Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4C/25/2018

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci žalobcu: W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. I. Z., M. XXX/XX, zast.: JUDr. Marek Pavlík, advokát so sídlom Nám. sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: W. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. I. Z., M. XXX/XX, zast.: JUDr. Mária Gbelská, advokátka so sídlom Janka Jesenského 70/2, 957 01 Bánovce nad Bebravou, o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, o späťvzatí žaloby, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.5.2018 domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

2. Dňa 20.9.2018 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že medzi stranami došlo k mimosúdnej dohode.

3. Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila, žiadala priznať náhradu trov konania, z dôvodu, že žalobca nemal snahu sa s ňou dohodnúť, musela si najať advokátku a iba prostredníctvom advokátky sa uskutočnilo spísanie dohody o vyporiadanie BSM a jej zavkladovanie.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

6. Podľa § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

8. Dispozícia so žalobou patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby žalobca prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobca vzal dňa 20.9.2018 účinne žalobu späť skôr, než sa začalo pojednávanie vo veci samej, žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila. Preto súd na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení konanie zastavil.

9. Vzhľadom na to, že žalobca vzal späť svoju žalobu z dôvodu, že bola medzi stranami uzavretá mimosúdna dohoda, ktorú skutočnosť vo svojom stanovisku k späťvzatiu žaloby potvrdila aj žalovaná, nemožno to považovať za zavinenie zastavenia konania na žiadnej strane. Ani jedna zo strán mimosúdnu dohodu súdu nepredložila. Aj keď strana žalovanej žiadala nárok na náhradu trov konania priznať, v konaní avšak svoje tvrdenia o zavinení zastavenia konania pre správanie žalobcu (pretože ako uviedla žalovaná žalobca nemal snahu sa dohodnúť, a učinil tak až potom ako zvolila zástupcu) žiadnym spôsobom nepreukázala, a tak súd nemohol dospieť k záveru že len pre správanie žalobcu v začatom konaní a len pre okolnosti na strane žalobcu po začatí konania muselo dôjsť k späťvzatiu žaloby. Súd tak ustálil, že žiadna zo strán svojim konaním procesne nezavinila zastavenie konania. Vzhľadom na predmet sporu a stanoviská strán sporu po jeho začatí a najmä okolnosť, že strany sporu po začatí sporu, pred začatím pojenávania dospeli k mimosúdnej dohode (ktorej obsah súdu ani nie je známy, pretože je strany nepredložili) súd dospel k názoru, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a nejde o prípad, pre ktorom by prichádzal do úvahy postup podľa ust. § 257 C.s.p.

10. O vrátení súdneho poplatku súd rozhodne samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to postupom podľa ust. § 14 ods. 4, veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o súdnych poplatkoch") podľa ktorého v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) a m) C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.