Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/34/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXXX/XX, D. a 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. XXXX/XX, D., obaja zastúpení advokátkou: Mgr. Erika Sojková, so sídlom Rybničná 40, Bratislava – mestská časť Rača, IČO: 42 356 725, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XXX, H. D., o zaplatenie 8.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -83 zo dňa 1. februára 2023, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , , a (ďalej len „“), ako aj ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. Vecne súd argumentoval tým, že žalobcovia sa v konaní domáhali jednak vrátenia rezervačného poplatku vo výške 4.000,- eur, ktorý žalovanej zaplatili na základe rezervačnej zmluvy na nehnuteľnosť z 3.12.2021 a zároveň zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 4.000,- eur z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej z tejto zmluvy. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaná a žalobcovia dňa 3.12.2021 uzavreli rezervačnú zmluvu na nehnuteľnosť, účelom ktorej bolo zabezpečiť, aby mali žalobcovia možnosť kúpiť nehnuteľnosti a aby žalovaná nepredávala tieto nehnuteľnosti po dohodnutý čas inému záujemcovi. Na základe zmluvy sa žalovaná ako vlastníčka nehnuteľností: zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre okres Galanta, obec H. D., k.ú. H. D., ako rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 1137/27, pozemok, parc. č. 1137/27 - zast. plocha a nádvorie o výmere 83 m2, pozemok, parc. č. 1137/13 - zast. plocha a nádvorie o výmere 12 m2, pozemok, parc. č. 1137/10 - záhrada o výmere 61 m2, v podiele 1/1 k celku; ďalej nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre okres Galanta, obec H. D., k.ú. H. D., ako pozemok, parc. č. 1138/12 - zast. plocha a nádvorie o výmere 129 m2, v podiele 1/7 k celku, zapísaných na LV č. XXXX Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom, pre okres

Galanta, obec H. D., k.ú. H. D., ako pozemok, parc. č. 1138/11 - zast. plocha a nádvorie o výmere 228 m2, v podiele 1/10 k celku; zaviazala, že v rámci rezervácie nehnuteľností rezervuje pre žalobcov ako záujemcov, aby mali príležitosť uzatvoriť kúpnu zmluvu dohodnutým spôsobom. Žalobcovia ako záujemcovia boli povinní uzatvoriť kúpnu zmluvu v čase podľa zmluvy. Podpis kúpnej zmluvy boli záujemcovia oprávnení uskutočniť po predchádzajúcom oznámení telefonicky alebo písomne poštou na adresu vlastníka najneskôr do 28.2.2022. Žalovaná ako vlastníčka bola povinná uzatvoriť kúpnu zmluvu na vyzvanie žalobcov ako záujemcov počas doby rezervácie nehnuteľností, najneskôr do 28.2.2022. Žalobcovia sa v zmluve zaviazali zaplatiť žalovanej rezervačný poplatok za rezerváciu nehnuteľností a prednostnú možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu vo výške 4.000,- eur. Rezervačný poplatok bol dojednaný ako nenávratný. V prípade, ak by žalobcovia porušili povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy z akýchkoľvek dôvodov, žalovaná nie je povinná vrátiť im obdržaný rezervačný poplatok. Ak by žalobcovia porušili svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy, boli by povinní zaplatiť žalovanej zmluvnú pokutu vo výške zaplateného rezervačného poplatku, a to okamihom uplynutia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaná si mala započítať obdržaný rezervačný poplatok so zmluvnou pokutou. Ak by žalovaná porušila svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v čase podľa rezervačnej zmluvy, bola by povinná vrátiť žalobcom rezervačný poplatok vo výške 4.000,- eur a zaplatiť im zmluvnú pokutu vo výške 4.000,- eur do 3 dní od uplynutia doby rezervácie. Žalobcovia rezervačný poplatok uhradili 3.12.2021. Podľa návrhu zmluvy o kúpe nehnuteľností malo dôjsť medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcami ako kupujúcimi k predaju nehnuteľností špecifikovaných v predchádzajúcom bode odôvodnenia, za kúpnu cenu 149.990,- eur. Podľa článku V. bodu 5) návrhu mali mať kupujúci právo odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade, že predávajúci nezariadi výmaz záložného práva v prospech I. J. G., A., K. L. X, G. pod V 4019/17 zo dňa 5.10.2017 zapísaných na LV č. XXXX, XXXX A. XXXX KÚ H. D. do 60 dní od podpísania kúpnej zmluvy. Výzvou zo 14.3.2022 žalobcovia vyzvali žalovanú na vrátenie rezervačného poplatku a na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe toho, že k naplneniu účelu zmluvy, t.j. k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi vlastníkom a záujemcami, nedošlo v dohodnutom termíne podľa zmluvy, t.j. do 28.2.2022, a to z dôvodov na strane žalovanej, keďže v danej lehote nezabezpečila výmaz ťarchy viaznucej na nehnuteľnostiach, a to konkrétne záložného práva v prospech I., A., z katastra nehnuteľností, ktorá skutočnosť zabránila uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle dohodnutých podmienok. Žalovaná výzvu neprevzala v odbernej lehote, tá bola odosielateľovi vrátená 19.4.2022. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že k zániku záložného práva malo dôjsť prenesením hypotéky na novú nehnuteľnosť, ktorou mala byť nehnuteľnosť od pána M., ktorú mala kúpiť po predaji jej nehnuteľnosti žalobcom. Po podpísaní rezervačnej zmluvy mala byť podpísaná kúpna zmluva, s ktorou mali ísť do banky a tá by ťarchu preniesla na inú nehnuteľnosť, odnieslo by sa to do katastra a tam by to bolo vymazané. Banku požiadala o súhlas s presunom záložného práva. Písomným súhlasom banky, že nová nehnuteľnosť je vhodná na presun záložného práva, nedisponuje. Nové záložné zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnosti pána M. urobené neboli, nakoľko žalobcovia nepodpísali kúpnu zmluvu. Žalovaná dňa 6.12.2021 uzavrela zmluvu o rezervácii nehnuteľností so spol. HALO reality s.r.o., predmetom ktorej bola rezervácia nehnuteľnosti - rodinného domu v Obci I., zapísaného na LV č. XXXX. Súčasne žalovaná predložila návrh kúpnej zmluvy, ktorú mala v budúcnosti uzavrieť ako kupujúca s predávajúcim I. M. a predmetom ktorej mal byť prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Galanta, odbor katastrálny, pre k.ú. I., Obec I., okres Galanta, ako rodinný dom bez súpisného čísla, pozemok parc. č. 955/55 - zast. plocha a nádvorie o výmere 111 m2, pozemok parc. č. 955/47 - zast. plocha a nádvorie o výmere 163 m2, pozemok parc. č. 955/28 - ostatná plocha o výmere 136 m2, za kúpnu cenu 145.900,- Eur.

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že rezervačná zmluva na nehnuteľnosť z 3.12.2021 je inominátnou zmluvou v zmysle , pričom medzi stranami bola uzavretá v písomnej forme. Jej účelom bolo zabezpečiť, aby žalobcovia mali možnosť kúpiť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej a aby žalovaná nepredávala tieto nehnuteľnosti po dohodnutý čas inému záujemcovi. Zmluvné strany si v zmluve dojednali ich práva a povinnosti v čl. III, z ktorého vyplýva povinnosť žalovanej rezervovať pre žalobcov jej nehnuteľnosti tak, aby títo mali možnosť ich kúpiť, povinnosť žalobcov uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, povinnosť žalobcov vyzvať žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy a povinnosť žalovanej na základe tohto vyzvania kúpnu zmluvu počas doby rezervácie uzavrieť, najneskôr do 28.2.2022. V rezervačnej zmluve bol dojednaný rezervačný poplatok, ktorý žalobcovia zložili v prospech žalovanej. Tento rezervačný poplatok bol dojednaný ako nenávratný. V ďalšej časti bolo rozvedené, že v prípade porušenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu žalobcami z akýchkoľvek dôvodov, žalovaná nebola povinná poplatok vrátiť s výnimkou situácie, keď by žalovaná porušila povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy. Z uvedeného znenia vyplýva, že žalovaná by mala

povinnosť vrátiť rezervačný poplatok výlučne v situácii, ak by jej žalobcovia predložili kúpnu zmluvu a vyzvali ju na jej podpísanie, a to v lehote 28.2.2022, a žalovaná by túto povinnosť nesplnila. Pokiaľ však žalobcovia žalovanú na podpis kúpnej zmluvy do 28.2.2022 nevyzvali, a to hoci aj z dôvodov na strane žalovanej, nárok na vrátenie rezervačného poplatku im podľa zmluvy nevznikol. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi nimi a žalovanou nedošlo z dôvodu, že žalovaná do 28.2.2022 nezabezpečila výmaz ťarchy viaznucej na nehnuteľnostiach, a to záložného práva v prospech I., A. z katastra nehnuteľností (ako uvádzali vo výzve zo 14.3.2022), tak jednak takáto povinnosť žalovanej z rezervačnej zmluvy na nehnuteľnosť nevyplýva a už vôbec nie je vymedzená ako jedna z okolností, za ktorých by sa inak nenávratný rezervačný poplatok mal žalobcom vrátiť. Rezervačnou zmluvou bol medzi stranami založený záväzkový zmluvný vzťah, v rámci ktorého si účastníci vymedzili svoje práva a povinnosti. K zmene rozsahu či obsahu týchto povinností v zmysle a mohlo dôjsť len dohodou, pričom táto zmena by v zmysle musela mať písomnú formu. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by medzi nimi a žalovanou existovala dohoda o tom, že žalovaná bola povinná do 28.2.2022 zabezpečiť výmaz záložného práva viaznuceho na jej nehnuteľnostiach a zároveň dohoda o tom, že v prípade porušenia tejto povinnosti bude povinná vrátiť rezervačný poplatok zaplatený na základe rezervačnej zmluvy z 3.12.2021. Jednostranné rozširovanie povinností žalovanej a menenie podmienok pre vrátenie rezervačného poplatku žalobcami nie je prípustné a ich návrhu na vrátenie rezervačného poplatku tak nebolo možné vyhovieť.

5. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že z návrhu na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou malo dôjsť k prevodu nehnuteľností patriacich žalovanej na žalobcov, vyplýva povinnosť žalovanej zariadiť výmaz záložného práva v prospech I., A., avšak v lehote do 60 dní od podpísania kúpnej zmluvy. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcov argumentovala, že vzhľadom na krátkosť tejto lehoty mala žalovaná už pred podpisom kúpnej zmluvy realizovať kroky smerujúce k výmazu, tieto však nerealizovala, a preto žalobcovia nepristúpili k podpisu kúpnej zmluvy, súd túto argumentáciu považoval za bezpredmetnú práve z dôvodu absencie vymedzenia takýchto (hoci aj čiastkových povinností) na strane žalovanej v rezervačnej zmluve. Pokiaľ sa žalobcovia rozhodli, že z dôvodu obavy, že žalovaná výmaz záložného práva v lehote podľa návrhu kúpnej zmluvy nestihne, kúpnu zmluvu nepodpíšu a žalovanú na jej podpis nevyzvú, došlo z ich strany k porušeniu povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu podľa rezervačnej zmluvy z „akýchkoľvek“ dôvodov a žalovaná tak nie je povinná im rezervačný poplatok vrátiť. Obdobná argumentácia je podľa súdu aplikovateľná aj na uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 4.000,- eur. Zmluvná pokuta dojednaná v rezervačnej zmluve zabezpečovala splnenie povinnosti žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy, pričom žalovaná mala túto povinnosť splniť na vyzvanie žalobcov ako záujemcov. Nakoľko v konaní bolo nesporné, že žalobcovia žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy do 28.2.2022 nevyzvali, zo strany žalovanej tak nemohlo dôjsť k porušeniu jej povinnosti a žalobcom tak nemohol vzniknúť nárok zaplatenie zmluvnej pokuty. Súd tvrdenia žalobcov o údajných vyjadreniach žalovanej, že nemá zabezpečenú nehnuteľnosť, na ktorú by záložné právo preniesla, a ktoré žalovaná rozporovala, nepovažoval za relevantné, preto sa nezaoberal listinnými dôkazmi predloženými žalovanou o rezervácii novej nehnuteľnosti. Zároveň rozhodol o tom, že nevykoná dokazovanie vyžiadaním súhlasu banky s presunom záložného práva a výsluchmi svedkov N. C. B. D. a I. M., ktoré mali preukazovať jednak tvrdenia žalobcov o vyjadreniach žalovanej, že nemá zabezpečenú novú nehnuteľnosť, resp. opačné tvrdenia, že žalovaná túto nehnuteľnosť pripravenú mala (predávajúcim mal byť práve p. M.), pretože vykonanie týchto dôkazov by bolo nehospodárne a vzhľadom na súdom prijaté závery aj bezpredmetné.

6. K argumentácii žalobcov, že žalovaná do dňa pojednávania neurobila úkon započítania rezervačného poplatku na zmluvnú pokutu, a preto tento rezervačný poplatok zadržiava neoprávnene súd uviedol, že započítanie obdržaného rezervačného poplatku so zmluvnou pokutou je v rezervačnej zmluve upravené v prípade porušenia povinnosti na strane žalobcov ako záujemcov. Súd sa však nestotožnil s naznačenou argumentáciou, že v dôsledku absencie jednostranného úkonu započítania realizovaného žalovanou, by táto mala byť povinná žalobcom rezervačný poplatok vrátiť. Podľa názoru súdu je toto dojednanie nutné považovať za dohodu o započítaní s odkladacou podmienkou. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli, že v prípade splnenia odkladacej podmienky (porušenia povinnosti zo strany žalobcov) dôjde k započítaniu pohľadávky žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty s prijatým rezervačným poplatkom. K stretu a zániku týchto dvoch pohľadávok následne na základe dohody došlo dňom 1.3.2022 bez potreby ďalšieho jednostranného právneho úkonu zo strany žalovanej. Žalobcovia tak nemajú nárok na vydanie rezervačného poplatku ani z tohto právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a a žalovanej ako v plnom rozsahu úspešnej strane priznal proti žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zastúpenia v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Žalovaní uviedli, že právny záver súdu o tom, že predmetná rezervačná zmluva je inominátnou zmluvou v zmysle je nesprávny. S poukazom na čl. III ods. 1 rezervačnej zmluvy a totiž bola daná rezervačná zmluva zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, teda súd vec nesprávne právne posúdil, čo potom viedlo k vydaniu vecne nesprávneho rozsudku, keďže súd nebral v úvahu ust. , v zmysle ktorého objektívne nebolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, aby vyzvali žalovanú na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy a túto s ňou aj uzavreli za situácie, kedy žalovaná podľa jej vlastných vyjadrení nebola schopná splniť podmienky budúcej kúpnej zmluvy, a teda zabezpečiť výmaz ťarchy na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, aby na nich mohla byť následne zriadená ťarcha na zabezpečenie úveru žalobcov, ktorý si žalobcovia vybavili práve za účelom kúpy predmetných nehnuteľností, a ktorá bola podmienkou poskytnutia úveru žalobcom, bez ktorého by žalobcovia nedokázali uhradiť žalovanej za nehnuteľnosti kúpnu cenu. Ak by súd aplikoval na predmetný prípad ust. a v súlade s ním by vykonal žalobcami navrhnuté dôkazy za účelom preukázania dôvodov neuzavretia budúcej kúpnej zmluvy žalobcami so žalovanou, nedospel by k záveru, že k neuzavretiu budúcej kúpnej zmluvy došlo z dôvodov na strane žalobcov, a preto žalovaná nebola povinná im rezervačný poplatok vrátiť a zároveň žalobcovia boli povinní zaplatiť žalovanej zmluvnú pokutu. Pozornosti súdu ušiel aj ten fakt, že ak by žalobcovia za uvedenej situácie, t.j. kedy žalovaná nebola schopná zabezpečiť splnenie podmienok budúcej kúpnej zmluvy, vyzvali žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy a túto by so žalovanou aj uzatvorili, museli by žalovanej už pri podpise kúpnej zmluvy uhradiť ďalších 26.090,- eur, čím by im vznikla ešte vyššia škoda, keďže žalovaná by im ani túto sumu celkom zrejme, rovnako ako rezervačný poplatok, dobrovoľne nevrátila, k čomu z logických dôvodov žalobcovia nemohli pristúpiť. Dôvodili, že súd na jednej strane uvádza, že žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia, na druhej strane sám rozhodol o tom, že nevykoná žalobcami navrhnuté dokazovanie za účelom preukázania nimi uvádzaných tvrdení vyžiadaním súhlasu banky s presunom záložného práva a výsluchom svedkyne N. C. B. D.. Závery súdu prvej inštancie považujú žalobcovia za nelogické, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak by súd žalobcami navrhnuté dokazovanie vykonal a vec by správne právne posúdil v súlade s , nedospel by k záveru, že k neuzavretiu budúcej kúpnej zmluvy došlo z dôvodov na strane žalobcov, a že títo nemajú právo na vrátenie rezervačného poplatku od žalovanej. Naopak by dospel k opačnému záveru, a teda, že žalobcovia majú právo na vrátenie rezervačného poplatku od žalovanej. Súd teda nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. O pravdivosti tvrdení žalobcov svedčali pritom aj samotné vyjadrenia žalovanej na pojednávaní vo veci, na ktorom uviedla, že súhlasom banky na presun záložného práva z predmetných nehnuteľností na nové nehnuteľnosti nedisponovala a tiež potvrdila, že na nehnuteľnostiach, na ktoré chcela pôvodne preniesť záložné právo z predmetných nehnuteľností viazla právna vada (nesprávne súpisné číslo), pre ktorú by jej banka súhlas na presun záložného práva na tieto nehnuteľnosti celkom určite neudelila. Súd tieto vyjadrenia samotnej žalovanej pri svojom rozhodovaní odignoroval.

9. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu, že rezervačný poplatok bol dojednaný ako nenávratný, preto ak ju na podpis kúpnej zmluvy do 28.2.2022 nevyzvali, a to hoci aj z dôvodov na strane žalovanej, nárok na vrátenie rezervačného poplatku im podľa zmluvy nevznikol. Poukazovali pritom na čl. III. ods. 2 rezervačnej zmluvy a . Podľa názoru žalobcov „nenávratnosť“ rezervačného poplatku na účely rezervačnej zmluvy neznamenala, že rezervačný poplatok nie je nikdy návratný žalobcom, ale znamenala výlučne to, že sa v prípade uzavretia budúcej kúpnej zmluvy nevracia žalobcom, ale sa započítava na kúpnu cenu. Zároveň, o tom, že rezervačný poplatok bol za istých okolností predsa len „návratný“ žalobcom, a teda, že nebol dohodnutý ako doslovne „nenávratný“ svedčí aj konštatovanie v rezervačnej zmluve, cit.: „...Ak Vlastník poruší svoju povinnosť uzavrieť Kúpnu zmluvu v čase podľa tejto

zmluvy, je Vlastník povinný vrátiť Záujemcovi rezervačný poplatok vo výške 4 000,-€...“ Z rezervačnej zmluvy jednoznačne vyplýva aj to, že v prípade, ak by nedošlo k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalovanej, táto by bola povinná rezervačný poplatok vrátiť žalobcom a tiež im uhradiť zmluvnú pokutu, cit.: „... Ak Vlastník poruší svoju povinnosť uzavrieť Kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy, je Vlastník povinný vrátiť Záujemcovi rezervačný poplatok vo výške 4000,-€ a zaplatiť Záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 4 000,-€ do 3 dní od uplynutia doby rezervácie na číslo účtu Záujemcu ...“ Nemožno preto súhlasiť s výkladom rezervačnej zmluvy súdom prvej inštancie, že „...pokiaľ však žalobcovia žalovanú na podpis kúpnej zmluvy do 28.2.2022 nevyzvali, a to hoci aj z dôvodov na strane žalovanej, nárok na vrátenie rezervačného poplatku im podľa zmluvy nevznikol...“, pretože takéto konštatovanie sa v rezervačnej zmluve nenachádza a ani z nej nevyplýva. Súd teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Arbitrárne je aj konštatovanie súdu, že žalovaná by mala povinnosť vrátiť rezervačný poplatok výlučne v situácii, ak by jej žalobcovia predložili kúpnu zmluvu a vyzvali ju na jej podpísanie, a to v lehote 28.2.2022, a žalovaná by túto povinnosť nesplnila, keďže v článku III. ods. 1 rezervačnej zmluvy sa výslovne uvádza, že vypracovanie kúpnej zmluvy zabezpečí vlastník. Súd teda úplne arbitrárne a jednostranne len v prospech žalovanej, a teda neprípustným spôsobom, vyhodnotil ustanovenia rezervačnej zmluvy odignorujúc pritom fakt, že vypracovanie rezervačnej zmluvy zabezpečila práve žalovaná, a teda jej ustanovenia by sa nemali vykladať v neprospech žalobcov.

10. Žalobcovia nesúhlasili ani so záverom súdu, že započítanie obdržaného rezervačného poplatku so zmluvnou pokutou je v rezervačnej zmluve upravené v prípade porušenia povinnosti na strane žalobcov ako záujemcov, avšak neplatí, že v dôsledku absencie jednostranného úkonu započítania realizovaného žalovanou, by táto mala byť povinná žalobcom rezervačný poplatok vrátiť, nakoľko je toto dojednanie nutné považovať za dohodu o započítaní podľa s odkladacou podmienkou. Podľa žalovaných je takéto konštatovanie súdu v rozpore s ust. a súdom vymyslené. Poukázali na znenie čl. III. ods. 2 rezervačnej zmluvy a dôvodili, že k započítaniu prípadných vzájomných pohľadávok žalobcov a žalovanej v tomto prípade nikdy nedošlo, v dôsledku čoho je zrejmé, že žalovaná dodnes zadržiava rezervačný poplatok neoprávnene. Rezervačná zmluva neobsahuje žiadnu odkladaciu podmienku a neobsahuje ani žiadnu dohodu zmluvných strán o započítaní, v dôsledku čoho je konštatovanie súdu prvej inštancie v tomto smere arbitrárne a jednostranné v prospech žalovanej, čím súd porušil právo žalobcov na spravodlivé súdne konanie.

11. Ďalej dôvodili, že došlo k porušeniu ich práva na riadne a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia a všeobecne odkazovali na rozhodnutia Ústavného súdu SR v tejto oblasti (, , , ). Zdôrazňovali, že arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže vyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov aplikovaných na prerokúvaný skutkový stav. Poukazovali tiež na princíp rovnosti zbraní v zmysle SR a dôvodili, že žiadne ustanovenie nemožno vykladať a uplatňovať v konaní pred súdom tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého účastníka pri uplatňovaní práv alebo aby mal priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Tiež mali za to, že k porušeniu princípu rovnosti zbraní môže dôjsť aj vo fáze hodnotenia dôkazov a zopakovali, že podľa nich je napadnutý rozsudok vecne nesprávny, arbitrárny pre nelogickosť a ústavne nekonformný výklad právnych predpisov, porušuje právo žalobcov na spravodlivý súdny proces vymyslenými konštatovaniami a porušuje aj zásadu rovnosti účastníkov civilného sporového konania, je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy a vychádza i z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda je nezákonný a nespravodlivý, preto žalobcovia navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaná samostatný odvolací návrh nepodala. K doručenému odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ podala stručné písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými žalobcami v podanom odvolaní, stotožňuje sa s napadnutým rozsudkom a súhlasí s právnym názorom v ňom vysloveným.

13. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcov o zaplatenie sumy 8.000 eur s príslušenstvom titulom vrátenia rezervačného poplatku a zaplatenia zmluvnej pokuty v celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na základe uzatvorenej rezervačnej zmluvy mala žalovaná povinnosť vrátiť rezervačný poplatok výlučne v situácii, ak by ju žalobcovia vyzvali na podpísanie kúpnej zmluvy do 28.2.2022 a žalovaná by túto povinnosť nesplnila; pokiaľ však žalobcovia žalovanú na podpis kúpnej zmluvy do 28.2.2022 nevyzvali (hoci z dôvodov na strane žalovanej), nárok na vrátenie rezervačného poplatku im nevznikol, pričom povinnosť žalovanej zabezpečiť do 28.2.2022 výmaz ťarchy viaznucej na nehnuteľnostiach – záložného práva v prospech I., A. z katastra nehnuteľností z rezervačnej zmluvy nevyplýva a nie je ani vymedzená ako jedna z okolností, za ktorých sa inak nenávratný rezervačný poplatok má žalobcom vrátiť a ak sa žalobcovia z dôvodu obavy, že žalovaná výmaz záložného práva v lehote podľa návrhu kúpnej zmluvy nestihne, rozhodli, že túto kúpnu zmluvu nepodpíšu a žalovanú na jej podpis nevyzvú, došlo z ich strany k porušeniu povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu podľa rezervačnej zmluvy. Zmluvná pokuta dojednaná v rezervačnej zmluve potom zabezpečovala splnenie povinnosti žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu, preto ak žalobcovia žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy do 28.2.2022 nevyzvali, z jej strany nemohlo dôjsť k porušeniu povinností a žalobcom tak nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. K námietke nevykonania započítania rezervačného poplatku na zmluvnú pokutu žalovanou súd uzavrel, že toto započítanie je v zmluve upravené v prípade porušenia povinnosti na strane žalobcov ako záujemcov, pričom podľa súdu ide o dohodu o započítaní s odkladacou podmienkou podľa , pričom k stretu a zániku pohľadávok žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty a jej pohľadávky na rezervačný poplatok došlo dňom 1.3.2022 bez potreby ďalšieho jednostranného úkonu zo strany žalovanej.

16. Žalobcovia so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie nesúhlasili, predovšetkým argumentovali tým, že predmetná zmluva nebola inominátnou zmluvou v zmysle , ale zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podľa , podľa ktorého ods. 3 platí, že záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali sa zmenili do takej miery, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela, čo v danom prípade znamená, že od žalobcov nebolo objektívne možné spravodlivo požadovať, aby vyzvali žalovanú na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy za situácie, kedy žalovaná nebola schopná splniť podmienky budúcej kúpnej zmluvy, a teda zabezpečiť výmaz ťarchy na nehnuteľnostiach, čo bolo podmienkou poskytnutia úveru žalobcom, bez ktorého by nedokázali uhradiť žalovanej kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Ak by žalobcovia so žalovanou sa tejto situácie kúpnu zmluvu uzatvorili, museli by pri podpise kúpnej zmluvy uhradiť druhú časť kúpnej ceny vo výške 26.090 eur, čím by im vznikla ešte vyššia škoda. K neuzavretiu kúpnej zmluvy teda nedošlo z dôvodov na strane žalobcov, čo chceli títo dokazovať tiež vyžiadaním súhlasu banky žalovanej s presunom záložného práva a výsluchom svedkyne N. C. B. D. – sprostredkovateľky. Žalovaná súhlasom banky s presunom záložného práva nedisponovala a na nehnuteľnostiach, na ktoré chcela preniesť záložné právo viazla právna vada – nesprávne uvedené súpisné číslo, teda banka by jej súhlas neudelila. Ďalej sa bránili tým, že nenávratnosť rezervačného poplatku znamenala výlučne to, že sa v prípade uzavretia budúcej kúpnej zmluvy žalobcom nevracia, ale sa započíta na kúpnu cenu, pričom dôvodili, že v tejto časti treba zmluvu vykladať v zmysle v neprospech žalovanej, ktorá zmluvu pripravila. Takisto súd nesprávne posúdil povinnosť žalovanej započítať pohľadávku žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty s prijatým rezervačným poplatkom, pretože rezervačná zmluva v tomto

smere neobsahuje žiadnu odkladaciu podmienku a nakoľko žalovaná dosiaľ započítanie nevykonala, zadržiava rezervačný poplatok neoprávnene.

17. Prvoradým v predmetnej veci bolo správne kvalifikovať uzavretú rezervačnú zmluvu so zreteľom na argument žalovaných, že ich záväzok uzatvoriť so žalovanou kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť zanikol z dôvodu takej zmeny pomerov na jej strane – pre neschopnosť zariadiť výmaz záložného na daných nehnuteľnostiach – pre ktoré nebolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, aby sa kúpna zmluva uzavrela.

18. Rezervačná zmluva je v súčasnosti už pravidelnou súčasťou predzmluvných vzťahov pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Účelom rezervačnej zmluvy vo všeobecnosti, je obvykle odplatná rezervácia nehnuteľnosti na dobu určitú, počas ktorej sa predávajúci zaväzuje neponúknuť nehnuteľnosť na predaj tretej osobe, prípadne ju inak scudziť a poskytnúť výlučné právo kúpy nehnuteľnosti záujemcovi o kúpu, s ktorým uzavrel rezervačnú zmluvu. Rezervačná zmluva v takomto ponímaní, je špecifická zmluva, ktorá nezodpovedá žiadnemu zmluvnému typu upravenému v , a teda zmluva s takýmto obsahom je inominátnou zmluvou v zmysle . Pre právne vzťahy vyplývajúce z takejto zmluvy, je rozhodujúci predovšetkým jej obsah, teda to, ako sú definované vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán. Takto stanovené povinnosti sú potom pre ne záväzné. Len za situácie, keď nie je medzi účastníkmi v určitej otázke dojednané nič, použijú sa na záväzkový právny vzťah vzniknutý z nepomenovaných zmlúv analogicky tie ustanovenia , ktoré upravujú záväzkový právny vzťah obsahom a účelom jemu najbližšie ( , ).

19. Posudzujúc rezervačnú zmluvu na nehnuteľnosť uzavretú medzi žalovanou ako vlastníčkou a žalobcami 1/ a 2/ ako záujemcami dňa 3.12.2021, táto je vo svojom prevažujúcom obsahu inominátnou zmluvou ( ) obsahujúcou záväzok vlastníčky – žalovanej neponúkať v dohodnutej lehote (do 28.2.2022) tam špecifikované nehnuteľnosti na predaj tretej osobe, za účelom zabezpečenia záujemcom – žalobcom možnosti kúpiť predmetné nehnuteľnosti, ktorá však zároveň obsahuje aj prvky zmluvy o budúcej zmluve ( ), keďže jej súčasťou v čl. III. je záväzok záujemcu v stanovenej lehote uzatvoriť kúpnu zmluvu na dané nehnuteľnosti s vlastníkom, ako aj záväzok vlastníka uzatvoriť kúpnu zmluvu na vyzvanie záujemcom počas doby rezervácie, najneskôr do 28.2.2002 (č. l. III. bod 1. veta druhá: „Záujemca je povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy“ a veta piata: „Vlastník je povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu na vyzvanie záujemcom počas doby rezervácie nehnuteľnosti, najneskôr do 28.2.2022.“). Predmet kúpnej zmluvy – špecifikácia v budúcnosti prevádzaných nehnuteľností je v čl. II. rezervačnej zmluvy, ako aj dohodnutá kúpna cena.

20. Náležitosťami zmluvy o budúcej zmluve ( ) sú stanovenie lehoty, do ktorej má k uzavretiu budúcej zmluvy dôjsť, t. j. stanovenie časového úseku, v rámci ktorého má dôjsť k realizácii subjektívneho práva aktívnym vôľovým konaním oprávneného subjektu, v rámci ktorej teda oprávnený subjekt musí uskutočniť aktívny vôľový akt smerujúci k uzavretiu budúcej realizačnej zmluvy; a ďalej dojednanie o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy v závislosti od jednotlivých zmluvných typov, ktorými v prípade kúpnej zmluvy na hnuteľnosť ( ), je to dostatočne individualizovaný predmet kúpy a kúpna cena. Z obsahu stranami uzavretej rezervačnej zmluvy v danom prípade vyplýva povinnosť jej zmluvných strán uzavrieť kúpnu zmluvu do dojednanej doby, pričom v zmluve je špecifikovaný predmet plnenia aj kúpna cena. Daná rezervačná zmluva je teda podľa jej obsahu zároveň zmluvou o budúcej zmluve podľa , pretože v čl. III. v spojení s obsahom čl. II. obsahuje dostatočne určitý kontraktačný záväzok v budúcnosti uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť.

21. V súhrne teda uzavretá rezervačná zmluva zo dňa 3.12.2021 má charakter zmiešanej zmluvy, a to jednak inominátnej zmluvy v zmysle , pokiaľ ide záväzok vlastníka rezervovať predmetné nehnuteľnosti pre záujemcov za účelom ich kúpy počas doby ich rezervácie, najneskôr do 28.2.2022 a jednak zmluvy o budúcej zmluve v zmysle , pokiaľ ide o záväzok jej zmluvných strán v čl. III. uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti najneskôr do 28.2.2022. Konkrétne vzhľadom na formuláciu kontraktačnej povinnosti v čl. III, ide o obojstranne kontraktačne zaväzujúcu zmluvu o budúcej zmluve, teda na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy sú povinní tak kupujúci ako aj predávajúci. Zároveň je tu kontraktačná povinnosť síce formulovaná obojstranne zaväzujúco, avšak parciálne sukcesívne (na seba nadväzujúco), teda záujemcovia sa zaviazali najskôr vyzvať vlastníka (a to telefonicky, alebo písomne poštou na adresu vlastníka) počas doby rezervácie, najneskôr do 28.2.2022, uzatvoriť kúpnu zmluvu. Až na základe takejto výzvy potom vzniká povinnosť vlastníka uzatvoriť so záujemcami kúpnu zmluvu.

22. Súd prvej inštancie teda správne posúdil rezervačnú zmluvu ako inominátnu podľa , avšak správna bola tiež výhrada žalobcov v odvolaní, že ide (zároveň) o zmluvu o budúcej zmluve ( ).

23. Podľa a , účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach (ods. 1). Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela (ods. 3).

24. V ust. upravil zákonodarca tzv. klauzulu rebus sic stantibus (z lat. „za predpokladu, že veci zostanú tak ako sú,“ pozn.), podstatou ktorej je, že záväzok trvá s výhradou, že okolnosti, z ktorých strany záväzku vychádzali pri jeho uzatváraní sa do tej miery nezmenia, že tento skutkový stav bude viesť k zániku pôvodného záväzku. Záväzok trvá s výhradou nezmenených pomerov. Záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve podľa uvedeného ustanovenia zanikne, ak dôjde k takej intenzite zmeny pôvodných skutkových či právnych okolností, že by nebolo spravodlivé trvať na uzatvorení budúcej zmluvy. Existencia týchto okolností musí byť posudzovaná objektívne, nestačí teda zmena v oblasti „chcenia či nechcenia“ jednej zo zmluvných strán. Tiež zmena okolností, z ktorých účastníci zmluvy vychádzali pri jej uzatvorení, nemá za následok zánik záväzku uzatvoriť budúcu zmluvu, ak k nej došlo až po uplynutí doby, ktorú si účastníci pre uzavretie budúcej zmluvy dojednali.

25. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie pritom vyplýva, že žalobcovia sa vrátenia rezervačného poplatku (4.000 eur) domáhali z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy do 28.2.2022 nedošlo z dôvodu, že žalovaná v uvedenej lehote nezabezpečila výmaz ťarchy viaznucej na nehnuteľnostiach – záložného práva v prospech I., A.. Z rezervačnej zmluvy zo dňa 3.12.2021 vyplýva, že jej účelom je zabezpečiť, aby záujemca mal možnosť kúpiť predmetné nehnuteľnosti a aby vlastník nepredával tieto nehnuteľnosti po dohodnutý čas inému záujemcovi (čl. I. bod. 4.). Podľa čl. II. bod. 1. je predmetom zmluvy záväzok vlastníka do 28.2.2022 rezervovať pre záujemcu nehnuteľnosti uvedené v čl. I. pod č. 1, 2, 3 tejto zmluvy a neponúknuť ich na predaj akejkoľvek tretej osobe, a to všetko za podmienok tejto zmluvy. Podľa čl. III. bod 1. je záujemca povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy, pričom podpis kúpnej zmluvy je záujemca oprávnený uskutočniť po predchádzajúcom oznámení telefonicky, alebo písomne poštou na adresu vlastníka najneskôr do 28.2.2022; vypracovanie kúpnej zmluvy zabezpečí vlastník a vlastník je povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu na vyzvanie záujemcom počas doby rezervácie nehnuteľností, najneskôr do 28.2.2022. Podľa čl. III. bod 2. sa záujemca zaväzuje zaplatiť vlastníkovi rezervačný poplatok za rezerváciu nehnuteľností a prednostnú možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu vo výške 4.000 eur, pričom pri podpise kúpnej zmluvy bude rezervačný poplatok započítaný na zaplatenie časti kúpnej ceny nehnuteľnosti. Rezervačný poplatok je nenávratný. Ak záujemca poruší svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy z akýchkoľvek dôvodov, vlastník nie je povinný vrátiť obdržaný rezervačný poplatok záujemcovi. Ak záujemca poruší svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy z akýchkoľvek dôvodov, je záujemca povinný zaplatiť vlastníkovi zmluvnú pokutu vo výške zaplateného rezervačného poplatku, a to okamihom uplynutia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy. Vlastník si započíta obdržaný rezervačný poplatok so zmluvnou pokutou. Ak vlastník poruší povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v čase podľa tejto zmluvy, je povinný vrátiť záujemcovi rezervačný poplatok vo výške 4.000 eur a zaplatiť záujemcovi zmluvnú pokutu vo výške 4.000 eur.

26. Z hľadiska posúdenia povinnosti vrátiť zaplatený rezervačný poplatok, bolo v predmetnej veci rozhodujúce určiť, ktorá zo zmluvných strán porušila povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Ako bolo uvedené vyššie, záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu bol v tejto zmluve (čl. III.) formulovaný obojstranne zaväzujúco (rovnako pre vlastníka ako aj pre záujemcu), avšak parciálne sukcesívne, t. j. na seba nadväzujúco, teda povinnosť vlastníka uzatvoriť kúpnu zmluvu je tu naviazaná na predchádzajúcu výzvu záujemcov. Teda iba ak záujemcovia najneskôr do 28.2.2022 vyzvali vlastníka na uzavretie kúpnej zmluvy, mal tento povinnosť kúpnu zmluvu s nimi uzavrieť.

27. Preto bol správny záver súdu prvej inštancie (vyjadrený v ods. 26. odôvodnenia), že žalovaná by mala povinnosť vrátiť rezervačný poplatok výlučne v situácii, ak by ju žalobcovia vyzvali na podpísanie kúpnej zmluvy v lehote do 28.2.2022 a žalovaná by túto povinnosť nesplnila. Preto pokiaľ žalobcovia žalovanú (nesporne) na podpis kúpnej zmluvy do 28.2.2022 nevyzvali, nárok na vrátenie rezervačného poplatku im podľa zmluvy nevznikol.

28. Žalobcovia v odvolaní s poukazom na ust. dôvodili, že objektívne nebolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať, aby vyzvali žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy a túto s ňou aj uzavreli za situácie, kedy žalovaná nebola schopná splniť podmienky budúcej kúpnej zmluvy, a teda zabezpečiť výmaz ťarchy na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, aby na nich následne mohla byť zriadená ťarcha na zabezpečenie úveru žalobcov na zaplatenie kúpnej ceny. Ak by žalovanú vyzvali na uzavretie kúpnej zmluvy a túto s ňou uzavreli, museli by jej pri podpise zmluvy zaplatiť druhú časť kúpnej ceny vo výške 26.090 eur, čím by im vznikla ešte väčšia škoda.

29. Súd prvej inštancie však správne poukázal na to, že z rezervačnej zmluvy žiadny záväzok žalovanej zabezpečiť do 28.2.2022 výmaz záložného práva v prospech I., A. nevyplýva. Naopak z dôkazu predloženého práve žalobcami spolu s podanou žalobou - návrhu Zmluvy o kúpe nehnuteľností (č. l. 9 spisu) vyplýva, že podľa jej čl. III. nazvaného Cena nehnuteľností a platobné podmienky bodu 1), predstavoval podľa písm. a) prvú časť kúpnej ceny (celkom vo výške149.990 eur) kupujúcimi už uhradený rezervačný poplatok vo výške 4.000 eur, podľa písm. b) druhú časť kúpnej ceny vo výške 26.090 eur mali kupujúci uhradiť do 2 dní od podpísania kúpnej zmluvy a podľa písm. c) tretiu časť dohodnutej kúpnej ceny vo výške 119.900 eur mali kupujúci uhradiť bezhotovostným prevodom so súhlasom predávajúcej na účet p. I. M. do 10 pracovných dní po predložení listov vlastníctva, kde bude zrealizovaný výmaz záložného práva v prospech I., A.. V tomto bode sa ďalej uvádza, že predávajúci súhlasí s tým, aby tretiu časť dohodnutej kúpnej ceny kupujúci uhradili z prostriedkov čerpaného hypotekárneho úveru, ktorý kupujúcim poskytne I., A.. V návrhu kúpnej zmluvy jej čl. V. bod. 5) sa uvádza, že kupujúci majú právo odstúpiť od tejto zmluvy v prípade, že predávajúci nezariadi výmaz záložného práva v prospech I., A. do 60 dní od podpísania tejto kúpnej zmluvy.

30. Z obsahu návrhu budúcej kúpnej zmluvy, ktorej obsah bol jej budúcim stranám zrejmý (keďže ju v spore predložili práve žalobcovia) teda vyplýva, že kupujúca mala zabezpečiť výmaz záložného práva na daných nehnuteľnostiach do 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy, teda nie do dňa 28.2.2022, ktorým dňom končila rezervačná lehota na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaná teda žiadnu povinnosť ku dňu 28.2.2022 (najneskoršia lehota na uzavretie kúpnej zmluvy) zabezpečiť výmaz záložného práva neporušila, pretože jej takáto povinnosť nevyplývala ani z obsahu rezervačnej zmluvy, ani z obsahu návrhu budúcej kúpnej zmluvy.

31. Žalovaná v spore tvrdila, že žalobcovia jej v posledný deň lehoty oznámili, že nemajú záujem uzavrieť kúpnu zmluvu (vyjadrenie č. l. 33). Žalobcovia k tomu uviedli (vyjadrenie č. l. 44), že už v decembri 2021 im žalovaná oznámila (rezervačná zmluva je z 3.12.2021) že nesúhlasí s tým, aby žalobcovia úver žalovanej, ktorý bol zabezpečený záložným právom I., A. na daných nehnuteľnostiach vyplatili, ale že si hľadá inú nehnuteľnosť, na ktorú by mohla predmetnú ťarchu preniesť, aby tak mala ďalej k dispozícii úver ako aj kúpnu cenu od kupujúcich. Podľa žalobcov im žalovaná na stretnutí dňa 7.2.2022 mala vyhlásiť, že nenašla žiadnu nehnuteľnosť, na ktorú by záložné právo preniesla a trvala na tom, že nesúhlasí s výmazom ťarchy vyplatením úveru žalovanej žalobcami z kúpnej ceny nehnuteľnosti. Uvedené mala zopakovať aj v posledný deň lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy. Výmaz záložného práva na daných nehnuteľnostiach však mal byť podmienkou poskytnutia úveru žalobcom na zaplatenie kúpnej ceny, ktorý mal byť rovnako zabezpečený zriadením záložného práva banky na daných nehnuteľnostiach. Žalobcovia tak mali za to, že to bola práve žalovaná, zavinením ktorej nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože nebola schopná zabezpečiť výmaz záložného práva. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcov poprela (vyjadrenie č. l. 58), keď uviedla, že druhú nehnuteľnosť si našla a dňa 6.12.2021 uzavrela rezervačnú zmluvu s realitnou kanceláriou HALO reality s. r. o. predmetom ktorej bol rodinný dom s pozemkami v kat. úz. I. vlastníka I. M. o čom v spore predložila uzavretú rezervačnú zmluvu s HALO reality s. r. o. a návrh kúpnej zmluvy majúcej byť uzavretej s I. M.. Trvala na tom, že ona zmluvné povinnosti neporušila, nakoľko žalobcovia jej v nedeľu 27.2.2022 oznámili, že o uzavretie zmluvy nemajú záujem. Žalobkyňa následne pre nesplnenie povinnosti voči p. M. rovnako prišla o rezervačný poplatok vo výške 2.500 eur a vznikli jej tiež náklady, keďže začala s dokončovacími prácami na danej nehnuteľnosti.

32. Tvrdenie žalovanej o tom, že si našla nehnuteľnosť, ktorú plánovala kúpiť a preniesť na ňu záložné právo, potvrdzuje aj v spore žalobcami predložený samotný návrh budúcej kúpnej zmluvy majúcej byť uzavretej medzi žalobcami a žalovanou (č. l. 9), kde sa priamo v čl. III. uvádza, že tretia časť kúpnej ceny mala byť žalobcami uhradená na účet pána I. M.. Uvedené preukazujú tiež listiny predložené

žalovanou. Z tohto dôvodu neobstojí tak pôvodné tvrdenie žalobcov v podanej žalobe, že žalovaná porušila povinnosť zabezpečiť do dňa 28.2.2022 výmaz záložného práva na daných nehnuteľnostiach, keďže takáto povinnosť jej z rezervačnej zmluvy nevyplývala, naopak podľa návrhu kúpnej zmluvy mala zabezpečiť výmaz záložného práva do 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Rovnako nebolo v spore preukázané ani tvrdenie žalobcov vo vyjadrení na č. l. 44, že žalovaná mala vyhlásiť, že záväzok vymazať záložné právo nesplní, nakoľko ňou predložená rezervačná zmluva s HALO reality s. r. o., ako aj obsah samotného návrhu kúpnej zmluvy preukazujú, že plánovala uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s p. I. M.. Skutočne nadbytočný by bol výsluch žalobcami navrhovanej svedkyne - finančnej sprostredkovateľky N. C. B. D., keďže to, čo sa malo zistiť jej výsluchom, už vyplynulo z listinných dôkazov. Pokiaľ žalobcovia na pojednávaní dňa 1.2.2023 dôvodili, že presun záložného na novú nehnuteľnosť by žalobkyňa v lehote 60 dní od uzavretia zmluvy nestihla, nakoľko to trvá minimálne tri mesiace a že banka by s presunom záložného práva nesúhlasila, nakoľko nehnuteľnosť nemala pridelené súpisné číslo (ktoré jej bolo pridelené až v 8/2022), iba podľa súdu iba o hypotetickú úvahu, ktorú žalobcovia nie sú schopní ex post jednoznačne preukázať, teda že by banka na 100 % s presunom záložného práva nesúhlasila, resp. by žalovaná presun záložného práva v lehote nestihla. Uvedené by nebol schopný preukázať ani nimi navrhovaný dôkaz – vyžiadanie súhlasu banky s presunom záložného práva, nakoľko banka by buď uviedla iba hypoteticky, ako by postupovala, resp. ak aj súhlas neudelila, v danom prípade bolo podstatné posudzovať podmienky ku dňu 28.2.2022 a nie až následné okolnosti, pričom ku dňu 28.2.2022 žalovaná povinnosť vymazať záložné právo ešte ani nemala.

33. Žalobcovia teda nepreukázali skutočnosť tvrdenú v odvolaní, že pre neschopnosť žalovanej zabezpečiť výmaz záložného práva na daných nehnuteľnostiach, nebolo možné spravodlivo trvať na tom, aby s ňou žalobcovia najneskôr dňa 28.2.2022 uzavreli kúpnu zmluvu. Jednak v uvedený deň žalobkyňa mala uzavretú zmluvu o budúcej zmluve za účelom kúpy ďalšej nehnuteľnosti a predovšetkým žalobcovia v tom čase nemohli vedieť, či banka záložné právo na nehnuteľnostiach žalovanej presunie, alebo nie, pričom žalovaná ku dňu 28.2.2022 povinnosť zabezpečiť výmaz záložného práva, ako pôvodne argumentovali žalobcovia ani nemala, túto povinnosť mala až do 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy.

34. Argumenty žalobcov o tom, že žalovaná by nebola schopná zabezpečiť výmaz záložného práva ani do 60 dní od podpisu zmluvy, resp. že by k presunu záložného práva nedošlo lebo nehnuteľnosť nemala pridelené súpisné číslo, sú argumentmi, ktoré sa týkajú skutočností, ktoré mali nastať až po uplynutí lehoty stanovenej na uzavretie kúpnej zmluvy (dňa 28.2.2022). Platí však (ako bolo uvedené vyššie), že zmena okolností, z ktorých účastníci zmluvy vychádzali pri uzatvorení zmluvy o budúcej zmluvy, nemá za následok zánik záväzku uzatvoriť budúcu zmluvu, ak k nej došlo až po uplynutí doby, ktorú si účastníci pre uzavretie budúcej zmluvy dojednali. Preto prípadné okolnosti na strane žalovanej, ktoré mali hypoteticky nastať až po uplynutí rezervačnej lehoty dňa 28.2.2022, následne prípadne až v lehote 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy, preto nie sú takou okolnosťou, ktorá by mala spôsobiť zánik záväzku žalobcov uzavrieť so žalovanou budúcu kúpnu zmluvu z dôvodu, že by od nich nebolo spravodlivé uzavretie zmluvy požadovať ( ). Žalobcovia pritom sami uviedli, že žalovaná im už v decembri 2021 oznámila, že nesúhlasí s tým, aby z ich úveru bol vyplatený jej úver zabezpečený záložným právom na daných nehnuteľnostiach, ale že si zabezpečí novú nehnuteľnosť na ktorú sa bude snažiť presunúť záložné právo. Táto skutočnosť teda pre žalobcov v čase povinnosti podpisu kúpnej zmluvy nebola novinkou a nespôsobuje tak zánik ich záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu.

35. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy, bolo povinnosťou žalobcov zaplatiť druhú časť kúpnej ceny 26.090 eur, pretože jednak z návrhu kúpnej zmluvy nevyplýva, že aj táto časť kúpnej ceny by mala byť zaplatená z hypotekárneho úveru poskytnutého žalobcom a navyše, pre prípad nesplnenia povinnosti žalovanej do 60 dní od uzavretia kúpnej zmluvy zabezpečiť výmaz záložného práva, boli žalobcovia v zmysle návrhu kúpnej zmluvy oprávnený od zmluvy odstúpiť, čo by zakladalo nárok na vrátenie všetkých poskytnutých finančných plnení žalovanej titulom zaplatenia kúpnej ceny.

36. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd nezistil, že by dokazovanie navrhované žalobcami, ktoré súd prvej inštancie zamietol, bolo pre rozhodnutie veci potrebné. Vyžiadanie súhlasu banky s presunom záložného práva nebolo potrebné preto, lebo ku dňu 28.2.2022 v zmysle zmluvy žalovaná takýmto súhlasom disponovať nemusela a ak by ho aj banka neskôr neudelila, išlo by o skutočnosť, ktorá nastala až po uplynutí rezervačnej lehoty. Ku dňu 28.2.2022 žalobcovia nemohli jednoznačne vedieť,

že žalovaná záväzok zabezpečiť výmaz záložného práva do 60 dní od podpisu kúpnej zmluvy nesplní. Zmenu skutkových či právnych okolností, na základe ktorých by nebolo spravodlivé trvať na uzatvorení budúcej zmluvy v zmysle je potrebné posudzovať objektívne, nestačí iba subjektívny pocit jednej zo zmluvných strán. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pokiaľ sa žalobcovia rozhodli, že z dôvodu obavy, že výmaz záložného práva žalovaná v lehote podľa návrhu kúpnej zmluvy nestihne, tak s ňou kúpnu zmluvu nepodpíšu, došlo z ich strany k porušeniu povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu podľa rezervačnej zmluvy. Rovnako výsluch svedkyne N. B. D. ktorá mala potvrdiť tvrdenie žalobcov, že žalovaná nezohnala nehnuteľnosť, na ktorú by preniesla záložné právo, by bol vzhľadom na žalovanou predložené listiny nadbytočný. Argument v odvolaní, že súd nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda neobstojí.

37. Ďalšia odvolacia námietka žalobcov spočívala v tom, že nenávratnosť rezervačného poplatku znamenala výlučne to, že sa v prípade uzavretia budúcej kúpnej zmluvy žalobcom nevracia, ale sa započíta na kúpnu cenu; teda ak by nedošlo k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy z dôvodov na strane žalovanej, táto bola povinná im rezervačný poplatok vrátiť, ako aj zaplatiť zmluvnú pokutu, pričom dôvodili, že v tejto časti treba zmluvu vykladať v zmysle v neprospech žalovanej, ktorá zmluvu pripravila. Týmto namietali proti záveru súdu, že povinnosť vrátiť rezervačný poplatok mala žalovaná iba v prípade, ak by ju žalobcovia vyzvali na uzavretie kúpnej zmluvy a táto by si túto povinnosť nesplnila.

38. K tomu je potrebné uviesť, že ako už bolo uvedené vyššie, v spore nebolo preukázané, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy v danom prípade došlo z dôvodov na strane žalovanej. Tu je pritom obrana žalobcov vnútorne rozporná, keď na jednej strane tvrdia, že ich záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovanou v zmysle zmluvy o budúcej zmluve zanikol z dôvodu zmeny okolností na strane žalovanej, ktorá nebola schopná zabezpečiť výmaz záložného práva ku dňu 28.2.2022 (kedy by sa potom vzťah medzi stranami následne spravoval ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení , t. j. strany by mali povinnosť vrátiť si plnenia poskytnuté z právneho dôvodu, ktorý odpadol); na druhej strane tvrdia, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo zavinením žalovanej, preto je im povinná vrátiť rezervačný poplatok podľa čl. III. zmluvy. Ďalej ako bolo uvedené vyššie a vyplýva zo samotného znenia zmluvy, jej čl. III. bod 1. posledná veta: „Vlastník je povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu na vyzvanie záujemcom počas doby rezervácie nehnuteľnosti, najneskôr do 28.2.2022.“ Záväzok žalovanej uzavrieť so žalobcami kúpnu zmluvu teda bol v rezervačnej zmluve formulovaný až v nadväznosti na výzvu žalobcov, teda záujemcovia sa zaviazali najskôr vyzvať vlastníka počas doby rezervácie, najneskôr do 28.2.2022, uzatvoriť kúpnu zmluvu a až na základe takejto výzvy by potom vznikla povinnosť vlastníka uzatvoriť so záujemcami kúpnu zmluvu. Tu neobstojí ani argument žalobcov, že v zmysle ust. je potrebné zmluvu vykladať v neprospech žalovanej, ktorá ju pripravila, pretože súd nezistil a žalobcovia ani netvrdili také konkrétne ustanovenie zmluvy, ktoré by bolo neurčité, či nejasné, iba v ktorom prípade, je možné aplikovať výklad zmluvy v prospech žalobcov.

39. Rezervačný poplatok bol v čl. III. bod 2. zmluvy pre prípad porušenia povinnosti žalobcov uzavrieť kúpnu zmluvu skutočne dohodnutý ako nenávratný. Je nesporné, že v prípade uzavretia kúpnej zmluvy, mal byť započítaný na zaplatenie časti kúpnej ceny (jej 1. časť). V zmluve sa však strany tiež výslovne dohodli, že v prípade ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde z dôvodov na strane záujemcu, čo je daný prípad, vlastník (žalovaná) nie je povinný vrátiť obdržaný rezervačný poplatok záujemcovi. Zároveň sa strany dohodli, že pre prípad porušenia povinnosti záujemcu uzavrieť kúpnu zmluvu, je tento povinný vlastníkovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške zaplateného rezervačného poplatku s tým, že vlastník si započíta obdržaný rezervačný poplatok so zmluvnou pokutou. Takáto zmluvná dohoda je v rámci zmluvnej voľnosti strán prípustná. Strany zmluvy o budúcej zmluve sa môžu dohodnúť, že ak k uzavretiu zmluvy nedôjde, nevznikne príjemcovi povinnosť zaplatený rezervačný poplatok vrátiť, teda že poskytnuté plnenie prepadne v prospech príjemcu.

40. V danom prípade sa strany rezervačnej zmluvy výslovne dohodli na osude zaplateného rezervačného poplatku v prípade, že k neuzavretiu kúpnej zmluvy dôjde zavinením záujemcu. Strany sa výslovne dohodli na tom, že pre prípad, že záujemca poruší svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, vlastník nie je povinný vrátiť rezervačný poplatok záujemcovi, pretože je v tom prípade záujemca povinný zaplatiť vlastníkovi zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom vlastník si má započítať obdržaný rezervačný poplatok so zmluvnou pokutou. Žalovaná si teda sumu 4.000 eur zaplatenú ako rezervačný poplatok neponechala bezdôvodne, ale dôvodom je práve dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute vo výške poskytnutého plnenia. Z dojednania zmluvných strán v čl.

III. pritom jednoznačne vyplýva, splnenie akej právnej povinnosti bolo týmto inštitútom zabezpečené, pri porušení ktorej vzniká nárok na zmluvnú pokutu (povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu) a ako aj výška zmluvnej pokuty. Formulácia, že vlastník si započíta obdržaný rezervačný poplatok so zmluvou pokutou nemení nič na oprávnenosti žalovanej si v zmysle zmluvy rezervačný poplatok ponechať. Žalobcovia nemajú nárok na jeho vrátenie, pretože nebolo preukázané, že k porušeniu povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu došlo z dôvodov na strane žalovanej, naopak, bolo to ich zavinením, pretože do 28.2.2022 žalovanú nevyzvali na uzavretie kúpnej zmluvy, preto je celkom nedôvodný ich nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanej.

41. V zmysle výslovného znenia zmluvy žalovaná nie je povinná pre prípad porušenia ich povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, vrátiť obdržaný rezervačný poplatok žalobcom. A pokiaľ žalobcovia namietajú, že dosiaľ nedošlo k vykonaniu jednostranného právneho úkonu započítania rezervačného poplatku so zmluvnou pokutou, tak je potrebné uviesť, že uvedené znenie zmluvy zrejme nemá na mysli započítanie v zmysle , pretože základným predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je existencia vzájomných pohľadávok medzi veriteľom a dlžníkom. To však nie je daný prípad, pretože tu je oprávneným subjektom v každom prípade iba žalovaná, žalobcovia nemajú vo vzťahu k nej žiadnu pohľadávku na započítanie. Žalovaná disponuje zaplateným rezervačným poplatkom, ktorý má právo si ponechať (nie je povinná ho žalobcom vrátiť) a zároveň má žalovaná nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcom, ktorú si má v zmysle zmluvy uhradiť obdržaným rezervačným poplatkom. Inak povedané, žalobcovia požadujú, aby žalobkyňa vykonala započítanie sama voči sebe, čo je nezmysel, keďže tu oprávnený subjekt splýva v jednej osobe.

42. K započítaniu podľa by mohlo dôjsť v tom prípade, ak by napríklad žalobcovia mali pohľadávku voči žalovanej na vrátenie rezervačného poplatku, a to s protipohľadávkou žalovanej voči žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty. To však nie je daný prípad, pretože žalobcovia nárok na vrátenie rezervačného poplatku nemajú. Žalovaná je oprávnená ponechať si rezervačný poplatok, zároveň má nárok na zmluvnú pokutu, avšak túto si má sama voči sebe uhradiť už obdržaným rezervačným poplatkom (nie je teda oprávnená aj na ponechanie si rezervačného poplatku a aj na zmluvnú pokutu). Žalobcovia teda nemajú nárok na vrátenie rezervačného poplatku ani z dôvodu tvrdeného nevykonaného započítania.

43. Odvolací súd nezistil ani žiadne z ďalších vytýkaných vád napadnutého rozhodnutia, teda že by nebolo dostatočne odôvodnené, či už skutkovo alebo právne. Naopak, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil skutkový stav dostatočným spôsobom, kedy ďalšie žalobcami navrhované dokazovanie nebolo potrebné; takto zistený skutkový stav správne vyhodnotil a v zásade aj správne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu poskytuje žalobcom dostatočnú odpoveď na všetky zásadné otázky týkajúce sa právneho posúdenia veci. Preto neobstoja len všeobecné nesubstancované argumenty žalobcov uvádzané v bodoch 7/ a 8/ odvolania, v ktorých žalobcovia uvádzajú len všeobecné teoretické východiská týkajúce sa odôvodňovania súdnych rozhodnutí a zásady rovnosti zbraní v sporovom konaní. Odvolací súd nezistil, že by procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k znemožneniu uskutočňovania procesných práv žalobcov v takej miere, že by tým došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie nie je arbitrárne, naopak je riadne odôvodnené, čo do skutkového stavu veci a jej právneho posúdenia, súd sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch sporových strán, preto neporušil zásadu rovnosti sporových strán. Okolnosť, že nevykonal všetky dôkazy navrhované žalobcami, nerovnosť strán v spore nezakladá, pretože iba súd rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, pričom vykonáva iba tie dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci účelné.

44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny s použitím potvrdil.

45. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

46. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom 1/ a 2/. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).