Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: Z. C., bytom L. R. 8, XXXXX C., R. republika X., zastúpený: Advokátska kancelária LawComp s.r.o., Jesenského 23, Štúrovo, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 26614-3/2018-BA zo dňa 6. februára 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Rozhodnutím č. 26614-3/2018-BA zo dňa 6. februára 2018, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nové Zámky č. 700-1411298417-GC04/17 zo dňa 08. 09. 2017 vo veci predpísania poistného za obdobie júl 2016, august 2016 a september 2016 na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného do rezervného fondu solidarity ako vecne správne potvrdila. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky ako I. stupňový správny orgán predpísala žalobcovi ako SZČO poistné za obdobie júl 2016 až september 2016 poistné na nemocenské poistenie 502,40 eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné a dôchodkové sporenie v sume 2.129,40 eur, poistné na do rezervného fondu solidarity v sume 561,90 eur, spolu v sume 3.211,80 eur. 3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal, prostredníctvom právneho zástupcu, proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že zaplatil zákonné príspevky v plnej výške v dôchodkovom poistení a dôchodkový vek v Spolkovej republike Nemecko dosiahol dňa 31. 03. 2009. Starobný dôchodok v Spolkovej republike Nemecko poberá od 01. 04. 2009. Príspevky na zdravotné poistenie a opatrovníčke poistenie sú hradené každý mesiac zo starobného dôchodku priamo v zdravotnej poisťovni. Dávky dôchodkového poistenia zo Slovenskej republiky neočakáva, keďže je v Spolkovej republike Nemecko poistený v maximálnej výške, a preto platby nepovažuje za dôvodné. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a k odvolaniu priložil aj fotokópie rozhodnutia o skončení povinnosti platiť príspevky od 31. 03. 2009 z dôvodu priznania starobného dôchodku. 4. Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nové Zámky a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/2010, zárobková činnosť je podľa tohto zákona, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

Podľa výpisu obchodného registra Okresného súdu v Nitre - oddiel Sr vložka č.:10100/N je účastník konania od 20. 04. 2013 komplementárom spoločnosti MARTEC k.s., IČO:XX XXX XXX. Podľa § 5 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 14 ods. 1 pís. b/ zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. povinne nemocensky poistená je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z., povinne dôchodkovo poistená je SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 2 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 01. 10. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. 09. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podľa § 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z.z. vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistnej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 6. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva SR, príjem žalobcu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2014 (70.317,93) presiahol zákonom ustanovenú sumu 4.944,00 eur. Žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 v predĺženej lehote dňa 30. 06. 2015. Na základe týchto skutočnosti bol v období, za ktoré mu bolo napadnutým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Vymeriavací základ účastníka konania na platenie poistného za obdobie júl 2016 až september 2016 predstavoval sumu 3.943,35 eur mesačne. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ zákona poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 11 písm. b/ zákona, v znení zákona č. 43/2004 Z.z. , poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená SZČO. V zmysle § 129 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z., suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie a suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. V zmysle § 129 ods. 2 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol. Podľa § 130 písm. c/ zákona, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú SZČO 4,4% z vymeriavacieho základu. Podľa § 131 ods. 1 písm. c/ zákona v znení zákona č. 183/2014 Z.z., sadzba poistného na starobné poistenie, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre povinne dôchodkovú poistenú SZČO 18% z vymeriavacieho základu. Podľa ustanovenia § 137 písm. b/ zákona č. 43/2004 Z.z., sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Za mesiace júl 2016 až september 2016 bol žalobca povinný odvádzať poistné v sume 1.070,60 eur mesačne. Podľa čl. 11 ods. 2 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 833/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia na účely tejto hlavy osoby, ktoré prijímajú peňažné dávky na základe ich činnosti ako zamestnanca alebo SZČO alebo ako dôsledok tejto činnosti sa považujú za osoby, ktoré vykonávajú túto činnosť. Toto sa nevzťahuje na dôchodky v invalidite, starobné dôchodky, alebo pozostalostné dôchodky alebo na dôchodky v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo na nemocenské peňažné dávky, vzťahujúce sa na ošetrenie počas neobmedzenej doby. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a/ Nariadenia, osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo SZČO v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Podľa čl. 13 ods. 2 písm. a/ Nariadenia, osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako SZČO v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte. V odvolacom konaní mal správny orgán za preukázané, že žalobca ako povinne nemocensky a povinne dôchodková osoba SZČO, poistné za júl 2016 až september 2016 neodviedol vôbec. Námietky, ktoré uviedol v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca je od 01. 04. 2009 poberateľom starobného dôchodku, a preto v zmysle § 128 ods. 4 zákona č. 252/2012 Z.z., mu nebolo predpísané poistné na invalidné poistenie. Účastník konania neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti, ktoré by mali mať vplyv na správnosť rozhodnutia a v kontrolovanom období spĺňal podmienky pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO, pretože bol komplementárom komanditnej spoločnosti za rok 2014 dosiahol príjmy vo vyššej sume ako je zákonom stanovená suma.

II.

7. Žalobca podanou žalobou zo dňa 08. 04. 2018, došlou súdu dňa 10. 04. 2018, žiadal zrušiť druhostupňové rozhodnutie pre nezákonnosť, nesprávnosť tohto rozhodnutia a zároveň žiadal aj o zrušenie prvostupňového správneho orgánu. Žalobca má za to, že rozhodnutie je nezákonné, musí obsahovať všetky predpísané náležitosti a správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Namietal, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú vo výrokovej časti uvedené tri rozhodné obdobia, za ktoré by vznikala povinnosť, avšak tieto jednotlivé povinnosti nešpecifikuje a obmedzuje sa na súhrnné číselné určenie domnelej platobnej povinnosti. V danom prípade bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci, bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré sa priznáva aj v konaní orgánov verejnej správy. Žalovaná v predmetnej veci začala konanie najskôr dňa 09. 10. 2016, kedy vydala rozhodnutie až 08. 09. 2017, teda po uplynutí 11 mesiacov a vydala nezákonné rozhodnutie. Týmto žalovaná v danom prípade nerešpektovala maximálnu dĺžku trvania konania, čím porušila aj zásadu primeranosti aj zásadu zákonnosti v správnom konané. Správne konanie nebolo vykonané v súlade s zákonom a jeho výsledky tak nemohli viesť k vydaniu zákonného rozhodnutia. Namietal, že z výpisu Obchodného registra spoločnosti MARTECC k.s. Štúrovo už v čase vydania muselo byť zrejmé, že žalobca od 20. 04. 2013 je v pozícii komplementára uvedenej spoločnosti a jeho bydlisko je v inom členskom štáte, kde sa prevažne i zdržuje. Teda ku dňu rozhodnutia pobočky už nebolo potrebné posudzovať ani predpoklad trvania činnosti nepresahujúci 24 mesiacov bola už daná skutočnosť presiahnutia doby 24 mesiacov takejto činnosti. Teda ak bol žalobca žalovanou posudzovaný z titulu pozície komplementára za SZČO podľa slovenského práva súd s občanom Spolkovej republiky Nemecko s trvalým pobytom na jej území a prevažne sa tam zdržiavajúcim, vykonával túto činnosť v inom členskom štáte s presiahnutím doby 24 mesiacov výkonu tejto činnosti, musel rozptýliť akúkoľvek pochybnosť žalovanej o určení príslušnosti právnych predpisov, ktoré v takomto prípade jednoznačne nemohli svedčiť právnemu poriadku SR.

III.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 06. 2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že z výrokovej časti rozhodnutia vypustil text „§ 152a zákona, v znení neskorších predpisov...“. V ostatnom rozhodnutie potvrdila. Ide o formálny nedostatok, ktorý neovplyvnil sumu predpísaného dlžného poistného. K zmene rozhodnutia prvostupňového orgánu pristúpila sociálna poisťovňa z dôvodu, že žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení.

9. K námietke žalobcu žalovaný uviedol, že povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status SZČO na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. S účinnosťou od 01. 07. 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z., t.j. príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. O okruhu SZČO sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (§ 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z.). Žalobca bol v spornom období považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia, vzhľadom na to, že spĺňal vekovú hranicu a v r. 2014 dosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z právneho vzťahu, ktorý dosahovanie týchto príjmov zakladal (žalobca je od 20. 04. 2013 komplementárom komanditnej spoločnosti MARTEC k.s. so sídlom Štúrovo, Hlavná 2/A). Keďže príjmy z podnikania, ktoré dosiahol žalobca v rozhodujúcom období, t. j. 2014, presiahli zákonom stanovenú hranicu 70.317,93 eur vzniklo žalobcovi ako SZČO od 01. 07. 2015 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvalo až do 30. 09. 2016 z dôvodu, že žalobca mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za kal. rok 2015. Vzhľadom nato, že žalobca v r. 2015 nedosiahol z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01. 10. 2016 žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. 09. 2016. Správny orgán poukázal na to, že rozhodnutím č. 41512-2/2015-NR zo dňa 13. 11. 2015 prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi ako SZČO vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01. 07. 2014. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené žalovaným rozhodnutím č. 26941-2/2016-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21. 03. 2016. So vznikom povinného nemocenského a dôchodkového poistenia sa spája aj vznik odvodovej povinnosti, ktorý vyplýva priamo zo zákona. Keďže žalobca si odvodové povinnosti neplnil v súlade so zákonom, prvostupňový správny orgán rozhodol o predpísaní sumy dlžného poistného. Pri predpísaní poistného bola zohľadnená skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok, a preto nebol žalobca povinný platiť poistné na invalidné poistenie. 10. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňuje od 01. 05. 2010 je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 Z.z. zo dňa 29. 04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16. 09. 2009. S účinnosťou od 01. 05. 2010 sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. 09. 2009, ktorý sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, zárobkovo činné osoby počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na základe všeobecných a osobitných pravidiel ustanovených v nariadení, ktoré majú výhradný účinok, t.j. neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Cieľom všeobecných a osobných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu je zabezpečiť, aby sa na dotknutú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby sa predišlo situácii, že sa na túto osobu nebudú vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Koordinačné nariadenia sú primárne založené na princípe lex loci laboris, a teda príslušnou legislatívou je zvyčajne legislatíva členského štátu, na ktorého území vykonáva dotknutá osoba činnosť. Komunikácia medzi jednotlivými inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému štandardných európskych formulárov, tzv. prenosné dokumenty PDA1 (do 01. 05. 2010 formulár E101), ktoré sú v oblasti sociálneho zabezpečenia okrem iného potrebné aj na určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Všetky formuláre schvaľuje Európska komisia. Prenosné dokumenty PDA1 majú jednotnú formu pre všetky členské štáty Spoločenstva, sú vypracované vo všetkých národných jazykoch členských štátov, sú identické a každý žiadateľ má právo ich vypĺňať vo svojom štátom jazyku.

Článok 11 (1 Nariadenia) jasne upravuje situáciu, že osoba, na ktorú sa vzťahuje toto nariadenie podlieha právnym predpisom len jedného členského štátu. Na základe ustanovení nariadenia SZČO zvyčajne podlieha a vzťahuje sa na ňu systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť [čl. 11 (3) (a) Nariadenia, tzv. všeobecné pravidlo určujúce uplatniteľnú legislatívu ]. Podľa tohto sa na žalobcu, ktorý v spornom období vykonáva činnosť SZČO na území SR, vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva SR, a to aj napriek tomu, že jeho bydlisko sa nachádza na území Spolkovej republiky Nemecko. Osobitné pravidlo určujúce uplatniteľnú legislatívu upravené v čl. 12 (2) Nariadenia, na ktoré sa odvoláva žalobca sa vzťahuje na SZČO len v tom prípade ak spĺňajú podmienky ustanovené v tomto článku nariadenia. Uplatnením tohto inštitútu, ktorý sa vo všeobecnosti nazýva Inštitút vyslania, osoba ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako SZČO v členskom štáte podlieha naďalej aj počas dočasného výkonu samostatnej zárobkovej činnosti na území iného členského štátu systému sociálneho zabezpečenia prvého členského štátu za predpokladu, že očakávané trvanie takejto činnosti nepresiahne 24 mesiacov. SZČO počas doby vykonávania činnosti samostatnej zárobkovo činnej osoby v inom členskom štáte, preukazujú v štáte, v ktorom vykonávajú túto činnosť prenosným dokumentom PDA1 (potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve), ktorý po podaní žiadosti a posúdení splnenia ustanovených podmienok vystaví nositeľ poistenia v štáte, kde je osoba poistená v danom prípade príslušná inštitúcia v Spolkovej republike Nemecko. Tento formulár potvrdzuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť SZČO v členskom štáte v oblasti sociálneho zabezpečenia naďalej podlieha právnym predpisom štátu, v ktorom je dotknutá osoba poistená, t.j. štátu, ktorý vystavil prenosný dokument PDA1, a teda podlieha právnym predpisom štátu, na území ktorého vykonáva činnosť. Dotknutá osoba je teda oslobodená na obdobie, v ktorom dočasne vykonáva činnosť SZČO na území iného členského štátu, od povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v členskom štáte, v ktorom túto činnosť vykonáva. Z týchto skutočností vyplýva, že na žalobcu by sa vzťahovala legislatíva spolkovej republiky Nemecko len v tom prípade ak by disponoval prenosným dokumentom PDA1, ktorý na sporné obdobie vydala príslušná inštitúcia sociálneho zabezpečenia Spolkovej republiky Nemecko. Prenosný dokument PDA1 o určení uplatniteľnej legislatívy je podľa čl. 19 (2) vykonávacieho nariadenia povinný vydať príslušný orgán členského štátu na požiadanie dotknutej osoby len za predpokladu splnenia ustanovených podmienok, a to najviac za obdobie 24 mesiacov. Žalobca v rámci odvolacieho konania nepreložil prenosný dokument PDA1, preukazujúci, že sa na neho počas obdobia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu vzťahovala legislatíva Spolkovej republiky Nemecko a žalobca v odvolaní ani nepoukazoval na osobitné pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu, a preto žalovaná v napadnutom rozhodnutí k tomu nezaujala ani stanovisko. 11. Žalovaný v tejto súvislosti v tejto súvislosti uvádza, že žalobca aj napriek viacerým výzvam prvostupňového správneho orgánu nepreložil prenosný dokument PDA1, ktorý sa týkal vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO od 01. 07. 2014. K odvolaniu pripojil len rozhodnutie, že je poberateľom starobného dôchodku v Spolkovej republike Nemecko. Prenosný dokument PDA1 vydaný príslušnou inštitúciou Techniker Krankenkasse, Hamburg zo dňa 13. 11. 2015 preložil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu až 30. 05. 2016. Z tohto prenosného dokumentu PDA1 vyplýva, že v období od 01. 01. 2010 do 31. 12. 2018 sa na žalobcu vzťahuje legislatíva Spolkovej republiky Nemecko. Z údajov tohto dokumentu je zrejmé, že bol vystavený retroaktívne, z dôvodu vyslania SZČO na vykonávanie činnosti do iného členského štátu na obdobie až 9 rokov, čo je v rozpore s príslušnými koordinačnými nariadeniami, pretože prenosný dokument PDA1 je možné vydať len na obdobie 24 mesiacov. Z tohto dôvodu bola overená platnosť predmetného dokumentu a v ňom uvedených údajov a emailovou správou zo dňa 15. 02. 2017 príslušná inštitúcia Techniker Krankenkasse oznámila žalovanému, že má tento dokument považovať za bezpredmetný. Tieto skutočnosti boli žalobcovi oznámené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. K námietkam žalobcu žalovaný správny orgán uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá povinnosť žalovanej pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu ako i k spôsobu zistenia ako i navrhnúť jeho doplnenie. Taktiež neukladá žalovanému zákon lehotu, v ktorej má rozhodnúť o predpísaní dlžnej sumy poistného. V ďalších bodoch vyjadrenia žalovaný správny orgán poukázal na ustanovenie § 209 ods. 3 a § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.

IV.

12. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 03. 07. 2018 poukázal na to, že žalobca je štátnym občanom Spolkovej republiky Nemecko a pred vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu mal žalovaný si splniť svoju prieskumnú povinnosť vo vzťahu k orgánom cudzieho

štátu, teda malo byť jeho povinnosťou v súčinnosti s príslušnými orgánmi Spolkovej republiky Nemecko spolupracovať. Aj napriek doloženiu prenosného dokumentu PDA1 nezrušil nezákonné rozhodnutie a ani nezačal konanie o obnove konania, práve naopak, poukazuje na elektronickú komunikáciu s inštitúciou, ktorá vystavila tento prenosný dokument. 13. Zástupca žalobcu namieta, že čl. 16 ods. 1 Nariadenia, umožňuje uplatnenie výnimiek, kedy dva alebo viac členských štátov príslušné orgány týchto táto alebo úrady určené týmito orgánmi môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky z článkov 11-15 v záujme určitých osôb alebo určitých kategórií osôb. Zmienená elektronická komunikácia však nie je platformou na uplatnenie takýchto dohôd. 14. Postup žalovaného ako aj spôsob výkladu a aplikácie práva, považuje, že žalovaný sledoval iba fiskálny cieľ, bez ohľadu na možné výklady a uplatniteľné postupy v prospech žalobcu. V.

15. V replike žalovaný správny orgán uvádza, že nebolo povinnosťou sociálnej poisťovne skúmať, či žalobca spĺňa podmienky vyslania a následne určiť uplatniteľnú legislatívu, ale povinnosťou žalobcu bolo pred výkonom samostatnej zárobkovej činnosti na území SR požiadať príslušnú inštitúciu Spolkovej republiky Nemecko o vystavenie prenosného dokumentu PDA1 a v prípade jeho vystavenia ho bezodkladne predložiť žalovanému. Keďže žalobca aj napriek viacerým výzvam tento dokument nepredložil, prvostupňový správny orgán rozhodol o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu podľa právnych predpisov SR vychádzajúc z čl. 11 ods. 3 Nariadenia. Keďže predložený prenosný dokument žalobcom PDA1 bol vystavený v rozpore s príslušnými koordinačnými nariadeniami, ktorý je možný vystaviť len na obdobie 24 mesiacov a dokument žalobcu bol vystavený až na obdobie 9 rokov a nemohla uniknúť žalovanému ani tá skutočnosť, že žalobca v štáte, v ktorom má bydlisko, poberá starobný dôchodok a nevykonáva žiadne podstatné činnosti SZČO, ktoré vykonával na území SR, čo je nevyhnutým predpokladom uplatnenia inštitútu vyslania.

16. Žalovaný dáva do pozornosti aj rozhodnutie správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. A1 z 12. 06. 2009 o zavedené postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia (ES) č. 883/2004. Správna komisia prijala toto rozhodnutie so zreteľom na čl. č. 72 písm. a/ Nariadenia, na základe ktorého je správna komisia zodpovedná za riešenie všetkých správnych otázok a otázok výkladu, ktoré vznikajú v súvislosti s ustanoveniami nariadenia a vykonávacieho nariadenia a so zreteľom na čl. 76 ods. 3, ods. 4 pod ods. 2 a ods. 6 Nariadenia, ktoré sa týkajú povinnosti príslušných orgánov a inštitúcií členských štátov spolupracovať, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie týchto nariadení. Rozhodnutie A1 stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu, ktoré sa môžu použiť napríklad v prípade, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia. Z toho vyplýva, že všetky informácie potrebné na určenie práv a povinnosti dotknutej osoby, ktoré sa poskytovali alebo vymieňali sa odporúča na urýchlenie postupu komunikácia medzi kontaktnými osobami inštitúcií a orgánov elektronickými prostriedkami. V danom prípade sociálna poisťovňa nepostupovala v rozpore s koordinačnými nariadeniami ak sa z dôvodu pochybnosti o platnosti dokumentu PDA1 predloženého žalobcom obrátila na inštitúciu, ktorá ju vystavila o preverenie platnosti tohto dokumentu. Takisto nemožno považovať oznámenie tejto inštitúcie žalovanému za právne irelevantné, keďže práve takáto komunikácia medzi príslušnými orgánmi bola odporúčaná.

Žalovaný vo svojej replike ďalej poukazuje na čl. 16 (1) Nariadenia, na ktorý poukazuje, že žalobca sa uplatní len v tom prípade, ak SZČO nespĺňa podmienky vyslania ustanovení v nariadení. V takomto prípade môže v čl. 16 Nariadenia príslušné orgány dvoch alebo viacerých členských štátov spoločnou dohodou upraviť výnimky z týchto článkov 11-15 Nariadenia. Na základe čl. 18 vykonávacieho nariadenia, ktorý upravuje postup uplatňovania čl. 16 Nariadenia, žiadosti o výnimky z čl. 11-15 predkladá dotknutá osoba, v tomto prípade žalobca, podľa možnosti vopred príslušnému orgánu alebo orgánu určenému týmto úradom členského štátu, ktorého právne predpisy si dotknutá osoba žiada uplatniť. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca si bol vedomý toho, že nespĺňa podmienky vyslania a zároveň si žiada uplatniť právne predpisy Spolkovej republiky Nemecko, mal možnosť požiadať v súlade s čl. 18 vykonávacieho nariadenia príslušnú inštitúciu Spolkovej republiky Nemecko o výnimku z uplatniteľnej legislatívy, t.j. o výnimku z čl. 101 Nariadenia, a to predtým ako začal vykonáva SZČO na území SR.

17. Žalovaný ďalej uvádza, že zo žiadneho článku nariadenia, resp. vykonávacieho nariadenia, nevyplýva povinnosť členského štátu, v ktorom dotknutá osoba vykonáva činnosť žiadať členský štát, ktorého právne predpisy si dotknutá osoba žiada uplatniť o udelenie výnimky z uplatniteľnej legislatívy pre dotknutú osobu a za týmto účelom uzatvoriť spoločnú dohodu s príslušnou inštitúciou. Toto je možné len v kompetencii dotknutej osoby, t.j. žalobcu. VI.

18. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 191 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne 19. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 20. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 21. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 22. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia SSP, súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy. 25. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 26. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. V danom prípade o nariadenie pojednávania požiadal žalovaný správny orgán. 27. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie neodstavil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti. 28. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu sa pridržiavala písomného vyjadrenia ako aj stanoviska, ktoré zaslala krajskému súdu, v ktorom podrobne reagovala na všetky námietky, ktoré uviedol žalobca v žalobe aj vo vyjadrení. Žalovaný správny orgán pri posudzovaní postavenia žalobcu ako SZČO na účely sociálneho zabezpečenia postupoval v súlade s koordinačnými nariadeniami, ktoré upravujú túto oblasť. Na základe týchto nariadení sa určuje uplatniteľná legislatíva, ktorá sa v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahuje na zamestnancov a na SZČO počas ich výkonu činnosti v rámci štátov EÚ, to znamená, že dotknutá fyzická osoba si nemôže sama určiť podľa svojej vôle, ktorá legislatíva sa bude uplatňovať v čase výkonu činnosti v inom štáte EÚ ako v štáte jeho bydliska. Základným pravidlom určenia uplatniteľnej legislatívy je pravidlo miesto výkonu práce. Toto pravidlo je upravené v čl. 11 ods. 3 písm. a/ základného nariadenia a na základe tohto pravidla sa na dotknutú fyzickú osobu vzťahuje legislatíva toho štátu, v ktorom vykonáva činnosť. Toto pravidlo je možné preklenúť len tzv. inštitútom vyslania, ktorý je upravený v čl. 12 ods. 2 základného nariadenia a na základe tohto článku sa na dotknutú fyzickú osobu vzťahuje legislatíva štátu bydliska. Z tohto článku vyplýva, že na SZČO, ktorá vykonáva činnosť SZČO v členskom štáte sa vzťahuje legislatíva tohto členského štátu aj počas dočasného výkonu samostatnej zárobkovej činnosti na území iného členského štátu, pričom očakávané trvanie tejto činnosti nepresiahne 24 mesiacov. Splnenie podmienok vyslania sa preukazuje dokumentom PDA1, ktorý na požiadanie dotknutej osoby po preskúmaní podmienok vyslania vystaví príslušná inštitúcia štátu, v ktorom je dotknutá osoba poistená. To znamená, že v prípade žalobcu by musel žalobca disponovať platným prenosným dokumentom PDA1 vystaveným príslušnou inštitúciou v Spolkovej republike Nemecko na požiadanie po splnení podmienok vyslania. Žalobca však sa takýmto dokumentom nepreukázal ani v čase, keď o jeho vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia od 01. 07. 2014 rozhodoval prvostupňový správny orgán. Predložil len potvrdenie o poberaní starobného dôchodku v Spolkovej republike Nemecko. Zástupkyňa žalovaného správneho orgánu podotkla, že žalobca prenosný dokument PDA1 nepredložil k tomuto konaniu, ale k predchádzajúcemu konaniu vo veci predpísania poistného na sociálne poistenie za predchádzajúce obdobia. Tento prenosný dokument však bol vystavený retroaktívne, čo koordinačné

nariadenie nepovoľuje, a preto žalovaný v súlade s rozhodnutím Európskeho spoločenstva si preveril platnosť tohto dokumentu u príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia Spolkovej republike Nemecko, ktorá oznámila, že tento dokument majú považovať za bezpredmetný. Práve z tohto rozhodnutia vyplýva oprávnenie preverovať platnosť prenosných dokumentov a komunikovať s príslušnými inštitúciami. Keďže žalobca s týmto platným dokumentom nedisponoval, počas jeho výkonu práce na území SR sa na neho vzťahovala Slovenská legislatíva, teda v spornom období bol považovaný za SZČO. Z týchto dôvodov žiadala žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

VI.

29. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 141 ods. 1, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak. S účinnosťou od 01. 07. 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia dovŕšenie 18 roku veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z., t.j. z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Žalobca bol v spornom období považovaný za SZČO na účely sociálneho poistenia vzhľadom na to, že spĺňa vekovú hranicu a v r. 2014 dosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bol od 20. 04. 2013 komplementárom komanditnej spoločnosti MARTECC k.s. so sídlom Štúrovo, Hlavná 2/A a podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, jeho príjmy z podnikania v r. 2014 boli 70.314 eur, teda presiahli zákonom stanovenú hranicu, čím vzniklo žalobcovi ako SZČO, od 01. 07. 2015 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu trvalo až do 30. 09. 2016 z dôvodu, že žaloba mal predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za kalendárny rok 2015. Vzhľadom na to, že žalobca v roku 2015 nedosiahol z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01. 10. 2016, žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo podľa § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dňa 30. 09. 2016. Uvedená skutočnosť bola žalobcovi v súlade s § 226 ods. 1 písm. o / zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov oznámená listom číslo: 700-1400325417-GC/17, zo dňa 10. 01. 2017. Žalobca voči zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 30. 09. 2016 nenamietal, a preto zánik tohto poistenia nebol sporný. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov spája aj vznik odvodovej povinnosti. Povinnosť platiť a odvádzať poistné v lehote ustanovenej zákonom a v správnej výške vyplýva priamo zo zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Za plnenie odvodových povinností v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zodpovedá bezprostredne povinná osoba. Keďže žalobca si svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona nesplnil, Sociálna poisťovňa, pobočka Nové Zámky, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu rozhodla o predpísaní dlžnej sumy poistného. Pri predpísaní poistného bola zohľadnená skutočnosť, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok, a preto v súlade s § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nebol žalobca povinný platiť poistné na invalidné poistenie. Základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré sa uplatňuje od 01. 05. 2010, je nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. 04. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. 09. 2009 (ďalej len „nariadenie“). S účinnosťou od 01. 05. 2010 sa uplatňuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16. 09. 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Základnou úlohou koordinačných nariadení je určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude v oblasti sociálneho zabezpečenia vzťahovať na zamestnancov a SZČO počas výkonu činnosti v rámci Európskeho spoločenstva. Uplatniteľná legislatíva sa určuje na základe všeobecných a osobitných pravidiel ustanovených v nariadení, ktoré majú výhradný účinok, t.j. neumožňujú, aby si dotknutá osoba mohla vybrať výhodnejší systém sociálneho zabezpečenia. Cieľom všeobecných a osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú

legislatívu je zabezpečiť, aby sa na dotknutú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, resp. aby sa predišlo situácii, že sa na túto osobu nebude vzťahovať legislatíva žiadneho členského štátu. Komunikácia medzi jednotlivými inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému štandardných európskych formulárov, tzv. prenosné dokumenty PDA1, ktoré sú v oblasti sociálneho zabezpečenia okrem iného potrebné aj na určenie príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Tieto dokumenty majú jednotnú formu pre všetky členské štáty spoločenstva a sú vypracované vo všetkých národných jazykoch členských štátov. Na žalobcu, ktorý v spornom období vykonával činnosť SZČO na území SR sa vzťahuje v oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva SR aj napriek tomu, že jeho bydlisko bolo na území Spolkovej republiky. Námietka žalobcu, že na neho sa vzťahuje osobitné pravidlo upravené v čl. 12, jedná sa o tzv. inštitút vyslania, podľa ktorého osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako SZČO v členskom štáte a podlieha naďalej aj počas výkonu samostatnej zárobkovej činnosti na území iného členského štátu systému sociálneho zabezpečenia prvého členského štátu a takéto trvanie činnosti nepresiahne 24 mesiacov. V danom prípade by sa na žalobcu vzťahovala legislatíva Spolkovej republiky Nemecko ak by disponoval prenosným dokumentom PDA1, ktorý by na sporné obdobie vydala príslušná inštitúcia jeho domovského štátu, a tento dokument je povinný vydať príslušný orgán štátu na požiadanie dotknutej osoby len za predpokladu splnenia ustanovenia podmienok, a to najviac na obdobie 24 mesiacov. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca nepredložil prenosný dokument PDA1, z ktorého by bolo zrejmé, že sa na neho vzťahuje legislatíva Spolkovej republiky Nemecko, a tento dokument nepredložil ani k odvolaciemu konaniu. Prenosný dokument PDA1 zo dňa 13. 11. 2015 preložil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 30. 05. 2016 ak odvolaciemu konaniu v inej veci. Tento dokument bol vystavený retroaktívne a na obdobie 9 rokov, čo je v rozpore s príslušnými koordinačnými nariadeniami, preto bolo overená platnosť tohto dokumentu a orgán, ktorý ho vydal, emailovou správou zo dňa 15. 02. 2017 oznámil žalovanému, že prenosný dokument PDA1 má považovať za bezpredmetný. Ďalšie námietky žalobcu uvedené v žalobe voči postupu žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sú právne irelevantné, pretože zákon č. 461/2003 Z.z. neukladá žalovanému lehotu, v ktorej má rozhodnúť o predpísaní dlžnej sumy poistného. Lehota, ktorá je uvedená v § 210 ods. 2 citovaného zákona je procesnou lehotou a nedodržanie tejto lehoty na vydanie rozhodnutia, nie je dôvodom na vyslovenie nezákonnosti takto vydaného rozhodnutia. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd považuje rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom a nezistil žiaden z dôvodov ustanovenia § 191 ods. 1 SSP, a preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 31. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).