Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-6-2018.pdf
PDF · 84.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5C/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v spore žalobcov 1/ L.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. O. D. S., 2/ L.. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D. O. D. S. obaja právne zastúpení JUDr. Martinom Bickom, advokátom so sídlom Dukelská 972/7, Považská Bystrica, proti žalovaným 1/ Ľ.P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. N. XXX, právne zastúpenému JUDr. Vladimírom Fraňom LL.M., advokátom so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, 2/ G. A.V., V..Z.., S. L. B., Z. Z. Š. X, N. Z. O. , L.: XXXXXXXX, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie príslušenstva, takto
rozhodol:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 1/ úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100.000,- Eur od 14.08.2015 do 23.11.2017 s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého.
II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 2/ úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 70.000,- Eur od 14.08.2015 do 23.11.2017 s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého.
III. Žalobcom 1/ a 2/ sa voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %, ktorá suma bude určená samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou si žalobca L.. S. R. uplatnil nárok na zaplatenie príslušenstva, úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 100.000,- Eur od 14.08.2015 do 23.11.2017.
2. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. značkou 5C/15/2018 si žalobca L.. M. R. uplatnil voči totožným žalovaným úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 70.000,- Eur od 14.08.2015 do 23.11.2017.
3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.10.2018 súd obe konania spojil vzhľadom na totožnosť účastníkov konania na strane žalovaných a totožnosť právneho titulu, na základe ktorého si obaja žalobcovia uplatnili uvedený nárok.
4. Svoj návrh žalobcovia 1/, 2/ odôvodnili tým, že žalovaní boli rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 7C/151/2008-294 zo dňa 15.01.2014 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/810/2014-396 zaviazaní zaplatiť žalobcom z titulu náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom sumu 100.000 žalobcovi 1/ a sumu 70.000 žalobcovi 2/. Potom, čo uvedené rozhodnutie nadobudlo dňa 11.03.2014 právoplatnosť a dňa 13.08.2015 vykonateľnosť si žalovaný 1/ ani
žalovaný 2/ svoju povinnosť dobrovoľne nesplnili, preto boli žalobcovia nútení podať návrh na vykonanie exekúcie. V rámci exekúcie bola došlo k uhradeniu vymáhanej sumy dňa 29.06.2018. Povinnosť zaplatiť žalované úroky z omeškania požadovali uložiť žalovaným 1/ a 2/ solidárne nakoľko týmto spôsobom bola žalovaným 1/, 2/ uložená povinnosť zaplatiť istinu rozhodnutím súdu prvej inštancie.
5. Žalovaný 1/ s podanou žalobou nesúhlasil. V odpore voči platobnému rozkazu namietal, že do dnešného dňa nebolo vo veci priznaného odškodnenia rozhodnuté o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý žalovaný podali na Najvyšší súd SR.
6. Žalovaný 2/ s podanou žalobou nesúhlasil. V podanom odpore namietal najmä skutočnosť, že povinnosť zaplatiť požadované príslušenstvo má byť žalovaným 1/, 2/ uložená spoločne a nerozdielne. Podľa názoru žalovaného 2/ v predmetnej veci medzi žalovanými nie je možné aplikovať režim tzv. pasívnej solidarity. Zo zreteľom na obsah ich vzájomného hmotnoprávneho vzťahu ide o pasívne spoločenstvo samostatných spoločníkov, pri ktorých platí, že by predmet konania mohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému z nich.
7. Žalobcovia argumentáciu žalovaných 1/, 2/ považoval za právne irelevantnú, ktorej cieľom má byť iba odďaľovanie zaplatenia žalovaného nároku.
K námietke žalovaného 1/ uviedli, že podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú zaplatenia úrokov z omeškania, pričom omeškanie nastalo nezaplatením sumy priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Podanie dovolania preto nemá vo vzťahu k žalovanej povinnosti žiadny význam, zároveň poukázal na skutočnosť, že nebol povolený odklad vykonateľnosti tak, ako sa domáhal žalovaný 2/.
K námietkam žalovaného 2/ uviedli, že v konaní na súde prvej inštancie boli obaja žalovaní zaviazaní zaplatiť istinu spoločne a nerozdielne. Táto skutočnosť sa vzťahuje aj na príslušenstvo pohľadávky, ktoré sleduje právny režim istiny. Tvrdenie, že na strane žalovaných nemôže existovať procesné spoločenstvo považuje za bezpredmetné a vytrhnuté z kontextu. Zo samotného inštitútu pasívneho nerozlučného spoločenstva vyplýva, že ak dlh splní jeden účastník, povinnosť ostatných zanikne.
8. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2018 žalovaný 1/ navrhol, aby súd zaviazal zaplatiť požadované príslušenstvo iba žalovaného 2/. Argumentoval tým, že nárok uplatňovaný v predmetnom konaní predstavuje príslušenstvo už priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré má byť tak isto ako nárok sám predmetom poistného krytia. Je potrebná extenzívna interpretácia pojmu škoda pre účely zákona o PZP tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv pozostalých a teda aj táto náhrada je predmetom poistného krytia, rovnako ako príslušenstvo tejto náhrady. Pri výklade pojmu škoda je pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. potrebné vychádzať z chápania tohto pojmu v komunitárnom práve. Komunitárne právo chápe škodu ako majetkovú tak aj nemajetkovú ujmu, resp. za ujmu považuje aj nemajetkovú škodu. Z judikatúry ESD vyplýva, že členské štáty musia pri výkone svojich právomocí v tejto oblasti rešpektovať právo únie a vnútroštátne ustanovenia, ktorú upravujú náhradu pri dopravných nehodách spôsobených prevádzkou motorových vozidiel nemôžu odňať potrebný účinok smernici 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zo dňa 16.09.2009.
Žiadne iné prostriedky procesného útoku a obrany strany nepoužili, zopakovali argumentáciu z predchádzajúcich písomných podaní.
9. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, odporu žalovaného 1/, odporu žalovaného 2/, vyjadrením žalobcov k odporom žalovaných 1/, 2/, oboznámením obsahu spisu tun. súdu č.k. 5C/15/2018 a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 7C/151/2018-294 zo dňa 15.01.2014 súd vo výroku II. a III. uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi L.. M. R. nemajetkovú ujmu vo výške 70.000,- Eur a žalobcovi S.L. R. sumu 100.000,- Eur zhodne do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že splnením povinnosti jedným z nich zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého. Vo zvyšnej časti vo výroku IV. návrh zamietol. Výrokom VI. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť nahradiť žalobcom náhradu trov konania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu právoplatnosť dňa 11.03.2014 a vykonateľnosť dňa 13.08.2015.
11. Krajský súd Trenčín rozsudkom č.k. 6Co/810/2014 zo dňa 07.07.2015 v odvolaním napadnutej časti - výrokoch II, III, IV a VI rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že uložené povinnosti sú povinní zaplatiť žalovaní v 1 a 2. rade.
12. Žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ uloženú povinnosť dobrovoľne neuhradili. K uhradeniu uplatnenej istiny, náhrady nemajetkovej ujmy došlo až v rámci exekúcie dňa 29.06.2018. 13. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti. 14. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaní 1/, 2/ si po nadobudnutí vykonateľnosti vyššie uvedeného rozsudku neuhradili žalobcom 1/, 2/ sumu, ktorá im bola uložená právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu.
15. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
16. V zmysle § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády č. 87/1995Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 citovaného nariadenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Výška základnej úrokovej sadby ECB k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 14.08.2015 dosahovala 0,05 %.
19. Žalobcovia v podanej žalobe požadovali priznanie úrokov z omeškania vo výške 5% zo sumy 100.000,- Eur v prípade žalobcu 1/ a zo sumy 70.000,- Eur v prípade žalobcu 2/ a to zhodne odo dňa 14.08.2015 do 23.11.2017, čo bol deň podania návrhu na upomínacie konanie, hoci k zaplateniu dlžnej sumy došlo až neskôr, a to dňa 29.06.2018. Súd teda konštatuje, že podaným návrhom požadujú menej (čo do požadovaného obdobia za ktoré si uplatňujú úroky z omeškania ) ako by bol ich zákonný nárok.
20. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovaného 1/ spočívajúcej v tom, že nakoľko je náhrada nemajetkovej ujmy krytá z povinného zmluvného poistenia žalovaného 1/ mala by byť povinnosť uhradiť príslušenstvo tejto náhrady uložená iba žalovanému 2/. Súd poukazuje na skutočnosť, že samotný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobcom vznikol v dôsledku zodpovednosti z prevádzky motorového vozidla porušením právnych predpisov žalovaným 1/. Z tohto dôvodu je odvodená pasívna legitimácia žalovaného 1/ tak v pôvodnom konaní o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy za zásah do osobnostných práv žalobcov 1/, a 2/ a v nadväznosti na to aj pasívna legitimácia v konaní i zaplatenie príslušenstva, úrokov z omeškania, ktorý nárok nesporne žalobcom vznikol potom čo im súdom priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nebola uhradená včas.
21. K otázke pasívnej solidarity na strane žalovaných 1/, 2/ ktorá bola namietaná žalovaným 2/ súd uvádza, že s uvedenou argumentáciu sa vysporiadal odvolací súd v odôvodnení rozsudku 6Co/810/2014-396 zo dňa 07.07.2015, kedy konštatoval, že vzhľadom na charakter právnych vzťahov medzi žalobcami a žalovaným 1/, kde ide o zodpovednosť z prevádzky motorového vozidla za škodu a za zásah do osobnostných práv žalobcov a na druhej strane nárok žalobcov voči žalovanému 2/ je upravený samostatným zákonom č. 381/2001 Z.z. nejde v prejednávanej veci o povinnú solidaritu. Výrok súdu prvej inštancie preto zmenil tak, že žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy neuložil solidárne. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie pri prejednaní nároku na priznanie príslušenstva osvojil právne argumenty odvolacieho súdu a postupoval zhodne s citovaným názorom odvolacieho súdu vychádzajúc zo zásady, že príslušenstvo pohľadávky znáša právny režim istiny. 22 . O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mali plný úspech vo veci žalobcovia 1/, 2/ , súd im voči žalovaným 1/, 2/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v štyroch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.