Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Csp-33-2018.pdf
PDF · 106.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci strán sporu: žalobca Stredoslovenská Distribučná, a.s., Pri Rajčianke č. 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, žalovaní: 1/ J. H., nar. X.XX.XXXX, t. č. bytom ul. E. č. XXX, B. B., 2/ L. L., nar. X.X.XXXX, bytom L. P. č. XXX, o zaplatenie 332,16.- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 332,16 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 332,16 eur od 8.8.2018 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu proti žalovanému 2/ z a m i e t a .
Žalobu proti žalovanej 1/ z a m i e t a .
Žalovanej 1/ proti žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou zo dňa 9.4.2018 domáhal sa proti žalovanej v 1 rade zaplatenia 332,16 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v 1 rade neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste L.X, a to podľa § 46 zák. č. 251/2012 Z.z.. Faktúrou č. 9171004695 zo dňa 17.5.2017, splatnou dňa 2.6.2017 za neoprávnený odber jej vyúčtoval sumu 332,16 eur. Ku dňu podania žaloby fakturovanú sumu neuhradila. Po právnej stránke uplatnený nárok odôvodnil ustanovením § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. a vyhláškou č. 292/2012 Z.z..
3. Okresný súd Prievidza vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 7Csp 33/2018-19 zo dňa 30.4.2018, proti ktorému v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote podala odpor žalovaná v 1 rade.
4. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7Csp 33/2018-26 zo dňa 30.5.2018 zrušil platobný rozkaz č. k. 7Csp 33/2018-19 zo dňa 30.4.2018.
5. Žalovaná v 1 rade odpor odôvodnila tým, že síce odberné miesto L. P. č. XXX je evidované na jej meno a priezvisko, avšak na tejto adrese sa dlhodobo, a to od mesiaca mája 2015, nezdržiava. Vo fakturačnom období od 14.11.2016 do 15.5.2017 elektrinu neoprávnene odoberal Vlastimil Vágner, a ktorý je povinný žalobcovi nahradiť skutočne vzniknutú škodu.
6. Podaním zo dňa 11.6.2018 žalobca navrhol, aby súd pripustil, aby do konania vstúpil ďalší subjekt na strane žalovanej v 1 rade, a to L. L., nar. X.X.XXXX. Ďalej navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní v 1 a 2 rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 332,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 332,16 eur od 3.6.2017 do zaplatenia, spolu s trovami konania.
7. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7Csp 33/2018-60 zo dňa 25.7.2018 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší subjekt na strane žalovanej v 1 rade, a to L. L., nar. X.X.XXXX a ďalej pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní v 1 a 2 rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 332,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 332,169 eur od 3.6.2017 do zaplatenia, spolu s trovami konania.
8. V podaní zo dňa 11.6.2018 žalobca uviedol, že dňa 15.5.2017 jeho zamestnanci pri kontrole odberného miesta žalovanej v 1 rade zistili, že bola poškodená plomba na kryte svorkovnice elektromera a odberné miesto bolo svojvoľne zapnuté so stavom VT 16205 kWh. Dňa 11.8.2016 bolo pritom odpojené so stavom VT 12047 kWh. Poukázal na ustanovenie § 46 ods. 1 písm. a), § 46 ods. 2, § 39 ods. 13 zák. č. 251/2012 Z.z., tiež na rozhodnutie Krajského súdu Žilina č. k. 9Co 363/2013, č. k. 10Co 125/2012, č. k. 10Co 29/2011, Okresného súdu Prievidza č. k. 14C 142/2014. Pri odbere elektrickej energie sa aplikuje princíp objektívnej zodpovednosti, pričom nie je podstatné kto spôsobil neoprávnený odber elektrickej energie, ale kto neoprávnene elektrickú energiu odoberal. Svoju aktívnu legitimáciu preukazuje (žalobca) tým, že je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny v zmysle § 3 písm. b), bod 3. zák. č. 251/2012 Z.z. na časti vymedzeného územia. Teda vykonáva distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a to vzájomne prepojených elektrických vedení veľmi vysokého napätia do 110 kV a vysokého alebo nízkeho napätia na distribúciu elektriny v časti vymedzeného územia. Ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, je pripojený k prenosnej sústave SEPS, a.s. (Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.), ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území a všetka elektrina dodaná od prenosovej sústavy SEPS do distribučnej jeho (žalobcu) sústavy je meraná SEPS-om. Ďalej pripája (žalobca) k svojej distribučnej sústave odberateľov, a to v zmysle Technických podmienok a Obchodných podmienok pripojenia. Je pritom povinný zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je tiež povinný viesť evidenciu odberateľov a to preto, aby bolo možné všetku elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy od SEPS, a.s. priradiť ku konkrétnym odberným miestam pripojeným k distribučnej sústave, kde bola elektrina spotrebovaná. Teda, ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy (neoprávnený odber podľa § 46 zákona o energetike), ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do jeho distribučnej sústavy z prenosovej sústavy a ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene odobratú elektrinu z distribučnej sústavy musí uhradiť prenosovej sústave SEPS, a.s., resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Je teda ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy poškodeným subjektom, ktorému neoprávneným odberom vznikla škoda. Škodu fakturuje priamo odberateľovi elektriny v domácnosti, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v jeho Prevádzkovom poriadku. Pri výpočte škody uplatňovanej vo výške 332,16 eur, sa použili jednotkové ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti, pripojené do distribučnej sústavy jeho spoločnosti, platné a aktualizované v roku 2016 a 2017, čo za obdobie od 14.11.2016 do 15.5.2017 predstavuje 146,16 eur. Súčasťou škody je i zisťovací poplatok 186,- eur bez DPH, uplatňovaný podľa § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z.. Ide o náklady, ktoré mu vznikli pri odhaľovaní neoprávneného odberu, pri kontrole odberného miesta a pri odstraňovaní neoprávneného odberu: a/ administrácia zákazky v systéme MOO 4,- eur, b/ riešenie OM „KOM“ NN-MOO 147,- eur, c/ autodoprava osobná 35,- eur.
9. V podaní zo dňa 18.7.2018 žalovaná v 1 rade uviedla, že odberné miesto poškodením plomby na kryte svorkovnice elektromera zapol žalovaný v 2 rade, ktorý sa tak neoprávnene pripojil na distribučnú sieť žalobcu, a preto zodpovedá za spôsobenú škodu.
10. Dňa 30.7.2018 súd vyzval žalovaného v 2 rade, aby sa k žalobe v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia písomne vyjadril a v prípade, ak uplatnený nárok v celom rozsahu alebo sčasti neuznáva, vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva. Súd mu pritom poskytol príslušné poučenia podľa Civilného sporového poriadku (č. l. 22-23 spisu).
11. Žalovaný v 2 rade sa k žalobe nevyjadril. Skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel.
12. Žalovaný v 2 rade sa na určený termín pojednávania nedostavil. Neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. V konaní zostal nečinný. Súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie (a to i postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku) výsluchom žalovanej v 1 rade, oboznámením sa s protokolom o zistení neoprávneného odberu elektriny č. 310053 zo dňa 15.5.2017, podaním zo dňa 17.5.2017 označeným ako neoprávnený odber, s faktúrou č. 9171004695, s fotodokumentáciou, s upomienkou zo dňa 30.6.2017, s podaním žalobcu zo dňa 11.6.2018 o výpočte škody, s rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 27.11.2015 a zo dňa 25.11.2016, s Cenníkom nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny, s oznámením o zvýšení efektívnej sadzby odvodu z dodanej elektriny k 1.7.2015, k 1.7.2016, so Zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 3.4.2013, s výpisom z LV č. XXXX, k. ú. L. P..
14. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
15. Žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny a vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, a to vzájomne prepojených elektrických vedení veľmi vysokého napätia do 100 kV a vysokého napätia, nízkeho napätia na distribúciu elektriny v časti vymedzeného územia. Je pritom pripojený k prenosovej sústave Slovenská elektrizačná prenosová sústava a.s., a ktorá je držiteľom povolenia na prenos elektriny na vymedzenom území. Žalobca pripája odberateľov k svojej distribučnej sústave, pričom je povinný viesť ich evidenciu a zabezpečiť meranie elektriny, ktorá je dodaná do jeho distribučnej sústavy. V prípade neoprávneného odberu ide o elektrinu dodanú žalobcovi do jeho distribučnej sústavy z prenosovej sústavy a ktorá nebola priradená k žiadnemu odbernému miestu.
16. Dňa 3.4.2013 medzi Stredoslovenskou energetikou, a.s., Pri Rajčianke č. 8591/4B, Žilina, IČO: 36 403 008 ako dodávateľom a žalovanou v 1 rade ako odberateľom bola uzavretá Zmluva o združenej dodávke elektriny do odberného miesta L. P. č. XXX.
17. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXXXX vyplýva, že dňa 11.8.2016 došlo k odpojeniu odberného miesta žalovanej v 1 rade so stavom VT 12047 kWh. Dňa 15.5.2017 zamestnanci žalobcu pri kontrole zistili, že plomba na kryte svorkovnice elektromera bola poškodená a odberné miesto svojvoľne zapnuté so stavom VT 16205 kWh.
18. Podaním zo dňa 17.5.2017 žalobca písomne žalovanej v 1 rade oznámil, že pri kontrole jej odberného miesta dňa 15.5.2017 bol zistený neoprávnený odber elektriny, identifikovaný v zmysle § 46 zák. č. 251/2012 Z.z., ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou. Ďalej jej oznámil, že vo faktúre č. 9171004695 je vyčíslená škoda, pričom vo finančnom vysporiadaní je zahrnutý aj zisťovací poplatok fakturovaný podľa § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z..
19. Faktúrou č. 9171004695 zo dňa 17.5.2017, splatnou dňa 2.6.2017 žalobca z titulu neoprávneného odberu elektriny vyúčtoval žalovanej v 1 rade sumu 332,16 eur. V rozpise fakturácie za neoprávnený odber elektriny je uvedené: a/ odpočtové obdobie 14.11.2016 až 31.12.2016: tarifa za distribuované množstvo elektriny 19,02 eur (množstvo 1,091 MWh krát cena za jednotku 17,4300 eur), tarifa za straty pri distribúcii elektriny 8,49 eur (množstvo 1,091 MWh krát 7,7778 eur), pevná mesačná platba za jedno odberné miesto 9,34 eur (množstvo 1,557 MWh za mesiac krát 6.- eur), NJF efektívna sadzba odvodu na krytie dlhu za príslušný rok 3,50 eur (množstvo 1,091 MWh krát 3,21 eur), b/ odpočtové obdobie 1.1.2017 do 15.5.2017: tarifa za distribuované množstvo elektriny 54,46 eur (množstvo 3,067 MWh krát 17,43 eur), tarifa za straty pri distribúcii elektriny 15,54 eur (množstvo 3,067 MWh krát 5,0655 eur), pevná mesačná platba za jedno odberné miesto 26,96 eur (množstvo 4,493 MWh krát 6,- eur), NJF efektívna sadzba odvodu na krytie dlhu za príslušný rok 9,85 eur (množstvo 3,067 MWh krát 3,21 eur), c/ náklady spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu 186,- eur. Zamestnanci žalobcu z kontroly odberného miesta žalovanej v 1 rade, vyhotovili fotodokumentáciu (č. l. 12 spisu). Upomienkou zo dňa 30.6.2017 žalobca vyzýval žalovanú v 1 rade na úhradu žalovanej sumy.
20. Na určenom termíne pojednávania žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu sa pridržiaval svojich písomných podaní vo veci. Uviedol, že na odbernom mieste žalovanej v 1 rade mu vznikla škoda, pričom osobou povinnou na jej náhradu je ten, kto elektrinu skutočne neoprávnene odoberal (žalovaný v 2 rade). Pri výpočte škody vychádzal z cenníkov, platných v čase realizovaného neoprávneného odberu.
21. Na určenom termíne pojednávania sa žalovaná v 1 rade pridržiavala svojich písomných podaní vo veci. Uviedla, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. L. P. ako rodinný dom č. s. XXX je jej matka D. H., ktorá však býva na adrese ul. T. č. XXXX/X, P.. Od roku 2015, a teda ani v časovom období od 11.8.2016 do 15.5.2017 sa na adrese odberného miesta nezdržiavala (žalovaná v 1 rade). Nehnuteľnosť (rodinný dom č. s. XXX) užíva žalovaný v 2 rade. Elektromer na uvedenom odbernom mieste je situovaný vo vnútornej časti domu. So žalovaným v 2 rade žili ako druh a družka. V mesiaci máji 2015, z dôvodu narušených partnerských vzťahov, opustila spoločnú domácnosť. Od uvedeného obdobia sa na adresu L. P. č. XXX dostavila jeden až dvakrát.
22. Z rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 27.11.2015 a zo dňa 25.11.2016 vyplýva, že úrad žalobcovi schválil tarify za prístup do distribučnej sústavy a za distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia.
23. Z oznámenia Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi zo dňa 30.3.2016 vyplýva, že národný jadrový fond oznámil žalobcovi, že efektívna sadzba odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom elektriny, ktorí odvádzajú prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav na príjmový rozpočtový účet kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa od 1.7.2016 nemení a zostáva na hodnote 3,21 eur za megawatthodinu dodanej elektriny.
24. Dňa 20.12.2016 žalobca schválil Cenník nákladov spojený so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu elektriny za rok 2017. V cenníku za rok 2017 sú okrem iného uvedené i položky: administrácia zákazky v systéme MOO, riešenie neoprávneného odberu, autodoprava podľa počtu km.
25. Zo špecifikácie predloženej žalobcom dňa 11.6.2018 vyplýva, že zisťovací poplatok 186,- eur (bez DPH) pozostáva: a/ z administrácie zákazky v systéme MOO 4,- eur (práca vo fakturačnom systéme, vyhľadanie odberného miesta, generovanie služobného príkazu na odpojení prípojky na odbernom mieste a na jeho kontrolu), b/ riešenie OM „KOM“ NN-MOO 147,- eur (zistenie miesta neoprávneného napojenia, odstránenie neoprávnenej manipulácie, odpojenie neoprávneného napojenia, odpojenie odberného miesta, vystavenie protokolu o zistení neoprávneného odberu, vystavenie fotodokumentácie, vystavenie kalkulácie - výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom), c/ osobná autodoprava 35,- eur (od 60 km do 80 km).
26. Podľa § 2 písm. b/, bod 4. zák. č. 251/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia na účel jej prepravy odberateľom elektriny.
27. Podľa § 2 písm. b/, bod 5. prvá časť vety zák. č. 251/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie distribučnou sústavou vzájomne prepojené elektrické vedenia veľmi vysokého napätia do 110 kV, vrátane vysokého napätia alebo nízkeho napätia a elekroenergetické zariadenia potrebné na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia.
28. Podľa § 3 písm. b/, bod 3. zák. č. 251/2012 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom distribučnej sústavy osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia.
29. Podľa § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
30. Podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
31. Podľa § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu elektriny.
32. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je proti žalovanému v 2 rade podaná dôvodne.
33. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, je osobitným druhom zodpovednosti, ktorý vylučuje použitie všeobecnej zodpovednosti obsiahnutej v Občianskom zákonníku.
34. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, je založená na objektívnom princípe. Pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie osoby povinnej škodu nahradiť, ani vedomosť tejto osoby o neoprávnenom odbere elektriny.
35. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom je: neoprávnený odber elektriny (protiprávny úkon) meradlom, na ktorom bol porušený zabezpečovací systém, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.
36. Osobou povinnou na náhradu škody je ten, kto pri neoprávnenom odbere elektrinu skutočne odoberal.
37. Dňa 15.5.2017 zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta L. P. č. 194 zistili, že plomba na kryte svorkovnice elektromera bola poškodená a odberné miesto svojvoľne zapnuté so stavom VT 16205 kWh.
38. Vzhľadom na charakter neoprávneného odberu elektriny, a to jej odber s meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, neexistovali objektívne a spoľahlivé podklady pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody. Preto výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom, bol daný ako právna domnienka a to spôsobom uvedeným vo vyhl. č. 292/2012 Z.z.. V zmysle § 1 ods. 1 tejto vyhlášky, škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny, žalobca vypočítal vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu určenej podľa odseku 4, cenou neoprávnene odoberanej elektriny podľa odseku 2. Keďže nevedel určiť skutočný čas trvania neoprávneného odberu, určil ho v zmysle právnej domnienky podľa § 1 ods. 4 veta druhá vyhl. č. 292/2012 Z.z., a to na dobu od vykonania poslednej kontroly odberného elektrického zariadenia, ku ktorej došlo dňa 11.8.2016 (odberné miesto odpojil so stavom VT 12047 kWh) do 15.5.2017, kedy bolo zistené poškodenie plomby na kryte svorkovnice elektromera a odberné miesto zapnuté so stavom VT 16205 kWh. Rozdiel medzi 16205 kWh a 12047 kWh je 4158 kWh (v rozpise fakturácie za neoprávnený odber elektriny 4158 kWh pozostáva zo súčtu 1091 kWh a 3067 kWh). Škoda spôsobená neoprávneným odberom s poukazom na § 1 ods. 3 vyhl. č. 292/2012 Z.z., pozostáva aj zo straty pri distribúcii elektriny, z platby za jedno odberné miesto, z NJF efektívnej sadzby odvodu na krytie dlhu za príslušný rok, a s poukazom na § 1 ods. 7 vyhl. č. 292/2012 Z.z. i z nevyhnutných nákladov spojených so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
39. Žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom v konaní, keďže má postavenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy podľa § 3 písm. b/, bod 3. zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike.
40. Žalobca preukázal, že na odbernom mieste L. P. č. XXX, mu v dôsledku neoprávneného odberu, vznikla škoda vo výške 332,16 eur.
41. Špeciálny právny predpis, a to zák. č. 251/2012 Z.z. v ustanovení § 46 ods. 2 stanovuje, kto je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere (je ním ten, kto elektrinu odoberal).
42. Žalobca za pasívne legitimovaný subjekt v konaní označil žalovanú v 1 rade a žalovaného v 2 rade.
43. Pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody bola rozhodujúca skutočnosť, či žalovaná v 1 rade alebo žalovaný v 2 rade odoberali nemeranú elektrinu.
44. Žalovaná v 1 rade preukázala, že v období od 14.11.2016 do 15.5.2017 nebola skutočným odberateľom elektriny na odbernom mieste L. P. č. XXX. Od mesiaca mája XXXX sa na uvedenom odbernom mieste nezdržiavala. Zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi, preto nenesie. Preto súd žalobu proti nej, ako neopodstatnenú zamietol.
45. Skutočným odberateľom elektriny na odbernom mieste L. P. č. XXX v období od 14.11.2016 do 15.5.2017 bol žalovaný v 2 rade, ktorý po opustení spoločnej domácnosti žalobkyňou v 1 rade, nehnuteľnosť užíval. Žalovaný v 2 rade sa k žalobe nevyjadril a skutkové tvrdenia žalobcu, pritom výslovne nepoprel. Je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu v celkovej výške 332,16 eur. Žaloba žalobcu proti nemu bola opodstatnená.
46. Žalobca predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie úrokov z omeškania.
47. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
49. Omeškanie sa vyznačuje tým, že dlžník neplní, hoci plnenie ako predmet záväzku je už splatné.
50. Žaloba s prílohami, vrátane faktúry č. 9171004695, bola žalovanému v 2 rade doručená dňa 7.8.2018. Jeho omeškanie sa začalo od nasledujúceho dňa, t. j. od 8.8.2018, a ktoré trvá aj v čase rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi proti žalovanému v 2 rade úroky z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy 332,16 eur od 8.8.2018 až do zaplatenia. Pokiaľ si žalobca úroky z omeškania 5% ročne uplatňoval od 3.6.2017, súd v prevyšujúcej časti žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
51. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.
54. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal proti žalovanému v 2 rade právo na náhradu trov v rozsahu 100%.
55. Po právoplatnosti rozhodnutia, osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania vydá súdny úradník.
56. Žalovaná v 1 rade si náhradu trov konania proti žalobcovi neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal.
57. Pokiaľ v priebehu konania v písomných podaniach žalovaná v 1 rade uviedla, že má záujem na zmierlivom vyriešení sporu a v tejto súvislosti by zaplatila časť zo žalovanej sumy, tak k zmierlivému vyriešeniu nedošlo, a z jej strany k uznaniu nároku nedošlo. Žalobca pritom ani nenavrhol rozhodnúť vec postupom podľa § 282 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie ďalej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.