Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/232/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne : C. C., narodená XX.X.XXXX, bytom P. XX, X. C., právne zastúpená: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, Bratislava proti žalovanému: I. C., narodený XX.X.XXXX, bytom P. XX, X. C., t.č. M.R. E. XX, E., právne zastúpený: JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka, so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, o vylúčenie z užívania bytu , sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto

rozhodol:

I. Žalovaný sa vylučuje z užívania bytu č. XX-EX vo vchode XX na 4. p. bytového domu súp.č. XXXX, ktorý je postavený na parc. č. XXXX/XX v k.ú. X. C., okres X. C., obec X. C., zapísanom na LV č. XXXX, a to úplne.

II. Žalobkyni sa proti žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

III. Znalkyni PhDr. Mgr. Elene Fortis , EČ: 915117 sa proti žalovanému priznáva náhrada znalečného v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 22.4.2015, doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“ ) dňa 23.4.2015 požaduje , aby súd úplne vylúčil žalovaného z užívania bytu nachádzajúceho sa v katastrálnom území X. C.. Žalobu odvodnila tým, že so žalovaným bolo manželstvo rozvedené rozhodnutím súdu dňa 4.12.2013, pričom byt , z ktorého požaduje žalovaného vylúčiť , sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré do podania žaloby nebolo vysporiadané a obaja v tomto byte bývali aj s dvoma maloletými deťmi. Počas trvania manželstva a aj po rozvode bola vystavená fyzickým aj verbálnym útokom, vyhrážaním, ponižovaniu, sledovaniu , obviňovaniu , sexuálnemu obťažovaniu , schválnostiam, vydieraniu zo strany žalovaného, v dôsledku ktorých trpí pocitmi úzkosti, beznádeje a depresívnymi stavmi. Svedkami útokov boli aj maloleté deti, čím trpela a dodnes trpí najmä maloletá dcéra. Spolužitie so žalovaným v spoločnom byte sa z dôvodov fyzického a psychického týrania navrhovateľky a psychického týrania maloletých detí stalo neznesiteľným.

2. Uznesením č.k. 25C/150/2015-19 zo dňa 19.3.2015 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. XX-EX vo vchode XX na 4. p. bytového domu súp.č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. X. C., okres X. C. LV č. XXXX a v časti zákazu žalovaného približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov zamietol. Rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/311/2015-43 zo dňa 5.5.2015 a nadobudlo právoplatnosť dňa 18.5.2015. Žalobkyni bola uložená povinnosť do 30 dní od právoplatnosti uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podať návrh na začatie konania o obmedzenie užívacieho práva k predmetnému bytu žalovaným.

3. Uznesením č.k. 19C/232/2015-24 zo dňa 10.8.2015 bolo nariadené predbežné opatrenie, v ktorom súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať žalobkyni do 3 dní od doručenia uznesenia jeden kľúč od vstupných dverí do miestnosti s pivnicami a jeden kľúč od pivnice patriacej k bytu č. XX-EX, nachádzajúceho sa v okrese X. C., v obci X. C., v katastrálnom území X. C., zapísaného na parcele registra "C" na LV č. XXXX - parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria, vo vchode č. XX v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na štvrtom poschodí. Uznesenie bolo potvrdené uznesením T. súdu v Nitre č.k. 9Co/1032/2015-51 zo dňa 17.12.2015, právoplatným dňa 29.12.2015.

4. Podaním zo dňa 29.12.2016 , doručeným súdu dňa 2.1.2017 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že predmetným byt užíval do 16.3.2015, kedy bol zadržaný vyšetrovateľom OR PZ Nitra s tým, že mu bolo následne vznesení obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a následne bol podaný návrh na jeho vzatie do väzby, ktorému súdu však nevyhovel. Na základe uznesenia súdu sp.zn. 25C/150/2015 zo dňa 18.3.2015 , ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie mu súd zakázal vstupovať do spoločného bytu. Tvrdenia žalobkyne, ktoré uvádzala v žalobe, i návrhoch na nariadenie neodkladných opatrení a tiež v trestnom konaní sa nezakladajú na pravde, a nie sú pravdivé ani tvrdenia žalobkyne o jeho fyzických alebo verbálnych útokoch. Z celého spisového materiálu v trestnom konaní je zrejmé, že tvrdenia sú nepravdivé a jediným dôvodom podania trestného oznámenia je obava z absolútnej straty existenčných istôt , t.j. straty bytu a možnosti primerane sa postarať o deti, pretože začal riešiť otázku vyporiadania zaniknutého BSM. Rovnako sú nepravdivé aj tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k maloletým deťom a to najmä maloletej Natálii. Žalobkyňa podala na neho viacero oznámení na Obvodné oddelenie polícii Zlaté Moravce, pričom všetky skončili odložením alebo zastavením. Od nariadenie predbežného opatrenia toto plne rešpektuje a do bytu nevystupuje. Dôvody, pre ktoré žalobkyňa žiada jeho trvalé vylúčenie sa nepreukázali a tiež sa nepreukázala skutočnosť, že by neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia malo takú intenzitu, že by jeho spolužitie so žalobkyňou bolo možné objektívne považovať za neznesiteľné.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 14.2.2017 uviedla, že účelom trestného konania je posúdiť , či došlo k spáchaniu trestného činu a platí tu zásada v pochybnostiach v prospech , ktorá sa na civilné konanie neaplikuje. Z výroku uznesenia , na ktoré poukazuje žalovaný nevyplýva, že skutok sa nestal a tvrdenia uvádzané žalobkyňou sú nepravdivé. V odôvodení rozhodnutia je uvedené, že vyšetrovanie preukázalo tvrdenia žalobkyne , ktoré potvrdil aj maloletý syn . Závery v uznesení boli založené na laickom posúdení odborných psychologických otázok prokurátorkou. Skutočnosť, že žalobkyňa je hypercitlivá, žalovaného nevyviňuje. Žalovaného z fyzického a psychického násilia proti žalobkyni a maloletým usvedčuje množstvo dôkazov zadovážených vyšetrovateľom, a to výpovede žalobkyne, znalecké posudky , fotografie, výpoveď maloletého Tomáša, listinné dôkazy, svedecké výpovede . Žalobkyňa dodnes podstupuje psychiatrickú liečbu s diagnózou - reakcia na ťažký stres. Žalovaný sa od prvého dňa po prepustení zo zadržania dopúšťa voči žalobkyni schválnosti - dal odpojiť internet, neodovzdal žalobkyni faktúry za elektrinu, prestal platiť hypotéku, výživné, nevyhýba sa stretnutiam zo žalobkyňou. Žalovaný sa zámerne vyhýba zamestnaniu uvádzaním nepravdivej informácie, že nemá čistý register trestov. Vylúčenie žalovaného z užívania bytu je v záujme ochrany žalobkyne aj maloletých detí. U maloletej Natálie je úplne vylúčené spolužitie so žalovaným , pretože by mohlo mať za následok psychosomatické ťažkosti a silnejší odpor voči nemu.

6. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa dostavili strany sporu aj ich právny zástupcovia, ktorí zotrvali na svojich písomných vyjadreniach.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, uznesením súdu č.k. 25C/150/2015-19 zo dňa 19.3.2015 , uznesením Krajského súdu v Nitra č.k. 25Co/311/2015-43 zo dňa 5.5.2015, rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 11P/311/2013 (ktorý je súčasťou súdneho spisu 11P/164/2015 i spisu V.: M.-XXX/X-VYS-NR-XXXX), výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne územie X. C., lekárskymi správami, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitre, priestupkovými spismi, predloženými znaleckými posudkami, spisom V.: M.-XXX/X-VYS-NR-XXXX ( najmä výpoveďami, uzneseniami Okresnej prokuratúry v Nitre, Krajskej prokuratúry Nitra, znaleckými posudkami ), spisom súdu sp.zn. 11P/164/2015 , výsluchmi strán sporu, znalcov a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

8. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/311/2013 - 32 zo dňa 4.12.2013, právoplatným dňa 10.12.2013 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené a maloleté deti boli na čas po rozvode

zverené do osobnej starostlivosti matky detí a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých deti v sume 120,00 eur mesačne na Tomáša a 110,00 eur mesačne na Natáliu.

9. Z výpisu LV č. XXXX, katastrálne územie X. C. vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi bytu č. XX-EX , na 4. poschodí, vo vchode XX. bytového domu súp. č. XXXX v k.ú. X. C. postavenom na parcele č. XXXX/XX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXXX/XXXXXXX s spoluvlastníckom podiele 1/1.

10. Z lekárskej správy G.. G. , klinickej psychologičky zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že žalobkyňa s maloletou L. navštívila psychologickú ambulanciu kvôli úzkostným stavom po prežitej traume. Dieťa pôsobí ustráchane, zneistene, s otcom sa nechce stretávať, ani z psychologického hľadiska to nie je doporučené , kým nepríde k stabilizácii psychiky u dieťaťa. Záver vyšetrenia : anxiozne depres.sy ako reakcia na závažný stres.

11. Zo správy Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny Nitra zo dňa 17.7.2015 vyplýva, že mal. Tomáš rozumie situácii v rodine, vie o konfliktoch rodičov a nepriamo bol účastný atakov otca voči matke., vo vedľajšej miestnosti počul agresívne nadávky , degradáciu na adresu matky ako aj plač matky po fyzických útokoch . Sestra otca úplne odmieta , rovnako odmieta aj telefonický rozhovor s ním. Kontakt s otcom si predstavuje tak ako doteraz, prípadne si vie predstaviť tráviť s otcom 1 víkend, ale s tým, že by spal doma. Maloleté Natália bola svedkom útoku otca na matku, bála sa o ňu, cítila sa bezmocná a o matku sa stále bojí. S otcom sa vôbec nestretáva a ani nechce stretnúť, a pri rozhovore sa jej vynárali negatívne spomienky , opäť prežívala traumatizujúce zážitky, ktoré sa v minulosti udiali. Úplne odmieta kontakt s otcom, aj telefonicky a je v napätí už pri rozhovore na takúto tému.

12. Z prepisu zvukového záznamu s maloletými deťmi z februára 2016 vyhotovenom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce z rozhovoru s maloletou Natáliou vyplynulo, že otec odišiel lebo robil mamine zle a ona to videla a jej robil zle tým, čo jej robil. Tomáškovi to tiež robilo zle. Nechce ho stretnúť, plakala by keby sa s ním stretla a bola by radšej, kedy sa o ňom viac nerozprávali. Väčšina rozhovoru bola sprevádzaná plačom , bolo ju potrebné upokojovať a posmeľovať. Z rozhovoru s maloletým Tomášom vyplynulo, že rodičia sa často hádali a hlavne otec veľmi často po mamine kričal z rôznych dôvodov. Videl aj to, ako otec matku udrel rukou po tvári, kde bola prítomná aj mal. Natália. Uviedol, že sa mu nepáči, keď mu otec hovorí o peniazoch.

13. V lekárskej správe zo dňa 30.3.2016 PhDr. Miriam G. , psychologičky je uvedené, že maloletá Natálka chodí pravidelne na psychoterapeut. sedenia kvôli problémom s úzkosťou. Bola svedkom ako otec maminu zbil. Na otázku, prečo otca nechce uviedla, že bil maminu, ona to videla , bojí sa ho a neverí mu. Nechce byť s ním v kontakte. Inak je dieťa psychicky skľudnené, lepšie spí , jedáva, v škole sa jej darí.

14. Z priestupkového spisu ORPZ -NR-OPP9-567/2015-9 vyplýva, že dňa 29.6.2015 v čase o 16:10 na útvar Policajného zboru Zlaté Moravce bolo oznámené žalobkyňou spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu , ktorého sa mal dopustiť jej exmanžel ( žalovaný) , a to takým spôsobom, že jej mal robiť schválnosti, aby oznamovateľka nemohla včas zaplatiť za odber elektrickej energie , nakoľko nemala prístup ku faktúram za elektrickú energiu. Správa o výsledku objasňovania priestupku bola podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predložená Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy, priestupkové oddelenie ako podnet na začatie konania o priestupku.

15. Z priestupkového spisu ORPZ -NR-OPP9-467/2015-9 vyplýva, že útvar policajného zboru zistil konanie majúce znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu , z ktorého je podozrivý žalovaný , ktorý mal ku dňu 1.4.2015 odpojiť internetové spojenie k bytu v Zlatých Moravciach bez toho , že by uvedenú skutočnosť oznámil jeho bývalej manželke ( žalobkyni), ktorej vznikla škoda 1,5 eura a neoznámenie odpojenia internetu považuje za schválnosť. Správa o výsledku objasňovania priestupku bola podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov predložená Okresnému úradu v Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy, priestupkové oddelenie ako podnet na začatie konania o priestupku.

16. Zo spisu Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy sp.zn. Pk -1713/2015 vyplýva, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu , ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že dňa 19.4.2015 v čase o 21:14 hod. , dňa 29.4.2015 v čase o 12:28 hod. a dňa 20.5.2015 v čase o 8:53 hod. bol vyzvaný na odovzdanie jedného kľúča od dverí do miestnosti s pivničnými kobkami a jedného kľúča od pivničnej kobky patriacej k bytu č. XX-EX, zapísanom na LV č. XXXX, pre kat. úz. X. C. , ktoré si ponechal , čím mal bývalej manželke robiť schválnosti bolo zastavené v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná , nie je priestupkom.

17. Zo záveru znaleckého posudku č. 79/2017 zo dňa 27.11.2017 PhDr. Mgr. Eleny Fortis ( predloženého právnym zástupom žalobkyne v trestnom i súdom konaní ) vyplýva, že v osobnosti matky bola zistená depresívne - úzkostná symptomatika somatickými príznakmi a neurotickým prežívaním, s prítomnými prvkami postraumatickej stresovej poruchy. Uvedené ťažkosti sú reaktívneho charakteru, ako dôsledok dlhodobo pretrvávajúceho stresu vyplývajúceho z konfliktného vzťahu s bývalým manželom, najmä z jeho brachiálne a verbálne agresívneho správania. V dôsledku nahromadeného napätia môže situačne reagovať neadekvátne, neočakávanými impulzívnymi prejavmi verbálnej agresivity, dáva do vzťahu agresívne napätie a sprievodnú úzkosť. Matka neovplyvňuje detí vo vzťahu k otcovi, neobmedzuje ani neovplyvňuje kontakt a komunikáciu maloletých detí s ich otcom. Z výsledkom explorácie a zo psychologickej diagnostiky maloletých detí vyplýva, že ich otec negatívne ovplyvňuje za účelom oslabenia citovej väzby k matke a svojím výchovným vplyvnom , postojmi aj verbálnymi vyjadreniami negatívne ovplyvňuje psychický vývin maloletých detí. V osobnostnej štruktúre maloletej boli diagnostikované prvky anxiózne - depresívnej symptomatiky, emocionálna dekompenzácia s prvkami neurotického prežívania. Emocionálna dekompenzácia je podmienená dlhotrvajúcim stresom podmieneným agresívnym správaním otca maloletej k jej matke, v prítomnosti maloletej. Pri zmienke o otcovi je maloletá emocionálne dekompenzovaná, masívne plače a vzlyká a odmieta o otcovi hovoriť. Samotná predstava a rozhovor o otcovi maloletú emocionálne dekompenzuje a aktivizuje ( oživuje ) traumatizujúce zážitky s otcom. Zo správania otca je traumatizovaná, odmieta ho a prežíva otca ako reálnu hrozbu. Opakovanie popisuje brachiálnu agresivitu otca vo vzťahu k matke, pri ktorej bola prítomná. Existenciu otca vníma negatívne.

18. Žalobkyňa vypočutá počas pojednávania uviedla, že spolužitie s bývalým manželom je neznesiteľné. Neustále na ňu vyvíjal nátlak , a keď nepodpísala zmluvu o BSM tak jej povedal, že donesie domov cigáňov, že ju poriadne "pojebú" , keď nemá chlapa. Keď zmluvu nechcela podpísať otravoval hu, šla do izby, nič mu nepovedala a dcéru mala na rukách, no aj tak jej dal facku. Neustále ju obťažoval, obchytkával na intímnych miestach, čo jej bolo nepríjemné, ponúkal jej peniaze za sex. Vyhrážal sa, neustále púšťal hlasno hudbu v synovej izbe o on nemohol spať . Stále si púšťal pesničku od Helenine oči , kde sa spievalo o Mariane, ktorá skočila do vody a žralok jej odtrhol ruku a smial sa pri tom. Pesničku púšťal aj pred Tomášom. Dcéra sa ho doteraz bojí a aj keď tam býval, neustále hu držala za ruku , odmietala byť v jeho prítomnosti. Pred deťmi hu ponižoval aj pred Tomášom, čokoľvek urobila bolo zle, zakázal jej variť, prať, tak prala keď nebol doma. Výživné, ktoré jej dával, musela podpísať , no jej plnú sumu, odrátal si polovicu ako nájomné za byt, čo bolo v poriadku no ona o tom nemala doklad. Nosil si do bytu priateľku, čo zle vplývalo na deti. Vyhradil si poličku, z ktorej mu nikto nemohol nič zobrať bez jeho dovolenia. Udrel hu, aj keď mala dcéru na rukách. Syna neustále deptal, aj keď sa už vysťahoval. V decembri 2017 prišiel Tomáš domov s plačom , že mu otec povedal, že ide naspäť do bytu a vyčítal mu, že čo všetko si na neho povymýšľal. Tomáš bol rozrušený a doma plakal. O deti žalovaný nejaví žiadny záujem, boli aj Vianoce, syn mal narodeniny, meniny a poslal mu len sms aj to na tel. číslo, ktoré už nebolo 2 roky platné. Keď sa Tomáš s otcom náhodne stretol dal mu len 10 eur . Po stretnutí prišiel rozrušení, lebo mu stále o nej niečo rozprával. Po vysťahovaní dal odpojiť internet, čím ublížil hlavne deťom, lebo Tomáš si potreboval robiť projekty do školy. Nevedela sa dostať k účtom, elektrina chodila na jeho meno, ona ich nevedela platiť. Prestal platiť hypotéku bez toho aby jej to oznámil a jej začali chodiť upomienky a tiež jej napísal, aby začala platiť hypotéku. Neustále ju ohovára pred susedmi a dcéru prestali volať von, na základe ohovárania jednej mamičky, ktorá sa na ňu potom zahnala palicou. Dcéra o ňom nechce ani počuť, už len zmienka o ňom jej vháňa slzy do očí. Neustále chodí autom okolo, každý deň si chodí pre poštu, pričom sa neraz skoro stalo, že sa stretli v malej chodbičke. K fyzickým útokom dochádzalo aj pred rozvodom, aj po rozvode až do vysťahovania v roku 2015.

19. Žalovaný vypočutý na pojednávaní uviedol, že je to všetko klamstvo. Rozvod nebol z jeho strany a už pri rozvode žalobkyňa uviedla, že ju fyzicky napadol, na čo sa jej sudkyňa pýtala či má toto dokázané, že

nemá. Odmietala ísť aj na poradňu, preto ich rozviedli na prvom pojednávaní. Oznámil to aj jej rodičom , jej otec k nim chodil pravidelne a nikdy si na nej nič nevšimol, nevidel na nej žiadne modriny. Čo sa týka výživného, toto platil do centa a ona mu podpisovala papier o tom, jej ho odovzdal, aby mal dôkaz a aj z toho si robila srandu. Všetko platil on a nikdy jej ani deťom nič nezakazoval. Nikd jej nezakazoval prať, ale raz keď mu oprala preukaz, ktorý bol v bunde, povedal jej abyjeho veci už neprala. Nikdy pred deťmi žalobkyňu nebil. Deti chodili na rôzne krúžky a dosahovali výborné výsledky , čo by asi nebolo možné ak by dochádzalo k nejakému násiliu. Raz dokonca brat daroval Natálke domček, ktorý žalobkyňa rozkopala a videl , že dieťa má strach. Každý rok robil psychotesty, robil v C. ako psovod, XXX hodín nadčasov . Ak by robil nejaký nátlak alebo by sa niečo takéto vyskytlo toto by robiť nemohol. Ak už dochádzalo k nejakej roztržke radšej odišiel na cvičák so psom. Nikdy si na žalobkyni nikto nič nevšimol, jej brat je krstným ich syna, jej otec k nim chodil pravidelne a myslí si, že ak by niečo takéto spozorovali, povedali by mu , že sa jej už nemá dotknúť. Po rozvode si vyčlenil jednu miestnosť, sám si varil, pral. Po rozvode si kúpil aj pračku. Žalobkyňa mu sama povedala, aby si sumu 980 eur zobral z výživného ako kompenzáciu ako nájomné. Hypotéku platil pn , platil aj deťom poistky, ktoré v roku 2016 zrušila a vybrala. Ak by bol taký násilník 20 rokov by nemohol robiť v C., má dokonca aj bezpečnostnú previerku. Do dnešného dňa sa nič nepreukázalo, znalecké posudky preukázali že nejde o syndróm týrania. Akonáhle bol obvinený z práce ho museli prepustiť, a teraz keď niekomu povie, že je trestne stíhaný, tak ho nechcú zamestnať. Z ÚPSVAR ho vyradili , ponúkli mu prácu, ale keď sa pýtal, či mu budú platiť cestovné, oznámili mu, že má trvalý pobyt v ZM. Teraz je bez práce, neevidovaný na UPSVAR a čaká na skončenie tohto celého procesu , aby sa mohol zamestnať. Táto mašinéria sa spustila vtedy, keď sa nedohodli na rozdelení BSM. Žalobkyni predložil dohodu , ktorú odmietla podpísať a povedala mu , že ona zostane v podnájme v byte a on si mám nájsť niečo iné. Toto sa však z jedného platu nedá utiahnuť. Syn ho vyhľadal alebo sa aj náhodne stretnemú. Čo sa týka internetu tento mal zaplatený do apríla, ale keďže potom už nemal peniaze, volal do spoločnosti a zrušili zmluvu. Čo sa týka hypotéky vedela, že to musí platiť, lebo on už na to potom nemal peniaze. Žeby niečo zakazoval deťom je hlúposť, len to jej povedal, aby aj ona niekedy kúpila jogurty. Tvrdili, že dostal odstupné, čo však nie je pravda. Ak by nemal brata tak skončím na ulici a zamrzne. Rok po rozvode spolu v byte bývali, nebol žiadny problém, žiadne obvinenie a po roku keď sa nechcela dohodnúť na vyporiadaní BSM prišlo toto. Čo sa týka faciek, dal jej jednu pred rozvodom , lebo mu pred synom, povedala, že je " vyjebanec" na čo však nikto nemá právo. Žalobkyňa počas celých 14 rokov nemusela pracovať, zabezpečoval jej všetko. Toto celé je účelové ako ho dostať z bytu. Aj súdom bolo nariadené stýkanie sa s maloletou Natáliou napriek tomu , že žiadali o úplný zákaz , čomu však KS NR nevyhovel. Natália dokonca recituje, chodí na olympiády, a myslí si, že ak by sa správal násilne , toto všetko by nedosahovala. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne uviedol, že je bezdomovec, no každú noc prespáva u brata vo Volkovciach. Nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť, bol vyradený z ÚPSVaR, a každý mu povedal, že ho nezamestná, lebo im musí povedať, že je trestne stíhaný, inak by sa dopustil trestného činu. V minulosti pracoval u svojho kamaráta, no on má teraz problémy, preto ho nekontaktoval. Poštovú schránku v byte si schodí kontrolovať raz, dvakrát do týždňa a doposielanie pošty si musel zrušiť, lebo na to nemal peniaze a výživné je prednejšie. Platí ho toľko koľko môže. K facke , ktorú dal žalobkyni uviedol, že žalobkyni povedal, že sa nemá hádať pred deťmi a sama pred sudcom uviedla, že ho vyprovokovala a keď mu povedala, že je „vyjebanec“ dal jej facku. Deťom nemieni vysvetľovať, čo to je, je to urážka na cti. Mrzí ho to, nemalo sa to stať, ale emócie ho vyprovokovali, bolo to v amoku. Bola to urážka aj jeho matky, ktorú si urážať nenechá niekým, kto jej nesiaha ani po päty.

20. Znalkyňa PhDr. Mgr. Elena V. vypočutá na pojednávaní objasnila výsledky vypracovaného znaleckého posudku č. 79/2017 a uviedla, že matka deti neovplyvňuje svojím východným vplyvom a postojmi, na rozdiel od otca, ktorý deti negatívne ovplyvňuje za účelom oslabenia citovej väzby k matke a svojimi postojmi negatívne ovplyvňuje ich psychický vývin. Na maloletého Tomáša vyvinul psychický nátlak. Maloletý Tomáš nemôže fungovať v spoločnej domácnosti s otcom, ich stretávanie nebolo recipročné , otec ho frustroval a v prípade záujmu Tomáša o stretnutie s ním maloletého posielal za pani Dodokovou, kde si mal stretnutie vybaviť. Maloletá Natália podľa názoru znalca jednoznačne nemôže žiť v jednej domácnosti s otcom a na základe výsledkov psychodiagnostiky neodporúča, aby maloletá bola vyšetrovaná a vypočúvaná v súvislosti s otcom. Príčinou odmietania otca maloletou Natáliou je verbálne a brachiálne správanie sa otca vo vzťahu k matke , ale v konečnom dôsledku aj k maloletým deťom. Pobyt otca v spoločnej domácnosti by mal negatívny vplyv na obe deti, na ich psychický a fyzický vývin. Nepriaznivý psychický stav detí nespôsobuje zvýšená citlivosť matky. Matka má dostatočne rozvinuté mechanizmy racionálnej sebakontroly, aby sa dokázala vo vzťahu k deťom správať starostlivo, empaticky, ohľaduplne. U matky neboli diagnostikované dissimulačné ( zatajovanie, zahmlievanie )

tendencie ani pseudológia ( potreba klamať) ani tendencie k skotonizovaniu ( prekrucovaniu ) názorov iných , popieranie názorov iných. V znaleckom posudku uviedla ako maloleté deti vnímajú otca na základe výsledkov diagnostiky. Napriek tomu, že otec v spoločnej domácnosti už nebýva, zážitky boli traumatizujúce najmä pre maloletú Natáliu. Otec si ani neuvedomuje, že na deti nátlak vyvíja. K otázke právnej zástupkyne žalovaného , či by s odstupom času bolo možné, aby maloleté deti bývali v spoločnej domácnosti s otcom uviedla, že by bolo vhodné psychologické posúdenie detí vo vzťahu k otcovi za prítomnosti otca, čo v dôsledku jeho konanie nebolo možné.

21. Znalec MUDr. Ivan S., PhD., MHA k záverom svojho znaleckého posudku č. 60/2017 uviedol , že vyšetrenie žalobkyne vykonal v priestoroch kliniky dňa 21.9.2017, mal k dispozícii aj spisovú dokumentáciu, predchádzajúce aj zdravotnú dokumentáciu poškodenej. Výsledok bol taký, že poškodená trpí post traumatickým stresovým syndrómom, ktorý má predĺžený chronický charakter a tento bol spôsobený stresovou situáciou poškodenej. Táto porucha stále trvá a trvala aj po rozvode manželov. Predpokladal, že v pokojnej atmosfére by sa stav poškodenej mohol stabilizovať. Aj v čase vyšetrenia konštatoval, že sú prítomné známky post traumatickej stresovej poruchy. Pod tlakom manžela je permanentne. Preskúmal aj ostatné v danej veci, ktorých závery nebude hodnotiť, pretože sú z iného odvetvia. Oboznámil sa aj so záverom MUDr. Romsauerovej a tento vzal na vedomie a nesúhlasím v tom, že podľa neho aj v súčasnosti žalobkyňa trpí poruchou. Táto porucha vzniká pod vplyvom stresových situácií, ktoré prichádzajú z vonkajšieho okolia. Môže mať aj jednoduchú podobu, ale v tejto veci je komplikovaná tým, že ten psychotraumatizujúci faktor bol dlhodobejší a pôsobí až do súčasného obdobia. Žalobkyňa má úzkosť, úzkostné sny, depresiu, strach a neistotu v životnej situácii. Obnovenie spolužitia by malo negatívny vplyv na psychický stav žalobkyne Spôsobilo by to zhoršenie jej zdravotného stavu a dá sa predpokladať, že by to vplývalo veľmi nepriaznivo na jej život, aj na život jej dcéry. Žalobkyňa ťažko negatívne vnímala spolužitie a toto tak vníma aj v súčasnosti. Človek žije aj minulosťou. Tri roky dozadu je dosť krátka doba a žalobkyňa sa obáva, že podobné prejavy ako boli predtým počas spolužitia by sa mohli opakovať. Žalobkyňa môže byť citlivej povahy, je to možné, no nie je to možné ukončiť tak, že keďže je citlivá povaha, vníma to inak. Nič to nemení na tom, že bola vystavená stresu, resp. traumatizujúcim faktorom. Nemôžeme to chápať zjednodušene. Podľa spisového materiálu to nebol len psychologický tlak ale aj fyzické útoky. Každý rozvod prináša so sebou najmä pre ženu isté riziko materiálneho úpadku, čo vo svojom znaleckom posudku ďalej žiadnym spôsobom nerozvíjal. Aj znalecký posudok ústavu pripúšťa, že žalobkyňa trpí istú mieru post traumatického stresového syndrómu a žiadnym spôsobom nezvýrazňoval obavy žalobkyne o materiálny život.

22. Znalkyňa MUDr. Katarína O. uviedla, že z jej výsledkov vyplýva, že žalobkyňa netrpí ani syndrómom týranej osoby, ani post traumatickou stresovou poruchou. K otázke možného spolužitia strán sporu sa vyjadrila, že ak by sa vedeli dohodnúť, vie si predstaviť, že by to bolo možné, no myslí si, že keďže sú v konflikte, nevplývalo by to dobre ani na jedného z nich. Spolužitie strán sporu neprispelo k ich duševnej pohode, no nie je to z dôvodu, že u žalobkyne by bola duševná choroba. Osobnosť žalobkyne hodnotila ako hypersenzitívnu, čo vyplýva aj so všetkých predchádzajúcich posudkov. Sú tam mierne črty hysterionskej osobnosti, ale nie psychopatické. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a lekárskych správ, je možné uviesť, že v minulosti trpela adaptačnou (reaktívnou) poruchou a ani ambulantná psychologička u žalobkyne však nediagnostikovala post traumatickú stresovú poruchu. Pri vypracovaní svojho posudku mala k dispozícii kompletný lekársky spis MUDr. Pavlíkovej do termínu vyšetrenia. Nenašla žiadne rozpory medzi závermi lekárky a údajmi uvádzanými žalobkyňou zachytenými v lekárskych správach. Rozdiel medzi jej vyšetrením a vyšetrením MUDr. Pavlíkovej bol len v tom, že vyšetrenie znalkyne trvalo asi 2 hod. a pri zaťaženosti MUDr. Pavlíkovej je možné predpokladať, že jej vyšetrenie trvá kratšie a tiež mala k dispozícii bohatší spisový materiál.

23. Z trestného spisu ČVS :ORP -389/1-VYS-NR-2015 vyplýva, že žalobkyňa dňa 16.3.2015 o 16:00 hod. na OR PZ , OKP Nitra podala trestné oznámenie na žalovaného , ktorý ju mal počas manželstva a aj po jeho rozvode fyzicky napádať po slovných hádkach, ponižoval ju, že zle vyzerá, upratuje, ničoho nie je schopná, vyčítal jej , že nie je zamestnaná, nadával jej. Fyzické napadnutie spočívalo v dusení, fackách, udieraní do zadnej časti hlavy, vláčení po chodbe v byte, čoho svedkom mali byť aj maloleté deti. Žiadny z incidentov neoznamovala polícii, nebola na ošetrení u lekára. Asi v roku 2012 spolu prestali intímne žiť, s čim manžel nesúhlasil, začal jej núkať peniaze. V septembri 2013 podala žiadosť o rozvod a on sa jej vyhrážal, že bude žiadať striedavú starostlivosť a keď nechce prísť o deti, aby nehovorila na súde , že k nejakým fyzickým útokom došlo, preto na súde povedala len o jednej facke. Týždeň po rozvode ju každý deň fyzicky napadol, búchal ju o stenu, dával jej facky, čo trvalo asi týždeň a na druhý

deň ju psychicky týral, urážal ju, nemala žiadne súkromie. Svedkom útokov bol aj ich syn. Asi v novembri 2014 sa dohadovali na vyporiadaní, potom prišiel za ňou zo zmluvou, ktorú nechcela podpísať lebo nie so všetkým súhlasila. Byt dal na predaj realitke. Bola tam aj realitná agentka a byt sa dal aj na predaj bez toho aby o tom vedela. Bývalý manžel jej zakazoval prať, pretože tú pračku kúpil on. Výživné jej síce platil, ale odrátal si polovicu nájomného a niekedy odrátal aj vyššiu sumu a dal jej podpísať papier, že jej odovzdal celé výživné. Niekedy v roku 2014 na jeseň jej brat telefonoval s bývalým manželom a bývalý manžel mu začal hovoriť, aby jeho mamu neurážala a nebrala ju do úst, lebo inak sa neudrží a zabije ju. Učiteľka zo škôlky kam chodí Natália jej povedala, že Natália spomínala, že otec maminu doma bije a je na ňu zlý. Dcéra dostala aj odklad školskej dochádzky na odporúčanie psychologičky, čoho hlavným dôvodom bola precitlivenosť a nesústredenosť a znížená sebadôvera, čo bolo podľa psychologičky asi v dôsledku rozvodu. Na svojich vyjadreniach zotrvala počas celého trestného konania.

24. Uznesením ČVS:ORP -389/1-VYS-NR-2015 zo dňa 16.3.2015 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby a zločin vydierania a následne uznesením sp.zn. ČVS: ORP-389/1-VYS- NR-2015 zo dňa 18.3.2015 podľa § 205 ods. 1 Trestného poriadku bol žalovaný stíhaný ako obvinený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby.

25. Z výpovede zadržaného ( žalovaného ) zo dňa 17.3.2015 vyplýva, že potvrdil, že asi od roku 2012 mali vo vzťahu s manželkou mali výrazné problémy v rodine , vyčítala mu , že sa o rodinu nestará, chodí len do roboty, nie je doma. Neustále do neho doskakovala , snažil sa to riešiť argumentovaním , no vždy zachádzali hádky hlbšie a bolo to čoraz nervóznejšie. Dokonca sa stalo, že počas jedného z takýchto výstupov mu pred dieťaťom , Tomášom, povedala, že je „ vyjebanec“ , čo ho veľmi naštvalo, a vtedy jej dal facku, ale to bol jediný raz a ešte sa stávalo, že ho začala trieskať rukami a škriabať a v tých chvíľach ju musel od seba odstrčiť. Pravdou je aj to, že občas sa ledva zdržal a mal chuť jej vylepiť facku, zatriasol s ňou, nech sa konečne preberie, ale ku nejakému úderu voči nej sa nedostal.

26. Zo zápisnice o výsluchu obvineného ( žalovaného ) zo dňa 18.3.2015 vyplýva, že je pravda, že bývalú manželku rad udrel, niekedy v roku 2013, kedy synovi robil raňajky a ona mu, počas hádky povedala, že je taký „ vyjebanec“ na čo sa neudržal a daj jej facku ľavou rukou. Nechcel, aby mu nadávala pred deťmi. Tiež si pamätá, že niekedy v roku 2012 alebo 2013, keď bila veľmi syna , ťahala ho za vlasy a ten veľmi plakal, tak pribehol a chytil ju za pás alebo za hrudník a odsotil ju preč. Ona ho napadla niekedy v roku 2012. Všetky ostatné tvrdenia žalobkyne uvedené v trestnom oznámení poprel.

27. Svedkovia ( prevažne susedia ) uvádzali, že počas obdobia posledných rokov počuli z bytu krik, a to najmä žalobkyne, ktorá sa prejavovala hystericky. Krik žalovaného nepočuli . Nikdy si nevšimli na žalobkyni nejaké modriny, podliatiny, ani iné známky násilia. Žalovaného nepopisovali ako agresívneho , násilníckeho človeka. Svedkyňa I. sa vyjadrila, že od žalobkyne vie, že ju vtedy ešte manžel fyzicky ako aj psychicky napáda, ako tomu bolo aj raz v aute, kde jej dal facku. Svedkyňa K. uviedla, že má vedomosť, že medzi nimi súd nezhody, stále sa hádali a občas ju aj fyzicky napádal. V telefonickom rozhovore viackrát počula, ako na ňu žalovaný kričí a nejako jej nadáva. Raz po takom rozhovore prišla k nim a zistila, že Marianna má podliatinu na ústach a na hlave, no čo jej uviedla, že ju Jozef zbil a on to vtedy poprel. Ich dcéra, keď u nich spala jej povedala, že ocko stále maminku bije a že má o ňu strach. Viac krát bolo na Marianne vidieť, že má nejako opuchnutú tvár, čo zakrývala makeupom. Z výsluchu matky poškodenej ( žalobkyne ) vyplýva, že dcéra k nim prestala chodiť na návštevy, lebo sa stále s mužom ( pozn. žalovaným) hádajú. S odstupom času jej dcéra povedala, že ju Jozef aj udrel, keď mal ich syn Tomáško 2 roky. Taktiež jej na telefónne ukázala ako bola dobitá. Neskôr k nim dcéra začala chodiť častejšie, hovorila, že doma je to čoraz horšie , že na ňu kričí a že ju fackuje. Raz jej mal facnúť tak, že až spadla na zem. Po tom, čo podala návrh na rozvod ju veľmi zbil. Od Natálky sa dozvedela, že oteckom maminku už neľúbi, lebo ju bije a ona už ocka neľúbil . Jedenkrát sa stalo, že v telefónne počula ako Jozef na Mariannu kričí, vulgárne jej nadáva a myslí, že jej povedal, že keď ju uderí tak to nepredýcha. Všetko vie z rozprávania dcéry. Otec poškodenej uviedol, že len pred výsluchom sa dozvedel veľa vecí o ktorých nevedel. Vie, že dcéra mala s manželom nejaké problémy, často sa hádali. Toto vie aj z toho, že keď raz s dcérou telefonoval tak počul ako na ňu Jozef kričí, čo bolo už po rozvode. Svedkyňa W. Y. ( riaditeľka škôlky) uviedla, že na maloletej Natálii si všimla, že je precitlivela , plačlivá, čo povedala jej matke ( žalobkyni ) na čo jej táto uviedla, že nevie prečo je taká. Nepostrehla, že by maloletá zanevrela na jedného z rodičov, o oboch hovorila pekne. K stavu maloletej v čase výsluchu sa vyjadriť nevedela, nakoľko ako učiteľka mala Natálku v triede od septembra 2012 do júla 2014. Učiteľka S. D. na výsluchu uviedla, maloleté mala v triede od septembra 2013 do júna 2014 a všimla si na nej , že je plačlivá a

ľútostivá a keď sa na to pýtala matky maloletej tak jej uviedla, že sa rozvádzajú s manželom a musia bývať spolu. Nepostrehla, že by na jedného z rodičov zanevrela. K terajšiemu správaniu Natálie sa nevie vyjadriť. Z výsluchu maloletého Tomáša ( syna strán sporu ) vyplynulo, že ocino maminu niekedy ubil a často sa hádali. Dal jej facku na líce, raz aj do hlavy. Facku jej dal asi 5krát možno viac. Niekedy bol pri tom, keď dal ocino mamine facku, inokedy ležala na zemi asi v obývačke. Keď sa rodičia hádajú , cíti sa zle. Jeho rodičia nebijú, občas keď neposlúcha dostane jednu výchovnú aj to keď bol menší.

28. Z odborného vyjadrenia Mgr. Karola Zabáka vyplýva, že z psychologického hľadiska žalobkyňa netrpí duševným ochorením ani psychickou poruchou, ktorá by bola zapríčinený konaním jej exmanžela a bola by výsledkom dlhodobého a systematického týrania. V súvislosti s spolužitím v spoločnej domácnosti po rozvode prežíva dlhodobo psychologický stres, ktorý je spôsobený porozvodovými spormi ohľadom finančného vyrovnania.

29. Zo znaleckého posudku č. 26/2015 vypracovanom v trestnom konaní Mgr. Karolom Zabákom vyplýva, že intelektové schopnosti žalobkyne sú v pásme populačného priemeru. V záťažových situáciách má sklony k emočnej labilite a prežívaniu paniky. Pri vystupňovaných konfliktoch zas tendencie k zaujímaniu pozícii pasívnej agresivity. Je zvýšene citlivá na hodnotenie, čo súvisí s menším sebavedomím. Osobnosť je mierne akcentovaná, precitlivená a s menšou flexibilitou v interpersonálnych vzťahoch. Jej mentálne schopnosti jej umožňujú správne vnímať, zapamätať si a zreprodukovať prežité udalosti. Pre sklony k subjektivizácii myslenia a zvýšenú senzitivitu však prežitým udalostiam pripisuje výraznejší emočný náboj ako v skutočnosti udalosti majú, prežíva tak pocit ohrozenia, ktorý nemusí zodpovedať objektívnym skutočnostiam. Má mierny sklom k dramatizácii popisovaných udalostí. Nemá sklony ku skresľovaniu skutočnosti, vymýšľaniu si a má mierene sklony k ovplyvniteľnosti. Z psychologického hľadiska sa u žalobkyne nejedná o syndróm týranej osoby. Po rozvode sa u nej zvýraznila obava z finančnej, ekonomickej závislosti na exmanželovi. Pretrváva u nej existenčná obava ohľadom bývania.

30. Zo znaleckého posudku č. 27/2015 vypracovanom v trestnom konaní Mgr. Karolom Zabákom vyplýva, že intelektové schopnosti žalovaného sú v pásme populačného priemeru. Dokáže sa aktívne prispôsobovať. Afektivita je stabilná , bez patologických výskytov, či porúch. Temperamentom je dynamický, disciplinovaný, motivovaný k dosahovaniu svojich pracovných cieľov a záujmov. Pri frustrácii, nemožnosti nespĺňať svoje ambície prichádza k prechodnému výbuchu hnevu. Má však čiastočnú schopnosť sebareflexie a empatie , prípadné vlastné chyby či prejavy hnevu dokážu skorigovať. Menovaný je dynamická a cieľavedomá osobnosť , ktorá dokáže svoju agresivitu uplatňovať v spoločensky akceptovateľnými spôsobmi. Menovaný nemá sklony k brachiálnemu ani verbálnemu heteroagresívnemu správaniu. Prípadné invektívy voči poškodenej či facka boli skôr výsledkom jeho frustrácie a vystupňovaných konfliktov s exmanželkou. Medzi vyšetrovaným a poškodenou nevznikol vzťah závislosti medzi agresorom a obeťou. Ako motivačne najvýznamnejší sa javí vystupňovaný finančný konflikt ohľadom majetkového vysporiadania a existenčné ohrozenie poškodenej , čo má vyplýva na vznik akútneho stresu, pocitu ohrozenia a úzkostno- depresívneho prežívania.

31. Zo záveru znaleckého posudku č. 18/2015 ( predloženého právnym zástupca žalobkyne v trestnom i súdnom konaní) vypracovaného Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s.r.o. vyplynulo, že všeobecná schopnosť žalobkyne hodnoverne vypovedať je zachovaná a jej výpovede majú znaky vierohodných výpovedi. Osobnosť žalovanej jej zvýšene senzitívna, evidentne neurotizovaná , s dominanciou depresívnej- úzkostnej symptomatiky stredne ťažkého stupňa reaktívneho charakteru v koincidencii so somatickými príznakmi a s príznakmi posttraumaticej stresovej poruchy. Poškodená voči bývalému manželovi prechováva negatívne emócie, v dôsledku čoho môžu byť jej výpovede do určitej miery kakatýmne ( vplyvom zmienených emócií ) skreslené, najpravdepodobnejšie najmä vo vzťahu k frekvencii fyzických atakov v poslednom období . Uvedené však nevylučuje reálnosť rôznorodých agresívnych prejavov jej manžela/exmanžela voči nej , ktoré zo psychologického hľadiska zapadajú do rámca domáceho násilia. Pri vyšetrení nebol zistený sklon zahmlievať a zatajovať ňou vnímané a následne reprodukované skutočnosti a udalosti. Poškodená prežívala správanie svojho manžela voči nej ako silný negatívny stres a v dôsledku jeho konania prežívala istú mieru psychického utrpenia.

32. Uznesením Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 Pv 157/15/4403-82 zo dňa 16.11.2016 bolo trestné stíhanie proti obvinenému ( žalovanému ) stíhanému za zločin týrania blízkej osoby podľa § 208 ods.

1 písm. a), odsek 2 písmeno d) trestného zákona podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona postúpené Okresnému úradu v Zlatých Moravciach, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkové oddelenie nakoľko výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok ktorý by mohol byť priestupkom. V odôvodnení rozhodnutia prokurátorka uviedla, že obvinený ( žalovaný ) potvrdil len jeden fyzický útok na poškodenú v roku 2013, keď jej dal facku a jedenkrát v roku 2012 alebo 2013 , je mal chytiť za pás alebo hrudník a odsotiť preč, no podľa názoru prokurátorky bolo fyzických útokov spočívajúcich najmä v úderoch otvorenou dlaňou počas obdobia 2000 až 2014 viac, nakoľko z výpovede maloletého Tomáša vyplynulo, že obvinený dal poškodenej facku asi päťkrát, možno viac. Podľa názoru prokurátorky však šlo fyzické útoky menej závažného charakteru, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie. Konanie obvineného nemohlo poškodenej objektívne spôsobovať ťažké príkorie a konanie obvineného nenapĺňa skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a konanie spočívajúce jednak vo fyzických útokoch na osobu poškodenej a iné konanie by mohol iný príslušný orgán posúdiť ako priestupok.

33. Uznesením Krajskej prokuratúry Nitra č. 1 KPt 169/15/4400-36 zo dňa 26.1.2017 bolo uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Nitre sp.zn. 1 PV 157/15/4403-82 zo dňa 16.11.2016, ktorým podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpila Okresnému úradu v Zlatých Moravciach, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu trestnú veci obvineného ( žalovaného ) zrušené na základe sťažnosti poškodenej a prokurátorke bolo uložené , aby vo veci znovu konala a rozhodla.

34. Zo znaleckého posudku č. 26/2017 zo dňa 17.7.2017 vypracovaného MUDr. Katarínou Romsauerovou, ( predloženého právnym zástupca žalobkyne v trestnom i súdnom konaní) súdnym znalcom - psychiatrom vyplýva záver, že poškodená v inkriminovanom období ( rozvod a porozvodové spolužitie s exmanželom ) trpela reaktívnou tzv. Adaptačnou poruchou. Jedná sa o poruchu prechodnú, ktoré odznela po eliminácii noxy, kedy nastala úprava stavu. V súčasnej dobe netrpí žiadnou závažnou ani trvalou duševnou poruchou, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Konanie obvineného ( žalovaného), respektíve dlhotrvajúce konfliktné spolužitie partnerov ( ako vyvolávajúci faktor) , malo za následok u poškodenej vznik prechodnej reaktívnej poruchy, ktorý už odznela. Miera sa však presne stanoviť nedá. Poškodená netrpí postraumatickou stresovou poruchou ani syndrómom týranej osoby.

35. Uznesením Okresnej prokuratúry Nitra č. 1 Pv 157/15/4403-112 zo dňa 26.9.2017 bolo trestné stíhanie proti obvinenému ( žalovanému ) stíhanému za zločin týrania blízkej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), odsek 2 písmeno d) trestného zákona podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona postúpené Okresnému úradu v Zlatých Moravciach, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkové oddelenie nakoľko výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

36. Uznesením Krajskej prokuratúry Nitra č. 1 KPt 169/15/4400-50 zo dňa 10.11.2017 bolo uznesenie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Nitre sp.zn. 1 PV 157/15/4403-112 zo dňa 26.9.2017, ktorým podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpila Okresnému úradu v Zlatých Moravciach, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkovému oddeleniu trestnú veci obvineného ( žalovaného ) zrušené na základe sťažnosti poškodenej a prokurátorke bolo uložené , aby vo veci znovu konala a rozhodla.

37. Znalecký posudok č. 60/2017 zo dňa 17.10.2017 vypracovaný MUDr. Ivanom Andrém, PhD. MHA, znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia ( predloženého právnym zástupca žalobkyne v trestnom i súdnom konaní) v závere uvádza, že poškodená trpí na postraumatickú stresovú poruchu, ktorá má protrahovaný chronický charakter. Takýto priebeh je spôsobený dlhodobou psychotraumatickou situáciou vyšetrovanej , ktorá stále trvá. O dlhodobejšom poškodení jej psychického zdravia možno hovoriť v jednoznačnej súvislosti s uvedenou konfliktnou rodinnou ( exmatrimoniálnou ) situáciou. Znalec predpokladá, že v pokojnej atmosfére, by sa jej stav mohol stabilizovať. V súvislosti s trestnou záležitosťou od r. 2000 sa stav navrhovateľky výrazne labilizoval, známky mierne vyjadrenej posttraumatickej stresovej poruchy môže znalec u vyšetrovanej aj v rámci súčasného vyšetrenia spoľahlivo potvrdiť. Ide o protrahovanú, chronickú formu uvedenej poruchy, ktorú udržuje permanentný psychologický tlak zo strany bývalého partnera . Aktuálne je v popredí anxiózne - depresívna porucha psychoreaktívnej etiológie. V prípade vyšetrovanej môže ísť o senzitívnu ( citlivú ) osobnosť, nie však v patologickom slova zmysle, ktorá môže byť v istých životných situáciách zraniteľnejšia . Táto skutočnosť však nič nemení na fakte , že v posledných rokoch bola vystavená nielen jednorazovým

psychotraumatickým situáciám , ale pod psychologickým tlakom zo strany jej bývalého manžela je permanentne , čo evidentne udržuje jej nevyrovnané psychické zdravie a narušuje jej životný komfort a znemožňuje pokojným spôsobom plniť jej úlohy v rodine.

38. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Občiansky zákonník, prípade v skratke OZ“ ) , ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho užívania vylúčiť.

39. Citované zákonné ustanovenie umožňuje obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z manželov k domu alebo k bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy ,ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického, či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím, závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo k bytu alebo či manžela, páchajúceho fyzické, či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome, či byte. Vlastnícke právo vylúčeného manžela, resp. manžela, ktorého užívacie právo k nehnuteľnosti bolo obmedzené, však zostáva zachované v ostatných zložkách, čo znamená že takýmto rozhodnutím súdu druhý manžel nestráca vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ale je len obmedzený v jednej z jeho zložiek v záujme ochrany manžela.

40. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný. Vo všeobecnosti ho možno definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Pojem „fyzické násilie“ a „psychické násilie“ je potrebné pre účely tohto ustanovenia vykladať rovnako, ako pre účely trestného konania. Fyzické alebo psychické násilie však nemusí dosahovať intenzitu vyžadovanú

pre trestný čin. Zákon poskytuje ochranu nielen pri existencii fyzického alebo psychického násilia, ale ochranu je treba poskytovať už pri existencii hrozby tohto násilia.

41. Právo na ochranu života a zdravia osoby voči ktorej násilie smeruje, a ktoré právo je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu a je teda silnejšie ako právo násilníka, ktoré mu vyplýva zo spoluvlastníckeho práva k bytu či domu. Právo v takomto prípade musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva dať možnosť, aby sa riešili právne situácie takým spôsobom, aby ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhého (druhých) na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol obmedzený aj v takých právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie domu či bytu.

42. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nesporne preukázané, že strany sporu sú bývalými manželmi a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 4.12.2013, sp.zn. 11P/311/2013, právoplatným dňa 10.12.2013. Nespornou skutočnosťou je aj to, že žalobkyňa a žalovaný sú vlastníkmi bytu č. XX-EX , na 4. poschodí, vo vchode XX. bytového domu súp. č. XXXX v k.ú. X. C. postavenom na parcele č. XXXX/XX spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXXX/XXXXXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1, tak ako to vyplýva z LV č. XXXX, pre katastrálne územie Zlaté C., ktorý je predmetom prebiehajúceho konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva. Uvedené konanie doposiaľ nie je skončené.

43. Súd vec právne posúdil podľa vyššie citovaného ustanovenia § 164 ods. 2 Občianskeho zákonníka a po posúdení všetkých dôkazov a skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo má za to, že žalobný návrh je dôvodný, nakoľko boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre úplné vylúčenie žalovaného z užívania vyššie označeného bytu. Zo skutkového stavu po zhodnotení všetkých výpovedí ( žalobkyne, žalovaného i svedkov v trestnom konaní ) vyplýva, že medzi stranami sporu počas manželského spolužitia , a to najmä od roku 2012 došlo k vážnemu narušeniu ich vzťahu, ktorý vyústil do rozvodu ich manželstva. Uvedené medzi stranami sporu viedlo ku konfliktným situáciám prejavujúcim sa najmä v častých hádkach, čo mal súd za preukázané výpoveďami svedkov ( najmä susedov) v trestnom konaní, ktorí zhodne uvádzali, že z ich bytu bolo počuť hádky, pričom kričala hlavne žalobkyňa. Pri uvedených konfliktoch boli prítomný zväčša sami, no svedkami konfliktov boli v niektorých prípadoch aj ich maloleté deti. Z výpovede maloletého Tomáša vyplýva, že bol svedkom konfliktu rodičov, ktorý vyústil do fyzického kontaktu strán sporu, pri ktorej žalovaný dal žalobkyni facku, pričom maloletý uviedol, že to bolo asi päťkrát možno viac. Jednu facku potvrdil i samotný žalovaný, ku ktorej malo dôjsť potom, ako mu žalobkyňa nadávala pred synom a tiež v rámci výsluchu pre orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol aj, že pri inom konflikte žalobkyňu chytil za pás alebo hrudník a odsotil ju preč. Žalobkyňa počas výsluchov pred orgánmi činným v trestnom konaní uvádzala viacero fyzických útokov, o ktorých sprostredkovane hovorili viacerí svedkovia. Blízka kamarátka žalobkyne sa zmienila aj o tom, že videla, že žalobkyňa má opuchnutú tvár a hrču na zátylku. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že žalobkyňa je hypercitlivá a do určitej miery u nej možno počítať so skreslením výpovedí, najmä ohľadom častosti fyzických útokov žalovaného, no zároveň z nich tiež vyplynulo, že žalobkyňa nemá sklony ku konfabulácii a jej výpovede majú znaky vierohodnosti. Zo znaleckých posudkov, ktoré skúmali psychický stav žalobkyne mal súd za preukázané ( hoci nie všetky sa zhodovali v tom, či žalobkyňa trpí postraumatickým stresovým syndrómom) , že u nej boli diagnostikované dlhodobo pretrvávajúce príznaky reaktívne podmienenej depresívne -úzkostnej symptomatiky , prípadne symptomatiky zapadajúcej do rámca postraumatickej stresovej poruchy, ktoré môžu byť v kauzálnej súvislosti so správaním sa žalovaného. Aj znalkyňa MUDr. Romsauerová vypočutá na pojednávaní, hoci postraumatický syndróm u žalobkyni nezistila uviedla, že vychádzajúc z tvrdení žalobkyne a lekárskych správ, je možné uviesť, že v minulosti trpela adaptačnou (reaktívnou) poruchou, ktorá odznela po odznení noxy. Vzhľadom na uvedené, mal súd za preukázaný nepriaznivý vplyv konania žalovaného na psychické zdravie žalobkyne a tiež niekoľkonásobné fyzické napadnutie žalobkyne. V sporovom konaní nie je potrebné, aby konanie žalovaného dosiahlo intenzitu trestného činu, preto nie je pre súd smerodajné, či žalobkyňa trpí syndrómom týranej osoby, pre účely tohto konania je postačujúce preukázanie skutočnosti, že dochádzalo k fyzickému, alebo psychickému násiliu, prípade existuje jeho hrozba. Uvedené mal súd na základe vykonaného dokazovania, najmä z obsahu trestného spisu za dostatočne preukázané.

44. Vzhľadom na pretrvávajúci konflikt sporových strán prejavujúci sa aj viacerými súdnymi a priestupkovými konaniami, ich spolužitie v spoločnej domácnosti by nevyplývalo dobre ani na jedného

z nich a neprispelo by k ich duševnej pohode. Je objektívne nepredstaviteľné, že vzhľadom na pretrvávajúce konflikty medzi sporovými stranami, by v prípade spoločného užívania bytu nedochádzalo ku konfliktným situáciám, pri ktorých by mohlo dôjsť k ďalším fyzickým útokom žalovaného na žalobkyňu. Samotný žalovaný potvrdil, že v prípade facky, ktorú pred súdom vo vzťahu k žalobkyni priznal, hoci konajúc po vyprovokovaní zo strany žalobkyne, sa neovládol. Zo znaleckého posudku Mgr. Zabáka č. 27/2015 vyplýva, že u žalovaného pri frustrácii, nemožnosti nespĺňať svoje ambície prichádza k prechodnému výbuchu hnevu, s čiastočnou schopnosťou sebareflexie a prípadné invektívy voči žalobkyni boli výsledkom jeho frustrácie a vystupňovaných konfliktov s exmanželkou. Žalovaný pri výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 17.3.2015 uviedol, že občas sa ledva zdržal a mal chuť vylepiť jej facku, zatriasol s ňou, nech sa preberie, no k úderu sa nedostal. Za vystupňovanej konfliktnej situácie medzi sporovými stranami je ťažko predstaviteľné, že vzťahy medzi nimi budú korektné a nebude medzi nimi dochádzať k „hraničným“ situáciám, kde vzhľadom na fyzické dispozície strán sporu a vyhrotenú situáciu sa nemusí žalovaný ovládnuť a žalobkyňu môže sotiť ( tak ako to vo viacerých prípadoch urobil, čo sám potvrdil), prípadne môže dôjsť k vážnejšiemu fyzickému prejavu. Vzhľadom na uvedené, je súd na základe zistení z vykonaného dokazovania presvedčený, že by ďalšie spolužitie žalobkyne a žalovaného v predmetnom byte nebolo možné bez toho, aby sa opäť neobjavilo, resp. neprejavilo medzi nimi psychické či fyzické násilie v rôznych formách, ako sa toto už prejavilo pri spoločnom užívaní predmetného bytu do odchodu žalovaného z neho. Žalobkyňa sa tak objektívne môže cítiť ohrozená násilím zo stany žalovaného, z ktorého dôvodu je ich ďalšie spolužitie v spoločnom byte podľa názoru súdu objektívne neznesiteľné.

45. Súd skúmal konanie žalovaného aj vo vzťahu k maloletým deťom. Zo znaleckého posudku PhDr. Eleny Fortis č.79/2017 , jej výsluchu na pojednávaní a tiež zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo , že predmetné konfliktné vzťahy medzi stranami sporu s prvkami násilia u otca - žalovaného , narúšajú aj psychickú pohodu maloletých detí a to najmä maloletej Natálie. Táto otca odmieta, a to najmä v dôsledku verbálneho a brachiálneho správanie sa otca vo vzťahu k matke , ktorého sa dopúšťal aj v jej prítomnosti, čo maloletá veľmi ťažko znáša. Podľa citovaného znaleckého posudku v osobnostnej štruktúre maloletej boli diagnostikované prvky anxiózne - depresívnej symptomatiky, emocionálna dekompenzácia s prvkami neurotického prežívania, ktorá je podmienená dlhotrvajúcim stresom podmieneným agresívnym správaním otca maloletej k jej matke, v prítomnosti maloletej. Pri zmienke o otcovi je maloletá emocionálne dekompenzovaná, masívne plače a vzlyká a odmieta o otcovi hovoriť. Samotná predstava a rozhovor o otcovi maloletú emocionálne dekompenzuje a aktivizuje ( oživuje ) traumatizujúce zážitky s otcom. Zo správania otca je traumatizovaná, odmieta ho a prežíva otca ako reálnu hrozbu. Opakovanie popisuje brachiálnu agresivitu otca vo vzťahu k matke, pri ktorej bola prítomná. Aj z prepisu záznamu s pohovoru s maloletou vyhotovenom pred Úradom práce , sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že zmienka o otcovi maloletú rozrušuje. Vzhľadom na uvedený postoj maloletej by spolužitie strán sporu v spoločnom byte malo na maloletú negatívny vplyv , ohrozilo by jej osobnosť a ďalší zdravý psychický vývoj a stresujúce situácie, ktorým bola vystavená mali na maloletú negatívny vplyv v tom, že prestala mať pocit bezpečia a istoty . Súd mal výpoveďou znalkyne preukázané, že nepriaznivý psychický stav maloletej nespôsobuje zvýšená citlivosť matky. U maloletého Tomáša súd nemá za dostatočne preukázané, že by jeho spolužitie v spoločnej domácnosti s otcom bolo vylúčené, a to najmä vzhľadom na jeho vyjadrenia vo vzťahu k otcovi, aj na skutočnosť, že maloletý otca sám vyhľadáva. Uvedené však nič nemení na skutočnosti , že ďalšie spolužitie žalobkyne so žalovaným v predmetnom byte by bolo ako pre žalobkyňu, tak aj pre dcéru žalobkyne a žalovaného neznesiteľné a ohrozujúce ich právo na život ,zdravie a ich ochranu, ktoré má prednosť, resp. požíva z hľadiska práva väčšiu ochranu, než právo žalovaného na užívanie tohto bytu vyplývajúce z jeho spoluvlastníckeho vzťahu. Skutočnosť, že sa žalovaný toho času v predmetnom byte nezdržiava, a to s ohľadom na nariadené neodkladné opatrenie neznamená, že by žalovaný bol zmenil svoje správanie voči žalobkyni, spôsobuje tento fakt nebývania žalobkyne a žalovaného spolu v byte to, že toho času z objektívnych dôvodov k násilnostiam v predmetnom byte nedochádza.

46. Tvrdenia žalovaného, spočívajúce v tom, že celé konanie žalobkyne je účelové v snahe získať celý majetok pre seba nemá súd za dostatočne preukázané, a táto obrana žalovaného sa vzhľadom na skutočnosť, že jeho vlastnícke právo zostáva zachované v ostatných zložkách, keďže takýmto rozhodnutím súdu druhý manžel nestráca vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, ale je len obmedzený v jednej z jeho zložiek ( právo vec užívať) v záujme ochrany manžela, javí aj ako neúčinná.

47. Po vykonanom dokazovaní, zvážiac všetky vyššie uvedené skutočnosti , dospel k záveru, že sú splnené základné zákonné predpoklady pre vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu, preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

48. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

50. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% , o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Počas konanie nevyplynulo, že by v danej veci bol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 275 CSP.

52. Podľa § 208 ods. 3 ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku.

53. Podľa § 253 ods. 1 ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

54. Podľa § 258 ods. 2 náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.

55. Podľa § 259 ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok

56. V konaní žalobkyňa, ktorej bolo uznesením č.k. 19C/232/2015 - 59 zo dňa 1.2.2016 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, navrhla, aby súd vypočul znalkyňu k predloženému súkromnému znaleckému posudku, pričom vzhľadom na oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov jej súd podľa § 253 ods. 1 neuložil povinnosť zložiť preddavok na úhradu nákladov spojených s dopočutím znalca. Znalkyňa sa dostavila na pojednávanie, na ktorom odpovedala na všetky položené otázky, za čo si včas uplatnila odmenu , ktorá jej vzhľadom na skôr uvedené nebola uhradená z preddavku. Znalkyňa má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany a z tohto procesného postavenia pre ňu vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré jej vznikli. Nárok na náhradu trov konania sa aj v takomto prípade riadi zásadou úspechu v konaní, ktorá vyplýva z § 255 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok zaviedol novú koncepciu náhrady trov znaleckého dokazovania, podľa ktorej sa už znalečné vzniknuté počas konania nehradí zo štátnych prostriedkov. Vzhľadom na uvedené , s prihliadnutím na výsledok konania a za použitia zásady úspechu, priznal súd znalkyni proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu znalečného v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady týchto trov súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.