Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/105/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanej: G. F., U. XX.XX.XXXX, R. A. XX, XXXX X R. právne zastúpená Mgr. Ing. Jaroslav Penc, advokát, Advokátska kancelária Nejedlého 47, 841 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 6.395,- eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.197,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.197,50 eur odo dňa 26.11.2016 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

IV. Žalovaná je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok vo výške 191,50 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.10.2016 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 6.395,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.395,- eur odo dňa 06.10.2016 do zaplatenia titulom náhrady škody. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 07.10.2014 v čase o 15.44 hod. v Bratislave na križovatke Bernolákova ulica s Radlinského ulicou došlo k dopravnej nehode, keď žalovaná, ktorá viedla osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi evidenčné číslo R., pri odbočovaní vľavo smerom do centra mesta na križovatke s Radlinského ulicou ako hlavnou, nedala prednosť v jazde zľava po Radlinského ulici smerom k Račianskemu mýtu idúcemu motocyklistovi npor. G.. R. R., ktorý viedol motocykel značky Honda evidenčné číslo R.. Následkom konania žalovanej došlo k dopravnej nehode, k zrážke medzi prednou časťou motocykla a ľavou prednou časťou motorového vozidla žalovanej. V dôsledku protiprávneho konania žalovanej došlo k poškodeniu motocykla značky Honda evidenčné číslo R., motocykla vo vlastníctve žalobcu. Na motocykli došlo k poškodeniu masky, ľavého reflektora, ľavého predného blatníka, pravého spätného zrkadla, prednej nápravy, riadenia, okulára a ložísk kolies. Vzhľadom na rozsah poškodenia motocykla nebolo po dopravnej nehode pristúpené k jeho oprave. Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Jozef Rihák, znalec z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, je zrejmé, že škoda na motocykli zn. Honda, ev. č. R. predstavuje sumu 6.395,- eur.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne vyjadrila a uviedla, že žiaden kompetentný orgán, ani súd a ani orgán dopravnej polície nerozhodol, že by dopravnú nehodu zavinila. Žalovanú nikto za vinníčku dopravnej nehody ani neoznačil. Žalovaná poprela svoje zavinenie na dopravnej nehode, spornosť priebehu nehody a jej zavinenie. Uviedla, že vo veci prebieha pred Okresným súdom Bratislava I trestné konanie pod sp. zn. 2T/38/2015. Stanovenie vinníka dopravnej nehody resp. možnej miery jej spoluzavinenia je rozhodujúcou otázkou pre uplatnenie nároku na náhradu škody, čo je rozhodujúcou otázkou pre uplatnenie si nároku na náhradu škody. V trestnom spise sa nachádza rad dôkazov, výpovede účastníkov dopravnej nehody, svedkov a technické zistenia a záznamy o nich ako obhliadka, fotodokumentácie, náčrtok a plánik a podobne. Do trestného konania bol pribratý i znalec z odboru doprava cestná, ktorý vypracoval znalecký posudok a svoje zistenia spresnil vo výpovediach. Žalovaná mala riadne uzatvorené povinné zmluvné poistenie vzťahujúce sa na škody spôsobené pri premávke na pozemných komunikáciách a ani poisťovňa zrejme nepristúpi k likvidácii poistnej udalosti náhradou škody žalobcovi bez , v tomto prípade súdom jednoznačného a právoplatného stanovenia vinníka dopravnej nehody a posúdenia miery možnej spoluviny žalovanej.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedol, že na žalobe trvá, žaloba je dôvodná a žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca uviedol, že všetky predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka boli naplnené. K podmienke existencie proti právneho úkonu žalobca uviedol, že existencia protiprávneho úkonu spočíva v skutočnosti, že žalovaná porušila ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. K vzniku škody uviedol, že škoda mu vznikla na motocykle zn. Honda, evidenčné číslo R. vo výške 6.395,- eur čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 249/2015 zo dňa 03.12.2015, ktorý bol vypracovaný ku dňu poškodenia. K príčinnej súvislosti uviedol, že je daná, keď skutočnosť, že žalovaná porušila ustanovenie § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. bola následkom vzniku škody žalobcovi. K zavinenému konaniu uviedol, že žalovaná spôsobila škodu porušením právnej povinnosti, čo bolo konštatované v obžalobe Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 18.08.2015, pričom zavinenie sa predpokladá zo zákona. Poškodený t.j. žalobca existenciu zavinenia nemusí dokazovať. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade ak žalovaná preukáže, že škodu ktorú spôsobila žalobcovi nezavinila, žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná ako vodička osobného motorového vozidla zn. Škoda spôsobila žalobcovi škodu. Zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka je založená tým, že žalovaná je prevádzkovateľom motorového vozidla Škoda, vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Zodpovednosť je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, a teda zavinenie žalovanej nemusí vyplývať z rozhodnutia súdu, postačuje aby poškodený mal informácie na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovanej ohľadne vinníka dopravnej nehody resp. miery spoluzavinenia žalovanou. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1Cdo 82/2009, z ktorého vyplýva, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu keď si môže urobiť úsudok o osobe, ktorá za škodu zodpovedá t.j. poškodený nemusí mať v danom okamihu nespochybniteľnú istotu v osobe škodcu. K uplatneným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že tieto si uplatňuje odo dňa podania žaloby do zaplatenia t.j. odo dňa 06.10.2016.

4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v trestnom konaní nebolo rozhodnuté či žalovaná zavinila dopravnú nehodu a nie je ani rozhodnuté či dopravnú nehodu nezavinil príslušník PZ a teda nie je rozhodnuté či je a ak áno aká miera spoluzavinenia na dopravnej nehode. Vo veci teda nie sú dané podklady na konštatovanie, že by žalovaná akokoľvek zodpovedala za škodu, ktorá žalobcovi dopravnou nehodou vznikla. Následne žalovaná oznámila, že súd rozhodnutím zo dňa 28.03.2017 v trestnom konaní sp. zn. 2T 38/2015 žalovanú ako obžalovanú spod obžaloby oslobodil okrem iného preto, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, lebo nedbanlivostné konanie obžalovanej nie je v príčinnej súvislosti so spôsobeným zranením poškodeného (ktoré vznikli v procese a v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou), počas dokazovania nebolo bezpečne preukázané, že obžalovaná (žalovaná) z nedbanlivosti ublížila na zdraví poškodenému R., žalovaná ako vodička nemala možnosť zabrániť nehode, lebo o motocyklu, ktorý prichádzal po električkovom páse nevedela... vodič motocykla mal možnosť spozorovať postupne sa vysúvajúci predok motorového vozidla žalovanej ešte v čase keď ho žalovaná nemohla vidieť, reakcia vodiča motocykla bola nesprávna a oneskorená, ak by reagoval správne a včas, mal možnosť zastaviť bezkolízne, v konaní nebol produkovaný dôkaz, že skutok uvedený v obžalobe je trestným činom. Podľa žalovanej nie sú dané predpoklady jej zodpovednosti za škodu, keď nie je

dané, že by žalovaná zodpovedala za spôsobenie dopravnej nehody a tým za škodu vznikom zranení poškodenému počas nehody a teda i za škodu, ktorá žalobcovi dopravnou nehodou vznikla.

5. Žalobca následne uviedol, že preukázal zodpovednosť žalovanej za škodu v súlade s § 427 Občianskeho zákonníka, preukázal, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (motorového vozidla) žalovanej. Zodpovednosť žalovanej je založená na objektívnej zodpovednosti t.j. bez ohľadu na zavinenie. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T/38/2015 ako aj z uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/81/2017 zo dňa 18.10.2017 jednoznačne vyplýva, že žalovaná svojim konaním síce nenaplnila skutkovú podstatu trestného činu, ale jednoznačne porušila ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 409/2014-31 zo dňa 08.04.2015 podľa, ktorého súd je pri rozhodovaní viazaný iba výrokom rozsudku, z ktorého vyplýva, že bol spáchaný trestný čin, a tom, kto je páchateľom trestného činu. Oslobodzujúcim rozsudkom súd viazaný nie je. Oslobodenie spod obžaloby neznamená, že sa skutok nestal a teda, že ním obžalovaný nemohol spôsobiť škodu.

6. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a uviedla, že sa necíti byť vinná zo zapríčinenia dopravnej nehody ako i jej následkov, teda i žalovanej škody a to ani v podiele úplnom ani na úrovni spoluviny. Necíti sa byť zodpovedná za škodu, ktorej náhrady sa žalobca domáha. Žalovanej dal za pravdu súd v trestnom konaní. Neexistuje príčinná súvislosť medzi jej konaním a vznikom škody, nikto z autorít, ktoré doposiaľ jej konanie hodnotili. nekonštatoval, že by situáciu nezvládla. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla nevznikla protiprávnym ani iným konaním (/opomenutím na základe zodpovednosti) na strane žalovanej. Jedinou príčinnou nehody a tým aj jej následkov bolo viacnásobné a kumulatívne pôsobiace protiprávne konanie zamestnanca žalobcu a nie jej. Sama nemala možnosť dopravnej nehode a následne vzniku škody zabrániť. Žalovaná poukázala na to, že zamestnanec žalobcu, havarujúci motorkár, ako policajt musel si byť vedomý, že porušuje platnú právnu úpravu o premávke na komunikáciách, jazdou na mieste, kde nie je dôvod takúto jazdu iným účastníkom , teda žalovanou, čo i len predpokladať, naviac dopravnej situácii neprimeranou rýchlosťou, musí dbať nad prirodzenú a nad požadovanú mieru, zvýšenej opatrnosti, v tomto prípade nedbal ani len základnej opatrnosti.

7. Žalobca uviedol, že predmetom trestného konania sp. zn. 2T/38/2015 bol trestný čin ublíženia na zdraví. Súd sa zaoberal otázkou či konanie žalovanej napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Súd v trestnej veci mal za to, že konanie žalovanej nenaplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví a preto žalovanú spod obžaloby oslobodil. V trestnom rozsudku 2T/38/2015 strana 9 súd konštatoval, že obžalovaná povinnosť uloženú jej podľa zákona nepochybne porušila prejdením na električkové pásy vyznačené neprerušovanou plnou čiarou, porušila svoju povinnosť vodiča tak ako je to uvedené v znaleckom posudku, nedodržaním dostatočného bočného odstupu od auta, ktoré jej dávalo prednosť pri odbočovaní vľavo a je teda zrejmé, že žalovaná jednoznačne porušila ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Nie je pravda, že ak i súdom bolo konštatované, že žalovaná nenaplnila skutkovú podstatu trestného činu, nezodpovedá ani za škodu, ktorá vznikla, nakoľko pojmy vznik škody a vznik dopravnej nehody nie sú totožné. Znalecký posudok posudzuje dopravnú nehodu z technického hľadiska a nerieši škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Predmetom tohto (civilného) konania je otázka či konaním žalovanej bola spôsobená žalobcovi škoda. Technická príčina vzniku dopravnej nehody je zrejmá najmä zo znaleckého posudku z odboru cestná doprava, ktorý bol vypracovaný pre účely trestného konania. Posúdenie vzniku škody je otázkou právnou. Žalovaná ako vodička osobného motorového vozidla zn. Škoda spôsobila žalobcovi škodu. Žalobca preukázal zodpovednosť žalovanej za škodu v súlade s § 427 Občianskeho zákonníka, preukázal, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vozidla žalovanej, teda, že škoda nebola spôsobená vis maior. Žalovaná nepreukázala žiaden liberačný dôvod, v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka, nepreukázala zbavenie sa zodpovednosti, keď nebolo preukázané, že škoda nebola zapríčinená okolnosťami majúci pôvod v osobitnom charaktere prevádzky motorového vozidla žalovanej a ani to, že škode nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. V znaleckom posudku č. 10/2015 je konštatované, že prvou technickou príčinnou posudzovanej dopravnej nehody, bolo nedanie prednosti v jazde vodičkou vozidla Škoda vodičovi kolízneho motocykla, teda ak by nenastala prvá technická príčina dopravnej nehody t.j. keby žalovaná dala prednosť v jazde vodičovi motocykla tak škoda by vôbec nemusela vzniknúť resp. mohla nastať v menšom rozsahu.

8. Súd vykonal stranami označené dôkazy oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi - osvedčenie o evidencii -časť II (technický preukaz) PB XXXXXX, motocykel zn. Honda evidenčné číslo

vozidla R., zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti, zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti (doobhliadka), znalecký posudok č. 249/2015 zo dňa 03.12.2015 vypracovaný znalcom Ing. Jozef Rihák, obsah trestného spisu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod 2T/38/2015.

9. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení strán za preukázané, že 9.1. Dňa 07.10.2014 o 15.44. hod. došlo k dopravnej nehode v Bratislave, v križovatke Bernolákova ulica s Radlinského a to medzi osobným motorovým vozidlom značky Škoda Octavia Combi, evidenčné číslo R.-XXXBD, ktoré viedla žalovaná a motocyklom značky Honda, evidenčné číslo R., ktorý viedol R. R.. Žalovaná s motorovým vozidlo Škoda Octavia šla po Bernolákovej ulici a v križovatke s Radlinskou ulicou ako hlavnou cestou odbočovala doľava smerom do centra mesta a R. R. jazdiaci na motocykli Honda šiel po Radlinského ulici smerom k Račianskemu mýtu. Došlo k zrážke medzi prednou časťou motocykla a ľavou prednou časťou vozidla. Na motocykle Honda, ktorý bol služobným vozidlom žalobcu, vznikla škoda. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu vodiča motocykla R. R., ktorý pri dopravnej nehode utrpel zranenia s priemernou dobou liečenia 4-5 týždňov. 9.2. Voči žalovanej sa viedlo trestné konanie, keď uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave Krajský dopravný inšpektorát Odbor dopravných nehôd ČVS:KRP-204/ODN1-BA-2014 zo dňa 08.05.2015 bolo vznesené obvinenie zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, nakoľko podľa vyšetrovateľa žalovaná ako vodička vozidla Škoda Octavia jazdiac po Bernolákovej ulici smerom na Radlinského ulici, pri prejazde križovatkou, kde je vjazd do križovatky uvedených ulíc označený zvislou dopravnou značkou stoj, daj prednosť v jazde (P2), nedala prednosť v jazde motocyklistovi R. R. jazdiacemu na motocykli Honda po Radlinského ulici, označenou zvislou dopravnou značkou hlavná cesta (P8), smerom od centra mesta na Račianske mýto, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel a zraneniam vodiča motocykla. 9.3. Okresný prokurátor Bratislava I podal na žalovanú ako obžalovanú dňa 20.08.2015 obžalobu na Okresný súd Bratislava I zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, keď inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona preto, že dňa 7.10.2014 v čase o 15.44 hod. v Bratislave po Bernolákovej ulici viedla osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia Combi, ev. č. R.-XXXBD a v križovatke s Radlinskou ulicou ako hlavnou cestou pri odbočovaní vľavo smerom do centra mesta v rozpore s § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke nedala prednosť v jazde zľava po Radlinského ulici smerom k Račianskemu mýtu idúcemu motocyklistovi R. R., ktorý viedol motocykel značky Honda, ev. č. R., následkom čoho došlo k zrážke medzi prednou časťou motocykla a ľavou prednou časťou vozidla, čím poškodený R. R. utrpel pomliaždenie tváre, tržnú ranu na nose, zlomeninu nosových kostí , viacpočetnú trieštivú zlomeninu lebky v čelovej oblasti, zakrvácanie do prínosových a čelových dutín lebky, zakrvácanie do stropu pravej očnice, vnútrolebečné krvácanie v čelovej oblasti, stuhnutie okolo chrbticového svalstva krčnej chrbtice s priemernou dobou liečenia 4-5 týždňov a teda inému z nedbanlivosti ublížila na zdraví tým, že porušila dôležitú povinnosť uloženú jej podľa zákona, čím spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. 9.4. Okresný súd Bratislava I v trestnej veci žalovanej rozhodol rozsudkom č. k. 2T 38/2016-303 zo dňa 28.03.2017 tak, že podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku obžalovanú G. F. oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Bratislava pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože skutok jej kladený za vinu nie je trestným činom. Súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených Ministerstvo vnútra a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-súdnych. Krajský súd v Bratislave Okresným prokurátorom Bratislava I podané odvolanie podľa § 319 odmietol uznesením sp. zn. 1To/81/2017 zo dňa 18.10.2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2017. 9.5. Osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Combi evidenčné číslo R. bolo v čase dopravnej nehody vo vlastníctve žalovanej, ktorá bola zároveň i jeho držiteľkou a v čase dopravnej nehody vozidlo i viedla. 9.6. Motocykel zn. Honda evidenčné číslo R. bolo v čase dopravnej nehody vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, teda žalobcu, ktorý bol zároveň aj jeho držiteľom. Predmetný motocykel v čase nehody viedol príslušník Policajného zboru Mgr. R. R.. 9.7. Zo znaleckého posudku č. 249/2015 zo dňa 03.12.2015 vypracovaného znalcom Ing. Jozef Rihák, znalec z odboru Doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel vo veci výpočtu výšky škody na vozidle HONDA Pan European ST 1300 ABS, E.Č: R., B-11525 vyplýva, že výška škody ku dňu poškodenia 07.10.2014 na vozidle

HONDA Pan European ST 1300 ABS, E.Č: R., B-11525 predstavuje čiastku vrátane 20% DPH 6.395,00 eur. Všeobecná hodnota predmetného vozidla ku dňu 07.10.2014 predstavuje čiastku vrátane 20% DPH 7.384,00 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že kalkulované náklady na opravu poškodenia vozidla k rozhodnému dátumu 07.10.2014 predstavujú čiastku 8.166,00 eur a VŠH vozidla predstavuje čiastku 7.384,00 eur je oprava predmetného vozidla nerentabilná. 9.8. V trestnom konaní vedenom proti žalovanej ako obžalovanej KRP-204/ODN1-BA-2014 bol vypracovaný znalecký posudok č. 10/2015 zo dňa 04.04.2015 znalcom z odboru cestná doprava Ing. Igor M. Šimko, predmetom ktorého bolo predovšetkým analyzovať priebeh nehodového deja, posúdiť techniku jazdy oboch vodičov, ich možnosti na zabránenie nehody a taktiež ustáliť technickú príčinu nehody, ku ktorej došlo dňa 07.10.2014. Znalec posudzoval nehodový dej v dvoch alternatívach vzhľadom na zásadnú rozdielnosť vo viacerých tvrdeniach vo výpovediach vodičov a svedkov a to alternatíva A/ vozidlo Škoda zastavilo v mieste zrážky v čase, keď ho obchádzal prvý zo služobných motocyklov (verzia podľa výpovedí vodičov motocyklov a svedka B.. I. a alternatíva B/ vozidlo Škoda stálo v mieste zrážky po dobu cca 5s (verzia podľa výpovede vodičky vozidla Škoda). Pri alternatíve A/ bola reakcia vodiča kolízneho motocykla oneskorená, v prípade včasnej reakcie by vodič motocykla zastavil bezkolízne z jeho rýchlosti na úrovni 40km/h nielen brzdením s využitím plného dosiahnuteľného spomalenia, ale aj v prípade brzdenia polovičnou hodnotou tohto spomalenia - motocykel by zastavil bezkolízne aj s dostatočnou priestorovou rezervou. Vodička vozidla Škoda nevytvorila vodičovi kolízneho motocykla Honda na vozovke prekážku z technického hľadiska náhlu a súčasne mu technicky náležite dala prednosť v jazde vo vzťahu k jeho rýchlosti jazdy 40km/ h. Pri alternatíve B/ by použitím techniky jazdy, dokončení prejazdu križovatkou, vodička vozidla Škoda nevytvorila kolíznemu motocyklu prekážku v jeho jazdnej dráhe, takým konaním by odvrátila kolíziu. Ak vodičkou vozidla deklarovaný priebeh nehodového deja bol skutočne reálnym, potom vlastne vodička vozidla Škoda stála naprieč jazdnej dráhy prichádzajúceho kolízneho motocykla Honda a akoby čakal až kým do nej motocykel narazí. Aj toto zistenie podľa znalca naznačuje, že alternatíva priebehu nehody podľa tvrdení vodičky Škoda je technicky málo pravdepodobné. Vo vzťahu k technike jazdy v prípade alternatívy A/ bolo prvým nesprávnym prvkom v technike jazdy vodičky Škoda nedanie prednosti v jazde vodičovi kolízneho motocykla Honda počas prejazdu križovatkou, čím vytvorila kolíznu situáciu, druhým chybným prvkom bolo to, že vodička prechádzala za danej situácie križovatkou aj napriek tomu, že bez zabezpečenia takéhoto jazdného úkonu spôsobilou a náležite poučenou osobou nebolo možné bezpečne prejsť križovatkou. V prípade alternatívy B/ vodička vedela včas o prichádzajúcom kolíznom motocykli Honda. Jej technika jazdy bola nesprávna v jej nadmernej nerozhodnosti, keď nedokončila svoj prejazd križovatkou, na ktorý mala dostatok času, alebo neopustila kolízny priestor cúvnutím dozadu. Vodička svojim konaním resp. nekonaním vytvorila kolíznu situáciu. K technike jazdy vodiča motocykla, vodiča R. znalec uviedol, že v prípade oboch alternatív priebehu dopravnej nehody bola chybným prvkom v technike jazdy vodiča motocykla jeho technicky nedôvodná jazda križovatkou priestorom stredového deliaceho pruhu, určeného pre jazdu električiek. V prípade oboch alternatív bola technika jazdy vodiča motocykla nesprávna v tom, že náležite nesledoval aktuálne sa vyvíjajúcu dopravnú situáciu v jeho jazdnej dráhe a na prekážku v podobe vozidla Škoda reagoval z časového hľadiska oneskorene. Ďalším pochybením v jeho jazde bola jazda do križovatky s nedostatočným bočným odstupom od stojacieho vozidla VW Touran. Podľa znalca prvou technickou príčinnou dopravnej nehody bola chybná technika jazdy vodičky vozidla Škoda, ktorá nedala v križovatke prednosť v jazde vodičovi motocykla, pričom vykonávala v kritickom čase mimoriadny jazdný úkon a druhou technickou príčinnou nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča kolízneho motocykla po stredovom deliacom páse.

10. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 431 Občianskeho zákonníka ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov a ak ide o vysporiadanie medzi nimi zodpovedajú podľa účasti na spôsobenej škode.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Podľa § 3 ods. 2 písmeno a) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,

Podľa § 20 ods. 1 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou "Daj prednosť v jazde" alebo "Stoj, daj prednosť v jazde", je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na električkový koľajový pás v úrovni vozovky sa smie vojsť len pri obchádzaní, predchádzaní, odbočovaní, otáčaní, vchádzaní na cestu, alebo ak to dovoľuje dopravná značka alebo ak to vyžadujú mimoriadne okolnosti, najmä ak nie je medzi električkovým koľajovým pásom a okrajom vozovky dostatok miesta. Električkový koľajový pás zvýšený nad úroveň vozovky alebo znížený pod jej úroveň, alebo ktorý je od vozovky inak oddelený, najmä obrubníkom, smie sa prechádzať len priečne, a to namieste prispôsobenom na to. Pritom vodič nesmie ohroziť ani obmedziť električku v jazde.

11. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti o zaplatenie sumy vo výške 3.197,50 eur, teda v časti uplatneného nároku na náhradu škody v rozsahu 50%.

12. Počas celého konania medzi stranami ostalo sporné či k dopravnej nehode, v dôsledku, ktorej si žalobca uplatnil náhradu škody, došlo zavinením, protiprávnym konaním žalovanej. 12.1. Žalovaná sa necítila byť vinná zo zapríčinenia dopravnej nehody a jej následkov. V súvislosti s ňou tvrdenou absenciou jej zodpovednosti za vznik dopravnej nehody poukázala na skutočnosť, že v trestnom konaní bola spod obžaloby oslobodená a že z dokazovania v trestnom konaní vyplynulo, že na jej strane nedošlo k zlyhaniu, k vytvoreniu prekážky, že nekonala ani úmyselne a ani z nedbanlivosti a ani fakticky tak, že by vznik dopravnej nehody zapríčinila. Tvrdila, že naopak protiprávne konal vodič motocykla, ktorý je zamestnanec žalobcu. Podľa žalovanej ak by vodič motocykla nekonal protiprávne k dopravnej nehode a teda ani ku škode žalobcu, by nedošlo. Žalovaná tiež tvrdila, že nebola naplnená podmienka osobitnej povahy prevádzky dopravného prostriedku, keď z pohľadu konania žalovanej sa nejednalo o charakteristické znaky, ktoré odôvodňujú založenie prísnejšej zodpovednosti z dôvodu určitej miery nebezpečenstva, ktorými sa v určitých situáciách tieto vlastnosti a javy prejavili navonok. Podľa žalovanej škodu nespôsobila žiadnym protiprávnym konaním ani opomenutím, nemala možnosť nehode a následne vzniku škody zabrániť, nemala možnosť túto ani predpokladať. Škodu spôsobil zamestnanec žalobcu kumulatívnym porušením právnej úpravy o premávke na komunikáciách. 12.2. Žalobca sa s obranou žalovanej nestotožnil, mal za to, že preukázal zodpovednosť žalovanej za škodu v súlade s ustanovením § 427 Občianskeho zákonníka, t.j. preukázal, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku (motorového vozidla) žalovanej a škoda nebola spôsobená „vis maior“ teda, že u žalovanej nenastal ani jeden z vyššie uvedených liberačných dôvodov. Uviedol, že v znaleckom posudku č. 10/2015 je jasne konštatované: „prvou technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v jazde vodičkou vozidla Škoda vodičovi kolízneho motocykla“ a teda keby nenastala prvá technická príčina dopravnej nehody (t.j. keby žalovaná dala prednosť v jazde vodičovi motocykla), tak škoda by vôbec nemusela vzniknúť resp. mohla nastať v menšom rozsahu.

13. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Občianskeho zákonníka ustanovení § 427 a ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil v dôsledku škody, ktorá mu vznikla na motocykle zn. Honda evidenčné číslo R.. Podľa žalobcu škoda na predmetnom motocykle vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 07.10.2014 v čase o 15.44 hod. v Bratislave na Radlinského ul. v križovatke s Bernolákovou ul. kolíziou medzi vozidlom zn. Škoda Octavia evidenčné číslo R., prevádzkovateľom ktorého bola žalovaná, ktorá predmetné vozidlo v čase dopravnej nehody aj viedla a motocyklom zn. Honda evidenčné číslo R., vlastníkom a prevádzkovateľom, ktorého bol žalobca a ktorý viedol vodič, príslušník PZ R. R.. Vznik škody, ktorá

žalobcovi vznikla, bola podľa žalobcu zapríčinená zavineným protiprávnym konaním žalovanej, keď žalovaná na križovatke s Radlinského ulicou ako hlavnou cestou pri odbočovaní vľavo smerom do centra mesta v rozpore s § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. nedala prednosť v jazde zľava po Radlinského ulici smerom k Račianskemu mýtu idúcemu motocyklu prednosť. Žalovaná ako prevádzkovateľ motorového vozidla, v dôsledku prevádzky, ktorého bola zapríčinená dopravná nehoda zodpovedá za škodu vzniknutú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom predpokladom vzniku zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu (R 9/1972). V stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 10/1983 publikovanom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. R 3/1984 sa konštatuje, že vzhľadom na špecifickosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a majetok spoločnosti a jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v Občianskom zákonníku upravená osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa občianskoprávna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie. 13.1. Súd na námietku žalovanej, že táto bola len iným prevádzateľom svojho motorového vozidla ako súkromná osoba a nevykonávala dopravu ako dopravná organizácia, neprihliadol, nakoľko zákon nerozlišuje medzi dopravnou organizáciou a vlastníkom motorového vozidla. Zo zákonného ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka vyplýva, že za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá fyzická a právnická osoba vykonávajúca dopravu a iní prevádzatelia dopravného prostriedku. Zákonné ustanovenie § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje legálny pojem iný prevádzateľ motorového vozidla pod ktorý sa zahŕňa vlastník, oprávnený držiteľ a nájomca motorového vozidla. Žalovaná mala právnu a faktickú možnosť disponovať s osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia a v čase dopravnej nehody bola prevádzkovateľom motorového vozidla. 13.2. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že za vzniknutú škodu nezodpovedá vzhľadom na výsledok trestného konania, v ktorom bola oslobodená spod obžaloby prokurátora, keď nebolo preukázané, že práve žalovaná ako obžalovaná z nedbanlivosti spôsobila poškodenému (vodičovi motocykla) ublíženie na zdraví porušením právnej povinnosti súd uvádza, že na túto námietku žalovanej nemohol prihliadnuť. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. Súd v civilnoprávnom konaní však nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom, teda rozhodnutím, že trestný čin nebol spáchaný. Okresný súd Bratislava I v trestnom konaní sp. zn. 2T 38/2015 oslobodil žalovanú ako obžalovanú spod obžaloby z dôvodu, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora nie je trestným činom, pretože súdu nebol predložený právne relevantný dôkaz o tom, že obžalovaná (žalovaná) z nedbanlivosti spôsobila poškodenému ublíženie na zdraví porušením dôležitej povinnosti. Obžaloba bola podaná z dôvodu, že obžalovaná (žalovaná) mala porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona z nedbanlivosti ublížiť na zdraví poškodenému R. R. (vodičovi motocykla) porušením povinnosť uloženej jej podľa zákona. Súd uviedol, že preto, aby konanie obžalovanej napĺňalo zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu by muselo byť preukázané, že obžalovaná porušila dôležitú povinnosť, uloženú jej podľa zákona a že právo toto porušenie dôležitej povinnosti spôsobilo zranenie poškodeného. Pre rozhodnutie o vine alebo nevine obžalovanej bolo rozhodujúce, či vodič kolízneho motocykla začal reagovať na vznik kolíznej situácie brzdením správne a včas, či mohol v prípade včasnej reakcie predísť dopravnej nehode a či nedbanlivostné konanie obžalovanej bolo v priamej príčinnej súvislosti so spôsobeným zranením poškodenému. Súd v trestnom konaní konštatoval, že konanie obžalovanej nebolo možné hodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti vodiča, pretože nie každé porušenie povinnosti vodiča je automaticky porušením dôležitej povinnosti. Aj keď obžalovaná porušila svoju povinnosť vodiča, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku, nedodržaním dostatočného bočného odstupu od auta, ktoré jej dávalo prednosť pri odbočovaní vľavo, s určitosťou bolo možné konštatovať, že nedodržanie bočné odstupu od vozidla, s ktorým žiadna kolízia ani nehrozila, by bolo porušením dôležitej povinnosti. Súd vzhľadom na uvedené teda dospel k záveru, že oslobodenie spod obžaloby žalovanej neznamená, že žalovaná svojim konaním nespôsobila škodu, za ktorú je podľa § 427 Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá. 13.3. V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka sa môže prevádzkovateľ zbaviť svojej zodpovednosti ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke tzv. vonkajšie okolnosti prevádzky

a ak škoda bola spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou t.j. zásahom zvonku - vis major. Okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke zákon nedefinuje, ale sú za ne považované pôsobenie prevádzky na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je prejavom typických vlastností prevádzky, ktorého súčasťou je istá nebezpečnosť vzhľadom na rýchlosť, silu, technická zložitosť teda všetko čo môže vyvolať nepriaznivý škodlivý následok. V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku objektívnu starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody, každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzateľ sa oslobodí od zodpovednosti predovšetkým vtedy, keď škode nebolo možno za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením. Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod.) alebo v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa. Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody treba však zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu neodvrátiteľnú subjektívne. Škoda musí byť, ako to vyplýva z ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, vždy neodvrátiteľná objektívne. To znamená, že škodu za daných pomerov nemohol odvrátiť nielen ten-ktorý prevádzateľ, ale ani žiadny iný na jeho mieste. Nemožno prihliadať iba k určitému prevádzateľovi, ale treba vždy používať objektívne meradlo. Za stret prevádzok považujú súdy predovšetkým vlastný stret dopravných prostriedkov (ich zrážku), ale aj stret dopravných prostriedkov so zariadením inej prevádzky, ako aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.). Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania, zohľadnení tvrdení žalovanej dospel k záveru, že žalovaná sa neocitla v slede udalostí, ktoré nevedela ovplyvniť a že k dopravnej nehode došlo v dôsledku okolností, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Žalovaná nepreukázala žiaden liberačný dôvod podľa § 428 Občianskeho zákonníka v dôsledku, ktorého by sa mohla svojej zodpovednosti zbaviť.

14. V prejednávanej veci súd aplikoval na vzťahy medzi účastníkmi dopravnej nehody a na posúdenie uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody ustanovenia § 427 a § 431 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za škodu, ktorú si uplatnil žalobca v konaní súd ako už uviedol vyššie, posúdil ako zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, keď škoda na motocykli bola vyvolaná osobitnou povahou ich prevádzky oboch vozidiel, bola vyvolaná jazdou dopravných prostriedkov, teda pri prevádzke motorových vozidiel a je dôsledkom povahy dopravného prostriedku. Žalobcovi vznikla škoda, ktorej náhradu si voči žalovanej uplatnil ako dôsledok kolízie dvoch motorových vozidiel, teda z dôvodu, že prišlo ku stretu prevádzok dvoch prevádzateľov dopravných prostriedkov a preto bolo potrebné na vysporiadanie medzi nimi t.j. žalobcom a žalovanou aplikovať ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zodpovedajú prevádzatelia podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Vysporiadanie škody je závislé od účasti prevádzok na strete a predpokladá zhodnotenie všetkých skutkových okolností konkrétneho stretu prevádzok, najmä tých ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Ak došlo k stretu prevádzok dopravných prostriedkov, z ktorého vznikla škoda, je potrebné ich vzťah pri vysporiadaní škody posudzovať podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje vysporiadanie škody vzniknutej samotným prevádzkovateľom a pritom rozhodujúca je účasť na spôsobení vzniknutej škody. Vysporiadanie škody je závislé od účasti prevádzok na strete, okolností ktoré boli hlavnými príčinami vzniknutej škody. Súd musí vyhodnotiť podiel na vzniku dopravnej nehode účastníkov nehody vychádzajúc zo všetkých okolností stretu prevádzok. Zavinené porušenie právnej povinnosti je významnou okolnosťou z hľadiska príčiny vzniku dopravnej nehody ale aj v prípade ak by protiprávne konanie nebolo zistené, nie je vylúčené vysporiadanie podľa § 431 ak priebeh dopravnej nehody svedčí o objektívnej účasti prevádzkovateľa na konkrétnej kolízii, ktorá je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje i prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého z prevádzkovateľov, pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť, ktorá viedla k vzniku škody. Každý z prevádzkovateľov znáša zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody. Dopravná nehoda, v dôsledku ktorej si žalobca uplatňoval voči žalovanej nárok na náhradu škody v dôsledku poškodenia motocykla sa stala pri odbočovaní vozidla žalovanej vľavo, podľa dopravného značenia, na mieste, kde tento spôsob nie je zakázaný. Na mieste nehody smeruje jeden jazdný pruh na križovatku Račianske Mýto, tento jazdný pruh sa pred vyústení Bernolákovej ulice do Radlinského zbieha z dvoch jazdných pruhov, za vyústení Bernolákovej sa zas rozširuje na dva jazdné pruhy až ku križovatke Račianska. Pri odbočovaní vľavo musí vodič vychádzajúci z Bernolákovej ul. dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim zľava, ale následne musí dať prednosť v jazde električkám z oboch smerov. Po prekonaní električkových pásov musí ešte dať prednosť jazde vozidlám prichádzajúcim sprava. Vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. Šimka obaja účastníci dopravnej

nehody, teda žalovaná ako vodička vozidla Škoda a vodič motocykla Honda, mohli dopravnej nehode, stretu vozidiel zabrániť. Žalovaná porušila povinnosť vodiča nedodržaním dostatočného bočného odstupu od auta, ktoré jej dávalo prednosť pri odbočovaní vľavo, jej technika jazdy bola nesprávna v tom, že s ňou vedeným vozidlom vchádzala do priestoru, do ktorého nemala náležitý rozhľad, obmedzený rozhľad si vytvorila sama svojim nesprávnym konaním, odbočovala doľava tak, že jej bočný odstup od stojacieho vozidla VW Touran bol tak malý, že do priestoru odkiaľ sa do miesta nehody blížili policajné motocykle náležite nevidela. Žalovaná porušila povinnosť uloženú jej podľa zákon prejdením električkových pásov vyznačených neprerušovanou, plnou čiarou. Vodič motocykla mal rozhľadové pomery do miesta nehody podstatne lepšie ako rozhľadové pomery žalovanej vodičky, keď predná časť vozidla Škoda sa iba postupne vysúvala smerom do jazdnej dráhy prichádzajúcich motocyklov, mal možnosť spozorovať vysúvajúcu sa prednú časť vozidla Škoda smerom do jazdnej dráhy podstatne skôr, teda ešte v čase keď ho vodička nemohla vidieť. Jeho reakcia bola oneskorená. Vodič motocykla sa rozhodol využiť pre presun po cestnej komunikácii nie bežný jazdný pruh, kde bola kolóna áut, ale jazdné pruhy určené pre jazdu električiek a musel si byť vedomý resp. mal si byť vedomý, že v jazde mimo riadneho jazdného pruhu musí venovať jazde zvýšenú pozornosť. Namiesto úhybného manévru zvolil brzdenie, ktoré však nebolo dostatočne účinné vzhľadom na malý odstup medzi vozidlami. Na vzniku nehody sa podieľali teda obaja vodiči vozidiel t.j. žalovaná a vodič motocykla, príčinnou nehody bola okolnosť tak na strane vodiča motocykla (prevádzkovateľ a držiteľ bol žalobca) ako i okolnosť na strane žalovanej (prevádzkovateľa a vodič vozidla Škoda). 14.1. Pretože má súd za to, že žalobca ako prevádzateľ motocykla Honda a žalovaná ako prevádzkovateľ motorového vozidla Škoda, majú pomerne rovnakú mieru účasti na spôsobení celkovej škody vzniknutej zo stretu motorových vozidiel žalobcu a žalovanej, ustálil, že zodpovedajú za škodu v zhodnom pomere a to 50%. Na vzniku dopravnej nehody sa podieľali približne rovnakou mierou obaja účastníci nehody a teda podiel - miera účasti žalovanej a vodiča motocykla na strete je daná a súd stanovil mieru účasti u oboch účastníkov nehody v pomere 50%.

15. Sumarizáciou uvedeného keď súd mal za preukázané, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní mal za preukázané, že udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Pri škodovej udalosti došlo k vzniku škody. Vznik škody na motocykle žalobcu a jej výšku žalobca preukázal, pričom zo strany žalovanej nebola nijakým spôsobom spochybnená. Súd mal za preukázanú aj príčinná súvislosť a v konaní nebol preukázaný liberačný dôvod v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Súd stanovil mieru účasti žalovanej na spôsobení vzniknutej škody v rozsahu 50% a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.197,50 eur. 15.1. Žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia škody vo výške 6.395,00 eur, keď znalec Ing. Jozef Rihák v znaleckom posudku č. 249/2015 zo dňa 03.12.2015 stanovil výšku škody na vozidle HONDA evidenčné číslo R., B-11525 ku dňu poškodenia 07.10.2014 v sume 6.395,00 eur. Z uplatnenej sumy náhrady škody zodpovedá podielu 50% súdom priznaná suma 3.197,50 eur. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol. 16. Žalobca sa voči žalovanej domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 06.10.2016 do zaplatenia teda odo dňa podania žaloby na súd.

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. Súd z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovanú pred podaním žaloby vyzýval na zaplatenie uplatnenej náhrady škody, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5%

ročne z priznanej sumy náhrady škody t.j. zo sumy 3.197,50 eur a to odo dňa 26.11.2016 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalobcu žalovanej. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 25.11.2016. Súd žalobu v ostatnej časti zamietol.

19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomerného úspechu žalobcu a žalovanej v spore a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 50% a úspech žalovanej v konaní predstavuje 50%.

21. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

Podľa § 4 ods. 2 písmeno a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodení Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, právnická osoba vykonávajúca konsolidáciu pohľadávok verejného sektora, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa.

22. Žalobca bol v konaní od platenia súdneho poplatku oslobodený podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno a) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov a žalovaná od poplatku oslobodená nebola. Súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie náhrady škody v sume 3.197,50 eur a preto s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 citovaného Zákona č. 71/1992 Zb. súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 191,50 eur. Súdny poplatok pozostáva z poplatku z priznanej výšky náhrady škody podľa Položky 1 písmeno a) Sadzobníka súdnych poplatkov (6% zo sumy 3.197,50 eur).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.