Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-284-2009.pdf
PDF · 99.29 KB
Case nature
Subarea
14Er/284/2009
Uznesenie
Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., so sídlom Klimentská 1216/46, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 61 860 069, proti povinnému: R., o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod spis. zn.: 14Er/284/2009, a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. pod spis. zn.: EX 192/09, z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, sa priznávajú trovy exekúcie vo výške 70,87 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice poveril dňa 29.03.2010 súdneho exekútora vykonaním exekúcie (EX 192/09) na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského nálezu rozhodcu ad hoc JUDr. Evou Vaňkovou, so sídlom vo Vysokém Mýtě, sp. zn. Va 30-51/2008-6 zo dňa 02.09.2008, pre vymoženie 23.259 Kč s príslušenstvom.
2. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 12.05.2009, t.j. dňom doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Predmetným návrhom sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu, v ktorom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 23.259 Kč s príslušenstvom.
3. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100224145 zo dňa 25.02.2008. Súčasťou zmluvy bolo aj zmenkové vyplňovacie prehlásenie na 1 ks blankozmeky bez uvedenia údaju splatnosti, zmenkovej sumy a platobného miesta na rad veriteľa/oprávneného. Povinný uhradil iba sumu 1.100 Kč a preto oprávnený vyplnil blankozmenku na sumu 23.809 Kč, v ktorej bolo zahrnuté ostatné dlžné splátky a príslušenstvo pohľadávky.
4. Vo veci 3 Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.
5. Podľa prechodných ustanovení § 243h ods. 1 k úpravám účinným od 1. apríla 2017 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP), ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
7. Podľa § 57 odsek 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
8. Exekučný súd na základe citovaných ustanovení, zisťoval či exekučný titul je v súlade so zákonom a či nezaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Exekučný titul sa totiž skúma z materiálnej a formálnej stránky. Z formálnej stránky sa skúma či exekučný titul, v tomto prípade rozhodcovský rozsudok, má všetky formálne náležitosti ktoré vyžaduje § 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napríklad jeho rozpor s právom, t.j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a podobne.
9. Rozhodcovská doložka, ktorá má založiť právomoc rozhodcu JUDr. Eva Vaňková, so sídlom vo Vysokém Mýtě a rozhodnúť všetky spory a nároky zo Zmluvy alebo vzniknuté v súvislosti s ňou, je obsiahnutá v hlave v bode 18.1 v Zmluvných dojednaniach pre zmluvu revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, z ktorej vyplýva, že spory vyplývajúce zo Zmluvy budú rozhodované výlučne v rozhodcovskom konaní pred niektorými z rozhodcov uvedených v bode 18.1 v Zmluvných dojednaniach pre zmluvu revolvingovom úvere
10. V rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, č.k. 12CoE 11/2011-28 zo dňa 10.5.2011, súd rozhodol, že tzv. rozhodcovská doložka predpokladá uzavretie písomnej dohody a nepostačuje len odkaz na všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá písomne, nie je podpísaná účastníkmi a nepostačuje len všeobecné prehlásenie dlžníka, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, možno konštatovať, že nedošlo k platnej dohode o rozhodcovskej zmluve.
11. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
12. Pokiaľ ide o nedovolenosť plnenia, právna teória za nedovolený právny úkon považuje úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „zmluva o revolvingovom úvere“, teda uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991Zb.z. a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261, odsek 3, písm. c) Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.
15. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do 31.03.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či existuje rozpor exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.
18. Podľa § 879l OZ v znení nesk. predpisov, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 28. februára 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
19. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) OZ v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje exemplifikatívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je totiž poskytnúť spotrebiteľom v SR, ako členskom štáte EÚ, minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.
24. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernice“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
25. Podľa čl. 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
26. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
27. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
28. V zmysle ods. 1 písm. q) prílohy smernice sa za nekalú podmienku považuje aj neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
29. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď po tom, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný (C-40/08 - Asturcom).
30. Zo Zmluvy o revolvingovom úvere a zo Zmluvných dojednaniach pre zmluvu revolvingovom úvere vyplynulo, že jednak rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nakoľko doložka je súčasťou týchto obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy a teda povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a oprávnený nijakým spôsobom nepreukázal, že predmetnú doložku individuálne s povinným dojednal. Ďalej sa jedná o tzv. výhradnú rozhodcovskú doložku, ktorá pripúšťa riešenie sporov len pred rozhodcovským súdom, v tomto prípade pred jedným z rozhodcov uvedených v rozhodcovskej doložke a je jedno, či by bol žalobca veriteľ alebo dlžník. Takto uzavretá rozhodcovská doložka nemohla zákonne založiť právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko neprimerane znevýhodňuje povinného/dlžníka.
31. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere, konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
32. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy (spolu aj s úverovými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka), reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Nemohol byť preto zákonným podkladom na vykonanie exekúcie.
33. S poukazom na uvedené má súd za to, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v bode 18.1 v Zmluvných dojednaniach pre zmluvu o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, bola už v čase uzatvárania Zmluvy neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské konanie sa tým uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný).
34. Súd dodáva, že aj napriek tomu, že povinný nenamietal platnosť rozhodcovskej doložky v tomto exekučnom konaní, exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. (uznesenie Ústavného súdu SR z 9. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15).
35. Z vyššie rozvedených dôvodov súd dospel k záveru, že exekúcia je vykonávaná na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu a vzhľadom na to, prebiehajúcu exekúciu zastavil.
36. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
37. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. trovami exekúcie sú odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
38. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
39. Nakoľko oprávnený použil v zmluve o revolvingovom úvere a v zmluvných dojednaniach pre revolvingový úver neprijateľnú zmluvnú podmienku, zavinil tak zastavenie predmetnej exekúcie a súd preto zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
40. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 14 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej len vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
41. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
42. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu preukázanú v exekučnom spise za:
- získanie poverenia............................................................3,32 eur
- každé zisťovanie bydliska povinného...............................16,60 eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného................................16,60 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného KN, ODI, .....6,64 eur
43. Čo sa týka odmeny podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu preukázanú v exekučnom spise za:
- poštovné..............................15,90 eur
44. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi odmenu za cestovné vo výške 55,15 eur, nakoľko v exekučnom spise sa síce nachádza písomnosť s názvom „používanie súkromného motorového vozidla na služobné účely“, z ktorej má vyplývať, že bola vykonaná služobná cesta dňa 05.10.2014, pričom z úradného záznamu zo dňa 05.10.2014 vyplýva, že povinný nebol zastihnutý v mieste svojho bydliska, pričom na úradnom zázname chýba podpis zamestnanca exekútorského úradu ako aj súdneho exekútora, pričom na tomto úradnom zázname je iba pečiatka exekútorského úradu. Okrem uvedeného v exekučnom spise chýba technický preukaz vozidla, z ktorého by bolo možné určiť druh paliva a priemernú spotrebu vozidla. (podobne aj KS BA 20CoE/170/2013). Súdny exekútor tak nepreukázal dostatočne nárok na priznanie náhrady za cestovné a taktiež z uvedených dôvodov nebolo možné súdnemu exekútorovi priznať odmenu za stratu času vo výške 3,98 eur.
45. Súd súdnemu exekútorovi súd nepriznal odmenu za kancelárske potreby, toner a obálky vo výške 4,20 eur. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.
46. Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Levice. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.