Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/111/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd O., v konaní pred sudcom J.. P. K., Y.., v právnej veci navrhovateľky - manželky R.. E. Z., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko O., Ul. Z. XXXX/X, občianky T. republiky, právne zastúpenej D. kanceláriou J.. Halagan, s.r.o., so sídlom v O., Ul. Z. č. XXX/XX, S.: XXXXXXXX a manžela S.. R. Z., Y.., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko O., ul. Z. XXXX/X, adresa na doručovanie písomností je K. č. XX, XXX XX E., občana T. republiky, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej D. Z., nar. 3. 4. XXXX a maloletej Q. Z., nar. 5. 9. XXXX, obidve trvalé bydlisko O., ul. Z. XXXX/X, občiankam T. republiky, zastúpených kolíznym opatrovníkom - G. práce, sociálnych vecí a rodiny O., na čas po rozvode, návrhu starých rodičov maloletých detí: D. Z., nar. XX. 9. XXXX a D. Z., nar. XX. 4. XXXX, obidvaja trvalé bydlisko E., K. č. XX, občanov T. republiky a S.. Y. P., nar. 9. 1. XXXX, trvalé bydlisko O., Ul. Z. č. XXXX/X, občana T. republiky, na úpravu styku s maloletými deťmi a iné, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry O. a G. komisára pre deti, so sídlom P., N. námestie č. 3, S.: XXXXXXXX, na pojednávaní konanom na Okresnom súde O. dňa XX.XX. XXXX, takto

rozhodol:

I. M a n ž e l s t v o účastníkov konania: navrhovateľky - manželky R.. E. Z., rod. P., nar. XX.XX.XXXX a manžela S.. R. Z., Y.., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX. 6. XXXX v Q. V. R., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Q. V. R., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, sa r o z v á d z a . II. T. maloletú D. Z., nar. 3. 4. XXXX a maloletú Q. Z., nar. 5. 9. XXXX, z v e r u j e, na čas po rozvode, do osobnej starostlivosti matky R.. E. Z..

III. Obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec S.. R. Z., Y.., je p o v i n n ý prispievať na výživu:

- maloletej D. Z. sumou 180 EUR,

- maloletej Q. Z. sumou 145 EUR

mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletých detí, od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

V. Súd u p r a v u j e styk otca S.. R. Z., Y.., s maloletou D. Z. a maloletou Q. Z. nasledovne: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi prvých 6. mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, a to každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci:

v priestoroch „Detský svet HOLA HOP & kaviareň ARBOREUM“,

so sídlom v O., ARBOREUM, P. A, príz. N. ulica, a to v nedeľu od XX. 00 hod. do 16.00 hod., v prítomnosti matky.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi po uplynutí 6. mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, a to každý párny týždeň v kalendárnom mesiaci: v priestoroch „E. svet X. X. & kaviareň D.“, so sídlom v O., D., P. A, príz. N. ulica, a to v nedeľu od 14. 00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky. Matka je povinná maloleté deti zabezpečiť v určenom čase a na určenom mieste a otcovi umožniť otcovi kontakt a nadviazanie vzťahu s maloletými deťmi. VI. Súd u k l a d á maloletému dieťaťu a rodičom maloletého dieťaťa:

· maloletej D. Z. a maloletej Q. Z., · otcovi maloletých detí S.. R. Z., Y.., · matke maloletých detí R.. E. Z.,

VÝCHOVNÉ OPATRENIE, spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení - Centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, O., ul. Y. č. XXXX, v pravidelných intervaloch, podľa pokynov psychológa, po dobu 12 mesiacov, od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

L.. T. konanie o návrhu otca Ing. Milana Čuraja, PhD., na uloženie výchovného opatrenia matke Mgr. Dane Čurajovej, zo dňa XX. 2. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa XX. 2. XXXX,

z a s t a v u j e.

L.. T. konanie o návrhu otca S.. Milana Čuraja, PhD., zo dňa 10. 2. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa XX. 2. 2016, na rozhodnutie o nezhode rodičov podstatných veciach, týkajúcich sa maloletej D.,

z a s t a v u j e.

IX. T. konanie o návrhu starých rodičov maloletých detí: D. Z., nar. XX. 9. XXXX a D. Z., nar. XX. 4. XXXX, zo dňa 2. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa 4. 3. XXXX, na úpravu styku s maloletými deťmi,

z a m i e t a.

X. Súd konanie o návrhu starého rodiča maloletých detí S.. Y. P., nar. 9. 1. XXXX, zo dňa XX. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 14. 3. 2016, na úpravu styku s maloletými deťmi,

z a m i e t a.

XI. T. p r i z n á v a R.. R. L., miesto výkonu činnosti: E. psychologická ambulancia, V. s poliklinikou Y. P., V. XXX, XXX XX Y. P., súdnemu znalcovi z odboru Psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, znalečné v sume XX,XX EUR. XII. Štátu sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 382,64 EUR. Otec Ing. R. Z., Y.. je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 41,32 EUR na účet Okresného súdu Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka R.. E. Z. je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 41,32 EUR na účet Okresného súdu Žilina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Suma 300 EUR bude štátu vyplatená z preddavku zloženého matkou Mgr. E. Z. pod položkou registra: 69, rok: 2018, druh trov konania: D14 Preddavky v súdnom konaní (zálohy).

XIII. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 1. XX. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa 2. XX. XXXX domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, uzavreté s manželom dňa XX. 6. XXXX v Q. V. R., zapísané v knihe manželstiev R. úradu Q. V. R., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX.

X. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že manželstvo je v hlbokej kríze, vytratila sa medzi manželmi dôvera, citové vzťahy ochladli, vzájomne sa odcudzili. R. sa stavia do pozície milujúceho a starostlivého otca, opak je však pravdou. T. o rodinu a maloleté deti zabezpečuje výlučne navrhovateľka. Y. na to, že sa narušil vzťah detí a otca, z dôvodu zlého správania sa manžela. R. vyvoláva v rodine napätie a stres. T. ju opakovane napáda, chcel ju napadnúť aj fyzicky. R. deti sú vystavené konfliktami v rodine, čo sa prejavilo aj v ich správaní a v psychickom stave. Y. musela vyhľadať aj psychologickú pomoc. L. oporou je jej matka, ktorá s ňou býva v spoločnej domácnosti. Aj voči nej sa manžel správal agresívne. V dôsledku správania sa manžela došlo k trvalému rozvratu manželstva. S. vzťahy sú vážne narušené, prevláda u nej strach z manžela, fakticky spolu nežijú. R. sa jej vyhráža, že jej zoberie deti.

V. v návrhu aj špecifikovala výdavky, ktoré má s výchovou a výživou maloletých detí. O maloleté deti sa nepretržite stará, sú na ňu naviazané. Aj vzhľadom na ich vzťah k otcovi, navrhla ich na čas po rozvode manželstva zveriť do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné po XXX EUR mesačne pre každé maloleté dieťa. B. výživné si zvolil aj sám manžel, keď ho zaplatil prvý raz v mesiaci september XXXX. T. otca s deťmi nenavrhla upraviť.

X. Manžel - otec sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa XX. XX. XXXX, doručeným okresnému súdu O. dňa XX. XX. XXXX. Vo vyjadrení uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. Y. s manželkou manželskú krízu, ktorej podstatu manželka zamlčala a je riešiteľná. Y. na rodinnú anamnézu manželky a na zasahovanie svokry do ich manželstva. R. je podľa jeho názoru závislá na svojej matke. P. jeho súhlasu sa svokra nasťahovala k nim do bytu. Y. riadenie domácnosti. Y. ho manželka a svokra začali „vytláčať zo svojho života“ ako aj zo života maloletých detí. Y. deťmi ho ponižovali a narúšali jeho vzťah s deťmi.

Y., akým spôsobom sa staral o rodinu aj o maloleté deti, ako aj spôsob a rozsah, akým sa aj finančne podieľal na výdavkoch pre maloleté deti a na domácnosť. B. špecifikoval svoje osobné výdavky, príjmy a majetkové pomery. Y. na to, že je výlučným vlastníkom záhradnej chatky v k. ú. E. s priľahlým pozemkom, zapísaných na LV č. XXX a bezpodielovým spoluvlastníkom (spolu s manželkou) pozemkov v k. ú. B. a vybudovaným rodinným domom, ktorý bol skolaudovaný v októbri XXXX. Do tohto domu sa chcel nasťahovať s manželkou aj deťmi. R. mu odopiera kontakt s maloletými deťmi, rovnako aj jeho príbuzným, vrátane starých rodičov. T. v rodine považoval za veľmi kritickú. Q. v manželstve sa pokúšali riešiť aj u R.. K. L., avšak bezúspešne. J. prvoradým želaním je, aby maloleté deti vyrastali v prostredí, ktoré je pokojné, rešpektuje obidvoch rodičov a v ktorom stará matka nenahrádza jedného z rodičov a hrubým spôsobom nezasahuje do manželského a rodinného života. Y. navrhol maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch a výživné rodičov neurčiť.

X. Návrhom zo dňa XX. 2. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa XX. 2. XXXX sa navrhovateľ S.. R. Z., Y.. domáhal, by súd zvážil uloženie výchovného opatrenia matke, a to napomenutie, prípadne povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu.

X. Návrh na uloženie výchovného opatrenia matke navrhovateľ odôvodnil tým, že matka riadne neumožňuje jeho styk s maloletými deťmi podľa predbežného opatrenia súdu. R. manželky do stretnutia s deťmi nevhodne zasahuje a narúša ho. I. matka detí narúša priebeh stretnutí s deťmi. A. dosiahnuť úplne odcudzenie detí voči otcovi. T. s deťmi prebiehajú nedôstojným spôsobom. R. týmto správaním porušuje rodičovské povinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k narušeniu výchovy, predovšetkým maloletej D..

X. Manželka - matka v písomnom vyjadrení zo dňa XX. 5. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu O. dňa 1. 6. XXXX, navrhla návrh na uloženie výchovného opatrenia zamietnuť.

X. Návrhom zo dňa XX. 2. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa XX. 2. XXXX sa navrhovateľ S.. R. Z., Y.. domáhal, by súd určil (keďže sa rodičia nedohodli o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností - na predškolskom zariadení), že maloletá D. Z.

bude predprípravné vzdelávanie vykonávať v O. škole s materskou školou v O. - B., Ul. E. B. č. XX. V. poukázal na to, že matka sa rozhodla, že maloleté dieťa do uvedeného výchovno - vzdelávacieho zariadenia nenastúpi, hoci sa na tom v minulosti dohodli. Je v záujme maloletého dieťaťa, aby o tejto podstatnej veci rozhodol súd.

X. Manželka - matka v písomnom vyjadrení zo dňa 6. 6. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu O. dňa 7. 6. XXXX, navrhla návrh otca na určenie predškolského zariadenia súdom zamietnuť. Y. na to, že otcom navrhované predškolské zariadenie je vzdialené od miesta bydliska maloletej D. cca 0, X hodiny. R. nemá auto a vybrala predškolské zariadenie, ktoré majú v bezprostrednej blízkosti bydliska.

X. Návrhom zo dňa 2. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa 4. 3. XXXX sa starí rodičia: D. Z. a D. Z. (starí rodičia zo strany otca maloletých detí) domáhali, aby súd upravil ich styk s maloletými deťmi - D. a Q., každý posledný víkend v mesiaci, a to v sobotu od X.XX hod. do XX.XX hod.

XX. Návrh navrhovatelia odôvodnili tým, že majú s maloletými deťmi hlboký a vrúcny vzťah. Po odchode otca detí zo spoločnej domácnosti matka obmedzovala ich styk s deťmi. Y. na to, že maloleté deti majú právo stretávať sa aj so svojimi ďalšími príbuznými. V. citových väzieb detí so starými rodičmi, môže mať negatívny vplyv na ich rozvoj.

XX. Návrhom zo dňa XX. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu O. dňa XX. 3. XXXX sa starý rodič - S.. Y. P. (starý rodič maloletých detí zo strany matky) domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletými deťmi - D. a Q., každý prvý víkend v mesiaci, a to v nedeľu od X.XX hod. do XX.XX hod. K návrhu dňa XX. XX. XXXX doplnil aj fotografie s maloletými deťmi, pri styku s nimi v minulosti.

XX. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že matka mu neumožňuje stretávať sa s maloletými deťmi, ktoré s ním majú vybudované citové väzby. S. narušenie by mohlo mať negatívny vplyv na rozvoj maloletých detí.

XX. Matka maloletých detí navrhla návrhy starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi zamietnuť.

XX. Pre úplnosť súd uvádza, že manžel podal dňa XX. 2. XXXX na Okresnom súde O. návrh na vyhlásenie manželstva za neexistujúce. V. vzal dňa XX. 2. XXXX návrh v celom rozsahu späť a nie je predmetom rozhodovania v tomto konaní.

XX. Do súdneho konania vstúpil podaním zo dňa 5. 4. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu O. dňa 5. 4. XXXX prokurátor Okresnej prokuratúry O..

XX. Podaním zo dňa XX. 5. XXXX, ktoré bolo doručené Okresnému súdu O. dňa 4. 6. XXXX navrhol G. komisára pre deti vstup do konania. C. zo dňa 6. 6. XXXX bol G. komisára pre deti, so sídlom v P. pribratý do konania.

XX. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní navrhol manželstvo rozviesť, maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveriť do osobnej starostlivosti matke a určiť výživné pre každé maloleté dieťa vo výške XXX EUR mesačne.

T. otca s deťmi v záverečnom návrhu navrhol upraviť v prítomnosti matky, maximálne dve hodiny jeden krát za tri týždne v sobotu v doobedňajších hodinách na obdobie cca X mesiacov a po X mesiacoch rozšíriť kontakt na tri hodiny po dobu X mesiacov Po tomto období navrhol upraviť styk otca bez prítomnosti matky. T. navrhol na „neutrálnom území“, a to pred E. svetom X. X. v O., na ulici N. XXXX/ X, XXX XX O..

V. neukladať výchovné opatrenia matke ani deťom, z dôvodu zbytočnej traumatizácie, pričom poukázal na doterajšie výsledky už uložených výchovných opatrení, ktoré účel nesplnili.

V. starých rodičov na úpravu styku s matkou navrhol zamietnuť.

XX. Manželka - matka vo výpovedi na pojednávaní popísala skutočnosti, týkajúce sa jej vzťahu k manželovi ešte pred uzavretím manželstva. R. bol už vtedy naviazaný na svoju rodinu, najviac na svoju

matku. Y. ju, že sa už nebude venovať tak intenzívne svojej matke a bude sa venovať jej a rodine, a tak uzatvorili manželstvo. V. sa nasťahovali do jej dvojizbového bytu v O., v ktorom bývala aj so svojou matkou. Y. jej manžel začal vytýkať, že prečo sa maľuje, vulgárne sa oblieka, číta nevhodné časopisy, že je infantilná a veľa míňa peniaze. L. jej, že zle varí a zle upratuje. V tom období zistila, že je tehotná. Q. nechcela chodiť na chatu s manželom, vznikali z toho hádky a napätie. Y. na to, že sa jej správanie po svadbe nijako nezmenilo, oproti správaniu pred svadbou. Už v tom čase sa chcela od manžela odsťahovať. Q. sa začala baliť a chcela odísť k matke, prišla vtedy k nim domov jej matka, ktorej všetko povedala. V. z domu neodišla, manžel navrhol, aby sa matka nasťahovala k nim domov, aby to upokojilo situáciu. R. navrhovateľky sa k nim nasťahovala v roku XXXX. T. manžela sa potom upravilo. Q. sa situácia upokojila, manžel navrhol, aby jej matka s nimi zostala bývať.

R. v tom čase naprojektoval rodinný dom, kde pre jej matku navrhol samostatnú bytovú jednotku. J. matka však váhala, či sa do domu nasťahuje. V. sa narodila dcéra D.. Y. sa dozvedela, že manžel kúpil stavebný pozemok bez jej súhlasu, len na svoje meno. P. to pre ňu šok, strata dôvery. Po roku začali stavať rodinný dom. R. bol čoraz podráždenejší a nervóznejší, vadila mu každá maličkosť. R. sa venoval dcére D., venoval sa stavbe domu, aspoň to tvrdil. Y. dokúpil ďalšie pozemky na svoje meno bez jej vedomia. O. jej začal všetko vyčítať, že sa málo snaží, málo sa podieľa na stavbe domu. O všetkom rozhodoval manžel. Y. sa odcudzili.

R. chcela v tom čase ešte zachrániť. V. otehotnela druhý raz. R. ju stále osočoval, že nič nezvláda, deťom sa nevenoval. O. byť drzý voči jej matke, prestal ju aj zdraviť. Y. jej, že sa do ich nového domu rozhodne sťahovať nebude. L. maloletej D. a otca sa v tomto období narušil. P. to pre ňu utrpenie, musela s otcom chodiť po obchodoch aj počas výletov. R. navštevovať manželových príbuzných, známych. Na verejnosti vystupoval ako vzorný manžel, bol milý a pozorný. Y. sa narodila dcéra Q.. R. si k nej nevybudoval žiadne puto. Z. bol mimo domu. T. navrhovateľke vyčítal aká je neschopná a nič nezvláda, že za všetko vďačí jemu. O. útočiť aj na jej matku, že zasahuje do ich manželstva, čo nebola pravda.

E. D. začala pociťovať voči otcovi averziu, keďže ho mala spojeného s hádkami. V. nastúpiť ani do jeho auta. R. sa nevenoval ani Q.. Na L. roku XXXX/XXXX manžel odišiel na celý víkend. V. kde je, aby ho nekontrovala a neprenasledovala. A. sa o situácii rozprávať aj s jeho rodičmi. K ničomu to neviedlo, len ju manželovi rodičia obvinili, že manžela nechápe. V. boli u manželových rodičov asi v máji XXXX. R. sa doma často nezdržiaval a keď bol doma, tak sa hádali. V rodine bolo napätie, dcéry plakali. V. jej niečo vyčítal. B. situácia trvala, až kým manžel neopustil domácnosť XX.XX.XXXX. N. sa spoločná domácnosť neobnovila. V decembri XXXX chodil manžel domov len prespávať a od XX. decembra už v byte nespal. A. deň, v podvečer, každý druhý deň, posledné dva až tri mesiace pred odchodom, chodil ešte domov. Aj vtedy boli medzi nimi neustále hádky a konflikty. D. začala otca odmietať, lebo sa ho bála. R. ho spojeného s krikom s hádkami a s chodením po obchodoch. Od jari XXXX začala D. zle spávať, mala nočné mory, musela s ňou zaspávať. Q. videla v noci manžela spať v izbe, začala plakať a zobudila Q.. N. deti boli plačlivé, ani jedna nechcela ísť k manželovi. T. sa deti upokojiť, ale nevnímali ju.

Y. záchranu manželstva videla v spoločnej dovolenke v lete XXXX, nakoniec ale na dovolenku nešli. V. mali medzi sebou hádky. D. sa otca začala báť, začala sa schovávať po kútoch, nechcela jesť, začala sa pocikávať, buď bola agresívna alebo apatická.

V. vyhľadala právnu pomoc, bola v centre V., čo je organizácia pre týrané ženy, pretože ju manžel psychicky týral. Na manžela podala aj trestné oznámenie, vec bola nakoniec riešená ako priestupok. B. spočívalo v neustálom ponižovaní, zosmiešňovaní, obmedzovaní v návštevách jej príbuzných, mohla sa zdržiavať len v blízkosti sídliska. Q. ju, či sa nachádza doma. Od jari XXXX schudla XX kíl. O. mať problémy so spánkom.

V auguste XXXX chcel manžel streliť facku jej matke, v prítomnosti D.. N. sa začali báť, že ich fyzicky napadne. V máji XXXX ju manžel fyzicky napadol, počas stretnutia s deťmi. O. ju aj slovne napádať, a to aj pred deťmi. Y. už D. s manželom nechcela vychádzať ani z bytu.

V. manžel navrhol, aby navštívili manželskú poradňu, kde boli dva až tri krát. V. to k ničomu. To ju utvrdilo v rozhodnutí podať návrh na rozvod manželstva.

S D. začala navštevovať psychologičku R.. E.. Z. sa vzťahy detí k manželovi zlepšili tak, že sa s ním aj chvíľu pohrali, ale len v jej prítomnosti. V. dcére D. predpísala lieky na spanie Y. a D. a psychiatrička sirup na upokojenie Y., ktorý dávala dcére po stretnutiach s manželom alebo pred stretnutím. Y. dávala aj Q..

Po podaní návrhu na rozvod manželstva sa situácia vyostrila, manžel bol čím ďalej agresívnejší, začali sa pred ním zamykať do spálne, keď prišiel za deťmi. Y. viacero oznámení na polícii pre jeho hrubé správanie.

L. tieto skutočnosti viedli k rozvratu manželstva, obnoviť ho nie je možné a pre deti je lepšie, aj podľa názoru odborníkov, aby nevyrastali v konfliktnom prostredí.

V. maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti. O deti sa od narodenia stará, sú na ňu naviazané, majú spolu výborný vzťah. D. sa vyjadrila tak, že by jednoznačne chcela zostať s matkou a nechce, aby ich otec chodil navštevovať. Q. kopíruje správanie D.. V. s tým, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca. B. návrhu otca ani nerozumie, keď sa doteraz zaujímal o deti minimálne. Y. na to, že počas stretnutí deti otca bijú, kopú, nechcú si od neho zobrať jesť. D. otca posiela preč, povedala jej viackrát, že jej otec ublížil. T. sa obávajú, nechcú sa s ním stretnúť, schovávajú sa pred ním.

E. sa snaží vysvetliť, že otec ich má rád, že sa nimi bude hrať, ale deti povedali, že nechcú, že je zlý, volajú ho strašidlo. E. sa takto k otcovi správajú preto, lebo ho videli, ako sa ku nej správa. L., ako chcel otec udrieť ich starú matku, majú ho spojeného s krikom, napätím a hádkami. N. neustále D. tlačí, aby s ním niekam išla, čo ona nechce.

T. otca s deťmi prebieha na základe neodkladného opatrenia. Od X.XX.XXXX sa otec stretol s deťmi v byte za účasti pracovníkov V., čo je organizácia, s ktorou spolupracuje úrad práce. N. sa stretával s deťmi každý týždeň párna nedeľa a nepárna sobota, celých X hodín. E. boli vždy na stretnutie s otcom pripravené. N. prišiel vtedy k nim domov pred dvere. V. povedala deťom, aby išli k otcovi, pričom deti odmietali vychádzať s otcom z bytu. D. raz neboli s otcom mimo bytu. V byte bola vždy aj jej matka. Y. dve stretnutia v októbri XXXX boli u nich doma dvaja zamestnanci organizácie V.. S. o asistované stretnutia otca s deťmi. O. V. neurobili nič, iba monitorovali situáciu. P. to stresujúce, veľmi sa toho bála, bolo to vypäté. Y. V. boli u nich aj druhýkrát. Y. si ich zavolali aj s manželom. Y. R.. L. na ňu začala tlačiť, že aby odišla z bytu a nechala manžela s deťmi samé, alebo aby pristúpila na taký návrh, že deti budú s manželom samé. E. ju k dohode, že na pol hodinu odíde z bytu. Y. len na prízemie domu, potom počula krik. B. sa vrátila a čakala na chodbe vonku a potom vstúpila do bytu. E. sa potešili, že ju vidia. Y. R.. L. jej povedala, aby jej matka (stará matka detí) nebola prítomná počas stretnutia otca s deťmi, aby nerušila priebeh stretnutí.

Y. podala sťažnosť na prístup zamestnancov V. pre zjavné neprofesionálne správanie a uprednostňovanie manžela. L. správa zo dňa XX.XX.XXXX z asistovaných stretnutí je podľa jej názoru formulovaná v prospech manžela. V tejto správe je opis stretnutí otca s deťmi skreslený. V správe je napríklad uvedené, že deti vyhľadávali otca, čo nebola pravda. Na jednej strane je v správe napísané, že s pracovníkmi V. deti nepôjdu z bytu a na druhej strane je tam uvedené, že sa obliekli a išli s nimi z bytu von. Je tam viac informácií, ktoré sa navzájom vylučujú. B. podala sťažnosť aj na kolíznu opatrovníčku na R.. Q., ktorá bola zjavne zaujatá v prospech manžela. T. boli zamietnuté.

V ďalšom období jej na úrade práce navrhli spoluprácu s pani R.. I. - psychologičkou úradu práce. K nej chodili dva až tri mesiace na psychologické poradenstvo. Aj na ňu podala sťažnosť pre zaujatosť. Y. na ňu tlačila, aby dcéry viac motivovala k vzťahu k otcovi, aby ho neodmietali. E. jej rôzne úlohy, pričom manžel nedostal žiadnu úlohu, nebol napomenutý, ani naňho nebol vyvíjaný nátlak a jeho správanie nebolo spochybňované. Y. stretnutí s deťmi používal manžel rovnaké výrazy alebo argumenty, aké jej povedala R.. I., zdalo sa jej to zaujaté a neprofesionálne. T. bola zamietnutá. V poslednom telefonáte R.. I. na ňu „nakričala“ a zložila jej telefón.

V lete XXXX hľadala odborníčku - psychologičku. V. si zoznam psychológov v O. a prvý voľný termín mala R.. E.. Y. septembrový týždeň XXXX psychologičku navštívila aj s deťmi. A. k nej každý mesiac až mesiac a pol. Y. tam bol na stretnutí aj otec. Y. manžel napísal list, v ktorom psychologičke zakázal, aby vyšetrovala ich deti. R.. E. na základe tohto listu ukončila s nimi spoluprácu. T. s R.. E. mala dočasný

účinok v tom, že deti išli s otcom aj von. L. bola prítomná pri styku aj ona. R. sa s ňou začal hádať a deti už nechceli potom s ním chodiť von.

Od januára XXXX sa stretnutí s deťmi zúčastňoval aj manželov brat. Y. dvoch stretnutí v apríli XXXX bola prítomná pri stretnutí detí s otcom aj jej kamarátka s manželom, aby mala svedkov, ako sa manžel správa.

K osobným, príjmovým a majetkovým pomerom navrhovateľka uviedla, že v roku XXXX bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. S. príjem nemala. Od januára XXXX otec platil výživné na každé dieťa po XXX EUR mesačne. E., od augusta XXXX, jej začal posielať po XXX EUR mesačne, až do decembra XXXX. D. nevedela, že to je výživné pre deti, lebo manžel býval v roku XXXX v spoločnej domácnosti, považovala to za príspevok na domácnosť. Y. jej dával XXX - XXX EUR a občas s nimi išiel na spoločný nákup, čo platil on. Má určité zdravotné problémy, ale zníženú pracovnú schopnosť nemá. Y. nástupom na materskú dovolenku pracovala na exekútorskom úrade J.. Q. s čistým mesačným príjmom XXX - XXX EUR. Na materskú dovolenku nastúpila v roku XXXX.

V roku XXXX darovala byt, v ktorom býva s deťmi (predtým aj s manželom) svojej matke do výlučného vlastníctva, a to z ekonomických dôvodov, lebo nemohla finančne utiahnuť tento byt. Z výchovou a výživou maloletých detí jej pomáha jej matka, ktorá pracuje ako štátna zamestnankyňa s príjmom XXX

- XXX EUR. Y. jej aj ostatná rodina. Za bývanie platila mesačne XXX EUR (pokiaľ byt vlastnila), teraz prispieva matke na bývanie XX,XX EUR (v roku XXXX). P. nadobudla do výlučného vlastníctva tak, že keď sa jej rodičia rozviedli, obidvaja rodičia jej byt darovali. L. účty platila však jej matka.

K návrhu starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi uviedla, že starých rodičov listom pozvali na oslavu mením D.. V.. V januári XXXX prišli aj s otcom detí, aj s jeho bratom. V., že starí rodičia prídu, takže deti neboli pripravené. E. boli pripravené len na stretnutie s otcom. Q. deti videli, že prišli aj starí rodičia a brat otca - R., deti sa vyzliekli, ušli do spálne a nechceli sa s nimi stretnúť. Y. na to, že brat manžela R., sa už v minulosti správal agresívne voči nej aj jej matke. E. prehovárala, aby sa so starými rodičmi stretli, čo odmietli. Y. starí rodičia detí odišli.

Vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa XX. 8. XXXX navrhovateľka popísala priebeh stretnutí otca s maloletými deťmi. Y. na to, že na predchádzajúcom pojednávaní otec uviedol, že sa s deťmi stretol na L. diele v O., a že sa s ním deti hrali. Y., že to prebehlo pozitívne, a že sa to „pozitívne naštartovalo“. R. dve stretnutia detí s otcom boli dňa XX. 5. XXXX a 2. 6. XXXX. Y. stretnutie bolo na L. diele v O. a druhé bolo v meste O. - na akcii ku dňu detí. V. si deti pri obidvoch stretnutiach držali odstup, postupne sa otec približoval, súťažil s deťmi, aj sa s ním deti rozprávali. Po obidvoch stretnutiach jej manžel poslal T. správu, že deti boli negatívne naladené, že ich zamanipulovala. N. tieto stretnutia trvali viac ako hodinu. R. stretnutia boli dňa XX.X. XXXX a XX.X.XXXX. Y. stretnutie bolo pri priehrade a druhé v detskom centre v O.. Na obidve stretnutia otec meškal. E. sa na obidvoch stretnutiach s otcom hrali, aj sa s ním rozprávali. Y. jej otec napísal T. správu, že trvá na tom, aby deti odovzdala do Q. centra K.. V. sa stretli s manželom v D. kancelárii J.. X. - v júni XXXX. T. sa nájsť riešenie tejto situácie. E. k tomu, že v stretnutiach otca s deťmi budú pokračovať na neutrálnej pôde. Y. uviedla manželovi, že ide s deťmi na dovolenku. E. mu náhradný termín stretnutia s deťmi. Po dovolenke už otec na stretnutie s deťmi nechcel prísť a písal jej T. správy, že má deti doviesť do Q. centra K., že sa chce s deťmi stretávať len tam. E. XX.X. XXXX sa s manželom stretla sama. V. to manžel. N. jej rozhodnutie Krajského súdu v O. o nariadenom neodkladnom opatrení. E. sa, že ďalšie stretnutie s deťmi prebehne na vodnom diele O.. E. X.X.XXXX manžel na stretnutie neprišiel. Y. prebehli ďalšie tri stretnutia na L. diele v O., podľa rozhodnutia Krajského súdu v O. o nariadenom neodkladnom opatrení. T. sa predlžovali. P. spočiatku hodinu, potom aj hodinu a pol. V auguste XXXX otec neprišiel ani na jedno stretnutie, ktoré malo byť podľa rozhodnutia Krajského súdu v O.. E. XX.X.XXXX otec na stretnutie neprišiel, ale poslal namiesto seba svojho brata aj s deťmi. E. sa s bratom manžela nechceli stretnúť, takže stretnutie detí sa nerealizovalo.

T. sa zlepšovali v období, keď sa stretnutia realizovali na L. diele v O., deti už neplakali, keď videli otca. Y. sa k tomu, ako to navrhujú odborníčky, aby sa otec stretával s deťmi každé tri týždne po dve hodiny za jej prítomnosti na neutrálnom mieste, niekde na ihriskách, kde sa deti bežne hrajú. V. tieto neutrálne

miesta striedať. I. Krajského súdu v O. bolo nešťastné, najmä čo sa týka hodín, pretože deti vtedy spali. P. by rada, keby takéto rozhodnutie zohľadnilo obedňajší spánok detí.

E. sa stále vyjadrujú tak, že chcú bývať s ňou, a to pre správanie otca, nie kvôli jeho osobe, ale preto, lebo je nátlakový. D. nastúpi v septembri XXXX do 1. triedy základnej školy. P. by lepšie, keby stretávanie bolo preto v sobotu. R. Q. nastupuje v septembri XXXX do škôlky. Y. by navrhovala, aby sa otec stretával s deťmi v sobotu v doobedňajších hodinách od XX:XX hod. do XX:XX hod. každý tretí týždeň v jej prítomnosti, na neutrálnej pôde, ako sú detské ihriská, pieskoviská. V prípade nepriaznivého počasia, by sa deťmi mohli stretnúť s otcom v detskom centre X. hop na L. v O., a tam by sa aj s otcom detí dohodli, kde by išli a v prípade priaznivého počasia.

Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX navrhla upraviť stretávanie sa otca s deťmi v centre X. hop v O., vždy tretí týždeň v mesiaci v sobotu od XX:XX hod. do XX:XX hod. v jej prítomnosti. L. dielo O. je dosť ďaleko a ide aj zima, takže to príliš nevyhovuje ani pre deti. R. Q. ešte potrebuje spať cez obed. V nedeľu už sa musí maloletá D. pripravovať do školy a Q. do škôlky.

L. navrhla matka určiť po XXX EUR mesačne, pre každé dieťa. T. osobné, majetkové a príjmové pomery aktualizovala tak, že v auguste XXXX stále poberala rodičovský príspevok a prídavky pre dve maloleté deti. S. príjem nemala. N. jej posielal XXX EUR mesačne pre obidve deti. E. veci nekupuje. Do mája XXXX jej platil na obidve deti XXX EUR, teda po XXX EUR na každé dieťa. Y. jej napísal, že bude platiť výživné po XXX EUR na každé dieťa a XXX EUR im bude poskytovať vo vecných plneniach, k čomu však nedošlo. J. zdravotný stav je aj naďalej dobrý. Po skončení rodičovskej dovolenky v septembri XXXX by sa rada zamestnala, ale neumožňuje jej to prebiehajúce súdne konanie. T. musí chodiť po rôznych inštitúciách. C. sa o zamestnanie, podáva si žiadosti o prijatie do pracovného pomeru. O. konkrétneho zamestnávateľa vo výhľade nemá.

Aj naďalej býva v byte s deťmi, ktorý patrí jej matke. V P. majú s manželom rodinný dom, ktorý si postavili za trvania manželstva aj s pozemkami. E. je zaťažený exekúciou. K iným zmenám osobných a majetkových pomerov u nej nedošlo od poslednej výpovede. Z. aj vecne jej pomáha matka, starí rodičia a najširšia rodina. Q. o návrhu na určenie manželského výživného ešte nie je právoplatne skončené. R. jej manželské výživné neplatí.

Po skončení rodičovskej dovolenky bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa X.X.XXXX. V. na dávku v nezamestnanosti jej nevznikol. V. jej priznané ani sociálne dávky. Z. najmä na rozhodnutie o výživnom pre maloleté deti aj na rozhodnutie o manželskom výživnom. Do X.X.XXXX poberala rodičovský príspevok. Od X.X.XXXX poberá len prídavky na dve maloleté deti. S. príjem nemá.

K výdavkom spojeným s výchovou a výživou maloletej D. matka uviedla nasledovné skutočnosti: D. nastúpi v septembri XXXX do 1. triedy základnej školy. Y. výdavky spojené s nástupom do školy ešte uviesť nevedela. O. zatiaľ len stravu v škole XX EUR, kúpila jej školskú výbavu za XXX EUR. F. jej potrebuje kúpiť stoličku, stôl, lampu a ďalšie veci, súvisiace s nástupom do základnej školy. N. výdavkov spojených s nástupom na základnú školu, matka uviedla nasledovné výdavky: na stravu vynaloží mesačne XXX EUR (doma), oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, voľno - časové aktivity XX EUR, výdavky na hračky XX EUR. O. stav D. je dobrý, kupuje jej vitamíny. K. na bežné ochorenia pre D. predstavujú sumu XX EUR mesačne. N. dcéry majú atopický ekzém. S. výdavky s D. nemá.

Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX matka doplnila výpoveď o výdavky pre maloleté dieťa po nástupe do školy nasledovne: strava v školskej jedálni cca XX EUR, poplatok v školskom klube XX EUR, triedy fond X EUR mesačne, časopis L. X,XX EUR mesačne, krúžok - angličtina X EUR mesačne, výtvarný krúžok X,XX EUR mesačne, a O. X EUR mesačne. L. v škole aj so stravou aj so školským klubom predstavujú sumu XX,XX EUR mesačne. T. doma predstavuje sumu XXX EUR, školské potreby XX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR a lieky X EUR. A. priemerné mesačné výdavky pre D. vyčíslila na sumu XXX,XX EUR.

K výdavkom spojeným s výchovou a výživou maloletej Q. matka uviedla nasledovné skutočnosti: Q. nastúpi od septembra XXXX do škôlky. Y. nevedela uviesť výdavky v škôlke, ale u D. bol poplatok v škôlke bol XX EUR a strava XX EUR mesačne, O. XX EUR na začiatku roka. Čo sa týka krúžkov, divadiel, za tie

platila poplatky asi X EUR. N. výdavkov spojených s nástupom do škôlky, matka uviedla nasledovné výdavky: na stravu vynaloží mesačne G. EUR (doma), oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, voľno - časové aktivity XX EUR, knihy - hračky XX EUR, lieky na bežné ochorenia XX EUR. V škôlke bude dcéra navštevovať výtvarný krúžok. B. chodí na tento krúžok cez A. voľného času v O., kde platila polročne XX EUR. Y., že na tento krúžok bude chodiť aj keď bude navštevovať škôlku. S. výdavky s Q. nemá. Q. nemá iné záujmy, s ktorými by boli spojené osobitné výdavky.

Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX matka doplnila výpoveď o výdavky pre maloletú Q. po nástupe do škôlky nasledovne: strava v materskej škole mesačne XX,XX EUR, poplatok v materskej škole mesačne XX EUR, mesačný poplatok O. X,XX EUR, krúžky - divadlá a podobne priemerne X EUR mesačne, výtvarný krúžok X,XX EUR mesačne. A. výdavky v škôlke predstavujú mesačne sumu XX,XX EUR. T. doma XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, lieky na bežné ochorenia X EUR. A. priemerné mesačné výdavky pre Q. vyčíslila na sumu XXX,XX EUR.

Na L. kúpila každej dcére kompletnú lyžiarsku výstroj, po XXX EUR. D. tento rok kúpila kolieskové korčule za XX EUR a bicykel za sumu XX - XX EUR. E. sa snaží rozvíjať, viesť ich ku športom. A. na divadelné predstavenia, cirkusy, na výlety, aby boli všestranne vzdelané a mali rozhľad.

T. matke prispieva na bývanie za ňu a za dve deti XX EUR mesačne. S. platí XX EUR mesačne, ktorý požíva najmä pre svoje potreby. Y. za smeti za ňu a za dve deti sú priemerne X EUR mesačne. R. platí bankový poplatok X EUR, mobil asi XX EUR, strava XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, cestovné a voľno - časové aktivity s dcérami XX EUR a výživové doplnky XX EUR mesačne. J. celkové osobné výdavky sú mesačne cca XXX EUR.

XX. Právna zástupkyňa manžela - otca na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX manželstvo rozviesť. R. deti na čas po rozvode manželstva navrhla zveriť otcovi a matku zaviazať výživným pre maloletú D. vo výške XX EUR a maloletú Q. XX EUR mesačne. K úprave styku maloletých detí s matkou uviedla, že návrh prednesie až na základe znaleckého dokazovania.

V. starých rodičov na úpravu styku s deťmi navrhla vyhovieť.

Y. na to (na pojednávaní konanom dňa XX. 8. XXXX), že aktuálne by mal súd práve riešiť situáciu, že maloleté deti budú matke odňaté a tým pádom matke žiadne náklady so starostlivosťou o maloleté deti nevzniknú. Má za to, a to vyplynulo aj z uznesenia Krajského súdu v O., že matka nie je schopná zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o maloleté deti. V. je schopná zabezpečiť, aby deti vnímali otca ako člena rodiny. Z tohto dôvodu je potrebné deti odňať.

V súvislosti s výdavkami pre deti, ktoré matka uviedla, nie je možné, pri výške súčasného príjmu matky, aby ich reálne platila. R. má preto zrejme aj iný príjem, alebo účelovo zvyšuje náklady pre deti, len aby získala vyššie výživné od otca. O. poukázala aj na výšku výdavkov za lieky - XX EUR mesačne pri atopickom ekzéme, kde predpisové lieky sú hradné plne zdravotnou poisťovňou, preto tento výdavok spochybnila.

V závere dokazovania už manžel - otec nebol zastúpený právnym zástupcom.

XX. Manžel - otec S.. R. Z., Y.. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že na začiatku s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, lebo dôvody uvedené v návrhu na rozvod manželstva boli nepravdivé. R. v návrhu klamala a fabulovala. L., že manželstvo je možné zachrániť. Y. by žili bez zasahovania svokry do ich manželstva, tak predpokladal, že by manželstvo bolo dobré. Ak by manželka prestala byť závislá od svojej matky, mohlo by manželstvo pokračovať. V. sa situácia vyhrotila do neakceptovateľnej miery. R. ho odmieta, prejavuje voči nemu nenávisť a odpor. B. odpor a nenávisť vštepuje aj deťom. L. u detí strach voči nemu a negatívne deti manipuluje a ovplyvňuje. Q. ho obvinila, s úmyslom vyvolať voči nemu trestné konanie. Y. na neho asi XX trestných oznámení a návrhov na prejednanie priestupkov, všetky boli zamietnuté ako nepodložené. Aj on na manželku podal niekoľko trestných oznámení, a to aj pre podozrenie z týrania detí.

R. bolo problematické takmer od samého začiatku. Po svadbe nefungovalo nič, čo si predsavzali. P. dohodnutí, že budú žiť v spoločnej domácnosti sami, že im nikto nebude zasahovať do života. Po

uzatvorení manželstva bývali v byte manželky, ktorý bol v jej vlastníctve. P. takto necelé X mesiace. Už po svadbe sa prejavila obrovská závislosť manželky na matke. V. manželka požiadala svoju matku, aby jej prišla pobaliť kufre, keď išli na svadobnú cestu. Q. si zariaďovali byt a rekonštruovali ho, ustavične bola u nich svokra. Za manželku platila úhrady jej matka z manželkinho účtu. Po 4. mesiacoch od uzatvorenia manželstva sa svokra pohádala so svojimi rodičmi a nasťahovala sa do ich domácnosti. R. jej ponúkla, že môže u nich bývať. P. dohodnutí tak, že svokra bude u nich bývať len dočasne, kým si nenájde iné ubytovanie. O. však bývať u nich natrvalo. T. im ustavične zasahovala do manželstva. O. v manželskom trojuholníku, manželka žila so svojou matkou ako predtým, on začal byť „piate koleso u voza“. O všetkých podstatných otázkach, aj týkajúcich sa manželstva aj v starostlivosti o deti, rozhodovala manželka so svojou matkou. Y. manželku, aby išli bývať inde. R. začali stavať rodinný dom. V. neboli dohodnutí tak, že v tomto rodinnom dome by bývala s nimi aj svokra.

L. svokry spôsoboval medzi nimi slovné konflikty. V. boli pri tom aj deti. E. boli vtedy ešte malé, tak na to nereagovali. B. sa hádali možno raz za týždeň. V. ho svokra vytlačila z manželskej postele a miesto neho tam spávala ona. Y. sa do obývačky. V obývačke bytu spával do novembra XXXX. Y. z domácnosti odišiel. P. to vynútený odchod, kedy ho z domu vyhadzovala manželka aj svokra. N. bývať do postaveného spoločného domu.

V. je pravda, že by sa o deti nestaral ako tvrdí manželka. I. nie je pravda, že by nemal k deťom vytvorené žiadne puto. S deťmi mal vybudovaný krásny vzťah. O mladšiu dcéru sa staral namiesto manželky v noci, a to napriek tomu, že chodil do práce. I. sa tak staral aj o staršiu dcéru dva roky predtým.

Od podania návrhu na rozvod začala neznesiteľná situácia, svokra mu s manželkou bránili, aby išiel s deťmi von. B. nie je pravda, že by sa počas manželstva o manželku nezaujímal, že by nerešpektoval jej city, alebo ňou pohŕdal. Y. manželstva chodili na množstvo výletov, najskôr sami, potom aj s deťmi.

V. reálnu možnosť, ako obnoviť manželstvo. L. obrovskú nenávisť, odpor a zlobu manželky voči nemu. B. sa stupňuje. On voči manželke neprechováva žiadne negatívne city. Je to rodinná tragédia, všetci sú z toho nešťastní a doplácajú na to deti.

Y., v prípade rozvodu manželstva, navrhoval zveriť deti so striedavej osobnej starostlivosti. V súčasnosti vidí, že takéto riešenie nie je reálne. R. s ním odmieta komunikáciu. V. dobrý vzťah detí k nemu, nepripravuje ich na stretnutia s ním. V., ustavične im vštepuje voči nemu nenávisť, odpor a strach. A. dosiahnuť, aby deti boli výlučne jej, doslova si ich privlastniť, aj so svojou matkou. Y. navrhol zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti. T. sa matky s deťmi potom navrhoval realizovať bez jeho prítomnosti. R. by v stretnutí s deťmi nebránil a odporúčal by styk matky s deťmi každý druhý víkend s tým, že by aj u matky prespávali.

Y. jeho názoru žijú deti v chorobnom prostredí. Je im vštepovaný pokrivený model rodiny, kedy otca nahradí stará matka. E. žijú v čisto ženskom prostredí. Je u nich pestovaný odpor nie len voči nemu, ale aj voči mužom všeobecne. N. sa scenár z minulosti, kedy manželka ako jedináčik z rozvedenej rodiny, nenávidela svojho otca a nebola s ním v kontakte asi X rokov. Po fyzickej stránke matka nepochybne je schopná zabezpečiť výchovu a starostlivosť o deti. Po stránke mentálnej a psychickej nie je. Z vývoja manželstva vyplýva, že manželka nebola spôsobilá na manželstvo, chcela žiť so svojou matkou. R. pred svadbou tvrdila, že chce žiť sama, že sa teší na život bez matky. R. sa však nedokázala odpútať od matky.

Y. v manželstve sa snažil riešiť napríklad v manželskej poradni. V. to k úspechu. E. by chcel vychovávať bez toho, aby ich izoloval od sveta, aby sa mohli stretávať s celou rodinou, priateľmi, nevštepoval by im nenávisť a odpor voči matke ani starej matke. Y. na to, že deti sú už liečené na psychiatrii. R. veľké zdravotné problémy. V. sa, že D. vykazuje poruchy duševného zdravia. R. D. pociťuje vnútorný konflikt a rozpor. J. správanie začína kopírovať aj mladšia dcéra.

V. otec vo výpovedi popísal priebeh stretnutí s maloletými deťmi, v prítomnosti aj iných osôb, napríklad B. Z. (známeho manželky), ktorý ho fyzicky napadol. Y. aj realizáciu asistovaného styku v prítomnosti zamestnancov združenia V.. E. v tom čase nemali problémy ísť s ním mimo bytu. Y. aj na stretnutia u psychologičky na G. O. (u R.. I.).

R. - otec k svojim príjmovým a majetkovým pomerom uviedol, že je zamestnaný v pracovnom pomere ako riaditeľ spoločnosti. Y. čistý mesačný príjem za obdobie XXXX až február XXXX je asi XXXX EUR netto. N. robí posudky bakalárskych prác a diplomových prác na O. univerzite, tam pracuje na dohodu. Za rok XXXX si takto zarobil asi XX EUR. Je to veľmi nepravidelný príjem. S. príjem v tomto období nemal. V P. majú s manželkou rodinný dom a priľahlé pozemky. V septembri XXXX bol tento dom skolaudovaný. V dome zariadil deťom samostatné izby. P. v ňom sám. S. majetok v P. nemajú. Vo výlučnom vlastníctve má chatu, ktorú nadobudol pred uzatvorením manželstva v decembri XXXX za XX XXX EUR. S. majetok vo výlučnom vlastníctve nemá. A. takmer vôbec nevyužíva. J. zdravotný stav je dobrý. S. vyživovaciu povinnosť nemá. Za bývanie mesačne platí XXX EUR. F., vodu a plyn platí v mesačnej zálohe XXX EUR. Y. má aj mimoriadne výdavky - servis kotla a podobne. E. z nehnuteľností je asi XXX EUR ročne. Y. sú tieto mimoriadne platby na XX EUR mesačne. Y. aj poistku domu XX EUR mesačne. A. do práce nemá. Y. služobné motorové vozilo, sporadicky chodieva autobusom. J. osobné výdavky ako je strava, oblečenie, hygiena, kultúra a podobne sú mesačne asi XXX EUR mesačne. Y. manželke výživné na každé dieťa po XXX EUR. L., keď deti navštívi, donesie im jedlo, hračky, knižky, časopisy. B. vecné plnenia deťom predstavujú mesačne vo finančnom vyjadrení asi XX EUR.

Y. manželstva si zobral pôžičky, a to tri, v celkovej výške XXX XXX EUR. B. úvery použil na financovanie stavby domu a kúpu pozemkov. Od brata si požičal XX XXX EUR, na to má tri písomné zmluvy. Má úver aj od známeho Y. Z. vo výške XX XXX EUR. V. mali ústnu dohodu, potom mu zaslal Y. Z. písomné uznanie dlhu, ktoré podpísal. J. platí priemerne mesačne XXX EUR. V. úver má od R. R., a to XX XXX EUR. B. veriteľovi spláca mesačne len úroky XXX EUR, istinu ešte splácať nezačal. A. si zobrať hypotekárny úver, ale žiaľ nemôže, lebo s tým manželka nesúhlasí. S. výdavky nemá. F. má obrovské náklady na právne služby, presne ich špecifikovať nevedel.

R. - otec na pojednávaní konanom dňa XX. 8. XXXX uviedol, že stretnutia s deťmi neprebiehali tak ako popísala matka vo výpovedi. J. zmysluplné stretnutie s deťmi bolo pred posledným pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo na L. diele v O.. P. to stretnutie po viac ako ročnej izolácie s deťmi. V. manželke, aby stretnutie s deťmi bolo spontánne, aby to nebolo také umelé, aby mohol byť začlenený späť do života detí. A. sa s nimi stretávať pri bežných aktivitách, keď idú napríklad do kostola, na nákup, výlet a podobne. Y. manželku, aby doviedla deti aj do ich spoločného domu. R. toto všetko odmietala a svojvoľne určila, že stretnutia s deťmi budú iba raz za týždeň. C. jednostranne, že to bude prebiehať na L. diele v O.. P. nútený chodiť na L. dielo v O., aby deti videl. R. stretnutia boli krátke, deti boli negatívne naladené. O. manželka nepočítala, že deti búdu mať taký pozitívny vzťah k nemu na prvom stretnutí. N. ich preto na ďalšie stretnutia negatívne pripravovala. P. len pasívnym účastníkom. Q. sa k deťom priblížil, tak tie žiadali, aby sa vzdialil, a to neprirodzeným spôsobom. V. D. sa na neho usmievala a pritom mu neprirodzeným tónom povedala, že musí ísť od nich preč. B. po nej opakovala Q.. B. stretnutí bolo asi 7. L., že takéto stretnutia nemajú zmyslel. R. chcela vytvárať ilúziu stretnutí, aby presvedčila súd aj kolízneho opatrovníka, že má vôľu, aby sa s deťmi stretal. R. stretnutia s deťmi za tejto situácie už nemajú význam. V skutočnosti manželka nemala úprimnú snahu, aby sa s deťmi stretával.

Je pravda, že sa stretol s manželkou u J.. X. a následne sa stretli aj sami. R. mu u J.. X. povedala, že odchádza s deťmi na dovolenku na tri týždne. Y. dospel k záveru, že takéto stretnutia k ničomu nevedú a navrhol manželke, aby sa s deťmi stretával na neutrálnej pôde v K., kde sú odborníci. B. manželka odmietla. R. sama určovala čas a miesto stretnutia. Y. na posledné stretnutie už neprišiel, lebo to nemalo význam. Y. platilo rozhodnutie Krajského súdu v O., tak ho rešpektoval. Aj tieto stretnutia netrvali X hodiny, ale trvali jednu hodinu. P. to v podstate výlet manželky s deťmi. V. to skutočné stretnutia. E. ho síce odmietajú, ale je to naučené.

O. na návrhu, aby deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti. V. je to však zámer zobrať deti matke. K tomuto rozhodnutiu dospel vývojom udalostí za posledné tri roky. V. upraviť styk matky s deťmi každý druhý víkend od piatku od XX:XX hod. do nedele do XX:XX hod. Y. dva mesiace by boli deti od piatku do nedele umiestnené v Q. centre K., kde by sa matka stretávala s deťmi. A. deti uchrániť od traumy. V. čo najskôr vykonať neodkladné opatrenie súdu, aby deti boli matke odňaté a umiestnené v Q. centre K. a on bude s deťmi v tomto krízovom centre spolu s nimi. D. fázu by ponechal na pracovníkov K.. Po uplynutí adaptačnej fázy by deti boli v rámci styku u matky doma. Y. by si to tak, že aj keď mu deti budú zverené do jeho osobnej starostlivosti, že by nebývali s ním doma, ale on by s nimi býval v Q. centre K. asi mesiac. Po uplynutí adaptačnej fázy by si deti zobral domov. V. by už deti mohli byť aj u matky v rámci styku matky s deťmi od piatku do nedele každý druhý víkend. V. uložiť výchovné opatrenie matke

maloletých detí aj starej matke S.. P. a určiť výživné, ktoré by mu platila matka, a to na D. XX EUR a na Q. XX EUR mesačne.

T. osobné, príjmové a majetkové pomery aktualizoval v roku XXXX tak, že aj naďalej inú vyživovaciu povinnosť nemá. O. nezmenil. J. čistý mesačný príjem za posledný rok je cca XXXX EUR netto. V roku XXXX mal príjem na základe dohody o pracovnej činnosti zo O. univerzitou asi XX - XX EUR. B. rok nemal takýto príjem, pretože nemal na to čas. S. príjem nemá. I. dom s pozemkami v P. je zaťažený exekúciou necelý rok. O., že na stavbu domu si chcel zobrať úver, ale manželka sa nechcela zadlžovať. Y. mu požičal brat, celkovo XX XXX EUR. R. splátka tohto úveru je XXX EUR. T. ju podľa možností. R. mu požičal známy Y. Z. sumu XX XXX EUR, mesačná splátka je XXX EUR. Aj túto splátku platí podľa možností. Od obchodného partnera spoločnosti, v ktorej je zamestnaný, má úver XX XXX EUR, ktorý mal zaplatiť do konca roka XXXX, čo neurobil. Y. tento veriteľ podal návrh na výkon exekúcie. Má zaplatiť takmer celú istinu, čo predstavuje sumu asi XXX XXX EUR. S. dlhy nemá. J. zdravotný stav je aj naďalej dobrý. Má vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa v oblasti stavebníctva. Za bývanie platí XXX EUR mesačne. V dome nikto iný nebýva. Na stravu vynaloží asi XXX - XXX EUR, oblečenie XX - XXX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, mobil mu platí zamestnávateľ, cestovné do práce nemá, používa služobné motorové vozidlo. A. mimo cestovania do zamestnania predstavuje mesačne sumu XX - XX EUR. Za posledný rok nepravidelne vynaložil na domácnosť asi XX EUR, napríklad na opravu zabezpečovacieho systému domu, elektroinštalácie po údere blesku a podobne. Y. si ešte poistky - životné poistky so sporením - XXX EUR mesačne a poistku na dom XX EUR mesačne. E. z nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad predstavuje mesačne sumu XX EUR mesačne. L. pre deti platí XXX EUR mesačne, XXX EUR platí pre D. a XX EUR pre Q.. A. ešte prispievať vecne deťom XXX EUR mesačne, čo manželka odmietla. L. XXX EUR mesačne platil pre obidve deti do mája XXXX. S. výdavky nemá. Má veľmi vysoké výdavky na právne služby. V. sú to zanedbateľné položky.

Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX spresnil svoje výdavky nasledovne: splátky úverov na XXX EUR mesačne, výdavky na stravu XXX EUR, oblečenie XX - XXX EUR mesačne, hygienické a iné základné potreby XX EUR. R. mu platí naďalej zamestnávateľ, výdavky na cestovné do práce nemá. A. mimo zamestnania predstavuje mesačne sumu XX - XX EUR. V súčasnosti už neplatí poplatky za advokáta. B. rok zaplatil právnemu zástupcovi v auguste XXXX vo výške XXX EUR a za október XXXX XX EUR, na jar XXXX zaplatil advokátke okolo XXX - XXX EUR. R. rok celkovo zaplatil advokátke do X XXX EUR. Y. jej strašne veľa, nemá to zmysel. F. má výdavky na hobby, venuje sa záhrade - ovocinárstvu, turistike. A. na tanečné kurzy, občas na výlety, na pútnický zájazd. B. záujmy ho mesačne stoja asi XXX - XXX EUR.

K styku s deťmi uviedol, že je pravda, že sa posledné dva mesiace nestretával s deťmi. T. sa dodržiavať súdne rozhodnutia, takže teraz nie sú nariadené podľa jeho názoru žiadne stretnutia ani dohodnuté stretnutia. R. ho jednostranne volala na stretnutia s deťmi do F. parku v O., čo bolo pre neho ponižujúce. R. sa sama rozhodla, že mu ukáže deti jeden krát za týždeň na jednu hodinu, čo je pre neho taktiež ponižujúce. B. akceptoval do augusta XXXX. Y. už nie. J. východisko vidí v tom, aby deti boli zverené do jeho starostlivosti a matka sa s nimi stretávala tak ako to navrhoval na predchádzajúcom pojednávaní. T. s deťmi nikdy nebude fungovať v prítomnosti matky. O., z doteraz upraveného styku, aj na neutrálnej pôde, nefungovali. B. roky je už dostatočne dlhá doba ako dôkaz, že takáto úpravy styku nefunguje.

XX. Stará matka maloletých detí D. Z. vo výpovedi na pojednávaní navrhla upraviť styk s deťmi (vnučkami) každú párnu nedeľu od X:XX hod. do XX:XX hod. v mieste jej bydliska tak, že matka by deti doviedla ku nim domov a po skončení stretnutia by si pre deti prišla a odviezla ich.

V. videla vnučky v lete XXXX. T. sa s nimi v byte u ich matky. R. detí povedala, že môže prísť deti navštíviť, keď budú mať narodeniny. E. neboli riadne pripravené. L. sa s nimi akoby nechceli stretnúť. C. do izby. R. detí povedala, že sa ich boja, že sa s nimi nechcú stretnúť. R. si, že vnučky sa chcú s nimi stretávať, vnútorne to cíti, ale im nedovolí matka a stará matka. V. je zlatokopka vydávala sa len pre peniaze. E. od nich izoluje. R., že bude na prospech detí, aby sa s nimi stretávali. V minulosti boli u nich deti šťastné a mali by to napraviť tí, čo to pokazili - matka detí a jej matka.

XX. Starý otec maloletých detí D. Z. vo výpovedi na pojednávaní navrhol upraviť styk s deťmi (vnučkami) každú párnu nedeľu od X:XX hod. do XX:XX hod. v mieste jeho bydliska tak, že matka by deti doviedla ku nim domov a po skončení stretnutia by si pre deti prišla a odviezla ich.

Vo výpovedi sa pripojil k tomu, čo uviedla na pojednávaní jeho manželka. E., že matka detí klame už od uzavretia manželstva.

XX. Starý otec S.. Y. P. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že na návrhu na úpravu styku s maloletými deťmi trvá, pretože dcéra mu neumožňuje stretávať sa s vnučkami. V. upraviť styk s deťmi prvú sobotu v mesiaci od XX:XX hod. do XX:XX hod., a to v mieste jeho bydliska. R. mu vždy deti odovzdá v miesta jeho bydliska a po skončení stretnutia si deti preberie v mieste jeho bydliska. R. detí mu stretnutie s vnúčatami neumožňuje. E. sa stretnutia s vnučkami, bolo to viac krát. V. to bolo pred rokom. Do apríla XXXX sa s vnučkami stretával bez problémov. Y. mu dcéra zatelefonovala, že má s manželom hádku, aby prišiel. V. ho obvinila z agresie a že si neželá ho vidieť, že už nemá otca. V., aby sa s vnučkami kontaktoval a stretával.

XX. Zástupkyňa G. komisára pre deti Y.. Q. J., Y.. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že nevidí ako dôvodné upravovať v tomto štádiu konania styk starých rodičov s maloletými deťmi. Y. je upraviť styk rodičov s deťmi. V. návrhy starých rodičov zamietnuť, pretože je priorita stretávanie otca s maloletými deťmi. E. majú byť usmerňované, tak aby sa stretávali so svojím otcom, a aby to vnímali tak, že je to pre nich prirodzené.

V prípade rozvodu manželstva navrhla upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že na čas po rozvode manželstva budú zverené do osobnej starostlivosti matky. Y. stretávanie otca s deťmi, aby bolo rozšírené. V., aby sa otec stretával s maloletými deťmi na G. práce, sociálnych vecí a rodiny O., referáte poradensko psychologického poradenstva, ale v neprítomnosti matky, s adaptačnou dobou X mesiace, a to každý tretí týždeň na dve hodiny. Po troch mesiacoch by sa otec stretával s maloletými deťmi každý druhý týždeň dve hodiny.

T. otca s deťmi by sa mal realizovať za prítomnosti psychológa alebo iných odborníkov z referátu poradensko - psychologického poradenstva, ktorý pôsobí pri príslušnom G. práce, sociálnych vecí a rodiny O., a to to v prostredí, v ktorom sa maloleté deti budú cítiť bezpečne a isto. Y. odborník zhodnotí situáciu a stretnutie sa bude realizovať častejšie, napríklad jeden krát za dva týždne, až to vyústi do toho, že otec sa bude stretávať s deťmi normálne.

O. posudok vypracovaný znalkyňou, ktorú pribral súd, považuje za dostačujúci v danej veci a k zisteniu skutkového stavu. N. posudky nemajú pre nich žiadnu hodnotu. I. sa tým posudkom, ktorý si vyžiadal súd.

V. s umiestnením detí do Q. strediska K., je to v ich neprospech. B. by boli oddelené od matky, na ktorú sú veľmi naviazané. E. by sa mali vedieť odpútať od matky. D. na matku, aby deti viedla k otcovi a aj k starým rodičom. Y. je otec - matka.

K správe psychológa R.. H. uviedla, že R.. H. sa pokúsil X - krát zrealizovať styk otca s deťmi na neutrálnej pôde s tým, že sa mu to za pol roka nepodarilo ani raz. Y. jej názoru treba nadväzovať na tieto kroky, aj keď boli bezvýsledné. L. tomu, že keď sa otec bude stretávať s deťmi v prítomnosti odborníka, že ten to usmerní.

V záverečnom návrhu navrhla uložiť výchovné opatrenie rodičom maloletých detí.

XX. Prokurátor Okresnej prokuratúry O. na pojednávaní uviedol, že v danej veci by za normálnych okolností navrhol zveriť deti do starostlivosti matky a otcovi určiť čo najširšiu možnosť stretávania sa s nimi. T., mimo výroku o výživnom, do ktorého konania nevstúpil.

B. návrh však nemôže predniesť, lebo niekto tu musí povedať aj tú pravdu, ktorá možno znie zle, niekto ju nechce počuť. Tá je ale taká, že jednoducho k zásadnému obratu v správaní medzi rodičmi nedošlo. To znamená, že konflikt medzi nimi naďalej pretrváva a to je práve dôvod, pre ktorý nemôže takýto návrh predniesť a rozhodne nemôže súhlasiť s návrhom G. komisára pre deti, ako aj s návrhom kolízneho opatrníka, ktorý je naviac podmienený istým správaním sa matky. V. forma stretnutí sa v minulosti skončila neúspechom. I. súdu, ktorým by návrhu G. komisára pre deti vyhovel, by bolo nevykonateľné. To znamená, tak ako krajský súd povedal v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, minimálne dočasné

umiestnenie detí do zariadenia odbornej diagnostiky a terapie je v danej veci nevyhnutnosťou. To je tá zlá pravda, ktorú nikto nepovie a je tu prokurátor od toho, aby tú zlú pravdu povedal. To znamená, že súčasný stav je taký, že konflikt medzi rodičmi naďalej pretrváva. V. je ho možné vyriešiť. L. medzi rodičmi, napriek tomu, že súd im poskytol dostatok času, na to aby sa tie vzťahy zlepšili, sa nezlepšili a bez odbornej pomoci a terapie nie je možné tento gordický uzol rozseknúť.

V záverečnom návrhu prokurátor na pojednávaní uviedol, že po vykonanom dokazovaní sú pochybnosti o spôsobilosti obidvoch rodičov zabezpečovať výchovu maloletých detí. Je daný dôvod na to, aby súd v záujme maloletých detí dočasne rozhodol o náhradnej starostlivosti. I. o ústavnej výchove by bolo v danom prípade nepochybne extrémnym, avšak vzhľadom k aktuálnej situácií zrejme jediným možným riešením patologickej situácie, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú. Q. rodičov aj naďalej pretrváva. Y. na to, že tak ako uviedol aj Krajský súd v O. v uznesení zo dňa XX.X.XXXX, pokiaľ nedôjde k zásadnému obratu v správaní rodičov, je minimálne dočasné umiestnenie detí do zariadenia odbornej diagnostiky a terapie nevyhnutnosťou. B. záver v podstate potvrdilo aj posledné pojednávanie a dôkazy na ňom vykonané. Aj napriek istému pozitívnemu náznaku zmeny v správaní rodičov, prezentovanom na pojednávaní dňa XX.X.XXXX, k zásadnému obratu vo veci nedošlo. L. pritom naznačovalo tomu, že sa rodičia dohodnú, a že sa napokon podarí realizácia stretnutia otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky, čo by bolo dôvodom na to, aby súd vo veci rozhodol o úprave práv a povinností k maloletým deťom bez toho, aby bolo nutné umiestniť deti do zariadenia odbornej diagnostiky a terapie. V. preukázateľne bezproblémovému stretnutiu rodičov a detí zo dňa XX.X.XXXX bez akýchkoľvek patológii, sa ďalšie stretnutia otca s maloletými deťmi rovnako ako v minulosti skončili neúspechom a vzájomným obviňovaním rodičov z toho, kto za vzniknutú situáciu nesie zodpovednosť. T. však nepochybne preukázalo, že ak rodičia neuprednostňujú svoje potreby, tak je možný bezproblémový priebeh stretnutí. G. priebeh stretnutí je závislý predovšetkým na tom, ako matka deti na stretnutie pripraví. Y. jej vyjadrenie, že to nedokáže, za nepravdivé. V. si, že sa dňa XX.X.XXXX stal zázrak. J. len matka uprednostnila záujem detí pred svojimi záujmami a pri ďalších stretnutiach už tak neurobila a ani to neurobí.

L. výpovednú hodnotu o správaní sa matky vo vonkajšom svete sociálnych interakcií a sociálnej štruktúre majú aj výpovede svedkov S.. Y. P., D. Z. a D. Z., ale napríklad aj kolízneho opatrovníka. Do popredia sa tak dostáva markantná snaha matky navonok deklarovať ochotu, ktorá sa však neodráža v reálnom priebehu stretnutí, tak ako to bolo v podstate v posledných troch rokoch. I. je zrejmá snaha matky prostredníctvom množstva predkladaných dôkazov poukázať na to, že ústavná starostlivosť by nebola v záujme maloletých detí. Y. jeho názoru však neurobila nič preto, aby takémuto prípadnému rozhodnutiu súdu zabránila. V tomto smere poukázal na to, si dokonale uvedomuje, že ústavná starostlivosť by bola radikálnym zásahom do stability výchovného prostredia detí. Y. jeho názoru však obaja rodičia, avšak predovšetkým matka, aj ďalej uprednostňujú svoje záujmy pred záujmy maloletých detí. B. situáciu nie je možné vyriešiť v konaní iným spôsobom, a súd v tomto smere vyčerpal všetky do úvahy prichádzajúce možnosti. Je potrebné zdôrazniť, že v danej veci tak už nemožno vôbec porovnávať krátkodobý zásah štátu do výchovného prostredia verzus dlhodobo negatívne pôsobiace výchovné prostredie u matky. O. dokazovania ako aj iné dôkazy potvrdzujú, že deti momentálne vyrastajú v patologickom prostredí. R. podľa jeho názoru dlhodobo kalkuluje s tým, že k odňatiu detí nakoniec nedôjde a doposiaľ sa tak ani nestalo. T. si však nedokáže zrejme predstaviť, čo svojim negatívnym správaním na psychike detí spôsobuje. A v tomto smere poukázal najmä na preukázaný a zistený ambivalentný vzťah detí k otcovi. R. si sama seba vôbec nevie predstaviť v situácii, že by jej tak ako otcovi, bol v takom rozsahu upieraný kontakt s deťmi.

Je nevyhnutné uvedomiť si, že k ingerencii štátu do výchovného prostredia v minulosti dochádzalo, dochádza a bude dochádzať. Y. nie je dôvod na to, aby tak štát neurobil aj v danom prípade, najmä v situácii, kedy je absolútne preukázané, že je to jediná do úvahy prichádzajúca možnosť riešenia zlyhania rodičov vo vzťahu k výchove svojich maloletých detí.

T. má v danom prípade až neuveriteľnú trpezlivosť a snahu vec vyriešiť zmierlivým spôsobom, čo sa napokon nepodarilo. Y. navrhol, aby súd rozhodol o ústavnej starostlivosti nad mal. D. Z. a Q. Z., a to najdlhšie na dobu X mesiacov v A. sociálnych služieb K., Q. stredisko K. O., prípadne inom zariadení plniacom úlohy odbornej diagnostiky, napríklad detskom Q. centre V. O. - O.. Až následne, pokiaľ to nebudú vylučovať závery odbornej diagnostiky a terapie, po uplynutí tejto doby, aby zveril deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude určený čo najširší rozsah stretávania sa detí s otcom.

V. starých rodičov na styk s maloletými deťmi navrhol zamietnuť.

XX. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní konanom dňa XX. 8. XXXX uviedla, že sa snažila vykonať pohovor s deťmi. Y. si aj matku aj deti. E. sa od matky nechceli odtrhnúť za žiadnu cenu. V. kŕčovito sa Q. držala matky s plačom. So samotnými deťmi nebola schopná urobiť rozhovor. R. D. je inteligentná, nechcela pripustiť, že otec je rodina. L. sa tak, že otec k nim do rodiny nepatrí. S. rodina je len ona, Q., mama a stará matka. V. schopná prijať to, že má aj otca. R. gestá dospelého človeka. V. si vysvetliť, že X

- ročné dieťa na intelektuálnej úrovni, nevie pochopiť základnú vec, že má aj otca a odmieta to aj prijať. L. z toho, že to je naučené. B. nie je normálny prejav X - ročného dieťaťa. Q. sa k veci nevyjadrovala. Je zvláštne, že deti nie sú schopné prijať otca. Y. jej názoru nie je potrebné realizovať ďalšie znalecké dokazovanie.

V. návrhy starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi zamietnuť, pretože prioritu má úprava práv a povinností rodičov k deťom. Y. si deti nájdu vzťah k otcovi, nájdu si ho aj k starým rodičom.

R. deti navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky. Ak matka nedokáže zabezpečiť styk otca s deťmi, potom je možné aj deti matke odňať. V. musí deti na styk s otcom pripraviť niekto iný. V budúcnosti by prichádzala do úvahy aj ústavná starostlivosť, čo považuje za krajné riešenie. E. doplácajú na aktuálnu situáciu. L. po XXX EUR mesačne pre každé dieťa považuje za primerané. T. detí s otcom navrhla v záverečnom návrhu upraviť tak, ako je uvedené v poslednom rozhodnutí Krajského súdu v O..

XX. Svedkyňa R.. J. L. - zamestnankyňa N. združenia V., vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že ich občianske združenie oslovil G. O., aby poskytli rodine Z. podporu, aby začali rodičia komunikovať, a zlepšil sa ich vzťah k deťom, resp. medzi sebou, aby deti neboli zaťažované. R. vykonať aj pozorovanie priebehu stretnutí otca s maloletými deťmi, dodržiavanie súdneho rozhodnutia so strany rodičov a poskytnúť im poradenstvo a motivovať ich, aby dobrovoľne plnili súdne rozhodnutia v najlepšom záujme detí.

O. sa dvoch stretnutí otca s deťmi v byte matky, kde bola prítomná aj matka detí. Na prvom stretnutí bol s ňou prítomný aj kolega R.. J. X., na druhom stretnutí bola prítomná kolegyňa R.. R. P.. Y. obidvoch stretnutiach nikto iný v byte nebol. Q. stretnutie trvalo X hodín. Po druhom stretnutí matka maloletých detí nemala záujem pokračovať v poskytovaní ich služieb. L. nesúhlas s ďalším pokračovaním služieb a s vypracovaním akejkoľvek správy. Y. na ňu sťažnosť. R. namietala, že je zaujatá v prospech otca, a že skôr plní jeho potreby. T. bolo zo strany matky viac a boli zamietnuté. L. pri stretnutiach, že deti vyhľadávali aj otca aj matku. N., že deti sa budú pred otcom skrývať vzhľadom na to, ako matka popisovala vzťah detí k otcovi a naopak. E. spontánne vyhľadávali prítomnosť otca. S. s ním do telesného kontaktu. A. sa sním hrať. L. ale aj matku, ako dôležitého človeka. L. celú situáciu tak, že veľa energie sa venuje dokazovaniu a nie hľadaniu riešenia. V. sa možnosti na to, aby deti boli aj s otcom. L. otca k deťom je pekný aj naopak. B. to vnímala aj s kolegami. Je potrebné, aby sa nastavila situácia tak, aby deti nemuseli byť vinné za to, že vyhľadávajú aj druhého rodiča. Y. by si to tak, že otec by sa stretával s deťmi mimo bytu, kde bývajú deti s matkou aj so starou matkou. R. by byť v prítomnosti otca aj samé. Ak by matka mala veľkú obavu, ako prebehne styk otca s deťmi, mohla by byť prítomná pri stretnutí otca s deťmi aj iná osoba, napríklad nestranný sociálny pracovník, niekto, s kým nemá problém ani matka ani otec. O. ambivalentné správanie D. k otcovi. D. vníma aj názory a potreby matky. V. sa na otca kvôli niektorým veciam aj hnevala a vyjadrovala to. V. D. vyčítala otcovi, že nešli na spoločnú dovolenku v minulosti. R. byť u nej vnútorné sklamanie alebo hnev, ktoré prejavuje napríklad tým, že otca začne búchať. N. túto situáciu zvládol dobre, keď jej povedal, že sa o tom už nemusia rozprávať a venovali sa niečomu inému. T. D. k otcovi je dôsledok vzťahu rodičov, ktorý nie je dobrý, navzájom si nedôverujú. R. má z nejakých vecí strach a deti to vnímajú. Q. vyslovene vyhľadávala styk s otcom, chcela sa s ním hrať. Q. správanie staršej sestry D.. Q. deti išli spať, matka nechcela, aby pri tom bol prítomný otec, ale z jej sledovania napríklad vyplynulo, že keď deti boli tri hodiny s matkou, tak potom D. povedala otcovi, že je strašidlo, ale neverbálne otca vyhľadávala, začali sa hrať a potom spontánne D. povedala, že aby napísali dobrú správu na súd, resp. že je treba napísať dobrú správu na súd.

Na základe jej pozorovaní má obavu, že matka ovplyvňuje deti voči otcovi, tak že nie je žiadaný v ich živote, že je v ich živote naviac. N. rodičom, aby neinvestovali toľko energie na vyhľadávanie iných inštitúcií a na sťažnosti, ale na to, aby sa dohodli a pracovali v záujme svojich detí, tak aby deti mohli byť

aj so širšou rodinou - aj zo strany otca. O., že musia mať deti dobrý vzťah tak k matke aj k otcovi, aby sa v budúcnosti vedeli uplatniť v živote, našli si partnera a kamarátov. E. pociťujú náklonnosť k obidvom rodičom, vyžadujú záujem a starostlivosť obidvoch rodičov. I. sa vo výchove rešpektujú, napríklad v oblasti jedla a spánku detí a koľko sa bude pozerať televízia. B. stav bol na začiatku novembra XXXX.

E. sú veľmi naviazané na matku. Je pre ne významná osoba. P. by dobré keby deti videli, že rodičia sú zmierení, že sa vedia na nejakých veciach dohodnúť. V. by matka mala prijať, že deti otca potrebujú, a že bude mať pre nich význam na celý život. R. by si určiť iné miesto stretávania, ako je ich byt. T. je náročná pre obidvoch rodičov. E. to vnímajú tak, že matka bojuje o to ako dosiahnuť, aby v živote detí nebol ich otec. R. chce, aby deti boli v pokoji, aby boli zdravé a šťastné. L., že zdrojom ich nešťastia je otec. V. rozhodnutie súdu o úprave styku otca s deťmi. Y. názoru svedkyne je však zdrojom ich nešťastia vzájomný vzťah a konflikty medzi rodičmi.

XX. Svedok R.. E. H., Y.. - riaditeľ A. pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, so sídlom v O. vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že koncom septembra XXXX ho kontaktovala telefonicky navrhovateľka. V. sa skontaktoval aj jej manžel. Y. sa stretol s navrhovateľkou aj s manželom samostatne. C. ich rodinnú situáciu, že sa rozvádzajú a upravujú práva a povinnosti k deťom. O., že deťom bola už minimálne jeden krát poskytovaná psychologická starostlivosť. V., aby sa psychologická starostlivosť netrieštila, aby sa v započatej starostlivosti buď pokračovalo, aby bola jedna. O., že s rodinou pracovalo aj zariadenie V..

Y. súd rozhodol, aby psychologická starostlivosť priliehala v ich zariadení. B. prípadu sa ujal. S takýmto prípadom sa od roku XXXX nestretol. V. sa obnoviť partnerský vzťah medzi rodičmi detí, ale aby deti mohli profitovať zo vzťahu k obidvom rodičom. B. odbornú starostlivosť poskytoval rodičom od apríla XXXX až do júna XXXX. R. asi X stretnutí aj s deťmi. V. sa nadviazať kontakt s deťmi - zostali na chodbe. E. neboli traumatizované v prítomnosti otca. E. sa s ním nestretli až do štvrtého stretnutia. S deťmi svedok komunikoval iba na chodbe. E. nechceli ísť do jeho pracovne. A. ísť domov. P. na nich viditeľné známky stresu. S deťmi bola vždy prítomná matka. L. postupy však k ničomu neviedli. Y. začal pracovať s rodičmi bez detí. I. vyzval, aby vplývali na to, aby bolo možné s deťmi nadviazať kontakt. V praxi je to tak, že s deťmi skôr či neskôr takýto kontakt nadviaže. V tomto prípade sa poradenský kontakt nepodarilo nadviazať, iba na chodbe. T. správanie deti nemenili. V. s deťmi štandardne pracovať. V. vedomosť o tom, že by sa v O. zaoberal nejaký špecialista takýmito prípadmi.

A. stretnutí bolo nadviazanie primárneho kontaktu s deťmi, následne pracovať na tom, aby sa otec mohol stretávať s deťmi na neutrálnej pôde, chcel upozorňovať na kladné, pozitívne momenty stretávania sa otca s deťmi, tieto rozvíjať.

N. bol aktívny, so snahou riešiť situáciu, snažil sa stretávať s deťmi, ale nepresiahlo to hranicu obťažovania, alebo nátlaku. Zo strany matky bola spolupráca formálne v poriadku. Ak išli niečo meniť a modifikovať správanie rodičov, uvedomenia si vlastných motívov, k posunu na strane matky nedochádzalo.

Y. na to, že klienti majú v poradni právo správať sa akokoľvek. V. je vymožiteľné, aby sa niekto menil. U matky zistil snahu niečo meniť. L. ale neboli viditeľné. N. rodičia majú svoje motívy a nie je vynútiteľná akákoľvek zmena.

Y. zistil, že je rozdiel v správaní deti v časti verbálnej a neverbálnej. J. z hypotéz bola, že deti sa otca boja. Y. aj otec, ako potencionálny stresor, bol v inej kancelárii. R. z hypotéz bola, že deti majú rady obidvoch rodičov. Z nejakého dôvodu prejavujú stresovú formu správania. Z praxe vie, že dieťa, keď sa obáva agresora, tak zisťuje, či agresor príde, či sa tam nachádza. T. sa uniknúť. E. v tomto konkrétnom prípade pasívne opakovali, že chcú ísť domov. V. reakciu strachu u detí z neverbálneho prejavu. Q. sa pýtal detí, prečo chcú ísť domov, D. povedala, že sa nudí. J. zo sestier uviedla, že bolo pre ňu nepríjemné, keď došlo k buchnutiu dverí v byte matky a to bola jediná negatívna reakcia vo vzťahu k otcovi. Y. sa deti na chodbe stretli s otcom. E. vykrikovali, že chcú ísť domov a s otcom sa stretnúť nechcú.

C. rodičov na to, že znalkyňa pribratá do súdneho konania uviedla v znaleckom posudku, že deti majú rady oboch rodičov. T. je fakt stretávania sa s otcom za prítomnosti matky. V prežívaní dieťaťa, ale aj dospelého človeka sa môže bežne stať, že prežíva protichodné emócie. E. človek to dokáže spracovať.

E. často nie. R. sa vyhranila tak, že deti nemôžu takéto situácie prežívať. R. povedal, že nie je možné našťastie diktovať deťom, čo majú prežívať.

Q. deti zažívali na stretnutiach stres v ich zariadení, tak ukončil spoluprácu s rodičmi a deťmi, a to v októbri XXXX. R. na neho podala sťažnosti zriaďovateľovi, ktoré boli uzavreté ako neopodstatnené. V. prvej sťažnosti pokračoval v práci, keďže pristupuje k veci profesionálne. Y. motívom na ukončenie spolupráce s rodinou bolo prežívanie detí.

J. z jeho hypotéz bola taká, že deti majú rady obidvoch rodičov, čo vyplynulo aj zo znaleckého posudku, aj zo záverov N. združenia V.. J. hypotéza je taká, že vzťahy medzi rodičmi dospeli do takého štádia, že škodia maloletým deťom. C. črta osobnosti otca je nástojčivosť alebo naliehavosť. V., že by sa otec prejavoval vo vzťahu k deťom sociálne - patologicky. I. sa to na úroveň vzťahu medzi rodičmi.

Y. nedospel k tomu, že u detí by sa vyskytovali nejaké poruchy správania. Y. uviedla s otáznikom ako hypotézu bolesti bruška u detí.

K stretávaniu sa otca s deťmi svedok uviedol, že „medzistupňom“ by malo byť stretávanie sa otca detí v prítomnosti matky a konečným cieľom je, aby sa deti stretávali s otcom v neprítomnosti matky. B. cieľ by bolo možné dosiahnuť zlepšením komunikácie medzi rodičmi.

Na otázku, či by bolo by správne vytrhnúť deti z rodinného prostredia, umiestniť ich mimo domova na nejaký čas, svedok uviedol, že v tomto prípade by bol veľmi tesne za to, neumiestňovať deti mimo rodinu otca alebo matky. I. majú právo na deti a deti na svojich rodičov. V tomto prípade by došlo k väčšej emočnej škode u detí. E. majú primárnu vzťahovú osobu matku. O. deti vzťahu s matkou je pre nich traumatické. N. rodičia majú svoje práva. V percentuálnom vyjadrení by na XX% navrhoval nechať deti u matky a XX% zveriť ich otcovi alebo mimo rodinu. C. by deti a nie dospelých.

L. podľa jeho znalostí preukázali, že nestretávanie sa detí s jedným s rodičov alebo vzťah rodičov navzájom má najzávažnejší vplyv na vývin osobností dieťaťa. B. konkrétny stav môže mať negatívny vplyv na vývoj detí. V praxi sa nezisťuje, ktorý z rodičov „je lepší“. T. sa nevedel vyjadriť k tomu, či matka s deťmi manipuluje.

D. deti budú rásť, bude prevažovať miera ich slobodného rozhodovania. T. sa môže meniť. Z jeho pozorovania vyplynulo, že matka nedokáže zabezpečiť a umožniť stretnutia otca s deťmi.

XX. Svedkyňa S.. D. P. - matka navrhovateľky vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou aj maloletými deťmi. Po svadbe účastníkov konania tam X mesiace nebývala. Y. sa do bytu vrátila. Y. na podnet svojej dcéry a zaťa, keď sa navrhovateľka balila z bytu a chcela odísť od manžela. L., že majú väčší spor.

Y. jej názoru príčinou rozvratu manželstva bolo nezvládnutie vzťahu zo strany zaťa. R. odmietal akúkoľvek pomoc od manželky. C. svoju rodinu. Y. sa problémy stupňovali. O. tlačil na svoju manželku, aby sa stretávali aj s jeho rodinou. Q. prišla do domácnosti, tak situáciu medzi manželmi upokojovala. B. trvalo asi rok. R. si začali pripravovať rodinný dom stavbu. O. kúpil pozemky, naprojektoval aj prístavbu domu tak, aby tam s nimi bývala. Y. sa problémy stupňovali. O. mal problémy aj v práci. O. sa vyhýbať povinnostiam v domácnosti. B., ako sa otec správal, D. prestávala zvládať otca, začala sa ho báť. D. sa otca bála, pretože neustále nadával svojej manželke. L. manželke, že zle vychovala dcéru.

V. druhého dieťaťa sa vzťahy ešte zhoršili. E. k odcudzeniu. O. sa venoval stavbe domu a práci. I. sa nevenoval. Aj k nej sa začal zle správať. N. ju zo zničenia manželstva, a že do manželstva zasahuje. L. ju, aby z domácnosti vypadla. E. súhlasila s tým, aby zostala. V domácnosti zostala bývať, chcela byť ako ochrana dcéry a vnúčat. L. to do toho, že zať odišiel zo spoločnej domácnosti. B. sa deti boja otca ešte viac. Vo výpovedi popísala, ako prebiehali niektoré stretnutia otca s deťmi, po jeho odchode z domácnosti. Y. aj konflikty medzi rodičmi (aj fyzické), ktoré vnímali aj maloleté deti.

E. podľa jej názoru potrebujú momentálne prestávku od otca, aby zabudli na negatívne zážitky - aspoň pol roka. Y. by sa s otcom mohli postupne stretávať. N. by mal začať postupne nadväzovať kontakt s deťmi. V. by nátlakovo pôsobiť na deti. P. by najlepšie, keby zatvoril ústa a prestal by rozprávať.

R. deti sa s rodinou zo strany otca nestretávajú, pretože za nimi neprišli J. bývalý manžel o vnúčatá neprejavuje záujem.

XX. Svedkyňa R.. P. E. - psychologička, ktorá poskytovala a poskytuje odbornú pomoc rodičom a maloletým deťom, vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že s obidvomi rodičmi sa stretala v roku XXXX. N. ju ako prvá matka. P. to v roku XXXX s tým, že má problémy v manželstve a s deťmi. Y. však boli deti. B. sa stretávala s matkou aj s deťmi v roku XXXX, ale už aj v prítomnosti otca detí. Y. stretnutie rodičov aj detí bolo dňa X.X.XXXX. S D. sa individuálne stretla ešte v auguste XXXX. Y. terapiu ukončila, na žiadosť otca maloletých detí. N. na ňu podal sťažnosť, ktorej podstata spočívala v tom, že ona aj R.. P. prispievajú k zhoršeniu správania sa detí k otcovi. Y. na to, že pristupuje k veci neeticky, neodborne, nemorálne, neprofesionálne a neobjektívne a porušuje tým hrubým spôsobom práva jeho, ako otca detí. Y. ja na to, že manipuluje s deťmi. V. si predstaviť, že by ju otec prijal v budúcnosti ako intervenujúceho psychológa. Je však ochotná s ním spolupracovať.

Y. na žiadosť matky pokračovala v psychoterapii detí. V roku XXXX zrealizovala s deťmi X sedenia. R. prišla v sprievode detí, otec tam nebol. Y. stretnutie s deťmi bolo v máji XXXX. Y. sú deti, tak bola ochotná sa vystaviť riziku, že bude mať ďalšie problémy.

T. detí z otca sa podaril eliminovať, ale deti majú iné symptómy. Q. sa deti stretnú s otcom, alebo sa o ňom hovorí pred nimi, tak majú situačnú úzkosť, ktorá odoznie, keď zmenia tému. Y. negativizmus detí voči otcovi, odmietanie otca, obavy zo stretnutia sa s otcom.

R. sa ani raz nezmienila o tom, že by chcela brániť otcovi v styku s deťmi. D. deti a priori otca neodmietajú, resp. nikdy ho neodmietali. L. k otcovi je narušený lebo problémy v rodine trvajú dlho. L. detí k otcovi je spôsobený jeho správaním. N. vyvíja neskutočný psychický nátlak na deti aj na matku. V. je jeho kritika voči matke detí, v podstate voči deťom. V. im hovorí, že ho deti ľúbia, ale matka nechce. S. zóna otca k deťom bola pri vyšetrení asi pol centimetra. To bolo deťom nepríjemné. E. im hovoril, že ho deti ľúbia, že s ním pôjdu do domčeka a podobne. N. nepočúva, čo druhý hovorí. A. ho, že miluje svoje deti. Je potrebné, aby sa aj on zamyslel, či nie je potrebné zmeniť v jeho správaní. E. sú takýmto spôsobom naučeného a priori ho odmietať, aj keď v roku XXXX XXXX sa s ním ešte stretávali. D. hovorí, že jej chýba pri stretnutí s otcom pokoj. Je tam krik. N. vtedy napáda matku. V. ich, doviedol si tam rôznych ľudí.

Y. problémy (v zmysle duševnej choroby) u rodičov nezistila. U otca však zistila, egocentrizmus, hystériu, egocentrický chlad, nízku mieru empatie. B. črty sú dané, ale človek na sebe môže pracovať. On je ten, ktorý musí zmeniť správanie a deti to nedokážu. N. však diagnosticky nevyšetrovala. U matky negatívne črty nezistila. Je cieľavedomá, systematická, je to typ ženy, ktorá hľadá kompromisy.

R. do dnešného dňa neprijal, že manželstvo stroskotalo. Má dlhú psychologickú prax. F. sa jej nestalo, aby otec žiadal umiestniť deti do krízového centra. N., ktorý miluje svoje deti, toto nedokáže urobiť. N. v tomto prípade urobil neuveriteľnú vec, dal požiadavku, aby deti boli zverené do krízového centra. E. sú naviazané na matku. Je to dominantná vzťahová osoba.

Ak by bol otec ochotný zmeniť svoje správanie, ako psychologička by odporúčala upraviť styk otca s deťmi raz za tri týždne (po dve hodiny), mimo bytu, mimo ambulancie psychológa, niekde vonku, v prítomnosti matky. E. to v tejto etape bez matky nezvládnu. V. je nevyhnutná prítomnosť starej matky, ale môže tam byť prítomná. B. adaptačné obdobie by mohlo trvať minimálne pol roka až trištvrte roka. Y. by odporúčala pridať tri hodiny stretnutí, aby bol priestor aj na výlet, ale v prítomnosti matky. B. stretnutia by mohli prebiehať rok. V. by bolo možné zvážiť každý druhý týždeň. B. adaptačný proces by mohol trvať aj dva roky, aby deti neodmietali otca, aby ho prijali.

V. si predstaviť, že by deti boli zverené otcovi do osobnej starostlivosti. Sú naviazané na matku. Je to logické. Aj v bežne fungujúcej rodine, keď je nejaký problém, alebo stres, tak si dieťa vyberie rodiča. Q. napríklad u jedného neuspeje, dokáže ísť aj za druhým. V tejto situácií sú však deti fixované na matku. Y. tri roky sa deti ešte viac naviazali na matku a naučili sa takémuto správaniu. N. deti od matky je pre deti ďalšia trauma. U D. bolo obdobie, kedy sa začala zajakávať. V súčasnosti, ak nie je v strese, tak sa už nezajakáva. E. reagujú poruchami reči, hygienických návykov, spánku. Ak takýto stav bude pokračovať,

tak sa môže tento psychický stres prejaviť aj v psychosomatických poruchách. R. dôjsť aj k relapsu v zajakávaní. E. navštevujú logopédiu.

E. sú krehké duše a odlúčenie od dominantnej vzťahovej osoby by to bola pre ne ďalšia trauma, ktorá spustí poruchy správania a emócií. N. detí od matky by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich psychického vývoja, fyzického aj mentálneho.

T. nezistila ani u jedného rodiča, že by neboli schopní postarať sa o deti. T. starostlivosť si v konkrétnom prípade nevie predstaviť.

XX. Svedkyňa R.. J. P. - detská psychiatrička, vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že dňa X.XX.XXXX prvý krát vyšetrila deti Z.. Y. s matkou. L. pri vyšetrení zo zdravotnej dokumentácie, z odborných vyšetrení, a dospela k nasledovným záverom: u D. diagnostikovala emočné a behaviorálne poruchy zo začiatkom v detskom veku a adaptačnú poruchu. Q. prejavy u D. boli labilita a výkyvy v emočnom prežívaní, zvýšená citlivosť, prítomná neistota, bola evidentná v kontakte s dieťaťom, oslabená tolerancia na záťaž, neurotické obrany, v záťaži prejavy zajakávania, v správaní odmietanie otca, verbalizácia strachu a napätia pri stretnutí s otcom, zistená aj neurotizácia po opakovanom vystavení záťaže. U D. odporučila liek Y., dieťa malo desivé sny. S. aj psychoterapeutické sedenia u psychológa a eliminovanie stresovej záťaže. Q. diagnostikovala emočné a behaviorálne poruchy zo začiatkom v detskom veku a adaptačnú poruchu. Q. prejavy boli silný strach, tenzia. Y. celého vyšetrovania bola fixovaná na matku. R. slabú adaptabilitu na nové prostredie. L. pocit bezpečia, istoty u matky. R. ju musela držať v náručí a silno fixovať počas celého vyšetrenia. V. sa s ňou nadviazať emočný kontakt. Z praxe uviedla, že to nie je bežné u dieťaťa, ktoré neprežíva stresogennú záťaž. O. aj sťažené zaspávanie a udávané psychosomatické ťažkosti tráviaceho traktu, a to preháňanie a obstipácia. Aj jej indikovala promethazinový sirup. Po mesiaci určila kontrolu detí. Q. stav rovnaký, bez akéhokoľvek zlepšenia. V. sa ani situácia v domácom prostredí, stav bol v podstate rovnaký.

V decembri XXXX sa dostavil otec do ambulancie a žiadal o informácie o zdravotnom stave detí, čomu vyhovela. Y. ho, že hrozí chronifikácia neurotického vývinu detí, ak sa situácia nebude riešiť. Y. o zdravotnom stave podpísal v zdravotnej dokumentácii. N. sa potom dostavil znovu do ambulancie, žiadal lekárske správy o deťoch, čo mu bolo vyhovené. Y. obdržala od otca písomné oznámenie, kde vyslovil nesúhlas s ďalším poskytovaním zdravotnej starostlivosti deťom. V. neboli upravené práva a povinnosti k deťom, žiadosť akceptovala a informovala o tom matku. N. na ňu podal aj sťažnosť.

Y. jej názoru deti majú strach z formy stretnutí s otcom a hypotéza je taká, že nejde ani priamo o osobu otca, ale forma okolností, za akých stretnutia prebiehajú. E. by nemali vidieť zásahy policajtov pri stretnutí s otcom, konflikty medzi rodičmi. I. by mali byť pre deti oporou a istotou. S takýmto prípadom sa v praxi ešte nestretla.

R. je pre deti silná citová opora. V. si, že by bolo správne rozhodnutie, umiestniť deti do krízového centra. E. by boli takouto formou potrestané. R. by to viesť aj k duševným poruchám detí. Y. by to podľa jej názoru do úvahy ako krajné riešenie, a to len vtedy ak by matka nezabezpečovala pre deti adekvátnu starostlivosť.

XX. O. R.. R. L. vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, zo dňa XX. 8. XXXX. L. tohto posudku nariadil súd.

Znalkyňa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že vo vývoji detí zaznamenala známky úzkostnej reaktivity a aktivácie neurotických obranných mechanizmov, v dôsledku pretrvávajúcich konfliktných situácií medzi rodičmi.

R. D., pokiaľ ju mala pri vyšetrení, bola spočiatku pokojná. Y. spontánne uviedla, že sa nechce stretávať s otcom, ale vtedy sa jej reč zasekla a prestala byť plynutá. Q. sa začalo rozprávať na iné témy, začala byť pokojnejšia. D. dôvod uviedla, že otec bol zlý a museli od neho odísť.

G. reaktivitu zaznamenala u obidvoch detí. L. je u D.. G. pramení z konfliktu v rodine. U D. sa prejavuje zajakávaním, matka uvádzala aj pomočovanie. O. D. môže súvisieť s vnútorným konfliktom, keď hovorí, že nechce, aby prišiel otec, ale vo vnútri to myslí inak. B. vnútorné konflikty sa objavujú u detí aj u

dospelých. Sú to vážne prejavy. U D. konštatovala vnútorný konflikt, cíti vnútri niečo iné než prezentuje. N. nevníma ako hrozbu. N. sa najmä toho, čo vznikne, keď sa stretne otec s matkou. V. obranné mechanizmy u detí znamenajú, že sa nedokážu prispôsobiť konfliktným situáciám. V. ich zvládnuť. Do budúcnosti to môže mať na deti taký vplyv, že nebudú schopné riešiť stresové situácie. R. reagovať úzkostne. R. to vyvolať úzkostné poruchy osobnosti. Y. starej matky a matky sa úzkostná reaktivita a neurotické obranné mechanizmy mohli prehlbovať. T. matka a matka majú tendenciu deti chrániť. Zo strany matky a starej matky jej chýbalo to, aby vplývali na deti, že tieto problémy sa dajú prekonávať. L. stará matka a matka podporovali deti k vyhýbavému správaniu, aj vo vzťahu k otcovi.

R. pre deti predstavuje primárnu väzbu, ktorá je zdrojom bezpečia, prejavujú k nej vrelý citový vzťah. Vo vzťahu k otcovi sa objavujú ambivalentné pocity. Na základe hodnotenia testov a pozorovanej interakcie možno usudzovať, že deti majú otca rady. E. si s ním vytvoriť pozitívny kontakt, ktorý je však narušovaný vnútornou úzkosťou z trvalého odlúčenia od matky a reálnymi negatívnymi zážitkami z konfliktov medzi rodičmi. Na začiatku, keď otec prišiel do ambulancie ho deti odmietali. N. to nekomentoval, naďalej sa im prihováral. Y. sa mu podarilo vytvoriť kontakt, najskôr s Q., potom sa mu podarilo vytvoriť kontakt aj s D.. X. sa a boli spokojní, až do chvíle, kým D. nezaznamenala, že matka už prítomná nie je. E. necítia nevraživosť voči otcovi, primárne sa ho neboja. X. sa s ním. D. si dovoľovala byť k otcovi aj zlá. N. to spracoval. Y. sa aj zasmiali. E. hovoria, aby otec išiel preč, lebo cítia, že otec tam nepatrí. L. to pramení z konfliktov medzi rodičmi. E. vycítili, že nie je to želanie zo strany matky, aby otec bol prítomný, teda že nie je želaný. R. uviedla, že je vystavená verejnej hanbe. V. nevidí aký je otec v skutočnosti. Y. preukázať to, že otec je iný, ako sa správa.

V osobnostnej štruktúre patológie nenašla ani u otca ani u matky. N. sú inteligentní ľudia. Q. má iný štýl fungovania a reagovania. N., keď je s niečím nespokojný, nevie to dať najavo a tvári sa, že je všetko v poriadku. Ak má nejakú potrebu neuspokojenú, potlačí ju. U otca zistila vysokú hladinu úzkosti, najmä čo sa týka rozhodovania o zverení detí a o styku. X. depresivity bola vysoká. U otca ide o reakčnú depresiu na konflikt v manželstve.

Od narodenia detí starostlivosť zabezpečovala matka, otec pracoval. Y. vznikali medzi nimi konflikty. D. v istom štádiu nevedela, na ktorú stranu sa má prikloniť. Q. sa rodičia rozišli, deti sa viac priklonili k matke, čo je prirodzené, pretože rozvod rodičov znamená pre deti zneistenie. Q. stratia jedného rodiča, majú deti obavy, že stratia aj druhého rodiča. R. je vždy prvá vzťahová osoba. V danej situácii je takéto správanie detí normálne, že sa prikláňajú k matke. E. riešia situáciu cez to ako reaguje matka. A. jej, že matka nedokázala deti ubezpečiť, že keď za deťmi prišiel napríklad otec do škôlky, že je to v poriadku. R. to brala ako provokujúce správanie zo strany otca, keď ich navštívil v škôlke. R. by mala vplývať na deti, že môžu sa stretávať aj s otcom. N. rodičia prenášajú svoj konflikt na deti. L. to k úzkostnej reaktivite a dieťa trpí. T. im to utrpenie. Ak rodičia aj naďalej budú mať takéto postoje, môže to mať negatívny vplyv na psychický vývoj detí. L. to už aj do telesnej symptomatiky, ako je pomočovanie a zajakávanie.

R. sa javí introvertne zameraná, uprednostňuje rozum pred citmi, s tendenciou potláčať pocity. N. je submisívnejšia, citlivá, jemná, vnútorne neistá, so zníženou sebahodnotou. Je milá k ľuďom, avšak zároveň je k ľudom nedôverčivá a ostražitá. Y. menší okruh blízkych priateľov, s ktorými udržiava blízke emocionálne väzby, na ktorých sa môže spoľahnúť v prípade núdze. I. potrebu emocionálnej intimity potrebuje mať aj v partnerskom vzťahu a zároveň aj sama má v sebe potenciál primerane reagovať na emočné potreby partnera. T. stránkou jej osobnosti je citlivosť ku kritike. Q. vnímať s úzkostnou obavou, skľúčenosťou a prežívaním pocitu osamelosti, čo ešte viac môže zvyšovať jej nedôveru a ostražitosť vo vzťahu k ľuďom. R. nemá problematický vzťah k deťom, nezistila potrebu terapie matky vo vzťahu k starostlivosti o deti.

N. sa javí extrovertne zameraný, s extratenzitívnym vyhýbavým štýlom reagovania, ktorý kladie viac dôraz na emócie. Má rád kontakt s ľuďmi a má potrebu vytvárať si viac priateľských vzťahov. Vo vlastnostiach dominancia a submisivita je vyváženosť. U otca sa objavuje tendencia potláčať iritujúce pocity a nahradzovať ich neprimeranou pozitívnou emóciou, čím akoby zakrýval svoje utrpenie. Y. uspokojovaní potrieb má tendenciu na jednej strane akoby si nevšímať neuspokojené potreby a na druhej strane má snahu uspokojiť potrebu skôr ako vznikne uvedomenie nespokojnosti. B. tendencia sa môže v správaní prejavovať ako určitá naliehavosť, ktorá môže byť pre druhého nepríjemná, alebo urážlivá.

U obidvoch rodičov znalkyňa zistila primerané predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy detí. I. sú dostatočne inteligentní ľudia. R. rodičovské kompetencie. V. si však predstaviť, že by deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca. E. sú naviazané na matku a bránia sa tomu, že budú od matky odlúčené.

I. vzájomnými konfliktami a nezhodami vytvárajú nevhodné podmienky pre deti. Y. jej názoru by pre deti bolo horšie, odobrať ich z tohto prostredia. E. to vnímajú, tak že chcú byť s matkou. L. by si predstaviť vyňať deti z tohto prostredia u matky a u otca, ale musela by im byť poskytovaná odborná starostlivosť a zabezpečený kontakt s rodičmi.

I. síce spolu komunikovať budú, ale nedokážu nájsť riešenie. N. je už veľmi bezmocný. R. je pod vplyvom iných odborníkov. Q. veci so psychológmi. R. argumentuje tým, čo jej odporučila R.. E., že treba zabezpečiť deťom pokoj. Y. navrhuje matka stretávanie sa s otcom jeden krát za dva týždne. N. kontroval tým, že navrhuje deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti.

Na otázku sudcu, či znalkyňa zistila u niektorého z rodičov, že je schopný komunikovať s druhým rodičom a nebrániť v styku detí s druhým rodičom lepšie, znalkyňa uviedla, že si spomína na vyjadrenie matky, že nesúhlasí s tým, ako sa otec správa, že je to iný človek ako sa prezentuje. B. môže byť prekážka pri prípadnej dohode o úprave styku. Na strane otca nezaznamenala averziu voči matke. L. tendencia v spolupráci a hľadanie riešení je u otca. Zo strany matky jej naskakovali obranné postoje.

Je prirodzené, že otec, ktorý sa domáha styku s deťmi robí všetko pre to, aby našli nejaké riešenie, aby sa s deťmi mohol stretávať. T. matky je dokázať, že otec je iný ako sa prezentuje. R. nepozná. N. má strach, že príde o kontakt s deťmi. Vo všeobecnosti, keď je žena nahnevaná na svojho manžela a ten by mal vzťah dobrý s deťmi, tak bude mať takáto žena protichodné pocity a skôr podporí obavy detí, než ich podporí v tom, že je v poriadku, že majú k otcovi dobrý vzťah. A takto je to aj v tomto prípade.

Y. očakávaní spoločného stretnutia otca s deťmi, najmä však D., prejavovali sa deti napäto, čo sa odzrkadlilo aj na rečovom prejave, narušením plynulosti reči. T. stretnutie rodičov je v prežívaní detí zdrojom úzkostnej obavy z konfliktov, ktoré ich emočne preťažujú a zneisťujú. V. pocit bezpečia, vyvolávajú strach zo strany druhého rodiča. L. strach zo straty aj druhého rodiča.

V. priame manipulácie detí zo strany rodičov. V. manipulácie môžu byť, deti sú vnímavé. Q. otec nemal veľa priestoru s kontaktmi s deťmi a deti sú v prevažnej miere u matky, na postoj detí má skôr vplyv matka. E. sa obávajú o stratu rodiča, keďže vedia o rozvodovom konaní. Y. sa k matke. F. určitá koalícia najmä D. s matkou. D. sa stavia do role ochrankyne matky. To sú reakcie na to ako dieťa vníma danú situáciu. To je pre dieťa nezdravé. R. sa snaží dieťa chrániť pre konfliktnou situáciou. E. nemajú vybudovanú frustračnú toleranciu. O to horšie to potom znášajú. Q. matka deti chráni, snaží sa eliminovať stretnutie detí s otcom. Na základe konzultácie s odborníkmi, dáva deťom informáciu, že to čo je pre nich nepríjemné, tomu sa treba vyhýbať.

E. sa bránia situácii, ktorá vzniká pri spoločnom stretnutí rodičov. Y. danej situácie je závislé od vzájomnej interakcii rodičov pri spoločnom stretnutí a v súčasnosti už aj od zažitých negatívnych skúseností, ktoré sú spojené s takouto situáciou. Y. deti je takáto situácia zdrojom potencionálneho ohrozenia a ako nositeľ je označený otec. R. zohráva pre deti dôležitú úlohu pri eliminovaní pocitu potencionálneho ohrozenia. Je akoby katalyzátorom ohrozujúcich pocitov. Od jej reakcií a postojov sa deti rozhodnú, či zvolia vyhýbanie alebo pôjdu v ústrety novej situácii. Je tu však určitá komplikácia v podobe prevrátenia rolí. Q. dieťa pri spoločnom stretnutí zaujíma rolu rodiča a ochraňuje jedného rodiča pred druhým, čím sa vlastne snaží chrániť samo seba. B. situácia je pre dieťa emočne škodlivá, preťažujúca a môže byť zdrojom pocitov viny, ktorým sa dieťa snaží vyhnúť odmietnutím danej situácie.

Z rozhovoru s matkou, aj z obsahu spisu vnímala, že matka sa snaží deti na stretnutie s otcom pripraviť (vychádzala viac - menej z výpovedí matky aj zo spisového materiálu), následne nemá už silu detí povzbudiť k zotrvaniu kontaktu s otcom. V spoločnom rozhovore vyplynulo, že si želá pre deti pokoj, chce ich chrániť pred preťažovaním, ktoré im prináša zdravotné ťažkosti. Ak celkovej situácii v rodine porozumela správne, u matky je okrem pocitu bolesti z reakcie detí aj zmes hnevu voči manželovi, ktorá jej bráni posmeľovať deti ku kontaktu s otcom a pomáhať im prekonávať úzkosť. R. už nemusí mať v sebe toľko sily, aby eliminovala úzkosti detí. D. má pocit viny, že by išla s otcom, čo súvisí s prevrátením rolí. T. prípravy detí zo strany matky by malo byť ošetrenie negatívnych postojov dieťaťa k otcovi. N.

sama musí čeliť hnevu detí za to, že sa musia s otcom stretnúť. D. matka to nemá ľahké, keď sa voči nej obracia hnev detí, keď musia ísť s otcom. R. dokázala nížiť strach detí, keď sa majú stretnúť s otcom. R. by sa viac zaoberať hnevom detí, strachom, čoho sa boja. R. by sa s nimi rozprávať a rozptyľovať strach a obavy, čo aj robí, ale nie v dostatočnej miere, aj keď deti vedia byť v tomto zmysle tvrdohlavé.

E. nemajú strach priamo z otca, ale zo situácie, ktorá nastáva pri spoločnom stretnutí a deti ju vnímajú ako potencionálne ohrozujúcu. Z toho istého dôvodu nemožno ani povedať, že sa na stretnutie s otcom tešia, keďže situácia je pre ne zdrojom napätia. V. je v poriadku, keď otec pri stretnutí s deťmi kričí, rovnako nie je v poriadku, keď matka neošetrí reakciu dieťaťa na takúto situáciu.

L. na aktuálny vnútorný konflikt a úzkostné prežívanie nútenej separácie od matky, by zverenie detí do osobnej starostlivosti otca v nich zreálnilo separačnú úzkosť, ktorá je len zatiaľ potencionálna. O. sa obáva rizika straty úplnej istoty a dôvery vo vzťahu k otcovi, ktorý už je teraz prežívaný ako zdroj problémov a ohrozenia, nehovoriac o riziku emočného kolapsu detí - mohli by sa psychicky zrútiť.

V. matky pri stretnutí otca s deťmi evokuje v dieťati pocity úzkosti zo separácie od nej, pričom sa pocit viny akoby viac zvýraznil. T. za prítomnosti matky zasa potencionálne evokujú množstvo konfliktov medzi rodičmi. E. sú už vo veku, kedy dokážu vydržať bez matky. O. v tejto súvislosti poukázala na to, že v spise sú aj správy, že keď sa deti stretli s otcom bez prítomnosti matky, tak sa s ním hrali. Sú však aj správy, že keď otec bol v domácnosti, najskôr ho D. odmietala, ale potom sa už dožadovala, aby ju odniesol spať. Ak by sa otec mal stretávať s deťmi, malo by to byť bez prítomnosti matky, ale malo by byť na začiatku určité adaptačné obdobie, kedy bude matka pri styku prítomná, aby si deti mali možnosť postupne zvyknúť, že matka už pri styku nebude. E. tohto obdobia kvantifikovať nevedela, pretože to závisí od mnohých okolností. V tomto prípade už bolo vyskúšaných veľa možností.

C. interval stretnutí otca s deťmi nie je jednoduché, keďže stretnutie evokuje napätie a konflikty. P. rodičovskej spolupráce a rešpektu, deti neprekonajú svoju nedôveru a budú naďalej vystavované určitému tlaku, voči ktorému sa budú brániť. L. na reakcie detí, obidvaja rodičia volia vyhýbavý postoj, hoci by bolo potrebné, aby učili deti prekonávať strach a nedôveru pri vzájomnej účasti a spolupracujúco. Y. by bola vhodná odborná práca s celou rodinou, v rámci rodinných terapeutov. I. však musia byť ochotní spolupracovať. T. druhého rodiča s deťmi by nemal byť asistovaný, ale mal by byť pod odborným vedením psychológa.

Y. súčasnej úzkostnej reaktivite detí, týkajúcej sa separácie, nie je možný prechod na striedavú starostlivosť, bez postupnej adaptácie a vytvorenia dôvery. D. rodičia neprejavujú aktuálne kapacitu ku konštruktívnej komunikácii a spolupráci, aby tak zabezpečili aspoň základné podmienky striedavej starostlivosti. I. pri striedavej starostlivosti musia vedieť komunikovať, predávať si komplexné informácie o dieťati. O., aj keď má rodič dieťa v osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti , musí umožniť aj druhému rodičovi kontakt s dieťaťom. V tejto situácii si nevie predstaviť zverenie detí do striedavej starostlivosti.

L. medzi matkou detí a jej matkou je úzky priateľský. R. detí má vo svojej matke oporu.

L. detí so starou matkou sa javí emočne pozitívny. D. sa vyjadrila, že starú matku má rada a Q. svoj pozitívny citový vzťah prejavila hľadaním útočiska u nej pri príchode do ambulancie. L. detí k starej matke je normálny, znalkyňa nezistila nič patologické.

Y. vyšetrenie poukazuje na to, že matka netrpí duševnou poruchou. E. intelektovými schopnosťami. Je síce vnútorne neistá, ale to neznamená, že by sa bez pomoci druhých osôb nedokázala o deti postarať.

O. konštatovala, že má pochybnosti, či sa skutočne podarí vyriešiť vzťah rodičov k deťom. B. prípad je špecifický, s ktorým sa ešte v praxi nestretla. Y. rodine môže byť efektívna vtedy a do takej miery, v akej je miera schopností prijať ponúknutú pomoc. Y. konflikt bráni pomoci. V konkrétnom prípade sa znaky teórie zavrhnutého rodiča dajú nájsť.

Po vypočutí krátkej audionahrávky pokusu stretnutia otca s deťmi zo dňa X.X.XXXX, na ktorej sú zachytené reakcie detí, znalkyňa uviedla, že odmietavé vyjadrenia detí k otcovi, nie sú v súlade s ich vnútornými emóciami. V hlase maloletej D. nezaznamenala, že by mala z otca strach. L. na prejav týchto

detí, spôsob tohto prejavu neusúdila, že by sa deti otca báli. V svojej praxi zažila deti, keď odmietali rodiča. Ak by mali deti v tejto veci strach, očakávala by ich iné prejavy.

Na otázku sudcu, či považuje za normálne, prirodzené a či to má nejaký pozitívny efekt, aby sa realizovalo (opakovane) pozorovanie detí a rodičov cudzími ľuďmi, v prostrední rodiny rodičov s deťmi, znalkyňa uviedla, že keď nás niekto pozoruje, máme tendenciu správať sa inak. L. tieto zásahy ešte zvyšujú tlak na deti. V. by to opakovať. B. rodine boli poskytnuté všetky možné zásahy.

XX. Znalkyňa Y.. Q. L. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že vypracovala znalecký posudok č. XX/ XXXX zo dňa 3. 8. XXXX, na základe žiadosti matky. R. k dispozícii spisový materiál od matky, ktorý je uvedený v tomto posudku. A. súdny spis k dispozícii nemala. C. psychologické vyšetrenie matky a maloletých detí. S otcom detí vyšetrenie nerobila. P. to súkromný znalecký posudok, kde zadávateľom bola matka a žiadala vyšetriť seba a svoje deti.

V súčasnosti vie od matky, že otec nemá kontakt so svojimi deťmi. E. úsilie o kontakt s deťmi nebol. J. neodporúča umiestniť deti do krízového centra, ich odňatie matke a vytrhnutie z domáceho prostredia. E. sú výrazne naviazané na svoju matku a poukázala na útly vek maloletých detí. L. pravdepodobná je nejaká trauma, tak ako to popísala v závere znaleckého posudku.

V. ani u jedného dieťaťa prejavy duševnej poruchy alebo choroby. O. neurotickú symptomatiku u obidvoch detí v zmysle prejavov afektívnej lability. Čo sa týka vzťahu detí k rodičom, vzťah detí k matke je pozitívny. Y. ju za oporu vo svojom živote. U otca je verbálne tento prejav k otcovi vyjadrovaný ako negatívny. L. detí nemusia byť namierené voči osobe otca, ale majú skúsenosti, ako sa otec správal v ich prítomnosti. U matky nezistila prejavy duševnej poruchy alebo choroby. R. je plne kompetentná vychovávať svoje deti. Vo výchovnom prostredí matky nezistila žiadne patológie.

E. v tomto veku sú vo všeobecnosti ovplyvniteľné a manipulovateľné. V. ovplyvňovanie zo strany matky je prípustné a očakávateľné, pretože žijú v spoločnej domácnosti. R. je pre ne vzťahovo najbližšia osoba. D. preberajú jej názory a postoje. L. ovplyvňovanie detí voči otcovi nezistila. R. sa nevyjadrovala, že by bránila v styku otca s maloletými deťmi. E. sa zmieňovala, že kontakt detí s otcom podporuje. V. možnosť priamo pozorovať interakciu detí s otcom, keďže otca nevyšetrovala. L. z verbálnych vyjadrení detí. O. bol taký, že verbálne deti otca odmietajú, ale nemusí to korešpondovať s ich vnútorným prežívaním. N. deti sa vyjadrili tak, že s otcom sa nechcú stretávať. E. jednoznačne preferujú svoju matku, ktorú považujú za najdôležitejšiu osobu a oporu v svojom živote.

Y. jej názoru je absolútne je nevhodné, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, a to vzhľadom na ich nastavenie voči otcovi a dlhodobú fixáciu na matku. D. striedavú starostlivosť nepovažuje za vhodnú, a to vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi, nízky vek detí, aktuálne a priori negatívny postoj obidvoch detí k otcovi. V. pre deti je ich zverenie do osobnej starostlivosti matke.

K styku otca s deťmi, znalkyňa navrhla, aby sa deti stretávali s otcom v prítomnosti matky - na začiatku. V. by bolo potrebné pracovať s obidvomi rodičmi. R. by s nimi pracovať detský klinický psychológ, ktorý by s nimi prebral vhodné výchovné prístupy, naučil ich komunikovať medzi sebou, aby sa rodičia prioritne zamerali na deti a nie na svoje partnerské nezhody. R. navrhla pracovať aj s deťmi, prostredníctvom klinického detského psychológa. Y. by im poskytol názor na vytvorenie objektívnejšieho názoru na osobu otca, na rolu v ich živote. V. by upraviť styk detí s otcom raz za dva až tri týždne, dve až tri hodiny v prítomnosti matky, a to na neutrálnej pôde. Z praxe pozná neutrálnu pôdu, napríklad na úrade práce alebo iných inštitúciách. V tejto konkrétnej situácii, u tejto rodiny, si však nevie predstaviť takúto formu stretnutia, lebo sa už takéto stretnutia realizovali a nepriniesli efekt. V. upraviť styk otca s deťmi dve hodiny jeden krát za týždeň, cca X mesiacov. Po adaptačnom období by navrhovala rozšíriť tento kontakt na tri hodiny, jeden až dva krát týždenne, a to na neutrálnej pôde s tým, že by sa paralelne pracovalo aj s rodičmi aj s deťmi u klinického psychológa. V. pôdou by mohlo byť aj detské centrum alebo v prírode. Y. súd aj nariadi intervenciu psychológa a rodičia nie sú s tým stotožnení, tak to nemá žiadny efekt. S. o zrelosť rodičov.

V. si prakticky predstaviť v súčasnej dobe upravovať aj styk starých rodičov s deťmi. V prvom rade treba najskôr riešiť styk rodičov s deťmi, teda v tomto prípade otca a následne starých rodičov. Q. deti budú

odmietať otca, budú odmietať aj jeho rodičov. V. by, aby sa v rámci styku otca stretávali s deťmi aj starí rodičia. Y. deti by to bol stres. B. pracovať na tom, aby to nebolo o strese, aby nemali deti stres z otca.

Na otázku sudcu, prečo doteraz nepriniesli opakované psychologické intervencie konkrétne výsledky, znalkyňa uviedla, že toto nie je o psychológoch, ani o súde ale je to o rodičoch, o ich vzťahu. Sú to ich deti a oni by si mali uvedomiť, čo je v ich záujme. I. majú plnú zodpovednosť za svoje deti. Y. môžu len odporučiť niečo a pracovať s rodičmi a deťmi.

XX. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Zo sobášneho listu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. 6. XXXX v Q. V. R., zapísané v knihe manželstiev R. úradu Q. V. R., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX.

Z manželstva pochádzajú dve deti - D. Z., nar. 3. 4. XXXX a Q. Z., nar. 5. 9. XXXX. B. skutočnosti sú preukázané rodnými listami maloletých detí.

Z potvrdenia G. práce, sociálnych vecí a rodiny O. zo dňa XX. 9. XXXX vyplýva, že navrhovateľka bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok v roku XXXX vo výške XXX, XX EUR a rodinné prídavky pre dve maloleté deti. V období od januára XXXX nepoberala dávku v nezamestnanosti ani nemocenské dávky.

Zo správ T. poisťovne, pobočka O. súd zistil, že v roku XXXX až do vyhlásenia rozhodnutia manžel nepoberal dávky úrazové, dôchodkové ani dávky v nezamestnanosti, navrhovateľka poberala od októbra XXXX do marca XXXX materské v celkovej výške za uvedené obdobie X XXX, XX EUR.

Zo správ G. práce, sociálnych vecí a rodiny O. súd zistil, že:

· manžel - otec nebol v období od októbra XXXX až do vyhlásenia rozsudku v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ani nepoberal dávky sociálnej pomoci, · manželka - matka v období októbra XXXX až do 5. 9. XXXX nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti, · od 6. 9. XXXX sa matka zaevidovala ako uchádzačka o zamestnanie.

Zo správy od zamestnávateľa M- T. SK, s.r.o., so sídlom v O. súd zistil, že manžel - otec je v tejto obchodnej spoločnosti zamestnaný v pracovnom pomere (a to od začiatku posudzovaného obdobia, aj v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia). J. priemerná čistá mzda za obdobie od októbra XXXX do septembra XXXX bola cca X XXX, XX EUR mesačne. Od januára XXXX do decembra XXXX bol priemerný čistý mesačný príjem otca u zamestnávateľa cca X XXX, XX EUR a za obdobie od januára XXXX do júla XXXX cca XXXX, XX EUR mesačne netto. N. si uplatňuje u zamestnávateľa aj daňový bonus.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že matka bola zamestnaná u zamestnávateľa - J.. J. Q., súdny exekútor, so sídlom v O. - od 2. 8. XXXX. Z dôvodu zrušenia zamestnávateľa bez právneho nástupcu bol pracovný pomer skončený formou dohody k XX. XX. XXXX.

Zo správ G. práce, sociálnych vecí a rodiny O. (šetrenie pomerov v rodine) súd zistil nasledovné skutočnosti (vývoj v rodine od roku XXXX):

V správe zo dňa XX. XX. XXXX kolízna opatrovníčka uviedla, že maloleté deti bývajú s matkou v dvojizbovom byte. V byte býva aj matka navrhovateľky. R. v tom čase s rozvodom manželstva nesúhlasil, chcel zachovať manželstvo a presťahovať sa do rodinného domu, ktorý si manželia začali stavať. Za príčinu nezhôd označil svokru. N. navrhol platiť výživné v sume XXX EUR pre obidve deti, od augusta matke prispieval sumou XXX EUR mesačne (výživné pre deti a na domácnosť). E. v tom čase vyhľadávali prítomnosť otca vyžadovali si jeho pozornosť. P. medzi nimi vybudovaný pekný vzťah. R. deti boli v celodennej starostlivosti matky, maloletá D. navštevovala predškolské zariadenie - krúžky, za ktoré matka platila polročne XX EUR. Q. opatrovníčka navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke a upraviť stretávanie sa otca s deťmi tak, aby bol zachovaný ich vzájomný vzťah. L. otca pre maloleté deti navrhla určiť podľa jeho zárobkových možností a potrieb maloletých detí.

V správe zo dňa XX. 1. XXXX kolízna opatrovníčka uviedla, že nový rodinný dom manželov v O. - B. je priestranný, kompletne vybavený a zariadený. R. deti tu majú každé svoju izbu, zariadenú a prispôsobenú ich potrebám. R. tu vytvorené podmienky pre pobyt počas stretnutia s otcom.

V správe zo dňa XX. 5. XXXX kolízna opatrovníčka uviedla, že starí rodičia majú vytvorené podmienky na to, aby sa stretávali s maloletými deťmi. Y. vyjadrenia starých rodičov, matka im neumožňuje stretávať sa s maloletými deťmi. T. v rodine sa zhoršuje. N. nemá vytvorený priestor na rozvíjanie a prehlbovanie vzťahu so svojimi deťmi, a to ani v rozsahu určenom predbežným opatrením súdu.

Vo vyjadrení zo dňa XX. 5. XXXX kolízna opatrovníčka nesúhlasila s navrhovaným zúžením styku otca s deťmi. Q., že maloleté deti sú neustále vystavované stresovým situáciám, ktoré vyplývajú z absencie konštruktívnej komunikácie zo strany rodičov. N. zdôrazňovala, že na výchove maloletých detí musí participovať aj otec.

V poslednej správe zo dňa XX. 8. XXXX kolízna opatrovníčka zisťovala aj názor detí, a to v prítomnosti matky. R. Q. sa nevyjadrovala, maloletá D. uviedla, že otec ju aj sestru chce zobrať od matky. Za svoju rodinu považuje matku, starú matku a sestru Q.. E. sa vyjadrili tak, že chcú byť u matky. So starými rodičmi sa stretávať odmietajú.

Zo správy z poradensko - psychologického procesu psychologičky G. O. zo dňa XX. 5. XXXX súd zistil, že stretnutia detí s otcom boli v tom čase konfliktné, pričom v niektorých prípadoch zasahovala polícia. Y. konzultácie priniesli len dočasné zlepšenie, vzťahy rodičov zostali naďalej problematické, pretrvávala vzájomná nedôvera. R. následne prerušila spoluprácu z pocitu zaujatosti psychologičky voči jej osobe. T. následne nepokračovala. Y. odporučila naďalej pracovať na zlepšení vzájomných vzťahov v inom poradenskom zariadení.

V správe zo dňa XX. XX. XXXX kolízna opatrovníčka okrem iného konštatuje, že doterajšie psychologické intervencie ani intervencia A. V. v O. nesplnili sledovaný účel.

Zo správy z poradensko - psychologického procesu, realizovaného psychológom G. O. zo dňa XX. 8. XXXX súd zistil, že bolo realizované poradenstvo vo veci stretávania sa maloletých detí s otcom. P. realizovaných desať konzultácii v priebehu dvoch mesiacov. Zo záverov vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je aj naďalej nefunkčná. E., keď sa im matka vzďaľuje, vyhľadávajú jej prítomnosť. R. by si vedela predstaviť zníženie frekvencie kontaktu otca s deťmi, a to raz za dva až tri týždne. R. zhodnotila posun v správaní detí voči otcovi, ktoré sú v kontakte s ním pokojnejšie a začínajú s ním komunikovať. Q. poskytovanie poradenstva bolo zamerané len na matku, chýbal psychologičke komplexnejší pohľad, ako pokroky vníma otec a maloleté deti.

Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 9. 9. XXXX súd zistil, že stavebný úrad povolil manželom užívať novostavbu - izolovaný rodinný dom v O. - B..

Z rozhodnutia O. školy a materskej školy v O., E. B. č. XX súd zistil, že maloletá D. bola prijatá do predprípravného vzdelávania v školskom roku XXXX/XXXX.

Z listov vlastníctva predložených manželom súd zistil vlastníctvo nehnuteľností manželom a nehnuteľností v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov tak, ako to vyplýva z vyjadrenia manžela k návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.

T. sa oboznámil aj s listinami, preukazujúcimi oznámenia a priebeh priestupkových konaní, ktorých účastníkmi boli najmä manželia a matka navrhovateľky - S.. D. P. (verbálne aj fyzické útoky), trestné oznámenie podané obidvomi rodičmi, ako aj s rozsiahlou fotodokumentáciou, predkladanou účastníkmi konania, elektronickou komunikáciou medzi rodičmi a písomné opisy stretnutí otca s deťmi tak, ako ich vnímala matka a otec. V písomnom podaní zo dňa 4. XX. XXXX matka zosumarizovala priemerné mesačné výdavky pre maloletú D. na sumu XXX, XX EUR a maloletú Q. na sumu XXX, XX EUR. R. uviedla, že prispieva na bývanie za seba a maloleté deti sumou XX, XX EUR mesačne.

T. z listín, predložených matkou, zistil niektoré výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí (najmä výdavky na stravu, oblečenie hygienické a iné základné potreby, výdavky v škole a spojené s voľnočasovými aktivitami maloletých detí a lieky).

N. v písomnom podaní zo dňa XX. 9. XXXX predložil doklady, preukazujúce jeho výdavky. Y. mesačné výdavky za obdobie máj XXXX až apríl XXXX vyčíslil na sumu X XXX, XX EUR mesačne, vrátane výživného pre obidve deti XXX EUR mesačne a vecné plnenia pre deti vo výške XXX, XX EUR mesačne. Y. výdavky za bývanie a domácnosť za uvedené obdobie vyčíslil na sumu XXX, XX EUR mesačne. Y. rôzne pokladničné doklady, ako aj výpisy z účtu. Zo zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa XX. 3. XXXX súd zistil, že si mal otec požičať o pána R. R. sumu XX XXX EUR s úrokom 3, X % ročne. T. dlhu aj s príslušenstvom bola dohodnutá najneskôr do XX. XX. XXXX. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX. 9. XXXX súd zistil, že si mal otec požičať od pána R. Z. sumu XX XXX EUR (bez dohodnutých úrokov) na stavbu rodinného domu. E. má byť uhradený na základe výzvy veriteľa, najneskôr do XX. rokov od podpisu zmluvy. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX. 5. XXXX súd zistil, že si mal otec požičať od pána R. Z. sumu XX XXX EUR (bez dohodnutých úrokov) na stavbu a nákup zariadenia do nového domu. E. má byť uhradený na základe výzvy veriteľa, najneskôr do XX. rokov od podpisu zmluvy. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1. XX. XXXX súd zistil, že si mal otec požičať od pána R. Z. sumu XX XXX EUR (bez dohodnutých úrokov) na stavbu a nákup zariadenia do nového domu. E. má byť uhradený na základe výzvy veriteľa, najneskôr do XX. rokov od podpisu zmluvy. Z uznania záväzku zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že otec uznal finančný záväzok vo výške XX XXX EUR (bez úrokov), voči pánovi S.. Y. Z., Y.. N. sa zaviazal splatiť dlh na základe výzvy veriteľa, najneskôr do XX. XX. XXXX.

Zo správ Y. pre rodinu v kríze V., so sídlom v O. z XX. XX. XXXX súd zistil, že poskytovali odbornú pomoc navrhovateľke.

Zo správy Z. O. zo dňa XX. 1. XXXX súd zistil, že manželka uviedla, že bola napadnutá manželom. T. popisuje objektívne drobné poranenia ruky. R. nahlásila úraz spôsobený manželom aj dňa XX. 5. XXXX.

Zo správ A. V. v O. súd zistil, že zamestnanci tohto občianskeho združenia sa podieľali na realizácii stretnutí otca s maloletými deťmi v roku XXXX (realizácia asistovaných stretnutí na základe dohody). V. matka s ďalšou spoluprácou nesúhlasila (október XXXX), otec navrhol v spolupráci pokračovať. R. podala sťažnosť na postup zamestnancov A. V. v O., spochybnila ich profesionalitu a nezaujatosť. V správe zo dňa XX. XX. XXXX je popísaný priebeh asistovaných stretnutí otca s deťmi.

Zo správy O. školy s materskou školou v O. zo dňa XX. 4. XXXX súd zisti, že maloletá D. navštevuje materskú školu od 5. 9. XXXX bez problémov, o otcovi sa vyjadrovala v rámci normy, bez akýchkoľvek extrémov.

Z psychologického vyšetrenia maloletej D. Z. zo dňa XX. XX. XXXX (realizovaného psychologičkou R.. P. E.) súd zistil, že psychologička konštatovala vyvíjajúce poruchy správania a emócií v detskom veku, orientované na rodinný kruh, resp. spúšťané nadmerným stresovým rodinným zázemím, nadmerným negatívnym psychickým tlakom. V správe zo dňa XX. X. XXXX psychologička konštatuje stupňovanie poruchy správania a emócií v detskom veku, ktoré sú podmienené konfliktami medzi rodičmi a nadmerným psychickým tlakom. N. v konaní znalecké dokazovanie. Zo správy psychologičky R.. P. E. zo dňa XX. 5. XXXX okrem iného vyplýva, že maloleté deti navštevovali jej ambulanciu, aj v prítomnosti rodičov. T. otca s deťmi navrhla v jej ambulancii 1 - krát týždenne, prípadne X - krát týždenne po jednej hodine. V správe zo dňa XX. 6. XXXX psychologička uvádza, že maloleté deti nie sú schopné po psychickej stránke stretávať sa s otcom bez prítomnosti matky. V správe zo dňa XX. 8. XXXX psychologička okrem iného uvádza, že maloletá D. styk s otcom priamo neodmieta, vyžaduje však pri stretnutí s otcom prítomnosť matky a maloletej Q.. U D. sa začalo prejavovať zajakávanie, podmienené stresom. V správe zo dňa 7. 6. XXXX (pre orgán činný v trestnom konaní) psychologička uvádza, že ani jedného z rodičov psychologicko - diagnosticky nevyšetrovala. V správe zo dňa XX. XX. XXXX psychologička popísala výsledky psychologického vyšetrenia matky, s uvedením použitej psychodiagnostickej metodiky. V správe zo dňa XX. 5. XXXX neodporúčala maloleté deti odobrať z domáceho prostredia (potvrdenie vydané na žiadosť právneho zástupcu matky).

Z odborného vyjadrenia psychologičky R.. O. B. č. X/XXXX zo dňa XX. 5. XXXX, ktorý predložil súdu právny zástupca matky a ktoré súd vykonal ako listinný dôkaz okrem iného súd zistil, že psychologička

neodporúča maloleté deti odňať z dočasnej osobnej starostlivosti matky. R. by to pre deti vysoko traumatizujúci charakter. Y. na útlosť veku detí, ktoré potrebujú mať stabilnú - citovo významnú osobu a s ňou pevnú vzťahovú väzbu. V tomto prípade je to matka. E. sú na matku nadmieru fixované, čo je prirodzené a očakávané. Y. jej názoru je pravdepodobné, že vzťah maloletej D. s otcom, je po jeho odchode z domácnosti prerušený a značne deformovaný. R. Q. sestru D. zrkadlí a napodobňuje. N. filiálnu terapiu u R.. B. E., ktorú deti poznajú a majú k nej dôverný vzťah.

T. v súvislosti s týmto listinným dôkazom poukazuje na to, že odborné vyjadrenie bolo vypracované na žiadosť matky, ktorá aj uviedla otázky, na ktoré psychologička odpovedala. Y. mala k dispozícii len spisový materiál, predložený matkou a otec maloletých detí sa psychologického vyšetrenia nezúčastnil.

Zo správy A. pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie O. zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že toto zariadenie oslovil otec maloletých detí. Y. starostlivosť bola rodine poskytovaná v roku XXXX, avšak bez pozitívneho výsledku. Y. odporučil rodičom aspoň základnú komunikačnú funkcionalitu. V správe zo dňa XX. XX. XXXX psychológ R.. E. H., Y.. uviedol, prípad manželov Z. je veľmi komplikovaný a na iný podobný prípad si nespomína. So zreteľom na bezvýslednosť terapeutických stretnutí, ktorých priebeh popísal, navrhol prácu s rodinou ukončiť. R. deti prežívajú pri stretnutiach s otcom stres. N., aby sa stretávanie otca s deťmi realizovalo iným odborníkom, na inej pôde.

Z lekárskych správ súd zistil, že maloletá D. aj Q. trpia kožným ochorením, poruchami správania a emócii. I. sa súd oboznámil aj s lekárskymi správami detskej neurologičky (R.. Y. N.), ktorá konštatovala zistené poruchy správania maloletej D. a poruchy spánku. U obidvoch detí bol diagnostikovaný atopický ekzém - kožné problémy, pričom možným spúšťačom a udržiavajúcim faktorom môžu byť psychogénne dôvody. Y.. Q. L. (logopedická ambulancia) konštatovala u maloletej D. expresívnu dysláliu a incipientnú zajakavosť. E. psychiatrička R.. J. P. v správach z roku G. konštatovala u maloletých detí emočné a behaviorálne poruchy so začiatkom v detstve a adaptačnú poruchu. Zo správ R.. Y. N. zo dňa 2. XX. XXXX súd zistil, že u maloletej D. pretrvávajú poruchy správania sa a emócií, poruchy spánku, pozornosti, dieťa vyžaduje pokojné, nestresujúce prostredie a u maloletej Q. bola konštatovaná porucha vývoja expresívnej zložky, poruchy spánku, pozornosti a pomočovanie. B. závery detská neurologička konštatovala aj v správach zo dňa XX. 5. XXXX. E. vyžadovalo celodennú starostlivosť zo strany matky a neurologička odporučila predĺženie rodičovskej dovolenky. Z vyjadrenia lekárky pre deti a dorast R.. R. R. zo dňa XX. 4. XXXX, vyplýva, že maloletá Q. je spôsobila navštevovať materskú škôlku.

Z posudku o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 5. 9. XXXX súd zistil, že maloletá Q. má diagnostikované emočné a behaviorálne poruchy so začiatkom v detstve. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, vyžadujúci osobitnú starostlivosť.

Z priebežného výstupu z odbornej činnosti v školskom roku XXXX/XXXX T. centra špeciálno - pedagogického poradenstva O. zo dňa XX. 6. XXXX súd zistil, že maloletá D. je v ich starostlivosti od mája XXXX, a to na žiadosť matky. O. odporučilo, aby maloleté dieťa bolo naďalej v osobnej starostlivosti matky, avšak dôležitý je aj kontakt s otcom, ak to dieťa neodmieta, postupné upevňovanie väzieb s otcom, zachovanie súrodeneckých väzieb, nenútiť dieťa do kontaktu, nestresovať dieťa, nehádať sa pred deťmi, stabilitu, predvídateľnosť, pravidelnosť a jednotné výchovné prostredie.

Z uznesenia Okresného úradu O., N. zo dňa 1. 8. XXXX, č. k. OU- ZA- N XXXX/XXXXXX/XXX/XKR súd zistil, že pán B. Z. bol uznaný zo spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože dňa XX. 4. XXXX fyzicky napadol S.. R. Z., Y.. a spôsobil mu zranenia, ktoré vyplývajú z výroku tohto rozhodnutia. T. sa stal v súvislosti s realizáciou styku otca s maloletými deťmi, pričom R. Z. odtláčal od R.. E. Z. manžela. V tom čase požiadala R.. E. Z. B. Z., aby ich odviezol svojim autom na výlet.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v O. zo dňa 3. 4. XXXX súd zistil, že vec podozrenia zo spáchania prečinu marenia výkonu rozhodnutia, ktorého sa mala dopustiť matka maloletých detí na tom skutkovom základe, že riadne nedodržiavala rozhodnutia súdu, ktoré dočasne upravovali styk otca s deťmi, bolo odovzdané správnemu orgánu na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v O. zo dňa XX. 6. XXXX, Z.:N.- XXX/X- L.- ZA- XXXX súd zistil, že trestné oznámenie zákonného sudcu v tomto konaní, pre podozrenie zo spáchania trestného

činu týrania blízkej a zverenej osoby rodičmi maloletých detí (poškodené mali byť maloleté deti), bolo odovzdané správnemu orgánu, ktorý by mohol skutok prejednať ako priestupok.

Zo spisu Okresného súdu O. sp. zn. XX Em/X/XXXX súd zistil, že otec podal dňa XX. 3. XXXX návrh na výkon rozhodnutia (styk s maloletými deťmi), pretože matka maloletých detí si neplnila dobrovoľne a v plnom rozsahu, čo jej ukladal vykonateľný exekučný titul. T. uznesením zo dňa XX. XX. XXXX nariadil výkon rozhodnutia zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. 9P XXX/XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 7. X. XXXX.

Zo spisu Okresného súdu O. sp. zn. XXC XX/XXXX súd zistil, že o návrhu matky na určenie manželského výživného nebolo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku právoplatne rozhodnuté.

XX. Y. § X ods. X zákona č. XXX/XXXX Z. z. A. mimosporový poriadok (ďalej len A.), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. A. sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len A.), ak tento zákon neustanovuje inak.

Y. § 2 ods. 2 A., na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Y. § 94 A., účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.

Y. § X00 A. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Y. § 1X1 A., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých, možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Y. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Y. § X8 O. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. XX/XXXX Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len O. o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Y. § 19 ods. 1 O. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. C. potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Y. § 19 ods. X O. o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

Y. § X2 § O. o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Y. § 2X ods. X O. o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. T. pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Y. § X3 ods. 2 O. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozvode na ne prihliada. T. pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Y. § 23 ods. 3 O. o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 O. o rodine.

Y. § 24 ods. 1 O. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. T. určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Y. § 24 ods. 2 O. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Y. § XX ods. X O. o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. I., ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Y. § X5 ods. X O. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Y. § 25 ods. 2 O. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku X, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Y. § 25 ods. 4 O. o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku X alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Y. § X6 O. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Y. § 28 ods. 2 O. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Y. ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Y. § X6 ods. X O. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. C. § 2X, § 2X a § 26 O. o rodine sa použijú primerane.

Y. § 62 ods. 1 O. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Y. § 62 ods. 2 O. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. E. má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Y. § 62 ods. 3 O. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Y. § 62 ods. 4 O. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Y. § 62 ods. 5 O. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Y. skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Y. § 65 ods. X O. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného.

Y. § 75 odsek X O. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Y. § 76 ods. X O. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Y. § 77 ods. X O. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. R. ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. L. pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu X rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Y. § X ods. 2 A., na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

XX. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky manželky - matky, manžela - otca, kolíznej opatrovníčky, zástupkyne G. komisára pre deti, svedkov, znalcov a vyjadrení prokurátora Okresnej prokuratúry O. a oboznámením obsahu listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci: R. účastníkov konania je dlhodobo a vážne rozvrátené. V. je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. X. konflikt medzi manželmi rodičia prenášajú aj do vzťahu k maloletým deťom. E. od narodenia poskytuje osobnú starostlivosť matka a aj otec, pokiaľ býval s nimi v spoločnej domácnosti. Na starostlivosti o maloleté deti participuje aj stará matka - matka navrhovateľky, ktorá s nimi žije dlhodobo v spoločnej domácnosti (prakticky od narodenia detí). T. oca s deťmi následne prebiehal nepravidelne, rodičia sa na tejto otázke nevedeli dohodnúť. Y. o dočasnom zverení a styku otca s maloletými deťmi rozhodovali opakovane súdy formou neodkladných opatrení, a to na základe početných návrhov rodičov. N. návrhov bol v zásade taký, že matka navrhovala dočasne zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otec do striedavej osobnej starostlivosti, v ďalšom konaní do jeho osobnej starostlivosti alebo A. sociálnych služieb K., ako aj návrhy na dočasnú úpravu styku otca s maloletými deťmi a ich zmenu, dokonca návrh na zákaz styku otca s deťmi C. zo dňa XX. XX. XXXX boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky a upravený styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v sobotu od XX.XX hod. do XX.XX hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od XX.XX hod. do XX. XX hod., od 1. 4. XXXX bez prítomnosti matky, ktoré bolo zmenené uznesením Krajského súdu v O. zo dňa XX. 2. XXXX - v časti styku otca s deťmi bez prítomnosti matky od 1. 7. XXXX. C. zo dňa XX. 6. XXXX bola prítomnosť matky predĺžená do XX. 9. XXXX. Do novembra XXXX dochádzalo isté obdobie k stretávaniu sa otca s maloletými deťmi prostredníctvom asistencie A. pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v O.. C. Okresného súdu O. zo dňa XX. XX. XXXX, právoplatným a vykonateľným dňa XX. XX. XXXX bola realizácia styku otca v tomto zariadení zrušená.

C. zo dňa 7. 5. XXXX súd napokon nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloleté deti z dočasnej osobnej starostlivosti matky na nariadil maloletým deťom pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky v A. sociálnych služieb K.. V. matka v písomnej správe zo dňa XX. 6. XXXX okrem iného uviedla, že stretnutia detí s otcom sa postupne „rozbiehajú“. Y. priebeh stretnutí detí s otcom v máji a júni XXXX tak, že deti akceptovali prítomnosť otca, pomaly sa obnovuje ich dôvera k otcovi. N. sa deti dovolili zapojiť do hry. Po zrušení uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 7. 5. XXXX súdom druhej inštancie a vrátením veci na ďalšie konanie a rozhodnutie (uznesenie Krajského súdu v O. zo dňa XX. 6. XXXX, sp. zn. XXCoP/XX/XXXX), ktorým súčasne neodkladným opatrením upravil styk otca s deťmi každý párny týždeň v sobotu od XX.XX hod. do XX.XX hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu

od XX.XX hod. do XX.XX hod. na detskom ihrisku, od XX. 8. XXXX bez prítomnosti matky a uložil matke povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu, súd po doplnení dokazovania opätovne uznesením zo dňa 1. 8. XXXX nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne odňal maloleté deti z dočasnej osobnej starostlivosti matky na nariadil maloletým deťom pobyt v zariadení, ktoré plní úlohy odbornej diagnostiky v A. sociálnych služieb K., a to do XX. XX. XXXX. N. sa následne podaním zo dňa XX. 8. XXXX dožadoval výkonu tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti v písomnom vyjadrení zo dňa XX. 8. XXXX prokurátor Okresnej prokuratúry O. poukázal na to, že uznesenie Okresného súdu O. zo dňa 1. 8. XXXX považuje za zákonné. Q. rodičov pretrváva. Q., že „... pokiaľ nedôjde k zásadnému obratu v správaní rodičov, je minimálne dočasné umiestnenie detí do zariadenia odbornej diagnostiky a terapie nevyhnutnosťou. Aj napriek istému pozitívnemu náznaku zmeny v správaní rodičov, prezentovanom na pojednávaní dňa XX. 5. XXXX, k zásadnému obratu vo veci nedošlo. L. pritom naznačovalo tomu, že sa rodičia dohodnú a že sa napokon podarí realizácia stretnutia otca s maloletými deťmi bez prítomnosti matky, čo by bolo dôvodom na to, aby súd vo veci rozhodol o úprave práv a povinností k maloletým deťom bez toho, aby bolo nutné umiestniť deti do zariadenia odbornej diagnostiky a terapie. V. neodkladného opatrenia je nepochybne extrémnym, avšak vzhľadom k aktuálnej situácii zrejme jediným možným riešením patologickej situácie, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú.“

Q. medzi rodičmi a výrazné narušenie vzťahu otca a maloletých detí, sa prejavil aj vo vzťahu detí k starému rodičovi S.. P. a starým rodičom manželom Z.. B. starí rodičia sa s deťmi dlhodobo nestretávajú. Y. aj návrhy na úpravu styku s maloletými deťmi. D. sa deti so starými rodičmi, tak ako aj s otcom, stretávať nechcú. V priebehu konania boli rodičom poskytované rôzne psychologické terapia a poradenstvo, vrátane asistovaného styku. D. uložené výchovné opatrenia doteraz neviedli k želateľnému výsledku, predovšetkým riadnemu a normálnemu styku otca s maloletými deťmi a aj blízkymi príbuznými. L. medzi rodičmi a detí a otca (vrátane starých rodičov) sú narušené takým spôsobom, že väčšina odborníkov - psychológov konštatovala, že sa s takýmto prípadom v praxi nestretla. S. odporúčania boli rôzne, v zásade sa však zhodli na tom, že maloleté deti sú naviazané na matku, je pre nich oporou a základnou vzťahovou osobou. Za predpokladu, že budú deti na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matke, navrhli upraviť styk otca tak, aby v prvej adaptačnej fáze sa realizoval v prítomnosti matky a na neutrálnom mieste (nie v byte matky) a následne bez prítomnosti matky. O. odporučili poskytovať rodičom aj deťom odborné poradenstvo. T., rodičia musia prekonať vlastné záujmy, uprednostniť záujmy detí a s odborníkmi reálne (nie formálne) spolupracovať. Y. v tomto štádiu konania nenavrhli upraviť styk detí so starými rodičmi, pretože prioritou je upraviť styk otca s maloletými deťmi. Vo výchove matky neboli dokazovaním zistené patológie. V skutočnosti nemajú deti k otcovi negatívny vzťah, len sa správajú inak, aké majú v skutočnosti vnútorné pocity. L. otca k deťom sa taktiež nevyznačuje patológiami. J. neprimeraná nástojčivosť a naliehavosť je však zrejmá. Y. je práve forma stretnutí detí s otcom. R. nedostatočne pripravuje na styk otca s deťmi, nepriamo ich ovplyvňuje proti nemu. V. rozptyľuje ich strach a obavy prameniace zo styku s otcom. N. sa často pri stretnutí správa nevhodne, najmä k matke detí. O. jednoznačne konštatovala prevrátenie rolí v rodine, deti sa snažia chrániť matku. XX. T. bol pri rozhodovaní viazaný G. SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. X ods. X a X G. SR a zákonmi (z právnych poznatkov), ktoré vykladal podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a rozhodoval len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov). Súd v tomto konaní, v rámci hodnotenia dôkazov (každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, rozhodol aj o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov nevykoná, s využitím aj zásad formálnej logiky.

So zreteľom na charakter a predmet konania, samozrejme využil aj svoje praktické a životné skúsenosti tak, aby rozhodnutie v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom bolo v najlepšom záujme maloletých detí. E., ktoré boli získané nezákonne, nepoužil ako súčasť skutkového základu pre svoje rozhodnutie. V tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na početné audio a videonahrávky, ktoré boli podľa názoru súdu získané v rozpore s N. zákonníkom a porušovali G. SR garantované právo na súkromie. Y. ustanovenia § X1 N. zákonníka, občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Y. § 1X ods. 1 N. zákonníka, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy týkajúce sa občana alebo jeho prejavov osobnej povahy smú sa použiť len s jeho privolením.

Y. § 12 ods. 2 N. zákonníka, privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Y. § 12 ods. X N. zákonníka, podobizne, obrazové snímky a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia občana použiť primeraným spôsobom aj pre vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. D. takéto použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami občana.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na trestný čin porušenia dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy (§ 377 B. zákona ), podľa ktorého ten, kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Y. takéhoto trestného činu je vznik vážnej ujmy na právach poškodeného a to, že páchateľ zachytí záznamovým zariadením prednesené slová alebo iný prejav osobnej povahy na mieste neprístupnom verejnosti. Vo všetkých prípadoch išlo o súkromné prejavy osôb a podľa názoru súdu, súhlas dotknutých osôb nebol daný ani konkludentne. Y. názoru súdu, tieto dôkazy trpia takými vadami, že súd rozhodol, že ich nevykoná (s dvomi výnimkami krátkych zvukových úryvkov maloletých detí, aby ich posúdil znalec, keďže takýto procesný postup bol potrebný na zistenie skutkového stavu veci). K zvukovým a obrazovým záznamom súd ešte uvádza, že považuje za celkom nevhodné, scestné a až nepatričné, nakrúcať maloleté deti na audiovizuálne nosiče a tie následne poskytovať rôznym inštitúciám s cieľom získať výhodu alebo podporiť svoje subjektívne tvrdenia. B. postupy by nemali mať miesto v demokratickej spoločnosti a v deklarovanom právnom štáte. V. je možné, aby si každý mohol každého beztrestne a bez súhlasu nasnímanej osoby nahrávať a následne používať, či skôr zneužívať ako dôkaz vo svoj vlastný prospech. Je to šikmá plocha, po ktorej môže spoločnosť skĺznuť do polohy až policajného štátu, s celkom narušenými vzťahmi medzi jednotlivými členmi takejto spoločnosti, v ktorej sa šíri nedôvera a strach. I. by si mali uvedomiť, že takéto záznamy majú celkom intímny charakter a vo vzťahu k deťom môžu byť v budúcnosti zneužité alebo inak môžu deti poškodiť. Ak už naozaj majú rodičia obsesívne stavy niekoho nakrúcať, môžu nakrúcať predovšetkým seba a následne si záznamy prehrávať a kriticky sa môžu následne zamyslieť nad svojim správaním, najmä vo vzťahu k vlastným deťom. Y. súd tieto dôkazy nevykonal a neprihliadol na ne (okrem dvoch krátkych audionahrávok vyjadrení maloletých detí voči otcovi, ktoré boli prehrané na pojednávaní v prítomnosti znalcov). Y. ich zaťažené takou vadou, ktoré ich urobili procesne absolútne nepoužiteľné.

Y. v prejednávanej veci boli odborné názory, predovšetkým psychológov a závery znalcov (závažnosť týchto dôkazov). V. znaleckým posudkom bol posudok vypracovaný R.. R. L., a to nie preto, že tento posudok nariadil súd, ale preto, že znalkyňa mala k dispozícii súdny spis a znalecky skúmala obidvoch rodičov aj maloleté deti.

T. na základe znaleckého posudku R.. R. L. dospel k názoru, že nie je potrebné psychiatricky skúmať duševný stav rodičov detí. O. sa jednoznačne vyjadrila, že nezistila u rodičov známky duševnej choroby alebo poruchy. V tejto časti považuje súd vyjadrenie znalkyne k tejto otázke za jednoznačné, odôvodnené a nevzbudzujúce rozumné pochybnosti. N. sa vyjadrili aj iní odborníci. T. pripustil aj vykonanie súkromného znaleckého posudku znalkyňou Y.. Q. L., predloženého stranou konania - matkou. O. posudok obsahoval zákonom predpísané náležitosti. B. dôkazný prostriedok bol však zaťažený predovšetkým tým, že znalkyňa nemala k dispozícii celý súdny spis (nevyžiadala si ho) a psychologicky nevyšetrila otca detí. V. tomu súd na tento dôkaz pri rozhodovaní prihliadol, pretože ho nepovažoval za nezákonne získaný, iba zaťažený vadou, ktorá ho ale procesne nediskvalifikovala. Na správy psychologičky R.. P. E. súd síce prihliadol, ako na listinný dôkaz, avšak poukazuje aj na konštatovanie súdu druhej inštancie v uznesení zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCoP/XX/XXXX, že nie je zrejmé, ako vyšetrenie maloletej D. prebiehalo a aké exaktné metódy boli použité. C. sa v podstatnom rozsahu v neprítomnosti otca. Aj znalecké posudky hodnotil súd ako iné dôkazy vykonané v tomto konaní (zásada voľného hodnotenia dôkazov), samozrejme s tým, že nemohol nahrádzať odborné závery odborníkov vlastnými názormi. O. limitom je neprípustnosť, aby znalci posudzovali otázky právne, aj keď v konaniach tohto charakteru, sú

ich vyjadrenia v tomto smere hraničné. Ak sa znalcom stalo, že odpovedali na právne otázky, súd na tieto závery v zásade neprihliadal. Na petíciu a listy osôb, ktoré neboli účastníkmi konania (napríklad „postrehy náhodných svedkov“ a „svedectvá“), súd samozrejme neprihliadal. Je viac ako pravdepodobné, že boli indukované rodičmi a prípadne starými rodičmi maloletých detí, za účelom zasahovať do rozhodovacej činnosti súdu takouto neprípustnou formou. Y. konanie bolo dokonca „medializované“ v denníku „V. Z.“ dňa XX. 5. XXXX. XX. Súd zamietol dôkazy navrhnuté (výsluch svedkov R.. J. X., R.. R. P., R. Z., R.. D. Z., S.. Y. Q., O. R., R.. Y. N., L. B., D. L.), uvedomujúc si zásadu zisťovania skutočného stavu veci, vrátane vykonávania dôkazov, ktoré účastníci konania nenavrhli, pretože:

· ich vo všeobecnosti považoval za nadbytočné, celkom zjavne neúčelne predlžujúce súdne konanie, · skutočnosti, ktoré mali byť navrhnutými dôkazmi zistené a objasnené, boli zistené a objasnené inými vykonanými dôkazmi (neúčelná duplicita vo vykonávaní dôkazov), · skutočnosti, ktoré mali byť navrhnutými dôkazmi preukázané, nemali bezprostredný vzťah k prejednávanej veci (k predmetu konania), · vykonanými dôkazmi bol podľa názoru súdu dostatočne zistený skutočný (skutkový) stav veci, a to v rozsahu potrebnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie o všetkých návrhoch účastníkov konania.

T. postačovali u niektorých špecialistov, ktorí poskytujú starostlivosť maloletým deťom (napr. neurologička), vykonať ich lekárske správy ako listinné dôkazy. S. výsluch nepovažoval za potrebný, pretože znalci, predovšetkým R.. R. L., sa s nimi oboznámili a zohľadnili ich pri vypracovaní znaleckého posudku.

Aj keď súd v v rámci dokazovania uvažoval, že vypočuje niektorých navrhnutých svedkov (napríklad R.. X., R.. P.), v ďalšom štádiu dokazovanie tieto dôkazy už nevykonal a dôkazné návrhy zamietol, pretože ich vykonanie považoval za nadbytočné, neúčelne predlžujúce konanie. V. súdu postačovala svedecká výpoveď R.. J. L. - zamestnankyne zariadenia V., výsluch ďalších zainteresovaných zamestnancov nepovažoval za potrebný (výsluch R.. X., R.. P.). I. názor mal súd aj na tzv. náhodných a „rozhorčených“ svedkov stretnutí otca s deťmi (napr. navrhovaná svedkyňa S.. Q.).

T. poukazuje v tejto súvislosti na to, že nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. V. všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie možnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia V. súdu T. republiky uverejnené v O. stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov T. republiky pod R XX/XXXX a pod R XXX/XXXX). N. možnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, že by bolo možné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal (uznesenie V. súdu SR z XX. apríla XXXX, sp. zn. X A. XX/XXXX).

XX. K návrhu na rozvod manželstva:

G. konania uzavreli manželstvo dňa XX. 6. XXXX. U obidvoch manželov ide o prvé manželstvo.

Z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že problémy v manželstve boli už od začiatku. R. uviedol, že manželstvo bolo problematické takmer od samého začiatku. Po svadbe nefungovalo nič, čo si predsavzali.

R. popísala nevhodné správanie manžela voči nej, ako aj jej matke. Q. medzi nimi boli predovšetkým verbálne, ale prerástli aj do fyzických útokov, čo malo konzekvencie v podaných trestných oznámeniach a v priestupkových konaniach. R. poukázal na patologické naviazanie manželky na svoju matku, ktorá podstatne prispela podľa jeho názoru k rozvratu manželstva.

V decembri XXXX manžel opustil spoločnú domácnosť a následne k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo.

R. využili aj pomoc odborníkov, zameranú na sanáciu manželstva, avšak bezúspešne.

Po odchode manžela so spoločnej domácnosti začali gradovať konflikty kvôli styku otca s deťmi, ktoré prakticky pokračujú doteraz. R. sa len ich intenzita v čase.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obidvaja manželia nenapĺňajú povinnosti, upravené v § 18 O. o rodine: nežijú spolu, nerešpektujú svoju dôstojnosť, nepomáhajú si, nestarajú sa spoločne o deti a ani nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. Aj keď porušenie týchto povinností nemožno sankcionovať, treba ich považovať za také rozhodujúce, že bez ich plnenia nemôže manželstvo plniť svoj účel, a to ani sčasti.

T. si urobil obraz o vzťahu manželov aj na pojednávaní a zistil, že manželia nie sú schopní komunikovať ani o základných veciach, vrátane potrieb detí.

K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch (§ 22 O. o rodine).

Y. úprava pozná jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva a tým je vážne a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi. Y. platného právneho stavu predstavuje rozvod manželstva nežiaduci spoločenský a právny jav. Y. zákon zdôrazňuje postoj spoločnosti k významu a účelu manželstva a zachováva všeobecné výkladové pravidlo v § 22 ZR, ktorý zdôrazňuje ústavnoprávnu ochranu manželstva s možnosťou pristúpiť k jeho rozvodu len v odôvodnených prípadoch.

T. je povinný vážnosť rozvratu manželstva zisťovať a vyhodnocovať. Je povinný porovnať manželstvo, počas ktorého bolo funkčné, porovnať ho so súčasným stavom a zisťovať dôvody, ktoré túto zmenu vyvolali. V. každý rozvrat manželstva je pritom dôvodom na jeho rozvod, ale len kvalifikovaný - neodstrániteľný a nenapraviteľný (R IV/XXXX).

I. manželstva bol okrem výpovedí účastníkov konania preukázaný aj výpoveďami svedkom (najmä S.. P.), ale aj vykonanými listinnými dôkazmi.

T. na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že: · vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, · manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, · od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, · rozvod manželov nie je v rozpore so záujmami maloletých detí,

a preto ho rozviedol.

R. súd vyhodnotil ako formálne. R. spolu nebývajú od decembra XXXX. V. preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať možnosti obnovenia manželského spolužitia. R. takúto možnosť ani nepripustili. T. samozrejme prihliadol aj na záujem maloletých detí. O. manželstva nebudú vyrastať v trvale disfunkčnej rodine a rozvod manželstva nebude v rozpore s ich záujmami. N. manželia zhodne navrhli manželstvo rozviesť, hoci manžel v čase podania návrhu manželstva s rozvodom nesúhlasil. I. manželstva považoval súd za trvalý. E. pomoc odborníkov neviedla k náprave.

So zreteľom na zistené skutočnosti preto súd manželstvo rozviedol.

XX. K úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode (zverenie maloletých detí): Q. predmetom konania bol rozvod manželstva s maloletými deťmi, súd obligatórne rozhodoval aj o výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, na čas po rozvode. Y. čl. X ods. X E. o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Y. čl. X ods. X E. o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou E., uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Y. čl. XX ods. X E. o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou E., zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

Y. čl. XX ods. X E. o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu. Y. čl. X O. zásad O. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Y. určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie I. sa na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po prípadnom rozvode manželstva nedohodli. R. navrhovala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk otca s deťmi v jej prítomnosti. N. návrh v zásade prezentovala na pojednávaní aj kolízna opatrovníčka a zástupkyňa G. komisára pre deti s tým, že po uplynutí určitej adaptačnej doby navrhovali realizovať styk otca v neprítomnosti matky (navrhla uložiť aj výchovné opatrenie rodičom maloletých detí.). O. potrebu odborne pracovať s celou rodinou. Y. v záverečnom návrhu navrhol deti dočasne umiestniť do ústavnej starostlivosti, pretože rodičovský konflikt stále pokračuje a rodičia preferujú svoje záujmy pred záujmami detí. Y. na to, že sú pochybnosti o spôsobilosti obidvoch rodičov zabezpečovať výchovu maloletých detí, preto je daný dôvod na to, aby súd v záujme maloletých detí dočasne rozhodol o náhradnej starostlivosti. I. o ústavnej výchove by bolo v danom prípade podľa názoru prokurátora nepochybne extrémnym, avšak zrejme jediným možným riešením patologickej situácie, v ktorej sa maloleté deti nachádzajú. O. štátu v naznačenom smere považuje za nevyhnutný. N. detí poukázal na to, že maloleté deti vyrastajú v patologickom prostredí a sú izolované. R. mu neumožňuje riadny styk s deťmi a ani najbližšej rodine. V. deti umiestniť do krízového centra, kde by s nimi bol aj on, potom by sa matka mohla s deťmi stretávať, po uplynutí adaptačného obdobia každý druhý týždeň bez jeho prítomnosti. E. pre rozhodnutie súdu o zverení maloletých detí do starostlivosti matky, otca alebo striedavej starostlivosti boli názory odborníkov - psychológov, vypočutých v procesnom postavení svedkov alebo dvoch znalkýň. V. psychológov boli v svojej podstate podobné a možno ich zhrnúť nasledovne: · psychologička R.. J. L., ktorá realizovala s kolegami asistovaný styk otca s deťmi uviedla, že videla pri stretnutiach, že deti vyhľadávali aj otca aj matku, zistila ambivalentné správanie maloletej D. k otcovi, maloletá Q. kopíruje správanie staršej sestry, deti sú veľmi naviazané na matku, je pre ne významná osoba,

· psychológ R.. E. H., Y.. poukázal na to, že stresujúci pre deti je fakt stretávania sa s otcom za prítomnosti matky, určitá črta osobnosti otca je nástojčivosť alebo naliehavosť, čo by mal otec zmeniť, nenavrhoval by deti umiestniť mimo domova matky, došlo by tým k väčšej emočnej škode u detí, uprednostnil by záujem detí, ako deti budú rásť, bude prevažovať miera ich slobodného rozhodovania, situácia sa môže meniť,

· psychologička Mg. P. E. poukázal a na to, že maloletá D. hovorí, že jej chýba pri stretnutí s otcom pokoj, je tam krik, otec vtedy napáda matku, nakrúca ich, doviedol si tam rôznych ľudí, odlúčenie od dominantnej vzťahovej osoby (matky) by bola pre ne ďalšia trauma, ktorá spustí poruchy správania a emócií,

· detská psychiatrička R.. J. P. uviedla, že v správaní detí, najmä D. zistila odmietanie otca, verbalizáciu strachu a napätia pri stretnutí s otcom, zistila aj neurotizáciu po opakovanom vystavení záťaže, matka je pre deti silná citová opora, nebolo by správne umiestniť deti do krízového centra, deti by boli takouto formou potrestané, mohlo by to viesť aj k duševným poruchám detí,

· znalkyňa R.. R. L. vo vzťahu k úprave zverenia detí uviedla, že vo vývoji detí zaznamenala známky úzkostnej reaktivity a aktivácie neurotických obranných mechanizmov, v dôsledku pretrvávajúcich konfliktných situácií medzi rodičmi, matka pre deti predstavuje primárnu väzbu, ktorá je zdrojom bezpečia, vo vzťahu k otcovi sa objavujú ambivalentné pocity, deti však majú otca rady, dokážu si

s ním vytvoriť pozitívny kontakt, ktorý je však narušovaný vnútornou úzkosťou z trvalého odlúčenia od matky a reálnymi negatívnymi zážitkami z konfliktov medzi rodičmi, v danej situácii je normálne, že sa deti prikláňajú k matke, nevie si predstaviť, že by deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca, pre deti by bolo horšie, odobrať ich z tohto prostredia, väčšia tendencia k spolupráci a hľadanie riešení zistila u otca, zverenie detí do osobnej starostlivosti otca v nich zreálnilo separačnú úzkosť, ktorá je len zatiaľ potencionálna, existuje riziko straty úplnej istoty a dôvery vo vzťahu k otcovi, ktorý už je teraz prežívaný ako zdroj problémov a ohrozenia, nehovoriac o riziku emočného kolapsu detí - mohli by sa psychicky zrútiť, pri súčasnej úzkostnej reaktivite detí, nie je možný prechod na striedavú starostlivosť, bez postupnej adaptácie a vytvorenia dôvery, rodičia neprejavujú aktuálne kapacitu ku konštruktívnej komunikácii a spolupráci, aby tak zabezpečili aspoň základné podmienky striedavej starostlivosti,

· znalkyňa R.. Q. L. jednoznačne neodporúčala umiestniť deti do krízového centra a ich odňatie matke a vytrhnutie z domáceho prostredia, deti sú výrazne naviazané na svoju matku a poukázala na útly vek maloletých detí,

· psychologička R.. O. B. v odbornom vyjadrení (vykonanom ako listinný dôkaz) poukázala na útlosť veku detí, ktoré potrebujú mať stabilnú citovo významnú osobu a s ňou pevnú vzťahovú väzbu, v tomto prípade je to matka, deti sú na matku nadmieru fixované, čo je prirodzené a očakávané, je pravdepodobné, že vzťah maloletej D. s otcom, je po jeho odchode z domácnosti prerušený a značne deformovaný.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že obidvaja rodičia majú rodičovské kompetencie a podmienky na výchovu maloletých detí. S. rodičovské kompetencie sú však značne redukované pretrvávajúcim partnerským konfliktom, ktorý prenášajú aj na deti. T. konštatoval iba krátkodobú úpravu tohto konfliktu v máji XXXX. T. zisťoval aj názor detí. T., zisťovanie názoru bolo limitované vekom detí a ich rozumovou a vôľovou vyspelosťou. D. ale aj Q., ktorá kopíruje správanie staršej sestry, otca odmietajú (vrátane styku s ním) - navonok. B. skutočnosť je síce dôležitá, ale v konkrétnej veci nie podstatná. E. samé uvádzajú, že otec je zlý, boja sa ho, nechcú ho, avšak psychológovia v zhode konštatovali, že deti nemajú strach priamo z otca, ale zo situácie, ktorá nastáva pri spoločnom stretnutí. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho zadanej situácie vhodné a čo nie (uznesenie G. súdu Z. republiky vo veci S.. ÚS XXX/ XX, IV. G S.. ÚS XXXX/XX, I. ÚS XXXX/XX). V. pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (C. G. súdu Z. republiky vo veci I. ÚS XXX/XX). R. deti sú v útlom veku, najmä maloletá Q.. Sú výrazne naviazané na matku, k otcovi majú ambivalentný vzťah. N. aktuálne nemá dostatočne vybudovaný vzťah s deťmi tak, aby mu mohli byť zverené do jeho osobnej starostlivosti. L. detí zo stabilného výchovného prostredia by bola pre ne trauma tak, ako to popisovali psychológovia. P. by to pre ne v podstate potrestanie za situáciu, ktorú nevyvolali. Z týchto ich záverov súd vychádzal, ale prihliadol aj na vyjadrenia detí, ale samozrejme ich nekriticky nevyhodnotil ako jediný podklad pre rozhodnutie. V zhode s odborníkmi, ale aj názorom kolíznej opatrovníčky a zástupkyne G. komisára pre deti súd na základe vykonaného dokazovania preto dokazovania dospel k záveru, že v najlepšom záujme detí je ich zverenie do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstve. E. sú v útlom veku, najmä maloletá Q., ktorá kopíruje správanie a postoje maloletej D.. S. zaviazanosť na matku je nespochybniteľná. O. detí do osobnej starostlivosti otca preto považoval súd za vylúčené. I. sa súd zaoberal aj (úvodným) návrhom otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. T. sa stotožnil s názorom psychológov, že ani takáto forma starostlivosti by pre deti nebola vhodná. I. spolu nekomunikujú, sú v zásadnom konflikte. T. sú známe rozhodnutia najmä G. súdu Z. republiky (ako aj judikatúra F. súdu pre ľudské práva), kedy sa už komunikácia a spolupráca rodičov detí, ako podmienka striedavej osobnej starostlivosti nevyžaduje. S takýmito z názormi však súd nesúhlasí. Y. naopak, rodičovskú koalíciu pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti považuje za nevyhnutnú. Z rozhodovacej praxe sú súdu známe prípady, kedy je striedavá osobná starostlivosť prínosom pre deti, ale len za existujúcich špecifických podmienok (napr. spolupráca rodičov, jednotný výchovný prístup, stabilita výchovných prostredí). Y. inštitútu striedavej starostlivosti považuje za neakceptovateľnú tak, aby bola pravidlom a nie skôr výnimkou, súd nepovažuje za správnu. Y. skúsenosti psychológov so striedavou osobnou starostlivosťou sú rôzne, v niektorých prípadoch sa rodičia dokázali na nej dohodnúť, dieťa ju prijalo a stala sa súčasťou jeho života. V mnohých prípadoch

sa však o striedavú starostlivosť usilujú rodičia, ktorí sa spolu nedokážu rozprávať a ich motiváciou je navzájom si ublížiť. T. starostlivosť často býva nariadená v záujme rodičov (aj výhodná pre rodičov) a nie pre deti. V každom prípade je potrebné dbať na individualizáciu konkrétnych skutkových okolností a špecifík posudzovaného prípadu s dôrazom na najlepší záujem dieťaťa. O. psychický vývoj maloletého stojí nad záujmom rodičov podieľať sa na starostlivosti o maloletého rovnakou mierou a nad záujmom maloletého byť v starostlivosti oboch rodičov. Y. názoru súdu nie je možné experimentovať a hazardovať predovšetkým s duševným vývojom maloletých detí. V konkrétnom prípade preto súd konštatoval, že nie sú splnené podmienky na to, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca ani ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti. Z rovnakých dôvodov preto nepovažoval súd ani návrh prokurátora na nariadenie ústavnej starostlivosti za taký, ktorý by bol v najlepšom záujme maloletých detí. V tejto súvislosti súd poukazuje na názory psychológov aj psychiatra na takúto navrhovanú úpravu. Y. názoru súdu by emočná škoda u detí uplatnením tohto prístupu reálne hrozila. Y. pomenoval „zlú pravdu“ a navrhol deti dočasne odňať matke a zveriť ich špecializovanému zariadeniu. Y. situácie v rodine viac - menej zodpovedá realite. J. riešenie je však podľa názoru súdu alternatívne, nie je daná iba jediná alternatíva. T. po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, pozerajúc sa na vec cez vedúci imperatív - rozhodnúť vo veci v najlepšom záujme maloletých detí, sa s takýmto krajným riešením v tomto období s prokurátorom nestotožnil. B. radikálny zásah aj zvažoval, dokonca k nemu pristúpil, a to prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia, avšak po zhodnotení názorov odborníkov (ktorí sa k veci vyjadrovali aj po nariadení neodkladného opatrenia), a to všetkých, zhodnotenia vývoja dôkaznej situácie, napokon nepristúpil k jeho výkonu a ani takto nerozhodol v tomto rozhodnutí vo veci samej. B. rozhodnutie nemalo mať iba význam v jeho vykonateľnosti, ale malo napomôcť rodičom, aby si uvedomili vážnosť situácie a zmenili svoje správanie v záujme svojich detí. Aj keď došlo následne (po nariadení takéhoto neodkladného opatrenia) sčasti k úprave styku otca s deťmi (ako rodičia zhodne uviedli), následne, aj po zrušení tohto rozhodnutia súdu súdom druhej inštancie, sa situácia opäť zhoršila. K náprave už potom neviedlo ani opakované nariadené neodkladné opatrenia, po doplnení dokazovania v intenciách súdu druhej inštancie. V esenciálnom vyjadrení, aktuálne by takýto zásah deti mohol a pravdepodobne by ich aj poškodil, najmä psychicky, a to aj do budúcnosti. V. je však vylúčené, že ak patologická situácia v rodine bude pokračovať, prípadne sa zhoršovať, že k takémuto opatreniu bude potrebné pristúpiť. K veci treba pristupovať veľmi uvážlivo a citlivo. V., rozhodnutia o úprave práv a povinností k maloletým deťom sa vyznačujú tou osobitosťou, že ich možno, ak už uplynutím istého času nevyhovujú najlepšiemu záujmu detí, v budúcnosti zmeniť. XX. K úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode (styk maloletých detí s rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti): Q. súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zároveň rozhodol aj o úprave styku otca s maloletými deťmi. Y. styku rodiča s dieťaťom kompenzuje mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. E. má právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvomi rodičmi, ak dôjde k rozpadu rodiny. Q. rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom, ktorý ovplyvňuje vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa. T. rodiča s dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obidvom rodičom. Je zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. O. na vytváraní a udržiavaní pozitívnych citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy, musia mať obidvaja rodičia. E. styk otca s deťmi prebiehal na pozadí konfliktov rodičov, ktoré deti vnímajú. T. sa častokrát realizoval v prítomnosti nepovolaných osôb (starej matky detí, B. Z. a ďalších rodinných príslušníkov). N. má záujem stretávať sa s deťmi v čo najširšom rozsahu, matka prezentuje, že deťom v styku s otcom nebráni. V. preukázaná neschopnosť otca pozitívne vplývať na výchovu maloletých detí. Y. názoru súdu je aj otec spôsobilý dostatočne sa podieľať na výchove maloletých detí. F. v novembri XXXX kolízna opatrovníčka v správe zo šetrenia pomerov v rodine uviedla, že deti vyhľadávali prítomnosť otca vyžadovali si jeho pozornosť. P. medzi nimi vybudovaný pekný vzťah. V. sa situácia zhoršila, aj keď určitom období v máji XXXX došlo v styku otca s deťmi k čiastočnému pozitívnemu obratu (deti sa pri L. diele v O. s otcom aj hrali, neplakali). V písomnom vyjadrení zo dňa XX. 6. XXXX matka výslovne uviedla, že stretnutia detí s otcom sa postupne „rozbiehajú“, deti akceptovali prítomnosť otca, pomaly sa obnovuje ich dôvera k otcovi. N. sa deti dovolili zapojiť do hry.

D. sa však otec s deťmi opätovne nestretáva, pretože považuje podmienky styku, ktoré určila matka, za nedôstojné. T. zainteresovať do manželského konfliktu, zo strany manžela aj manželky, čo najviac inštitúcií je zjavná. A. zrejmá neúčelnosť takýchto konaní a škodlivosť vo vzťahu k deťom, rodičom zjavne unikla. T. záujmy a predstavy žiaľ uprednostnili pred záujmami maloletých detí. B. záveru súdu nasvedčujú aj opakované podania rodičov na nariadenie neodkladných opatrení, rozsiahle a často bezobsažné vyjadrovania k návrhom a podávanie (pravidelne) opravných prostriedkov - hoci, na takýto postup majú rodičia formálne právo. U., takýto postup je objektívnym právom dovolený, len nie všetko, čo je dovolené, je aj na úžitok a osoh, v konkrétnom prípade vo vzťahu k deťom. T. zostáva veriť, že to nebolo vedomé a úmyselné konanie rodičov, ale situačne podmienené, vyvolané niekedy aj odporúčaniami odborníkov. Ak by mal súd preukázanú rodičovskú nespôsobilosť, naozaj by reálne zvažoval, že je pre maloleté deti v ich najlepšom záujme ústavná starostlivosť, resp. ich dočasné umiestnenie v diagnostickom a terapeutickom zariadení. R. deti sa žiaľ stali obeťami „vybavovania si vzájomných účtov“ a stali sa nástrojom pomsty jedného rodiča voči druhému rodičovi. T. v tejto súvislosti opätovne pripomína konštatovanie súdu druhej inštancie v uznesení to dňa XX. 3. XXXX, sp. zn. XCoPXX/XXXX, že „... vinou vlastných rodičov sú obe maloleté deti na pokraji vážneho narušenia ich zdravého psychického a fyzického vývoja v budúcnosti, čo môže mať dlhodobé a ťažko napraviteľné následky.“ Y. odporučili na začiatku určité adaptačné obdobie, aby si otec znovuvybudoval pozitívny vzťah s deťmi, a to na neutrálnom mieste, na začiatku aj v prítomnosti matky. T. odporučili paralelnú - odbornú - psychologickú intervenciu rodičom aj deťom. Y. rodine môže byť efektívna vtedy a do takej miery, v akej je miera schopností prijať ponúknutú pomoc. S týmito závermi a odporúčaniami sa súd stotožnil. E. psychiatrička uviedla hypotézu, že skutočnosť, že sa maloleté deti nechcú s otcom stretávať, že nejde ani priamo o osobu otca, ale forma okolností, za akých stretnutia prebiehajú. E. by nemali vidieť zásahy policajtov pri stretnutí s otcom, konflikty medzi rodičmi. O. R.. R. L. poukázala na to, že väčšinou stará matka a matka podporovali deti k vyhýbavému správaniu, aj vo vzťahu k otcovi. V osobnostnej štruktúre matky ani otca patológie nenašla. V. priame manipulácie detí zo strany rodičov. F. určitá koalícia najmä D. s matkou. D. sa stavia do role ochrankyne matky a matka sa snaží dieťa chrániť pre konfliktnou situáciou. R. sa snaží deti na stretnutie s otcom pripraviť, ale nemá už silu detí povzbudiť k zotrvaniu kontaktu s otcom. U matky zistila okrem pocitu bolesti z reakcie detí aj zmes hnevu voči manželovi, ktorá jej bráni posmeľovať deti ku kontaktu s otcom a pomáhať im prekonávať úzkosť. Y. úprave styku je podľa názoru súdu podstatné, že maloletá D. má k otcovi ambivalentný vzťah. Y. je najmä to, že D. má pocit viny, že by išla s otcom a má pocit viny voči matke, ak by išla s otcom, čo súvisí s prevrátením rolí. E. nemajú strach priamo z otca, ale zo situácie, ktorá nastáva pri spoločnom stretnutí a deti ju vnímajú ako potencionálne ohrozujúcu. N. vyjadrenia detí k otcovi, nie sú v súlade s ich vnútornými emóciami. T. vychádzajúc s návrhov kolíznej opatrovníčky, zástupkyne G. komisára pre deti ale aj matky, zohľadniac závery a návrhy odborníkov a vyjadrenia a prejavy maloletých detí, upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že sa bude realizovať na „neutrálnom území - v detskom centre, kde si rodičia, aj podľa záujmu detí, môžu dohodnúť aj iné miesto kontaktu otca s deťmi, a to počas adaptačného obdobia 6. mesiacov, v prítomnosti matky. V., sa styk otca s deťmi môže rozšíriť (po nadviazaní normálneho vzťahu s deťmi), každý druhý týždeň, taktiež v prítomnosti matky. Y. matky považuje súd za nevyhnutnú, vzhľadom na zaviazanosť detí k matke, u ktorej majú oporu. T., v ďalšom období je predpoklad, že sa otec bude stretávať s deťmi aj v neprítomnosti matky. N., kedy to bude pre deti prínosom, však podľa názoru súdu nie je možné aktuálne časovo vymedziť. V. sa buď rodičia na styku otca v neprítomnosti matky dohodnú (čo by bolo optimálne), alebo upraví styk súd. D. nátlak na deti v tomto smere a urýchľovanie prirodzenej sanácie vzťahov rodine, považuje súd za kontraproduktívny. U detí by to mohlo vyústiť k fixácii a prehĺbeniu odporu otca k deťom. T. opakovane apeluje na rodičov, aby nevnášali svoje partnerské konflikty do citového života ich maloletých detí. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že najmä matka, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, je povinná vytvárať predpoklady pre harmonický styk otca s deťmi, čo je aj jeden z predpokladov zverenia detí matke. Ak si matka túto zásadnú povinnosť plniť nebude, nie je v budúcnosti vylúčená zmena rozhodnutia zverenia detí do jej osobnej starostlivosti. T. znovu pripomína konštatovanie súdu druhej inštancie (v rozhodnutí o návrhu na zmenu nariadeného neodkladného opatrenia), že „... je úlohou toho rodiča, ktorý tým, že môže dlhodobejšie výchovne na dieťa pôsobiť, má nad dieťaťom prevahu, aby dieťa nielen fyzicky ale aj po duševnej stránke na styk s druhým rodičom pripravil a umožnil nerušený výkon tohto styku. Y. nie je len príprava oblečenia či iných potrieb na stretnutie, ale ide najmä o prípravu psychickú, kde sa dieťa bude na stretnutia s druhým rodičom tešiť a

pojímať ich pozitívne. O. odlúčený rodič je povinný rešpektovať rolu druhého rodiča a zdržať sa konania, narušujúceho autoritu tohto rodiča, vo vzťahu k maloletým deťom.“ XX. K uloženiu výchovného opatrenia rodičom a maloletým deťom: T. po komplexnom posúdení poskytovanej odbornej psychologickej starostlivosti rodine Z. (jej výsledkov) dospel k názoru, že aj keď doterajšia spolupráca nepriniesla želateľný výsledok, nie je vylúčené, že tomu bude inak v budúcnosti. T. preto, v súlade s odporúčaním špecialistov, uložil rodičom aj maloletým deťom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení, po dobu XX mesiacov, a to s poukázaním na odborné vedomosti a erudíciu psychológov, práve v A. pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v O.. V. preukázaná zaujatosť psychológov tohto zariadenia a toto zariadenie ani nie je určené primárne ako miesto styku otca s deťmi (v zhode s odporúčaním R.. D. H., Y.., aby sa stretávanie realizovalo na inej pôde). T. súhlasí so zástupkyňou G. komisára pre deti, že treba nadväzovať na prácu R.. H.. T. sa otca u R.. P. E. súd nepovažoval za vhodné a prínosné, pretože príliš úzko spolupracovala s matkou detí a otec spochybňuje jej nezaujatosť a objektívnosť. E. na ňu podal aj písomnú sťažnosť. B. spôsobom sa osoba R.. P. E. môže skutočne subjektívne javiť (teória zdania) ako zaujatá, pričom súd ale jej odbornosť a erudíciu samozrejme nespochybňuje. I. za vhodné nepovažoval ani stretávanie sa otca na G. O., a to aj s poukázaním na vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, že na to táto inštitúcia nemá vytvorené materiálne ani personálne predpoklady. X. matka podala opakovane v minulosti sťažnosť na R.. E. H., Y.., tieto boli vybavené ako neopodstatnené a rodine sa môže venovať aj iný odborník tejto inštitúcie. XX. K úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode (určenie výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom): Q. súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, určil zároveň vyživovaciu povinnosť otca pre deti. O výške výživného sa rodičia nedohodli, a to už z logiky veci, keďže mali rozdielne predstavy o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti. N. spočiatku zasielal matke sumu XXX EUR mesačne (pre maloleté deti a na domácnosť), následne po XXX EUR pre obidve deti a v súčasnosti XXX EUR pre maloletú D. a XX EUR pre maloletú Q., pričom XXX EUR chce poskytovať vo forme naturálnych plnení (ak by mu matka umožňovala riadny styk s deťmi). L. povinnosť obidvoch rodičov vyplýva priamo zo O. o rodine. L. povinnosť otca vyplýva priamo zo O. o rodine. N. má dve maloleté deti, osobne sa o ne nestará, v podstate im neposkytuje ani naturálne plnenia, a preto musí platiť výživné. E. sú maloleté a nie sú schopné samostatne sa živiť. L. výživného potom určil súd (na základe vykonaného dokazovania), keďže sa rodičia na nej nedohodli, a to: · podľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, · odôvodnených potrieb oprávnených - teda maloletých detí, · pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadol aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará, · maloleté deti majú právo podieľať sa na vyššej životnej úrovni toho rodiča (ak taká je), ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti.

I., ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. V tomto prípade je to matka detí a pomáha jej s výchovou aj jej matka. I., ktorý sa o dieťa osobne nestará, musí prispievať na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. V tomto prípade je to práve otec detí. L. pre dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb, preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť dieťaťa. Y. na strane matky maloletých detí: R. v roku XXXX a do X. 9. XXXX poberala rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. S. príjem nemala. N. nehnuteľností v P., iný nehnuteľný majetok nevlastní. J. zdravotný stav je dobrý, má vyštudované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa (právo). Má prax u súdneho exekútora. Y. pomer zanikol zánikom zamestnávateľa bez právneho nástupcu. Od X.X.XXXX je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, bez nároku na dávku v nezamestnanosti. T. dávky nepoberá. Od X. 9. XXXX nemá žiadny vlastný príjem. D. teda matka reálny príjem nemá, je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. B. matky, že si nemôže nájsť prácu pre prebiehajúce súdne konania, samozrejme neobstojí. V schopnostiach a možnostiach matky je dosahovať aspoň príjem vo výške minimálnej mzdy,

prípadne aj na kratší úväzok. O. stav, vzdelania a prax jej to umožňuje. O priznaní nároku na manželské výživné nebolo do vyhlásenia tohto rozsudku rozhodnuté. P. aj s deťmi v dvojizbovom byte, ktorý patrí do vlastníctva jej matky. T. matke prispieva na bývanie za ňu a za dve deti mesačne XX EUR mesačne, platí si internet XX EUR, poplatky za smeti za ňu a za dve deti 6 EUR, poplatok za vedenie účtu v banke 6 EUR, mobil asi XX EUR, strava XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, cestovné a voľno - časové aktivity s dcérami XX EUR a výživové doplnky XX EUR mesačne. R. vyčíslila svoje osobné výdavky na sumu cca XXX EUR. R. inú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom nemá. Y. na strane otca maloletých detí: N. je zamestnaný v pracovnom pomere, s čistým mesačným príjmom v rozhodnom období (cca jeden rok pred vyhlásením tohto rozsudku) cca X XXX EUR mesačne. N. toho požíva aj iné benefity od zamestnávateľa - služobné auto a bezplatný mobilný telefón. V roku XXXX mal nepatrný príjem z dohôd o pracovnej činnosti (pedagogická činnosť). P. sám v rodinnom dome, ktorý majú manželia v P. (s priľahlými pozemkami). Má vo výlučnom vlastníctve chatu a pozemky tak, ako to uviedol vo výpovedi a čo preukazujú aj príslušné listinné dôkazy. J. zdravotný stav je dobrý, inú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom nemá. Má vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa. T. akceptoval tieto výdavky otca, ktoré uviedol, a to: v súvislosti s bývaním cca XXX EUR, oblečením XXX EUR, stravou XXX EUR, hygienickými a inými základnými potrebami XX EUR, výdavky s poistením XXX EUR, voľnočasové aktivity XX EUR, spolu XXX EUR. V. však jeho výdavky (značné, podľa vlastného vyjadrenia) s platením právneho zástupcu (tie nebolo nevyhnutné vynaložiť). B. jeho výdavky na záujmovú činnosť XXX až XXX EUR považoval za premrštené, najmä v porovnaní s tým, že aktuálne poskytuje dvom deťom výživné v celkovej výške XXX EUR mesačne (výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov). V. plnenia deťom reálne neposkytuje. T. zobral do úvahy, že otec na stavbu domu si zobral úvery a riešil tak svoju situáciu s bývaním, keď opustil spoločnú domácnosť s manželkou. Aj po odrátaní objektívne preukázaných osobných výdavkov XXX EUR a splátok úverov v otcom deklarovanej výške XXX EUR (spolu X XXX EUR), otec má ešte stále dostatok finančných prostriedkov na to, aby platil vyššie výživné ako XXX EUR na obidve deti. Y. na strane maloletých detí: R. D. nastúpila v septembri XXXX do 1. ročníka základnej školy. B. atopickým ekzémom a poruchami správania tak, ako ich popísali špecialisti. T. nekonštatoval špeciálne výdavky súvisiace s výchovou a výživou tohto maloletého dieťaťa. Y. posudzovaní odôvodnených jej odôvodnených potrieb súd vychádzal z výpovede matky, listinných dôkazov, ktorými matka preukázala niektoré výdavky, ako aj z praktických a životných skúseností. Y. určovaní výšky výživného vzal súd do úvahy tieto výdavky: L. na stravu doma a v škole cca XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, voľno - časové aktivity, vrátane hračiek XX EUR, lieky a doplnky XX EUR, výdavky v škole XX EUR, výdavky za školský klub XX EUR, krúžky XX EUR. A. priemerné mesačné výdavky súd ustálil na sumu XXX EUR. R. Q. nastúpila v septembri XXXX do škôlky. B. atopickým ekzémom a poruchami správania tak, ako ich popísali špecialisti. T. nekonštatoval ani u nej špeciálne výdavky súvisiace s výchovou a výživou tohto maloletého dieťaťa. Y. určovaní výšky výživného vzal súd do úvahy tieto výdavky: L. na stravu doma a v škôlke cca XXX EUR, oblečenie XX EUR, hygienické a iné základné potreby XX EUR, voľno - časové aktivity, vrátane hračiek XX EUR, lieky a doplnky XX EUR, krúžky XX EUR. A. priemerné mesačné výdavky súd ustálil na sumu XXX EUR. T. matka zabezpečuje deťom bývanie a iné potreby (osobnú starostlivosť). N. má nepochybne vyššiu životnú úroveň ako matka a preto maloleté deti majú právo sa na nej podieľať. L. zo zákonných kritérií pre určenie výšky výživného ako aj zo skutkových zistení je podľa názoru súdu primerané a spravodlivé, aby otec prispieval na výživu maloletej D. sumou XXX EUR a maloletej Q. sumou XXX EUR. N. sa musí podieľať na výchove a výžive maloletých detí vo vyššom rozsahu vo finančnom vyjadrení, keďže aktuálne reálne vecné plnenia deťom neposkytuje a o deti sa v prevažnej miere stará matka. L. v takejto výške nebude pre otca likvidačné a maloleté deti budú dostávať také výživné, ktoré im podľa práva patrí.

XX. K návrhu otca - manžela na uloženie výchovného opatrenia matke maloletých detí:

R. - otec podal dňa XX. X. XXXX na Okresný súd O. návrh na uloženie výchovného opatrenia matke - napomenutie alebo uloženie povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu.

Na pojednávaní konanom dňa 5. XX. XXXX vzal navrhovateľ tento návrh v celom rozsahu späť. Y. zástupca matky, kolízna opatrovníčka, zástupca G. komisára pre deti so sídlom v P. aj prokurátor Okresnej prokuratúry O. so späťvzatím tohto návrhu na pojednávaní súhlasili.

Y. § 29 ods. X A., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Y. § 29 ods. 2 A. súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

Y. § 29 ods. X A. súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

T. konanie o návrhu manžela otca na uloženie výchovného opatrenia matke zastavil, pretože navrhovateľ tento návrh na začatie konania zobral v celom rozsahu späť, účastníci konania so späťvzatím návrhu súhlasili a nebolo potrebné v konaní pokračovať (súd uložil výchovné opatrenie rodičom a maloletým deťom - výrok č. L.. B. rozsudku).

XX. K návrhu otca - manžela na rozhodnutie súdu o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností:

R. - otec podal dňa XX. 2. XXXX na Okresný súd O. návrh, ktorým sa domáhal, aby maloletá D. vykonávala predprípravné vzdelávanie vykonávať v O. škole s materskou školou v O. - B., Ul. E. B. č. XX.

Na pojednávaní konanom dňa X. XX. XXXX vzal navrhovateľ tento návrh v celom rozsahu späť. Y. zástupca matky, kolízna opatrovníčka, zástupca G. komisára pre deti so sídlom v P. aj prokurátor Okresnej prokuratúry O. so späťvzatím tohto návrhu na pojednávaní súhlasili.

T. konanie podľa § 29 A. zastavil, pretože navrhovateľ tento návrh na začatie konania zobral v celom rozsahu späť, účastníci konania so späťvzatím návrhu súhlasili a nebolo potrebné v konaní pokračovať (návrh bol v čase rozhodovania už bezpredmetný, maloleté dieťa nastúpilo na základnú školu).

XX. K návrhom starých rodičov na úpravu styku s maloletými deťmi:

T. rodičia: D. Z., D. Z. a S.. Y. P. podali návrhy na úpravu styku s maloletými deťmi, keďže im matka maloletých detí neumožňuje stretávať sa s nimi.

V. poukázali na to, že majú s maloletými deťmi vybudovaný citový vzťah. R. detí neumožňuje s nimi sa stretávať. R. deti majú právo stretávať sa aj so starými rodičmi a narušenie vytvorených citových väzieb by mohlo mať negatívny vplyv na ich rozvoj.

N. maloletých detí navrhol návrhu starých rodičov vyhovieť.

Q. opatrovníčka, zástupca G. komisára pre deti so sídlom v P., prokurátor Okresnej prokuratúry O., ako aj právny zástupca matky navrhli návrhy starých rodičov zamietnuť. Y. na to, že prednostne je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom.

Y. ustanovenia § 25 ods. 5 O. o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.

T. na základe vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že nie je splnená zákonná podmienka na úpravu styku starých rodičov s maloletými deťmi - pomery v rodine a ani druhá podmienka - záujem maloletých detí. N. zákonné podmienky musia byť splnené súčasne a aj vtedy je takáto úprava fakultatívna (daná zákonom ako možnosť).

L. medzi rodičmi sú výrazne narušené a ich partnerský konflikt prenášajú aj na maloleté deti. V tejto súvislosti súd odkazuje na časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, vťahujúcu sa k úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. T. prihliadol aj na názor maloletých detí, ktoré sa so starými rodičmi aktuálne nechcú stretávať (osobitne u maloletej D., so zreteľom na jej vek, rozumovú a vôľovú vyspelosť). T. sa stotožnil s názorom kolíznej opatrovníčky, zástupcu G. komisára pre deti so sídlom v P., aj prokurátorom Okresnej prokuratúry O., ako aj právny zástupca matky, že v tomto období je potrebné upraviť čo najskôr a v prvom rade práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom.

T. súhlasí s názorom kolíznej opatrovníčky aj znalkyne Y.. Q. L., že keď deti budú odmietať otca, budú odmietať aj jeho rodičov a naopak, pokiaľ si deti nájdu vzťah k otcovi, nájdu si ho aj k starým rodičom.

T. rodičia by v tomto „kritickom období“ mohli narúšať priebeh stretnutí otca s deťmi (ak by sa styk starých rodičov realizoval v rámci styku otca s maloletými deťmi). G. styku detí so starými rodičmi v inom období, ako má určené otec, by podľa názoru súdu bola pre deti zaťažujúca a stresujúca, osobitne za situácie, keď sa deti nechcú so starými rodičmi vôbec stretávať. Po znovuobnovení vzťahu s otcom možno ani nebude potrebné osobitne upravovať styk starých rodičov v budúcnosti, ak si postupne znovu vytvoria normálny vzťah s vnúčatami.

Až následne, ak to bude potrebné a vzťahy v rodine sa aspoň sčasti stabilizujú a reparujú, je možné v budúcnosti uvažovať aj o osobitnej úprave starých rodičov s maloletými deťmi. T. si je vedomý toho, že maloleté deti majú právo stretávať sa so starými rodičmi - je to právo detí, nie starých rodičov, no na druhej strane, aby k takejto úprave súdom došlo, musí byť predovšetkým v najlepšom záujme maloletých detí. D. pomery v rodine ani záujem detí nie je taký, aby bol vytvorený skutkový a právny základ pre také rozhodnutie súdu, ako navrhovali starí rodičia. Y. súd návrhy starých rodičov zamietol.

XX. I. majú plnú zodpovednosť za svoje deti. Y. môžu len odporučiť a poradiť rodičom, ako vyriešiť svoj konflikt a upraviť vzťah detí k otcovi. O. iná inštitúcia túto náročnú úlohu za rodičov nevyrieši. I. si musia (by si mali) uvedomiť, že maloleté deti nie sú ich majetkom. V., záujmom maloletých detí je, aby boli v starostlivosti obidvoch rodičov, ak to nie je možné, potom v starostlivosti toho z rodičov, ktorý k tomu má lepšie predpoklady, okrem iného aj uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí a je presvedčený, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom. B. situácia v rodine zatiaľ žiaľ nenastala. K. a úctu detí nie je možné „vysúdiť“. Rodičia, a často aj ich právni zástupcovia zabúdajú na to, že by im malo ísť najmä o prospech detí a na súde vyvolávajú „dlhotrvajúcu zákopovú vojnu“. Je potrebné si však uvedomiť, že rodinné právo totiž nie je odvetvím na získanie zaujímavého finančného prospechu (napr. umelo predlžovanou dĺžkou konania a často kontraproduktívnymi právnymi úkonmi) ani „slávy v právnickej profesii“ a prostriedkom na „predvádzanie sa“ vo formálnej právnej erudícii.

XX. Napokon, následná realizácia rozhodnutia o výchove maloletých detí bude aj v tomto prípade od určitého veku detí závislá nielen od vôle rodičov, ale aj od maloletých detí. S týmto záverom R.. H., Y.. jednoznačne súhlasí. V týchto prípadoch tak súd len vytvára, prípadne zabezpečuje vhodné predpoklady na realizáciu rozhodnutia, nemá však vo svojej moci dosiahnuť to, aby jeho pôsobenie vždy viedlo k výkonu rozhodnutia (IV. ÚS XXX/XXXX). Aj podľa judikatúry F. súdu pre ľudské práva, mal by štát v zásade konať tak, aby umožnil rozvoj tohto vzťahu rodičov a detí a mal by pritom prijať vhodné opatrenia k naviazaniu styku medzi rodičom a dieťaťom (Q. proti V., č. XXXXX/XX, bod XX, F. XXXX-I).

Y. štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, nie je absolútna. Y. a spolupráca všetkých zúčastnených osôb vždy predstavuje dôležitý faktor. L. orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci napomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. R. brať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva.

I. je zistiť, či štátne orgány prijali na účely uľahčenia styku všetky nevyhnutné opatrenia, ktoré od nich bolo možné v danom prípade rozumne očakávať (V. proti Z., č. XXXXX/XX, bod XXX, F. XXXX-VIII). T. totiž nie sú všemocné, najmä ak sa v záležitostiach v oblasti rodinného života dostávajú do stretu s rodičmi, ktorí nie sú schopní prekonať svoju nevraživosť a nehľadia pritom na záujmy vlastného dieťaťa (Y. proti Z. republike, č. XXXXX/XX, body XXX, XXX, XX. 7. XXXX).

Y. názoru súdu v predmetnej veci súd využil všetky - aj atypické opatrenia, vrátane trestného oznámenia na rodičov maloletých detí.

XX. Súd v závere poznamenáva, že o návrhoch rodičov, na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, bude rozhodovať v samostatnom konaní.

XX. K procesnému postupu súd poznamenáva, že nerozhodol o návrhu prokurátora na nariadenie ústavnej starostlivosti maloletým deťom samostatným výrokom, ktorý predniesol v záverečnom návrhu, pretože takýto návrh ani nebol podaný v písomnej forme. V., v časti konania o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva rozhoduje súd aj bez návrhu (ex offo) a nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. Z tohto dôvodu potom nerozhodoval samostatným výrokom ani o návrhu otca na zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti alebo do jeho osobnej starostlivosti.

XX. Súd si je vedomý toho, že rozhodovanie v predmetnej veci trvalo dlhú dobu. Aj keď už A. neuvádza lehotu, dokedy majú súdy rozhodnúť o návrhoch na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, stále platí, že by to malo byť v čo najkratšom čase. V tomto prípade tomu tak nebolo. K dĺžke konania, okrem dôvodov na strane súdu, prispelo aj správanie účastníkov konania a sčasti aj skutková náročnosť veci:

· opakované podania - najmä návrhy na nariadenie neodkladných opatrení a ich zmenu, o ktorých musí súd v zákonom stanovených lehotách rozhodnúť a následne nemohol vykonávať dôkazy vo veci samej, · pravidelné využívanie opravných prostriedkov, · opakované žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k návrhom, · rušenie určených termínov pojednávaní (zrušenie termínu pojednávania určeného na deň XX. 4. XXXX, z dôvodu odvolacieho konania o nariadených neodkladných opatreniach, zrušenie termínu pojednávania určeného na deň 3. X. XXXX, z dôvodu návrhov a ospravedlnenia navrhovateľky a jej právnej zástupkyne a návrh na odročenie pojednávania, zrušenie termínu pojednávania určeného na deň XX. 3. XXXX, z dôvodu návrhu navrhovateľky, pretože zmenila právneho zástupcu, zrušenie termínu pojednávania určeného na deň XX. 4. XXXX, z dôvodu návrhu nového právneho zástupcu navrhovateľky.

Za neprimeranú dĺžku konania, zavinenú konaním súdu (objektívne či subjektívne) sa sudca účastníkom konania ospravedlňuje. XX. Uznesením Okresného súdu O. sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Za znalkyňu bola ustanovená R.. R. L.. N. a matke bola uložená povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie každému vo výške XXX,- EUR.

O. R.. R. L. bola na pojednávanie vo veci rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva predvolaná a vypočutá, v dôsledku čoho predložila konajúcemu súdu dňa XX.XX.XXXX vyúčtovanie znalečného vo výške XX,XX EUR.

Y. § 3 ods. X L. MS SR č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len L.), hodinová odmena za jednu aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je XX,XX eura, ak nie je ďalej ustanovené inak.

O. bolo priznané podľa § 3 ods. 1 L. a pozostáva z účasti znalca na pojednávaní vo výške XX,XX EUR (X hodín x XX,XX EUR). V. znalkyňa si vyúčtovala odmenu v rozsahu, ktorý zodpovedá vykonanému znaleckému úkonu, prináleží jej suma XX,XX EUR tak, ako ňou bola uplatnená.

XX. Uznesením Okresného súdu O. sp. zn. XP/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd priznal znalkyni R.. R. L. znalečné za vypracovanie znaleckého posudku vo výške XXX,XX EUR, a to sumu XXX EUR zo zálohy zloženej S.. R. Z., Y.. pod položkou registra: XX, rok XXXX, druh trov konania: E Y. v súdnom konaní (zálohy) a sumu XXX,XX EUR z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu.

V uvedenom prípade mal súd preukázané, že v konaní vznikli štátu trovy celkovo vo výške XXX,XX EUR (XX,XX EUR za účasť znalkyne na pojednávaní plus XXX,XX EUR, ktoré boli znalkyni vyplatené za vypracovanie znaleckého posudku z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu). T. XXX EUR bude

štátu vyplatená z preddavku zloženého R.. E. Z. pod položkou registra: XX, rok: XXXX, druh trov konania: DX4 Preddavky v súdnom konaní (zálohy). Pokiaľ ide o zvyšné trovy štátu vo výške XX,XX EUR, súd prihliadnuc na nesporový charakter konania, v ktorom je prvoradý vždy záujem mal. detí, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že zo spisu nebolo preukázané, že by niektorý z rodičov spĺňal podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, považoval za spravodlivé, aby sa obaja rodičia podieľali na trovách štátu, a to v rovnakom rozsahu, t. j. v sume XX,XX EUR (82,64 EUR delené dva). T. zaviazal rodičov nahradiť trovy štátu v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 232 CSP, podľa ktorého je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. 54. Y. § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V tomto konaní môžu byť dôvodom pre priznanie trov konania len okolnosti prípadu, ak je to vo vzťahu k nim spravodlivé. Súd nemal takéto okolnosti za preukázané. Keďže ani žiaden z účastníkov konania nepodal návrh na náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať proti výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.