Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Co-208-2018.pdf
PDF · 92.59 KB
Case nature
Subarea
4Co/208/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci žalobkyne Mgr. V. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. D. nad J., O. XXXX/X, t.č. bytom P. D. nad J., ul. X mája XX, zastúpenej JUDr. N. Z., advokátkou so sídlom P. D. nad J., M. 8, proti žalovanému Bc. D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. D. nad J., O. XXXX/ X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou X.&E. s.r.o. so sídlom V., H. 6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 16. júla 2018, č.k. 6C/84/2017-112, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s obchodným podielom v spoločnosti C. s.r.o. so sídlom P. D. nad J., A. XXXX/X, a to do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/84/2017. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade , navrhované neodkladné opatrenie má zabezpečiť úpravu práv a povinností žalobcu a žalovaného ako spoluvlastníkov do rozhodnutia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že žalovaný je povinný zdržať sa nakladania s obchodným podielom v spoločnosti C., s.r.o., so sídlom A. XXXX/X, XXX XX P. D. nad J., M.: XX XXX XXX a to do rozhodnutia v konaní vedenom vo veci samej pred Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených listín súd dospel k záveru, že opätovný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP nebol podaný dôvodne, pretože žalobkyňa neosvedčila ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov a preto ani okamžité, dočasné opatrenie súdu by nesplnilo svoj účel. Svoj návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný by mohol bez vedomia žalobkyne previesť obchodný podiel spoločnosti, prípadne zrušiť spoločnosť. Tak ako už v predošlom rozhodnutí konštatoval Krajský súd v Trenčíne č.k. 5Co/87/2017-83 zo dňa 29.05.2018, uvedené je pravdou, ide o zákonné práva spoločníka, čo ale neznamená, že žalovaný má skutočne aj v úmysle daný úkon uskutočniť. To žalobkyňa neosvedčila. Bez osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobkyne, tak súd nemôže svojim rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia zasiahnuť do právneho postavenia žalovaného ako spoločníka obchodnej spoločnosti. Okrem uvedeného súd v súlade s rozhodnutím krajského súdu dodal, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 168/2005 z 31. marca 2006 obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vysporiadania. To znamená, že obchodný podiel spoločníka obchodnej spoločnosti
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov /za určitých okolností/ len ako majetková hodnota obchodného podielu v stave ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v ocenení ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Práve s ohľadom na skutočnosť, že v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo stavu obchodného podielu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva znamená, že akékoľvek úkony spoločníka obchodnej spoločnosti s týmto obchodným podielom, ktoré sa stali po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov /predaj, založenie, zrušenie spoločnosti a podobne/ už nemajú vplyv na stav obchodného podielu a jeho ocenenie pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následná, po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dispozícia s obchodným podielom, či iné úkony a skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na stav a cenu obchodného podielu /napríklad spôsob podnikania samotnej obchodnej spoločnosti/ sa teda pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprejavia a nezasiahnu do práv bývalého manžela, ktorý nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti. Podľa súdu je preto aj z tohto pohľadu návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodný. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. c), d), § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla ho zmeniť tak, že odvolací súd jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Namietala, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezohľadnil skutočnosť, že v danej veci bola v rámci konania vo veci samej pripustená zmena petitu v znení: „Žalobkyňa a žalovaný sú z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podieloví spoluvlastníci obchodného podielu, každý o veľkosti 1 k celému obchodnému podielu v spoločnosti C. s.r.o. so sídlom P. D. nad J., A. XXXX/X, M. XX XXX XXX, zodpovedajúcemu vkladu do základného imania vo výške 5000 eur“. Zdôraznila, že zmenu petitu žiadala s ohľadom na to, že spoločnosť bola nadobudnutá počas manželstva a nie z výlučných prostriedkov žalovaného. Znamená to, že má zákonný nárok na 1 obchodného podielu. Ďalej dôvodila, že dispozícia žalovaného s obchodným podielom má vplyv na ňu a tiež môže zasiahnuť do jej práv najmä z dôvodu, že v tomto prípade nemá postavenie bývalého manžela, ale má mať postavenie spoločníka spoločnosti. Poukázala na to, že počas celého manželstva ona aj jej rodičia pomáhali žalovanému, či už finančne alebo svojpomocnými prácami, a to vo veľkej miere. Jej rodičia dokonca založili svoj vlastný dom na kúpu nehnuteľnosti, kde aktuálne sídli spoločnosť C. s.r.o., a to len z dôvodu, že chceli pomôcť dcére a zaťovi a mali za to, že keďže to budujú spoločne počas manželstva, tak aj ich nárok na túto spoločnosť je rovnaký. Svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia opierala hlavne o skutočnosť, že pri súčasnom stave zodpovedajúcom čisto zápisu v obchodnom registri môžu jej spôsobiť nenapraviteľnú ujmu. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie sa zaoberal iba majetkovou hodnotou daného obchodného podielu a jeho následného vyporiadania. Jej návrh však smeroval k situácii, že žalovaný by mohol bez jej vedomia a súhlasu previesť obchodný podiel spoločnosti, t.j. predať ju, prípadne zrušiť spoločnosť a pod. Týmto konaním by došlo k nenapraviteľnej ujme na jej strane z dôvodu, že by zanikli jej práva nielen spoločníka, ktoré jej prináležia. Vzhľadom na spôsob a lehotu, kým sa skutočnosť, že došlo k prevodu obchodného podielu odzrkadlí v Obchodnom registri je pravdepodobné, že by sa o tejto skutočnosti dozvedela neskoro, bez toho, že by mala možnosť túto skutočnosť ovplyvniť. Mala za to, že má nárok na 1 obchodného podielu a teda byť spoločníkom spoločnosti C. s.r.o., s ktorého postavením je spájaný celý rad práv a povinností v zmysle Obchodného zákonníka.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, čo žalobkyňa nepreukázala. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa účastníkovi konania ukladá, aby sa niečoho zdržal, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv účastníkov konania. Ďalej poukázal na vlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. P. D. nad J. v roku 2016, kde podielovými spoluvlastníkmi v podielu 2/3 boli strany sporu v danej veci a v podieli 1/3 rodičia žalobkyne. V roku 2011 bolo zriadené záložné právo na rodinný dom súpisné číslo XXXX, avšak nie je pravdou, že rodičia žalobkyne založili vlastný dom na kúpu nehnuteľnosti, kde aktuálne sídli spoločnosť C. s.r.o., kde si treba uvedomiť, že manželia B. sa starali o svoj majetok, ktorý v tom čase bol v ich
podielovom spoluvlastníctve v 1/3 od roku 2011. Ďalej poukázal na to, že sama žalobkyňa iniciovala žalovaného, aby nebola vedomá ako dlžník na úverovom vzťahu zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, nakoľko uvažuje si zobrať úver a potrebuje mať čistý úverový register. Čerpala úver, ktorý deklaruje v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 12P/89/2017 splátku 184,03 eur mesačne, kde doteraz nepredložila úverovú zmluvu. Spoločnosť C. s.r.o. prevzala na seba celý úverový vzťah, ktorým boli zaťažené fyzické osoby Bc. D. E. a V. E. vyššieuvedenou úverovou zmluvou, o čom svedčí úverová zmluva č. XXXXXXXM zo dňa 10.08.2016. Vznikla by ujma spoločnosť C. s.r.o. a ich úverový vzťah by žalobkyňa neprevzala na seba a nesplácala by nehnuteľnosť. Ďalej uviedol, že dňa 23.01.2017 právny zástupca žalobkyne žiadal ho e-mailom, aby v termíne do 21.01.2017 zabezpečil potvrdenie z registra bankových úverov, podľa ktorého nemá záväzok zo zmluvy o poskytnutí na refinancovanie reg. č. XXXX/XXXXXX/XX-XXXX/XXX. Žalobkyňa tak opomenula skutočnosť, že získala osobný prospech v tom zmysle, že nebola zaťažená úverom a mohla si čerpať finančné prostriedky na svoj osobný úverový vzťah bez toho, aby bola zaťažená splátkami z úverového vzťahu za trvania manželstva. Poukázal na to, že samotné vyporiadanie BSM a vyporiadanie aktivít v obchodnej spoločnosti zahŕňa nielen aktíva, ale i pasíva, čo žalobkyňa opomenula.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobkyňa neosvedčila ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov a preto ani okamžité, dočasné opatrenie súdu by nesplnilo svoj účel. Svoj návrh odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaný by mohol bez vedomia žalobkyne previesť obchodný podiel spoločnosti, prípadne zrušiť spoločnosť. Tak ako už v predošlom rozhodnutí konštatoval Krajský súd v Trenčíne č.k. 5Co/87/2017-83 zo dňa 29.05.2018, uvedené je pravdou, ide o zákonné práva spoločníka, čo ale neznamená, že žalovaný má skutočne aj v úmysle daný úkon uskutočniť. To žalobkyňa neosvedčila. Bez osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobkyne, tak súd nemôže svojim rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia zasiahnuť do právneho postavenia žalovaného ako spoločníka obchodnej spoločnosti. Okrem uvedeného súd v súlade s rozhodnutím krajského súdu dodal, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 168/2005 z 31. marca 2006 obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý manželmi alebo jedným z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predstavuje majetok (hodnotu), ktorý sa v rámci konania o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vysporiadava. Pri oceňovaní obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z jeho stavu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva, avšak z obvyklej ceny v dobe vysporiadania. To znamená, že obchodný podiel spoločníka obchodnej spoločnosti patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov /za určitých okolností/ len ako majetková hodnota obchodného podielu v stave ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v ocenení ku dňu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Práve s ohľadom na skutočnosť, že v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo stavu obchodného podielu v dobe zániku tohto spoluvlastníctva znamená, že akékoľvek úkony spoločníka obchodnej spoločnosti s týmto obchodným podielom, ktoré sa stali po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov /predaj, založenie, zrušenie spoločnosti a podobne/ už nemajú vplyv na stav obchodného podielu a jeho ocenenie pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Následná, po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dispozícia s obchodným podielom, či iné úkony a skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na stav a cenu obchodného podielu /napríklad spôsob podnikania samotnej obchodnej spoločnosti/ sa teda pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprejavia a nezasiahnu do práv bývalého manžela, ktorý nie je spoločníkom obchodnej spoločnosti.
6. Odvolací súd tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za správny. Stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého uznesenia v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne dodáva nasledovné:
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami, alebo právami.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery strán alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o nároku vo veci samej. Výnimku predstavuje len neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania podľa § 336 ods. 1 druhá veta CSP, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a ktoré teda konzumuje konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery.
9. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa nakladania s obchodným podielom v spoločnosť C. s.r.o. so sídlom Nové D. nad J., A. XXXX/X a to do rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 6C/84/2017. Svoj v poradí druhý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia oprela o tú skutočnosť, že v konaní vo veci samej súd prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 16.07.2018 zmenu žaloby tak, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi obchodného podielu každý o veľkosti 1 k celému obchodnému podielu v spoločnosti C. s.r.o. zodpovedajúcemu vkladu do základného imania vo výške 5000 eur a pri súčasnom stave zodpovedajúcom čisto zápisu v obchodnom registri, kde ako jediný spoločník figuruje žalovaný, ktorému z tejto funkcie vyplýva mnoho zákonných práv, môže byť žalobkyni spôsobená nenapraviteľná ujma. Nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje teda z dôvodu, že v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka sa spája s touto skutočnosťou celý rad práv a povinností, ktoré môžu podstatným spôsobom zasiahnuť do obchodného podielu ako majetku tvoriaceho súčasť podielového spoluvlastníctva manželov, napríklad právo spoločníka previesť obchodný podiel alebo jeho časť na tretiu osobu, zriadiť na obchodný podiel záložné právo, rozhodnutie o zrušení spoločnosti, či už s právnym nástupcom alebo bez právneho zástupcu, čím by došlo k nenapraviteľnej ujme na strane žalobkyne z dôvodu, že by zanikli jej práva, ktoré jej prináležia , ako aj jej nárok na vyplatenie zisku, ktorý vznikol za trvania manželstva a ktorý taktiež patrí do podielového spoluvlastníctva manželov.
10. Odvolací súd v danom prípade zastáva názor, že dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana treba skúmať aj z hľadiska predbežného právneho posúdenia nároku vo veci samej.
11. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že manželstvo účastníkov sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31.10.2016, č.k. 12P/46/2016-46 rozvedené. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2016, ktorým dňom zaniklo manželstvo so žalovaným a súčasne i ich bezpodielového spoluvlastníctvo manželov. V čase zániku BSM jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti C. s.r.o. so sídlom Nové Mesto nad J., A. XXXX/X bol žalovaný. V zmysle ustálenej súdnej praxe obchodný podiel patrí do BSM, ak tento jeden z manželov nadobudol počas trvania manželstva, ak bol nadobudnutý sčasti aspoň zo spoločných prostriedkov. Do BSM patrí však len samotná hodnota obchodného podielu, obchodný podiel ako taký je vždy vo výlučnom vlastníctva manžela - spoločníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom vyporiadania BSM môže byť iba hodnota obchodného podielu v prípade preukázania , že obchodný podiel v spoločnosti C. s.r.o. bol nadobudnutý za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov žalobkyne a
žalovaného. Obchodný podiel v spoločnosti C. s.r.o. je vo výlučnom vlastníctve žalovaného a preto by navrhované neodkladné opatrenie týkajúce sa zákazu nakladania žalovaného s obchodným podielom v spoločnosti C. s.r.o. obmedzovalo žalovaného neprimeraným spôsobom a v rozpore s princípom proporcionality neodkladných opatrení. Žalobkyňa v danom prípade ani neosvedčila okolnosti svedčiace o bezprostredne hroziacej ujme jej právam. Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie žalobkyňa tvrdí, že žalovaný ako jediný spoločník spoločnosti C., s.r.o. má právo previesť obchodný podiel alebo jeho časť na tretiu osobu, zriadiť na obchodný podiel záložné právo, rozhodnutie o zrušení spoločnosti, či už s právnym nástupcom alebo bez právneho nástupcu. Tak ako už bolo konštatované v predchádzajúcom uznesení Krajského súdu v Trenčíne, uvedené je pravdou, ide o zákonné práva spoločníka, čo ale neznamená, že žalovaný má skutočne aj v úmysle niektorý z takýchto úkonov uskutočniť. Bez osvedčenia bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobkyne tak súd nemôže svojím rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia zasiahnuť do právneho postavenia žalovaného ako spoločníka obchodnej spoločnosti.
12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).