Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5To-109-2018.pdf
PDF · 90.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/109/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému L. T. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 18.6.2018, č.k. 1T/57/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.10.2018, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:
L. T., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom P.-U., Z. XXXX/XX, t. č. v ÚVV Leopoldov,
odsudzuje:
Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, l/, n/ Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 /päť/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný L. T. uznaný za vinného zo pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 1. dňa 21.06.2017 v čase medzi 04.00 h a 18.00 h v Senici, na parkovisku pred areálom spoločnosti NAD RESS, a. s., Železničná 329/21, Senica, prinesenými pákovými nožnicami prestrihol oceľový zámok, ktorým bol o stojan na bicykle uzamknutý horský bicykel zn. Dema, typ Magna 3,0, čiernej farby s červenými pruhmi, výrobné číslo: H14125231, pričom s takto odcudzeným bicyklom odišiel preč a následne ho odpredal, čím poškodenému G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., L. B. XXXX/XX, spôsobil odcudzením škodu vo výške 400,- eur, 2. dňa 24.06.2017 v nočných hodinách, pravdepodobne v čase medzi 00.30 h a 04.00 h v Senici, na ulici Hviezdoslavova pred bytovým domom č. 472/36, prinesenými pákovými nožnicami prestrihol oceľový
zámok, ktorým bol o stojan na bicykle uzamknutý horský bicykel zn. Author, čiernej farby s modrými riadidlami, nezisteného výrobného čísla, pričom s takto odcudzeným bicyklom odišiel preč a následne ho odpredal, čím poškodenému P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., V. XXX/XX spôsobil odcudzením škodu vo výške 280,- eur, 3. v presne nezistenom čase od 17.30 h dňa 30.06.2017 do 12.00 h dňa 01.07.2017 v U., na B. C. vošiel zadným vchodom do bytového domu č. XX/X, kde v pivnici pri výťahovej šachte prinesenými pákovými nožnicami prestrihol zámok, ktorým boli k sebe uzamknuté starší bicykel modrej farby a horský bicykel zn. Dema Pegas 5.0, „17“, šedo-modrej farby s kotúčovými brzdami, v. č. H14121496, pričom s bicyklom zn. Dema Pegas odišiel preč a následne ho predal, čím poškodenému T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., B. C. XX/X, spôsobil odcudzením škodu vo výške 320,- eur, 4. dňa 13.07.2017 v čase medzi 21.30 h a 23.00 h v k. ú. Mesta P.-U., priviezol maloletú A. W., nar. XX.XX.XXXX, na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Opel Astra, ev. č. SE418BF, do lesného porastu nachádzajúceho sa za rekreačnou oblasťou zvanou R., kde s vozidlom zastavil na lesnej ceste, pristúpil k maloletej A. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá si medzitým v aute sadla na zadné sedadlo a so zámerom vykonať s ňou pohlavný styk jej roztrhol tričko a podprsenku, ktoré mala oblečené, maloletá sa mu pritom ako z nej trhal šaty snažila ujsť, obžalovaný L. T. ju však dobehol, maloletá spadla a následne ju za ruky dotiahol k zaparkovanému vozidlu, sotil ju na prednú kapotu a ako na kapote ležala na chrbte, vyzliekol jej nohavičky napriek tomu, že mu v tom bránila, snažila sa ho od seba odstrčiť a odkopávala ho od seba, pričom sa jej penisom dotýkal stehien, rozťahoval jej nohy a následne sa mu podarilo opakovane do nej penisom vniknúť a vykonať s ňou pohlavný styk, pričom jej spôsobil odreninu na ľavom kolene, drobné škrabance na chrbte medzi lopatkami a škrabanec na hrudníku,
Za to súd obžalovanému podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, l/, n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 38 ods. 3, § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 uverejneného v Zbierke zákonov č. 428/2012 uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň ho zaviazal k náhrade škody poškodeným V., W. a W..
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o treste, ktoré písomne odôvodnil tým, že sa domáha zníženia trestu na spodnú hranicu, teda 4 roky a 8 mesiacov. Horné hranice stanovil zákonom zákonodarca, pričom pri dohode o vine a treste a analogicky s poukazom na R 44/2017, ako aj pri vyhlásení o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku určil, že spodnú hranicu je možné znížiť až o 1/3. Použitie R 44/2017 je podľa obhajoby legitímne. Zo strany okresného súdu ide o nedostatočné vyhodnotenie R 44/2017, ktoré pripúšťa analógiu s dohodou o vine a treste pri vyhlásení o vine vo vzťahu k možnosti znížiť trest odňatia slobody. Okresný súd rozhodoval v rozpore s právnou vetou R 44/2017, keď z odôvodnenia je zrejmé, že spája takúto možnosť zníženia trestu s existenciou výnimočných okolností prípadu alebo pomerov páchateľa, ktoré by to odôvodňovali. Obhajoba tvrdí, že aj súd môže rovnako ako prokurátor pri dohode o vine a treste znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 bez splnenia ďalších podmienok. Prokurátor nemôže mať väčší priestor na rozhodovanie o treste ako súd (obmedzovanie rozhodovania súdu ďalšími kritériami, ktoré prokurátor nemá), nie je tak možné vykladať zákon. Súd by malo v tomto prípade navyše zaujímať aj to, prečo prokurátor neuzatvoril s obžalovaným dohodu o vine a treste, aj keď o to žiadal a boli splnené všetky podmienky pre jej uzatvorenie. Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na rozhodnutie o odvolaní, prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Odvolací súd zistil, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné. Okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a ďalšie dokazovanie vykonal len v rozsahu súvisiacom s výrokom o treste a náhrade škody. Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením odvolania obžalovaného a má za to, že uloženie trestu obžalovanému v trestnej sadzbe 7 až 15 rokov by bolo v jeho prípade neprimerane prísne. Na rozdiel od okresného súdu odvolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. Podľa tohto stanoviska ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. A to napriek skutočnosti, že nemožno považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona (páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). Podľa citovaného stanoviska, je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
Odvolací súd dospel v prípade obžalovaného k záveru, že práve v nadväznosti na okolnosti konkrétneho prípadu, je namieste mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby určenej zákonom a to bez ohľadu na to, že v tomto prípade bol trestný čin bol spáchaný za okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Vyššie uvedené stanovisko umožňuje pristúpiť k zníženiu trestu bez podmienenosti mimoriadnymi pomermi páchateľa alebo okolnosťami prípadu a teda následne aj bez ohľadu na to, či je vylúčené mimoriadne zníženie trestu odôvodnené okolnosťami prípadu v prípade trestného činu spáchaného za okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa názoru odvolacieho súdu, trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 5 rokov bude zodpovedať všetkým zásadám pre ukladanie trestu. V tomto smere je možné dodať, že svoj účel z hľadiska generálnej prevencie, represívnej úlohy trestu aj individuálnej prevencie, dostatočne splní aj mimoriadne znížený nepodmienečný trest odňatia slobody. Existujúce okolnosti v konkrétnom prípade v trestnej veci obžalovaného T. umožňujú urobiť záver o tom, že takéto mimoriadne zníženie nie je zrejme neprimerané a že je v danom prípade spravodlivé (analogicky predpoklady schválenia dohody o vine a treste). Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade obžalovaného T. práve pre jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti a pre osobu obžalovaného ako doteraz netrestaného páchateľa, ktorý sa dopustil len priestupkov na úseku dopravy, u ktorého nebolo zistené škodlivé užívanie návykových látok ilegálneho charakteru ani deviantné tendencie, je mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody namieste. Treba totiž upozorniť, že spomínané stanovisko síce umožňuje pristúpiť k zníženiu trestu, avšak vždy ide o možnosť, a je na posúdení súdu a vyhodnotení konkrétnych skutočností, či je možné v tom ktorom prípade k mimoriadnemu zníženiu a v akom rozsahu, pristúpiť. Zároveň treba upozorniť, že okresný súd nesprávne aplikoval použitie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona. V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.6.2010 spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov z ktorých aspoň jeden je zločinom aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona ( § 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona. Ako už bolo vyššie uvedené vyššie, krajský súd teda akceptoval námietku obhajoby, reparoval rozsudok okresného súdu a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Pri konfrontácii poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), l), n) Trestného zákona pri absencii priťažujúcich okolností, za použitia ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona a § 41 ods. 2 a § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, pričom obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.