Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-158-2016.pdf
PDF · 94.96 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/158/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: DIAMANT, s.r.o., Hlavná 232, Rovinka, IČO: 36 284 114, zast. Falbová, s.r.o., Rajecká 13, Bratislava proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 858 441, zast. JUDr. Danuša Tichá, advokát, Nám. M. Benku 6, Bratislava na zaplatenie 4.020,13 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.020,13 EUR a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.020,13 EUR od 21.5.2016 do zaplatenia..
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania žalobcu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 4.11.2016 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 4.020,13 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia poistného plnenia.
2. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia poistného plnenia na náhradu škody titulom škody spôsobenej klientovi žalobcu, spoločnosti Hörmann Slovenská republika. Žalovaný nepriznal žalobcovi poistné plnenie z dôvodu, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú vadou výrobku alebo za škodu spôsobenú vadou vykonanej práce, ktorá sa prejaví po jej odovzdaní. Žalobca je toho názoru, že odmietnutie vyplatenia poistného žalovaným z uvedeného dôvodu v žalovanej výške bolo porušením povinností žalovaného z poistnej zmluvy.
3. Žalovaný sa vo veci písomne vyjadril dňa 28.6.2017. Uviedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť ním uplatnených nárokov. Uviedol, že vlastným expertným šetrením zistil, že pracovníci žalobcu ako dodávateľa montážnych prác nedodržali montážne postupy počas montáže brán tým, že brány neboli riadne nastavené pružiny brán a reťazí a v niektorých prípadoch chýbali aretačné skrutky, čo spôsobilo uvoľnenie komponentov a nesprávnu funkciu brán s následkom vzniku poškodenia brán. Z uvedeného má žalovaný za to, že žalobca nedodržal montážne postupy počas montáže brán a k odovzdaniu brán nedošlo v termíne označenom žalobcom. Na základe toho má žalovaný za to, že došlo k naplneniu výluky z poistenia podľa ust. čl. III, ods. 3 VPP č. 606. Žalovaný ďalej namietol nepreukázanie vzniku škody dokladom o jej úhrade poškodenému a deň vzniku omeškania. Na základe uvedeného žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, poistná zmluva č. 4418016225, VPP ZP 606, potvrdenie o nahlásení poistnej udalosti zo dňa 5.4.2016, fa
č. 1007658 zo dňa 29.4.2016, vyrozumenie zo dňa 19.7.2016, predžalobná výzva zo dňa 12.8.2016, preberací protokol zo dňa 25.5.2016, objednávka montážnych prác zo dňa 11.3.2016, email zo dňa 1.8.2016, expertná správa zo dňa 13.7.2016, platobný príkaz zo dňa 17.5.2016 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
5. Z poistnej zmluvy č. 4418016225 súd zistil, že žalobca ako poistený a žalovaný ako poisťovňa uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo poistenie žalobcu ako malého a stredného podnikateľa o.i. bolo predmetom poistenia poistenie žalobcu za zodpovednosť za škodu, ktorá vznikne inému v súvislosti s činnosťou žalobcu. Dodatkom č. 3 k zmluve došlo k pripoisteniu žalobcu za škody na veciach, ktoré žalobca prevzal za účelom spracovania, opravy, úpravy, predaja, úschovy, uskladnenia alebo poskytnutia odbornej pomoci s výnimkou motorových vozidiel . Podpisom poistnej zmluvy žalobca potvrdil, že bol oboznámený s VPP ZP 606, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy.
6. Z ust. čl. . III, ods. 3, písm. d VPP č. 606 pokiaľ to nie je v poistnej zmluve výslovne dojednané okrem výluk podľa odseku 2 tohto článku poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu spôsobenú z vadného výrobku alebo vadne vykonanej práce , ktorá sa prejaví po jej odovzdaní.
7. Z objednávky montážnych prác zo dňa 11.3.2016 súd zistil, že poškodený Hörmann Slovenská republika s.r.o. si u žalobcu objednal montáž 12tich priemyselných rýchlobežných brán HS7030 PU na halu VGP v Malackách.
8. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že dňa 5.4.2016 nahlásil žalobca žalovanému vznik škodovej udalosti, pričom škoda vznikla poškodenému Hörmann Slovenská republika s.r.o. Škoda vznikla tak, že poškodený si u žalobcu objednal montáž 12tich priemyselných rýchlobežných brán HS7030 PU na halu VGP v Malackách. Montážni technici žalobcu brány namontovali avšak nimi použité lepidlo na zafixovanie aretačných skrutiek na uchytenie hriadeľov brán z neznámych príčin zostalo nevytvrdené a hriadele na viacerých bránach sa posunuli a počas chodu poškodili viaceré súčiastky a na jednej bráne došlo aj poškodeniu lamiel po samovoľnom páde brány do koncovej polohy.
9. Z fa č. 1007658 zo dňa 29.4.2016 súd zistil, že poškodený Hörmann Slovenská republika s.r.o. vyfakturoval žalobcovi sumu 4.190,13 EUR v súvislosti s poistnou udalosťou VGP Malacky so splatnosťou 9.5.2016.
10. Z vyrozumenia zo dňa 19.7.2016 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi neposkytnutie poistného plnenia z dôvodu výluky podľa ust. čl. . III, ods. 3, písm. d VPP č. 606 na základe zistenia, že k škode došlo nedodržaním montážnych postupov.
11. Z predžalobnej výzva zo dňa 12.8.2016 súd zistil, že žalovaný vyzval žalobcu na úhradu žalovanej sumy ( fakturovaná škoda poškodeného znížená o spoluúčasť ) do sedem pracovných dní od doručenia výzvy.
12. Z preberacieho protokolu zo dňa 25.5.2016 súd zistil, že Hörmann Slovenská republika s.r.o. prevzal dielo - montáž brán od žalobcu dňa 25.5.2016.
13. Z emailu zo dňa 1.8.2016 súd zistil, že poškodený Hörmann Slovenská republika s.r.o. poskytol žalobcovi vyjadrenie, v ktorom výslovne uviedol, že k škode nedošlo nedodržaním montážnych postupov technikmi žalobcu ale vadou spotrebného materiálu - lepidla, ktoré nevytvrdlo, aretačné šróby sa vplyvom síl na ne uvoľnili a došlo k posunu dielov s následkom poškodenia brán. Výslovne poprel tvrdenie žalovaného o dodaní vadných výrobkov - brán alebo ich súčastí a prostredníctvom žalobcu požiadal žalovaného o zmenu stanoviska.
14. Z platobného príkazu zo dňa 17.5.2016 súd zistil, že žalobca uhradil nárok poškodeného v celom rozsahu.
15. Podľa ust. § 797, ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
16. Podľa ust. § 797, ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
17. Podľa ust. § 799, ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
18. Podľa ust. § 799, ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
19. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
20. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
21. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej poškodenému znížený o dohodnutú spoluúčasť.
22. Súd v konaní skonštatoval, že spornou medzi stranami sporu sú skutočnosti, či:
- poškodený dodal žalobcovi na montáž vadné výrobky - brány a ich súčasti
- montáž žalobcu spĺňala podmienky vád vykonanej práce - nedodržanie montážnych postupov žalobcom
- k škode došlo až po odovzdaní diela - odovzdaní montáže poškodenému
a teda dôvodnosť postupu žalovaného pri odmietnutí vyplatenia poistného plnenia
23. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej udalosti. 24. Ako nesporú súd vyhodnotil aj skutočnosť, že jediným dôvodom odmietnutia vyplatenia poistného plnenia žalovaným žalobcovi bolo tvrdené porušenie ust. čl. . III, ods. 3, písm. d VPP č. 606 - škoda spôsobená vadou výrobku alebo vadou vykonanej práce, ktorá sa prejaví po jej odovzdaní.
25. Ako prvé súd konštatoval, že k nahláseniu škodovej udalosti žalobcom preukázateľne došlo dňa 5.4.2016 a k protokolárnemu odovzdaniu prác podľa preberacieho protokolu 25.5.2016. Je teda nesporné, že ani k škode spôsobenej vadou výrobku ani k škode spôsobenej vadou vykonanej práce v žiadnom prípade nemohlo dôjsť po jej odovzdaní. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa zistení v expertnej správe boli brány používané od marca 2016 a vtedy sa prejavili poruchy. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného potvrdil montáž už v októbri 2015 avšak uviedol, že poškodený začiatkom roka 2016 pred prevzatím diela funkčnosť montáže prekontroloval, zistil vady a až po ich odstránení žalobcom dielo protokolárne prevzal. Vady diela teda žalobca neodstraňoval v rámci reklamácie vád diela poškodeným ale v rámci plnenia pôvodného záväzku. Súd tiež konštatoval, že žiadne zo zmluvných dojednaní žalobcu so žalovaným neobmedzovalo žalobcu v možnosti dohodnúť protokolárne odovzdanie diela v čase kratšom než k tomu reálne došlo. Je tiež logické a právne obhájiteľné rozhodnutie poškodeného pred protokolárnym prevzatím diela odskúšať funkčnosť montáže a dielo prevziať až po odstránení zistených vád. Súd teda ustálil, že k vzniku škody prišlo preukázateľne pred odovzdaním diela a teda neboli splnené podmienky výluky označenej žalovaným.
26. Pri posudzovaní možnosti vád výrobkov - brán a ich súčastí súd konštatoval, že žalovaný nepreukázal žiadnym spôsobom akúkoľvek vadu výrobku.
27. V časti posudzovanej dôvodnosti výluky titulom procesnej obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že montáž žalobcu spĺňala podmienky vád vykonanej práce - nedodržanie montážnych postupov žalobcom súd konštatoval, že tak žalobca ako aj poškodený označili ako jedinú logickú a teda možnú príčinu vzniku škody vadu spotrebného materiálu - montážneho lepidla, ktoré bolo pracovníkmi žalobcu aplikované avšak nesplnilo svoj základný predpoklad - nevytvrdlo a preto spôsobilo škodu. Podľa názoru súdu žalovaný v konaní síce tvrdil pochybenie pracovníkov montáže žalobcu avšak svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Sám poškodený vo svojom vyjadrení predloženom v konaní uviedol, že lepidlo aplikované bolo avšak nevytvrdlo a vytieklo. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu a poškodeného a konštatoval, že žalovaný neuniesol ani dôvodnosť tvrdenia o vadách práce vykonanej žalobcom a teda naplnení podmienok výluky z poistného plnenia.
28. Podľa názoru súdu teda žalobca preukázal v konaní skutočnosť, že ním vykonaná montáž nevykazovala vadu v zmysle výluky, ale došlo k udalosti ( nevytvrdnutie lepidla ), ktorú nemohol pri zachovaní predpokladateľnej odbornej starostlivosti predvídať ani ovplyvniť a za ktorú by v rámci objektívnej zodpovednosti za škodu mohol zodpovedať.
29. Žalobca tiež preukázal, že medzi stranami sporu bola obchodná prax ( predchádzajúca škoda za rovnakých skutkových okolností ), z ktorej možno odôvodniť dôvodný predpoklad žalobcu na vyplatenie poistného plnenia keďže pri predchádzajúcej škodovej udalosti žalovaný vyplatil poistné plnenie a naviac žalobca na základe doporučenia žalovaného pripoistil výluku z poistenia v zmysle písmena a VPP za uistenia žalovaného o potrebnosti pripoistenia práve tejto výluky na krytie škody spôsobenej činnosťou žalobcu na bránach vo vlastníctve klientov.
30. Žalovaný taktiež nepreukázal dôvodnosť procesnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že za skutočnú výšku škody na základe predloženého vyčíslenia možno považovať len náklady vo výške 1.873,08 EUR a zostávajúce náklady možno považovať za reklamáciu vadne vykonanej práce. Je nesporné, že zmenšenie majetku žalobcu vznikom škodovej udalosti zodpovedá sume uhradenej poškodenému a teda v tomto rozsahu sa mu znížila hodnota jeho majetku. Podľa ust. § 379 ObZ sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Súd sa stotožnil argumentáciou žalobcu, že brány do dňa protokolárneho prevzatia poškodeným neboli v žiadnom prípade používané a len sa na nich vykonávali skúšky funkčnosti. Náklady odstránenia škodovej udalosti teda spočívali len v nahradení poškodených častí brán novými dielmi tak, aby brány po oprave boli schopné prevádzky rovnako ako pred poškodením. Z uvedeného dôvodu súd aj tvrdenie žalovaného o nutnosti zníženia uplatnenej náhrady o amortizáciu za 5 mesiacov používania vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.
31. Žalovaný v rámci procesnej obrany tiež spochybnil časť škody, ktorá nespočívala v cene náhradných dielo a dopravy do miesta montáže. Žalobca v replike uviedol, že poškodený bol zmluvnými pokutami viazaný odovzdať montáž včas. Po zistení vád funkčnosti brán bol nútený zmluvnými pokutami odstrániť zistené vady čo najrýchlejšie a z toho dôvodu a pre nedostatok vlastných zamestnancov schopných nastúpiť na odstránenie vád okamžite preto zadal vykonanie urgentných prác tretej spoločnosti. Tým preukázateľne minimalizoval škody a nedal stavebníkovi možnosť uplatniť zmluvné pokuty za omeškanie, ktoré by mohli prevýšiť tieto náklady.
32. Žalovaný tiež neuniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti procesnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa do omeškania mohol dostať až 4.7.2017. Súd z expertnej správy žalovaného zistil, že žalovaný jej vypracovanie expertnej spoločnosti zadal až 3.6.2016, teda takmer mesiac po nahlásení škodovej udalosti. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaný tento mesiac nekomunikoval žiadnym spôsobom so žalobcom. Súd prisvedčil argumentácii žalobcu a konštatoval, že ustanovenia OZ o splatnosti poistného plnenia v žiadnom prípade nedávajú možnosť žalovanému naťahovať šetrenie škodovej udalosti po neobmedzenú dobu. Ak by žalovaný zadal vypracovanie expertnej správy deň po nahlásení škodovej udalosti a z expertnej správy je nesporné, že zisťovanie expertnej spoločnosti trvalo 17 dní, k vzniku nároku na vyplatenie poistného plnenia by prišlo 33 dní po nahlásení. Žalobca svoj nárok na úrok z omeškania uplatnil po uplynutí 15 dňovej lehoty počítanej 1 mesiac od nahlásenia škodovej udalosti, čo súd vyhodnotil ako dôvodné.
33. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu žaloby v celom rozsahu.
34. Žalobca si v konaní uplatnil nárok v rozsahu zohľadňujúcom zmluvne dohodnutú spoluúčasť vo výške 170 EUR.
35. Žalobca si v konaní uplatnil spolu s istinou nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí na lehoty v zmysle ust. § 797, ods. 3 OZ od uplynutia mesačnej lehoty od nahlásenia škodovej udalosti, ktoré možno dôvodne považovať za ukončenia vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu poistiteľa plniť. Súd aj v tejto časti posúdil nárok žalobcu za dôvodný.
36. Súd rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 8.10.2018 v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný svoju neúčasť riadne ospravedlnil a požiadal o rozhodnutie v neprítomnosti.
37. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
38. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
39. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa ust. § 255, ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
43. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.
44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol vo veci úspešný vo výške 100% súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu 100%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.
45. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).