Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Csp-79-2017.pdf
PDF · 83.82 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/79/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31575951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanému: V. O., D.. XX.XX.XXXX, N. G.Ž. D. W. XXX, o zaplatenie 2.693,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.693,01 eur, úrok vo výške 131,01 eur, úrok z omeškania vo výške 1,63 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.693,01 eur od 1.4.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 131,01 eur od 1.4.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 20.4.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu vo výške 2.693,01 eur, úrok vo výške 131,01 eur, úrok z omeškania vo výške 1,63 eur, úrok 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.693,01 eur od 1.4.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 131,01 eur od 1.4.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.693,01 eur od 1.4.2017 do zaplatenia, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 3,- eur, titulom poskytnutého úveru.
2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predmetnou žalobou, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.2.2016; Všeobecnými obchodnými podmienkami; Výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 31.3.2017, keď konal v neprítomnosti strán sporu (žalobca sa ospravedlnil z neúčasti, žalovaný sa na pojednávanie nedostavil) a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 19.2.2016 žalobca a žalovaný uzatvorili Úverovú zmluvu č. 285517 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.000,- eur. Po vyčerpaní úveru žalovaný porušil svoje povinnosti - prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca na základe výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 31.3.2017. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok banky, sa písomnosť banky považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia dňa 31.3.2017 predstavovala 2.888,65 eur a pozostávala z:
- istiny poskytnutého úveru vo výške 2.693,01 eur - žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur; do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 306,99 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 2.693,01 eur
- úrokov 131,01 eur - predstavujú dohodnutý úrok, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v zmysle anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 13,90 % vyplýva zo zmluvy
- úrokov z omeškania 1,63 eur - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nesledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
- poplatkov 60,- eur - za upomienky - žalobca si ich v predmetnom konaní neuplatňuje
- poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver 3,- eur - predstavuje súčet omeškaných poplatkov za poistenie, ktoré sa žalovaný zaviazal platiť v zmysle bodu 1.2 Zmluvy.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená zverejnením dňa 22.3.2018 nevyjadril.
5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
6. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
7. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.693,01 eur spolu s vyčísleným úrokom do zosplatnenia.
8. Súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu a to čo sa týka nároku na zaplatenie úroku vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 2.693,01 eur od 1.4.2017 do zaplatenia, t.j. za obdobie po zosplatnení, a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015: ,, Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“
9. Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Súd zamietol návrh i v časti uplatneného poistného vo výške 3,- eur, keď pre uzavretie poistnej zmluvy je v zmysle citovaného ustanovenia § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka obligatórnou náležitosťou jej písomná forma. V danom prípade pre uzavretie zmluvy o pôžičke bola písomná forma zachovaná iba v časti uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorá je tzv. ,,formulárovou zmluvou“ keď údaje o poistení boli súčasťou predtlače zmluvy, preto nemožno mať za to, že došlo k písomnému uzavretiu poistnej zmluvy, samotná zmluva obsahuje iba údaj, že sa jedná o súbor poistenia A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver je 1,50 eur/mesačne.
11. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12. Nakoľko žalovaný nezaplatil dlžnú sumu žalobcovi v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vyčíslený ku dňu zosplatnenia sumou 1,63 eur a následne žalobcovi priznal úrok z omeškania dňom nasledujúcim
po zosplatnení, pričom vychádzal zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá v období od 16.3.2016 je 0,00%.
13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)
14. Žalobca bol v konaní úspešnejší, neúspech mal len v nepatrnej časti úroku, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.