Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/10/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobcu: O. J. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, E. XX, T., právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: H. S., F.. XX.XX.XXXX, T. J. X/XXXX, P., právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Košice-Staré Mesto, Kuzmányho 29, o zaplatenie 741,64 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Z a s t a v u j e sa konanie o zaplatenie časti istiny vo výške 44,- Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,- Eur od 31.03.2015 do zaplatenia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 556,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 576,- Eur od 31.03.2015 do 14.12.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 556,- Eur od 15.12.2017 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žaloba v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a .

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 55,34 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.01.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu 741,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 31.03.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 800,- Eur („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 23.23 Eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 1.393,80 Eur. Do dňa spísania uvedenej žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 200,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dňa 27.01.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.03.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 25.03.2015 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru upravuje bod 9.2 Zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, s ktorými sa

žalovaný oboznámil pred podpisom zmluvy. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 741,64 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. V zmysle zmluvných podmienok - čl. 11 - piatym dňom od podania na poštovú prepravu sa zásielka považuje za doručenú. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 104.78 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 917,64 Eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok x Výška splátky = Suma splátok (počet*výška)+Suma po zosplatnení = Spolu Istina (Eur), t.j. 6 splátok x23,23EUR=139,38Eur +778,26Eur = 917.64 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 200,-- Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si Žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 24,-- Eur /označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania návrhu tvorí: Istina +Náklady na vymáhanie - Prijaté úhrady = Žalovaná suma, t.j. 917,64 Eur + 24,- Eur - 200,- Eur = 741,64 Eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad / stĺpec „Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 104,78 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje: zostatok - pokuta = Žalovaná suma, t.j. 846.42 Eur - 104.78 Eur = 741.64 Eur.

3. V spore bol súdom vydaný platobný rozkaz pod sp.zn. 16Csp/10/2018-23 dňa 15.03.2018, proti ktorému žalovaný podal včas a odôvodnený odpor, preto súdu uznesením sp.zn. 16Csp/10/2018-49 dňa 27.04.2018 predmetný platobný rozkaz zrušil.

4. Žalovaný predmetný odpor odôvodnil tým, že na základe úverovej zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX žalobca nemá nárok na žiadne plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru. Citujúc § 9 ods. 2 písm. f./ a k./ a § 11 ods. 1 písm. b./ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy), poukázal na to, že predmetná zmluva o úvere absolútne neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, ktorý v zmysle početnej judikatúry vykladajúcej ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch má byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vymedzený presným počtom dní, týždňov, mesiacov, rokov, či časovým vymedzením presnými dvoma dátumami. Označenie doby trvania zmluvy tak, ako je uvedené v predmetnej úverovej zmluve, nie je možné považovať za dostatočné.

5. Ďalej poukázal v odpore na to, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaje o termínoch konečnej splatnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má byť podľa dostupnej judikatúry určený konkrétnym dňom splatnosti poslednej splátky, teda konkrétnym dátumom, a tiež na to, že predmetné zmluva o úvere neobsahuje údaj, resp. nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené členenie má pre spotrebiteľa zásadný význam. V tejto súvislosti citoval Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp.zn.: 9Co/401/2012. Nakoľko predmetná zmluva neobsahuje viacero obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je potrebné na túto hľadieť ako na bezúročnú a bezpoplatkovú. Na základe uvedeného tak žalobca nemá na základe predmetnej úverovej zmluvy nárok na akékoľvek plnenie zo strany žalovaného nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov.

6. Žalovaný v predmetnom odpore zároveň poukázal na to, že predmetná zmluva o úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutie úveru. Odplata za poskytnutie úveru dosahuje úroveň 27,40 %, čo výrazne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je totiž potrebné považovať dohodu o výške ročnej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 16,86 % za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti

citoval Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2012 sp.zn.: 5Cdo/26/2011, Rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 07.05.2013 sp.zn.: 6Co/138/2012, Rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa 03.11.2015 sp.zn.: 9C/192/2015 - 168. Tiež poukázal na Rozsudok nemeckého BGH zo dňa 13.3.1990, vydaný pod sp.zn.: AZ XI ZR 252/89, v ktorom BGH vyhlásil úver s rozdielom 12 % percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera).

7. Žalovaný v predmetnom odpore zároveň poukázal tiež na to, že v čase uzatvorenia zmluvy priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 10,72 %, z čoho vyplýva, že v prejednávanom prípade hodnota ročnej úrokovej sadzby značne prevyšuje úroveň priemernej úrokovej miery za poskytnutie úverov poskytovaných na finančnom trhu v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, na základe čoho je potrebné dohodu o výške odplaty za poskytnutie predmetného úveru považovať za neplatnú v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi i so zákonom. Na základe uvedeného tak žalobca nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru, teda nemá nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov.

8. Tiež v odpore citujúc § 4 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy) žalovaný uviedol, že jednou zo základných povinností veriteľa je vopred písomne informovať spotrebiteľa o základných zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere. Poukázal na to, že k takému informovaniu spotrebiteľa zo strany dodávateľa pred uzavretím zmluvy nedošlo, nakoľko samotné uzatváranie zmluvy prebiehalo tak, že zo strany dodávateľa bola spotrebiteľovi predložená vopred predformulovaná úverová zmluva spolu s inými listinami k tejto zmluve, pričom spotrebiteľovi nebol poskytnutý dostatočný priestor na ich preštudovanie, oboznámenie sa s jednotlivými parametrami ponúkaného úveru a vyhodnotenie výhodnosti tohto úverového produktu. Takéto konanie žalovaného je tak nutné považovať za závažné porušenie ustanovenia § 4 ods. 1) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalovaný nielenže neinformoval žalobcu o základných náležitostiach úveru vopred a včas, ale daný priestor na preštudovanie si podmienok žalobcovi neposkytol ani pri samotnom uzatváraní zmluvy. Veriteľ tak porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere.

9. Žalovaný v odpore tiež uviedol, že žalobca nemá nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 800,- EUR. Zo strany žalovaného bolo na základe predmetnej úverovej zmluvy poukázané na účet žalobcu celkovo vo výške 200,- EUR, teda len o 600,- EUR menej, než je výška poskytnutých finančných prostriedkov. Aj napriek uvedenému sa však žalobca sa však podanou žalobou domáha zaplatenia sumy aj nad rámec istiny úveru, pričom na takéto plnenie nemá akýkoľvek právny nárok. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok je tak minimálne v časti žalovanej sumy vo výške 141,64 EUR (v časti prevyšujúcej doplatok istiny úveru, teda v časti požadovaných úrokov a poplatkov) nedôvodný.

10. Napokon žalobca v odpore poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáha uspokojenia nárokov, ktoré majú údajne vyplývať zo zmluvy č. XXXXXXX, pričom zároveň ako prílohu k podanej žalobe predložil list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 27.01.2015 (Predžalobná upomienka), prehľad splátok a úhrad ako aj list právneho predchodcu žalobcu zo dňa 25.03.2015 (Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), ktoré sa viažu k zmluve č. XXXXXXX. Existenciu samotnej úverovej zmluvy č. XXXXXXX, a teda aj existenciu akýchkoľvek nárokov z danej zmluvy, však žalobca nijako nepreukázal, nakoľko k podanej žalobe predložil konajúcemu súdu fotokópiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1453396 (viď prvá strana vpravo hore). Je teda zrejmé, že žalobca spolu s podanou žalobou predložil konajúcemu súdu fotokópiu zmluvy odlišnej od tej, z ktorej svoj žalovaný nárok odvodzuje. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď nepreukázal ani len existenciu právneho titulu - úverovej zmluvy, z ktorej svoj nárok odvodzuje. Na základe uvedeného tak žalobcom uplatnený nárok nie je možné žalobcovi priznať ani len v časti, nakoľko svoje tvrdenia nepodložil relevantnými dôkazmi.

11. Písomným podaním zo dňa 07.05.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.05.2018, žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu podal návrh na zmenu strany sporu - žalobcu. Návrh odôvodnil

tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 (ďalej len "spoločnosť Intrum Slovakia ") ako postupníkom, bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému, zaplatenie ktorej je predmetom tohto sporového konania postúpená spoločnosti Intrum Slovakia. Spoločnosť Intrum Slovakia vyjadrila súhlas so vstupom do tohto konania. K návrhu žalobca priložil oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 26. apríla 2018 adresované žalovanému a fotokópiu podacieho hárku číslo S. zo dňa 26.04.2018.

12. Tunajší súd uznesením sp.zn. 16Csp/10/2018-65 zo dňa 30. mája 2018 pripustil , aby z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a na jeho miesto vstúpil Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.6.2018.

13. Písomným podaním (REPLIKOU) doručeným súdu dňa 15.8.2018 nový žalobca uviedol, že ním predložená úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. . Odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a P. T.. Tiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. PL. ÚS 11/2016, ktorým Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ust. § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s ust. čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

14. Ďalej v uvedeným vyjadrení žalobca uviedol, že ním uplatnená pohľadávka, čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru, čo súdu preukázal predloženou úverovou zmluvou a prehľadom platieb na úver, z ktorého je preukázaná kompletná platobná história počas trvania úverového vzťahu. Žalovaná pohľadávka pozostáva z: dlžnej istiny 717.64 EUR čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu vrátane nesplatených úverových splátok, ktorú sa žalovaný zaviazal v zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy zaplatiť; z nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 24.00 EUR účtovaných v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy.

15. V časti o zaplatenie sumy 24,00 EUR s prísl. titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky uvedeným podaním žalobca vzal žalobu späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť a vrátiť mu nespotrebovaný krátený súdny poplatok. Zároveň z dôvodu úhrady zo strany žalovaného, ku ktorej došlo počas súdneho konania, vzal žalobcu späť aj v časti o zaplatenie sumy 20,00 EUR s prislúchajúcim úrokom, pričom platba vo výške 20,00 EUR sa uskutočnila dňa 14.12.2017. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 697.64 EUR, úrok z omeškania vo výške 5.05 % p.a. zo sumy 717.64 EUR od 31.03.2015 do 14.12.2017, úrok z omeškania vo výške 5.05 % p.a. zo sumy 697.64 EUR od 15.12.2017 do zaplatenia, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal nám náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.

16. Žalovaný sa k vyššie uvedenej replike žalobcu písomnou duplikou nevyjadril, akurát v písomnom ospravedlnení na pojednávanie zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

17. Tunajší súd uznesením sp.zn. 16Csp/10/2018-100 zo dňa 10.9 2018 vyzval žalobcu , aby v lehote 10 dní písomne doplnil podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v jeho žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 22.1.2018 a síce, aby doplnil o vyjadrenie sa, na základe akej právnej skutočnosti sa domáha nárokov uplatnených v tomto konaní v zmysle vyššie uvedenej žaloby voči žalovanému, nakoľko v predmetnej žalobe odkazuje na zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, ktorú mali strany sporu uzavrieť dňa 0X.XX.XXXX, pričom súdu predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX s číslom: XXXXXXX, ktoré sa podľa strany 1 uvedenej zmluvy nepoužije ako variabilný symbol, avšak už v bode 6.4 uvedenej zmluvy sa uvádza, že klient uvádza ako variabilný symbol číslo zmluvy, a ďalšie listinné dôkazy (Predžalobná upomienka, Prehľad splátok a úhrad, príloha č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávok), už odkazujú na variabilný symbol, resp. číslo zmluvy: XXXXXXX.

18. Žalobca na uvedenú písomnú výzvu súdu nereagoval.

19. Žalovaný písomným podaním zo dňa 04.09.2018 potvrdil, že z jeho strany dňa 14.12.2017 došlo k úhrade splátky v sume 20,- EUR na účet žalobcu, a zároveň uviedol, že vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá žiadne námietky a súhlasí s tým, aby konajúci súd predmetné konanie v tejto časti zastavil.

20. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX, prípisom spoločnosti Consumer Finance Holding zo dňa 27.1.2015 označeným ako „Predžalobná upomienka“ a kópiou poštovej doručenky k tomuto prípisu, Prehľadom splátok a úhrad vedeným na žalovaného pod VS: XXXXXXX, Priemernými úrokovými mierami z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) zverejňovanými Národnou bankou Slovenska pre rok 2014, Prílohou č. 3 Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, prípisom pôvodného žalobcu zo dňa 26.4.2018 označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávok“ a kópiou podacieho hárka č. L., s výstupom z interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN nachádzajúcej sa na internetovej stránke vedenej Portálom finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR), so Súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Národnou bankou Slovenska o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenej uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre 1. štvrťrok roku 2014 so stavom platným k 31.03.2014 a pre 3. štvrťrok roku 2014 so stavom platným k 31.06.2014 aj s odkazom na príslušnú webovú stránku uvedenej inštitúcie so zistením údaja, kedy boli zverejnené, a zistil tento skutkový stav:

21. Z listinných dôkazov vyplynulo, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX. Na základe tejto zmluvy podľa bodu III. mal byť žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebný úver vo výške 800,- Eur, celkovou čiastkou v sume 1.393,80 EUR, celkovými nákladmi spotrebiteľa v sume 593,80 EUR, sadzbou poistenia 0%, výškou mesačnej splátky: 23,23 EUR, počtom splátok 60, splatnosťou prvej splátky dňa 20.9.2014 a splatnosťou ďalších splátok vždy do 20-tého dňa v mesiaci, termínom konečnej splatnosti (mesiac/ rok) 08/2019, fixnou ročnou úrokovou sadzbou 27,41 %, dobou trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy, hodnotou RPMN: 27,4 % a priemernou hodnotou RPMN: 49,67%.

22. Podľa úvodnej časti predmetnej zmluvy číslu zmluvy XXXXXXX sa nemalo používať ako variabilný symbol, avšak podľa článku 6 bod 6.4. predmetnej zmluvy žalovaný, ako klient mal uvádzať ako variabilný symbol zmluvy Číslo zmluvy.

23. Podľa Prehľadu splátok a úhrad žalovaného , ktorý bol vedený pod evidenčným číslom (resp. VS): XXXXXXX, ktorý sa nezhoduje s číslom vyššie uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX, žalovaný sa podľa tohto prehľadu dostal do omeškania s úhradou splátok vo výške 23,23 EUR mesačne , ktoré mali byť splatné dňa 20.9.2014, dňa 20.10.2014, dňa 20.11.2014, dňa 20.12.2014, dňa 20.1.2015 a dňa 20.2.2015 a preto mu pri splátke splatnej dňa 20.3.2015 zosplatnený celý zvyšok úveru v sume 778,26 EUR.

24. Zároveň podľa uvedeného prehľadu žalovaný na tento úver dňa 18.8.2015 realizoval úhradu v sume 10,--EUR, dňa 21.9.2015 v sume 10,--EUR, dňa 13.11.2015 v sume 20,--EUR, dňa 14.1.2016 v sume 20,--EUR, dňa 14.1.2016 v sume 20,--EUR, dňa 19.2.2016 dvakrát v sume 10,--EUR, dňa 11.5.2016 v sume 40,--EUR, dňa 12.8.2016 v sume 20,--EUR, dňa 10.10.2016 v sume 20,--EUR, dňa 5.1.2017 v sume 20,--EUR a dňa 8.2.2017 v sume 20,--EUR, a podľa aktualizovaného prehľadu predloženého súdu ako príloha repliky žalobcu, teda po podaní žaloby aj dňa 14.12.2017 v sume 20,--EUR. Spolu teda realizoval úhrady v sume 220,-- EUR.

25. Žalovaný čerpanie úveru na úverový vzťah vedený pod evidenčným číslom (resp. VS): XXXXXXX vo výške 800,--EUR nepoprel, kedy v odpore uviedol, že žalobca nemá nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 800,- EUR, pričom z jeho strany (teda žalovaného) bolo poukázané na účet žalobcu celkovo vo výške 200,- EUR, teda len o 600,- EUR menej, než bola výška poskytnutých finančných prostriedkov.

26. Prípisom zo dňa 27.1.2015 označeným ako „Predžalobná upomienka“ adresovaným žalovanému obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. upozornila žalovaného, že ku dňu jej spísania eviduje na zmluve č. XXXXXXX uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX nedoplatok na splátkach v celkovej výške

125,43 EUR, ktorý žiadala bezodkladne uhradiť na účet uvedený v tomto prípise, pričom ho zároveň upozornila, že do 5.3.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci november 2014 bude uvedená spoločnosť oprávnená úver zosplatniť. Uvedený prípis bol žalovanému cestou poštového prepravcu doručený dňa 10.2.2015, čo osvedčuje doručenka.

27. Prípisom zo dňa 25.3.2015 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ adresovaným žalovanému obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poukazujúc na to, že žalovaný dlžné splátky v lehote stanovenej v Predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, tomuto oznámila, že jeho dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Jeho dlžná čiastka k uvedenému dňu predstavovala sumu v celkovej výške 929,89 EUR, pričom istina úveru bola vo výške 917,64 EUR, ktorá sa bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia až do úplného zaplatenia istiny. Po doručení tohto oznámenia bol žalovaný povinný uhradiť celkový dlh na účet vedený v tomto prípise. Žalobca nepreukázal, kedy a akým spôsobom uvedený prípis bol doručený žalovanému.

28. V prípade prípisu zo dňa 27.1.2015 označeného ako „Predžalobná upomienka“ ako aj prípisu zo dňa 25.3.2015 označeného ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“, a rovnako tak aj v prípade Prehľadu splátok a úhrad žalovaného nesedí v týchto dokumentoch uvádzané číslo zmluvy (t.j. 6183339) s číslom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa XX.XX.XXXX (Q..D.. XXXXXXX), ktorý súdu žalobca predložil ako dôkaz.

29. Žalobca napriek výzve súdu, realizovanej prostredníctvom uznesenie sp.zn. 16Csp/10/2018-100 zo dňa 10.09 2018, na doplnenie skutkových tvrdení v súlade s § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku uvedený rozpor neozrejmil a nepodal k nemu žiaden relevantné vysvetlenie.

30. Súdu z úradnej činnosti (porovnaj npr. konanie vedené pod sp.zn. 16Csp/168/2017) je známe, že dňom 1.1.2018 došlo k zániku obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 a to jej rozdelením a následným zlúčením, s nástupnickými spoločnosťami, a to Všeobecnou úverovou bankou, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 a VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava IČO: 31 318 045, pričom podľa projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017 spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava IČO: 31 318 045 sa stáva právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti pokiaľ ide o produkty QCar a produkty Triangel - splátkový predaj, a všetky ostatné zložky podnikania preberal právny nástupca Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155- t.j. pôvodný žalobca v tomto spore.

31. Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR) pri zadaní parametrov Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX a síce "dátum pôžičky": 03.08.2014., "výška pôžičky": 800,00 EUR, "Periodicitia splátok": mesačne, "Počet splátok": 60, "Splatenie splátky": na konci obdobia, "Výšky splátok" 23,23 EUR a "Dodatočnom náklade 1" 0,- EUR, vychádza hodnota RPMN vo výške 26,30 % p.a., pričom v predmetnej zmluve je údaj RPMN uvádzaný hodnotou 27,4 % p.a., pri splatnosti mesačných splátok stanovenej na 20. deň toho-ktorého mesiaca.

32. Podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Národnou bankou Slovenska, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená uvedenou inštitúciou pre Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov pre 1. štvrťrok roku 2014 so stavom platným k 31.03.2014 bola 49,67 % p.a., pričom uvedený stav bol na stránke Ministerstva financií SR zverejnený dňa 30.4.2014. Údaj korešponduje s údajom o priemernej RPMN uvedeným v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX.

33. Súhrnne informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi zverejňovaných Národnou bankou Slovenska o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov pre 3. štvrťrok roku 2014 so stavom platným k 31.06.2014 boli na stránke Ministerstva financií SR zverejnené až dňa 31.7.2014

34. Podľa Priemerných úrokových mier z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) zverejnených na stránke (webovom sídle ) Národnej banky Slovenska za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX, teda za mesiac apríl 2014 pre „spotrebiteľské a ostatné úvery“ na obdobie od 1 do 5 rokov pre „Nové obchody“ dosahoval hodnotu 10,59 % p.a. a pre tzv. „Stav úverov“ hodnotu 12,62 % p.a..

35. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

36. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

37. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

38. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

39. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

40. Vzhľadom na to, že došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to v časti istiny 20,- EUR, ktorú žalovaný mal uhradiť 14.12.2017, čo tento nerozporoval sa v časti istiny vo výške 24,- EUR (ktorú žalobca označil ako sumu nákladov na vymáhanie pohľadávky) a vo vzťahu k tejto časti istiny aj s prislúchajúcim úrokom z omeškania z nej (kedy uvedené späťvzatie úroku z omeškania v tejto časti istiny vyplynulo z novoformulovaného znenia textu petitu žaloby, kde sa už žalobcom nepožadoval, súd konanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení civilného sporového poriadku v nadväznosti na toto späťvzatie a žalobcom naformulované nové znenie jeho žalobného petitu v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 15.08.2018 konanie zastavil v časti istiny vo výške 44,- EUR a v časti úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,- EUR od 31.3.2015 do zaplatenia.

41. Postupoval tak bez ohľadu na súhlasné, či nesúhlasné stanovisko žalovaného, nakoľko k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo ešte skôr, než sa začalo predbežné prejednanie tohto sporu podľa § 168 a ani pojednávanie o tomto spore ešte neprebehlo, a z obsahu žaloby je zrejmé, že sa nejedná o spor, v rámci ktorého určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu by mal vyplývať z osobitného predpisu.

42. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 3.8.2014, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

43. Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 a 6 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 3.8.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

44. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 3.8.2014, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon lebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

45. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom k 3.8.2014, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

46. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom k 3.8.2014, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

47. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom k 3.8.2014, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

48. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 3.8.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

49. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./a i./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 3.8.2014, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

50. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských v znení platnom k 3.8.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

51. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských v znení platnom k 3.8.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

52. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských v znení platnom k 3.8.2014, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

53. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 3.8.2014, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

54. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

55. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

56. Podľa § 10d ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy; úverom alebo pôžičkou sa rozumie aj obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

57. Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu - obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Hodlidng, a.s. a žalovaným, či už na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX, alebo na základe zmluvy, ku ktorej sa viaže Prehľad splátok a úhrad žalovaného , ktorý bol vedený pod evidenčným číslom (resp. VS): XXXXXXX, je vzťahom spotrebiteľsko-právnym a teda, že uvedený vzťah strán sporu spĺňa predpoklady pre jeho zadefinovanie, ako spotrebiteľskej zmluvy a to jednak v zmysle zákonných definícii jednak § 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase dojednania predmetnej zmluvy (ďalej len ako „zák.č. 129/2010 Z.z.“). V zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v zmysle ods. 3 citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi, pričom podľa § 2 písm. a.) a b.) citovaného zákona sa spotrebiteľom rozumela fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúkala alebo poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

58. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v čase kedy vstupoval do úverového vzťahu nekonal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,

pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

59. Z obsahu vyššie uvádzanej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX a to konkrétne z článku 6 bod 6.4. vyplynulo, že sa v zmluvnom vzťahu medzi stranami zmluvy ako variabilný symbol malo uvádzať číslo zmluvy, ktoré pre túto zmluvu bolo XXXXXXX.

60. Z Prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplynulo, že tento úverový vzťah , pre ktorý sa viedol uvedený prehľad bol vedený pod evidenčným číslom (resp. VS): XXXXXXX, teda číslom ktoré sa nezhoduje s číslom vyššie uvedenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX.

61. Rovnako tak súdu predložené prípisy právneho predchodcu žalobcu a síce prípis zo dňa 27.1.2015 označený ako „Predžalobná upomienka“ ako aj prípis zo dňa 25.3.2015 označený ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ sa vzťahovali na úverový vzťah vedený pod evidenčným číslom XXXXXXX.

62. Žalobca napriek výzve súdu, realizovanej prostredníctvom uznesenia sp.zn. 16Csp/10/2018-100 zo dňa 10.09 2018, ktorým ho vyzval na doplnenie skutkových tvrdení v súlade s § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku, uvedený rozpor neozrejmil a nepodal k nemu žiadne relevantné vysvetlenie.

63. Súdu tak nebol náležite ozrejmený vzťah medzi prehľadom splátok a úhrad žalovaného vedeným pod evidenčným číslom (resp. VS): XXXXXXX a Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX, ktorých nesúlad namietal aj žalovaný vo svojom odpore a ku ktorému sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril. Zároveň žalobca nepredlžil žiadnu písomnú verziu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom, resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným , aj keď z Prehľadu splátok a úhrad žalovaného a samotného správania sa žalovaného, ktorý realizoval podľa tohto prehľadu aj úhrady na tento úverový vzťah je zrejmé, že takýto úverový vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným existoval.

64. Keďže však nebolo preukázané dodržanie minimálne písomnej formy uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere pre úverový vzťah vedený právnym predchodcom žalobcu pod ev.číslom XXXXXXX, bolo potrebné tento úver považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

65. Súd v tejto súvislosti neakceptoval záver žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal ani len existenciu právneho titulu - úverovej zmluvy, z ktorej svoj nárok odvodzuje, tým, že súdu nepredložil samotnú úverovú zmluvu č. XXXXXXX. Bol toho názoru, že existencia tohto úverového vzťahu vedeného pod uvedeným evidenčným číslom vyplynula z ostatných listinných dokladov (Prehľadu splátok a úhrad žalovaného, prípisu „Predžalobná upomienka“, prípisu „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“) ako aj zo samotných vyjadrení žalovaného v jeho odpore, ktorý nepoprel čerpanie úveru v sume 800,- EUR a realizáciu splátok na tento úver v čase spisovania odporu v celkovej sume 200,- EUR.

66. Vychádzal aj z toho, že prípadná absencia písomnej formy takejto úverovej zmluvy má v zákone č. 129/2010 Z.z. dojednaný osobitný právny režim na základe ktorého, absencia tejto náležitosti spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, nie však neplatnosť takejto úverovej zmluvy. Je to zrejmé zo znení ust. § 9 ods. 2 písm. i,/ v spojení s ô 11 ods. 1 písm. a./ citovaného zákona.

67. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného tie sa týkali obsahu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX, u ktorej však nebol preukázaný vzťah k plneniam si poskytnutým medzi stranami sporu, resp. právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktoré boli realizované pod dokladmi evidovaným pod číslom zmluvy: XXXXXXX.

68. Napriek tomu súd k uvedených výhradám žalovaného uvádza nasledovné.

69. Žalovaný vo svojom odpore vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX namietal, že táto nečlení splátky úveru na termíny istiny, úroku a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a, že táto skutočnosť spôsobuje, že prípadný úver poskytnutý na základe uvednej zmluvy je bezúročný a bezpoplatkov.

70. V tejto súvislosti súd uvádza, že tento názor žalobcu je nesprávny a súd sa s ním nestotožňuje. Súd tu stranám sporu dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018, ktorý sa uvedenou otázkou zaoberal ako právnou otázkou, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (porovnaj bod 11, 13 a 18 uvedeného uznesenia). V nadväznosti na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016, v uvedenej veci Home Credit Slovakia a.s. c/a P. T., sp.zn. C-42/2015 (porovnaj bod 17 uvedeného uznesenia) zaujal stanovisko, že od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. (porovnaj bod 24 uvedeného uznesenia).

71. Ako uvádza najvyšší súd v uvedenom uznesení „ ..z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.“ (porovnaj bod 25 uvedeného uznesenia).

72. Obdobný záver Najvyšší súd zaujal aj v ďalšom svojom rozhodnutí a síce v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018.

73. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že neuvedenie rozpisu splátok a spôsobu započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX by nespôsobilo, že predmetný úver poskytnutý na základe tejto zmluvy by bol bezúročný a bez poplatkov.

74. Pokiaľ žalovaný vo svojom odpore vo vzťahu k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX W. C. XX.XX.XXXX ďalej namietal, že táto jednak neobsahuje údaje o termínoch konečnej splatnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý má byť podľa dostupnej judikatúry určený konkrétnym dňom splatnosti poslednej splátky, teda konkrétnym dátumom, a jednak, že táto absolútne neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, ktorý v zmysle početnej judikatúry vykladajúcej ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch má byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vymedzený presným počtom dní, týždňov, mesiacov, rokov, či časovým vymedzením presnými dvoma dátumami, a teda , že označenie doby trvania zmluvy tak, ako je uvedené v predmetnej úverovej zmluve, nie je možné považovať za dostatočné, čo má spôsobovať , že prípadný úver poskytnutý na jej základe by mal byť bezúročný a bezpoplatkov, súd sa ani s týmto názorom žalovaného nestotožňuje.

75. V predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX je termín konečnej splatnosti úveru vymedzený údajom „08/2019“, pričom pred týmto údajom pri tejto náležitosti zmluvy je daná aj vysvetlivka, že sa jedná o mesiac a rok (porovnaj údaj v zátvorke „mesiac/rok“). Zároveň z uvedeného článku III. tejto zmluvy vyplýva, že každá ďalšia mesačná splátka nasledujúca po prvej splátke (ktorá je vymedzená presným dátumom) je splatná vždy do 20-tého dňa v mesiaci, teda aj posledná splátka, ktorá pripadne na mesiac augustu 2019 bude splatná dňa 20.8.2019.

76. Rovnako tak v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX je uvedený údaj o dobe trvania zmluvy, a síce do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy.

77. Podľa názoru súdu takéto vyjadrenie konečného termínu splatnosti uvedeného úveru , ako aj vyjadrenie doby trvania zmluvy je dostatočne určité a zodpovedá aj výkladu Článku 10 ods. 2 písm.

h) smernice EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 2008/48/ES z 23. apríla 2008 obsiahnutého v rozsudku Súdneho dvora EÚ z 09.11.2016, vo veci Home Credit Slovakia a.s. c/a P. T., sp.zn. C-42/2015, podľa ktorého sa má tento článok vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

78. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na už vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018, ktorý okrem iného tiež uviedol, že „ smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Na tento účel musia byť ustanovenia Smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).“ ( porovnaj bod 22 uvedeného uznesenia). Tiež uvádza, že „úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. “ ( porovnaj bod 23 uvedeného uznesenia).

79. Vzhľadom na takto prezentovaný názor je zrejmé, že súd musí akceptovať a aplikovať taký výklad ust. § 9 ods. 2 písm. d/ a i./ zákona č. 129/2010 Z.z., z hľadiska uvedenia doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splatnosti splátok úveru, vrátane konečnej splatnosti ktorý zodpovedá výkladu, ktorý Súdny dvor EÚ uskutočnil vo svojom rozsudku z 09.11.2016, v uvedenej veci Home Credit Slovakia a.s. c/a P. T., sp.zn. C-42/2015 vo vzťahu k výkladu článku 10 ods. 2 písm h./ Smernice 2008/48.

80. Vzhľadom na uvedené preto súd konštatuje, že termín konečnej splatnosti úveru, ako aj doba trvania zmluvy sú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1453396, dostatočne určito vymedzené, kedy sa z formulácie príslušných ustanovení dá presne vyvodiť termín ukončenia predmetného úverového vzťahu a teda aj doba trvania zmluvy preto, ani tento údaj v predmetnej zmluve neabsentuje, a teda by nemohol spôsobiť, že by prípadný úver poskytnutý na základe tejto predmetnej úverovej zmluvy by bol bezúročný a bez poplatkov.

81. Pokiaľ však ide o námietku prekročenia najvyššej prípustnej miery odplaty uvedenej v predmetnej Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, ktorú žalovaný v odpore takisto namietal, s týmto argumentom sa súd stotožnil.

82. Predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX mala byť uzatvorená dňa XX.XX.XXXX a za predpokladu, že by k čerpaniu úveru z tejto zmluvy malo dôjsť práve dňa XX.XX.XXXX, vzťahuje sa na úverový vzťah z tejto zmluvy právna úprava § 10d ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31. máji 2014 a pred 1. septembrom 2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods. 1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, pričom za najvyššiu prípustnú výšku odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

83. V danom prípade keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX mala byť uzatvorená dňa XX.XX.XXXX, určujúcimi úrokovými sadzbami pre výpočet najvyššej prípustnej výšky odplaty boli úrokové sadzby pre „spotrebiteľské a ostatné úvery“ na obdobie od 1 do 5 rokov za mesiac apríl 2014 (t.j. prvý mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho mesiacu august 2014), ktoré predstavovali podľa údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska o Priemerných úrokových mier z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v prípade tzv. „Stav úverov“ hodnotu 12,62 % p.a. a v prípade tzv. „Nových obchodov“ hodnotu 10,59 % p.a.. Dvojnásobky týchto úrokových sadzieb predstavovali hodnoty 25,24 % p.a. (t.j. 2x12,62 % p.a.) , resp. 21,18 % p.a. (t.j. 2x 10,59 % p.a.) V

prípade oboch týchto hodnôt už len fixná ročná úroková sadzba 27,4 % p.a. uvedená v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX, ktorú je potrebné tiež zaradiť do výpočtu odmeny za poskytnutie úveru, tieto hodnoty prekračovala o 2,16 % , resp. o 6,22 %.

84. Vzhľadom na uvedené je preto možné konštatovať, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX porušuje ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho sú ustanovenia tejto zmluvu o dojednanej odplate za poskytnutie úveru neplatné v celom rozsahu pre ich rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka) a v súlade s platnou judikatúrou nemohol by žalobcovi vzniknúť voči žalovanému nárok na tieto odplaty a to ani čiastočne. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, príp. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012).

85. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto možné tiež konštatovať a zároveň sa stotožniť s názorom žalovaného, že došlo aj k neplatnému dojednaniu o výške úrokovej sadzby, ktorá prekračuje dvojnásobok hodnôt priemerných úrokových sadzieb platných v čase uzavretie predmetnej zmluvy, keďže tieto predstavovali podľa údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska o Priemerných úrokových mier z ÚVEROV poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny v mesiaci august 2018 v prípade tzv. „Stavu úverov“ hodnotu 12,60 % p.a. a v prípade tzv. „Nových obchodov“ hodnotu 10,72 % p.a..

86. Uvedené ujedania o tejto úrokovej sadzbe preto súd, v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, považoval za neplatné pre ich rozpor s dobrými mravmi.

87. Na základe vyššie prezentovaných zistení má preto žalobca v tomto spore nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 800,- EUR. Žalovaný uhradil na tento úver žalobcovi celkove sumu 220,- EUR. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi len sumu 580,- EUR, ako rozdiel sumy poskytnutého úveru 800,- EUR a žalovaným dosiaľ zaplatenej sumy 220,- EUR.

88. V prevyšujúcej časti istiny z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov súd žalobu zamietol a rovnako tak aj zamietol žalobu v časti príslušenstva prislúchajúceho k tejto prevyšujúcej časti istiny.

89. Podľa § 369 ods. 1,2 a 3 Obchodného zákonníka v znení platnom k u dňu omeškania žalovaného s plnením, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

90. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

91. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

92. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

93. Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

94. Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

95. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa, tak ako si ho uplatnil vo svojej žalobe t.j. od 31.03.2015, ktorý zo strany žalovaného nebol namietaný ako dátum, kedy sa dostal do omeškania so svojim plnením voči žalobcovi.

96. V uvedenom čase omeškania žalovaného s plnením svojich platobných povinností bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky , ktorú predstavuje sadzba hlavných refinančných operácií, za obdobie od 16.03.2016 doteraz vo výške 0,00 % p.a..

97. Výšku úroku si žalobca uplatnil vo výške 5 %, o ktoré percento by sa inak navyšovala základná úroková miera stanovená Európskou centrálnou bankou, relevantná pre výpočet tohto úroku, teda si ich uplatnil vo výške nepresahujúcej ich zákonnú výšku v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §-u 3 a § 10c Naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pri zohľadnení základnej úrokovej miery stanovenej Európskou centrálnou bankou v čase omeškania žalovaného. Vzhľadom na uvedené preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej percentuálnej výške.

98. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

99. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

100. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

101. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

102. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

103. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu.

104. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume bol 80,90 % (580,- EUR ako priznaná suma istiny+ 20,- EUR ako suma, o ktorú vzal žalobca žalobu späť pre jej úhradu žalovaným až po podaní žaloby, t.j. spolu 600,- EUR/741,64 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,8090= 80,90 %) a úspechu žalovaného bol 19,10 % (141,64 EUR ako nepriznaná suma istiny avšak bez sumy 20,- EUR, ako sumy, o ktorú vzal žalobca žalobu späť pre jej úhradu žalovaným až po podaní žaloby / 741,64 EUR ako celková žalovaná suma istiny =0,1910 = 19,10 %).

105. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ, že pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby čo do sumy 24,- EUR (t.j. sumu nákladov na vymáhanie pohľadávky), zastavenie konania v uvedenej časti zavinil samotný žalobca, keďže toto svoje späťvzatie žaloby ničím neodôvodnil a teda ani nepreukázal, že by zastavenie tohto konania v tejto časti malo byť pričítané na ťarchu žalovaného.

106. Naopak v prípade zastavenia konania čo do istiny v sume 20,- Eur a súvisiaceho príslušenstva bolo pričítané súdom na ťarchu žalovaného, ktorý zastavenie konania v tejto časti zavinil tým, že predmetnú úhradu tejto sumy zrealizoval dňa 14.12.2017, teda až po podaní žaloby v spore.

107. Žalobcovi tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 61,80 %, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovaného (80,90 % - 19,10 %).

108. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016).

109. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.