Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/52/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: D. I., P.. XX.X.XXXX, X. Y. G.. C.. X. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený Občianske združenie OPOS so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51 147 688, proti žalovanému: Endepro, s. r. o. v likvidácii ( predtým Provident Financial, s.r.o. ) so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, zastúpená RR Legal Corp. , s. r. o. so sídlom Humenské námestie 4, 851 07 Bratislava, IČO: 46 789 634 v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné takto

rozhodol:

I. Konanie v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru číslo 611937120 zo dňa 1.6.2015 a spotrebiteľského úveru číslo 609710506 zo dňa 25.8.2014 sa zastavuje.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611937120 zo dňa 1.6.2015 sumu vo výške 15 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 609710506 zo dňa 25.8.2014 sumu vo výške 150,04 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

V. Žalovaný má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 42 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 17.8.2016 domáhal vo vzťahu k žalovanému určenia, že spotrebiteľský úver č. 611937120 zo dňa 1.6.2015 a spotrebiteľský úver č. 609710506 zo dňa 25.8.2014 sú podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bezúročné a bez poplatkov. Ďalej sa domáhal povinnosti vo vzťahu k žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 611937120 sumu vo výške 15 eur a zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 609710506 sumu vo výške 182,75 eur. Zároveň žiadal, aby mu žalobca bol povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur. Uvedené odôvodnil tým, že uzavrel dňa 25.8.2014 so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 609710506 vo výške 220 eur, podľa ktorej sa zaviazal žalovanému vrátiť celkovo sumu 289,45 eur. Obchodný zástupca žalovaného ho navštívil doma s vopred predtlačenou formulárovou štandardizovanou zmluvou, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia. Súčasťou zmluvy o úvere bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorej podpis mal byť dobrovoľný. Dobrovoľnosť podpísania doplnkovej služby, ktorá nie je samostatne označená číslom, ale priamo odkazuje na číslo zmluvy, ku ktorej sa viaže, spočívala podľa vysvetlenia obchodného zástupcu v tom, že pokiaľ ju žalobca potvrdí svojim podpisom, môže mať peniaze k dispozícii takmer okamžite. V opačnom prípade, ak túto službu odmietne, celý proces pripísania finančných prostriedkov bude trvať cca dva týždne a žiadosť o úver nemusí byť

spoločnosťou žalovaného schválená. Zmluvu teda žalobca podpísal a následne mu bolo oznámené, že obchodný zástupca si v týždňových intervaloch bude pre dohodnutú splátku chodiť k nemu domov. Táto dobrovoľná služba, podľa ktorej mu bola poskytnutá služba prevzatia splátok úveru prostredníctvom obchodného zástupcu za odmenu, navýšila celkovo úver o 113,30 eur. Následne dňa 1.6.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 611937120 vo výške 400 eur s dohodou o započítaní pohľadávok. V tomto prípade z poskytnutej ceny úveru vo výške 400 eur bola na ekonomické využitie v skutočnosti poskytnutá iba suma vo výške 271,75 eur, nakoľko z poskytnutej sumy 400 eur bola na predchádzajúci úver číslo 609710506 zo dňa 25.8.2014 poukázaná suma 128,25 eur a predmetný úver mal byť tým splatený. Spotrebiteľský úver č. 611937120 zo dňa 1.6.2015 žalobca už podpisoval bez zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej služby zabezpečenia splátok úveru, t.j. bez doplnkovej služby. Nakoľko dohodnuté splátky úveru platil včas, žalovaný mu vrátil sumu vo výške 25 eur. Podľa jeho názoru však aj tento spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovanému zaplatil celkovo sumu vo výške 440 eur a žalovaný mu vrátil sumu 25 eur. Z tohto dôvodu žiada o vrátenie zvyšného bezdôvodného obohatenia vo výške 15 eur. V ďalšom uviedol, že žiada, aby súd určil úvery číslo 609710506 a 611937120 za bezúročné a bez poplatkov. Poukázal na to, že žalovaný v predmetných spotrebiteľských úveroch neuvádza skutočnú, resp. reálnu výšku úrokov a údajov o celkových nákladoch spotrebiteľského úveru, ale zámerne zavádza pri uvedení RPMN v záujme lepšej predajnosti svojich produktov. Zložitým a zdĺhavým postupom je možné dopracovať sa k výsledku, t.j. k reálnej výške ročného úroku, čo predstavuje 83,06 % ročne, čo za žiadnych okolností nie je možné považovať inak ako úžeru. Ďalej poukázal žalobca na to, že konanie veriteľa, ak predkladá spotrebiteľovi zmluvné podmienky takým spôsobom, že poskytne údaj o RPMN, ktorej súčasťou nie sú náklady na doplnkovú službu, ako je tá vo veci samej, treba kvalifikovať ako klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Takéto klamlivé konanie poskytovateľa služby je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Je nepochybné, že cena poskytnutej finančnej služby vyjadrená úrokom za poskytnutie úveru je základnou náležitosťou zmluvy o poskytnutí úveru. Zmluvu ako celok je preto možné považovať podľa § 39 pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Tento dôvod neplatnosti sa vzťahuje aj na zmluvu o zabezpečení splátok úver, ktorá je so zmluvou o spotrebiteľskom úvere prepojená a vytvára jeden celok. Zároveň žalobca poukázal na to, že zmluvy neobsahujú ani konečnú splatnosť úveru ako náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. Konečná splatnosť ( konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky ) nie je uvedená a bez pochybností sa nedá určiť ani podľa karty splátok. Predmetné úvery sa preto podľa § 11 ods. 1 písm. v) zákona č. 129/2010 Z. z. považujú za bezúročné a bez poplatkov, a to ako sankcia za nedodržanie zákonom vyžadovaných náležitostí spotrebiteľského úveru tak, ako to predvída zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9. V ďalšom poukázal na to, že výška požičanej sumy pri zmluve číslo 609710506 je 220 eur. Celkovo uhradil čiastku 402,75 eur, kde preplatenie istiny predstavuje čiastku 182,75 eur. Pri zmluve číslo 611937120 výška požičanej sumy predstavuje sumu 400 eur, úhrada celkom bola 440 eur, vrátené zo strany žalovaného bolo 25 eur, čiže preplatenie istiny predstavuje čiastku 15 eur. Uvedené žiada žalobca vydať ako bezdôvodné obohatenie. Zároveň požaduje aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur.

2. Podaním doručeným súdu 28.10.2016 ( č. l. 82 ) sa vyjadroval do konania žalovaný. Jednak poukázal na to, že je nevyhnutné, aby žalobca dostatočným spôsobom preukázal naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“). Poukázal na to, že je potrebné, aby žalobca k žalobe pripojil dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemožno bez svojej viny pripojiť. K samotným zmluvám o spotrebiteľskom úvere poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré by určilo nejakú neprijateľnú podmienku v zmluvách žalovaného. Žalobca vyčíta žalovanému, že sa neriadil neprávoplatnými a zrušenými rozsudkami, čo je absurdné. K odplate pri spotrebiteľských úveroch uviedol, že zákonodarca popri RPMN zaviedol ďalšiu veličinu, ktorá presne limituje maximálnu cenu pri spotrebiteľských úveroch. V rámci adhéznych zmlúv o spotrebiteľskom úvere používaných žalovaným vstupuje do výpočtu odplaty úrok a poplatok za garantovanú službu, pričom žalovaný vždy dodržiaval všeobecne záväznými právnymi predpismi stanovené limity prípustnej odplaty. K RPMN uviedol, že hodnota RPMN nevyjadruje, že náklady s úverom zákazníka sú napr. 64 %, pretože veličina RPMN má abstraktnú výpovednú hodnotu len z hľadiska toho, že zákazník vie z tohto údaju posúdiť len to, že úver s menšou RPMN ako je uvedená RPMN, je pre neho výhodnejší a s vyššou RPMN ako je uvedená, je pre neho menej výhodný z hľadiska celkových nákladov, ktoré musí zaplatiť. Žalovaný ako prílohu k tomuto vyjadrení prikladá deväť tabuliek, ktoré boli vydané v zmysle nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z. Podľa týchto tabuliek sa v rokoch 2008-2010

pohybovala maximálna prípustná hodnota RPMN medzi 76 až 112,52 %. Z uvedených dôvodov, okrem aj zákonnej regulácie odplaty, je tiež len zrejmé, že RPMN na úrovni 64 % nemôže byť v rozpore so všeobecne akceptovaným hodnotovým poriadkom, keď v rokoch 2008 až 2010 bola priamo právnymi predpismi stanovená výška RPMN až do 112,52 percent.. Čo sa týka úroku, tak dohodnutý úrok je v každej adhéznej zmluve o spotrebiteľskom úvere používanej žalovaným, uvedený jasne, zrozumiteľne a určito, a to fixnou úrokovou sadzbou v percentuálnom vyjadrení ročne zo sumy úveru, zväčša vo výške okolo 23 % ročne. Medzi výškou úrokovej sadzby a výhodnosťou konkrétneho spotrebiteľského úveru pre spotrebiteľa nemusí byť žiadna korelácia. Priemerný spotrebiteľ pri spotrebiteľských úveroch porovnáva RPMN ponúkaných spotrebiteľských úverov a nie úrokovú sadzbu. Žalovaný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru podstupuje podstatne vyššie riziko ako banka poskytujúca spotrebiteľský úver. Banka má zväčša splatenie úveru zabezpečené aspoň pohľadávkami z účtu zákazníka vedeného v danej banke, čo žalovaný nemá. Úroky dohadované žalovaným sú vždy porovnateľné s úrokmi, ktoré v rozhodnom čase poskytovali iné nebankové subjekty za daný druh spotrebiteľského úveru. Žalovaný zdôrazňuje, že nekompenzuje nízky úrok všelijakými vysokými poplatkami, ako je to bežnou praxou v bankovom sektore. Žalovaný trvá na tom, že tak odplata - cena úveru, ako aj všetky zložky v nej dohodnuté boli v súlade s platnými právnymi predpismi, v súlade s dobrými mravmi a jednoznačne nejde o úžeru. Žalovaný trvá na tom, že adhézne zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahujú všetky všeobecné aj osobité náležitosti, ktoré sa na ne vzťahujú podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V každej adhéznej zmluve o spotrebiteľskom úvere používanej žalovaným je presne vyjadrená úroková sadzba, ktorá sa počas celého zmluvného vzťahu nemení. Okrem toho žalovaný vždy uvádza svojim zákazníkom aj presnú kvalifikáciu danej úrokovej sadzby v súvislosti s výškou istiny a dĺžkou úverového vzťahu v podobe presného peňažného vyjadrenia úroku, vzťahujúceho sa na konkrétnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Každá adhézna zmluva o spotrebiteľskom úvere používaná žalovaným, obsahuje presné vyčíslenie nielen celkovej čiastky ale aj jednotlivé zložky ( istiny, úrok a poplatok za garantovanú službu ) spolu s presným uvedením počtu splátok, výšky splátok a termínu splátok, ktorými zákazník túto celkovú čiastku žalovanému splatí. Podľa názoru žalovaného si žalobca ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch nesprávne vyložil tak, že citované ustanovenie vyžaduje uvedenie konkrétneho rozpisu každej jednotlivej splátky na úrok, istinu a ostatné prípadné náklady. Takýto rozpis sa však poskytuje iba v prípadoch definovaných v § 9 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, pričom v takomto prípade platí, že zákazník má právo požiadať o vydanie amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom amortizačná tabuľka „ uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady;“. Nie je povinnosťou veriteľa uvádzať tieto údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere vždy, ale výlučne vtedy, ak sa dohodol so zákazníkom na amortizácii istiny, čo nie je prípad žalovaného a jeho zákazníkov. K zmluve o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru uviedol, že nie je v každom prípade podmienkou získania úveru. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že právna úprava umožňuje poskytovať doplnkové služby v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nie je žiadna zmienka o doplnkovej službe, t.j. doplnková služba nebola podmienkou získania úveru a žalobca mohol splátky úveru splácať bezhotovostne, bez využitia doplnkovej služby, ako to žalobca neskôr aj robil. Táto zmluva je akcesorickej povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere, no nie je podmienkou získania úveru a ani nemení podmienky poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto sa odmena za túto službu nezapočítava podľa zákona o spotrebiteľských úverov do RPMN, čo preukazujú aj stanoviská Ministerstva financií SR a Slovenskej obchodnej inšpekcie, ako aj rozhodovacia prax všeobecných súdov, podľa ktorej RPMN v danom prípade zahŕňa len úrok a administratívny poplatok a nie aj poplatok za zabezpečenie splátok úveru. Žalovaný si dovoľuje len poznamenať, že poskytovanie doplnkových služieb je nielen úplne bežné, ale že priamo právna úprav takéto počínanie umožňuje. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že nikdy neprijal od nejakého svojho zákazníka žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode, a teda relevantnému právnemu titulu, čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. Všetky adhézne zmluvy žalovaného obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú plne v slade s právnym poriadkom SR. Žalovaný si tiež dovoľuje poznamenať, že žalobca ani nezaplatil také celkové náklady z zmlúv o spotrebiteľskom úvere, aké uvádza vo svojej žalobe. K primeranému finančnému zadosťučineniu uviedol, že si žalobca zamieňa tento inštitút s náhradou jeho výdavkov. Podstatné je to, že napriek tomu, že žalovaný neporušil žiadne práva ani povinnosti žalobcu, žaloba je v časti primeraného finančného zadosťučinenia podaná celkom zrejme predčasne. Žalobca však žiadne porušenie práv, či povinnosti zo strany žalovaného voči svojej osobe v čase podania žaloby, a ani dodnes

na súde úspešne neuplatnil, čiže žiadne takéto právo ani len teoreticky nemôže žalobcovi v tomto čase prislúchať.

3. Podaním doručeným súdu 15.2.2017 ( č. l. 105) sa žalobca vyjadroval k vyjadreniu žalovaného. V rámci tohto vyjadrenia trval na tom, že je daný naliehavý právny záujem, nakoľko bez tohto určenia by bolo právo žalobcu ohrozené a aj bez tohto určenia by sa stalo právne postavenie žalobcu neisté. To znamená, že podľa žalobcu spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti podmienok konkrétnej zmluvy. V opačnom prípade by došlo u žalobcu k zásahu do nadobudnutých práv. V ďalšom poukázal na to, že žalobca žiadal v žalobe súd, aby žalovaného zaviazal na predloženie zmluvy o úvere č. 609710506, nakoľko on sa obrátil so žiadosťou na žalovaného o poskytnutie predmetnej zmluvy, avšak bezúspešne. V ďalšom poukázal na to, že odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú mieru odplaty doručenú vykonávacím predpisom. Týmto vykonávacím predpisom je novelizované nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Odplatu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úroky, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenie alebo iné náklady dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo teda vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Vládne nariadenie stanovuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy..

4. V podaní doručenom súdu 10.3.2017 ( č. l. 112) žalovaný reagoval na repliku žalobcu zo dňa 13.2.2017. poukázal na to, že určovacie body petitu sú podľa neho zrejme nadbytočné, nakoľko má za to, že v bodoch I. a p III. petitu absentuje naliehavý právny záujem a v ďalšom teda poukázal na rozsudok z 9.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. sp. zn. C-42/15, ktorý mal definitívne ustáliť dovtedajšiu dvojkoľajnosť pri výklade náležitostí ohľadne splátok úveru ( § 9 ods. 2 písm. l) predtým označované ako písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch).

5. Podaním doručeným súdu 9.10.2017 ( č. l. 136) žalovaný na vyžiadanie súdu na pojednávaní, do konania doložil zmluvnú dokumentáciu k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 609710506 ( č. l. 139 až 144).

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 31.1.2018 ( č. l. 176), na ktorom žalobca zobral žalobu v časti určenia úverov ako bezúročné a bezpoplatkové čo sa týkalo obidvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere, t.j. zmluvy 611937120 ako aj zmluvy č. 609710506. Zotrval na žalobe v časti vydania bezdôvodného obohatenia z predmetných zmlúv a v časti týkajúcej sa zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur. K zmluve č. 609710506 žalobca na predmetnom pojednávaní doplnil, že táto zmluva má určité číslo a toto číslo je aj v zmluve o zabezpečení splátok úveru. Číslo zmluvy z roku 2014 609710506 je v bode 1.1 zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru uvedené, že poskytovateľ sa zaväzuje, že zákazníkovi za odmenu podľa ods. 1 a 2 bude počas splatnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej určenej na úhrady splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 609710506 uzavretej medzi zákazníkom a poskytovateľom. Podľa žalobcu je zrejmé, že táto doplnková služba je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože na ňu odkazuje a splátky tejto doplnkovej služby sú zahrnuté v karte splátok ako jedna suma. Čiže splátka úveru a splátka tejto dobrovoľnej doplnkovej služby tvorí jeden celok na karte splátok. Je to uvedené hneď na prvej strane karty splátok, kde je napísané výška pôžičky 220 eur, súhrnný poplatok je 182,75 eur, čo ide o administratívny poplatok, odmeny podľa spotrebiteľskej zmluvy a odmeny na základ zmluvy o doplnkovej službe. Celková splatná suma teda má byť 402,75 eur, pravidelná splátka má byť 6,72 eur. Podľa žalobcu pri citácii zákona č. 129/2001 Z. z. je zrejmé, že do celkových nákladov patrí aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúknutých podmienok. Podľa žalobcu zmluva doplnkovej službe bola súčasťou tohto spotrebiteľského úveru, nemal teda možnosť ovplyvniť jej existenciu. Bola mu daná na podpis v čase uzatvorenie zmluvy a žalovaný vo svojom vyjadrení cituje zákon vytrhnutý z konceptu tak, ako mu to pasuje. Žalovaný v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádza RPMN cca 64 %, pričom skutočná RPMN po započítaní tejto odplaty zo zmluvy o zabezpečení splátok je cca 218 %. V Ďalšom teda žalobca zotrval, že je nesprávne uvedená RPMN a na druhej strane, že takisto, čo sa týka termínu konečnej splatnosti nie je zrejmé, kedy teda spotrebiteľ má začať plniť. Je uvedené, že je poskytnutý na dobu 60 týždňov. Je však v troch variantoch

tejto spotrebiteľskej zmluve. Z tohto dôvodu má za to, že konečná splatnosť úveru musí byť jednoznačne daná dátumom, ktorý je ohraničený deň, mesiac, rok, prípadne týždenných splátok, dátumom každej týždennej splátky. K primeranému finančnému zadosťučineniu žalobca doplnil, že žalovaný porušil zákon, porušil práva spotrebiteľa, snažil sa obchádzať vo svojich zmluvách zákon a do zmlúv nevkladal všetky náležitosti, čo znamená, že sa obohacoval na svojich úrokoch, ktoré požadoval od spotrebiteľa. Porušoval tým zákon na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. Z tohto dôvodu žalobca žiada ako kompenzáciu 200 eur primerané finančné zadosťučinenie, pretože ani po zaslaní dvoch mimosúdnych dohôd a podaní na súd, žalovaný stále vedome klame a zavádza svojimi tvrdeniami, že zmluvy o úvere sú v poriadku, v súlade so zákonom a teda snaží sa vyhnúť plneniu bez právneho dôvodu.

7. Podaním doručeným súdu 22.3.2018 ( č. l. 237 a nasl. ) žalovaný navrhol, aby súd nepripustil v zastúp zastúpenie žalobcu Občianskym združením OPOS do konania z dôvodu pokutníctva. Súd o predmetnom návrhu rozhodoval uznesením č. k. 15Csp/52/2016-280 zo dňa 15.6.2018 a tento návrh žalovaného zamietol.

8. V podaní doručeným súdu 22.3.2018, okrem iného žalovaný, okrem skutkových tvrdení, ktoré už teda uvádzal žalovaný poukázal na to, že z doloženej karty splátok vyplýva, že spotrebiteľský úver žalobca dostal vo výške 220 eur, pričom z oboch právnych titulom zaplatil žalobca ako vyplýva len 152,20 eur. Z ďalšej listiny s názvom Provident - zmluva 611937120 spísanej na počítači zrejme samotným žalobcom vyplýva, že výška spotrebiteľského úveru bola 400 eur, čo žalovaný potvrdzuje, avšak jednotlivé údajné žalobcove úhrady vylučujú samotné doklady, ktoré do súdneho spisu sám založil, nakoľko je zrejmé z viacerých týchto úhrad, a to vo výške 120 eur, že vykonala istá Alžbeta Buvalová. Bez ďalšieho je zrejmé, že žalobca opäť neuhradil ani len istinu svojho spotrebiteľského úveru, a preto sa nemôže ani teoreticky domáhať vydania finančných prostriedkov od žalovaného, keďže žiadne finančné prostriedky nad rozsah istiny spotrebiteľského úveru neuhradil on ale tretia osoba. Žalovaný súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby.

9. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 8.10.2018 za účasti žalobcu, v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Keďže žalobca zobral žalobu vo výrokoch týkajúcich sa teda určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 611937120 a 609710506 súd vo výroku rozsudku rozhodoval o tomto čiastočnom späťvzatí a v I. výroku konanie v časti určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru č. 611937120 zo dňa 1.6.2015 a spotrebiteľského úveru č. 609710506 zo dňa 25.8.2014 zastavil, a to v súlade s ust. § 145 CSP. Žalovaný vyslovil súhlas s čiastočným späťvzatím v podaní zo dňa 20.3.2018 ( č. l. 237).

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa teda neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Predmetom sporu teda po čiastočnom späťvzatí ostal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z obidvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako aj nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur.

11. V rámci dokazovania teda sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré boli do konania doložené stranami sporu a rovnako aj výsluchom žalobcu.

12. Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že vznikol právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretou dňa 25.8.2014 č. zmluvy 609710506 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ( č. l. 139). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 220 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po poslednú bola 4,83 eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 4,48 eur. Ďalej zmluvné strany dojednali úrok vo výške 22 %, čo zo sumy úveru predstavuje 30,92 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 38,53 eur, RPMN vo výške 63,42 eur, celková čiastka tvorená súčtom úveru a celkových nákladov predstavovala sumu 289,45 eur. Uvedená bola tiež priemerná hodnota RPMN vo výške 44,06 % a úver bol poskytnutý na dobu 60

týždňov, termín splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru bol určený ako siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Súčasťou predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj zákaznícka karta ( č.l. 141), ako aj Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným rovnakého dňa, t.j. 25.8.2014 ( č.l. 143). Na základe tejto zmluve o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru žalovaný poskytol žalobcovi službu - prevzatie peňažnej sumy na úhrady splátok úveru za odplatu vo výške 113,30 eur, ktorú sa zaviazal žalobca splácať v 60 pravidelných splátkach, a to 59 týždenných splátkach ( okrem poslednej splátky ) vo výške 1,89 eur a poslednú splátku vo výške 1,79 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa žalobca zaviazal zaplatiť na základe týchto dvoch zmlúv celkovú sumu vo výške 402,75 eur, čo vyplynulo z predloženej karty splátok ( č. l. 18, rub, líce ), z ktorej je zrejmé, že celková splatná suma bola 402,75 eur, výška pôžičky bola 220 eur, súhrnný poplatok 182,75 eur, prvá splátka bola dohodnutá 6,72 eur, pravidelná splátka 58 týždňov 6,72 eur, posledná splátka 6,27 eur. Rovnako nebolo sporné, že na predmetný úver zaplatil žalobca podľa karty splátok päť splátok po 30,50 eur, čo predstavuje sumu 152,50 eur. Ďalej mal súd preukázané, že na predmetnú zmluvu na základe žiadosti o predčasné splatenie tohto úveru ( č. l. 17 ) bolo poukázané z nového úveru žalobcu suma 95,54 eur. Z predmetnej žiadosti o predčasné splatenie úveru je zrejmé, že mal žalobca voči žalovanému pohľadávku, čo sa týkalo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 609710506 zo dňa 25.8.2014 v celkovej sume 128,25 eur a to k 1.6.2015.. Žalobca požiadal o predčasné splatenie tohto spotrebiteľského úveru a akceptáciou žiadosti zo strany žalovaného vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému namiesto pohľadávky, ktorá bola v tom čase vo výške 128,25 eur, sumu v celkovej výške 95,54 eur, ktorá zohľadnila predčasné splatenie spotrebiteľského úveru a odmeny za služby podľa zmluvy o poskytnutí služby Komfort zákazníkom. Táto zmluva bola podpísaná aj zo strany žalobcu, aj zo strany žalovaného. Čiže je preukázané, že na predmetný úver s koncovým číslom 609710506 bolo uhradená čiastka 152,50 eur + 95,54 eur. Zároveň, ale je zrejmé zo samotnej knihy splátok, čo nerozporoval ani žalovaný, že v čase, keď došlo k žiadosti o predčasné splatenie úveru, teda k 1.6.2015 malo byť uhradené na predmetný úver okrem vyznačených splátok ( 5 x 30,50 eur), ešte aj ďalšie platby, pretože aj z výpovede žalobcu bolo preukázané, že nie všetky platby, ktoré realizoval, sa uviedli v samotnej karte splátok, ale je zrejmé, že k 1.6.2015 z celkovej splatnej sumy 402,75 eur ( viď karta splátok ) teda zostalo nezaplatených 128,25 eur. K 1.6.2015 mal teda žalobca na predmetný úver zaplatenú sumu 152,50 eur + 122 eur = 274,50 eur. Ak k tomu prirátame čiastku 95,54 eur ( z iného úveru), tak mal uhradené na predmetný úver sumu 370,04 eur. Preplatok vzhľadom na zaplatenie istiny, ktorá bola vo výške 220 eur, by tak predstavoval čiastku 150,04 eur.

13. Súd mal ďalej za preukázané, že vznikol právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 611937120 uzavretou dňa 1.6.2015 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ( č. l. 21 ). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 400 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky od prvej po poslednú bola 8,79 eura a výška poslednej splátky dlžnej sumy bola 8,60 eur. Ďalej zmluvné strany dojednali úrok vo výške 24,30 %, čo zo sumy úveru predstavuje 62,13 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou vo výške 65,083 eur, RPMN vo výške 63,97 percent, celková čiastka tvorená súčtom úveru a celkových nákladov predstavovala sumu 527,21 eur. Uvedená bola tiež priemerná hodnota RPMN vo výške 37,67 % a úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov, termín splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru bol určený ako siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastáva 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Ďalej mal súd preukázané, že na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611937120 žalobca uhradil sumu 440 eur, čo preukázal platobnými príkazmi ( č. l. 195 až 206 ). Z tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo spochybnené žalovaným mal súd preukázané, že z predmetnej zmluvy bolo odpustená žalobcovi alebo teda vrátená čiastka 25 eur. Preplatok vzhľadom na zaplatenie istiny, ktorá bola vo výške 400 eur, by tak predstavoval čiastku vo výške 15 eur.

14. Súd po právnej stránke mal teda za to, že medzi žalobcom ako dlžníkom a medzi žalovaným ako veriteľom došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. Následne súd pristúpil k posúdeniu existencie podstatných náležitostí zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretí a jednotlivých zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú predmetom tohto konania. V zmysle uvedeného tento zákon v § 9 ods. 2 stanovuje náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, kde jednou z náležitostí spotrebiteľského úveru je aj doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzavretia prvej zmluvy o spotrebiteľského úveru, t.j. ku dňu 25.8.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov pltných v čase uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z. z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie je ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). g) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia druhej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. k 1.6.2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie k) RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľkám úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z), a aa) d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.

17. Súd má za to, že zákon vyžaduje údaj obsahujúci konkrétny dátum splatnosti spotrebiteľského úveru a zmyslom tohto ustanovenia je, aby spotrebiteľ mal informáciu o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak žalovaný uviedol splatnosť úveru takýmto zložitým popisným spôsobom ako 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, zo samotného obsahu tejto formulácie nie je zrejmý dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keďže tento sa odvíja jednak odo dňa uzavretia zmluvy a jednak od vykonania matematickej operácie u spotrebiteľa s nevyhnutnosťou použitia pomôcok, ako kalkulačka, kalendár. Žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere o presnom termíne konečnej splatnosti úveru mal vedomosť a bolo jeho zákonnou povinnosťou ho v zmluve uviesť týmto spôsobom a neponechať jeho výpočet na základe viac, či menej zložitej matematickej operácie na spotrebiteľa. Postup veriteľa nasvedčuje neprehľadnosti znenia zmluvy, čo nepochybne je v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd považuje úvery poskytnuté na základe predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere, kde tento termín konečnej splatnosti úveru pri každej z nich chýba, za bezúročný a bez poplatkov.

18. Ďalšou náležitosťou, ktorú žalobca namietal, že absentuje v predmetných zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel so žalovaným, je náležitosť, ktorá je upravená v § 9 ods. 2 písm. l) citovaného zákona, a to výška, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov s tým, že žalobca poukazoval na to, že v zmluve je dojednaná len celková výška mesačnej splátky, vrátane úrokov a poplatkov od prvej po predposlednú a poslednú, počet splátok pri každých týchto zmluvách bol 60 a ich splatnosť u prvej splátky bola 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy. U každej ďalšej splátky 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Podľa žalobcu z výšky splátky nie je možné zistiť, aká časť splátky pripadá na istinu, aká časť na úrok, aká časť na poplatok. Žalovaný založil svoju obranu na argumentácii v súvislosti s tým, že poukazoval na rozsudok Súdneho Dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15. K uvedenému súd uvádza, že vo všetkých zmluvách o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú predmetom konania, bola určená výška splátky, termín splatnosti prvej splátky, počet splátok, ako aj periodicita s tým, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti splátky. To isté platí aj o výške splátky. Ak by mali zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsahovať podrobný rozpis istiny a úrokov za celé obdobie splácania, išlo by o neúmerné rozširovanie jej obsahu. Prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom zmluva o spotrebiteľskom úvere neuvádza, lebo tu nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Súdneho Dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bírovej, z ktorej vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, nemusí, ak je uzavretá na dobu určitú, vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Povinnou náležitosťou zmluvy o úvere teda nie je podrobný rozpis výšky, počtu a termínov každej zo splátok. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutia NS SR 3Cdo/146/2017 a 4Cdo/211/2017. Čo sa týka uznesenia NS SR č. k. 4Cdo/211/2017, tak tento zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline a vrátil vec na nové konanie a uviedol, že právny poriadok SR považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorý sa veriteľ ( dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi ( spotrebiteľovi ) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nepoplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účet jeho splatenia. V prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tieto náležitosti považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. V ďalšom NS SR uviedol, že čo sa týka smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2018 a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, tak tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva uisťovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaný smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť. Vychádzajúc z účelu smernice a právnych záverov vyjadrených v rozsudku účelu § 9 ods. 2 písm.k ) zákona č. 129/2010 Z. z. a čiastkových právnych záverov dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátky istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke ( t.j. istiny, úrokom a iným poplatkom ) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery NS SR sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Treba však uviesť, že zákonom z 12.10.2017 č. k. 279/2017 Z. z. došlo k zmene ( medzi iným ) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1.5.2018 slová „ a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekfenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku. Od uvedeného sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo - podľa názoru vec prejedávajúceho

senátu NS SR - možné ( a potrebné ) preklenúť luž podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Povinnosť uvedená v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. bola splnená uvedeným výšky splátky , ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

19. Súd má za to, že je nesprávne uvedený aj údaj o RPMN obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 609710506, keďže doplnková služba týkajúca sa spotrebiteľských úverov poskytnutého žalobcovi - zabezpečenie splátok úveru na základe zmluvy o dobrovoľnej doplnkovej služby zabezpečenia splátok úveru zo dňa 25.8.2014 je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 609710506. Pri tejto zmluve odplata za poskytnutie tejto služby podľa názoru súdu má byť súčasťou celkových nákladov, a tým aj zarátaná do RPMN, čo sa v tomto prípade pri tejto zmluve nestalo. je nepochybné, že skutočná výška RPMN je vyššia ako je výška uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to niekoľko násobne, čím spotrebiteľ bol uvedený do omylu dodávateľom, keď sa úver javil výhodnejší ako v skutočnosti bol, čo malo dopad na jeho správanie.

20. Súd poukazuje na znenie ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z., kde je uvedená definícia celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a kde okrem iných patria aj náklady na doplnkovú služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej služby zabezpečenia splátok úveru nie je individuálne dojednaná. Je vyhotovená na formulári, kde boli vpísané len osobné údaje žalobcu, číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výška odmeny za poskytnutú doplnkovú službu. Tieto zmluvy súvisia nepochybne s uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere ( obsahuje odkaz na presné číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ). Obsahom zmluvy je konkrétna úprava spôsobu prevzatia peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok tohto spotrebiteľského úveru. Ide teda o zmluvu akcesorického charakteru vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Táto služba neslúži záujmom spotrebiteľa, ale záujmom dodávateľa. Prakticky ide o inkasovanie splátok, čo je nepochybne prioritným cieľom dodávateľa.

Zároveň súd poukazuje aj na ust. § 52 ods. 2 v zmysle ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona sú neplatné. Obsahom dojednania medzi žalobcom a žalovanou o predmetnej doplnkovej službe je snaha zo strany žalovaného úmyselne získať od žalobcu vyššie plnenie v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru ako mu zo zákona vyplýva a tým zákon obchádzať. Súd nezistil žiaden relevantný dôvod pre záver, že táto zmluva slúži záujmom spotrebiteľa. Odôvodnenie žalovaného, že zmluva bola pre žalobcu výhodná, nakoľko sa mohol rozhodnúť splácať dlžnú sumu vkladom alebo prevodom na bankový účet žalovaného je nepresvedčivé a výhoda spotrebiteľa v tomto prípade je len iluzórna, absolútne neadekvátna výške dojednanej odplaty. Naopak výhoda je daná u žalovaného, keďže žalobca v rámci tejto služby zaplatil žalovanému aj za doplnkovú sumu určitú dohodnutú pevnú čiastku. To znamená, že zmluva o dobrovoľnej doplnkovej služby zabezpečenia splátok úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto je neplatná práve aj s poukazom na ust. § 53 ods. 5 a zároveň sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. z dôvodu nesprávne uvedenej výšky RPMN, teda jej absencie, nakoľko poplatok za túto doplnkovú službu týkajúcu s spotrebiteľského úveru nebol zohľadnený pri výpočte RPMN. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej služby zabezpečenia splátok úveru je formulárová zmluva, ktorej obsah žalobca ovplyvniť nemohol. Nie je ich možné považovať za individuálne dojednané. V tejto súvislosti súd poukazuje pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č.609710506, že výška odmeny za výber splátok predstavovala sumu 113,30 eur, čo predstavuje 51,50 % poskytnutého úveru presahujúceho tak celkové náklady spotrebiteľa ako boli vyčíslené v predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( dohodnutý úver spolu s poplatkom za garantovanú službu).

21. Ďalej súd konštatuje, že poplatok za garantovanú službu označený pri zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 609710506, č. 611937120 označený pevnou sumou je podľa názoru súdu neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 ods. 5 ide o dojednania neplatné, ktoré neslúžia záujmom spotrebiteľa, ale záujmom dodávateľa. Z hľadiska obsahu tejto služby sa jedná o bežné administratívne činnosti poskytované dodávateľmi pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a v prípade, že by aj súd ustálil, tak výška poplatku by mala byť štandardne stanovená v prehľadných cenníkom osobitne za každý konkrétny úkon a v primeranej výške zodpovedajúcej povahe toho - ktorého úkonu, resp. činnosti. Dojednanie týkajúce sa špecifikácie administratívneho poplatku, prípadne poplatku za garantovanú službu ( už v tých novších zmluvách ) len z názvu poplatku sa nedá usúdiť, o aký poplatok ide a dojednanie týkajúce sa špecifikácie poplatku za garantovanú službu sa nenachádza v zmluve ale v zmluvných podmienkach, ktoré nie sú žalobcom podpísané. To znamená, že bolo potrebné zahrnúť do zmluvy špecifikáciu poplatku za garantovanú službu t.j., že nie je splnená požiadavka písomnej formy na dojednanie o tomto poplatku a preto aj z tohto dôvodu sa predmetné úvery poskytnuté na základe zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú predmetnom tohto konania považujú v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročné a bez poplatkov.

22. Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že preplatok na predmetných zmluvách, ako rozdiel sumy, ktorú žalobca plnil na predmetné spotrebiteľské úvery a poskytnutej sumy úverov predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu s poukazom na ust. § 451 ods. 2 s tým, že súd má za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko keďže sa považujú predmetné úvery za bezúročné a bez poplatkov, tak žalovaný pri porušení určitých povinností zo zákona nemá nárok na úroky a poplatky spojené s poskytnutými spotrebiteľskými úvermi. Z odôvodnenia rozsudku ( odsek 12, 13) je preukázaný preplatok k vráteniu pri zmluve č. 609710506 vo výške 150,04 eura, a pri zmluve č. 611937120 vo výške 15 eur, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu. Súd preto priznal žalobcu bezdôvodné obohatenie pri zmluve č. 609710506 vo výške 150,04 eura, a pri zmluve č. 611937120 vo výške 15 eur. Vo zvyšku uplatneného bezdôvodného obohatenia žalobu zamietol.

24. Podľa § 3 odsek 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

25. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 200 eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. . Súd žalobu v tejto časti zamietol, mal za to, že je v tejto časti predčasne podaná, vzhľadom k tomu, že sa tohto nároku môže žalobca domáhať len vtedy , že úspešne uplatní porušenie práva na súde, čo v tomto štádiu konania nie je splnené.

26. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal jednak určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov poskytnutých na základe týchto zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako aj sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške o výške 197,75 eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur. To znamená, že v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobcu predstavuje priznanie bezdôvodného obohatenia vo výške 165,04 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 42 %. Úspech žalovaného predstavuje čiastka 200 eur, ako nárok

na finančné zadosťučinenie, ako aj suma 32,71, ako aj čiastočné späťvztaie vo výroku o bezúročnosti a bezpoplatkovosti ( čo by predstavovalo 32% uplatnených nárokov), čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 84 %. Čistý úspech žalovaného potom predstavuje 84 % - 42 %, čo je 42 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.