Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/17/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobcu: K. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A. V. XX, XXX XX H. proti žalovanej Sociálnej poisťovni - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.5.2017 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.

Rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 17.5.2017 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení) zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.1.2017, vo veci zvýšenia sumy invalidného dôchodku a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia ako prvostupňového správneho orgánu. Zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo s poukazom na ust. § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona o sociálnom poistení k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku u žalobcu od 4.8.2016 na 139 eur mesačne a podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona o sociálnom poistení k zvýšeniu invalidného dôchodku od 1.1.2017 na sumu 143 eur mesačne, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 14.12.2016 je žalobca naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, od 4.8.2016 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V tejto súvislosti bolo v rozhodnutí uvedené, že suma invalidného dôchodku sa zvýšila z dôvodu zmeny zdravotného stavu u žalobcu, keď došlo k zvýšeniu jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55% od 4.8.2016 oproti pôvodnej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola stanovená na 50%.

2.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 23.3.2017. V tomto odvolaní žalobca namietal, že jeho zdravotný stav nebol správne posúdený a žiadal o priznanie invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%, a to počnúc od roku 2013.

3.

Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací správny orgán preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny, a preto napadnuté rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 26.1.2017 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že zdravotný stav žalobcu bol v rámci odvolacieho správneho konania znovu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 27.3.2017, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku, keď žalobca ako účastník konania nedoložil žiadne nové odborné lekárske nálezy odôvodňujúce zvýšenie jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené lekárske nálezy: očné vyšetrenie zo dňa 5.5.2014, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 3.11.2016, pľúcne vyšetrenie - rtg zo dňa 7.6.2016 a fibrogastroskopické vyšetrenie zo dňa 11.1.2016. Na základe objektívneho vyšetrenia ako aj z dostupnej spisovej dokumentácie bola u žalobcu za rozhodujúce zdravotné postihnutie určená naďalej strata videnia na pravom oku hodnotená hornou hranicou rozpätia - 45%, pričom všetky ostatné ochorenia, ktoré posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie zistil z predložených odborných vyšetrení nepresahujú svojou závažnosťou (hodnotené jednotlivo) hodnotu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, nemožno ich klasifikovať ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale vo vzájomnej súvislosti, ktoré majú vplyv na výšku celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na základe týchto zistených skutočností došlo u žalobcu počnúc od 14.12.2016 k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55%, a to s poukazom na ust. § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., t.j. o 10%, pričom dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol stanovený odo dňa podania jeho žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, ktorú si podal dňa 4.8.2016. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu bola stanovená choroba zmyslových orgánov - zrak, strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku na základe zistení posudkového lekára sociálneho poistenia, ústredia Sociálnej poisťovne, so sídlom v Prešove, pričom toto zdravotné postihnutie bolo zaradené do kapitoly VII., oddielu A, položky 7 Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Za iné zdravotné postihnutia: amauróza pravého oka, atrofia papily nervu vpravo, ľahká hypermetropia vľavo, jazva rohovky vľavo, porucha psychiky zapríčinená užívaním alkoholu - syndróm závislosti, astma bronchiale pri chronickom nikotinizme posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Znamená to, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu určená od 4.8.2016 na 55%. V odôvodnení rozhodnutia žalovanej bol následne popísaný spôsob výpočtu sumy invalidného dôchodku u žalobcu s poukazom na znenie ust. § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pričom aktuálna dôchodková hodnota platná k 4.8.2016 bola určená v súlade s § 64 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a suma invalidného dôchodku bola ďalej podľa § 82, § 293dq a§ 293dr ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení zvýšená od 1.1.2017 o 4 eurá mesačne, na 143 eur mesačne. V rozhodnutí bolo ďalej konštatované, že žalobca v odvolacom správnom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o zvýšení sumy invalidného dôchodku.

4.

Žalobca napadol správnosť tohto rozhodnutia žalobou, pričom podľa obsahu správnej žaloby žiadal rozhodnutie žalovanej zrejme zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasil s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola posudkovými lekármi stanovená na 55%. Žiadal, aby mu bol priznaný plný invalidný dôchodok, a to s poukazom na zhoršovanie sa jeho zdravotného stavu. Poukázal na to, že v dôsledku jeho zdravotných problémov nebol ani zaradený ani do pracovného pomeru v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Uviedol, že má postihnutých niekoľko zmyslových orgánov - zrak, sluch, má narušenú osobnosť ako aj psychiku, ďalej má iné zdravotné postihnutia - chronické choroby a zlomeniny. Žiadal, aby jeho zdravotný stav bol znovu posúdený, pretože podľa jeho názoru spĺňa podmienky na priznanie plného invalidného dôchodku.

5.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.12.2017 žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol v rámci odvolacieho konania posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava 27.3.2017 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove 11.4.2017, ktorý v odbornom posudku

o invalidite uviedol, že žalobca je od roku 1995 poberateľom čiastočného invalidného dôchodku pre poúrazovú stratu videnia na pravom oku. Od roku 2013 bol žalobca uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%. Posúdením zdravotného stavu žalobcu 14.12.2016 sa u neho zvýšila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50% na 55%. Poukázala ďalej na to, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je naďalej strata videnia na pravom oku, choroby zmyslových orgánov - zrak, strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku, zaradené do kapitoly VII., oddielu A, položky 7 Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, čo je horná hranica zákonného percentuálneho rozpätia. Všetky ostatné ochorenia, ktoré posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie zistil z predložených odborných vyšetrení nepresahujú svojou závažnosťou hodnotu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, nemožno ich klasifikovať ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale vo vzájomnej súvislosti majú vplyv na výšku celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 310/2006 Z.z. o 10% považoval za správne. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol u žalobcu určený odo dňa podania žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, t.j. od 4.8.2016. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je teda od 4.8.2016 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Tieto zistenia posudkových lekárov sociálneho poistenia neboli spochybnené ani v odvolacom správnom konaní, keď posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne sa v konaní vysporiadali so všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré žalobca ako účastník konania predložil. Ich odborné posudky sú zhodné, bez diskrepancií, sú dostatočne podložené odbornými medicínskymi vyšetreniami a nálezmi a vo svojich záveroch sa zhodujú. Mala teda za to, že nárok na invalidný dôchodok bol u žalobcu posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi, pričom žalobca k správnej žalobe nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktorými by spochybnil skutočnosti obsiahnuté v administratívnom spise do vydania rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne.

6.

Krajský súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 23 ods. 2 písm. b) SSP a § 107 ods. 1 SSP, keď v predmetnej veci verejne vyhlásil rozsudok dňa 8.10.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo uvedené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave ako aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

7.

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa výplata dávky zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie.

8.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 8 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

9.

Vzhľadom k tomu, že posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, pričom vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok, pokiaľ posudok spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a v ktorom sa posudkový lekár vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Za takéhoto stavu preto býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. V danom prípade bol zdravotný stav žalobcu viackrát posudzovaný posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava dňa 14.12.2016 a 27.3.2017 a tiež v rámci odvolacieho správneho konania dňa 11.4.2017, pričom zo záverov rôznych posudkových lekárov vyplýva, že u žalobcu sa počnúc od 14.12.2016 u neho zvýšila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 50% na

55%. Podľa názoru správneho súdu žalovaná riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaná vychádzala pri svojom rozhodovaní. Je možné konštatovať, že žalovaná svoje rozhodnutie aj riadnym spôsobom zdôvodnila, čo je vždy potrebné zrealizovať, pretože zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (táto skutočnosť má vplyv na zníženie, resp. zvýšenie sumy invalidného dôchodku) je vážnym spôsobom zasiahnuté do práv žalobcu. V danom prípade žalovaná uviedla, v čom spočívala zmena skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu dávky (§ 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení), resp. v čom spočívalo u žalobcu zhoršenie zdravotného stavu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu je naďalej strata videnia na pravom oku, choroby zmyslových orgánov - zrak - strata jedného oka pri zachovaní zrakových funkcií na druhom oku, zaradené do kapitoly VII., oddielu A, položky 7 Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, čo je horná hranica zákonného percentuálneho rozpätia. Všetky ostatné ochorenia, ktoré posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie zistil z predložených odborných vyšetrení nepresahujú svojou závažnosťou hodnotu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, nemožno ich klasifikovať ako rozhodujúce zdravotné postihnutie, ale vo vzájomnej súvislosti majú vplyv na výšku celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zák.č. 310/2006 Z.z. o 10% je potrebné považovať za správne. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol určený odo dňa podania žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, ktorú si žalobca podal 4.8.2016. V predmetnej veci tak v správnom konaní ani v priebehu preskúmavacieho konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovanej, nakoľko zhodné závery rôznych posudkových lekárov považuje správny súd za dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez nejasností a vnútorných rozporov. Námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe, naznačujúce pochybnosti o náležitom posúdení jeho zdravotného stavu správny súd nepovažoval za dôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť závery posudkových lekárov. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní náležite posúdený, považuje súd za nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalobca teda v správnom konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a tieto tvrdenia nedoložil nejakými ďalšími lekárskymi nálezmi. Samozrejme v prípade, že by v budúcnosti došlo u žalobcu k zmene zdravotného stavu, resp. k jeho zhoršeniu môže opätovne požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

10.

Vzhľadom k vyššie uvedeným zisteniam, správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

11.

V konaní úspešnej žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.