Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-2-2018.pdf
PDF · 144.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-8C/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobkyne: R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. F. X, zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, sídlom Bratislava, Kubániho 16 o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.108,76 Eur a poskytnutie primeraného zadosťučinenia vo výške 800,- Eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.108,76 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150,- Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobkyňa m á nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 66,74 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala dňa 18.01.2018 na tunajší súd žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhala zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 3.108,76 Eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 800,- Eur podľa § 3 zákona č. 250/2017 o ochrane spotrebiteľa. V žalobe a v písomných podaniach uviedla, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Dňa 19.03.2014 prišlo žalobkyni od žalovaného oznámenie o navýšení úveru v zmysle článku 4 zmluvných dojednaní s novým splátkovým kalendárom napriek tomu, že žalobkyňa úver navýšiť nežiadala. V bode 5 zo žiadosti - zmluvy je uvedená poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 858,31 Eur, žalobkyňa obdržala na účet sumu len vo výške 723,19 Eur. Žalobkyňa so žalovaným spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným. Bod 6 nebol v tom čase vyplnený. Žalobkyni následne došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru. Oznámenie nie je podpísané žalobkyňou. Žalobkyňa so žalovaným teda neuzavrela písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Písomná forma bola len na žiadosti, schválenie úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov boli uvedené len v oznámení. Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu. Úverová zmluva nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) a písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. I z tohto dôvodu je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o počet, výšku a termíny splátok, každý z atribútov vyjadrených v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek úveru, teda ako k istine tak i k úrokom a poplatkom. Tieto údaje absentujú v
návrhu na uzavretie zmluvy, žalovaný ich až následne jednostranne oznámil žalobkyni, a teda nemôžu byť ani súčasťou zmluvy. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti, tento nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzavretia zmluvy a počtu splátok, spotrebiteľ musí už na prvý pohľad presne vedieť, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Konečná splatnosť úveru musí byť presne určená konkrétnym dátumom splatnosti. Navyše zmluva obsahuje úrokovú sadzbu vo výške 70,00 % ročne. Uvedená odplata výrazne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery. Podľa informácií NBS SR v auguste roku 2012 bola priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v obchodných bankách 12,89 %. Žalobkyňa vidí pre dôvod rozporu s dobrými mravmi neplatnosť zmluvy aj v časti dohody o poskytovaní služieb. Túto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne dojednanú. K zmluve pristupuje dlžník s tým, že má záujem získať úver, musí akceptovať vopred pripravené zmluvné podmienky a obvykle nemá dosť času dôkladne si zmluvu prečítať a dostatok odborných znalostí k tomu, aby odborné a cielene náročne formulované body zmluvy mohol vôbec z pohľadu ich obsahu a dosahu na jeho osobu posúdiť. Takto môže dôjsť k tomu, že sa zaviaže zaplatiť za službu, ktorú nedostal a ktorú vôbec dostať nemusí, čo spôsobuje v tejto časti jeho zjavne nevýhodné postavenie. Pokiaľ zmluvu pripravil žalovaný a ak má možnosť v zmysle dohody o poskytnutí služby hneď od poskytnutia úveru vyžadovať platenie za služby bez ohľadu na to či vôbec v budúcnosti žalobca služby využije alebo nie, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, takáto podmienka je neprijateľná. Žalobkyňa mala v čase žiadania o poskytnutie úveru jediný záujem a to získanie úveru na preklenutie nepriaznivej situácie, preto nebolo v jej záujme žiadať spoplatnené služby a to ešte také, ktoré vôbec nemusí dostať. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 5.109,- Eur titulom úveru a sumu 222,95 Eur titulom dohody o poskytnutí služby. Výška úveru bola 1.500,- Eur a navýšenie úveru 723,19 Eur. Žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil o 3.108,76 Eur. Žalobkyňa už od druhej splátky úveru (splatnej dňa 16.11.2012) uhrádzala splátky úveru formou zrážok zo mzdy. Posledná zrážka zo mzdy bola uskutočnená z výplaty za 09/2017, v rámci výplatného termínu, teda do 30.10.2017. Zrážky boli vykonávané pravidelne každý mesiac od 11/2012 do 09/2017 vo výške 85,15 Eur. Zároveň boli vykonávané podľa splátkového kalendára zo dňa 19.03.2014. Žalobkyňa nemá vedomosť o konkrétnych dátumoch úhrad, ktoré vykonával jej zamestnávateľ. K námietke premlčania uvádza, že táto je podaná len všeobecne, bez bližšieho odôvodnenia. Pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna 2-ročná premlčacia doba a objektívna 3-ročná (resp. 10-ročná) premlčacia doba. V tomto prípade objektívna premlčacia doba je 10 ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného sa považovalo za úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že požadoval od spotrebiteľov aj zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré neboli medzi zmluvnými stranami dojednané v úverovej zmluve, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto mohla začať plynúť najskôr dňom 06.10.2017, kedy žalobkyňa splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v danej veci. Aj pokiaľ by mala byť subjektívna premlčacia doba spojená so zaplatením poslednej splátky, nárok žalobcu bol podaný v rámci premlčacej doby. Je nepochybné, že žalovaný je podnikateľom v oblasti spotrebiteľských úverov a preto má konať v súlade so zákonmi na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný porušil práva žalobkyne ako spotrebiteľa a je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie, a to najmä s ohľadom na výrazný zásah do práv žalobkyne, neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru. Neustále výzvy a navyšovania dlžnej sumy zo strany žalovaného značne nepriaznivo pôsobili na zdravotný aj psychický stav žalobkyne. Žalobkyňa si preto uplatňuje zadosťučinenie podľa § 3 zákona o ochrane spotrebiteľa vo výške 800,- Eur, ktorú považuje za primeranú výške úveru, bezdôvodnému obohateniu, morálnej a majetkovej ujme. Zo samotnej dikcie § 3 ods. 5 vyplýva, že jediným predpokladom uplatnenia práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom toho, kto za takéto porušenie zodpovedá. Žiadna reálna ujma sa preto nepreukazuje, takáto požiadavka žalovaného je nad rámec zákonného ustanovenia.
2. Žalovaný v písomných podaniach uviedol, že zmluva bola uzavretá písomne, predmetná zmluva je úverovou zmluvou, určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493 Obchodného zákonníka, z bodu 5 a 6, vrátane zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť zmluvy vyplýva dohoda o podstatných náležitostiach úverovej zmluvy v písomnej forme. Prijatie návrhu a akceptovanie žiadosti o poskytnutie úveru je vyjadrené priamo v bode 6 zmluvy, zhodná je výška úveru, výška
splátky, počet splátok. Je nedôvodné tvrdenie žalobkyne, že nemala vedieť, aký úver jej bude schválený, keďže výška úveru je v súlade s tým, čo vo svojej žiadosti požadovala. Podstatné je v tejto súvislosti ustanovenie článku 2.1 zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že zmluva je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru / zmluva o spotrebiteľskom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Určenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené dvomi spôsobmi: určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4.5 zmluvných dojednaní. Z článku 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Splnenie zákonnej požiadavky pritom nevyžaduje ani uvádzanie konkrétneho dátumu v zmluve, ale spôsobu jeho vymedzenia. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Uvádzanie spôsobu započítania zákonná úprava vyžaduje len v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený viacerými úrokovými sadzbami. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (85,15 Eur), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 16.deň v mesiaci) a počet splátok (36), teda náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi). Žalovaný popiera tvrdenia žalobkyne o výške odplaty. Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia zmluvy upravená § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotu priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie by bolo možné považovať odklon od priemernej sadzby o 25-27 %. Uzavretie dohody o poskytnutí služby nebolo podmienkou pre vznik úverovej zmluvy. Ani žalobkyňa v podanej žalobe nespochybňuje, že konala slobodne a s vedomím obsahu ustanovenia bodu 8.6 dohody, že žalovaný vznik a uzavretie danej dohody nepožadoval pre uzavretie úverovej zmluvy. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná, dlžník podpísaním zmluvy o úvere neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. Dohoda je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto je vylúčený záver o neprijateľnosti. Poskytnutie služby predpokladá iniciatívu dlžníka; dlžník bol s týmito skutočnosťami oboznámený ešte pred podpisom zmluvy, pričom k takto dojednaným ustanoveniam neformuloval žiadne výhrady. Žalovaný popiera dôvodnosť nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa neuniesla v prvom rade dôkazné bremeno svojho uplatneného nároku, t.j. v čom, resp. na akom základe si ho uplatňuje. Súčasne z jej tvrdení nie sú zrejmé základné skutočnosti, ktoré na zdôvodnenie uplatňovania takého nároky vlastne uplatňuje. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.
3. Riadne a včas predvolané strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Súd v súlade s § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len CSP alebo Civilný sporový poriadok) pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
4. Súd po prečítaní žaloby a písomných podaní strán sporu vykonal dokazovanie prečítaním predložených listinných dôkazov - zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.08.2012, zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného (ďalej len zmluvné podmienky), oznámenia o schválení úveru zo dňa 21.08.2012, rozhodcovskej zmluvy zo dňa 21.08.2012, splátkových kalendárov zo dňa 21.08.2012 a 19.03.2014, oznámenia zo dňa 19.03.2014, oznámenia zo dňa 10.10.2017, potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 13.09.2017, oboznámením sa s celým obsahom spisu. Ostatné predložené listinné dôkazy (výplatná páska a e-mail) neboli osobitne na pojednávaní čítané v
súlade s § 204 Civilného sporového poriadku. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
5. Zmluva o úvere bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným tak, že bol vyplnený formulár vopred vypracovaný žalobcom, ktorý bol nazvaný Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere. Vo formulári sú s poznámkou vyplňte uvedené časti: Osobné údaje a Údaje o požadovanom revolvingovom úvere a s poznámkou nevypĺňajte časť Údaje o schválenom revolvingovom úvere. V časti formulára Údaje o požadovanom revolvingovom úvere je uvedené: poskytnutá čiastka úveru 1.500, splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť - deň v mesiaci) 36/16, mesačná splátka 85,15, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.065,40, predpokladaná RPMN za úver 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, priemerná RPMN za úver 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.043,60, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. V časti formulára Údaje o schválenom revolvingovom úvere poskytnutá čiastka úveru 1.500, splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť - deň v mesiaci) 36/16, mesačná splátka 85,15, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.065,40, predpokladaná RPMN za úver 64,99 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, priemerná RPMN za úver 45,60 %, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.043,60, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,09 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75 %. Zmluva bola podpísaná žalobkyňou dňa 06.08.2012 a žalovaným dňa 21.08.2012.
6. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere číslo 8200044674 boli uvedené nasledovné údaje o schválenom úvere: Schválená výška úveru 1.500,- €, splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 85,15 €, dátum splatnosti prvej splátky 16.10.2012, dátum splatnosti poslednej splátky 16.09.2015, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania 16., celková výška úveru 1.500,- Eur, RPMN úveru 64,99 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy 45,60 %, schválená výška revolvingu 993,43 €, výška mesačnej splátky úveru po poskytnutí revolvingu 85,15 €, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 56,09 %, úverový limit 1.500,- €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.065,40 €, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a) dohody o poskytnutí služby 222,95 €, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.043,60 €, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 8,75 %, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o RÚ 21.08.2012 a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o RÚ 21.08.2012.
7. Splátkovým kalendárom zo dňa 21.08.2012 bolo rozpísaných 36 splátok úveru po 85,15 €, prvá splátka splatná 16.10.2012, posledná dňa 16.09.2015, z každej splátky pripadala čiastka 43,48 € na úrok a čiastka 41,67 € na istinu.
8. Podľa žalovaným nepopretého tvrdenia žalobkyne bola žalobkyni na základe zmluvy poskytnutá čiastka 1.500,- Eur. Podľa potvrdenia žalovaného zo dňa 19.03.2014 bol žalobkyni navýšený úver, RPMN úveru po poskytnutí revolvingu je 56,09 %, úver je po revolvingu splatný podľa priloženého nového splátkového kalendára. Podľa žalovaným nepopretého tvrdenia žalobkyne bola na účet zaslaná len suma 723,19 Eur.
9. Splátkovým kalendárom zo dňa 19.03.2014 bolo rozpísaných 60 splátok úveru po 85,15 €, prvá splátka splatná 16.10.2012, posledná dňa 16.09.2017, z každej splátky pripadala čiastka 48,10 € na úrok a čiastka 37,05 € na istinu.
10. Podľa potvrdenia spoločnosti Železnice SR zo dňa 13.09.2017 mala žalovaná v ich organizácii zrážky zo mzdy pre žalovaného mesačne po 85,15 €. Zrážky začali vykonávať prvý krát z výplaty v novembri 2012. Zrážky sú vykonávané pravidelne mesačne, k dnešnému dňu v celkovej sume 5.064,- €.
11. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len O.z. alebo Občiansky zákonník) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 456 O.z. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 21.08.2012 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
16. Podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka ku dňu 21.08.2012 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka ku dňu 21.08.2012 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
20. Podľa § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
21. Podľa § 107 O.z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne posúdil podľa vyššie citovanej právnej úpravy nasledovne:
23. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, súd riešil ako predbežnú otázku to, či predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa sa totiž domáha ako bezdôvodného obohatenia plnenia, ktoré bolo platbou úrokov v zmysle zmluvy o úvere (plnenia nad rámec istiny úveru), pričom v prípade bezúročných úverov veriteľ na takéto plnenie nemá nárok. Ak ale nejde o bezúročný úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, dlžník je povinný veriteľovi zaplatiť i dohodnuté úroky, ktorých dojednanie je jednou z podstatných náležitostí zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka.
24. Z predložených listín - zmluvy o úvere, oznámenia o schválení úveru a zmluvných podmienok mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 21.08.2012 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len predmetná zmluva o úvere). Žalobkyňa vyplnila formulár zmluvy o úvere vopred pripravený žalovaným, podpísala ho a následne ho po schválení úveru podpísal i žalovaný. Zmluva bola uzavretá v znení, v akom bola v čase, keď ju podpisovala žalobkyňa, pričom v zmysle zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou zmluvné podmienky. V čase podpisu zmluvy mala zmluva všetky podstatné náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka, mala písomnú formu, veriteľ sa zaviazal poskytnúť v prospech žalobkyne peňažné prostriedky vo výške 1.500,- € a následne za podmienok upravených v zmluvných podmienkach i ďalšie finančné prostriedky vo výške 858,31 €, žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zo zmluvy je zrejmé, aké finančné prostriedky budú poskytnuté žalobkyni, že ide o úver, aké úroky je žalobkyňa povinná zaplatiť a koľkými splátkami a v akej výške má žalobkyňa úver splatiť. Tieto základné podmienky úveru boli rovnaké i po schválení úveru. Preto sa súd nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že zmluva medzi stranami sporu nebola dňa 21.08.2012 uzavretá v písomnej forme. Pokiaľ boli potom, ako žalobkyňa podpísala zmluvu, do jej písomného vyhotovenia doplnené a v oznámení o schválení úveru uvedené ďalšie podmienky podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré bližšie popisovali úver, ale nemenili to, na čom sa strany sporu dohodli, nešlo úkonom schválenia úveru o nový návrh zmluvy. Pôvodný návrh bol žalovaným akceptovaný, schválením úveru boli tieto podmienky nezmenené, boli potvrdené, a teda zmluva o úvere bola medzi stranami sporu riadne uzavretá dňa 21.08.2012 v písomnej forme.
25. Predmetnú zmluvu o úvere súd posúdil ako zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže ju žalovaný uzatváral v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa mala postavenie spotrebiteľa (fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti). Na základe tohto záveru musí mať zmluva náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, podlieha režimu ochrany spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.
26. To, že došlo k uzavretiu platnej zmluvy o úvere v písomnej forme ale neznamená, že boli splnené i všetky podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch. Ako je uvedené vyššie, súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, pričom zmluvnými stranami bolo dohodnuté to, čo je uvedené v bode 5 zmluvy. Pokiaľ potom, ako bola zmluva podpísaná žalobkyňou, žalovaný doplnil do jej písomného vyhotovenia bod 6, nemožno konštatovať, že podmienky bodu 6 sú zmluvnými stranami dohodnuté podmienky úveru. Dohodou zmluvných strán nemôže byť niečo, o čom v čase podpisu dlžník nevedel. Preto má súd za to, že úver bol dohodnutý za podmienok uvedených v bode 5, t. j.: poskytnutá čiastka úveru 1.500 €, splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť - deň v mesiaci) 36/16, mesačná splátka 85,15 €, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 3.065,40 €, predpokladaná RPMN za úver 70,00 %, ročná úroková sadzba úveru 70,00 %, priemerná RPMN za úver 46,52 %, poskytnutá čiastka revolvingu 858,31 €, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 2.043,60 €, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,27 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. Náležitosti uvedené v bode 6, resp. v oznámení o schválení úveru nie sú náležitosťami zmluvy dohodnutými zmluvnými stranami.
27. Z vyššie popísaných podmienok úveru dospel súd k záveru, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu, ak neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) alebo ak je v zmluve uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že v zmluve o úvere absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že všetky náležitosti podľa § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v zmluve o úvere uvedené určite a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ, ktorý zmluvu uzatvára, vedel pri podpise zmluvy, aké sú podmienky zmluvy. Preto musia byť tieto údaje uvedené presným dátumom alebo číslom (napr. konečná splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok, RPMN), aby boli tieto podmienky spotrebiteľovi už pri podpise zmluvy jasné. Ak by boli tieto údaje uvedené nejasne, resp. tak, že by si ich mal spotrebiteľ vyvodiť alebo sa ich dozvie dodatočne, potom by účel ustanovenia § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch nebol naplnený.
28. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť úveru, v zmluve je uvedené: splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť
- deň v mesiaci) 36/16. Toto nemôže byť postačujúce uvedenie konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 1 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Takýto údaj nie je postačujúci jednak z dôvodu, že zo zmluvy nevyplýva, kedy bude úver poskytnutý, teda zo zmluvy nemožno zistiť, ani presný dátum konečnej splatnosti úveru. Súd má tiež za to, že konečnú splatnosť úveru je nutné uviesť v zmluve presným dátumom a nie len počtom mesiacov rovnajúcich sa celkovému počtu splátok a uvedenia dňa. Ak by bola postačujúca takáto formulácia (počet mesiacov a dátum v mesiaci), bolo by ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch zbytočné, keďže počet splátok musí byť v zmluve uvedený na základe § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného teda vyplýva, že podmienka § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch je splnená vtedy, keď je v zmluve o úvere uvedený presný dátum, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Tak to v predmetnej zmluve o úvere nebolo. Z uvedených dôvodov má súd za to, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o konečnej splatnosti úveru chýba. To, že presný dátum konečnej splatnosti úveru bol uvedený v oznámení o schválení úveru nie je postačujúce. Toto oznámenie sa doručuje dlžníkovi až potom, ako je zmluva uzavretá. Preto pokiaľ niečo nie je uvedené v zmluve a je uvedené až následne v oznámení, nepredstavuje to zmluvné dojednanie strán sporu, vôľa dlžníka, aby to bolo súčasťou zmluvy absentuje, keďže v čase podpisu o týchto údajoch nemá vedomosť. Spotrebiteľ musí v čase podpisu zmluvy poznať všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, aby sa mohol rozhodnúť, či za týchto podmienok uzavrieť zmluvu chce alebo nie. Ak nejaká z týchto náležitostí nie je dohodnutá, ako to je v predmetnej veci, úver je bezúročný a bez poplatkov.
29. Zároveň súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa a i z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov.
30. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že medzi nimi došlo spolu so zmluvou o úvere i k uzavretiu dohody o poskytovaní služieb, pričom podľa oznámenia o schválení úveru bola odmena za poskytnutie služby podľa tejto dohody 222,95 €. Súdu je z vlastnej činnosti známe, že tieto dohody sú vopred pripravované veriteľom a dohoda zakladá právo dlžníka, ktorému bol poskytnutý úver, na využívanie služieb a jeho povinnosť uhradiť odplatu. Služby sú v dohode bližšie popísané (ide napr. o odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, podpora call centra a pod.). Odmenu za poskytovanie služieb súvisiacich s úverom je nutné posudzovať ako odmenu dohodnutú v súvislosti s poskytnutým úverom, aj keď bola dohoda o tejto odmene zahrnutá do osobitnej zmluvy. Je zrejmé, že úver bol poskytnutý vo výške 1.500,- Eur s tým, že si zmluvné strany dohodli úrok a zároveň ďalšie služby za odmenu. Dojednanie o tejto odmene je dojednaním priamo súvisiacim s poskytnutým úverom, je jednou zo zmluvných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, aj keď veriteľ vyhotovil osobitnú dohodu. Aj táto odmena je peňažnou čiastkou, ktorú spotrebiteľ musí uhradiť v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom. To, že dohoda obsahuje ustanovenie, že dohoda nie je podmienkou získania úveru, nie je postačujúcim na preukázanie tejto skutočnosti, keďže obsah zmluvy je vopred pripravený žalobcom. Pokiaľ je spotrebiteľovi spolu so zmluvou o úvere predkladaná dohoda o poskytovaní služieb bez toho, aby mu bolo vysvetlené, že mu budú na základe dobrovoľnosti (len ak to skutočne požaduje) poskytované osobitné služby za odmenu, ktorej výška nie je zanedbateľná v porovnaní s poskytovaným úverom, je logické, že spotrebiteľ má za to, že všetky dokumenty predložené na podpis sú dokumentmi pre získanie úveru.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že podmienky uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere boli uvedené nesprávne, pričom nesprávnosť uvedených podmienok úveru mohla ovplyvniť vôľu spotrebiteľa zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrieť. Predovšetkým mala byť dohodnutá odmena, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť dodávateľovi v súvislosti s poskytovanými službami, zahrnutá do celkových nákladov, ktoré má spotrebiteľ uhradiť. Je zrejmé, že žalobkyni bol poskytnutý úver za tých podmienok, že uhradí istinu s dohodnutými úrokmi, pričom jej budú poskytované služby za odmenu 222,95 €. Preto ak bola ako celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ uhradiť, uvedená suma 3.065,40 €, tento údaj je nesprávny, nebola do nej totiž zahrnutá čiastka 222,95 €. To má vplyv i na výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, pričom tento údaj je rozhodujúci pre posúdenie výhodnosti úveru. Tým, že veriteľ odmenu za služby nebral ako plnenie v súvislosti s poskytnutým úverom, výška RPMN bola v zmluve uvedená 70,00 %. Súd má za to, že i odmena za služby podľa dohody je plnením v súvislosti s poskytnutým úverom, preto výška RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne a správna výška RPMN poskytnutého úveru je 74,36 %. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pri poskytovaní úveru postupoval v rozpore so záujmom a na škodu spotrebiteľa, keď služby súvisiace s poskytnutým úverom upravil v samostatnej dohode, čím vyčlenil odmenu za tieto služby zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a tým navodil dojem, že úver je výhodnejší, keďže výška RPMN v dôsledku takéhoto postupu pri poskytovaní úveru bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere nižšia.
31. Keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ žalobkyňa uhradila žalovanému viac ako boli poskytnuté finančné prostriedky, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, v dôsledku ktorého sa žalovaný bezdôvodne obohatil a je v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinný vydať žalobkyni obohatenie. Zo žalovaným nepopretého tvrdenia žalobkyne mal súd za preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni spolu sumu 2.223,19 Eur (1.500,- € + 723,19 €) a žalobkyňa zaplatila žalobcovi spolu 5.331,95 €. Žalovaný sa teda na úkor žalobkyne obohatil o sumu 3.108,76 Eur a žalobkyni vznikol nárok voči žalovanému na zaplatenie tejto čiastky.
32. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú však súd nepovažoval za dôvodnú. Právo na vydanie plnenia z predmetného bezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa žalobkyňa dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil, najneskôr ale za tri roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Úmysel žalovaného nemožno vyvodiť len zo samotnej skutočnosti, že žalovaný je podnikateľským subjektom poskytujúcim spotrebiteľské úvery a že žalovaný porušil povinnosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne nebol nijako preukázaný a len zo samotného porušenia zákona ho nemožno vyvodiť. V danej veci začala objektívna i subjektívna premlčacia lehota plynúť dňami, kedy boli finančné prostriedky poskytnuté zo stany žalobkyne žalovanému. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pre posúdenie subjektívnej lehoty nie je rozhodujúce, kedy právny zástupca žalobkyni vysvetlil, že ide o bezdôvodné obohatenie, ale kedy mala reálnu možnosť sa to dozvedieť a to bolo vzhľadom na výslovnú zákonnú úpravu okamžikom poskytnutia plnenia. Neznalosť zákona neospravedlňuje ani spotrebiteľa. Z nepopretého tvrdenia žalobkyne vyplýva, že realizovala úhrady v prospech žalovaného od novembra 2012 a z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne vyplýva, že k 13.09.2017 bola v prospech žalovaného zrazená z príjmu žalobkyne spolu suma 5.064,- Eur. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou nemožno zistiť, kedy presne a aké čiastky boli žalovanému vyplatené, na základe čoho by bolo možné určiť, kedy začali plynúť premlčacie lehoty ohľadne jednotlivých čiastok zaplatených žalobkyňou. Keďže námietku premlčania vzniesol žalovaný, súd má za to, že jeho ťaží dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o uplynutí premlčacích lehôt, keďže žalovaný zo skutočnosti ich uplynutia vyvodzuje pre neho priaznivé právne dôsledky. Žalovaný bol vyzvaný, aby tieto skutočnosti preukázal, čo žalovaný do vyhlásenia rozsudku vo veci samej neurobil. Preto nebolo možné urobiť záver o premlčaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
33. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.108,76 Eur žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka.
34. Keďže žalobkyňa v postavení spotrebiteľa na súde úspešne uplatnila porušenie práv alebo povinností ustanovených zákonom o spotrebiteľských úveroch, vzniklo jej na základe § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného, ktorý za porušenie týchto práv alebo povinností zodpovedá.
Žalobkyňa si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 800,- Eur s ohľadom na výrazný zásah do práv žalobkyne, neprimerané praktiky žalovaného pri vymáhaní úveru, neustále výzvy a navyšovania dlžnej sumy značne nepriaznivo pôsobili na zdravotný aj psychický stav žalobkyne. Uplatnenú výšku považuje za primeranú výške úveru, bezdôvodnému obohateniu, morálnej a majetkovej ujme. Žalovaný namietal, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma. Je pravda, že zákon o ochrane spotrebiteľa nestanovuje žiadne iné podmienky pre vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie, len to, že došlo k porušenie práv alebo povinností ustanovených zákonom v súvislosti s ochranou spotrebiteľov. To, že zákon neupravuje bližšie podmienky a limity tohto zadosťučinenia, neznamená, že sa možno domáhať takéhoto plnenia za akýchkoľvek podmienok a v akejkoľvek výške. Konkrétne okolnosti prípadu porušenia práv alebo povinností súvisiacich s ochranou spotrebiteľov majú predovšetkým vplyv na to, akú náhradu si možno uplatňovať. To, aké dôsledky malo konanie dodávateľa, je v tejto súvislosti veľmi podstatná okolnosť, a preto je nutné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vykladať tak, že v prípade vážnych dôsledkov konania dodávateľa v rozpore s ochranou spotrebiteľov a v prípade vzniku značných ujem, je namieste priznanie vyššieho finančné zadosťučinenie, ktoré bude postihom pre dodávateľa porušujúceho zákon a práva spotrebiteľa (na dosiahnutie toho, aby sa do budúcna takéhoto konania nedopúšťal) a zároveň bude skutočným zadosťučinením i pre spotrebiteľa, určitou náplasťou na ranu spotrebiteľa. Ak ale takéto konanie dodávateľa má len menej vážne dôsledky, je postačujúce i nižšie finančné zadosťučinenie. Tiež vo všeobecnosti nie je bezvýznamným pre posúdenie takéhoto nároku, aký bol postoj a konanie spotrebiteľa, či k porušeniu jeho práv došlo v dôsledku skutočne odsúdeniahodného konania dodávateľa, nekalých praktík, nátlaku a klamstiev z jeho strany, alebo i v dôsledku nedbalého prístupu spotrebiteľa, napr. nedostatočným premyslením si dôsledkov zmlúv, prípadne dokonca ich neprečítaním. Je teda množstvo skutočností, ktoré môžu byť relevantnými pri posudzovaní takéhoto nároku. Samozrejme konkrétna výška vždy musí závisieť od okolností daného prípadu.
35. Žalobkyňa ohľadne nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nesie dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na vznik nároku a na jeho výšku. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný porušil povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (postup žalovaného a konkrétne porušenia zákona sú popísané vyššie), čím zasiahol do práv žalobkyne, keďže od nej prijímal a požadoval plnenie úrokov napriek bezúročnosti úveru, pričom žalobkyňa bola následne nútená domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia na súde. Toto bol v predmetnej veci jediný zistený dopad konania žalovaného, ktoré bolo v rozpore so zákonom. Zo strany žalobkyne neboli nijako preukázané jej tvrdenia, že žalovaný mal neprimerané praktiky pri vymáhaní úveru (neustále výzvy a navyšovania dlžnej sumy), že tieto mali značné nepriaznivé dôsledky na jej zdravotný a psychický stav a že v dôsledku nich došlo k morálnej a majetkovej ujme. Ak by sa takéto tvrdenia preukázali, musel by ich súd brať do úvahy pri posudzovaní uplatnenej výšky finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že na dosiahnutie účelu zákona pri zistených okolnostiach prípade je postačujúce finančné zadosťučinenie nižšej výšky a primeraným finančným zadosťučinením za konanie žalovaného v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa je náhrada sumy 150,- Eur, čo predstavuje 10 % zo sumy prvého poskytnutého úveru.
36. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 150,- Eur žalobkyni a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia súd žalobu zamietol.
37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech v prevažnej miere, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v pomernej časti. Žalobkyňa bola úspešný v časti ohľadne náhrady sumy 3.108,76 Eur a sumy 150,- Eur a žalovaný bol úspešný v časti ohľadne zaplatenia sumy 650,- Eur. Pomer úspechu strán je teda 83,37 : 16,63, čistý úspech žalobkyne je v rozsahu 66,74 %. Nárok na náhradu trov konania preto patrí žalobkyni voči žalovanému v rozsahu 66,74 %. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.