Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_9CoCsp-18-2021.pdf
PDF · 108.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci žalobcu : BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO : 47 967 692, proti žalovanému : K. K., nar. XX. X. XXXX, bytom D. - N.Ž., o zaplatenie 4.879,29 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 1. 6. 2021 č.k. 12Csp/64/2018 - 128, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á- v a.
odôvodnenie:
1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.716,25 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z uvedenej sumy od 1. 3. 2018 do zaplatenia; vo zvyšku (žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.879,29 € s príslušenstvom) žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12 %. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že podľa Zmluvy uzavretej dňa 13.6.2012 poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému na základe jeho žiadosti úver (na splatenie iných záväzkov žalovaného špecifikovaných v žiadosti zo dňa 7.6.2012) vo výške 5.100 €. Žalovaný sa zaviazal čerpaný úver spolu s príslušnými nákladmi splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach vo výške 94,27 €, resp. vo výške 95,93 € vrátane poplatku za správu úverového účtu, vždy k 20. dňu v mesiaci, s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.7.2012. Výška úrokovej sadzby bola určená 15,90 % ročne, RPMN vo výške 18,35 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 19,59 %. Konečná splatnosť úveru bola stanovená do 20.6.2022. Žalovaný sa zaviazal platiť poplatok za správu a vedenie úverového účtu vo výške 1,66 € mesačne. Žalovaný porušil zmluvné podmienky tým, že prestal splácať poskytnutý úver. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 12.6.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky 750,82 € a následne výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 29.6.2015 z dôvodu podstatného porušenia úverovej zmluvy žalovanému oznámil, že úverová pohľadávka v celkovej výške 5.512,52 € sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu dňa 29.6.2015. K postúpeniu pohľadávky došlo uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok banky so žalobcom dňa 25.10.2018. K tomuto dňu dlh žalovaného na istine predstavoval sumu 4.789,29 €, úroky sumu 3.973,45 € a poplatky sumu 287 €. Z výpisu úverového účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný z poskytnutého úveru uhradil celkovo sumu 2.383,75 €, z úhrad ktorých žalobca na istinu započítal sumu 310,71 €, na poplatky sumu 319,35 € a na úroky sumu 1.753,69 €. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje sumu istiny 4.789,29 €, úroky vo výške 1.423,98 €, úroky vo výške 1.892,08 €, úroky zo zostatku nesplatenej istiny (4.789,29 €) vo výške 15,9 % ročne od 1.3.2018 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy nesplatenej istiny od 1.3.2018 do zaplatenia. Žalovaný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba nepodnikateľ/ spotrebiteľ s právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom služieb, podľa § 497 až 507 Obch. zák.
Žalovanému bola v deň podpisu zmluvy (12.6.2012) poskytnutá jednorazovo bezhotovostne (na účet č. XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX) úverová suma vo výške 5.100 €; úver právny predchodca žalobu predčasne zosplatnil dňa 29.6.2015 pre podstatné porušenie úverovej zmluvy. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018 postúpil postupca svoju pohľadávku voči žalovanému žalobcovi.
2/ Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil podľa jej obsahu ako zmluvu o poskytnutí úveru, teda ako tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák., a zároveň aj ako spotrebiteľskú zmluvu, teda zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekoná ako obchodník. Vzhľadom na podmienky poskytnutia úveru bolo zároveň potrebné posúdiť predmetnú zmluvu podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda bez časového stresu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu.
3/ V ďalšom súd prvej inštancie zameral svoju pozornosť na problematiku RPMN, ktorá predstavuje celkové náklady spojené s úverom (napr. spotrebiteľským) alebo pôžičkou. RPMN je číslo vyjadrené v percentách, ktoré spotrebiteľovi umožňuje jednoduché porovnanie spotrebiteľských úverov a pôžičiek v predzmluvnej fáze. Do výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom alebo pôžičkou. Pre spotrebiteľa je najvýhodnejším úverom alebo pôžičkou tá, ktorá má najnižšiu hodnotu RPMN (pri rovnakej sume úveru a dobe, na ktorú je poskytnutý). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je definovaná v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému bol v prejednávanej veci poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase vzniku právneho vzťahu sporových strán. Žalovaného zaviazal na zaplatenie priznanej sumy ako rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a čiastkou, ktorá bola žalovaným uhradená (5.100 € - 2.383,75 € = 2.716,25 €); vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobu zamietol z dôvodu, že spotrebiteľský úver vyhodnotil ako bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade obsahuje nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d/ ZSÚ). V danom prípade výška RPMN pri uvedených podmienkach činí 20,87 % (pričom výška RPMN uvedená v Zmluve je 18,35 %).
5/ Keďže žalovaný sa so splnením priznaného peňažného záväzku dostal do omeškania, súd prvej inštancie ho zároveň zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., pričom výšku úrokov určil podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom v čase vzniku omeškania, s počiatkom omeškania tak, ako si uplatnil žalobca (od 1.3.2018). Počiatok omeškania žalobca viazal na deň nasledujúci po vystavení listiny „Aktuálny stav úveru“ zo dňa 28.2.2018, t. j. odo dňa 1.3.2018. svoje rozhodnutie oprel súd prvej inštancie o ust. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch (zák. č. 129/2010 Z.z.).
6/ O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. V danom prípade súd určil pomer úspechu a neúspechu tak, že úspech žalobcu predstavuje 56 % a úspech žalovaného 44 %. Žalobcovi prináleží po pomernom rozdelení náhrada trov konania vo výške 12 % uplatnených trov. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 7/ Uvedený rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, keď jeho odvolanie smerovalo do výroku, ktorým súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol a tiež do výroku o trovách konania. Žalobca navrhoval odvolaciemu súdu, aby v napadnutých častiach rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), ďalej že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovanému poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto priznal žalobcovi len rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a platbami uskutočnenými žalovaným, spolu so zákonným úrokom z omeškania Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o bezúročnom a bezpoplatkovom úvere odôvodnil tým, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je podľa súdu v neprospech spotrebiteľa. Podľa žalobcu v zmluve uvedená RPMN nie je v neprospech spotrebiteľa, keď výška RPMN uvedená v zmluve je nižšia ako bežná výška RPMN pri porovnateľných zmluvných podmienkach, čo konštatuje súd samotný v bode 38 svojho odôvodnenia. Žalobca dodal, že rozdielnu výšku RPMN ako bežnú na trhu spôsobilo poistenie úveru. Žalovaný si totiž zvolil základný súbor poistenia, pričom žalovaný si poistenie vôbec nemusel zvoliť, pretože na získanie úveru nebolo potrebné mať poistenie úveru, čo vyplýva j zo samotnej zmluvy o úvere, kde v čl. 2 si žalovaný mohol vybrať, či poistenie úveru žiada, alebo nie, a ak áno, o aký súbor. Žalobca poznamenal, že podľa žiadosti o úver, žalovaný požiadal o doplnkovú službu k úveru, a to o základný súbor poistenia. 8/ Podľa článku 3 bod 6 zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené zákonom o spotrebiteľských úveroch sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení podľa zák. č. 186/2009 Z.z. Klient svojim podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený a súhlasí s nimi. Žalobca je preto názoru, že žalovaný mal možnosť rozhodnúť sa, či chce alebo nechce uzavrieť so žalobcom doplnkovú službu, ktorou je poistenie schopnosti splácať úver, pričom žalovaný sa sám, dobrovoľne a slobodne rozhodol predmetnú službu využívať a platiť za ňu s ňou spojené poplatky. Žalobca argumentoval ust. § 2 pím. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na základe ktorého je zrejmé, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g/ cit. zák. nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaný uzavrel zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Žalobca k odvolaniu pripojil aj prepis splátok, z ktorých je zrejmý rozpis jednotlivých mesačných splátok, pričom mesačná splátka vo výške 94,27 € obsahuje výšku poistenia vo výške 8,27 €; zároveň z uvedeného rozpisu plynie aj to, že posledné platby už neboli určené v rovnakej mesačnej výške, ale v nižšej, čo tiež spôsobuje rozdiel v uvedení celkovej výšky nákladov, ako i výšky RPMN, uviedol žalobca. Žalobca je preto presvedčený, že výška RPMN bola v zmluve o úvere uvedená správne, a teda nebol dôvod posúdiť úver ako bezúročný a bezpoplatkový; svoj nárok preto považuje v celom rozsahu za dôvodný. 9/ Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril. 10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v zamietajúcom výroku a výroku o trovách konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11/ Podľa § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 12/ Podľa § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z., (znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
13/ Podľa § 2 písm. h) zák. č. 129/2010 Z.z.,(v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
14/ Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti : ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklad použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15/ Podľa § 11 ods.1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z., (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16/ V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu ( N. D., O..s.) a žalovaný uzatvorili dňa 13. 6. 2012 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre úver. Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 5.100 €, ktorý sa zaviazal splácať v 120-tich mesačných splátkach vo výške 94,27 € (resp. vo výške 95,93 € vrátane poplatku za správu úverového účtu), vždy k 20-temu dňu v mesiaci, s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20. 7. 2012. Výška úrokovej sadzby bola stanovená vo výške 15,90% ročne, RPMN banky vo výške 18,35 % a priemerná hodnota RPMN na trhu vo výške 19,59 %. Celková výška nákladov je v zmluve o úvere stanovená v sume 5.357,14 €.
17/ V žiadosti o poskytnutie úveru (článok 2, č.l. 6 spisu) žalovaný zaškrtol text, ktorým žiadal o poistenie schopnosti splácať úver, a to v podobe základného súboru poistenia (druhú možnosť predstavoval komplexný súbor poistenia, ktorý tvoril základný súbor poistenia + poistenie pre prípad straty zamestnania). Žalovaný tiež prehlásil, že spĺňa podmienky na vznik poistenia schopnosti splácať úver vo zvolenom súbore poistenia, ktoré sú uvedené v bode 10.5 Obchodných podmienok pre úver - lepšia splátka. Z mesačnej úverovej splátky 94,27 € predstavovala platba mesačného poistenia sumu vo výške 8,27 € (táto skutočnosť ale nevyplývala zo znenia zmluvy o úvere).
18/ Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere ani podľa odvolacieho súdu nespĺňa náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko obsahuje nesprávne uvedenú výšku ročnej priemernej miery nákladov; odvolací súd dodáva, že v zmluve je tiež nesprávne uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. Súčet mesačných splátok (20 x 94,27 €) predstavuje sumu 11.312,40 €, avšak táto celková čiastka v zmluve o úvere uvedená nie je - v zmluve je uvedená len čiastka „Celková výška nákladov“ v sume 5.357,14 € (tabuľka v čl. 3, bod 3.1). Žalobca (resp. jeho právny predchodca) si tak podľa odvolacieho súdu nesprávne vyložil jednu z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zák., keď v zmluve neuviedol celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ale v zmluve uviedol len čiastku, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť nad rámec istiny (nad rámec 5.100 €). Taký výklad ale nie je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zák., nakoľko správnemu výkladu by zodpovedalo uvedenie celkovej sumy, ktorú uhradí spotrebiteľ na splátkach istiny, úrokoch a iných poplatkoch, t.j. koľko spotrebiteľ zaplatí veriteľovi úhrnom. Žalobca (jeho právny predchodca) nesprávne do zmluvy o úvere do kolonky „Celková výška nákladov“ pojal sumu „očistenú“ od istiny úveru, čo nemožno vnímať inak, než ako snahu prezentovať úver výhodnejšie
- takýmto postupom totiž spotrebiteľ nevidí na jednom mieste súčet všetkých jeho nákladov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd dodáva, že obdobne zo zmluvy o úvere nie je zrejmá ani výška mesačného poistenia 8,27 €, čo rovnako skresľuje vedomosť spotrebiteľa o tom, z čoho všetkého vlastne mesačná úverová splátka pozostáva, a teda zhoršuje možnosť spotrebiteľa dostatočne sa zorientovať v situácii a podmienkach, za akých sa mu úver poskytuje.
19/ Pojem „celková čiastka“, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 1 písm. j/ cit. zák.) je definovaný v ust. § 2 písm. h/ cit. zákona ako „súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.“
20/ Pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“ je definovaný v ust. § 2 písm. g/ cit. zák., v zmysle ktorého ide o „všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z ust. § 9 ods. 2 písm. j/ v spojení s § 2 písm. h/ a § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch tak vyplýva, že údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí v sebe zahŕňať aj poplatky za doplnkové či vedľajšie služby spojené so spotrebiteľským úverom. Do tohto údaja nepatria iba také doplnkové či vedľajšie služby, ktorými nie je podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
21/ Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predmetnej úverovej zmluvy dospel k záveru, že zo žiadneho jej ustanovenia nevyplýva, že by poskytnutie úveru, resp. jeho poskytnutie za daných podmienok, nebolo podmienené súhlasom spotrebiteľa s poistením schopnosti splácať úver. Poistenie úveru bolo pojaté do textu žiadosti o poskytnutie úveru (článok 2), a to ako „Žiadosť o poistenie“, v rámci ktorej mal spotrebiteľ na výber z dvoch možností - základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia. Nutno poznamenať, že samotná Žiadosť o poskytnutie úveru (v jej rámci aj Žiadosť o poistenie schopnosti splácať úver) tvoria so samotnou Zmluvou o úvere jednu súčasť - žiadosť netvorila samostatný dokument, ale navonok aj graficky sa javí ako integrálna súčasť zmluvy. Zo zmluvy pre priemerného spotrebiteľa nijako nevyplýva, že by mal na výber aj možnosť nevybrať si žiadny súbor poistenia, t. j., že môže uzatvoriť zmluvu o úvere aj bez poistenia schopnosti splácať úver. Zároveň zo zmluvy nie je zrejmé, aký dopad na zmluvné podmienky by malo, ak by sa spotrebiteľ rozhodol uzatvoriť zmluvu o úvere bez poistenia. Možnosť uzatvoriť zmluvu o úvere aj bez poistenia je v podstate len naznačená, a to v Obchodných podmienkach pre úver - lepšia splátka (č.l. 7 až 10 spisu), v článku 10 (osobitne článok 10.1 : „ak dlžník v návrhu prejavil svoj záujem o poistenie...“, tiež článok 10.3 : „ak si dlžník vybral poistenie, súhlasí s tým, že akékoľvek náklady spojené s poistením sú súčasťou splátky úveru“). Veriteľ informáciu, ktorá má významný vplyv na výslednú cenu úveru, a teda aj na rozhodovanie spotrebiteľa o tom, či úverovú zmluvu uzatvorí alebo nie, v podstate ukryl iba do obchodných podmienok, vo forme, ktorá je pre spotrebiteľa ťažko prehľadná a zložito formulovaná. V zmluve o úvere v rámci žiadosti o poistenie nie je poskytnutá spotrebiteľovi jednoducho a zrozumiteľne aj taká možnosť, že o poistenie schopnosti splácať úver nežiada. Bolo už uvedené, že v zmluve o úvere nie je nikde uvedené, aká je výška poplatku za poistenie schopnosti splácať úver, resp. o akú čiastku sa v prípade súhlasu spotrebiteľa s poistením úveru úverová splátka zvyšuje. Spotrebiteľ tak nemá možnosť posúdiť, do akej miery je pre neho dané poistenie výhodné. Vyššie opísaný spôsob, akým právny predchodca žalobcu dosiahol, že spotrebiteľ požiadal o poistenie, sa javí byť nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 7 zák. č. 250/2007 Z.z.
22/ Žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že v prípade žalovaného išlo o jeho slobodné a dobrovoľné rozhodnutie poistiť svoju schopnosť splácať úver, avšak toto jeho tvrdenie nie je ničím podložené. Zo samotného dokumentu Zmluva o úvere lepšia splátka (č.l. 6) je už navonok zrejmé, že najprv bola zmluvnými stranami vyplnená časť týkajúca sa žiadosti o poistenie a samotný text zmluvy o úvere aj so zmluvnými podmienkami nasledoval až po nej. Za daného stavu potom nemožno rozhodnutie spotrebiteľa žiadať o poistenie schopnosti splácať úver považovať za výsledok slobodné a dobrovoľné. Poplatky za poistenie teda podľa odvolacieho súdu mali byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, a tým aj do výpočtu RPMN. Pôvodný veriteľ ich tam ale nezaradil, pri výpočte RPMN na ne neprihliadal, keď v zmluve uviedol RPMN banky vo výške 18,35%, hoci v skutočnosti táto predstavovala 20,87% (v neprospech spotrebiteľa), v dôsledku čoho zákonom požadované náležitosti ( § 9 ods. 2 písm. j/ cit. zák.) neboli v zmluve uvedené správne. Neuvedenie RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j/ cit. zák.) v presnej výške má za následok uplatnenie zákonnej sankcie podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľskom úvere (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), t.j. predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov; súd prvej inštancie mylne vychádzal zo znenia ust. § 11 ods. 1 písm.d/ cit. zák., v jeho neskoršom znení, čo však nemalo vplyv na vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Záver súdu prvej inštancie, že žalobcovi prináleží len plnenie istiny vo výške 2.716,25 € (ako rozdiel medzi poskytnutým úverom a žalovaným uhradenými plneniami : 5.100 € - 2.383,75 €) bol teda správny.
23/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a tiež vo výroku o trovách prvoinštančného konania potvrdil, ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
24/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Právo na ich náhradu mu odvolací súd nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 25/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).