Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/23/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci žalobcu: K. C., bytom D. XX, XXX XX R., zastúpená: Mgr. Martin Černák, advokát so sídlom Zochova 5, 811 03 Bratislava, proti žalovaným: 1. Hlavné Mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00603481, 2. Hlavné Mesto SR Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 00603147, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný 1 a 2 nemajú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania podaným na tunajší súd dňa 03.05.2017 domáhala voči žalovaným určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXXX/XXXXXX k nebytovému priestoru garáž č. XXX o výmere 54,17 m2, evidovanom na LV č. XXXX a umiestnenom na prízemí bytového domu súp. č. XXXXXX na ul. D. XX v Bratislave v katastrálnom území Staré Mesto, a postavenom na pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 338 m2, spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu. Svoj návrh odôvodnila tým, že do dňa 18.09.2014 bola nájomníčkou bytu č. X s podlahovou plochou o výmere 114,95 m2 nachádzajúceho sa na 3. poschodí v bytovom dome súp. č. XXXXXX na ulici D v R.. Uviedla, že súčasťou domu je aj nebytový priestor garáž č. XXX o výmere 54,17m2 umiestnený na prízemí bytového domu. Spoluvlastníkmi nebytového priestoru sú žalovaný v 1. rade v podiele 1/3 a žalovaný v 2. rade v podiele 2/3. Uviedla, že pôvodným vlastníkom vyššie uvedeného bytového domu v spoluvlastníckom podiele bol F. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ho nadobudol v dedičskom konaní na základe osvedčenia o dedičstve 2D/661/2008-29, Dnot 1/2009 zo dňa 07.08.2012. Listom zo dňa 22.10.2012 F. E. ponúkol svoj podiel k bytovému domu na predaj žalovanému v 1. rade za kúpnu cenu 120 000 Eur. Nájomcovia bytového domu prejavili lisotm zo dňa 15.11.2012 záujem o odkúpenie bytového domu do svojho podielového spoluvlastníctva. Mestské zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade uznesením zo dňa 22.11.2012 č. 877/2012 odporučilo rokovať s nájomcami bytového domu o uplatnení predkupného práva k bytovému domu, za podmienky, že nájomcovia vložia do notárskej úschovy finančné prostriedky v celkovej výške 120 000 Eur v prospech žalovaného v 1. rade a to každý z nich v pomere podľa podlahovej plochy prenajatého bytu. Dôvodila, že listom zo dňa 05.12.2012 nájomcovia vyjadrili súhlas so zložením finančnej čiastky do notárskej úschovy za účelom budúceho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dňa 12.12.2012 v zmysle uznesenia žalovaného v 1. rade č.XXX/XXXX zo dňa 22.11.2012 nájomcovia bytového domu zložili do notárskej úschovy v prospech žalovaného v 1. rade finančné prostriedky v celkovej výške 120 000 Eur. Mestské zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade uznesením zo dňa 13.12.2012 č. XXX/XXXX schválilo uplatnenie vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k bytovému domu a tým aj jeho odkúpenie od pôvodného

vlastníka v spoluvlastníckom podiele 1/3. Zmluvou č. XXXXXXXX/XX/XX o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 07.05.2014 žalovaní na ňu previedli vlastnícke právo k bytu spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti XXXXX/XXXXX a spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. registra „C“ č. XXXX o výmere 338 m2 vo veľkosti 22990/130239. Na základe uvedenej zmluvy príslušný okresný úrad , katastrálny odbor rozhodnutím č. V - XXXXX/XX zo dňa 08.10.2014, rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k uvedeným nehnuteľnostiam. Namietala však, že k prevodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru v podiele 1/3 v prospech pôvodných nájomcov nedošlo a spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti zostal naďalej žalovaný v 1. rade. Argumentovala, že po prevode vlastníckeho práva k bytu sa u žalovaných opakovane domáhala, aby títo na ňu previedli vlastnícke právo k nebytovému priestoru avšak bezúspešne. Z vyššie uvedeného mala za to, že je nepochybné, že žalovaný v 1. rade v postavení spoluvlastníka využil svoje predkupné právo a odkúpil od tretej osoby spoluvlastnícky podiel k bytovému domu, ktorého súčasťou bola j nebytový priestor. Cena za kúpu uvedeného spoluvlastníckeho podielu predstavovala sumu 120 000 Eur, ktorú žalovaný v 1. rade obstaral tak, že svojim uznesením zaviazal vtedajších nájomcov bytov bytového domu, aby zložili do notárskej úschovy časť uvedenej kúpnej ceny v pomere zodpovedajúcom podlahovej ploche ich bytov. Po splnení tejto podmienky žalovaní ako predávajúci pristúpili k prevodu vlastníckeho práva k bytom v prospech jednotlivých nájomcov ako kupujúcich avšak bez toho, aby žalovaný v 1. rade súčasne previedol na pôvodných nájomcov spoluvlastnícke právo k nebytovému priestoru. Zdôraznila, že na financovaní kúpy spoluvlastníckeho podielu k bytovému domu vrátane nebytového priestoru od pôvodného vlastníka sa podieľali súčasní vlastníci bytov a to tak, že za účelom ich kúpy poskytli žalovanému v 1. rade celkovú kúpnu cenu vo výške 120 000 Eur a žalovaný na ich obstaranie nevyložil zo svojho vlastného majetku žiadne finančné prostriedky. Mala za to, že nakoľko žalovaní v 1. rade na ňu previedol vlastnícke právo k bytu , v zmysle § 16 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zároveň došlo k zákonnému prevodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru o žalovaného v 1. rade na žalobkyňu a to v podiele 11495/130239 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu.

2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvodil, že nárok vyplývajúci z poskytnutých finančných prostriedkov sa viazal výlučne k bytom , ku ktorým boli s nájomcami uzatvorené nájomné zmluvy na dobu neurčitú a nie k nebytovému priestoru garáž č. XXX, prípadne k spoluvlastníckemu 1/3 podielu na stavbe. Vinkulovaná finančná čiastka bola poskytnutá výlučne od nájomcov bytov, ktorí mali byty prenajaté na dobu neurčitú s tým, že táto čiastka mala byť nájomcom započítaná pri prevode bytov. Nebytový priestor - garáž č. XXX nebol nikdy predmetom rokovaní ani predmetom nárokov zo strany nájomcov. Uznesenie Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy bolo prijaté s podmienkou, ktorú si hlavné mesto SR Bratislava riadne splnilo tým, že previedlo byty na nájomcov. O danej skutočnosti svedčí aj zápis na LV č. XXXX, podľa ktorého je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou bytu č. X v predmetnom bytovom dome.

3. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že v danom konaní nie je pasívne vecne legitimovaný. K meritu veci namietal, že žalovaný v 1. rade nemohol previesť nebytový priestor garáž na žalobkyňu z dôvodu, že prednostné právo na prevod nebytového priestoru garáže má nájomca p. R. v zmysle § 16 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. Poukázal na to, že nebytový priestor- garáž č. XXX v zmluve č. XXXXXXX/XX/XX o prevode vlastníctva bytu uvedená nebola. Garáž č. XXX nie je vedľajší priestor ako príslušenstvo bytu, ktorý by sa mohol využiť pre ktorýkoľvek byt. Dôvodil, že ide o nebytový priestor, ktorý je samostatne prevoditeľný, je samostatne zapísaný na LV č. XXXX, je to miestnosť neobytná, neslúži ani nemôže slúžiť ako príslušenstvo k X bytom nachádzajúcim sa v bytovom dome, aj vzhľadom na pôdorys a veľkosť nebytového priestoru- garáže- XX m2 nie je spôsobilý na využitie (parkovanie 4 aut) v pomere k 4 bytom v bytovom dome , tak ako je to iných miestnostiach v bytovom dome. Nesúhlasil s právnym názorom žalobkyne ohľadom prechodu vlastníctva k nebytovému priestoru- garáži č. XXX. Dôvodil, že nemá vedomosť, že sa jednalo o prípad kedy stavebný úrad vydal rozhodnutie o zmene užívania stavby, tak, že zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu vznikol nebytový priestor garáž a ani žalobkyňa o takomto rozhodnutí nepredložila žiaden dôkaz. Argumentoval, že predmetný nebytový priestor- garáž bol v čase realizácie prevodu vlastníctva bytov ako aj v súčasnom období stále v nájme fyzickej osoby pána G. R.. Vzhľadom na uvedené mal za to, že p. R. má vo vzťahu k predmetnej garáži predkupné právo. Dôvodil, že sporný nebytový priestor bol aj pred rokom 1980, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu nebytového priestoru D. do nájmu užívaný

ako samostatný nebytový priestor a teda ani pred týmto rokom to nebola súčasť bytových jednotiek nachádzajúcich sa v dome.

4. Žalobkyňa v replike na vyjadrenia žalovaných doručenej zo dňa 19.04.2018 uviedla, že § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov určuje dva prípady, pri ktorých v rámci prevodu vlastníckeho práva k bytom v prospech ich aktuálnych nájomcov, súčasne dochádza k zákonnému prechodu vlastníckeho práva v prospech týchto nájomcov k nebytovému priestoru v tomto bytovom dome, a to ak ide o 1. nebytový priestor vo vlastníctve obce alebo bytového družstva, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru, alebo 2. nebytový priestor, na ktorého financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi nájomcovia alebo ich právni predchodcovia. Mala za to, že v prípade, že sa jedná o nebytový priestor podľa bodu 2, v tomto prípade nie je potrebné, aby išlo o nebytový priestor, ktorý vznikol zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu. Argumentovala, že základnou zákonnou podmienkou na prechod vlastníckeho práva v prospech nájomcov je, že sa títo v plnom rozsahu podieľali na jeho financovaní. Právnym dôvodom, na základe ktorého odôvodňovala svoje spoluvlastnícke právo k nebytovému priestoru č. XXX je zákonné ustanovenie § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. Poukázala na to, že na základe tohto ustanovenia zákon priznáva pôvodným nájomcom bytového domu spoluvlastnícke právo k nebytovému priestoru, ak sa títo v celom rozsahu podieľali na jeho financovaní. Ide o originálny spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom, pričom k nadobudnutiu vlastníckeho práva v prospech pôvodných nájomcov dochádza okamihom, ak sú splnené nasledovné zákonné podmienky a to a) právoplatné rozhodnutie príslušného správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva k bytom prevedeného z vlastníctva obce alebo bytového družstva do vlastníctva nájomcov, a b) existencia nebytového priestoru v bytovom dome, pričom na financovaní tohto nebytového priestoru sa podieľali len nájomcovia bytového domu. Dôvodila, že dňa 12.12.2012 v zmysle uznesenia žalovaného v 1. rade č. XXX/XXXX zo dňa 22.11.2012 pôvodní nájomcovia bytového domu zložili do notárskej úschovy v prospech žalovaného v 1. rade finančné prostriedky v celkovej výške 120 000,- eur za účelom kúpy bytového domu v spoluvlastníckom podiele 1/3 od pôvodného vlastníka, a to nasledovne: žalobkyňa sumu vo výške 32 424,- eur, B.. W. A. sumu vo výške 38 088,- eur, A. D. a G. D. sumu vo výške 36 624,- eur a G.. K. D. sumu vo výške 12 864,- eur. V uvedenom čase neexistoval žiadny znalecký posudok, na základe ktorého by bolo zrejmé, aká je hodnota jednotlivých bytov v bytovom dome (znalecký posudok B.. T. č. 23/2013 bol vypracovaný až v roku 2013). Žalovaný v 1. rade tak pri určení hodnoty vychádzal výlučne zo sumy 120 000 eur, ktorá priamo zodpovedala ponuke pôvodného vlastníka doručenej žalovanému v 1. rade na odkúpenie 1/3 spoluvlastníckeho podielu k bytovému domu, vrátane 1/3 spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru garáži č. XXX. Zmluvou č. XXXXXXX/XX/XX o prevode vlastníctva bytu zo dňa 7.5.2014 žalovaný v 1. rade previedol na žalobkyňu vlastnícke právo k bytu spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu o veľkosti XXXXX/XXXXX a spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. registra „C“ č. XXXX o výmere 338 m2 o veľkosti XXXXX/XXXXXX. Vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej zmluvy bol povolený ku dňu 18.9.2014. Suma vo výške 120 000 eur predstavovala hodnotu zhromaždenú pôvodnými nájomcami, ktorá nepochybne slúžila aj na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru žalovaným v 1. rade od pôvodného vlastníka. Všetky finančné prostriedky na kúpu uvedeného spoluvlastníckeho podielu boli preukázateľne zabezpečené a poskytnuté pôvodnými nájomcami, ktorí realizovali kúpu bytov od žalovaného v 1. rade. Pôvodní nájomcovia, vrátane žalobkyne sa na financovaní kúpy nebytového priestoru podieľali v plnom rozsahu a k nadobudnutiu spoluvlastníckeho podielu k nebytovému priestoru od jeho pôvodného vlastníka žalovaný v I. rade nevynaložil zo svojho vlastného majetku žiadne finančné prostriedky. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade previedol na žalobkyňu vlastnícke právo k bytu, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zároveň došlo ex lege k zákonnému prechodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru zo žalovaného v 1. rade na žalobkyňu a to v podiele XXXXX/XXXXXX spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. K prechodu vlastníckeho práva na žalobkyňu došlo k okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu, t.j. ku dňu 18.9.2014, a od tohto okamihu je žalobkyňa zákonnou vlastníčkou nebytového priestoru so všetkými právami a povinnosťami spoluvlastníka vyplývajúce zo zákona.

5. Žalovaný v 2. rade v duplike k replike žalobkyne zotrval na argumentácii týkajúcej sa nedôvodnosti návrhu žalobkyne.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s prednesmi zástupcov strán v spore, listinnými dôkazmi založenými v spise, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobkyňa zotrvala na písomne podanom žalobnom návrhu. Poukázala na to, že bola takmer 50 rokov až do septembra 2014 nájomníčkou bytu č. 4, v bytovom dome na ul. D. XX v R.. Mala za to, že súčasťou celého bytového domu bol a je nebytový priestor a to garáž XXX, s tým, že pôvodnými vlastníkmi bytového domu boli žalovaný v 1.rade a to v rozsahu X/X a F. E. v pomere 1/3, ktorý v októbri 2012 ponúkol svoj vlastnícky podiel žalovanému v 1.rade za sumu 120.000,- Eur. V tom istom období nájomcovia bytového domu, prejavili záujem o kúpu jednotlivých bytov v bytovom dome. Na základe uznesenia mestského zastupiteľstva žalovaného v 1.rade č. 877/2012 zo dňa 22.11.2012 žalovaný v prvom rade ponúkol nájomcom na predaj byty pod podmienkou, že zložia do notárskej úschovy sumu v celkovej výške 120.000,- Eur a to každý z nich v pomere podľa podlahovej plochy prenajatého bytu k súčtu všetkých podlahových plôch, čo znalemá, že išlo o identickú sumu, za ktorú F. E. ponúkol žalovanému v 1.rade kúpu bytového domu v podiele 1/3. Nájomcovia si túto podmienku splnili. Následne žalovaný v 1.rade na základe kúpnych zmlúv previedol svoje vlastnícke práva k bytom na nájomcov. Dnes je v katastri nehnuteľnosti ako vlastník garáže v podiele 1/3 evidovaný žalovaný v 1.rade pričom sme toho názoru, že pri prevode vlastníckeho práva k bytom v prospech nájomcov títo súčasne v zmysle § 16 ods. 7, zák.č. 182/1993 Z.z. nadobudli spoluvlastnícke právo k nebytovému priestoru v spoločnom podiele 1/3 a to každý v podiele podľa podlahovej plochy bytu, pretože títo nájomcovia sa v plnom rozsahu sa podieľali na prefinancovaní, Z uvedeného dôvodu sa domáhala, aby súd určil že je spoluvlastníčku predmetnej garáže a to v spoluvlastníckom podiele v rozsahu XXXXX/XXXXXX. Mala za to, že aj keď predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným v 1.rade, bol výlučne byt avšak domnievala sa, že uvedené aplikáciu § 16 ods.7 predmetného zákona nevylučuje. Pokiaľ ide o výklad ust. § 16 ods. 7 zastala názor, že predmetné ustanovenie rieši dve možné alternatívy kedy nebytový priestor v zmysle zákona prechádza do spoluvlastníctva nájomcov. Poukázal na to, že tou druhou alternatívou je, že sa takto postupuje aj v nebytových priestoroch, na ktorých sa financovaní podieľali členskými podielmi len nájomcovia v bytovom dome. Pripomenula, že žalovaný v 1. rade nevynaložil na kúpu bytového domu v podiele 1/3 žiadne finančné prostriedky zo svojho finančného majetku, táto suma vznikla financovaním jednotlivých nájomcov. Namietala, že nikdy netvrdila, že predmetná garáž má byť príslušenstvom bytu alebo bytov, súhlasila s názorom žalovaných, že sa jedná o samostatný prevoditeľný nebytový priestor. K námietke žalovaného v 2. rade ohľadom pasívnej vecnej legitimácie poukázala na platnú judikatúru, podľa ktorej ak je predmetom určovacej žaloby vlastnícke právo na strane žalovaných musia byť uvedený všetci vlastníci evidovaný v katastri nehnuteľnosti pretože prípadné rozhodnutie bude zaväzovať aj žalovaného v 2. rade. Uviedla, že suma, ktorou sa podieľala na financovaní nebytového priestoru predstavuje sumu 140 eurový podiel na financovaní nebytového priestoru. Ďalej uviedla že uvedený byt nebol nikdy družstevný byt, z 2/3 bol v správe štátu v správe Mestskej časti, a 1/3 bolo v správe p. E.. Počas nájmu spoločenstvo vytvorené nebolo.

8. Žalovaný v 1. rade sa pridržali svoje argumentácie uvedenej v písomnom vyjadrení k žalobe. Žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú. Nestotožnil sa právnym posúdením veci zo strany žalobcu. Poukázal na to, že žalobkyňa si bola sama vedomá skutočnosti, že poukázané finančné prostriedky sa viažu výlučne k predmetu nájmu, teda bytu. Táto skutočnosť bola nájomcom vysvetľovaná

- oboznamovaný boli aj osobne, o čom svedčí aj zápisnica z prerokovania ktorá bola spísaná dňa 12.12.2012 a podpísaná samotnom žalobkyňou, kde jej bolo zreteľne a jasne oznámené, že zložené finančné prostriedky sa jej započítajú ako kúpna cena bytu. Počas celej realizácie kúpy bytu v prospech žalobkyne táto nepožiadala o prevod garáže prípadne iných častí daného domu. Poukázal na to, že uvedený zákon v § 16 ods. 7 stanovuje, tak ako to vyjadrila Mestská časť, dve podmienky pre to, aby k prevodu práv v zmysle žalobného návrhu mohlo prísť, ktorými sú nebytový priestor vzniká rozhodnutím o zmene využitia danej stavby, daného nebytového priestoru, čo v tomto prípade nebolo prezentované, reálne k uvedenému ani neprišlo a vzhľadom na uvedené nemohlo prísť ani k vzniku financovania, nebytového priestoru, členmi - alebo nájomcom. Nájomcovia nemali žiadny podiel na danom nebytovom priestore, a teda nebolo možné aby tento priestor spolufinancovali. Zastal názor, že nebytový priestor označený ako garáž č. 901 bol a je samostatným nebytovým priestorom vytvorený už v rámci výstavby celého nebytového domu, nejde o vedľajší priestor, vytvorený z príslušenstva k jednotlivým bytom. Teda zákonné podmienky o ktoré sa žalobkyňa opiera neboli žalobkyňou naplnené. Žalobkyňa nikdy nebola nájomníčka nebytového priestoru.

9. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietal vo veci nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko nebol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníctva bytu. Účastníkmi tohto právneho vzťahu bolo Hlavné mesto SR Bratislava, ako predávajúci a žalobkyňa ako kupujúca. Nesúhlasil s právnym názorom žalobkyne, že došlo k prechodu nebytového priestoru garáž číslo XXX do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov na základe ust. § 16 ods. 7 zák .č. 182/1993Z.z. tak ako tvrdí žalobkyňa. Poukázal na to, že nebytový priestor garáž č. 901, nie je nebytový priestor ako vedľajší priestor použiteľný akýkoľvek byt, ide o priestor ktorý je samostatne prevoditeľný. Je to neobytná miestnosť, ktorá nemôže slúžiť ako príslušenstvo k štyrom bytom v bytovom dome. Opätovne poukázal na skutočnosť, že garáž č. 901 je v súčasnej dobe v nájme p. G. R., pričom v zmysle § 16 ods. 3 zák. č.182/1993Z.z. má pán R. k nebytovému priestoru predkupné právo.

10. Z výpisu listu vlastníctva katastra nehnuteľností č. XXXX súd zistil, že sporný nebytový priestor je v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 1. a 2. rade.

11. Listom zo dňa 22.10.2012 ponúkol na predaj F. E. žalovanému v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 1/3 domu evidovaného správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, postaveného na parcele č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 338 m2, stavba- rodinný dom so súpisným číslom XXXXXX, evidovaný na LV č. XXXX, za kúpnu cenu 120 000 Eur splatnú do notárskej úschovy pri podpise kúpnej zmluvy alebo splatnú na jeho účet .

12. Uznesením zo dňa 22.11.2012 č. XXX/XXXX odporučilo Mestské zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade rokovať s nájomcami bytového domu o uplatnení predkupného práva k bytovému domu.

13. Listom zo dňa 05.12.2012 žalobkyňa spolu s ďalšími pôvodnými nájomcami bytov v bytovom dome vyjadrila súhlas so zložením finančnej čiastky do notárskej úschovy za účelom budúceho nadobudnutia vlastníckeho práva k bytom, ktorých sú nájomcami.

14. Dňa 12.12.2012 v zmysle uznesenia žalovaného v 1. rade č.XXX/XXXX zo dňa 22.11.2012 nájomcovia bytového domu zložili do notárskej úschovy v prospech žalovaného v 1. rade finančné prostriedky v celkovej výške 120 000 Eur ( z toho žalobkyňa sumu vo výške 32 424 Eur). Žalovaný v 1. Rade sa zaviazal po tom ako sa stane vlastníkom celej nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX uzavrieť so zložiteľmi kúpnu zmluvu o predaji bytov nachádzajúcich sa v uvedenej nehnuteľnosti, ktorých sú zložitelia nájomcami a zložené finančné prostriedky im započíta ako zaplatenú kúpnu cenu bytov.

15. Zmluvou č. XXXXXXXX/XX/XX o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 07.05.2014 žalovaní na žalobkyňu previedli vlastnícke právo k bytu č. X, na X.. Poschodí bytového domu D.9, súpisné š. 1XXXXX v Bratislave spolu so spoluvlastníckym podielom priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 11495/43413 a spoluvlastníckym podielom k pozemku parc. registra „C“ č. XXXX. o výmere 338 m2 vo veľkosti 22990/130239 za kúpnu cenu vo výške 39 573,60 Eur, s tým, že žalobkyňa ako kupujúca časť kúpnej ceny vo výške 32 424 Eur zložila dňa 12.12.2012 do notárskej úschovy, ktorá suma jej bola žalovaným započítaná a časť kúpnej ceny vo výške 3879,82 Eur sa žalobkyňa zaviazala uhradiť žalovanému 2 na účet vedený v ČSOB, a.s,

16. Na základe uvedenej zmluvy príslušný okresný úrad , katastrálny odbor , rozhodnutím č. V - 23634/14 zo dňa 08.10.2014, rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne k uvedeným nehnuteľnostiam.

17. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ak je v dome vo vlastníctve bytového družstva alebo obce nebytový priestor, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru ,prechádza tento nebytový priestor pri prevode bytov do podielového spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu sa určuje podľa § 5 ods. 1 písm.

b) ;rovnako sa postupuje aj pri nebytových priestoroch, na ktorých financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome alebo ich právni predchodcovia.

Podľa § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

Podľa § 223 ods. 2 Obchodného zákonníka členský podiel predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí však byť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

18. Ustanovenie § 16 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov určuje dva prípady, pri ktorých v rámci prevodu vlastníckeho práva k bytom v prospech ich aktuálnych nájomcov, súčasne dochádza k zákonnému prechodu vlastníckeho práva v prospech týchto nájomcov k nebytovému priestoru v tomto bytovom dome, a to, ak ide o

1. nebytový priestor vo vlastníctve obce alebo bytového družstva, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru, alebo

2. nebytový priestor, na ktorého financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi nájomcovia alebo ich právni predchodcovia.

19. Medzi stranami v spore nebolo sporé, že nebytový priestor, ktorý je predmetom konania nie je nebytový priestor vo vlastníctve obce alebo bytového družstva, ktorý vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo k spornému nebytovému priestoru odvodzovala od druhej možnosti uvedenej v zákonnom ustanovení, teda mala za to, že predmetný nebytový priestor je nebytový priestor, na ktorého financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi výlučne nájomcovia.

20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že možnosť nadobudnutia vlastníctva nebytového priestoru je upravená v zásade dvomi spôsobmi a to v prípade, že nebytový priestor vo vlastníctve obce alebo bytového družstva, vznikol na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu a nejde o prístavbu nebytového priestoru, alebo že sa jedná o nebytový priestor, na ktorého financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi nájomcovia alebo ich právni predchodcovia. Žalobkyňa vyvodzuje svoje vlastnícke právo z druhej možnosti , t.j. z možnosti kedy vlastnícke právo zákon priznáva nájomcom bytov v dome alebo ich právnym predchodcom ktorí sa na financovaní týchto priestorov podieľali svojimi členskými podielmi.

21. Zákon č. 151/95 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='182/1993%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenie § 16 sa doplnil odsekom 8 ( v súčasnosti odsek 7). Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že touto novelou sa dopĺňa nadobudnutie vlastníctva nebytového priestoru v družstevnom dome, ktorý vznikol úpravou spoločných častí alebo spoločných zariadení domu do spoluvlastníctva vlastníkov bytov. Pri tejto úprave sa vychádzalo zo skutočnosti, že spoločné časti a spoločné zariadenia domu boli určené na užívanie všetkými vlastníkmi domu a keď dochádza k zmene užívania týchto priestorov, majú mať prospech z ich nového využitia vlastníci bytov v dome a nie bytové družstvo. . 22. Zámer zákonodarcu bol vyslovene spätý iba s družstevnými domami, pri prvom spôsobe nadobudnutia vlastníctva nebytového priestoru, teda jeho vzniku na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu sa však tento spôsob rozšíril aj na byty vo vlastníctve obce. To znamená, že pokiaľ by sporná garáž vznikla na základe rozhodnutia o zmene užívania stavby zo spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu svedčilo by žalobkyni vlastnícke právo k predmetnej garáži vo výške zodpovedajúcej jej

spoluvlastníckemu podielu. V danej veci však o tento spôsob nejde, čo nebolo medzi stranami ani sporné.

23. Druhý spôsob nadobudnutia vlastníctva nebytového priestoru, teda financovaním prostredníctvom členských podielov nájomcov alebo ich právnych predchodcov je výslovne spätý iba s bytmi družstevnými. Vyplýva to z dikcie zákona, ktorý hovorí o nebytových priestoroch, na ktorých financovaní sa podieľali svojimi členskými podielmi len nájomcovia bytov v dome. Ide teda o nájomcoch, ktorí sú zároveň členmi bytového družstva, ktorí sa na financovaní nebytových priestorov podieľali svojimi členskými podielmi. Členský podiel totiž predstavuje účasť člena v družstve a z nej plynúce práva a povinnosti. Majetkovú účasť člena bytové družstva reprezentuje predovšetkým členský vklad. Ten predstavuje súhrn peňažných prostriedkov alebo iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa určitá osoba zaväzuje vložiť do družstva za účelom nadobudnutia alebo zvýšenia účasti v ňom. Nájomcovia obecných bytov žiadne majetkové hodnoty (peňažné ani nepeňažné) nevkladali do financovania bytových domov ani neboli v obdobnom právnom vzťahu s obcou.

24. Z vykonaného dokazovania v prejednávanej veci bolo preukázané poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou výlučne na kúpu bytu. Rovnako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že sporný nebytový priestor sa nenachádza v družstevnom dome, žalobkyňa v rozhodnom čase nebola a ani nie je v súčasnosti členom družstva, preto uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na daný prípad. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 C.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že žalovaným, ktorí mali plný úspech vo veci žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).