skutkových okolností, nie základu požadovaného nároku. Z tohto dôvodu súd žalobcom vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania z prísudku, t. j. z prisúdenej sumy v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.