Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/61/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Černejová & Hrbek, advokátska kancelária so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: F. A., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Š. XX, o zaplatenie 43.077,09 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie 422,30 eura z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 42.905,81 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 98 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 43.328,11 eura.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 17.07.2013 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička" č. L. XXXXXXX-XX (ďalej v texte tejto žaloby ako ,zmluva o úvere''), na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 60.884,5 eura. Žalovaný poskytnutý úver čerpal jednorazovo a v plnej výške ku dňu 19.07.2013. Žalovaný sa zmluvou o úvere zaviazal splatiť poskytnutý úver v 204 mesačných anuitných splátkach vo výške 437,6 eura, s termínom jednotlivých splátok vždy ku 20. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Dátum poslednej splátky bol určený na 20.12.2030. Žalovaný si však záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere riadnym a včasným spôsobom neplnil, keď posledná riadna splátka úveru bola uhradená v mesiaci december 2013. Na základe uvedeného žalobca v súlade so zmluvnými dojednaniami a príslušnými zákonnými ustanoveniami pristúpil dňa 06.03.2014 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. V súčasnosti eviduje žalobca voči žalovanému zo zmluvy o úvere pohľadávku v celkovej výške nesplatenej istiny 43.077,09 eura a príslušenstva, ktoré ku dňu 27.2.2017 predstavuje úroky vo výške 79,74 eura a splatné pokuty celkovo v sume 171,28 eura. Celkovo predstavuje pohľadávka sumu vo výške 43.328,11 eura. Žalobca ako dôkaz priložil zmluvu o poskytnutí úveru zo dňa 17.07.2013, Obchodné podmienky VÚB, a.s. a vyhlásenie splatnosti úveru zo dňa 06.03.201 s doručenkou.

3. Žalovaný k žalobe a jej prílohám žiadnym spôsobom nevyjadril, napriek tomu, že mu bola dňa 14.08.2017 doručená do vlastných rúk spolu s poučením a výzvou na vyjadrenie.

4. Žalobca podaním zo dňa 09.02.2018 vzal žalobu v časti splatných pokút vo výške 171,28 eura (za účelom zamedziť tomu, aby sa svojím rozsahom bagateľná suma pokút a zároveň otázka oprávnenosti

účtovanej sumy stali akoukoľvek prekážkou rýchleho rozhodovania súdu v tejto sporovej veci), a sumy istiny 251,02 eura (daná suma predstavuje preklep/počtársku chybu, ktorá sa vyskytla pri spisovaní žaloby, správny údaj o výške neuhradenej istiny je suma 42.826,07), t.j. celkovo v rozsahu 422,30 eura. Predmetom sporu teda zostala suma 42.905,81 eura pozostávajúca z istiny 42.826,07 eura a úrokov vo výške 79,74 eura.

5. V podaní zo dňa 18.05.2018 predložil žalobca výpisy z účtu č. 01/2013 (čerpanie úveru), č.02/2013 (dve úhrady na účely splátky úveru), č. 01/2014 (úhrada na účely splátky úveru) a č. 01/2015 (výťažok z dražby). Uviedol, že keďže žalovaný svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas nesplácal, pristúpil žalobca v zmysle zmluvných dojednaní a príslušných právnych predpisov k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru a následne aj k uspokojeniu časti dlhu prostredníctvom výkonu záložného práva (formou dobrovoľnej dražby).

6. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie. Žalovaný, ktorému bolo predvolanie doručené dňa 10.09.2018 sa bez ospravedlnenia pojednávania nezúčastnil. Rovnako sa pojednávania nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Súd preto s poukazom na § 180 konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a právneho zástupcu žalobcu.

7. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 17.7.2013, obchodnými podmienkami VÚB a.s., vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 6.3.2014 s doručenkou, čiastočným späťvzatím žaloby, vyjadrením žalobcu, výpismi z účtu a zistil tento skutkový stav veci:

8. Dňa 17.07.2013 uzatvoril žalobca so žalovanými zmluvu o poskytnutí úveru (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 60.884,5 eura. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške 4,78 % p.a. s trojročnou fixáciou. RPMN predstavovala 4,92 %, priemerná RPMN bola 4,58 %. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou 204 pravidelných mesačných splátok vo výške 437,60 eura. Termín splatnosti 1. splátky bol určený na 20.08.2013 a termín konečnej splatnosti na 20.07.2030. Celková čiastka, ktorú musel žalovaný zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom predstavuje 89.270,40 eura. Predmetný úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti špecifikovanej v záložnej zmluve.

9. V zmluve o úvere je v časti Následky nesplácania úveru uvedené, že banka je oprávnená žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky banky, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9, § 103 a § 565 Občianskeho zákonníka.

10. Žalobca vyhlásil ku dňu 06.03.2014 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere č. U 1008903 vo výške 61.860,61 eura, čo je zrejmé z oznámenia zo dňa 06.03.2014, pričom žalovaný uvedené oznámenie prevzal dňa 11.03.2014. V zmysle výzvy mal žalovaný splatiť uvedenú pohľadávku s príslušenstvom do 30 dní od prevzatia tohto oznámenia.

11. Žalovaný úver čerpal dňa 26.07.2013 a z poskytnutého úveru uhradil dňa 01.10.2013 sumu 437,60 eura, dňa 03.12.2013 sumu 437,60 eura, dňa 02.06.2014 sumu 1.000 eur.

12. Dňa 30.03.2015 bol na úverový účet pripísaný výťažok z dražby nehnuteľnosti vo výške 20.941 eura.

13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

16. Žalobca vzal podaním zo dňa 09.02.2018 žalobu v časti 422,30 eura (pozostávajúcej zo splatných pokút vo výške 171,28 eura a sumy istiny 251,02 eura) späť. So zreteľom na to, že k späťvzatiu v tejto časti došlo pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil.

17. Predmetom žaloby teda zostal nárok žalobcu na zaplatenie 42.905,81 eura pozostávajúci z istiny 42.826,07 eura a úrokov vo výške 79,74 eura.

18. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „ObZ“), ako aj zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v zákone č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“).

19. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

21. Podľa § 503 ods. 1 ObZ, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

22. Podľa § 503 ods. 3 ObZ, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

23. Podľa § 505 ObZ, ak zanikne alebo ak sa zhorší za trvania zmluvy zabezpečenie záväzku vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, je dlžník povinný doplniť zabezpečenie na pôvodný rozsah. Ak tak dlžník neurobí v primeranej lehote, môže veriteľ od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

24. Podľa § 506 ObZ, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

28. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom nie sú úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol na základe zmluvy o úvere zo dňa 17.07.2013 žalovanému úver vo výške 60.884,50 eur, ktorý bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti a jeho lehota splatnosti bola 17 rokov (204 splátok / 12).

30. Posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Právny predchodca žalobcu bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa.

31. Súd poukazuje na to, že v zmysle § 1 ods. 3 písm. c) citovaného zákona spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov. Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere pritom jasne vyplýva, že úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti bola viac ako 10 rokov. S ohľadom na uvedené nie je možné posudzovať predmetnú zmluvu podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

32. Súd v danom prípade dospel k záveru, že zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je platná, pretože obsahuje všetky povinné náležitosti vyžadované podľa § 497 Obchodného zákonníka (určenie zmluvných strán, určenie sumy /limitu/, do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky). V zmysle tejto zmluvy vznikla žalovanému ako dlžníkovi zmluvná povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutú sumu spolu s dohodnutými úrokmi.

33. Súd mal za preukázanú aj výšku pohľadávky žalobcu. Žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 66.884,50 eura. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 22.816,20 eura. Uvedená suma úhrad pozostávala jednak z bezhotovostných splátok úveru zo strany žalovaného vo výške 1.875,20 eura (437,60 eura + 437,60 eura + 1000 eur), jednak zo sumy 20.941 eur, ktorá predstavovala sumu výťažku z dražby nehnuteľností (vo vzťahu ku ktorým bola uzavretá zmluva o záložnom práve na zabezpečenie pohľadávky z predmetného úveru).

34. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný mal titulom zmluvy o úvere uhradiť žalobcovi sumu 89.270,40 eura, pričom doposiaľ bola zo strany žalovaného vrátane výťažku z dražby uhradená sumy 22.816,20 eura. Suma, ktorú má ešte žalovaný zaplatiť žalobcovi predstavuje 66.454,20 eura (89.270,40 eura

- 22.816,20 eura). Vzhľadom na to, že si žalobca v zmysle svojho dispozičného oprávnenia uplatnil od žalovaného iba časť pohľadávky vo výške 42.905,81 eur, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval, súd žalobe vyhovel. 35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 36. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 37. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby v časti 422,30 eura predstavujúcich časť istiny a poplatky, tu je zavinenie potrebné pričítať žalobcovi, pretože zavinil späťvzatie žaloby v tejto časti. Úspech žalobcu tak predstavoval 99 % (čo sa týka sumy 42.905,81 eur), úspech žalovaného 1 % (pokiaľ ide o sumu 422,30 eura). Žalobcovi preto patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98 % (99 %

- 1 %), ktorý mu súd priznal. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.