Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/79/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A., Š. XXXX/XX, zast. JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, so sídlom Kráľovský Chlmec, Majlátha 2518/14, proti žalovaným 1/ Mesto Trebišov, so sídlom M. R. Štefánika 862/204, Trebišov, IČO: 00331996, 2/ Technické služby mesta Trebišov, so sídlom Stavebná 2/0, Trebišov, IČO: 00188433, o zaplatenie 2.472,40 € s prísl., o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku -156 z 8.12.2020 Okresného súdu Trebišov

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 2.472,40 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10.1.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ako aj vo výroku IV. o náhrade trov konania.

O d m i e t a odvolanie žalovaného 2/ proti výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu proti žalovanému 1/ (I.), žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 2.472,40 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10.1.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (II.) a v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (III.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému 2/ (IV.) a žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (V.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť jej sumu 2.472,40 € s prísl., titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

3. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že sa dňa 12.10.2016 v podvečerných hodinách sa na chodníku k bytovému domu súp. č. 2002/24 na ul. Škultétyho v Trebišove pošmykla, spadla na ľavé zápästie a utrpela zlomeninu dolného konca vretennej kosti. Dôvodom pádu bol zlý technický stav chodníka. Vlastníkom pozemku parc. č. 3792/1, kde sa nachádza chodník, je podľa LV č. XXXX k.ú. Trebišov žalovaný 1/ a predmetná nehnuteľnosť je v správe žalovaného 2/. Zlý technický stav chodníka, na ktorom došlo k pádu, bol známy obom žalovaným, čo potvrdzuje žiadosť domovej dôverníčky J. A., bytom Š. XXXX/XX F. A., ktorá písomným podaním zo dňa 9.7.2014 vyzvala žalovaného 1/ vykonať opravu chodníka. K oprave chodníkov na Škultétyho ulici však nedošlo. V dôsledku pádu došlo k zraneniu žalobkyne a podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30.08.2018, vyhotoveného traumatológom L.. L. Q., bolestné bolo ustálené bodmi v počte 90 a sťaženie

spoločenského uplatnenia bodmi v počte 50. Celkove sa jedná o počet bodov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 140, pričom podľa Ústredia Sociálnej poisťovne vyčíslená hodnota 1 bodu v roku 2016 predstavuje 17,66 €. Žalobkyňa si uplatňuje náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za 140 bodov v celkovej hodnote 2.472,40 €. Žalobkyňa dňa 16.7.2018 uplatnila škodu u žalovaného 1/, ktorý nárok neuznal.

4. Nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný 1/ je vlastníkom parcely číslo 3792/1 o výmere 23981 m2 - zastavané plochy a nádvorie, zapísanej na LV č. č. XXXX, okres Trebišov, obec Trebišov, k. ú. Trebišov a zároveň vlastníkom stavieb - chodníkov postavených na ul. Školskej a Škultétyho v Trebišove, vrátane chodníka nachádzajúceho sa pri bytovom dome č. 2002/24. Správa chodníkov na ul. Škultétyho a na ul. Školskej v Trebišove bola zverená Technickým službám mesta Trebišov už ich Zriaďovacou listinou z 29.6.1995 a tento zmluvný vzťah trvá dodnes. Údržbu chodníkov v Meste Trebišov na základe uvedenej zriaďovacej listiny teda vykonávajú Technické služby mesta Trebišov. Na základe uvedeného súd uzavrel, že vlastník miestnej komunikácie (žalovaný 1/) na ktorom došlo k pádu žalobkyne, zveril túto do správy správcovi miestnej komunikácie - žalovanému 2/, ktorému v posudzovanej veci výlučne svedčí vecná pasívna legitimácia. Preto proti žalovanému 1/ žalobu zamietol. Súd zistil, že už dňa 9.7.2014 J. A. ako domovníčka bytového domu číslo 2002/24 na Škultétyho ulici v Trebišove žiadala o opravu chodníka pred uvedeným bytovým domom, nakoľko bol v zlom stave a vyžadoval opravu, aby nedošlo k úrazu. V odpovedi na žiadosť o rekonštrukciu chodníka Mesto Trebišov Okresnému stavebnému bytovému družstvu uviedlo, že predmetný chodník sa v roku 2014 opravovať nebude, podľa plánu rekonštrukcie chodníkov na rok 2014 boli vybrané iné lokality a zákon o verejnom obstarávaní neumožňuje zvyšovať rozsah prác. Nebezpečné úseky chodníka pred bytovým domom číslo 2002 provizórne opravia Technické služby mesta Trebišov. Zo znaleckého posudku č. 17/2020 vypracovaného znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby I.. S. Z. na základe zadania žalobkyne, vyplynulo, že technický stav chodníka nezodpovedal platným technickým normám a nebol užívaniaschopný. Na základe výpovede žalobkyne a jej manžela ako svedka, ktorý bol s ňou v čase vzniku úrazu, berúc do úvahy aj svedecké výpovede L. L. (na tom istom chodníku pre jeho zlý stav spadla v júli 2003 a zlomila si nohu) ako aj Q. Q. (sama na tom istom mieste utrpela trojitú zlomeninu nohy) uzavrel, že pre zlý, dezolátny stav chodníka, praskliny, pukliny, väčšie aj menšie jamy v časti vedúcej k bytovému domu súp. č. 2002/24 na ul. Škultétyho v Trebišove žalobkyňa dňa 12.10.2016 v podvečerných hodinách spadla a utrpela úraz. Z lekárskej správy z 12.10.2016 vyplynulo, že si poranila zápästie s diagnózou S52.50 zlomeninu dolného konca vretennej kosti. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia L.. L. Q. z 30.8.2018 žalobkyni vzniklo poškodenie na zdraví dňa 12.10.2016, ktorý deň je aj dňom začiatku liečenia. Ukončenie liečenia je uvedené s dátumom 12.1.2017, z toho v ústavnej starostlivosti od 14.10.2016 do 17.10.2016 a tiež 21.11.2016. Žalobkyni bolo ohodnotená diagnóza zlomenina distál. konca vretennej kosti vľavo - liečená operáciou podľa položky 147D na 75 bodov a vybratie OSM podľa položky 115 na 15 bodov, spolu 90 bodov. Podľa tabuľky B hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobkyni ohodnotená diagnóza obmedzenie pohyblivosti zápästia vľavo - ľahkého stupňa podľa položky 351a na 50 bodov. Svedok L.. L. Q. vypovedal, že vyhotovený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia reálne a objektívne odzrkadľuje stav pacientky a poškodenie zdravia, ktoré utrpela v danom čase.

5. Na zistený skutkový stav súd aplikoval , , , veta prvá, (ďalej len „“), , , , , , o pozemných komunikáciách, vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, , , , , , , , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 17/2016 z 18.5. 2016 a s poukazom na čl. 6.1, čl. 6.3, čl. 6.5 Zásad hospodárenia a nakladania s majetkom Mesta Trebišov účinných od 1. januára 2013 (mesto môže zveriť majetok do správy správcu, kedy spolu so zverením majetku do správy prechádzajú na správcov i majetkové práva a záväzky viažuce sa k zverenému majetku. Správca je oprávnený a povinný zverený majetok udržiavať v riadnom stave, vykonávať jeho opravy a údržbu. Správca vykonáva právne úkony pri správe majetku v mene mesta. Správca koná v mene mesta pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú spravovaného majetku) dospel k záveru, že žaloba proti žalovanému 2/ ako vecne legitimovanému je dôvodná. Konštatoval, že žalobkyňa utrpela dňa 12.10.2016 úraz na chodníku v správe žalovaného 2/ tak a z tých dôvodov, ako to uviedla v žalobe. Argumentoval, že žalovaný 2/ podľa ust. cestného zákona zodpovedá za škodu, ktorá vznikne v dôsledku závady v schodnosti na chodníkoch okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť ani

na ne upozorniť predpísaným spôsobom. Závadu v schodnosti chodníka definuje vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách tak, že závady schodnosti chodníkov sú závady obdobné závadám v zjazdnosti. Podľa vyhlášky medzi vady zjazdnosti patrí aj poškodenie vozovky, v tomto prípade chodníka. Z predloženej fotodokumentácie bolo súdu zrejmé, že priestor, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne je na chodníku, pričom jeho poškodenie nebolo označené. Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je závada v schodnosti chodníka, pričom v zmysle vyhlášky č. o závadách v schodnosti chodníka možno hovoriť iba vtedy, ak závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Povrch chodníka, na ktorom došlo k pádu žalobkyne bol poškodený (viď fotodokumentácia), a aj znalecký posudok č. 17/2020 potvrdil, že stav chodníka ku dňu 12.10.2016 nezodpovedal platným technickým normám a nebol užívaniaschopný. Nespôsobilý závadný stav chodníka potvrdili aj svedkovia L. L., L. L. a Q. Q.. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že chodník bol poškodený dlhodobo, nebol užívania schopný, poškodenie vzhľadom na šírku chodníka zabralo jeho podstatnú časť a ani pri zvýšenej opatrnosti neumožňoval bezpečnú chôdzu. V čase pádu žalobkyne bol chodník mokrý, pokrytý opadaným lístím a pouličnému osvetleniu bránili konáre stromov. Súd mal týmto za preukázanú závadu v schodnosti chodníka, ktorú bol povinný odstraňovať žalovaný 2/. Vznik škody na zdraví žalobkyne bol preukázaný lekárskym posudkom L.. L. Q. a príčinná súvislosť tým, že závady v schodnosti chodníka, ktoré mal odstrániť žalovaný 2/ viedli bezprostredne k pádu žalobkyne a k jej úrazu. Žalobkyňa si za bolestné určené lekárskym posudkom L.. Q. uplatnila 90 bodov (za zlomeninu distál. konca vretennej kosti vľavo - liečená operáciou podľa položky 147D ohodnotenej na 75 bodov a vybratie OSM podľa položky 115 ohodnotenej na 15 bodov) a za sťaženie spoločenského uplatnenia (obmedzenie pohyblivosti zápästia vľavo - ľahkého stupňa podľa položky 351a) 50 bodov, spolu 140 bodov x 17,66 €, čo je žalovaná suma 2.472,40 € na zaplatenie ktorej súd zaviazal žalovaného 2/ spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mu bola doručená žaloba a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného 2/, keďže mala žalobkyňa voči žalovanému 2/ v konaní plný úspech, lebo žaloba bola zamietnutá len v nepatrnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania.

7. Žalovanému 1/ podľa spisu žiadne trovy konania nevznikli, preto súd žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný 2/ z odvolacieho dôvodu podľa , t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a zastavil konanie o žalobnom návrhu. Zopakoval, že žalobkyňa sama tvrdí, že sa na chodníku pošmykla, čo navodzuje domnienku, že príčinou pádu nebol zlý technický stav chodníka, ale jeho znečistenie v dôsledku vlhka a opadaného lístia. Rozoberal svedecké výpovede a poukazoval na údajné rozpory v nich (či v diere bola voda alebo lístie) vytýkal žalobkyni, že mala vedomosť o neschodnosti chodníka a prítomnosti diery na chodníku a jej umiestnení a napriek tomu sa na prechod k bytovke rozhodla využiť práve túto časť chodníka, aj keď to nebolo nevyhnutné na prístup k bytovke. Odvolateľ mal za to, že sa súd nesprávne vysporiadal s príčinou pádu a následne aj príčinnou súvislosťou vzniku škody. Tvrdil, že príčinou vzniknutej škody na zdraví žalobkyne nebolo porušenie právnej povinnosti odvolateľom, ale porušenie povinnosti uloženej v ust. veta druhá cestného zákona, teda vlastníkmi, správcami alebo užívateľmi priľahlých nehnuteľností, ktorí zodpovedajú za závady v schodnosti chodníkov v tomto prípade vzniknuté znečistením.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odvolací dôvod uplatňovaný žalovaným 2/ nie je naplnený. Žalovaný 2/ sa podľa nej snaží účelovo prezentovať skutkový stav vo veci a neprihliada na konkrétne a objektívne dôkazy, ktoré v tomto konaní boli vykonané a na základe ktorých zodpovednosť žalovaného 2/ bola ustálená. V priebehu konania tak žalovaný 1/ aj 2/ potvrdili tú skutočnosť, že žalovaný 1/ je vlastníkom chodníka, kde došlo k ujme na zdraví žalobkyne a nesporne v konaní bola preukázaná tá skutočnosť, že správa nielen tohto chodníka, ale všetkých chodníkov v meste Trebišov bola zverená žalovanému 2/ na základe zriaďovacej listiny zo dňa 29.6.1995 a tento fakticky a právny stav trval aj v čase vzniku ujmy na zdraví žalobkyne, aj v čase rozhodnutia súdu. Technický stav chodníka nezodpovedal platným právnym predpisom v čase vzniku ujmy na zdraví žalobkyne, čo bolo jednoznačne preukázané znaleckým posudkom č. 17/2020 vypracovaný znalcom I.. S. Z.. Žalovaný 2/ mal vedomosť o tejto skutočnosti od sťažovateľov, ktorí v minulosti utrpeli úraz

na predmetnom chodníku, ako aj z písomnej žiadosti z roku 2014, na ktorú odpovedal žalovaný 1/, že sa chodník v roku 2014 nebude opravovať. Po úraze žalobkyne v krátkom čase bola vykonaná technická oprava tohto chodníka. Stav chodníka bol taký zlý, že ani pri zachovaní opatrnosti nebolo možné predchádzať tomuto úrazu a pád žalobkyňa nezapríčinila. Zlý technický stav chodníka a vzniknuté úrazy na tomto chodníku boli preukázané výpoveďami svedkýň L. L., Q.M. Q. a zároveň aj výpoveďou L. L.. Žalovaný 2/ podľa § 9a ods. 3 cestného zákona zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikne v dôsledku závady v schodnosti na chodníkoch s výnimkou, ak preukáže, že nebolo v jeho možnostiach tieto závady odstrániť ani na ne upozorniť predpísaným spôsobom, čo však nie je tento konkrétny prípad.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného 2/ ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je preukázaný a rozsudok je vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.3.2022 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. , a .

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať ( ). Žalovaný 2/ podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku, teda aj proti výroku, v ktorom bol úspešný, lebo v prevyšujúcej časti bola žaloba proti nemu zamietnutá.

12. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalovaného 2/ proti výroku III napadnutého rozsudku, teda v časti, v ktorej bola žaloba proti nemu v prevyšujúcej časti zamietnutá.

13. Žalovaný 2/ uplatnil odvolací dôvod podľa , t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je dôvodný.

16. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel vo vzťahu k žalovanému 2/ a závery, ktoré prijal primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušenie

základného práva zaručeného v v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

18. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného 2/ privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľke.

19. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa ust. a potvrdil.

20. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna úprava obsiahnutá v ust. v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a preto postačuje len odkázať cez na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

21. Povinnosti správcu pri zabezpečení schodnosti miestnej komunikácie a teda aj schodnosti chodníka sú upravené o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a vyhl. č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Žalovaného 2/ však okrem povinnosti riadnej a účelu zodpovedajúcej údržby miestnej komunikácie ( v znení účinnom v čase škodovej udalosti) zaťažovala aj všeobecná preventívna povinnosť podľa Obč. zákonníka, rešpektovaním ktorej by bolo prijatie opatrení umožňujúcich chodcom bezpečnú chôdzu po spornom chodníku. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný 2/ dlhodobo neprijal žiadne opatrenia pre bezpečnú chôdzu po chodníku k bytovému domu súp. č. 2002/24 na ul. Škultétyho v Trebišove a ani žiadnym spôsobom neoznačil nedostatky na tejto komunikácii. Odvolací súd dospel k záveru, že svojím omisívnym konaním (pasivitou) žalovaný 2/ porušil všeobecnú preventívnu povinnosť podľa Obč. zák., ako aj osobitné povinnosti, ktoré mu ako správcovi miestnej komunikácie ukladá o pozemných komunikáciách. Správny bol preto aj záver súdu prvého stupňa, že k spôsobeniu škody na zdraví žalobkyne došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnych povinností žalovaným 2/. Treba tiež poukázať na to, že súdna prax je jednotná v tom (pokiaľ ide o vzťah a osobitnej zodpovednosti správcu komunikácie), že cestný zákon upravujúci zodpovednosť vlastníka (správcu) komunikácie za škodu, je síce vo vzťahu k ust. špeciálnym predpisom, to však neznamená, že by tým, že nie je daná objektívna zodpovednosť vlastníka, resp. správcu komunikácie za škodu spôsobenú závadou schodnosti podľa cestného zákona, bola vylúčená jeho všeobecná zodpovednosť za konkrétne porušenie právnej povinnosti. Cestný zákon upravuje totiž len objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti alebo schodnosti, nie všeobecnú zodpovednosť každého za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením konkrétnej právnej povinnosti.

22. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného 2/ založenú na tom, že k pádu žalobkyne nedošlo pre zlý stav chodníka spravovaného žalovaným 2/, ale v dôsledku jej pošmyknutia, čiže úraz si zavinila sama, odvolací súd odkazuje na podrobné dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Zároveň dáva do pozornosti, že žalovaný 2/ ako správca komunikácie žiadnym spôsobom nepreukázal, že splnil svoju povinnosť a zabezpečil, aby stav chodníka umožnil bezpečný pohyb chodcov. U žalovaného 2/ nedošlo k vyvineniu sa zo zodpovednosti za škodu, ktorú utrpela žalobkyňa na chodníku v správe žalovaného 2/. Takisto nebolo zistené, aby žalovaný 2/ nejakým primeraným spôsobom označil jamy, diery, výtlky na chodníku a aspoň takto urobil zadosť svojej prevenčnej povinnosti. Nebolo v konaní zistené, že v posudzovanom prípade sa žalobkyňa správala tak, že si sama privodila úraz, že by nevenovala dostatočnú pozornosť pohybu po chodníku, naopak, aj podľa svedka sa správala takým spôsobom, aby na rozbitom chodníku prípadnému pádu predišla, bola opatrná. Nemožno od chodcov spravodlivo požadovať, aby sledovali každý jeden krok, ktorý pri chôdzi urobia. Nie je reálne možné, aby sa chodec počas chôdze na chodníku neustále pozeral smerom dole. Žalobkyňa v čase pádu nevykonávala žiadnu neobvyklú činnosť, jej pozornosť nebola ničím

rozptyľovaná. Odvolací súd vychádzajúc z výsledkov dokazovania sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa si úraz nezavinila.

23. V zmysle veta prvá za čiarkou z. č. závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.

24. Vychádzajúc z cit. zákonného ust. je nesporné, že žalovaný 2/, ktorému bola zverená správa (aj) chodníka, na ktorom žalobkyňa bez svojho zavinenia utrpela úraz, bol povinný odstraňovať na ňom sa vyskytujúce závady. Táto povinnosť mu napokon vyplýva aj z ním citovaného ust. § 9 ods. 2 druhá veta cestného zákona a z vtedy platného Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trebišov. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného 2/ týkajúcou sa odkazu na Všeobecne záväzné nariadenie mesta Trebišov, ktorým v súvislosti s citáciou § 9 ods. 2 veta druhá cestného zákona poukazoval na zodpovednosť vlastníkov, správcov a užívateľov bytových domov za čistotu verejného priestranstva na sídliskách v bezprostrednom okolí bytových domov, odvolací súd poukazuje, že túto argumentáciu žalovaný 2/ použil prvýkrát až v odvolacom konaní, preto na ňu odvolací súd neprihliadol ( ).

25. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. ).

26. O trovách odvolacieho konania v právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).