Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Nt-30-2024.pdf
PDF · 73.89 KB
Case nature
Area
Subarea
39Nt/30/2024
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, vo veci návrhu Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia u odsúdenej K. K., dňa 29. mája 2024 v Pezinku, ex cathedra, takto
rozhodol:
Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku s použitím § 74 ods. 1 Trestného zákona, sa o odsúdenej: K. K., R.. XX. A. XXXX C. N., T. D. K. XX, N., t. č. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta č. 63, Pezinok;
mení spôsob výkonu ochranného psychiatrického liečenia
uloženého odsúdenej uznesením Okresného súdu Pezinok sp.zn. 46Nt/105/2022 zo dňa 8. februára 2023,
z ústavného liečenia na ambulantné liečenie.
odôvodnenie:
Dňa 27. mája 2024 doručila Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela so sídlom Malacká cesta č. 63, Pezinok (ďalej len „PNPP Pezinok“) tunajšiemu súdu podanie označené ako „Návrh na zmenu ochrannej liečby“, ktoré súd z hľadiska jeho obsahu vyhodnotil ako návrh zdravotníckeho zariadenia na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia v zmysle § 446 ods. 1 Trestného poriadku.
Súd preskúmal podaný návrh a k nemu pripojené listinné dôkazy, pričom zistil nasledovné:
Z návrhu PNPP Pezinok, podpísaného riaditeľom PNPP Pezinok i primárom ženského oddelenia PK SZU a PNPP Pezinok súd zistil, že v odôvodnení svojho návrhu PNPP Pezinok uviedla nasledovné: „K. K., R.. XX.XX.XXXX, bola prijatá na ŽO PNPP Pezinok k výkonu ochranného liečenia psychiatrického na základe rozhodnutia OS Pezinok zo dňa 3.8.2023, spis. zn. 46Nt/105/2022 - 32, pre prečin krádeže, pacientka privezená príslušníkmi PZ SR dňa 23.1.2024 - kedy bola prijatá k výkonu OL ústavnou formou. Pacientku sme postupne nastavili na terapiu dvomi stabilizátormi nálady - lítiom a valproátom s komedikáciou antipsychotikom kvetiapínom. Na uvedenej liečbe sa stav pacientky stabilizoval, ustúpila manická symptomatika, eutymizovala nálada, stabilizovala sa afektivita a ustúpili poruchy správania. Stav pacientky umožňoval preklad na doliečovacie oddelenie, kde pokračovala v liečbe. Opakovane absolvovala priepustky do domáceho prostredia bez zakolísania stavu, s pozitívnym hodnotením od rodiny, predpísanú medikáciu počas priepustiek užívala, čo je preukázateľné aj kontrolou hladín liekov v krvi. Na doliečovacom oddelení je samostatná, v liečbe spolupracuje, absolvuje psychoterapeutické aktivity, edukovaná ohľadom potreby liečby a ohľadom povahy ochorenia, vyjadruje motiváciu k pokračovaniu užívaniu predpísanej medikácie, ktorú aj dobre toleruje. Vzhľadom na uvedené považujeme stav pacientky z hľadiska jej základného ochorenia - bipolárnej poruchy - za stabilizovaný,
dosiahnutá bola dlhodobá remisia ochorenia a navrhujeme súdu zmenu výkonu ochrannej liečby z ústavnej na ambulantnú.“.
Zo znaleckého posudku č. 39/2021 MUDr. S. F., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, liečby alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatrie, vyplýva, že Mária Moláková trpela v čase spáchania skutku a trpí Bipolárnou afektívnou poruchou, ktorá sa prejavuje odbrzdeným správaním, konfliktogenosťou, vulgárnym vyjadrovaním, paranoiditou voči rodine, verbálnou agresiou, anamnesticky aj brachiálnou agresiou, nocncomplianciou (neužívaním predpísaných liekov, nedodržiavaním termínov ambulantných kontrol), nosoagnosiou (nie je náhľad na chorobu). Obvinená nemohla v čase spáchania skutku pod vplyvom duševnej choroby rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť a nemohla ovládať svoje konanie, jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli vymiznuté. Pobyt obvinenej na slobode je podľa znalkyne pre duševnú chorobu nebezpečný preto, lebo ak nebude užívať predpísané lieky a nebude pravidelne navštevovať psychiatra je veľká pravdepodobnosť, že bude pokračovať v páchaní kriminogénnych aktivít.
Z uznesenia Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46Nt/105/2022 zo dňa 8. februára 2023 súd zistil, že týmto uznesením bolo podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. Márií Molákovej uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Dňa 27. októbra 2023 vyšší súdny úradník Okresného súdu Pezinok nariadil odsúdenej výkon ústavného ochranného liečenia v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela.
Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona, ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.
Podľa § 74 ods. 2 Trestného zákona, ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd.
Podľa § 10 ods. 6 Trestného poriadku, predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
Podľa § 10 ods. 13 Trestného poriadku, odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Odsúdeným sa podľa druhej hlavy štvrtej časti tohto zákona rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní uložené ochranné liečenie alebo detencia.
Podľa § 291 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Podľa § 301 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. Na konanie neverejného zasadnutia sa primerane použije § 248 ods. 2.
Podľa § 303 Trestného poriadku, samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva; to neplatí, ak ide o konanie podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu.
Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku, o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode je zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh prokurátora, zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.
Podľa § 446 ods. 2 Trestného poriadku, predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.
Logickým a systematickým výkladom citovaných ustanovení Trestného zákona i Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výkon prebiehajúceho ochranného liečenia ústavnou formou možno v zmysle § 74 ods. 1 veta tretia Trestného zákona zmeniť na formu ambulantnú, ak sa počas jeho výkonu zistí, že vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti možno očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie. Záver o vhodnosti zmeny ochranného liečenia je záverom výsostne odborným a môže ho vysloviť lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom páchateľ ochranné liečenie vykonáva.
Pokiaľ zdravotnícke zariadenie podá návrh na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, je povinnosťou súdu v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva, rozhodnúť o takomto návrhu najneskôr v lehote desiatich pracovných dní od jeho doručenia. Krátkosť lehoty, v ktorej je súd o takomto povinný rozhodnúť, pritom súdu v zásade nedáva možnosť preskúmavať správnosť lekárskeho odborného záveru o tom, že doterajšie ochranné ústavné liečenie bolo úspešné a vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti možno očakávať, že účel splní aj ochranné ambulantné liečenie. Preto pokiaľ z odôvodnenia samotného návrhu vyplýva, že sa nejedná o celkom zjavne arbitrárny odborný záver, ale o odborný záver dostatočne odôvodnený ( napr. dĺžkou trvania výkonu ochranného liečenia, doterajšími liečebnými výsledkami, postojom páchateľa k liečbe samotnej a pod.), je súd povinný prezumovať správnosť takéhoto odborného záveru.
Výkon ochranných opatrení je z hľadiska systematiky upravený v druhej hlave štvrtej časti Trestného poriadku. Pokiaľ zákonodarca výslovne ustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu na verejnom zasadnutí len v prípade zmeny ambulantnej formy ochranného liečenia na ústavnú formu, je s použitím argumentum a contrario zrejmé, že v prípade zmeny ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú formu, rozhoduje buď predseda senátu uznesením na neverejnom zasadnutí, alebo samosudca uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), pretože samosudca v konaní podľa druhej hlavy štvrtej časti Trestného poriadku neverejné zasadnutie nevykonáva. V oboch prípadoch je proti uzneseniu súdu prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Súd dospel k záveru, že návrh zdravotníckeho zariadenia na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia je dôvodný, nakoľko doterajší priebeh výkonu ochranného liečenia ústavnou formou u odsúdenej navodil stabilizovaný stav a vzhľadom na povahu choroby odsúdenej a liečebné možnosti možno očakávať, že účel ochranného liečenia splní aj ochranné ambulantné liečenie. Preto súd postupom podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
To súd rationis decidendi, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Sťažnosť treba podať písomne na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o nej bude Krajský súd v Bratislave. Podaná sťažnosť má odkladný účinok.