Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-32-2018.pdf
PDF · 120.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v spore žalobcu: L. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. O. XX/X, V., právne zastúpeného: P.. P. R., T., T. A., Q. Q. O. X, XXX XX A., proti žalovanému: P.. P. Q., T., Q. Q. H. XXX/X, XXX XX Q. v konaní o náhradu škody s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice I. dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu XXX.XXX,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku titulom náhrady škody spôsobenej v súlade s ust. § 420 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril so žalovaným ako advokátom zmluvu o právnom zastupovaní, predmetom ktorej bolo uplatnenie jeho práv a oprávnených záujmov v spore o náhradu škody vo výške XXX.XXX,- Eur, ktorú utrpel ako zamestnanec spoločnosti T.-D. Q..J..H.. F. na pracovisku v X. J., kde dňa XX.XX.XXXX utrpel následkom pracovného úrazu poškodenie trupu, krčnej chrbtice, hlavy a nohy, teda utrpel ťažký úraz s trvalými následkami. Žalovaný ako jeho právny zástupca vykonal vo veci náhrady škody niekoľko úkonov právnej pomoci a to až do XX.XX.XXXX, keď prípisom adresovaným Okresnému súdu Trebišov bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody s ním a bez jeho vedomia vzal návrh vo veci samej späť, čím mu znemožnil ďalšiu účinnú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov v predmetnej veci. V rámci predmetného žalobného návrhu, ktorý návrh spracoval žalovaný, požadoval žalobca od spoločnosti T.-D. Q..J..H.. náhradu škody za následky pracovného úrazu vo výške XXX.XXX,- Eur. V tejto právnej veci ho žalovaný zastupoval takým spôsobom, že vinou jeho neprofesionálneho prístupu a postupu v konaní spôsobil taký stav, že uplatňovanú náhradu škody neuplatnil včas podaním prihlášky do reštrukturalizačného konania spoločnosti T.-D. Q..J..H.., čím mu žalovaný spôsobil škodu vo výške minimálne XXX.XXX,- Eur, keďže ním uplatňovaný nárok náhrady škody nepodaním prihlášky do reštrukturalizačného konania zanikol. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný sa ako jeho právny zástupca zúčastnil trikrát na pojednávaní vo veci XXC/XXX/XXXX. Následne v priebehu plynutia času sa žalovaný dozvedel o konaní T.-D. Q..J..H.. v tom smere, že v snahe vyhnúť sa väčšine svojich obchodných záväzkov z bežného obchodného styku, uvedená organizácia hodlá vstúpiť, a aj vstúpila, do reštrukturalizačného procesu, no aj napriek tejto vedomosti a byť si vedomý svojej povinnosti právneho zástupcu, žalovaný neuplatnil prihláškou nimi súdne uplatňovaného nároku voči T.-D. Q..J..H.. v reštrukturalizácii, čím žalobcovi ako svojmu klientovi spôsobil škodu, ktorej výška sa odvíja od sumy uplatňovanej pôvodne v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, teda od sumy XXX.XXX,- Eur.
Dňa XX.XX.XXXX pri výkone práce žalobca na stavbe elektrárne v X. utrpel pracovný úraz, tak že pri práci vo výške vstúpil na znečistenú pracovnú plošinu, na ktorej sa vinou nečistôt pošmykol a spadol z výšky takmer 17 metrov. Pri tomto úraze utrpel poškodenie chrbtice, krku, hrudníka a nohy. V nemocničnom ošetrení bol 8 dní a následne mu bolo doporučené domáce liečenie, ktoré ukončil dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného mu ošetrujúci lekár F.. F. V. dňa XX.XX.XXXX vyhotovil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, na základe ktorého mu bol priznaný nárok na bolestné v hodnote XXX,X bodu. Žalobca uviedol, že celé závadné konanie žalovaného listom oznámil príslušnej komisii Slovenskej advokátskej komory so žiadosťou o preverenie postupu advokáta vo veci, avšak do dňa podania žaloby nebol o priebehu a prípadnom výsledku takéhoto konania príslušnými orgánmi Slovenskej advokátskej komory upovedomený. Žalobca ďalej upozorňuje na to, že zmluvný vzťah so žalovaným bol založený podpisom plnej moci žalovanému, ako advokátovi zo dňa XX.XX.XXXX, teda od uvedeného termínu bol žalobca ako advokát povinný vykonávať pre žalobcu všetku prácu v zmysle zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z., teda konať predovšetkým v záujme klienta. Z konania žalovaného je jednoznačne preukázané, že ako advokát porušil ustanovenie zákona o advokácii, najmä tým, že nepodal včas prihlášku do reštrukturalizačného konania organizácie jeho bývalého zamestnávateľa, čim mu zaniklo zákonné právo uplatniť si tento nárok na náhradu škody do budúcna. V zásade sa jednalo o náhradu škody, ktorú utrpel následkom pracovného úrazu a žalovaný ako advokát pritom túto škodu pôvodne uplatnil žalobou na príslušnom súde aj s takto určenou výškou škody. Následne však túto škodu neuplatnil v rámci reštrukturalizačného konania spoločnosti T.-D. Q..J..H.. F., o ktorej skutočnosti ho ako žalobcu ani len neinformoval.
3. Súčasne s predmetným žalobným návrhom vo veci, sa žalobca obrátil na konajúci súd s návrhom na posúdenie určitého špecifika, ktoré je s danou vecou spojené. Ide o určenie miestnej príslušnosti konajúceho súdu, nakoľko v súlade s § 13 CSP je miestne príslušným súdom na konanie v tejto veci Okresný súd Trebišov. Spomínané špecifikum danej veci spočíva v tom, že žalovaný v mieste sídla takto určeného miestne príslušného súdu dlhoročne pôsobil v pozícii okresného prokurátora a v súčasnosti pracuje ako advokát. Z uvedeného dôvodu a najmä preto, že vzťahy medzi žalovaným a sudcami príslušného súdu by mohli pôsobiť v čase súdneho konania dojmom možnej zaujatosti týchto v prospech záujmu žalobcu, navrhol Okresnému súdu A. I., aby tento v súlade s ustanoveniami § 39 ods. 2 CSP vo veci konal a rozhodol. Zároveň uviedol, že je mu jasné, že súd bude požadovať od žalobcu vysvetlenie výšky požadovanej náhrady škody. V tejto chvíli sa však k výške požadovanej náhrady škody nevie vyjadriť iným spôsobom, len tak, že ním ustálená výška požadovanej náhrady škody je jednoduchým opisom výšky škody požadovanej žalovaným v konaní pôvodne vedeným pred Okresným súdom Trebišov v konaní o náhradu škody, ktorú v tejto výške uplatňoval v mene žalobcu žalovaný, ako v tom čase právny zástupca žalobcu. Podľa jeho názoru je na žalovanom, aby pred súdom odôvodnil výšku požadovanej náhrady škody.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe (č.l. 41 spisu), ktoré bolo Okresnému súdu A. I doručené dňa XX.XX.XXXX, uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, pretože tento je nedôvodný. Zároveň namietal príslušnosť Okresného súdu A. I z dôvodu, že príslušným súdom na konanie v tejto veci je Okresný súd v Trebišove. Dôvody, ktoré uvádza žalobca v žalobe, že Okresný súd v Trebišove by mohol byť zaujatý v dôsledku toho, že v minulosti dlhoročne pôsobil v pozícii okresného prokurátora v Trebišove a v súčasnosti pracuje ako advokát, podľa neho nemôžu obstáť, nakoľko funkciu okresného prokurátora zastával pred XX rokmi. Od toho času došlo na Okresnom súde v Trebišove ku generačnej výmene sudcov a v súčasnej dobe neudržiava žiadne styky so žiadnym sudcom Okresného súdu Trebišov. K samotnej žalobe uvádza, že žalobcu nikdy nezastupoval v reštrukturalizačnom konaní vo veci o náhradu škody proti T.-D. Q..J..H.. K., resp. F., pretože žalobca ho v tomto konaní nesplnomocnil na jeho zastupovanie, nebola medzi nimi urobená zmluva o právnom zastupovaní a ani mu žalobca neudelil plnomocenstvo na zastupovanie v tomto konaní. Je pravdou, že žalobcu zastupoval v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. XXC/ XXX/XXXX na základe riadneho plnomocenstva zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej veci bola podaná žaloba proti T.-D. Q..J..H.. K. o zaplatenie XXX.XXX,- Eur s príslušenstvom. Nakoľko počas konania sa žalovaný T.-D. Q..J..H.. dostal do reštrukturalizačného konania, súd vo veci nekonal až do skončenia reštrukturalizácie. So žalobcom sa po zistení, že T.-D. Q..J..H.. je v reštrukturalizačnom konaní výslovne dohodol, že do reštrukturalizačného konania pohľadávku prihlási on sám z dôvodu, aby nemusel platiť ďalšie trovy právneho zastúpenia, ktoré by, s prihliadnutím na výšku sporu, boli veľmi vysoké. Na základe tejto dohody ho žalobca nikdy nepožiadal o zastupovanie v reštrukturalizačnom konaní, nebola medzi nimi uzavretá žiadna dohoda o právnom zastupovaní v tomto konaní, ani mu nebola
udelená plná moc na zastupovanie v tomto konaní. Z tohto dôvodu teda nemohol podať prihlášku do reštrukturalizačného konania, ktorou by uplatnil žalobcove nároky. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že dňa XX.XX.XXXX bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody a bez jeho vedomia zobral návrh vo veci náhrady škody späť a tým mu mal znemožniť ďalšiu účinnú ochranu jeho práv a chránených záujmov, nakoľko tento návrh zobral písomnou formou dňa XX.XX.XXXX späť, ale po predchádzajúcej dohode so žalobcom, nakoľko zistil, že žalobca prihlášku do reštrukturalizačného konania nepodal a preto mu bolo jasné, že návrh by bol zamietnutý. Vzatie návrhu späť so žalobcom pred jeho späťvzatím osobne prejednal a keď mu vysvetlil, že nie je žiadny predpoklad úspešnosti tohto návrhu z dôvodu, že nárok si neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní, tento jednoznačne súhlasil so späťvzatím návrhu, pretože takto sa vyhol zaplateniu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia žalovaného. So žalobcom sa osobne pozná XX rokov a z uvedeného dôvodu nemohol konať proti jeho záujmom. V apríli XXXX ho žalobca osobne navštívil s tým, že mu jeho nový právny zástupca poradil, že škoda by sa dala uplatniť prostredníctvom jeho poistky, ale že by musel priznať svoju vinu. S týmto žalovaný nesúhlasil, nakoľko vo veci postupoval zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o výšku náhrady XXX.XXX,- Eur táto bola v pôvodnom konaní odhadnutá voľným odhadom žalobcu a to na základe lekárskej správy. Takáto výška bola žalovaná z dôvodu, že sa takejto výšky dožadoval žalobca s tým, že pokiaľ nedôjde k mimosúdnemu vyrovnaniu výška škody bude určená na základe znaleckého posudku nariadeného Okresným súdom Trebišov. Z uvedeného je zrejmé, že výšku uplatneného nároku musí preukázať žalobca. Zároveň žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru uplatnený nárok je absolútne nedôvodný aj preto, že žalobca netrpí žiadnou ujmou spoločenského uplatnenia utrpeného na základe pracovného úrazu tak ako to tvrdí, pretože v jesenných mesiacoch roku XXXX ho osobne videl pracovať ako stavebného robotníka na benzínovej pumpe v obci L..
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (č.l. 49 spisu), ktoré bolo doručené Okresnému súdu A. I dňa X.X.XXXX, uviedol, že je samozrejme, že žalovaný odmieta akýkoľvek nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu bola jednoznačne spôsobená jeho nekonaním ako advokáta vo veci zaplatenia sumy vo výške XXX.XXX,- M. smerovanej proti spoločnosti T.-D. Q..J..H.., najmä po tom, čo konanie vo veci prešlo do štádia reštrukturalizačného konania. Ďalej uviedol, že existencia možnej zaujatosti sudcov Okresného súdu v Trebišove vo vzťahu k osobe žalovaného nepriamo dosvedčuje aj vehemencia s akou sa žalovaný bráni uplatneniu práva na inom než miestne príslušnom súde. Uvádza, že absolútne absurdne vyznieva pokus žalovaného o vysvetlenie tej skutočnosti, že ako právny zástupca žalobcu v spore vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX konal, ale nebol oprávnený a splnomocnený na podanie prihlášky do reštrukturalizačného konania, ktoré konanie priamo následne vyplynulo z konania vo veci XXC/XXX/XXXX, pretože údajne na takýto postup nemal splnomocnenie od svojho klienta. Ďalej uvádza, že by bolo zbytočné venovať sa predloženému vyjadreniu žalovaného a komentovať ho, pretože všetky skutočnosti a dôkazy budú predmetom pojednávania vo veci.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. 53 spisu), ktoré bolo doručené Okresnému súdu A. I dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX T. opätovne uvádza, že nebol splnomocnený žalobcom na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizačného konania. Zároveň žiadal, aby žalobca uviedol, na základe akého podkladu a na základe akej skutočnosti mal prihlásiť pohľadávku žalobcu do reštrukturalizačného konania.
7. V zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bol spor vedený na Okresnom súde A. I. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX postúpený dňa XX.XX.XXXX na Okresný súd Trebišov a to z dôvodu, že žalovaný uplatnil námietku miestnej príslušnosti pri prvom úkone, ktorý mu patril.
8. Súd vo veci pojednával dňa XX.XX.XXXX a vykonal dokazovanie výpoveďou žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením plnej moci zo dňa XX.X.XXXX, listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, oboznámením so spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXC/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe, v rámci ktorej uviedol všetky dôkazy a skutočnosti, ktoré pokladá vo veci za dôležité a rozhodujúce a žiadal, aby súd súd zaviazal žalovaného k náhrade spôsobenej škody vo výške XXX.XXX,- Eur. Čo sa týka citovaného splnomocnenia uviedol, že nie je možné, aby bolo podpisované špeciálne splnomocnenie na nejaké reštrukturalizačné konanie, nakoľko plná moc musí slúžiť na vybavenie celej veci a poukázal na § 18 ods. 2 zákona o advokácii,
ktorý hovorí, že advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie to, že koná čestne, svedomito a primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje tieto v záujme klienta. Zákon presne špecifikuje práva a povinnosti advokáta vo vzťahu ku klientovi. Podľa neho nie je mysliteľné, aby klient podpisoval v jednej veci niekoľko ďalších splnomocnení, keď z citovaného plnomocenstva vyplýva skutočnosť, že je generálne. Zároveň dodal, že sumu XXX.XXX,- Eur, ktorá bola uplatnená v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov nenavrhol žalobca, ale navrhol ju žalovaný. Opakovane dodal, že citované plnomocenstvo pokladá jednoznačne za generálne plnomocenstvo, nakoľko žiadne plnomocenstvo z hľadiska reštrukturalizácie v živote nepoznal. Advokátske splnomocnenie slúži advokátovi na celé konanie a reštrukturalizácia presne vyplynula z konania na ktoré bolo pôvodné splnomocnenie. Žalovaný porušil ustanovenia dávané mu za povinnosť zákonom o advokácii a z toho titulu urobil pohľadávku pôvodne uplatňovanú žalovaným do budúcna neuplatniteľnou a preto sa podľa neho plne naplnilo ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka a nasledujúce o náhrade škody.
10. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nárok neuznáva, nakoľko z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu a celú túto žalobu považuje za nedôvodnú z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že žalobca klame v tom, že tvrdí, že nevedel a nemal vedomosť o tom, že úpadca, teda T.-D. Q..J..H.., bol v reštrukturalizačnom konaní, a že sa o tom dozvedel až listom zo dňa XX.XX.XXXX z Advokátskej kancelárie P.. V.. Toto tvrdenie je klamstvo, pretože v spise XXCsp/XXX/XXXX na pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX sám uviedol, že má vedomosti o tom, že úpadca T.-D. je v reštrukturalizačnom konaní, pričom uvedené je zrejmé zo zápisnice z predmetného pojednávania. Druhou vecou je, že od začiatku roka XXXX so žalobcom vedeli, že T.-D. Q..J..H.. je v reštrukturalizačnom konaní. Uviedol, že nakoľko žalobca za ním chodil pravidelne niekoľkokrát týždenne, tak mu povedal, že je potrebné uplatniť tento nárok, na čo mu žalobca odpovedal, že si zistil, že nakoľko je v reštrukturalizačnom konaní, tak tam nárok uplatňovať netreba. Čo sa týka uplatnenia nároku v reštrukturalizačnom konaní tento uplatniť nemohol, pretože na to nemal plnomocenstvo a bez neho nemohol uplatňovať žiadne nároky. Uvedené mu uznala aj Slovenská advokátska komora, ktorá v tejto časti sťažnosť žalobcu zamietla. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by bol splnomocnený, tak by nemal problém uznať pohľadávku, nakoľko má uzatvorenú poistku pri výkone zamestnania. S takouto požiadavkou prišiel za ním aj žalobca a žiadal ho, aby uznal chybu a na základe toho by si on uplatnil nárok cez jeho poisťovňu, s čím nesúhlasil. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka jeho disciplinárneho postihu tak nepopiera, že bol disciplinárne postihnutý, avšak nie z dôvodu, že nepodal prihlášku do reštrukturalizácie. Uviedol, že bol uznaný vinný za skutok, že zobral žalobu z Okresného súdu v Trebišove v civilnej veci späť a nemal od žalobcu na to písomný súhlas. Čo sa týka neuplatnenia nároku a nepodania prihlášky do reštrukturalizácie v tomto smere disciplinárne stíhaný nebol, a teda ani za to nebol uznaný vinným. Ďalej žalovaný uviedol, že čo sa týka prednesu žalobcu, že plnomocenstvo platilo na celé konanie, tak to nie je pravda, pretože išlo o celkom osobitné konanie, ku ktorému bola potrebná samostatná plná moc, nakoľko správca konkurznej podstaty predsa nezoberie prihlášku bez plnej moci. Žalovaný opätovne zopakoval, že plnomocenstvo na reštrukturalizáciu nemal, pričom žalobca ani netvrdí, že mu podpísal plnomocenstvo na zastupovanie v reštrukturalizačnom konaní a zároveň uviedol, že nemal by problém, pokiaľ by čosi porušil priznať si svoju chybu, nakoľko každý človek, ktorý robí, urobí aj chyby. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si trovy konania.
11. Z oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 4 spisu) súd zistil, že žalobca L. K. oznámil súdu, že vo veci proti žalovanému T.-D. Q..J..H.. v konaní o zaplatenie XXX.XXX,- eur s príslušenstvom, splnomocnil právnym zastupovaním advokáta T. Q. P.. P. Q..
12. Z dohody o vykonaní práce zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 5 spisu) je zrejmé, že žalobca vykonával pre T.-D. Q..J..H.. zámočnícke práce od XX.XX.XXXX do ukončenie zákazky. Dojednaný rozsah práce v hodinách spolu bol XX hodín za mesiac. Dojednaná odmena bola vo výške XX,- Eur mesačne.
13. Podľa kópie lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia (čl. 6 spisu) poškodený L. K. v dôsledku pádu na stavbe dňa XX.XX.XXXX utrpel úraz. So začiatkom liečenia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, z toho v ústavnej zdravotnej starostlivosti bol od XX.XX.XXXX L. XX.XX.XXXX. Za diagnózu zlomenina hrudného stavca so znížením viac ako jedna tretina a zlomenina hrudnej kosti bez posunu bola hodnota bolestného určená na celkový počet bodov XXX,X bodu. Predmetný lekársky posudok vydal F.. F. V. L. XX.XX.XXXX.
Na čl. 7 spisu je priložená kópia lekárskej správy - nález zo dňa XX.XX.XXXX a záznam o priebehu rehabilitačnej starostlivosti zo dňa XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX.
14. Z odpovede Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory zo dňa XX.X.XXXX žalobcovi (č.l. 65 spisu) súd zistil, že vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, ktorým namietal postup orgánov Slovenskej advokátskej komory, predseda Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory P.. X. Š., X.. oznámil žalobcovi, že nemá kompetenciu vstupovať do právomocí a rozhodovania disciplinárnych senátov v jednotlivých disciplinárnych konaniach. Vo veci vedenej po sp. zn. L. D.. - XX/XX: XXX/XXXX rozhodol II. disciplinárny senát dňa XX.XX.XXXX tak, že advokáta P.. P. Q. uznal za vinného a zároveň podľa ust. § 26 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory v spojení s ust. § 56 ods. 6 zákona o advokácii upustil od uloženia disciplinárneho opatrenia. Obsah právoplatného rozhodnutia II. Disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory bol žalobcovi riadne oznámený.
15. Z Návrhu Slovenskej advokátskej komory na začatie disciplinárneho konania proti P.. P. Q. Q.. I.. XX/ XXX/XXXX I. L. XX.XX.XXXX (č.l. 66 spisu) súd zistil, že žalovaný sa ako právny zástupca sťažovateľa L. K. (v tomto konaní ako žalobcu) vedenom proti žalovanému T.-D. pred Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX o zaplatenie 200.000,- Eur s príslušenstvom dopustil toho, že · zobral dňa XX.XX.XXXX svojím písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX späť návrh na začatie konania bez vedomia svojho klienta a bez toho, aby mal na späťvzatie návrhu od svojho klienta udelený pokyn (skutok č. 1) · a riadne a včas písomne neinformoval sťažovateľa o tom, že dňa XX.XX.XXXX mu bolo doručené uznesenie Okresného súdu Trebišov č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým súd konanie zastavil a toto uznesenie sťažovateľovi neposlal (skutok č. 2), čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003. V odôvodnení návrhu na začatie disciplinárneho konania na strane 4 tretí odsek (č.l. 69 spisu) je uvedené, že z obsahu sťažnostného spisu vyplýva, že P.. P. Q. zastupoval sťažovateľa L. K. v konaní vedenom proti spoločnosti T.-D. Q..J..H.. pred Okresným súdom Trebišov pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX o zaplatenie XXX.XXX,- Eur s príslušenstvom. Pokiaľ sťažovateľ vo svojej sťažnosti P.. Q. vytýkal, že ako advokát ho na základe podania odporcu zo dňa XX.XX.XXXX neinformoval o tom, že spoločnosť odporcu je v reštrukturalizácii, Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory má za to, že v tejto časti je sťažnosť nedôvodná, pretože zo zápisnice z pojednávania konaného dňa XX.XX.XXXX nepochybne vyplýva, že sám sťažovateľ vedomosti o reštrukturalizácii odporcu minimálne ku dňu XX.XX.XXXX mal. Za rovnako nedôvodnú považuje Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory sťažnosť sťažovateľa aj vo vzťahu k tejto časti, ktorej sťažovateľ P.. Q. vytýkal, že sťažovateľa neinformoval o potrebe uplatnenia jeho nároku prihláškou a že ani prihláškou uvedený nárok neuplatnil. Neinformovanie nie je možné objektívne preukázať a čo sa týka neuplatnenia nároku sťažovateľa prihláškou v rámci reštrukturalizácie, na toto nemal advokát podľa obsahu sťažnostného spisu udelené plnomocenstvo.
16. Súd na pojednávaní oboznámil so spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXC/XXX/XXXX predmetom konania ktorého bolo zaplatenie XXX.XXX,- € s príslušenstvom. Žalobcom bol L. K., Z.. XX.X.XXXX, bytom O. XX/X, V., právne zastúpený P.. P. Q.Ó., advokátom so sídlom H. XXX/X, Q. a žalovaným bola spoločnosť T. D. Q..J..H.., so sídlom ul. Q. XXXX/XX, F., D.: XX XX XXX. Konanie bolo zastavené uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX. V zápisnici z pojednávania zo dňa X.X.XXXX na č.l. 56 je uvedené: „Predstupuje navrhovateľ a udáva mám také vedomosti, že firma odporcu je v reštrukturalizácii.“
17. Zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že pod čl. 3 je založené plnomocenstvo v tomto znení: „Plnomocenstvo. Podpísaný L. K., Z.. XX.XX.XXXX, bytom V., R.. O. Č.. XX/X splnomocňujem advokáta P.. P. Q., T. A., H. XXX/X, XXX XX Q., číslo spisu Advokátskej kancelárie XX/XXXX, aby ma právne zastupoval v konaní o zaplatenie XXX.XXX,- Eur s príslušenstvom proti T.-D. Q..J..H.., R.. Q.J. XXXX/ XX, F., aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, prijímal ich a ich plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto plnomocenstvo dávam i v rozsahu práv a povinností podľa Trestného
poriadku a Občianskeho súdneho poriadku, plnomocenstvo platí aj pre vykonávacie konanie, exekučné konanie, konkurzné konanie. Súhlasím s tým, aby si splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu a ak ich ustanovil viac, súhlasím, aby každý z nich konal samostatne. Viem, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci patrí odmena za toto zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času advokátovi P.. P. Q.. Povinný som ju zaplatiť kedykoľvek mi bude vyúčtovaná bez ohľadu na to, či bola prisúdená voči odporcovi. Povinný som mu dať primeraný preddavok podľa postupu prác. V. Q., XX.XX.XXXX, X. L. K..“.
18. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
19. Podľa § 31 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
20. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“), advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
21. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.
22. Predpokladmi zodpovednosti advokáta za škodu sú pochybenie pri výkone advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi chybným výkonom advokácie a vznikom škody. Na vznik nároku na náhradu škody je potrebné, aby všetky tieto tri predpoklady boli splnené súčasne. Ak chýba ktorýkoľvek z nich, nárok nevzniká. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z XX. T., Q.. I.. XX C.)
23. Medzi základné povinnosti advokáta nepochybne patrí, že sa pri výkone advokácie riadi pokynmi a príkazmi klienta a súčasne je povinný postupovať v medziach ústavy, zákonov a ich vykonávacích predpisov. Ak advokát ako splnomocnenec prekročiť svoje oprávnenie z plnomocenstva alebo ak koná bez plnomocenstva, ide o konanie ktorý porušuje svoju povinnosť splnomocnenca vyplývajúcu z dohody o plnomocenstve A súčasne tým porušuje povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona o advokácii. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z XX. P.J. XXXX, Q.. I.. X C. XX/XXXX)
24. Splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Z hľadiska určenia rozsahu plnomocenstva možno kvalitatívne aj kvantifikatívne vymedziť dva základné druhý klasifikácie. Prvá klasifikácia sa bude týkať rozsahu právnych úkonov ktoré je oprávnený splnomocnenec vykonávať v mene splnomocniteľa, a bude konzistentné s členením plnomocenstiev v závislosti od formálnych náležitosti. a)generálne - všeobecné plnomocenstvo, b)špeciálne plnomocenstvo c) individuálne plnomocenstvo. a) Na základe plnomocenstva ktoré je možno klasifikovať ako všeobecné alebo generálne je splnomocnenec oprávnený robiť za splnomocniteľa všetky právne úkony s výnimkou tých na ktoré sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo alebo tých, pri ktorých zastúpenie nie je možné. V udelení generálneho plnomocenstvo je obvykle vyjadrené slovami „vo všetkých právnych úkonoch“ alebo „vo všetkých veciach“. b)Pokiaľ ide o špeciálne plnomocenstvo, rozsah právnych úkonov je v porovnaní s generálnym plnomocenstvom užší, môže sa týkať určitého druhu alebo druhov právnych úkonov, a formulácie môžu byť rozmanité.
c) individuálne plnomocenstvo oprávňuje zástupcu len na určitý právny ukon napríklad na uzavretie kúpnej zmluvy, prevzatie plnenia. ( Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol., Občiansky zákonník I., § 1 - 450, Komentár, Nakladatelství C.H.Beck 2015, s. 189).
25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná. Zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi, a preto mu nemohol spôsobiť ani škodu. Je pravda, že žalovaný bol splnomocnený na zastupovanie žalobcu v konaní o zaplatenie XXX.XXX,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. XXC/ XXX/XXXX na základe plnej moci zo dňa XX.X.XXXX. Udelená plná moc však nebola generálnou plnou mocou, ale na základe vyššie uvedenej klasifikácie plnomocenstiev bola špeciálnym plnomocenstvom, čo vyplývalo z jej obsahu. Za podstatné súd považoval to, že v predmetnom plnomocenstve, ako to je zrejmé z jeho obsahu, nebol žalovaný splnomocnený na zastupovanie žalobcu v reštrukturalizačnom konaní, čo nakoniec potvrdila aj Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory v Návrhu Slovenskej advokátskej komory na začatie disciplinárneho konania proti P.. P. Q. sp. zn. XX/XXX/XXXX I. L. XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného žalovaný nemohol ani porušiť povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, ktoré sú mu žalobcom vytýkané. Ak advokát ako splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie z plnomocenstva alebo ak koná bez plnomocenstva, ide o konanie ktorým porušuje svoju povinnosť splnomocnenca vyplývajúcu z dohody o plnomocenstve a súčasne tým porušuje povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona o advokácii. Ako už bolo vyššie citované, predpokladmi zodpovednosti advokáta za škodu sú pochybenie pri výkone advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi chybným výkonom advokácie a vznikom škody. Na vznik nároku na náhradu škody je potrebné, aby všetky tieto tri predpoklady boli splnené súčasne. Ak chýba ktorýkoľvek z nich, nárok nevzniká. V tomto prípade už prvý predpoklad nebol splnený, nakoľko žalovaný nebol právnym zástupcom žalobcu pre reštrukturalizačné konanie, čo nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania. Z vyhodnoteného dokazovania je zrejmé, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu právnych povinností a z tohto dôvodu súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, t. j. žalobu zamietol.
26. Súd zamietol návrh žalobcu na výsluch účastníkov konania, ktorý žalobca navrhoval v žalobe, ako aj na pojednávaní a návrh žalobcu na vyzvanie Slovenskej advokátskej komory, aby posúdila, či plnomocenstvo zo dňa XX.X.XXXX bolo generálnou plnou mocou vzhľadom na to, že žalovaný sa na pojednávaní rozsiahle vyjadril k veci a výsluch žalobcu súd nepovažoval za potrebný, nakoľko sporné skutočnosti boli preukázané listinným dôkazom - plnou mocou zo dňa XX.X.XXXX. Slovenská advokátska komora sa k plnomocenstvu zo dňa XX.X.XXXX vyjadrila už v Návrhu Slovenskej advokátskej komory na začatie disciplinárneho konania proti P.. P. Q.H. Q.. I.. XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde uviedla, že na podanie prihlášky v reštrukturalizačnom konaní žalovaný plnomocenstvo nemal.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, súd rozhodol, že má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
28. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.