Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-375-2017.pdf
PDF · 90.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/375/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobcu: D.. G. Š., P.. X.X.XXXX, Y. Š. XX/XX, O. zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, 83104 Bratislava, IČO: 47967692 zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková PhD. s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, 82101 Bratislava-Ružinov, IČO: 50361368 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi Poštovou bankou a.s. a žalobcom dňa 15.6.2015, je neplatná. II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa domáhal voči žalovanému určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.6.2015, uzavretá medzi Poštovou bankou a.s. a žalobcom, je neplatná. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného - Poštovou bankou a.s. uzavrel zmluvu o úvere dňa 6.9.2010, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Poštová banka a.s. postúpila pohľadávku voči žalobcovi na žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorú skutočnosť mu oznámil listom zo dňa 19.6.2017. Podľa žalobcu predmetná zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto zmluvu treba považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Konkrétne zmluva neobsahuje rozloženie splátky na istinu, úroky a iné poplatky, neobsahuje správny údaj o výške RPMN, keďže Poštová banka a.s. do výpočtu RPMN nezahrnula poistné, ktoré je v zmluve uvedené len všeobecne a tak je nesprávne uvedená celková výška nákladov, ktoré by mal žalobca uhradiť. Súčasťou zmluvy o úvere bola v čl.3 bod 5 aj dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená podľa §551 zákona č.40/1964 Zb., ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl.4 bod 4.8 OP pre úver. Poštová banka a.s. si bola vedomá neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 3.5. zmluvy o úvere a tak následne zaslala žalobcovi druhú dohodu o zrážkach zo mzdy s dohodou o úhrade dlhu a uznaní dlhu s dátumom 15.6.2015, aby dosiahla získanie finančných prostriedkov, na ktoré už nemala nárok. Tieto dokumenty majú charakter formulárovej zmluvy, všetky údaje okrem miesta a podpisu dlžníka sú v zmluve vopred predtlačené. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich, čo je daný prípad podľa §53 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalovaného využitím mylných informácií dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalobca o tom nemal vôbec vedomosť a nemal ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Žalobca mal záujem dohodnúť sa na splátkach, ale musel podpísať celý formulár. Žalovaný listom zo dňa 25.8.2017 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a požadoval od neho, aby zo mzdy žalobcu vykonával mesačné zrážky až do úplného splatenia dlhu vo výške 3.049,18Eur. Zamestnávateľ je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu, pričom veriteľ
výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalobca poukázal na to, že podľa §137 písm. c/ CSP má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa §53 ods.1 Občianskeho zákonníka a naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia §153 ods.3, 4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku dlžníka - spotrebiteľa bez predchádzajúcej súdnej kontroly, a to aj za predpokladu, že si veriteľ svoj nárok uplatňuje z neprijateľných klauzúl resp. neplatných právnych úkonov.
2.Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako neodôvodnenú. Poukázal na to, že inštitút zrážok zo mzdy upravuje §551 OZ, zo znenia ktorého vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter, tzn. zabezpečuje pohľadávku veriteľa. Podľa žalovaného zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, lebo obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy nebola súčasťou zmluvy o úvere, bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ- žalobca podpisom tejto dohody potvrdil, že pri jej podpisovaní konal slobodne a vážne a že dohoda nebola uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok a že si bol vedomý možnosti ju odmietnuť.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, písomnými podaniami strán sporu, vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:
4.V konaní bolo zistené, že žalobca uzavrel s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o úvere dňa 6.9.2010, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru. V rámci zmluvy o úvere bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa ust. §551 zák.40/1964 Zb. v čl.3 bod 5 Zmluvy.
5.Táto skutočnosť vyplýva zo zmluvy o úvere zo dňa 6.9.2010 ako aj z podaní žalobcu.
6. Dňa 15.6.2015 bola uzavretá druhá dohoda o zrážkach zo mzdy, na osobitnej listine, z obsahu ktorej vyplýva, že v tejto dohode o zrážkach zo mzdy je označený veriteľ: Poštová banka a.s., dlžník: žalobca, ale pohľadávka nie je špecifikovaná a nie je uvedená ani výška pohľadávky. V článku I v bode I ako predmet dohody je uvedené, že veriteľ a dlžník uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. §551 OZ, ktorá je zabezpečením uspokojenia pohľadávky veriteľa podľa článku II Dohody o splatení dlhu a privatívnej novácii zo dňa 15.6.2015, teda nie je uvedená konkrétna pohľadávka s označením čísla úverovej zmluvy, s dátumom uzavretia a výškou, je iba odkaz na čl. II. inej Dohody.
7.Z výpovede žalobcu bolo zistené, že mal záujem splatiť dlh z titulu zmluvy o úvere v splátkach, pričom poštou mu poslali 2 dokumenty na podpis. On sa podpísal pod dohodu na splátkový kalendár a keď videl aj tú druhú dohodu o zrážkach zo mzdy, tak sa mu to nepozdávalo, preto telefonicky zavolal pracovníčke BENCONTU a tá mu oznámila, že keď sa nepodpíše pod dohodu o zrážkach zo mzdy, tak vlastne tá dohoda o splátkovom kalendári nebude platná. Z toho dôvodu, keďže chcel svoj dlh splatiť v splátkach, sa podpísal pod obidve dohody, čiže aj pod tú druhú dohodu o zrážkach zo mzdy. Ďalej uviedol, že keď sa podpisoval pod splátkový kalendár, tak si neuvedomoval, že sa podpisuje aj pod uznanie dlhu a že to ide o uznanie dlhu v tom právnom slova zmysle, on bol v tom, že ide len o splátkový kalendár.
8.Z listu žalovaného zo dňa 25.8.2017 vyplýva, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu z titulu predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.6.2015.
9.V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 15Csp/317/2017 bolo právoplatne nariadené neodkladné opatrenie - uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy, uzavretej medzi Poštovou bankou a.s. a žalobcom dňa 15.6.2015, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, a to uznesením zo dňa 2.10.2017.
10.Žalovaný predložil na pojednávaní list zo dňa 4.10.2018 - odpustenie dlhu, ktorý list mal byť zaslaný žalobcovi a v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi, že odpúšťa celý jeho dlh zo zmluvy o úvere a že si nikdy v budúcnosti nebude voči žalobcovi uplatňovať žiadne nároky vyplývajúce z úverovej zmluvy poukazujúc na to, že na základe tohto oznámenia zo strany žalobcu odpadol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody.
11.Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
12.Podľa ust. §52 ods.1 Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13.Podľa §52 ods.2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14.Podľa §53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa /ďalej len „neprijateľná podmienka“/. To neplatí, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 15.Podľa ust. §53 ods.2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
16.Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17.Podľa §551 ods.1,2 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
18.Podľa §37 ods.1 OZ právny úkon musí byť urobený určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
19.Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a právnym predchodcom žalovaného ako veriteľom bola uzavretá zmluva o úvere dňa 6.9.2010, v rámci ktorej bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy nebolo predmetom sporu.
20.Predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá medzi Poštovou bankou a.s. a žalobcom dňa 15.6.2015.
21.Pri skúmaní dohody o zrážkach zo mzdy nejde o abstraktnú kontrolu v spotrebiteľských veciach v zmysle ust. §302 CSP, ale súd posudzuje platnosť dvojstranného právneho úkonu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ so svojim dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení §551 OZ aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch §34 a nasl. OZ.
22. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu.
23.V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Tieto právne vzťahy sú charakteristické tým, že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi bude vystupovať
poctivo. V prípade, že zabezpečená pohľadávka v dohode o zrážkach zo mzdy nie je presne a úplne konkretizovaná, bez konkrétneho vyčíslenia tejto zabezpečenej pohľadávky, sa potom od spotrebiteľa de facto vyžaduje uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzatvorením dohody preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve a zároveň plnením, s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzatvorením zmluvy, čo OZ v §53 ods.4 písm. a/ považuje za neprijateľné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch.
24.V danom prípade dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala konkrétnu výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, dokonca pohľadávka nebola ani označená konkrétne napr. uvedením čísla úverovej zmluvy, dátumom uzavretia úverovej zmluvy, bol daný odkaz iba na čl II inej dohody uzavretej v ten istý deň a tak vznikla aj hrubá nerovnováha keďže veriteľovi takáto dohoda umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa.
25.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 15.6.2015 uzavretá medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je absolútne neplatná, ide o absolútne neplatný právny úkon s poukazom na ust. §37 ods.1 OZ. Z toho dôvodu súd žalobe vyhovel tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
26.Záverom je potrebné ešte konštatovať, že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o tzv. mimosúdne zrážky, teda zrážky bez rozhodnutia súdu a žalobca ako spotrebiteľ nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve jeho zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Tento naliehavý právny záujem je daný aj napriek tomu, že žalovaný krátko pred pojednávaním v predmetnej veci zaslal žalobcovi oznámenie o odpustení dlhu.
27.Podľa ust. §255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28.Podľa ust. §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29.Podľa ust. §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30.Súd priznal plnú náhradu trov konania žalobcovi, lebo v konaní mal plný úspech. Po právoplatnosti tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.
Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /364 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.