Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/79/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: N. Y., T.. XX.X.XXXX, H. C., I. X, zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX z 24.4.2015 k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.4.2015 uzavretej medzi stranami na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou z 24.4.2018 žiadala, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú špecifikovala v súlade s výrokom tohto rozsudku. V žalobe uviedla, že so žalovaným chcela uzatvoriť úverovú zmluvu, za tým účelom jej dal podpísať listiny, ktoré podpísala v presvedčení, že uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere a až od svojho zamestnávateľa sa dozvedela, že podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Jej zamestnávateľovi žalovaný predložil žiadosť o realizáciu predmetnej dohody dňa 28.2.2018. Uviedla, že dohoda umožňuje žalovanému, aby vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Žalovaný si jednostranne diktuje výšku jej dlhu. Osobitne uzatvorila aj dohodu o poskytovaní služieb, ktorá sa týkala poplatku za odklad splátok, ktorú nevyužila, a preto túto dohodu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázala pritom na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a konkrétny rozsudok, ktorým obdobná podmienka bola vyhlásená za neprijateľná. Zdôraznila, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú viaceré povinné náležitosti a to tie, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. c), f), g), j) a l) zákona č. 129/2010 Z.z., čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Dodala, že nebola nijako poučená o dôsledkoch uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a nemala možnosť ju odmietnuť.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je zákonným prostriedkom zabezpečenia záväzkov a na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, ktorou je nesplácanie dohodnutých splátok. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne o jednostrannom diktovaní dlhu, pretože ten má základ v existujúcej úverovej zmluve. Výkon zrážok je pritom regulovaný zákonom. Dohoda o zrážkach zo mzdy je aj v súčasnosti (po prijatí zákona č. 102/2004 Z.z. od 1.5.2014) prípustný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

3. Žalovaný vyslovil názor o súlade dohody so zákonom o ochrane spotrebiteľa, keďže dohoda bola uzavretá na samostatnej listine s jej výrazným označením a pod menom a priezviskom žalobkyne je text „text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte“. Nad podpisom žalobkyne sú 3 odseky, v ktorých sa zrážky zo mzdy spomínajú. Uzavretie písomnej zmluvy vo všeobecnosti znamená, že konajúca osoba potvrdzuje, že sa oboznámila alebo minimálne mala možnosť sa oboznámiť sa s obsahom uzatváranej zmluvy. Z obsahu dohody vyplýva poučenie o dobrovoľnosti jej uzavretia a o dôsledkoch jej uzavretia, čo žalovaný aj graficky v dohode zvýraznil. Citoval pritom časť uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Co/236/2016-63.

4. V ďalšej časti sa žalovaný vyjadril k dohode o poskytovaní služieb a uviedol, že tá nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo vyplýva z článku I bodu 2 dohody. Je na samostatnej listine a je individuálne dojednaná. Navyše obsahovala aj možnosť výpovede, ktorú však žalobkyňa nevyužila.

5. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky povinné náležitosti. Nesúhlasil s potrebou členenia splátky úveru na istinu, úrok a poplatky, pričom poukázal na právny záver v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/17 zo dňa 22.2.2018. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom by nemalo zmysel upraviť v § 9 ods. 5 Zákona č. 129/2010 Z.z. právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku. Za použitia aj eurokomforného výkladu (v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15) je potrebné vyvodiť, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.

6. Ohľadom termínu konečnej splatnosti úveru žalovaný uviedol, že z ustanovenia článku IV ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je splatný podľa dátumu splatnosti poslednej splátky, ktorý je uvedený v oznámení o schválení úveru. Napokon s neuvedením termínu konečnej splatnosti ani nie je možné v zmysle záverov spomínaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 vyvodiť záver o bezúročnosti úveru. Tá môže nastať len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa.

7. Žalovaný tiež poprel, že by zmluva neobsahovala adresu predávajúceho, na ktorú môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť - tá je v bode 12 ods. 12.1 zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy a to aj technicky, keďže sú na jej rubovej strane a poukazuje sa na ne ako na súčasť zmluve v bode 14. Napokon aj celková výška spotrebiteľského úveru a odplata sú obsiahnuté v zmluve.

8. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného písomne nereagovala.

9. Žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 5.10.2018 nedostavil, pričom predvolanie mu bolo doručené riadne a včas, avšak vzhľadom na to, že svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti, boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 180 na uskutočnenie pojednávania aj v neprítomnosti žalovaného.

10. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobkyne, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.4.2015, dohodou o poskytovaní služieb, dohodou o zrážkach zo mzdy, výzvou na realizáciu zrážok zo mzdy, splátkovým kalendárom, ako aj ďalším spisovým materiál a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 24.4.2015 bola uzavretá formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere pod XXXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom. Zo zmluvy nie je zrejmé, či žalovaný zisťoval bonitu žalobkyne. Formulár zmluvy najprv vypísala a podpísala žalobkyňa dňa 22.4.2015 vyplnením svojím osobných údajov a údajov v časti 5 označenej ako „údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“. V tejto časti bola uvedená výška úveru 1.050 eur, predpokladaná mesačná platba spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb 61,07 eur, splatnosť úveru 36, mesačná splátka vrátane úrokov 37,16 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.442,76 eur, predpokladaná RPMN za úver 27,04 %, ročná úroková sadzba 17,77 %, priemerná RPMN 34,42 %. Uvedený je aj poplatok za poskytnutie úveru 105 eur.

12. Žalovaný podpísal formulár zmluvy až neskôr a to 24.4.2015, pričom vyplnil časť 6 tohto formulára „údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“, ktorý obsahuje totožné údaje ako v

časti 5 okrem RPMN, ktoré v tejto časti je uvedené vo výške 26,53 %. V celej zmluve však nie sú uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN.

13. V tých istých dňoch bola uzavretá osobitnou listinou aj dohoda o zrážkach zo mzdy medzi stranami, opäť žalobkyňa príslušný formulár tejto dohody podpísala 22.4.2015 a žalovaný dňa 24.4.2015. Celý formulár je predtlačený, dopísané sú len údaje žalobkyne, číslo úverovej zmluvy, výška úveru 1.050 eur a výška mesačných zrážok zo mzdy 61,07 eur. Listina je výrazne označená názvom „Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX“, nasleduje označenie zmluvných strán a hneď pod označením žalobkyne je opäť výrazným písmom uvedené: „Text dohody si pred jej podpísaním pozorne prečítajte“. Nasleduje text dohody, ktorá obsahuje 8 bodov, pod bodom I. sa uvádza, že dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto dohody je dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. V bode II. je opäť zvýraznené, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše. Bod III. obsahuje konkrétne poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody, čo je opäť v texte zvýraznené.

14. V bode IV. je uvedená zabezpečovaná pohľadávka týmto spôsobom: „Spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1.050 eur. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom, vrátane všetkých prípadných revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami. V tomto texte je rukou dopísaná suma predstavujúca výšku úveru, teda 1.050 eur.

15. Bod V. dohody obsahuje text samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou si strany dojednávajú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie pohľadávok podľa bodu IV. dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v prospech žalovaného vo výške 61,07 Eur. V tejto časti opäť rukou je dopísaná výška zrážok zo mzdy.

16. V bode V. dohody je uvedené aj to, že strany súhlasila s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške alebo bude vykonaná vo výške menšej, bude za účelom za riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu a to na najvyššiu prípustnú sumu v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

17. Na samostatnej listine bola uzavretá opäť formulárovou formou dohoda o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka medzi stranami. Opäť v texte je zvýraznené, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie zmluvného vzťahu medzi stranami napr. na získanie spotrebiteľského úveru.

18. V bode 7.1 sa zákazník zaviazal, že za uzavretie tejto dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Predmetom tejto dohody bol balíček služieb, ktoré sú špecifikované v časti II. tejto dohody a predstavuje informáciu o zostávajúcich záväzkoch, informáciu pred splatnosťou splátky, informáciu o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmenu zmluvy na podnet klienta, službu „odklad splatnosti splátok“, preparovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhú upomienku zdarma a podporu call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom.

19. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že pri uzatváraní úverovej zmluvy bola reč len o podmienkach úveru - jeho výške, počte splátok, výške mesačnej splátky. Ďalšie dohody, či už dohoda o poskytovaní služieb alebo dohoda o zrážkach zo mzdy ani neboli spomenuté. Na podpis jej pritom boli predložené viaceré listiny, ktoré ani nemala možnosť prečítať, len jej bolo ukázané, kde ich má podpísať s tým, že ak chce úver, musí všetky tieto listiny podpísať, inak úver nedostane. Odovzdaná po podpise bola jej len úverová zmluva a dohoda o poskytovaní služieb, preto ani netušila, že podpísala aj dohodu o zrážkach zo mzdy. O jej existencii sa dozvedela až neskôr od svojho zamestnávateľa, keď ju upozornil na to, že žalovaný jej predložil spomínanú dohodu na výkon zrážok zo mzdy. Žalobkyňa uviedla aj to, že ak by

bola informovaná o dohode o zrážkach zo mzdy, nebola by ju uzavrela, pretože nemohla vylúčiť, že sa dostane v budúcnosti do zlej finančnej situácie, pričom verila, že by sa s veriteľom dohodla na nižších splátkach. Prehlásila, že pri podpisovaní úverovej zmluvy rozhodne neboli vyplnené údaje uvedené pod bodom 6 a dodala, že nevie o tom, aby jej bolo doručené nejaké oznámenie veriteľa o poskytnutí úveru.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy je upravená vo všeobecnom právnom predpise - § 551 Občianskeho zákonníka, ale tiež v osobitnom právnom predpise - zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (§ 5a), keďže nepochybne zmluvný vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť aj podľa noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

25. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

26. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmom v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

27. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Súd sa sústredil na posúdenie, či dohoda o zrážkach zo mzdy nie je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj kontraktačným procesom, ktorý je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

31. Podľa 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

32. Podľa 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

33. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

34. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

35. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

36. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

37. Pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje písomná forma s poukazom na § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je pritom nepochybné, že formulár spomínanej dohody najprv podpísala žalobkyňa, v tom čase úver ešte schválený nebol, a preto je logické, že do formulára spornej dohody boli až neskôr rukou dopísané jej povinné náležitosti a to konkrétne výška úveru ako základ zabezpečovanej pohľadávky a výška mesačnej zrážky zo mzdy. Tie mohli byť dopísané až vtedy, keď žalovaný úver schválil, čo bolo o 2 dni po podpise dohody žalobkyňou. Nepochybne teda tieto základné náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy neboli uvedené v čase podpise dohody žalobkyňou, a preto nemožno spornú dohodu považovať za platne uzavretú pre nedodržanie písomnej formy s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka o kontraktácii zmluvy.

38. Spornú dohodu o zrážkach zo mzdy možno však považovať za neplatnú aj v dôsledku neurčitého vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky a to s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Koncipovanie dohody v tejto časti v tom zmysle, že pohľadávka žalovaného zabezpečená touto dohodou je tvorená úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného, ktoré súvisia s touto zmluvou súd považuje za neurčité.

39. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny záver uvedený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach 3Co/61/2017 zo dňa 22.2.2018, ktorý dospel k totožnému záveru a uviedol, že zabezpečovaná pohľadávka musí byť presne a úplne konkretizovaná, čo v prípade spomínaného vymedzenia v spornej dohode naplnené nie je.

40. Náležitosti právneho úkonu, čo do určitosti nenaplnilo ani uvedenie výšky zrážok zo mzdy v prípade, ak nebude zrážka zo mzdy v nejakom mesiaci vykonaná v dohodnutej výške, pričom zrážka zo mzdy v nasledujúcich mesiacoch mala byť podľa dohody zvýšená nad dohodnutú sumu bez uvedenia konkrétnej výšky. Takéto ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie žalovaného a navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku. Súd preto považoval z vyššie uvedených dôvodov za opodstatnené žalobe vyhovieť.

41. Súd navyše spornú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku v dôsledku toho, že zabezpečuje aj pohľadávku, na ktorú žalovaný nemá nárok. V tejto súvislosti sa súd zaoberal posúdením záväzku žalobkyne zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú táto dohoda zabezpečuje. Uvedenú zmluvu súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom od 1.4.2015 do 29.9.2015.

42. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

43. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

44. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

45. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

46. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2. Medzi nimi pod písmenom f) je uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pod písm. j) je uvedená odplata podľa osobitných predpisov. a pod k) ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom sa uvedenú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery náklady. a pod i) je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

47. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=01.05.2015>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=01.05.2015>, s) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=01.05.2015>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=01.05.2015> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=01.05.2015>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=01.05.2015> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

48. Súd zastáva názor, že nie je viazaný tým, či spotrebiteľ vôbec namieta bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru alebo z akých dôvodov, pretože v príslušnom zákonnom ustanovení sa neuvádza ako predpoklad pre takéto posúdenie uplatnenie námietky zo strany spotrebiteľa. Súd teda pri rozhodovaní musí sám posúdiť, či nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorá nastáva automaticky, teda bez podmienky uplatnenia zo strany spotrebiteľa.

49. Zároveň súd upozorňuje, že ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákonodarca rozlišuje RPMN a odplatu, ktorá sa vypočíta podľa § 1, § 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a podobne ako RPMN sa určuje v %.

50. Nepochybne v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami chýba údaj o odplate, predpokladoch použitých pre výpočet RPMN (nestačí totiž len uviesť výšku RPMN) a chýba údaj o splatnosti splátky. Súd pritom súhlasí s tým, že rozlíšenie splátky na istinu, úrok a poplatky sa nevyžaduje, k tejto problematike už existuje tzv. ustálená rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR reprezentovaná troma rozhodnutiami a to 3Cdo/146/17 z 22.2.2018, 3Cdo/56/18 zo 17.4.2018, 4Cdo/211/17 z 23.4.2018. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záver vyplývajúci z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/29/17 z 24.1.2018, podľa ktorého za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu je potrebné považovať aj rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor. S poukazom na princíp právnej istoty zakotvených v článku 2 ods. 2 sú všetky súdy nižšieho stupňa povinné rešpektovať tieto právne závery v spomínaných rozhodnutiach, pretože iný postup by mohol byť vyhodnotený ako svojvôľa pri rozhodovaní, ktorá je neprípustná.

51. Navyše súd má za to, že chýba aj písomná dohoda ako zmluvný konsenzus oboch strán pri údaji o RPMN opäť vzhľadom na kontraktačný proces vyplývajúci z § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.

52. Z dokazovania totiž vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobkyne (27,04 %) a iná v akceptácii žalovaného (26,53%). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN v písomnej forme. S poukazom na § 44 ods. 2 vetu prvú Občianskeho zákonníka, totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie žalovaného považovať za nový návrh zmluvy, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN písomnou

formou preto spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K totožnému právnemu záveru dospel napr. Krajský súd v Žiline v rozsudku 6Co/211/2014 zo dňa 29.5.2014.

53. Vyššie uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujú následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. b) Zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci vo fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Znamená to, že žalobkyňa má voči žalovanému dlh len vo výške sumy poskytnutého úveru a to bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných úrokov.

54. V danom prípade by preto sporná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňovala žalovanému vymôcť aj plnenie, na ktoré v zmysle zákona nemá nárok. Súd zastáva názor, že zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná aj vtedy, keď sa opiera o právnu normu, ale môže byť realizovaná v neprospech spotrebiteľa, ak umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré dodávateľ nemá nárok. Nie je teda rozhodujúce, či dodávateľ ju a v akom rozsahu použije, ale postačuje, ak objektívne ju spôsobila poškodiť spotrebiteľa, čo je aj tento prípad. Dohoda je obsiahnutá v predtlačenom formulári, čo vylučuje jej individuálne dojednanie. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však žiadnym spôsobom jej individuálne dojednanie nepreukázal.

55. Uzavretá dohoda umožňuje veriteľovi postihnúť majetok dlžníka aj pri neprijateľných zmluvných podmienkach alebo aj plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Spôsobuje tým hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd ju považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov súd považoval za opodstatnené žalobe vyhovieť.

56. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v spore úspešná, a preto súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže nebol zistený žiadny dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.