Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-324-2022.pdf
PDF · 90.55 KB
Case nature
Subarea
18Ek/324/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BIOVEX, s.r.o. v konkurze, IČO: 36 498 904, so sídlom Priemyselná 3005/1, 085 01 Bardejov, správca konkurznej podstaty: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., IČO: 36 865 265, so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: V. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. XX, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky vo výške 12.500,- Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Jozef Karas, so sídlom exekútorského úradu Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné, sp. zn. 78EX 114/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 01.02.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 12.500,- Eur na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 2NcKR/7/2019 zo dňa 05.11.2020 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 02.02.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jozef Karas, so sídlom exekútorského úradu Sládkovičova 1423/7, 066 01 Humenné, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 78EX 114/22.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 18.02.2022 doručené podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie k sp. zn. 78EX 114/22“, v ktorom povinný uviedol, že uvedenej exekúcii predchádzalo súdne konanie, kde žalobcom bol správca konkurznej podstaty úpadcu a žalovaným bol povinný ako konateľ úpadcu. Súdne konanie prebiehalo v čase kulminujúcej pandémie COVID-19, čo podstatne sťažovalo uplatňovanie práv povinného, čo povinný neuvádza ako klišé ale toto jeho tvrdenie odvodzuje od reálnych skutočností. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Prešov k sp. zn. 2NcKR/7/2019 zo dňa 5.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2020. Tento rozsudok bol zo strany povinného napadnutý odvolaním, ktoré bolo Krajským súdom Košice odmietnuté, pričom nebolo vyhovené žiadosti povinného o predĺženie lehoty na podanie odvolania z dôvodu pandémie COVID - 19. V danom období došlo aj na základe novely zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a to zákonom č. 9/2021 Z.z. , ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COV1D-19 došlo podľa ust. § 9 ods. 1 tohto zákona k pozastaveniu plynutia lehôt na vykonanie procesných úkonov. Odvolanie bolo, ako povinný uviedol vyššie, aj napriek žiadosti o predĺženie lehoty na podanie odvolania odmietnuté. V žiadosti o predĺženie
lehoty na podanie odvolania povinný argumentoval najmä tým, že chce predložiť zásadný dôkaz- odborné vyjadrenie znalca z príslušného odboru, ktorým chce preukázať, že konateľ úpadcu nebol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu úpadcu. V danom období povinný nemohol zadovážiť odborné vyjadrenie napr. aj kvôli vtedajšiemu zamedzeniu styku s inými ľuďmi v dôsledku pandemických opatrení a taktiež aj vzhľadom na rozsiahlosť skúmanej problematiky daného odborného vyjadrenia. (prílohy: Rozsudok Krajského súdu Košice z 03.09.2021, Komunikácia so znakom v príslušnom odbore z 27.02.2021). Povinný vzhľadom na to, že odborné vyjadrenie, ktoré už je k dnešnému dňu vypracované, presne povedané, bolo vypracované ku dňu 14.03.2021, t.j. v lehote o ktorú povinný žiadal príslušný súd o predĺženie lehoty na podanie odvolania (žiadal o predĺženie lehoty na podanie odvolania do 15.03.2021), pričom odborné vyjadrenie jasne preukazuje, že povinný ako konateľ úpadcu nemal povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu úpadcu. Povinný chce iniciovať obnovenie daného súdneho konania žalobou o obnovu konania v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov. Prílohou tohto návrhu je základná časť Odborného vyjadrenia zo dňa 14.03.2021, keďže uvedené Odborné vyjadrenie ako také ma rozsah 100 strán (príloha: Odborné vyjadrenie zo dňa 14.03.2021). Najmä kvôli týmto skutočnostiam podáva Návrh na zastavenie exekúcie. Exekúciu považuje za nespravodlivú, pričom je dôsledkom celého radu udalostí, kedy nie jeho vinou nemohol riadne a včas uplatňovať svoje práva a vzhľadom na výšku vymáhanej sumy žiada o korektnosť a vyhovenie Návrhu na zastavenie exekúcie.
4. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami dňa 04.03.2022 súdu na rozhodnutie spolu s vyjadrením oprávneného.
5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.03.2022 uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za absolútne nedôvodný, podaný výlučne účelovo v snahe povinného neoprávnene a nedôvodne sa brániť voči zákonne vymáhanému nároku úpadcu na základe právoplatného exekučného titulu v rámci exekúcie. Skutkové tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie považuje oprávnený za nepravdivé, zavádzajúce až pravdu skresľujúce (popierajúce závery konajúcich súdov) a predložené dôkazy za irelevantné vo vzťahu k predmetu exekúcie. Za irelevantnú obranu povinného považuje oprávnený aj zmienku o odmietnutí jeho žiadosti o predĺženie lehoty na podanie odvolania z dôvodu pandémie Covid-19 zo strany odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania, ostatne z obsahu Uznesenia jednoznačne vypláva, že odvolanie podané povinným bolo zo strany odvolacieho súdu v rámci odvolacieho konania odmietnuté výlučne len pre zjavné nedostatky odvolania vypracovaného povinným spočívajúce v absencii obligatórnych náležitostí odvolania stanovených § 363 CSP a pre procesnú pasivitu povinného v odvolacom konaní, ktorý napriek písomnej výzve odvolacieho súdu na odstránenie nedostatkov tieto v stanovenej lehote neodstránil, v dôsledku čoho nemal odvolací súd inú možnosť ako odvolanie s odôvodnením jeho neprípustnosti v celom rozsahu odmietnuť podľa ust. § 386 písm. d) CSP bez vecného prejednania veci, v dôsledku čoho rozsudok nadobudol v celom rozsahu právoplatnosť a stal sa exekučným titulom voči povinnému. Z vyššie uvedeného podľa oprávneného jednoznačne vypláva, že odmietnutie odvolania bolo zapríčinené výlučne len zo strany povinného a nespôsobil ho (ani len sčasti) oprávnený (či už samotný úpadca, resp. priamo správca). Podľa oprávneného povinný vo svojom návrhu netvrdí ani nepreukazuje, že by boli dané akékoľvek iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený sa k obsahu odvolania povinného voči rozsudku, podrobne vyjadril už v rámci odvolacieho konania, v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 23.04.2021 voči odvolaniu adresovaného súdu prvej inštancie (prílohy: Odvolanie povinného voči rozsudku- doručené do elektronickej schránky oprávneného, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 23.04.2021). Podľa oprávneného je viac než zrejmé a v rámci exekúcie preukázané, že povinný uplatnenými prostriedkami procesnej obrany v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ako ani v rámci odvolacieho konania, neosvedčil existenciu ani jedného z liberačných dôvodov podľa ustanovenia § 74a ods. 5 ZKR v prípade úpadcu, ktoré by ho zbavili povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre porušenie jeho povinnosti ako konateľa úpadcu včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu podľa ustanovenia § 11 ods. 2 ZKR - čo nepochybne potvrdzuje dôvodnosť toho času exekučne vymáhaného nároku úpadcu voči povinnému priznaného právoplatným rozsudkom v rámci exekúcie a naopak v celom rozsahu vyvracia dôvodnosť návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo vzťahu k predmetu exekúcie. Oprávnený má za to, že povinný nepreukázal existenciu žiadneho zo zákonných
dôvodov podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) až d) Exekučného poriadku na to, aby exekučný súd rozhodol v exekučnej veci oprávneného voči povinnému o zastavení exekúcie voči povinnému, čo aj len sčasti. Nakoľko návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného bol uplatnený podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nutné konštatovať, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov SR sa ta skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu považujú výlučne len tie skutočnosti, ktoré nastali po právoplatnosti exekučného titulu, pričom povinný netvrdí ani nepreukazuje vo svojom návrhu existenciu absolútne žiadnych takýchto skutočností.
6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok..
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Z priložených listín mal súd za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 09.02.2022 a návrh na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18.02.2022, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie s prílohami, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol žalovaný (povinný) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- Eur v prospech všeobecnej podstaty nezabezpečených veriteľov v konkurznej veci úpadcu (oprávnený) do 15-tich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Daný exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2020 a vykonateľnosť dňa 12.12.2020.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 12. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že rozsudok, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
13. Súd uvádza, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie. 14. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie v danom prípade bolo tvrdenie, že odvolanie proti rozsudku, ktorý je exekučným titulom bolo zo strany súdu odmietnuté pre zmeškanie lehoty a povinný chce iniciovať obnovenie daného súdneho konania žalobou o obnovu konania. Súd k námietkam povinného uvádza, že vykonávacie konanie je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie je konaním prieskumným, či dokonca opravným. Aj v prípade ak by súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, bolo postihnuté akoukoľvek vadou, táto skutočnosť nezakladá súčasne vadu konania o nariadení exekúcie na podklade takto vydaného exekučného titulu. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie priložil Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, ktorým súd rozhodol o odvolaní povinného voči exekučnému titulu. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoKR/32/2021 zo dňa 03.09.2021 súd odmietol odvolanie povinného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 2NcKR/7/2019 zo dňa 05.11.2020, ktorý je podkladom pre vykonanie exekúcie, nakoľko uvedené odvolanie nespĺňalo náležitosti predpísané zákonom a povinný ani v lehote uvedenej súdom so zohľadnením ustanovení zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony a to zákonom č. 9/2021 Z.z. ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 toto odvolanie nedoplnil. Súd k námietkam povinného uvádza, že Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom a je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu. Je nepochybné, že povinný je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Takisto súd uvádza, že samotné podanie žaloby o obnovu konania ako mimoriadneho opravného prostriedku nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom, navyše z návrhu na zastavenie exekúcie je zrejmé, že povinný žalobu o obnovu konania ešte len chce iniciovať. Z vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie je naďalej v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný, a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. 15. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
16. Pri rozhodovaní súd vychádzal z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 17. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 18. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 19. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP “), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Podľa § 256 ods. 2 CSP , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 21. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 23. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľne vynaložené trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.