Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-293-2010.pdf
PDF · 87.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/293/2010
Uznesenie
Okresný súd Lučenec vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: L.. Ľ. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: T.. Z.. T. XXX/X, XXX XX G. D. F., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 132,77 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, so sídlom Exekútorského úradu: ul. ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 440/2010, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,99 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.03.2010, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11.03.2010, domáhal od povinného vymoženia istiny vo výške 132,77 Eur, na základe exekučného titulu - rozkaz o uložení sankcie za priestupok, č. P.-A.-XXX/ODI-XXXX-F. zo dňa 19.09.2007, ktorý sa stal právoplatný dňa 05.10.2007 a vykonateľný dňa 22.10.2007.
2. Poverením č. 5606 073285 zo dňa 24.03.2010 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 440/2010.
3. Dňa 14.02.2018 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XOdK/XX/XXXX zo dňa 08.08.2017 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, za správcu bola ustanovená JUDr. Viera Cibulová, so sídlom kancelárie Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen. Predmetné uznesenie bolo zverejnené pod č. XXX/XXXX, G. dňa 14.08.2017. Správca konkurznej podstaty oznámením zverejneným pod č. XX/XXXX, G. zo dňa 15.03.2018 oznámil, že v zmysle ustanovenia § 167v ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sa konkurz zrušuje.
4. Dňa 20.04.2018 bolo súdu zo strany oprávneného doručené podanie, ktorý oznámil súdu, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu, nakoľko počas vykonávania exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorého bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.03.2010, doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie postupoval podľa § 243b ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v zmysle ktorého, exekučné konania začaté pred
1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
8. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
9. Preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plne ním bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008.Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné výkladom vyvodiť, či je v súčasnosti možné pre prípady, kedy boli rozhodnutia o uložení sankcie vydané do účinnosti novely č. 298/2008 Z. z., použiť ustanovenia dovtedy platného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý upravoval prekluzívnu lehotu pre vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie. Pri výklade nemožno opomenúť požiadavku právnej istoty. Jej uplatnenie znamená možnosť predvídať právne následky v konkrétnej veci. Vyžaduje si stabilitu základných princípov právneho systému, plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity, t. j. aby právne normy pôsobili do budúcnosti a nie do minulosti (spätne) a aby sa právne pomery zásadne spravovali právom platným v čase, v ktorom vznikli. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy, treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí pre oblasť práva verejného i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami.
10. Nadväzujúc na uvedené ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pod zánikom práva priznaného exekučným titulom je možné rozumieť zánik judikovaného práva ktorýmkoľvek zo spôsobov, ktoré hmotné súkromné právo predpokladá ako dôvod zániku záväzkov. V predmetnej exekúcii došlo po začatí exekučného konania k zániku práva priznaného exekučným titulom, a to uplynutím prekluzívnej lehoty. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy preto musí podľa nej aj skončiť. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka priznaná exekučným titulom vo výške 132,77 Eur nebola núteným výkonom rozhodnutia uspokojená a dňom 22.10.2010 došlo k zániku exekučným titulom priznaného práva, nemožno v exekúcii pokračovať, a preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 zastavil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
15. Podľa § 200 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
16. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávanie exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
18. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
19.. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
20. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
21. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. októbra 2013) aj o trovách exekúcie. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, zánik práva priznaného exekučným titulom, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, návrh na súdny výkon rozhodnutia bol podaný dôvodne, trovy exekúcie súdneho exekútora by mal uhrádzať povinný.
22. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 61,82 Eur, pozostávajúce v odmene súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vo výške 33,19 Eur, v odmene v zmysle § 15 ods. 1 Vyhlášky za 2 úkony exekučnej činnosti, a to: získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 Eur a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 Eur a náhrade hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky vo výške 11,69 Eur, z toho poštovné vo výške 4,30 Eur, telekomunikačné náhrady vo výške 0,50 Eur, kopírovanie a ostatné výdavky vo výške 0,25 Eur a kolky, overovanie, archivácia vo výške 6,64 Eur + 20 % DPH vo výške 10,30 Eur.
23. Po preskúmaní súdnym exekútorom vyčíslenej odmeny za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky v minimálnej výške odmeny vo výške 33,19 Eur a v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) a b) Vyhlášky za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 6,64 Eur súd poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor nepostupoval správne, keď si v rámci odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 Eur uplatnil aj nárok za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 6,64 Eur, nakoľko
súdnemu exekútorovi prináleží odmena za výkon exekučnej činnosti, ktorá sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, a ak uvedená odmena nedosiahne sumu 33,19 Eur, súdnemu exekútorovi prináleží minimálna výška odmeny vo 33,19 Eur. Nakoľko súdnym exekútorom uplatnená odmena za 2 úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 písm. a) a b) Vyhlášky predstavuje sumu 6,64 Eur, súd priznal súdnemu exekútorovi len odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur.
24. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za telekomunikačné poplatky - telefón, internet vo výške 0,50 Eur, nakoľko ich súdny exekútor nijakým spôsobom nepreukázal. Okresný súd nepopiera, že tieto výdavky pri exekučnej činnosti mohli súdnemu exekútorovi vzniknúť, avšak tieto výdavky je potrebné vždy preukázať napr. faktúrami, pokladničnými blokmi a podobne, čo však súdny exekútor neurobil. Telekomunikačné poplatky - telefón, internet vo výške 0,50 Eur súdny exekútor vyjadril v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov len úhrnnou sumou bez predloženia hodnoverného dokladu o tom ako takúto sumu vypočítal, a preto mu ju súd nepriznal. (Zároveň tu súd poukazuje aj na ust. § 25 Vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.)
25. Súd ďalej posudzoval účelnosť a preukázateľnosť vyúčtovaných trov exekúcie a preto súdnemu exekútorovi nepriznal vyúčtované hotové výdavky predstavujúce náhradu výdavkov za kopírovanie a ostatné výdavky vo výške 0,25 Eur a kolky, overovanie a archivácia vo výške 6,64 Eur, nakoľko tieto musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Okresný súd nepopiera, že tieto výdavky mohli pri výkone exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi vzniknúť, avšak tieto výdavky je potrebné vždy preukázať napr. faktúrami, pokladničnými blokmi a podobne, čo však súdny exekútor neurobil a neuviedol, na základe čoho bola vypočítaná a ktoré výdavky zahŕňa suma 0,25 Eur označená ako kopírovanie a ostatné výdavky a rovnako ako bola vyčíslená suma 6,64 Eur za kolky, overovanie a archivácia. Okrem uvedeného, súd uvádza, že čo sa týka náhrady za archiváciu, tak ide o náklady, ktoré mu v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nevznikli, resp. nejde o úkon súdneho exekútora účelne vynaložené na exekúciu a smerujúce k vymoženiu plnenia. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané.
26. Po preskúmaní exekučného spisu EX 440/2010, uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,99 Eur, z toho odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky vo výške 33,19 Eur a náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie za poštovné v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky vo výške 4,30 Eur. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20 % DPH vo výške 7,50 Eur.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v znení neskorších predpisov.