Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-12C/45/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: 1/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. I. T. D., t.č. bytom C. XXX, 2/ N. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. I. T. D., t.č. bytom C. XXX a 3/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., Y. M. XXX, o zaplatenie 11.358,97 Eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne a žalovaný 3/ zaplatiť žalobcovi 221,42 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 221,42 Eur od 24.03.2013 do zaplatenia, a to všetko formou splátok vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci, počnúc nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

III. Žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Spoločným a nerozdielnym plnením žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného 3/ a plnením žalovaného 3/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného 1/ a žalovaného 2/.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 02.09.2014 proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a žalovanému 3/ domáhal zaplatenia sumy 11.358,97 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10.010,10 Eur od 24.03.2013 do zaplatenia. Uviedol, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom dňa 28.03.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky proti žalovaným. Dňa 30.04.2004 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému 1/ a žalovanému 2/ bol poskytnutý úver a žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 11,3 % v pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,10 Eur. Súčasne právny predchodca žalobcu dňa 30.04.2004 uzatvoril so žalovaným 3/ dohodu o ručení a medzi stranami bol dohodnutý záväzok žalovaného 3/ v súlade s § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve o úvere a vo všeobecných obchodných podmienkach. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dňa 18.02.2013 bola pohľadávka vo výške 12.134,92 Eur a pozostávala z nesplatenej istiny vo výške

10.010,10 Eur, úroku vo výške 1.301,03 Eur, nesplatených poplatkov vo výške 47,84 Eur, úrokov z omeškania vo výške 771,28 Eur. Ku dňu postúpenia bola pohľadávka proti žalovaným vo výške 12.302,88 Eur a pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 10.010,10 Eur, úroku vo výške 1.301,03 Eur, nesplatených poplatkov vo výške 47,84 Eur, úrokov z omeškania vo výške 771,28 Eur a zákonných úrokov z omeškania vo výške 172,63 Eur. Žalobca sa podaným žalobným návrhom domáha zaplatenia nesplatenej istiny vo výške 10.010,10 Eur, nesplatených úrokov vo výške 1.301,03 Eur, nesplatených poplatkov vo výške 47,84 Eur a nesplatených úrokov z omeškania z nesplatenej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splatenie pohľadávky poskytnutej žalovaným v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 24.03.2013. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradili žiadnu časť zo žalobcom uplatneného nároku.

2. Žalovaný 1/ k žalobnému návrhu uviedol, že sa pripája vyjadreniu žalovaného 2/, je nezamestnaný cca 15 rokov od obdobia, kedy ochorel. Odvtedy sa mu nedarí zamestnať, a preto nemá žiaden príjem.

3. Žalovaný 2/ k žalobnému návrhu uviedol, že k zmluve ako takej nemá výhrady. Peniaze si požičiavali na dokončenie domu. Je si vedomý toho, že si zobrali úver, avšak mu nesedí suma, ktorú od nich požaduje žalobca, pretože v roku 2009 po predaji domu ich syna, priamym vkladom chceli zaplatiť sumu 180.000,- Sk. Tieto peniaze banka prijala. Žiadali, aby suma slúžila na pravidelné splácanie a zaplatenie predchádzajúceho dlhu. Zo strany banky im bolo oznámené, že to nie je možné a takýmto spôsobom nie je možné platiť splátky do budúcnosti. Suma, ktorú potvrdil žalobca za obdobie od 01.01.2009 do 31.10.2011 zodpovedá tej sume 180.000,- Sk, ktorú vložili ako jednorazový vklad. No už nedošlo k tomu, že by im boli znížené splátky. Účet bol uzatvorený a keby mal aj peniaze, nemal ako tie splátky platiť. Musel by osobne dochádzať do Slovenskej sporiteľne, a.s. D. S. T. D.. Nechce, aby ručiteľ za nich platil ich dlh. Nie je schopný žalovanú sumu zaplatiť naraz, pretože manželka nepracuje a on sa snaží podnikať. Príjem má nepravidelný. Darí sa mu uhradiť základné výdavky na živobytie a postupne začať splácať aj exekúcie, ktoré má a ktoré má aj manželka. Musí platiť odvody do zdravotnej poisťovne, a preto je schopný platiť maximálne 50,- Eur mesačne na zaplatenie dlhu žalobcu. Z dôvodu finančných problémov chce požiadať o osobný bankrot. Záverom uviedol, že zo strany banky mu nebola zaslaná výzva na zaplatenie. Bolo mu len oznámené, že pohľadávka je postupovaná inej firme na vymáhanie.

4. Žalovaný 3/ k žalobnému návrhu uviedol, že v roku 2004 z dôvodu priaznivej ekonomickej situácie si jeho švagor (žalovaný 2/) bral úver a on nemal dôvod, prečo mu neručiť. No v roku 2009 z dôvodu hospodárskej krízy aj ich rodinné firmy začali mať problémy. Následne bol 7 rokov nezamestnaný a momentálne pracujem za minimálnu mzdu aj spolu so synom u jeho sestry. Momentálna finančná situácia je ťaživá a musel z dôvodu krízy ukončiť podnikanie. Do roku 2009 ich firma fungovala, no potom sa tak veľmi zadlžili, že momentálne má len minimálnu mzdu a niekoľko miliónové dlhy. Nie je schopný zaplatiť žalovanú sumu naraz.

5. Podľa § 180 C.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca a vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Nebol daný dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, žalovaného 2/ a žalovaného 3/, oboznámením žalobného návrhu v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu, zmluvy o splátkovom úvere, dohody o ručení, všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti v spojení s doručenkami, zmluvy o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, oznámení o postúpení pohľadávky v spojení s doručenkami, platobnej histórie, výpisu z účtu, vyčíslenia podacieho hárku, výzvy k úhrade, pokusu o zmier a zistil tento skutkový stav.

7. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ ako fyzickými osobami dňa 30.04.2004 zmluvu o splátkovom úvere Č.. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluvy“), na základe ktorej spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému 1/ a žalovanému 2/ peňažné prostriedky. Zmluvou o splátkovom úvere sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ peňažné prostriedky vo výške 500.000,-Sk (16.596,96 Eur) po splnení stanovených podmienok a žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou mesačných splátok vo výške 1.690,-Sk (56,10 Eur) vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný 3/ dňa

30.04.2004 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dohodu o ručení a pristúpil k záväzku žalovaného 1/ a žalovaného 2/ vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere.

8. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zaviazali splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 9,30 % ročne. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa zaviazali splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok počnúc dňom 20.05.2004 a s konečnou splatnosťou dňa 20.04.2014. V dôsledku porušenia zmluvných povinností právny predchodca žalobcu vyhlásil dňom 18.02.2013 mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie v lehote do 10 dní odo dňa prevzatia výzvy (výzvy boli prevzaté dňom 13.03.2013)

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 28.03.2013 postúpil postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku proti žalovaným na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným listom zo dňa 05.04.2013. Z platobnej histórie vyplýva, že od 30.04.2004 do 31.12.2008 bola na splátky úveru zaplatená celkom suma vo výške 11.738,92 Eur a od 1.1.2009 do 31.10.2011 na splátky úveru bola zaplatená suma vo výške 4.636,61 Eur. Žalovaní dňa 2.11.2009 zaplatili jednorázovú platbu v sume 1.764,56 Eur, ktorá bola právnym predchodcom žalobcu rozúčtovaná k úhrade nasledovne splatných splátok a to: 220,57 Eur dňa 20.11.2009, 220,57 Eur dňa 20.12.2009, 220,57 Eur dňa 20.1.2010, 220,57 Eur dňa 20.2.2010, 229,43 Eur dňa 20.3.2010, 229,43 Eur dňa 20.4.2010, 229,43 Eur dňa 20.5.2010 a 193,99 Eur dňa 20.6.2010. Žiadne ďalšie plnenie na úhradu právny predchodca žalobcu neeviduje. Odo dňa postúpenia pohľadávky žalovaní nevykonali žiadnu úhradu.

10. V zmysle bodu 3.1.3 Obchodných podmienok, klient je povinný platiť banke poplatok za jemu poskytnutý balík služieb vo výške určenej sadzobníkom. Banka je oprávnená účtovať poplatok za jemu poskytnutý balík z účtu, ktorý je súčasťou balíka alebo z akéhokoľvek iného účtu klienta vedeného bankou.

11. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

13. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

14. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

15. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

16. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

17. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

18. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

19. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

20. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

21. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

22. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon 258/2001 Z.z.“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

23. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

24. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

25. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001 Z.z..

26. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka.

27. Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/ EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro konformným výkladom.

28. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

30. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

31. Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

32. Podľa § 305 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

33. Podľa § 306 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

34. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

35. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

36. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1/ a žalovaným 2/ bola dňa 30.04.2004 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, a to medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi. Predmetná zmluva po posúdení zmluvných strán spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko spôsobu spracovania boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľmi - žalovanými ako fyzickými osobami, ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver, ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súčasne právny predchodca žalobcu dňa 30.04.2004 uzatvoril so žalovaným 3/ dohodu o ručení a medzi stranami bol dohodnutý záväzok žalovaného 3/ v súlade s § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.

39. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z., ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

40. Po posúdení žalobného návrhu vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu vznikla žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru, a preto žalovanému 1/ a žalovanému 2/ spoločne a nerozdielne a žalovanému 3/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 221,42 Eur (úver bol reálne poskytnutý vo výške 16.596,95 Eur - zaplatená časť úveru vo výške 16.375,53 Eur).

41. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dodatočne poskytnutej lehote na zaplatenie, t.j. 24.03.2013. V súlade so zákonnou úrokovou sadzbou ECB platnej ku dňu splatnosti uložil súd žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 221,42 Eur od 24.03.2013 do zaplatenia.

42. Podľa § 232 ods. 3,4 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškania s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

43. Pri úvahe súdu o povolení splátok na splnenie rozsudkom uloženej povinnosti je potrebné vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, z povahy prejednávanej veci a priznaného nároku, z osobných a majetkových pomerov účastníkov, ale zároveň aj zo zásady úmernosti určených splátok k výške priznanej pohľadávky. Je potrebné zohľadniť nielen dopad na situáciu dlžníka, ale aj veriteľa v tom zmysle, či určením splátok nedôjde k neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Súd je povinný stanoviť podmienky splátok a ich zročnosti tak, aby došlo k postupnému splácaniu priznané plnenia v reálnom čase. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený právo povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Ustanovenie § 232 C.s.p. umožňuje súdu určiť dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky. Pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz, a preto súd po posúdení osobných a majetkových pomerov žalovaných a výšku uloženej povinnosti povolil žalovaným splniť uloženú povinnosť v primeraných splátkach.

44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danom prípade mali žalovaní úspech vo veci okrem nepatrnej časti, a preto by žalovaným patrilo právo na náhradu trov konania, avšak žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, a preto súd žalovaným nepriznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.