Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_62Cr-2-2017.pdf
PDF · 134.81 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou, v právnej veci žalobcu: BÖGL a KRÝSL, k.s., so sídlom Renoirova 1051/2a, Hlubočepy, 152 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 26374919, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BÖGL a KRÝSL, k.s. - pobočka, so sídlom Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 42 027 101, právne zastúpený: Rödl & Partners Advokáti, s.r.o., so sídlom Lazaretská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 707, proti žalovanému: Národná obchodná agentúra spol. s r.o., so sídlom Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 038 795, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov vydaných Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/32 zo dňa 16. 12. 2016 v celom rozsahu.
II. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/33 zo dňa 16. 12. 2016 v celom rozsahu.
III. Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/34 zo dňa 20. 12. 2016 v celom rozsahu.
IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 30. 12. 2016 a postúpenou Okresnému súdu Banská Bystrica, domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RRS 2016/32, vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina dňa 16. 12. 2016. Žalobca odôvodnil žalobu odkazom na porušenie § 1 ods. 3 písm. d) zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), podľa ktorého v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania. Žalovaný si svoju pohľadávku uplatňoval v rozhodcovskom konaní z titulu Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou SANPARK, s.r.o., IČO: 31 587 704 ako záložným veriteľom a spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s.r.o., IČO: 36 714 739 ako záložcom a záložným dlžníkom, z dôvodu zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o úvere, uzavretej medzi zmluvnými stranami. Predmetom zálohu boli všetky aj budúce pohľadávky záložcu a záložného dlžníka (STEEL-MAX, spol. s.r.o.) voči jeho odberateľom. Žalobca bol odberateľom záložcu na základe uzavretej Rámcovej kúpnej zmluvy č. 26/BJ/2013 zo dňa 03. 07. 2013. Uznesením zo dňa 15. 06. 2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 21. 06. 2016, bol na majetok spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o. vyhlásený konkurz, ktorý stále prebieha. Žaloba na Rozhodcovský súd v Žiline
bola žalovaným podaná až po vyhlásení konkurzu na majetok uvedenej spoločnosti dňa 10.10.2016. Rozhodcovský súd v Žiline nemal právomoc rozhodovať predmetný spor, nakoľko ide o spor, ktorý vznikol v priebehu konkurzného konania záložcu a záložného dlžníka (spoločnosti STEEL-MAX, spol. s.r.o.). Spor sa týka výlučne majetku podliehajúceho konkurzu podľa § 67 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a je v zmysle § 1 ods. 3 písm. d) Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčený z pôsobnosti rozhodcovských súdov. V zmysle súpisu oddelenej podstaty zo dňa 11. 08. 2016 je žalovaný zabezpečeným veriteľom, ktorý má byť uspokojený z oddelenej podstaty tvorenej z pohľadávok spoločnosti STEEL-MAX spol. s.r.o. voči jej dlžníkom a hnuteľného majetku, t.j. zo zálohu v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej pôvodne so spoločnosťou SANPARK, s.r.o. - právnym predchodcom žalovaného. Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu prechádza vyhlásením konkurzu na správcu. Pohľadávku, ktorá sa uplatňuje prihláškou, nie je vo všeobecnosti možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak, ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku počas konkurzu. Žalobca v súvislosti so skutočnosťami uvedenými vyššie odkázal na ustanovenie § 50 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 23Cdo/585/2009.
2/ Žalobca ďalej namietal porušenie ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko sa rozhodcovským súdom rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva, pričom žalobca túto skutočnosť v rozhodcovskom konaní namietal v žalobnej odpovedi zo dňa 08. 11. 2016. Medzi žalobcom a žalovaným nikdy neexistovala ani neexistuje žiadna rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská doložka sa vzťahovala výlučne iba na spory medzi stranami Rámcovej kúpnej zmluvy č. 26/BJ/2013, pričom je nepochybné, že stranami tejto zmluvy sú žalobca a spoločnosť STEEL- MAX, spol. s r.o. a v žiadnom prípade žalovaný. Žalovaný ako záložný veriteľ nie je v žiadnom prípade právnym nástupcom spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o. V prípade účinnosti záložného práva na pohľadávku nedochádza k zmene veriteľa, ani k postúpeniu založenej pohľadávky. Veriteľom založenej pohľadávky zostáva naďalej záložca a záložnému veriteľovi môže iba za určitých okolností vzniknúť právo pohľadávku od poddlžníka vymáhať (samozrejme nie v prípade konkurzu na majetok záložného dlžníka). V súvislosti s touto namietanou skutočnosťou odkázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 23Cdo/3958/2013, týkajúceho sa zabezpečovacích prostriedkov.
3/ Žalobca taktiež namietal porušenie ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. Zákona o rozhodcovskom konaní, pretože priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní a tieto skutočnosti mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozhodcovský súd sa s námietkou právomoci žalobcu v konaní pred rozhodcovským súdom nevysporiadal a v rozpore so Zákonom o rozhodcovskom konaní rozhodol tak, že o námietke rozhodne samostatným rozsudkom. Žalobca namietal porušenie ustanovenia § 21 Zákona o rozhodcovskom konaní, čo odôvodnil tým, že rozhodcovský súd nemal v žiadnom prípade najskôr rozhodnúť vo veci samej rozsudkom a až následne samotným rozsudkom o svojej právomoci. Takýto postup by totiž bránil účinnej obrane žalovanej strany, teda možnosti podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol, resp. možnosti podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd v Žiline nazval svoj Rozsudok ako „čiastočný rozhodcovský rozsudok“, pričom v ňom zaviazal žalobcu na zaplatenie celej žalovanej istiny spolu s príslušenstvom a rozhodol, že o námietke nedostatku právomoci rozhodne samostatným rozsudkom, avšak podľa § 33 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní môže rozhodcovský súd vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku. Musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok. Žalobca taktiež odkázal na ustanovenie § 213 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého sa v žiadnom prípade nepripúšťa použitie čiastočného rozsudku v súvislosti s rozhodovaním o právomoci. Právomoc súdu patrí medzi základné procesné podmienky zákonnosti súdneho konania a bez existencie právomoci nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej, nakoľko by mohlo dôjsť k porušeniu ústavného práva na zákonného sudcu a zásady právnej istoty. V neposlednom rade žalobca namietal porušenie práva na zákonného sudcu a porušenie práva na nezávislý a nestranný súd, čo odôvodnil tým, že na Rozhodcovský súd v Žiline boli podané ďalšie dve žaloby, kde právomoc mala byť podľa žalovaného založená na základe Rámcovej kúpnej zmluvy č. 26/BJ/2013 zo dňa 03. 07. 2013 a žalovaný si svoju pohľadávku uplatňoval z titulu Zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom - spoločnosťou SANPARK, s.r.o. ako záložným veriteľom a spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s.r.o. ako záložcom a záložným dlžníkom. V uvedených rozhodcovských konaniach traja rôzni sudcovia rozhodli vo veci a odôvodnili svoje rozhodnutie úplne totožne, preto je možné konštatovať, že o danom spore nerozhodoval sudca, ktorý bol ustanovený Rozhodcovským súdom v Žiline. O spore pred Rozhodcovským súdom rozhodovala
JUDr. Vlasta Olekšáková, ktorá bola ustanovená za rozhodcu podľa Uznesenia Rozhodcovského súdu v Žiline zo dňa 14.10. 2016. Žalobca považuje Rozhodcovský rozsudok za nedostatočne a zmätočne odôvodnený. Rozsudok vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia a nepreskúmateľnosti, čím došlo nielen k porušeniu zákona o rozhodcovskom konaní, resp. Civilného sporového poriadku, ale aj k porušeniu základného práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozhodnutie Ústavného súdu spisová značka III. ÚS 162/2013-34.
4/ Žalobca sa potom na rovnakom skutkovom a právnom základe žalobou, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 30. 12. 2016 a postúpenou Okresnému súdu Banská Bystrica, domáhal zrušenia aj Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RRS 2016/33 vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline dňa 16.12.2016 a Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RRS 2016/34 vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline dňa 20. 12. 2016, konania o zrušenie ktorých boli uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cr/2/2017-202 zo dňa 12.06.2018 spojené na spoločné konania vedené pod sp. zn. 62Cr/2/2017.
5/ Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že žaloba smeruje len voči čiastočnému rozhodcovskému rozsudku, vydanému podľa čl. 22.5. rokovacieho poriadku a § 33 ods. 2, druhá veta Zákona o rozhodcovskom konaní, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému určenú istinu s príslušenstvom a nahradiť žalovanému trovy spojené s rozhodcovským konaním. Rozhodcovské konanie však nebolo právoplatne skončené, nakoľko rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní zároveň rozhodol, že o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a nemožnosti rozhodovať vo veci rozhodcovským rozsudkom, ako aj o ostatných návrhoch strán rozhodne samostatným rozsudkom. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní (§ 40 ods. 1 písm. a/ bod. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní), skutočnosti ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keď rozhodcovský súd rozhodol vo veci samej predtým ako o svojej právomoci. Rozhodcovský súd o žalobcom vznesenej námietke nedostatky právomoci rozhodcovského súdu rozhodol tak, že o tejto rozhodne samostatným rozsudkom. V súvislosti so skutočnosťou, že rozhodcovské konanie nebolo právoplatne skončené, poukázal aj na ustanovenie § 54c ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že rozhodcovské konanie o návrhoch žalobcu o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bolo „ex lege“ dňa 31. 12. 2016 zastavené a preto nemožno v tomto konaní sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z tohto dôvodu. Žiaden z účastníkov rozhodcovského konania, a teda ani sám žalobca, do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania žalobu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nepodal, čím sa sám zbavil možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod. 3 a 4. Zákona o rozhodcovskom konaní.
6/ Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany taktiež namietal, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 písm. a) bod 3 Zákona o rozhodcovskom konaní neexistuje. Uviedol, že právomoc Rozhodcovského súdu v Žiline bola založená podľa čl. XV. bodu 3 Rámcovej kúpnej zmluvy č. 26/ BJ/2013 zo dňa 03.07.2013, pričom záväznosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej formou rozhodcovskej doložky sa v zmysle § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní vzťahuje aj na právnych nástupcov zmluvných strán, nakoľko zmluvné strany prechod záväzku z rozhodcovskej zmluvy pri prevode práv na tretiu osobu nevylúčili. Poukázal pritom na § 151mb ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého záložné právo na peňažnú pohľadávku je voči poddlžníkovi účinné, ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ a na základe tejto skutočnosti, bol potom žalobca ako poddlžník povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok priamo žalovanému ako záložnému veriteľovi. Oznámenie o vzniku záložného práva bolo pritom prílohou každej jednotlivej faktúry, ktorá bola žalobcovi adresovaná. Žalovaný bol toho názoru, že oznámením alebo preukázaním sa podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka došlo k prechodu práva na plnenie zo spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o. na predchodcu žalovaného. Žalobca bol povinný plniť priamo právnemu predchodcovi žalovaného. Spor prejednávaný v rozhodcovskom konaní nebol sporom vyvolaným konkurzom alebo reštrukturalizáciou, pretože na majetok žalobcu konkurz vyhlásený nebol.
7/ Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu listinné dôkazy, a to: Rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline spisová značka RRS 2016/32 zo dňa 16. 12. 2016, Rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline sp. zn. RRS 2016/33 zo dňa 16. 12. 2016, Rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline RRS 2016/34 zo dňa 20. 12. 2016, Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 22. 04. 2014, Rámcovú kúpnu zmluvu č. 26/BJ/2013 a Dodatok č. 1 k zmluve, uznesenia a výpisy z Obchodného vestníka týkajúce sa konkurzného konania vedeného na majetok právneho predchodcu
žalobcu - spoločnosti SANPARK, s.r.o., Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 07. 2015 a Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 07. 2015, uznesenia a výpisy z Obchodného vestníka týkajúce sa reštrukturalizačného a konkurzného konania vedeného voči spoločnosti STEEL - MAX, spol. s r.o., fotokópiu žaloby žalovaného o zaplatenie 57.131,83 Eur s prísl. podanú na Rozhodcovský súd v Žiline dňa 10.10.2016, fotokópiu žaloby žalovaného o zaplatenie 316.339,74 Eur s prísl. podanú na Rozhodcovský súd v Žiline dňa 10.10.2016, fotokópiu žaloby žalovaného o zaplatenie 390.295,92 Eur s prísl. podanú na Rozhodcovský súd v Žiline dňa 10.10.2016, rozhodcovské uznesenia Rozhodcovského súdu v Žiline o pripustení zmeny označenia účastníka konania zo dňa 20.10.2016, fotokópiu žalobnej odpovede zo dňa 08. 11. 2016 k sp. zn. RRS 2016/32, fotokópiu žalobnej odpovede zo dňa 08. 11. 2016 k sp. zn. RRS 2016/33, fotokópiu žalobnej odpovede zo dňa 08. 11. 2016 k sp. zn. RRS 2016/34, uznesenia Rozhodcovského súdu v Žiline o ustanovení rozhodcov v konaniach sp. zn. RRS 2016/32, RRS 2016/33, RRS 2016/34. Žalovaný v konaní žiadne dôkazy nepredložil ani žiadne vykonať nenavrhol.
8/ Na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu, ako aj skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom, ktoré žalovaný nepoprel a predložených listinných dôkazov súd v konaní považoval za nesporné, že medzi obchodnou spoločnosťou SANPARK, s.r.o., IČO: 31 587 704 ako veriteľom a spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s.r.o., IČO: 36 714 739 ako dlžníkom bola dňa 22.04.2014 uzatvorená Zmluva o úvere. Zároveň na zabezpečenie pohľadávky z tejto úverovej zmluvy zmluvné strany dňa 22.04.2014 uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle čl. II. bodu 2. písm. a) záložnej zmluvy sa predmetom zálohu stali všetky existujúce a budúce pohľadávky záložcu (STEEL-MAX, spol. s.r.o.) voči odberateľom na zaplatenie peňažných prostriedkov, spoločne s príslušenstvom týchto pohľadávok. Nebolo sporné, že po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu - SANPARK, s.r.o., IČO: 31 587 704 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2015 v rámci speňažovania majetku v konkurznom konaní pohľadávku z úverovej zmluvy nadobudol L.. A. B., ktorý túto následne postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.07.2015 na žalovaného. Súd potom vyhodnotil ako nesporné, že žalovaný spolu s postúpenou pohľadávkou, zabezpečenou záložným právom, nadobudol aj všetky práva a povinnosti s ňou spojené, vrátane práv záložného veriteľa vyplývajúcich zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22. 04. 2014, uzavretej s obchodnou spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s r.o. ako záložcom.
9/ Súd v konaní taktiež vyhodnotil ako nesporné, že medzi spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim existoval zmluvný vzťah, založený Rámcovou kúpnou zmluvou č. 26/BJ/2013 zo dňa 03.07.2013, predmetom ktorej boli dodávky betonárskej výstuže, kde žalobca vystupoval v pozícii odberateľa. Preto aj pohľadávky spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o. voči žalobcovi na zaplatenie kúpnej ceny za jednotlivé dodávky betonárskej výstuže, vyplývajúce z tejto rámcovej kúpnej zmluvy v zmysle článku II. bodu 2. písm. a/ Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22. 04. 2014 tvorili predmet zálohu. Podľa tvrdenia žalovaného, oznámenie o vzniku záložného práva bolo prílohou každej faktúry, ktorá bola v súvislosti s touto rámcovou kúpnou zmluvou adresovaná žalobcovi, pričom uvedené tvrdenie žalobca v tomto konaní nespochybnil.
10/ Z predloženej Rámcovej kúpnej zmluvy č. 26/BJ/2013 zo dňa 03.07.2013, uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s r.o. súd zistil, že zmluva obsahuje písomne uzatvorenú rozhodcovskú doložku, keď zmluvné strany si v článku XV. bode 3. dojednali, že o sporoch, ktoré medzi účastníkmi zmluvy vzniknú, sa rozhodne v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline, 010 01 Žilina, V. Tvrdého 17, ktorého zriadenie, štatút a rokovací poriadok boli zverejnené v Obchodnom vestníku č. 207A z 27.10.2008.
11/ Na základe výpisu z Obchodného vestníka č. 119/2016 zo dňa 21.06.2016 súd považoval za nesporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K/26/2016 zo dňa 15.06.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - STEEL-MAX, spol. s r.o., pričom účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 22.06.2016.
12/ Z pripojeného spisu sp. zn. RRS 2016/32 Rozhodcovského súdu v Žiline, zriadeného zriaďovateľom ARBITREA, so sídlom Jánošíkova 264, 010 Žilina, IČO: 45 744 416, súd zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom tohto konania bol vydaný dňa 16. 12. 2016 pod sp. zn. RRS 2016/32 rozhodcom JUDr. Vlastou Olekšákovou, pričom žalobcovi, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v pozícii žalovaného bola týmto rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu, sumu 57.131,83 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského
konania. Zároveň rozhodcovský súd vo výrokovej časti svojho rozsudku uviedol, že o vnesení námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a nemožnosti rozhodovať vo veci rozhodcovským rozsudkom, ako aj o ostatných návrhoch strán sa rozhodne samostatným rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi aj žalovanému doručený dňa 22.12.2016. Žaloba na rozhodcovskú súd v tejto veci bola podaná dňa 10.10.2016. Právomoc rozhodcovského súdu bola v žalobe odvodzovaná od rozhodcovskej doložky dojednanej v rámci Rámcovej kúpnej zmluvy č. 26/BJ/2013 zo dňa 03.07.2013 (čl. XV. bod 3.) Žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní dňa 10.11.2016 doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, kde okrem iného vzniesol i námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu s tým, že žalobca rozhodcovského konania ako záložný veriteľ nie je v žiadnom prípade právnym nástupcom spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o. a rozhodcovskú doložku dohodnutú v Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s r.o. nemožno aplikovať na vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
13/ Z pripojeného spisu sp. zn. RRS 2016/33 Rozhodcovského súdu v Žiline, zriadeného zriaďovateľom ARBITREA, so sídlom Jánošíkova 264, 010 Žilina, IČO: 45 744 416, súd zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom tohto konania bol vydaný dňa 16. 12. 2016 pod sp. zn. RRS 2016/33 rozhodcom R. N., pričom žalobcovi, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v pozícii žalovaného bola týmto rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu, sumu 316.339,74 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Zároveň rozhodcovský súd vo výrokovej časti svojho rozsudku uviedol, že o vnesení námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a nemožnosti rozhodovať vo veci rozhodcovským rozsudkom, ako aj o ostatných návrhoch strán sa rozhodne samostatným rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi tohto konania doručený dňa 21.12.2016 a žalovanému tohto konania doručený dňa 03.01.2017. Žaloba na rozhodcovskú súd v tejto veci bola podaná dňa 10.10.2016. Právomoc rozhodcovského súdu bola v žalobe odvodzovaná od rozhodcovskej doložky dojednanej v rámci Rámcovej kúpnej zmluvy č. 26/BJ/2013 zo dňa 03.07.2013 (čl. XV. bod 3.) Žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní dňa 10.11.2016 doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, kde okrem iného vzniesol i námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu s tým, že žalobca rozhodcovského konania ako záložný veriteľ nie je v žiadnom prípade právnym nástupcom spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o. a rozhodcovskú doložku dohodnutú v Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s r.o. nemožno aplikovať na vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
14/ Z pripojeného spisu sp. zn. RRS 2016/34 Rozhodcovského súdu v Žiline, zriadeného zriaďovateľom ARBITREA, so sídlom Jánošíkova 264, 010 Žilina, IČO: 45 744 416, súd zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je predmetom tohto konania bol vydaný dňa 20. 12. 2016 pod sp. zn. RRS 2016/34 rozhodcom R. F., pričom žalobcovi, ktorý v rozhodcovskom konaní vystupoval v pozícii žalovaného bola týmto rozsudkom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému v rozhodcovskom konaní v pozícii žalobcu, sumu 390.295,92 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Zároveň rozhodcovský súd vo výrokovej časti svojho rozsudku uviedol, že o vnesení námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a nemožnosti rozhodovať vo veci rozhodcovským rozsudkom, ako aj o ostatných návrhoch strán sa rozhodne samostatným rozsudkom. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi tohto konania doručený dňa 22.12.2016 a žalovanému tohto konania doručený dňa 03.01.2017. Žaloba na rozhodcovskú súd v tejto veci bola podaná dňa 10.10.2016. Právomoc rozhodcovského súdu bola v žalobe odvodzovaná od rozhodcovskej doložky dojednanej v rámci Rámcovej kúpnej zmluvy č. 26/BJ/2013 zo dňa 03.07.2013 (čl. XV. bod 3.) Žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom konaní dňa 10.11.2016 doručil rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď, kde okrem iného vzniesol i námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu s tým, že žalobca rozhodcovského konania ako záložný veriteľ nie je v žiadnom prípade právnym nástupcom spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o. a rozhodcovskú doložku dohodnutú v Rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s r.o. nemožno aplikovať na vzťah medzi žalobcom a žalovaným.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je.
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave, c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu. V takom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov,
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 54c ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov, rozhodcovské konania podľa tohto zákona vedené pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ po 31. decembri 2016 nespĺňa podmienky podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2017, ktoré začali a v ktorých nebol rozhodcovský rozsudok doručený účastníkom konania pred 1. januárom 2017, sa 31. decembra 2016 zastavujú. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak účastník konania podá žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania; o výdavkoch rozhodcovského konania, ktoré vznikli účastníkom konania, rozhodne súd podľa pravidiel o trovách konania. Doba rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu.20) Zriaďovateľ je povinný zrušiť stály rozhodcovský súd do troch mesiacov odo dňa, keď podľa tohto zákona nebude môcť uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia a súčasne rozhodcovské rozsudky, ktoré stály rozhodcovský súd vydal, nadobudli právoplatnosť bez možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 50 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak ako podľa tohto zákona.
Podľa § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, konkurzu podlieha majetok úpadcu, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky.
Podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.
Podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.
15/ Predmetom konania v prejednávanej veci bolo zrušenie rozhodcovských rozsudkov vydaných v rámci troch rozhodcovských konaní Rozhodcovským súdom v Žiline pod sp. zn RRS 2016/32 dňa 16.12.2016, sp. zn. RRS 2016/33 dňa 16.12.2016 a pod sp. zn. RRS 2016/34 dňa 20.12.2016. Súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že rozhodcovské rozsudky bol žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 21.12.2016 a dňa 22.12.2016, žaloba o zrušenie rozhodcovských rozsudkov bola na súde podaná dňa 30.12.2016, teda v zmysle § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v zákonnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovskému rozsudku žalobcovi.
16/ Z obsahu žaloby bolo zrejmé, že žalobca sa v konaní domáhal zrušenia uvedených rozhodcovských rozsudkov z viacerých dôvodov, podstata sporu však spočívala najmä v neexistencie právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie veci, keď podľa tvrdenia žalobcu predmetom rozhodcovského konania bol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva (§ 40 ods. 1 písm. a/ bod 3 Zákona o rozhodcovskom konaní). V konaní nebolo spochybnené, že rozhodcovský súd v rámci uvedených rozhodcovských konaní odvodzoval svoju právomoc od rozhodcovskej doložky písomne dojednanej v článku XV. ods. 3 Rámcovej kúpnej zmluvy č. 26/BJ/2013 zo dňa 03.07.2013, uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s r.o. Predloženou rámcovou kúpnou zmluvou mal súd preukázané, že uvedená rozhodcovská zmluva uzavretá formou rozhodcovskej doložky v kúpnej zmluve nebola uzatvorená medzi účastníkmi rozhodcovského konania. Žalovaný v tomto konaní svoju procesnú obranu odôvodňoval poukazom na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom, podľa ktorého sa
rozhodcovská zmluva vzťahuje aj na právnych nástupcov, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Ako už bolo vyššie konštatované, žalovaný sa síce postúpením pohľadávky od právneho predchodcu spoločnosti SANPARK, s.r.o. stal veriteľom pohľadávky z úverovej zmluvy, zabezpečenej záložným právom, čím nadobudol aj všetky práva a povinnosti s ňou spojené, vrátane práv záložného veriteľa vyplývajúcich zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22. 04. 2014, uzavretej medzi spoločnosťou SANPARK, s.r.o. a spoločnosťou STEEL-MAX, spol. s r.o. ako záložcom. Za podstatnú a rozhodujúcu súd však považoval tú skutočnosť, že žalovaný nebol účastníkom predmetnej rámcovej kúpnej zmluvy, obsahujúcej rozhodcovskú doložku. Žalovaný nebol v žiadnom priamom zmluvnom vzťahu so žalobcom. Žalovaný ako záložný veriteľ na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.04.2014 bol podľa názoru súdu oprávnený len realizovať výkon záložného práva, vymáhať pohľadávku, ktorá bola predmetom zálohu a pochádzala z rámcovej kúpnej zmluvy priamo od žalobcu ako poddlžníka. Nestal sa však právnym nástupcom spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o. a nevstúpil automaticky do všetkých práv a povinností vo vzťahu k všetkým jeho pohľadávkam. Pokiaľ je Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 22.04.2014, ktorou bolo zriadené záložné právo k pohľadávke, uzavretá podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, nedochádza tu k postúpeniu pohľadávky záložcu (STEEL-MAX, spol. s r.o.) na záložného veriteľa a teda ani k zmene v osobách pôvodného záväzkového vzťahu. Žalovaný sa preto nestal účastníkom zmluvného vzťahu z rámcovej kúpnej zmluvy a ani v nej dohodnutej rozhodcovskej doložky. Súd dáva do pozornosti, že inštitút záložného práva k pohľadávke podľa § 151mb Občianskeho zákonníka je potrebné odlišovať od iných podobných zabezpečovacích inštitútov, teda od zabezpečovacieho postúpenia pohľadávky podľa § 554 Občianskeho zákonníka, kedy dochádza k reálnemu postúpeniu pohľadávky na záložného veriteľa a ten sa stáva novým veriteľom namiesto pôvodného veriteľa. Len v prípade uzatvorenia zmluvy podľa § 554 Občianskeho zákonníka by sa žalovaný stal právnym nástupcom spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o. a zároveň aj účastníkom rozhodcovskej zmluvy uzavretej v rámci rámcovej kúpnej zmluvy. V danom prípade preto nebolo možné na prejednávanú vec v rámci rozhodcovských konaní aplikovať ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a v tomto kontexte súd uvádza, že aplikovať nebolo možné ani § 12 ods. 5 Zákona o rozhodcovskom konaní, keď žalobca a žalovaný neboli v žiadnom vzájomnom zmluvnom vzťahu. Na základe uvedeného súd potom konštatoval, že v danom prípade existoval dôvod na zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 3. Zákona o rozhodcovskom konaní, keď vo všetkých rozhodcovských konaniach sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzavretá rozhodcovská zmluva.
17/ Zároveň mal súd z pripojených rozhodcovských spisov preukázané a považoval za nesporné, že žalobca nedostatok právomoci rozhodcovského súdu namietal v rozhodcovskom konaní v rámci svojej žalobnej odpovede, t.j. pri prvom úkone vo veci samej, čím dodržal postup v zmysle § 21 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. V súvislosti s obranou žalovaného, že v rozhodcovských konaniach bol vydaný len čiastočný rozhodcovský rozsudok, keď rozhodcovský súd rozhodol tak, že o vnesenej námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a nemožnosti rozhodovať vo veci rozhodcovským rozsudkom, ako aj o ostatných návrhoch strán rozhodne samostatným rozsudkom, súd vyhodnotil, že uvedený postup rozhodcovského súdu nebol v súlade s § 21 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, na základe čoho potom existoval aj ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, keď priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona. Rozhodcovský súd vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby rozhodol o obsahu vznesenej námietky nedostatku právomoci, pričom v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní mal buď najprv rozhodnúť uznesením o námietke žalobcu, že má právomoc rozhodovať, alebo tak učiniť najneskôr v rozhodcovskom rozsudku pri rozhodovaní vo veci samej. Podľa názoru súdu rozhodovanie rozhodcovského súdu o veci samej nemôže predchádzať rozhodnutiu, ktorým by rozhodcovský súd zaujal stanovisko k otázke svojej právomoci, ako jednej zo základných procesných podmienkach konania.
18/ Žalovaný ďalej v rámci svojej procesnej obrany uvádzal, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci len čiastočným rozsudkom, rozhodcovské konanie teda nebolo do 31.12.2016 právoplatne skončené a s poukazom na § 54c ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní bolo potom k uvedenému dňu „ex lege“ zastavené, pričom žiaden z účastníkov rozhodcovského konania nepodal do 31.03.2017 žalobu na rozhodnutie o doposiaľ nerozhodnutej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na príslušný súd, čím sa žalobca sám zbavil možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z tohto dôvodu. V tomto kontexte súd s poukazom na § 54c ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní konštatoval, že v zmysle citovaného ustanovenia sa k 31.12.2016 „ex lege“ zastavujú len tie konania, v ktorých účastníkom konania neboli doručené rozhodcovské rozsudky pred 1. januárom 2017. V danom
prípade všetky napádané rozhodcovské rozsudky, boli vydané do 31.12.2016, bolo nimi rozhodnuté vo veci samej o celom uplatnenom nároku žalovaného a žalobcovi tohto konania boli doručené pred 1. januárom 2017, pričom je zároveň nesporné, že rozsudok vydaný pod sp. zn. RRS 2016/32 bol pred 1. januárom 2017 doručený aj žalovanému (rozsudky sp. zn. RRS 2016/33 a sp. zn. 2016/34 žalovaný prevzal až dňa 03.01.2017). Keďže zákon neupravuje situáciu, keď rozhodcovský rozsudok, vydaný a pred 1. januárom 2017, bol doručený len jednému účastníkovi konania, súd v záujme zachovania právnej istoty strán konania zastáva názor, že za danej situácie je ustanovenie § 54c ods. 2 zákona potrebné vykladať tak, že rozhodcovské konania sa dňom 31.12.2016 zastavujú, ak rozhodcovský rozsudok nebol doručený žiadnemu z účastníkov rozhodcovského konania. Vzhľadom na uvedené súd na túto obranu žalovaného neprihliadal.
19/ V súvislosti s ďalšou žalobcom uplatnenou námietkou, týkajúcou sa tvrdenia, že rozhodcovský súd rozhodoval vo veci po vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti STEEL-MAX, spol. s r.o., keď s poukazom na § 1 ods. 3 písm. d) Zákona o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, súd vyhodnotil ako nesporné, že účinky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka STEEL-MAX, spol. s r.o. nastali dňa 22.06.2016. Všetky pohľadávky tejto spoločnosti po vyhlásení konkurzu patria do konkurznej podstaty úpadcu, a to aj tie, ktoré zabezpečujú úpadcove záväzky (§ 67 ods. 1 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Preto v prípade, ak pohľadávky úpadcu voči žalobcovi neboli žalobcom uhradené, žalovaný po vyhlásený konkurzu mohol postupovať už len podľa Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a svoje zabezpečovacie právo vyplývajúce zo Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.04.2014, vzťahujúce sa na pohľadávky úpadcu si mohol v zmysle § 50 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii uplatniť len podľa tohto zákona, nie podaním žaloby na rozhodcovský súd, ktoré nesporne podal až dňa 10.10.2016. Neobstojí tu preto námietka žalovaného, že na majetok žalobcu konkurz vyhlásený nebol a účastníkom rozhodcovského konania bol žalobca, nie úpadca. Akceptovanie tejto argumentácie žalovaného by odporovalo účelu konkurzného konania vedeného proti dlžníkovi STEEL-MAX, spol. s r.o.
20/ Na základe týchto záverov súd potom o nároku žalobcu rozhodol tak, že žalobe žalobcu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RRS 2016/32, vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline, so sídlom Jánošíkova 264, 010 01 Žilina dňa 16. 12. 2016, Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RRS 2016/33, vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline dňa 16. 12. 2016 a Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RRS 2016/34, vydaného Rozhodcovským súdom v Žiline dňa 20. 12. 2016 v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21/ O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.